"„Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“"
Jn 14
Jn 14
KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA
Hudobná subkomisia
INŠTRUKCIA O HUDOBNEJ ZLOŽKE SVÄTÝCH OMŠÍ ZA ÚČASTI DETÍ A MLÁDEŽE
ÚVOD
Cirkev dbá o dobro svojich detí. Ponúka rozmanité prostriedky k zapojeniu sa a k plnému prežívaniu liturgie každému jednému veriacemu, bez ohľadu na jeho pôvod, či vek. Cirkevné dokumenty ponúkajú veľké množstvo podnetov a prostriedkov pre plnú účasť na posvätnej liturgii aj pre deti a mládež. Tento dokument vzniká ako zhrnutie všetkých dôležitých zásad a ponúka usmernenie pre tých, ktorí sú zodpovední za prípravu hudobnej zložky liturgie za účasti detí a mládeže, aby sa nezabúdalo na to, že aj hudba pri liturgickom slávení má svoje pevne stanovené pravidlá, ktoré je správne a potrebné dodržiavať. Dokument vychádza zo všetkých dostupných dokumentov, ktoré sa týkajú liturgie a posvätnej hudby: Konštitúcie o posvätnej liturgii Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium, Všeobecných smerníc Rímskeho misála, Smerníc pre omše za účasti detí a inštrukcie Musicam sacram. Cieľom tejto inštrukcie je lepšie priblížiť význam jednotlivých častí svätej omše hlavne tým, ktorí zodpovedajú za prípravu a realizáciu hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mládeže v našich farnostiach. Veríme, že jeho obsah bude zrozumiteľný a nájde odozvu u tých, ktorým je určený.
1. ROZDELENIE SVÄTEJ OMŠE PO HUDOBNEJ STRÁNKE
Hudbu pri svätej omši môžeme rozdeliť na dve časti: ordinárium a próprium.
Ordinárium
Ordinárium sväté omše obsahuje časti svätej omše, ktoré sú pevné, nemenné. Ide o časti: Pane, zmiluj sa, Sláva Bohu na výsostiach (v nedele – mimo pôstneho a adventného obdobia - a sviatky), Verím v Boha (v nedele a slávnosti), Svätý, Otče náš, Baránok Boží. Okrem častí, ktoré je možné spievať, môžeme do ordinária zaradiť aj ostatné stabilné časti sväté omše, napríklad dialógy celebranta s veriacimi alebo odpovede ľudu. Cieľom tohto dokumentu je však priblížiť tie časti sväté omše, ktoré je možné prednášať hudbou.
Próprium
Próprium sú časti svätej omše, ktoré sú menlivé. Z hudobného hľadiska sem patria: vstupný spev, responzóriový žalm, spev pred evanjeliom, spev k prinášaniu obetných darov, spev k svätému prijímaniu. Z ostatných častí liturgie sem môžeme zaradiť napríklad predsednícke modlitby kňaza.
2. PRÓPRIUM
2.1 Vstupný spev
Vstupný spev otvára slávenie liturgie. Jeho úlohou je uviesť zhromaždenie veriacich do tajomstva liturgického obdobia alebo sviatku a sprevádza príchod kňaza a asistencie k oltáru.1
Pri výbere vhodného vstupného spevu je dobré brať ohľad na Božie slovo dňa, ktoré je návodom na pochopenie témy dňa, ktorú by mal vstupný spev vystihnúť. Vystihnutím témy slávenia môže vstupný spev veriacich vhodne uviesť do slávenia liturgie.
Vstupný spev sa začína po zazvonení, ktoré je signálom, že svätá omša sa začína a celebrant s asistenciou prichádzajú k oltáru. Vstupný spev by mal trvať dovtedy, kým celebrant s asistenciou prídu k oltáru, celebrant si bozkom uctí oltár, prípadne ho incenzuje, a príde k sedesu.
2.2 Spev k prinášaniu obetných darov
Ide o spev, ktorý sprevádza obrad – obrad prinášania a prípravy obetných darov.2 Spievať sa má aspoň do chvíle, kým nie sú obetné dary položené na oltári. Je vhodné na obetovanie spievať aj keď sa neprinášajú obetné dary v sprievode.3
Spev k prinášaniu obetných darov začína bezprostredne po skončení spoločných modlitieb veriacich. Téma spevu by mala vystihovať dianie: hovoriť o obeti, o chlebe a víne a ich premene na Telo a Krv Pána Ježiša. Vhodné je vyberať tiež spevy, ktoré zodpovedajú danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Pre tento spev platia tie isté pravidlá ako pre ostatné procesiové spevy. Spev k prinášaniu obetných darov by mal trvať dovtedy, kým si celebrant neumyje ruky.
2.3 Spev k svätému prijímaniu
Spev na prijímanie začína počas prijímania kňaza. Tento spev má jednotou hlasov vyjadriť duchovnú jednotu prijímajúcich, prejaviť radosť srdca a viac osvetliť „komunitárnu“ povahu sprievodu k prijatiu Eucharistie. Sprievod k svätému prijímaniu je prejavom jednoty veriacich, ktorí sú disponovaní k prijatiu tejto sviatosti a prichádzajú k oltáru, na ktorom sa pripravila hostina, ktorej sú účastníkmi.
Spev trvá, pokiaľ sa veriacim vysluhuje Sviatosť.4 Ak má po prijímaní nasledovať hymnus, je potrebné spev včas ukončiť.5 Spev a hudba počas prijímania majú zodpovedať danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Dobré je, ak sa tematicky viažu k čítaniam bohoslužby. Taktiež sú vhodné chválospevy a ďakovné spevy k Pánu Ježišovi – Spasiteľovi.6
Spev k svätému prijímaniu je vhodné ukončiť po purifikácii, teda keď celebrant dokončí všetky potrebné úkony a príde k sedesu.
2.4 Ďakovný chválospev po svätom prijímaní
Keď sa uzná za vhodné, môže celé zhromaždenie zaspievať žalm, chválospev alebo hymnus na poďakovanie po svätom prijímaní.7
Ďakovný chválospev po svätom prijímaní môže začať počas purifikácie alebo po jej skončení. Pri zaradení ďakovného chválospevu po svätom prijímaní je vhodná predchádzajúca dohoda s celebrantom, aby tento spev nespôsobil neprimerané predĺženie trvania liturgie, ale aby vytvoril priestor na poďakovanie po svätom prijímaní bez predčasného ukončenia spevu.
2.5 Spev po skončení svätej omše
Spev po skončení svätej omše cirkevné dokumenty nijakým spôsobom nešpecifikujú. V našich krajoch je zvykom na tomto mieste spievať pieseň k Panne Márii alebo k svätcovi dňa. Neznamená to však, že by na tomto mieste mohlo znieť čokoľvek. Pre spev po skončení svätej omše platia rovnaké kritéria ako pre ostatné spevy própria. Cieľom tohto spevu nie je zakryť zvukové prejavy veriacich, ktorí odchádzajú z kostola. Je vhodné požiadať veriacich, aby sa do tohto spevu zapojili podobne ako do ostatných častí svätej omše.
3. ORDINÁRIUM
3.1 Kyrie
Spev Pane, zmiluj sa nasleduje po úkone kajúcnosti, ak nie je jeho súčasťou (III. forma). Ide o prosebný spev, ktorým sa celé zhromaždenie obracia k Bohu s prosbou o jeho milosrdenstvo, o odpustenie hriechov. Preto je dobré, aby sa do tohto spevu zapojilo celé zhromaždenie veriacich.8
3.2 Gloria
Prastarý oslavný hymnus Gloria (Sláva Bohu na výsostiach) oslavuje a vzýva Boha Otca a Baránka. Spieva sa, alebo recituje, v nedele (s výnimkou pôstneho a adventného obdobia), sviatky, a slávnosti, a tiež pri osobitných slávnostných bohoslužbách. Text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným. Spieva ho celé zhromaždenie, striedavo ľud so zborom, alebo sám zbor.9
Pre uľahčenie účasti detí na prednese chválospevu Gloria je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS.10
3.3 Credo
Cieľom vyznania viery je odpoveď na Božie slovo zvestované textami Svätého písma a vysvetlené v homílii. Táto odpoveď sa prednáša formou textu, ktorý bol schválený pre liturgické použitie. Spomínajú a vyznávajú sa v ňom veľké tajomstvá viery, ktoré je potrebné si pripomenúť pred slávením Eucharistie.11
Credo sa prednáša spevom alebo recitáciou v nedele a slávnosti, prípadne pri iných vhodných príležitostiach. Spievajú ho všetci spolu alebo striedavo ľud a zbor.12
Pri svätých omšiach za účasti detí je vhodné použiť apoštolské vyznanie viery, ktoré je jednoduchšie a detskému mysleniu zrozumiteľné. Z času na čas je dobré použiť aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery, aby sa aj deti zoznámili s jeho textom.13
3.4 Sanctus
Spev Svätý je súčasťou prvej časti eucharistickej modlitby a nadväzuje na spev alebo recitáciu piesne vďaky – prefácie. Je dôležité, aby tento spev spoločne spievalo celé zhromaždenie spolu s kňazom.14 Tento spev spolu Bohu prednáša nielen zhromaždenie veriacich, ale tiež „anjeli, archanjeli, tróny a panstvá a všetky nebeské zástupy“, pretože ide o chválospev, ktorým ospevujeme Pánovu slávu a ktorý neprestáva znieť. Jeho text pochádza zo Svätého Písma – svätý je z knihy proroka Izaiáša a požehnaný volali Izraeliti Ježišovi vchádzajúcemu do Jeruzalema. Teda ľud Starého aj Nového zákona.
Pre uľahčenie účasti detí na prednese Sanctus je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS.15
3.5 Pater noster
V modlitbe Pána žiadame o každodenný chlieb, ktorým sa pre nás kresťanov myslí predovšetkým eucharistický chlieb. Prosíme tiež o očistenie od hriechov, aby sa sväté veci dávali naozaj svätým. Skladá sa z troch častí:
výzvy,
modlitby a
embolizmu s doxológiou.
Všetky tieto časti sa buď spievajú alebo nahlas recitujú. Kňaz vyzýva na modlitbu Pána. Embolizmus rozvíja poslednú prosbu modlitby Pána a prosí, aby celé ľudstvo bolo zbavené moci zla. Doxológia, ktorú spieva ľud, embolizmus uzatvára.16
Cirkev predpisuje spievanie modlitby Pána nie pre nejakú textovú hudobnosť, ale z dogmatických dôvodov, aby sme tieto pôvodné Kristove slová prednášali čo najúctivejším — teda štylizovaným spôsobom. Preto sú predpísané nápevy jednoduché, sylabické, hudobne úzko späté s textovým výrazom a prirodzenou výslovnosťou. Pre schválenie nápevov modlitby Pána platia najprísnejšie cirkevné predpisy — v nijakom
prípade neslobodno v omši túto modlitbu spievať na ľubovoľný nápev.17 Nápev modlitby Pána v národnom jazyku musí byť schválený príslušnou cirkevnou autoritou.18 Príslušnou cirkevnou autoritou sa myslí Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
3.6 Agnus Dei
Spev Baránok Boží sprevádza lámanie chleba. Môže sa opakovať viackrát, podľa dĺžky obradu, ktorý sprevádza. Posledná prosba končí vždy slovami daruj nám pokoj.19
Pre uľahčenie účasti detí na prednese Baránok Boží je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS.20
4. POSVÄTNÉ TICHO
Aj v omšiach za účasti detí a mládeže je potrebné, na vhodných miestach, zachovať posvätné ticho, aby vonkajšia činnosť nezaberala priveľa času. Aj deti sú schopné rozjímať. Je potrebné im pomôcť, aby sa vo vhodných častiach omše zahĺbili do seba a v krátkom rozjímaní Boha chválili a prosili.21
Ako je ticho súčasťou hudby, tak je aj súčasťou liturgie. Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia. Zachovať posvätné ticho je zvlášť vhodné pri úkone kajúcnosti, po čítaniach, po homílii alebo po svätom prijímaní.22
5. TEXTOVÁ A MELODICKÁ VHODNOSŤ
Je dôležité dodržiavať schválené texty, obzvlášť pri spevoch omšového ordinária. Spevy Sláva Bohu na výsostiach, Verím v Boha, Svätý alebo Otče náš, sú spevmi, ktoré sú vlastným obradom. Preto nie je možné ich texty meniť či prispôsobovať. Zároveň ide o texty, do ktorých sa má zapojiť celé zhromaždenie spolu s kňazom a sú teda vhodné na prejavenie a podnietenie činnej účasti veriacich.23
V súčasnosti je veľmi obľúbenou formou hľadania vhodných piesní preberanie zahraničných textov. Pri tejto forme výberu spevov je obzvlášť potrebné brať ohľad na pôvod piesne. Nie je vhodné, aby sa profánne piesne opatrovali náboženským textom a neskôr zneli pri bohoslužbách. Treba pamätať, že v chrámoch má znieť hudba bez akýchkoľvek svetskostí nie len sama v sebe, ale aj v spôsobe, akým býva podávaná účinkujúcimi.24 Je dobré pripomenúť, že do sakrálneho priestoru nepatrí hudba, ktorú poznáme z rádia, z televízie, a iných masovokomunikačných prostriedkov.25 Nejde totiž o hudbu, ktorá bola komponovaná pre bohoslužbu a, napriek dobrej znalosti jej melódie, nedôjde k naplneniu jednej zo základných potrebných vlastností posvätnej hudby – posvätnosti.
Texty piesní, ktoré majú znieť pri liturgii, nech preferujú objektívne teologické fakty a nie subjektívne emocionálne zážitky. Liturgia je záležitosťou nie súkromnou alebo osobnou, ale záležitosťou spoločenstva. Hudba preto nemá vyjadrovať subjektívny vzťah k Bohu, ale spoločný. Aj to je dôvod, prečo liturgia v textoch používa prvú osobu množného čísla.26
6. OSTATNÉ VŠEOBECNÉ USMERNENIA
V úvodných kapitolách tohto dokumentu sme predstavili základný význam jednotlivých častí svätej omše, ktoré sú spojené s hudbou a spevom tak, ako o nich hovoria základné cirkevné dokumenty, ktoré sa venujú problematike posvätnej hudby. V tejto kapitole sa budeme bližšie venovať svätým omšiam za účasti detí a mládeže.
Je potrebné pamätať, že na tzv. detských a mládežníckych svätých omšiach bývajú spravidla prítomní aj veriaci inej vekovej kategórie. Preto aj liturgická kniha Slávenie svätej omše za účasti detí rozlišuje dva druhy slávenia svätej omše:
- Omše za účasti dospelých, na ktorých sú aj deti,
- Omše pre deti, na ktorej sa zúčastňujú iba niektorí dospelí.
Vzhľadom na povahu tohto dokumentu budeme hovoriť hlavne o požiadavkách, ktoré sú kladené na hudbu pri tomto type liturgie.
Je vhodné zapojiť deti do slávenia liturgie rozličnými spôsobmi: asistencia kňazovi, spev v zbore, hra na hudobnom nástroji, prednes liturgických čítaní alebo spoločných modlitieb, prinášanie obetných darov. Všetky vonkajšie úkony by však boli bez ovocia, keby nenapomáhali vnútornej účasti detí na slávení. Preto aj vo svätých omšiach s deťmi má veľký význam posvätné ticho.27
Pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže sú dovolené aj iné hudobné nástroje, najmä ak ich používajú samy deti. Poslúžia na udržanie spevu alebo podporia rozjímavú sústredenosť detí. Dôležité je dbať o to, aby hudba neprehlušovala spev alebo aby nespôsobovala u detí skôr roztržitosť než zveľadenie nábožnosti. Aj hudba pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže má zodpovedať charakteristickým vlastnostiam jednotlivých častí svätej omše, pri ktorých má znieť.28
Podľa týchto zásad a v súlade so smernicami stanovenými biskupskou konferenciou možno, zvlášť opatrne a diskrétne, použiť v omši s deťmi aj reprodukovanú hudbu.29 Treba však pamätať, že živá hudba má vždy prednosť pred reprodukovanou. Ak je k dispozícii hudobník, ktorý nemusí byť na najvyššej možnej interpretačnej úrovni, vždy je lepšie ak sa uprednostní taký hudobník pred reprodukovanou hudbou.
Pri výbere skladieb k liturgii je potrebné mať na pamäti aj vhodnú dĺžku skladieb. Nie je dobré, aby celebrant musel bez predchádzajúcej dohody čakať dlhšie než vyžaduje liturgický obrad, kvôli hudbe a spevu.30
Je tiež vhodné dbať o to, aby sa v liturgii určenej deťom a mládeži interpretovali aj kompozície zo stáročného pokladu cirkevnej hudby. Nemusí pri tom nevyhnutne ísť len o skladby starých majstrov. Veľmi vhodné a vítané je použitie skladieb z Taizé alebo využitie iných vhodných, jednoduchých viachlasných skladieb. Ich použitie môže viesť ku kultivovaniu hudobného vkusu účastníkov liturgie, ktorí tak dostanú možnosť spoznať viaceré hudobné druhy, formy a žánre.
Odporúča sa do veľkej miery viesť účastníkov liturgie k spoznávaniu kvalitnej umeleckej tvorby. Je to vhodnejšie než využívanie ľahkých štýlov, ktoré pripomínajú komerčnú hudbu používanú v rádiách. Vďaka tomu je možné naplniť požiadavku na umeleckosť a dokonalosť hudobných foriem, ktoré sú používané pri liturgickom slávení.
Taktiež sa odporúča, aby vo svätých omšiach za účasti detí a mládeže mali svoje miesto nápevy spevov ordinária z Liturgického spevníka I a piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, aby tak aj deti a mládež mali možnosť zoznámiť sa s bežne používanými spevmi a nápevmi.
7. VHODNÉ ZDROJE
Pre vhodnú hudbu k mládežníckym a detským svätým omšiam máme dostatok vhodných zdrojov. Už v roku 2016 vyšla v Diecéznom centre mládeže Maják v Banskej Bystrici publikácia s názvom Diecézny mládežnícky spevník. Na jeho príprave pracovali poprední odborníci na cirkevnú hudbu a niektorí znalci Hudobnej subkomisie Liturgickej
komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorí sú zároveň členmi diecéznej Liturgickej komisie a konali tak z poverenia diecézneho biskupa. Tento spevník je v elektronickej podobe dostupný na webovej stránke dcmmajak.sk.
Z aktivity a práce Saleziánov Don Bosca, naďalej vzniká Spevník mládežníckych piesní. Tento spevník je dostupný v niektorých kníhkupectvách a tiež na stránke mladeznickyspevnik.sk.
Tieto zdroje sú cenné v tom, že na uvedených adresách je možné nájsť vhodné piesne vrátane odporúčania ich najvhodnejšieho liturgického použitia.
ZÁVER
Hudba je neoddeliteľnou súčasťou slávnostnej liturgie. Cirkevné dokumenty kladú pomerne presné a náročné požiadavky na realizáciu hudby k liturgii. Je preto dôležité, aby kňazi a hudobníci boli dobre poučení o niektorých hlavných kritériách, ktoré sme sa usilovali stručne predstaviť aj v tomto dokumente.
Cieľom tohto dokumentu je práve formácia tých, ktorí sa zaoberajú prípravou hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mladých. Všetky tieto kritéria sú platné aj pri vysluhovaní sviatosti birmovania, prvom svätom prijímaní, a iných slávnostiach, ktoré sú integrálne spojené so zvýšenou účasťou detí a mládeže.
Druhým cieľom dokumentu je zhrnutie všetkých doterajších ustanovení, ktoré sa týkajú svätých omší za účasti detí a mládeže, na jedno miesto, aby boli ľahko dostupné, prehľadné, a k dispozícii tým, ktorí hľadajú potrebné informácie.
Veríme, že tento dokument bude obohatením a prispeje k lepšiemu pochopeniu všetkých kritérií, ktoré Cirkev kladie na posvätnú hudbu a tým aj k zlepšovaniu hudobnej úrovne detských a mládežníckych svätých omší.
Inštrukcia o hudobnej zložke svätých omší za účasti detí a mládeže bola schválená na 107. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska
v dňoch 4. – 5. marca 2024 v Košiciach – Lorinčíku.
† Mons. Bernard Bober
košický arcibiskup – metropolita
predseda KBS
† Mons. Marek Forgáč
košický pomocný biskup
predseda HS LK KBS
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Diecézne centrum mládeže MAJÁK: Diecézny mládežnícky spevník. Banská Bystrica: Roda Press, 2016. ISBN 97880972488703
Liturgický spevník I.: Základné pojmy liturgickej hudby. Základné omšové spevy. Bratislava: Slovenská liturgická komisia, 1998. ISBN 809681155X.
PIUS X.: Motu proprio O posvätnej hudbe Tra le sollecitudini. Rím, 1903. Dostupné na internete: https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/o_posv%C3%84tnej_hudbe._tra_le_sollecitudini.__sv._pius_x._1903_.pdf.
POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967. Dostupné na internete: https://hudba.kbs.sk/sekcia/dokumenty.
POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE SVIATOSTI A BOŽÍ KULT, Inštrukcia Inaestimabile donum, 3. apríla 1980, č. 17: AAS 72 (1980).
RÍMSKY MISÁL: Všeobecné smernice Rímskeho misála. In: Liturgia: časopis pre liturgickú obnovu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha. ISSN 1210-0676, 2008, roč. 18, s. 197 – 298.
Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578.
_____
1 RÍMSKY MISÁL: Všeobecné smernice Rímskeho misála. In: Liturgia: časopis pre liturgickú obnovu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha. ISSN 1210-0676, 2008, roč. 18, s. 197 – 298, s. 14, čl. 47. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967. čl. 36.
2 VSRM, s. 12, čl. 37 b).
3 Tamže, s. 19, čl. 74.
4 POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE SVIATOSTI A BOŽÍ KULT, Inštrukcia Inaestimabile donum, 3. apríla 1980, č. 17: AAS 72 (1980) s. 338.
5 VSRM, s. 22, čl. 86.
6 LS I, s. 26, čl. 5.16. Inštrukcia Musicam sacram, čl. 36.
7 VSRM, s. 22, čl. 88.
8 Tamže s. 15, čl. 52.
9 Tamže, s. 15, čl. 53.
10 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 19, čl. 31.
11 Tamže, s. 18, čl. 67.
12 Tamže, s. 18, čl. 68.
13 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 21, čl. 39.
14 Tamže, s. 20, čl. 79 b).
15 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 19, čl. 31.
16 Tamže, s. 21, čl. 81.
17 Liturgický spevník 1.: Základné pojmy liturgickej hudby. Základné omšové spevy. Bratislava: Slovenská liturgická komisia, 1998. ISBN 809681155X. s. 25, čl. 5.14.
18 POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967. Čl. 35.
19 VSRM, s. 21, čl. 83.
20 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 19, čl. 31.
21 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 21, čl. 37.
22 VSRM, s. 13, čl. 45.
23 Tamže, s. 11, čl. 36 a 37.
24 PIUS X.: Motu proprio O posvätnej hudbe Tra le sollecitudini. Rím, 1903. Čl. 2.
25 Tamže čl. 5.
26 Diecézne centrum mládeže MAJÁK: Diecézny mládežnícky spevník. Banská Bystrica: Roda Press, 2016. ISBN 97880972488703. s. 11, čl. 3.
27 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 16, čl. 22.
28 Slávenie sv. omše za účasti detí, s. 19, čl. 32.
29 Tamže, s. 19, čl. 32.
30 Tra le sollecitudini, čl. 22.
Kapitulská 11, P. O. Box 113, 814 99 Bratislava, Slovensko; http://www.hudba.kbs.sk; e-mail: tajomnik@hudba.kbs.sk
Tel.: +421 2 59 20 65 01
Hudobná subkomisia
INŠTRUKCIA O HUDOBNEJ ZLOŽKE SVÄTÝCH OMŠÍ ZA ÚČASTI DETÍ A MLÁDEŽE
ÚVOD
Cirkev dbá o dobro svojich detí. Ponúka rozmanité prostriedky k zapojeniu sa a k plnému prežívaniu liturgie každému jednému veriacemu, bez ohľadu na jeho pôvod, či vek. Cirkevné dokumenty ponúkajú veľké množstvo podnetov a prostriedkov pre plnú účasť na posvätnej liturgii aj pre deti a mládež. Tento dokument vzniká ako zhrnutie všetkých dôležitých zásad a ponúka usmernenie pre tých, ktorí sú zodpovední za prípravu hudobnej zložky liturgie za účasti detí a mládeže, aby sa nezabúdalo na to, že aj hudba pri liturgickom slávení má svoje pevne stanovené pravidlá, ktoré je správne a potrebné dodržiavať. Dokument vychádza zo všetkých dostupných dokumentov, ktoré sa týkajú liturgie a posvätnej hudby: Konštitúcie o posvätnej liturgii Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium, Všeobecných smerníc Rímskeho misála, Smerníc pre omše za účasti detí a inštrukcie Musicam sacram. Cieľom tejto inštrukcie je lepšie priblížiť význam jednotlivých častí svätej omše hlavne tým, ktorí zodpovedajú za prípravu a realizáciu hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mládeže v našich farnostiach. Veríme, že jeho obsah bude zrozumiteľný a nájde odozvu u tých, ktorým je určený.
1. ROZDELENIE SVÄTEJ OMŠE PO HUDOBNEJ STRÁNKE
Hudbu pri svätej omši môžeme rozdeliť na dve časti: ordinárium a próprium.
Ordinárium
Ordinárium sväté omše obsahuje časti svätej omše, ktoré sú pevné, nemenné. Ide o časti: Pane, zmiluj sa, Sláva Bohu na výsostiach (v nedele – mimo pôstneho a adventného obdobia - a sviatky), Verím v Boha (v nedele a slávnosti), Svätý, Otče náš, Baránok Boží. Okrem častí, ktoré je možné spievať, môžeme do ordinária zaradiť aj ostatné stabilné časti sväté omše, napríklad dialógy celebranta s veriacimi alebo odpovede ľudu. Cieľom tohto dokumentu je však priblížiť tie časti sväté omše, ktoré je možné prednášať hudbou.
Próprium
Próprium sú časti svätej omše, ktoré sú menlivé. Z hudobného hľadiska sem patria: vstupný spev, responzóriový žalm, spev pred evanjeliom, spev k prinášaniu obetných darov, spev k svätému prijímaniu. Z ostatných častí liturgie sem môžeme zaradiť napríklad predsednícke modlitby kňaza.
2. PRÓPRIUM
2.1 Vstupný spev
Vstupný spev otvára slávenie liturgie. Jeho úlohou je uviesť zhromaždenie veriacich do tajomstva liturgického obdobia alebo sviatku a sprevádza príchod kňaza a asistencie k oltáru.1
Pri výbere vhodného vstupného spevu je dobré brať ohľad na Božie slovo dňa, ktoré je návodom na pochopenie témy dňa, ktorú by mal vstupný spev vystihnúť. Vystihnutím témy slávenia môže vstupný spev veriacich vhodne uviesť do slávenia liturgie.
Vstupný spev sa začína po zazvonení, ktoré je signálom, že svätá omša sa začína a celebrant s asistenciou prichádzajú k oltáru. Vstupný spev by mal trvať dovtedy, kým celebrant s asistenciou prídu k oltáru, celebrant si bozkom uctí oltár, prípadne ho incenzuje, a príde k sedesu.
2.2 Spev k prinášaniu obetných darov
Ide o spev, ktorý sprevádza obrad – obrad prinášania a prípravy obetných darov.2 Spievať sa má aspoň do chvíle, kým nie sú obetné dary položené na oltári. Je vhodné na obetovanie spievať aj keď sa neprinášajú obetné dary v sprievode.3
Spev k prinášaniu obetných darov začína bezprostredne po skončení spoločných modlitieb veriacich. Téma spevu by mala vystihovať dianie: hovoriť o obeti, o chlebe a víne a ich premene na Telo a Krv Pána Ježiša. Vhodné je vyberať tiež spevy, ktoré zodpovedajú danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Pre tento spev platia tie isté pravidlá ako pre ostatné procesiové spevy. Spev k prinášaniu obetných darov by mal trvať dovtedy, kým si celebrant neumyje ruky.
2.3 Spev k svätému prijímaniu
Spev na prijímanie začína počas prijímania kňaza. Tento spev má jednotou hlasov vyjadriť duchovnú jednotu prijímajúcich, prejaviť radosť srdca a viac osvetliť „komunitárnu“ povahu sprievodu k prijatiu Eucharistie. Sprievod k svätému prijímaniu je prejavom jednoty veriacich, ktorí sú disponovaní k prijatiu tejto sviatosti a prichádzajú k oltáru, na ktorom sa pripravila hostina, ktorej sú účastníkmi.
Spev trvá, pokiaľ sa veriacim vysluhuje Sviatosť.4 Ak má po prijímaní nasledovať hymnus, je potrebné spev včas ukončiť.5 Spev a hudba počas prijímania majú zodpovedať danému sviatku, liturgickému obdobiu, sláveniu. Dobré je, ak sa tematicky viažu k čítaniam bohoslužby. Taktiež sú vhodné chválospevy a ďakovné spevy k Pánu Ježišovi – Spasiteľovi.6
Spev k svätému prijímaniu je vhodné ukončiť po purifikácii, teda keď celebrant dokončí všetky potrebné úkony a príde k sedesu.
2.4 Ďakovný chválospev po svätom prijímaní
Keď sa uzná za vhodné, môže celé zhromaždenie zaspievať žalm, chválospev alebo hymnus na poďakovanie po svätom prijímaní.7
Ďakovný chválospev po svätom prijímaní môže začať počas purifikácie alebo po jej skončení. Pri zaradení ďakovného chválospevu po svätom prijímaní je vhodná predchádzajúca dohoda s celebrantom, aby tento spev nespôsobil neprimerané predĺženie trvania liturgie, ale aby vytvoril priestor na poďakovanie po svätom prijímaní bez predčasného ukončenia spevu.
2.5 Spev po skončení svätej omše
Spev po skončení svätej omše cirkevné dokumenty nijakým spôsobom nešpecifikujú. V našich krajoch je zvykom na tomto mieste spievať pieseň k Panne Márii alebo k svätcovi dňa. Neznamená to však, že by na tomto mieste mohlo znieť čokoľvek. Pre spev po skončení svätej omše platia rovnaké kritéria ako pre ostatné spevy própria. Cieľom tohto spevu nie je zakryť zvukové prejavy veriacich, ktorí odchádzajú z kostola. Je vhodné požiadať veriacich, aby sa do tohto spevu zapojili podobne ako do ostatných častí svätej omše.
3. ORDINÁRIUM
3.1 Kyrie
Spev Pane, zmiluj sa nasleduje po úkone kajúcnosti, ak nie je jeho súčasťou (III. forma). Ide o prosebný spev, ktorým sa celé zhromaždenie obracia k Bohu s prosbou o jeho milosrdenstvo, o odpustenie hriechov. Preto je dobré, aby sa do tohto spevu zapojilo celé zhromaždenie veriacich.8
3.2 Gloria
Prastarý oslavný hymnus Gloria (Sláva Bohu na výsostiach) oslavuje a vzýva Boha Otca a Baránka. Spieva sa, alebo recituje, v nedele (s výnimkou pôstneho a adventného obdobia), sviatky, a slávnosti, a tiež pri osobitných slávnostných bohoslužbách. Text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným. Spieva ho celé zhromaždenie, striedavo ľud so zborom, alebo sám zbor.9
Pre uľahčenie účasti detí na prednese chválospevu Gloria je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS.10
3.3 Credo
Cieľom vyznania viery je odpoveď na Božie slovo zvestované textami Svätého písma a vysvetlené v homílii. Táto odpoveď sa prednáša formou textu, ktorý bol schválený pre liturgické použitie. Spomínajú a vyznávajú sa v ňom veľké tajomstvá viery, ktoré je potrebné si pripomenúť pred slávením Eucharistie.11
Credo sa prednáša spevom alebo recitáciou v nedele a slávnosti, prípadne pri iných vhodných príležitostiach. Spievajú ho všetci spolu alebo striedavo ľud a zbor.12
Pri svätých omšiach za účasti detí je vhodné použiť apoštolské vyznanie viery, ktoré je jednoduchšie a detskému mysleniu zrozumiteľné. Z času na čas je dobré použiť aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery, aby sa aj deti zoznámili s jeho textom.13
3.4 Sanctus
Spev Svätý je súčasťou prvej časti eucharistickej modlitby a nadväzuje na spev alebo recitáciu piesne vďaky – prefácie. Je dôležité, aby tento spev spoločne spievalo celé zhromaždenie spolu s kňazom.14 Tento spev spolu Bohu prednáša nielen zhromaždenie veriacich, ale tiež „anjeli, archanjeli, tróny a panstvá a všetky nebeské zástupy“, pretože ide o chválospev, ktorým ospevujeme Pánovu slávu a ktorý neprestáva znieť. Jeho text pochádza zo Svätého Písma – svätý je z knihy proroka Izaiáša a požehnaný volali Izraeliti Ježišovi vchádzajúcemu do Jeruzalema. Teda ľud Starého aj Nového zákona.
Pre uľahčenie účasti detí na prednese Sanctus je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS.15
3.5 Pater noster
V modlitbe Pána žiadame o každodenný chlieb, ktorým sa pre nás kresťanov myslí predovšetkým eucharistický chlieb. Prosíme tiež o očistenie od hriechov, aby sa sväté veci dávali naozaj svätým. Skladá sa z troch častí:
výzvy,
modlitby a
embolizmu s doxológiou.
Všetky tieto časti sa buď spievajú alebo nahlas recitujú. Kňaz vyzýva na modlitbu Pána. Embolizmus rozvíja poslednú prosbu modlitby Pána a prosí, aby celé ľudstvo bolo zbavené moci zla. Doxológia, ktorú spieva ľud, embolizmus uzatvára.16
Cirkev predpisuje spievanie modlitby Pána nie pre nejakú textovú hudobnosť, ale z dogmatických dôvodov, aby sme tieto pôvodné Kristove slová prednášali čo najúctivejším — teda štylizovaným spôsobom. Preto sú predpísané nápevy jednoduché, sylabické, hudobne úzko späté s textovým výrazom a prirodzenou výslovnosťou. Pre schválenie nápevov modlitby Pána platia najprísnejšie cirkevné predpisy — v nijakom
prípade neslobodno v omši túto modlitbu spievať na ľubovoľný nápev.17 Nápev modlitby Pána v národnom jazyku musí byť schválený príslušnou cirkevnou autoritou.18 Príslušnou cirkevnou autoritou sa myslí Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
3.6 Agnus Dei
Spev Baránok Boží sprevádza lámanie chleba. Môže sa opakovať viackrát, podľa dĺžky obradu, ktorý sprevádza. Posledná prosba končí vždy slovami daruj nám pokoj.19
Pre uľahčenie účasti detí na prednese Baránok Boží je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS.20
4. POSVÄTNÉ TICHO
Aj v omšiach za účasti detí a mládeže je potrebné, na vhodných miestach, zachovať posvätné ticho, aby vonkajšia činnosť nezaberala priveľa času. Aj deti sú schopné rozjímať. Je potrebné im pomôcť, aby sa vo vhodných častiach omše zahĺbili do seba a v krátkom rozjímaní Boha chválili a prosili.21
Ako je ticho súčasťou hudby, tak je aj súčasťou liturgie. Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia. Zachovať posvätné ticho je zvlášť vhodné pri úkone kajúcnosti, po čítaniach, po homílii alebo po svätom prijímaní.22
5. TEXTOVÁ A MELODICKÁ VHODNOSŤ
Je dôležité dodržiavať schválené texty, obzvlášť pri spevoch omšového ordinária. Spevy Sláva Bohu na výsostiach, Verím v Boha, Svätý alebo Otče náš, sú spevmi, ktoré sú vlastným obradom. Preto nie je možné ich texty meniť či prispôsobovať. Zároveň ide o texty, do ktorých sa má zapojiť celé zhromaždenie spolu s kňazom a sú teda vhodné na prejavenie a podnietenie činnej účasti veriacich.23
V súčasnosti je veľmi obľúbenou formou hľadania vhodných piesní preberanie zahraničných textov. Pri tejto forme výberu spevov je obzvlášť potrebné brať ohľad na pôvod piesne. Nie je vhodné, aby sa profánne piesne opatrovali náboženským textom a neskôr zneli pri bohoslužbách. Treba pamätať, že v chrámoch má znieť hudba bez akýchkoľvek svetskostí nie len sama v sebe, ale aj v spôsobe, akým býva podávaná účinkujúcimi.24 Je dobré pripomenúť, že do sakrálneho priestoru nepatrí hudba, ktorú poznáme z rádia, z televízie, a iných masovokomunikačných prostriedkov.25 Nejde totiž o hudbu, ktorá bola komponovaná pre bohoslužbu a, napriek dobrej znalosti jej melódie, nedôjde k naplneniu jednej zo základných potrebných vlastností posvätnej hudby – posvätnosti.
Texty piesní, ktoré majú znieť pri liturgii, nech preferujú objektívne teologické fakty a nie subjektívne emocionálne zážitky. Liturgia je záležitosťou nie súkromnou alebo osobnou, ale záležitosťou spoločenstva. Hudba preto nemá vyjadrovať subjektívny vzťah k Bohu, ale spoločný. Aj to je dôvod, prečo liturgia v textoch používa prvú osobu množného čísla.26
6. OSTATNÉ VŠEOBECNÉ USMERNENIA
V úvodných kapitolách tohto dokumentu sme predstavili základný význam jednotlivých častí svätej omše, ktoré sú spojené s hudbou a spevom tak, ako o nich hovoria základné cirkevné dokumenty, ktoré sa venujú problematike posvätnej hudby. V tejto kapitole sa budeme bližšie venovať svätým omšiam za účasti detí a mládeže.
Je potrebné pamätať, že na tzv. detských a mládežníckych svätých omšiach bývajú spravidla prítomní aj veriaci inej vekovej kategórie. Preto aj liturgická kniha Slávenie svätej omše za účasti detí rozlišuje dva druhy slávenia svätej omše:
- Omše za účasti dospelých, na ktorých sú aj deti,
- Omše pre deti, na ktorej sa zúčastňujú iba niektorí dospelí.
Vzhľadom na povahu tohto dokumentu budeme hovoriť hlavne o požiadavkách, ktoré sú kladené na hudbu pri tomto type liturgie.
Je vhodné zapojiť deti do slávenia liturgie rozličnými spôsobmi: asistencia kňazovi, spev v zbore, hra na hudobnom nástroji, prednes liturgických čítaní alebo spoločných modlitieb, prinášanie obetných darov. Všetky vonkajšie úkony by však boli bez ovocia, keby nenapomáhali vnútornej účasti detí na slávení. Preto aj vo svätých omšiach s deťmi má veľký význam posvätné ticho.27
Pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže sú dovolené aj iné hudobné nástroje, najmä ak ich používajú samy deti. Poslúžia na udržanie spevu alebo podporia rozjímavú sústredenosť detí. Dôležité je dbať o to, aby hudba neprehlušovala spev alebo aby nespôsobovala u detí skôr roztržitosť než zveľadenie nábožnosti. Aj hudba pri svätých omšiach za účasti detí a mládeže má zodpovedať charakteristickým vlastnostiam jednotlivých častí svätej omše, pri ktorých má znieť.28
Podľa týchto zásad a v súlade so smernicami stanovenými biskupskou konferenciou možno, zvlášť opatrne a diskrétne, použiť v omši s deťmi aj reprodukovanú hudbu.29 Treba však pamätať, že živá hudba má vždy prednosť pred reprodukovanou. Ak je k dispozícii hudobník, ktorý nemusí byť na najvyššej možnej interpretačnej úrovni, vždy je lepšie ak sa uprednostní taký hudobník pred reprodukovanou hudbou.
Pri výbere skladieb k liturgii je potrebné mať na pamäti aj vhodnú dĺžku skladieb. Nie je dobré, aby celebrant musel bez predchádzajúcej dohody čakať dlhšie než vyžaduje liturgický obrad, kvôli hudbe a spevu.30
Je tiež vhodné dbať o to, aby sa v liturgii určenej deťom a mládeži interpretovali aj kompozície zo stáročného pokladu cirkevnej hudby. Nemusí pri tom nevyhnutne ísť len o skladby starých majstrov. Veľmi vhodné a vítané je použitie skladieb z Taizé alebo využitie iných vhodných, jednoduchých viachlasných skladieb. Ich použitie môže viesť ku kultivovaniu hudobného vkusu účastníkov liturgie, ktorí tak dostanú možnosť spoznať viaceré hudobné druhy, formy a žánre.
Odporúča sa do veľkej miery viesť účastníkov liturgie k spoznávaniu kvalitnej umeleckej tvorby. Je to vhodnejšie než využívanie ľahkých štýlov, ktoré pripomínajú komerčnú hudbu používanú v rádiách. Vďaka tomu je možné naplniť požiadavku na umeleckosť a dokonalosť hudobných foriem, ktoré sú používané pri liturgickom slávení.
Taktiež sa odporúča, aby vo svätých omšiach za účasti detí a mládeže mali svoje miesto nápevy spevov ordinária z Liturgického spevníka I a piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, aby tak aj deti a mládež mali možnosť zoznámiť sa s bežne používanými spevmi a nápevmi.
7. VHODNÉ ZDROJE
Pre vhodnú hudbu k mládežníckym a detským svätým omšiam máme dostatok vhodných zdrojov. Už v roku 2016 vyšla v Diecéznom centre mládeže Maják v Banskej Bystrici publikácia s názvom Diecézny mládežnícky spevník. Na jeho príprave pracovali poprední odborníci na cirkevnú hudbu a niektorí znalci Hudobnej subkomisie Liturgickej
komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorí sú zároveň členmi diecéznej Liturgickej komisie a konali tak z poverenia diecézneho biskupa. Tento spevník je v elektronickej podobe dostupný na webovej stránke dcmmajak.sk.
Z aktivity a práce Saleziánov Don Bosca, naďalej vzniká Spevník mládežníckych piesní. Tento spevník je dostupný v niektorých kníhkupectvách a tiež na stránke mladeznickyspevnik.sk.
Tieto zdroje sú cenné v tom, že na uvedených adresách je možné nájsť vhodné piesne vrátane odporúčania ich najvhodnejšieho liturgického použitia.
ZÁVER
Hudba je neoddeliteľnou súčasťou slávnostnej liturgie. Cirkevné dokumenty kladú pomerne presné a náročné požiadavky na realizáciu hudby k liturgii. Je preto dôležité, aby kňazi a hudobníci boli dobre poučení o niektorých hlavných kritériách, ktoré sme sa usilovali stručne predstaviť aj v tomto dokumente.
Cieľom tohto dokumentu je práve formácia tých, ktorí sa zaoberajú prípravou hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mladých. Všetky tieto kritéria sú platné aj pri vysluhovaní sviatosti birmovania, prvom svätom prijímaní, a iných slávnostiach, ktoré sú integrálne spojené so zvýšenou účasťou detí a mládeže.
Druhým cieľom dokumentu je zhrnutie všetkých doterajších ustanovení, ktoré sa týkajú svätých omší za účasti detí a mládeže, na jedno miesto, aby boli ľahko dostupné, prehľadné, a k dispozícii tým, ktorí hľadajú potrebné informácie.
Veríme, že tento dokument bude obohatením a prispeje k lepšiemu pochopeniu všetkých kritérií, ktoré Cirkev kladie na posvätnú hudbu a tým aj k zlepšovaniu hudobnej úrovne detských a mládežníckych svätých omší.
Inštrukcia o hudobnej zložke svätých omší za účasti detí a mládeže bola schválená na 107. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska
v dňoch 4. – 5. marca 2024 v Košiciach – Lorinčíku.
† Mons. Bernard Bober
košický arcibiskup – metropolita
predseda KBS
† Mons. Marek Forgáč
košický pomocný biskup
predseda HS LK KBS
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Diecézne centrum mládeže MAJÁK: Diecézny mládežnícky spevník. Banská Bystrica: Roda Press, 2016. ISBN 97880972488703
Liturgický spevník I.: Základné pojmy liturgickej hudby. Základné omšové spevy. Bratislava: Slovenská liturgická komisia, 1998. ISBN 809681155X.
PIUS X.: Motu proprio O posvätnej hudbe Tra le sollecitudini. Rím, 1903. Dostupné na internete: https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/o_posv%C3%84tnej_hudbe._tra_le_sollecitudini.__sv._pius_x._1903_.pdf.
POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967. Dostupné na internete: https://hudba.kbs.sk/sekcia/dokumenty.
POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE SVIATOSTI A BOŽÍ KULT, Inštrukcia Inaestimabile donum, 3. apríla 1980, č. 17: AAS 72 (1980).
RÍMSKY MISÁL: Všeobecné smernice Rímskeho misála. In: Liturgia: časopis pre liturgickú obnovu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha. ISSN 1210-0676, 2008, roč. 18, s. 197 – 298.
Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578.
_____
1 RÍMSKY MISÁL: Všeobecné smernice Rímskeho misála. In: Liturgia: časopis pre liturgickú obnovu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha. ISSN 1210-0676, 2008, roč. 18, s. 197 – 298, s. 14, čl. 47. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967. čl. 36.
2 VSRM, s. 12, čl. 37 b).
3 Tamže, s. 19, čl. 74.
4 POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE SVIATOSTI A BOŽÍ KULT, Inštrukcia Inaestimabile donum, 3. apríla 1980, č. 17: AAS 72 (1980) s. 338.
5 VSRM, s. 22, čl. 86.
6 LS I, s. 26, čl. 5.16. Inštrukcia Musicam sacram, čl. 36.
7 VSRM, s. 22, čl. 88.
8 Tamže s. 15, čl. 52.
9 Tamže, s. 15, čl. 53.
10 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 19, čl. 31.
11 Tamže, s. 18, čl. 67.
12 Tamže, s. 18, čl. 68.
13 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 21, čl. 39.
14 Tamže, s. 20, čl. 79 b).
15 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 19, čl. 31.
16 Tamže, s. 21, čl. 81.
17 Liturgický spevník 1.: Základné pojmy liturgickej hudby. Základné omšové spevy. Bratislava: Slovenská liturgická komisia, 1998. ISBN 809681155X. s. 25, čl. 5.14.
18 POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukcia Rady a Posvätnej Kongregácie obradov O posvätnej hudbe v liturgii Musicam sacram, 1967. Čl. 35.
19 VSRM, s. 21, čl. 83.
20 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 19, čl. 31.
21 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 21, čl. 37.
22 VSRM, s. 13, čl. 45.
23 Tamže, s. 11, čl. 36 a 37.
24 PIUS X.: Motu proprio O posvätnej hudbe Tra le sollecitudini. Rím, 1903. Čl. 2.
25 Tamže čl. 5.
26 Diecézne centrum mládeže MAJÁK: Diecézny mládežnícky spevník. Banská Bystrica: Roda Press, 2016. ISBN 97880972488703. s. 11, čl. 3.
27 Slávenie svätej omše za účasti detí. Martin: Osveta, 1992. ISBN 8021704578. s. 16, čl. 22.
28 Slávenie sv. omše za účasti detí, s. 19, čl. 32.
29 Tamže, s. 19, čl. 32.
30 Tra le sollecitudini, čl. 22.
Kapitulská 11, P. O. Box 113, 814 99 Bratislava, Slovensko; http://www.hudba.kbs.sk; e-mail: tajomnik@hudba.kbs.sk
Tel.: +421 2 59 20 65 01