Dokumenty pápežov

ctihodným bratom patriarchom, prímasom, arcibiskupom, biskupom a ostatným ordinárom


1.   Nie je potrebné oboznámiť vás, ctihodní bratia, s udalosťami, ktoré sa stali v poslednej dobe v tomto meste Ríme, našom biskupskom sídle, a v celom Taliansku, ktoré má – povedané naším pápežským slovníkom - primát. Tieto udalosti mali široký a hlboký ohlas na celom svete, no zvlášť vo všetkých diecézach Talianska a v katolíckom svete. Možno ich vystihnúť niekoľkými smutnými slovami: pokúšali sa smrteľne zasiahnuť to, čo bolo a stále bude najdrahšie nášmu srdcu, srdcu otca a pastiera duší. Môžeme a dokonca musíme dodať, že „ešte aj spôsob nás zraňuje“.
2.  Zoči-voči a pod tlakom týchto udalostí cítime potrebu a povinnosť obrátiť sa na vás, ba v duchu prísť ku každému jednému z vás, ctihodní bratia, aby sme predovšetkým splnili vážnu a naliehavú povinnosť bratskej podpory. Na druhom mieste, aby sme zadosťučinili nemenej vážnej povinnosti obrániť pravdu a spravodlivosť v oblasti, ktorá sa týka životných záujmov a práv svätej Cirkvi a dotýka sa aj vás všetkých, ktorých Duch Svätý ustanovil na akomkoľvek poste, aby ste ju spolu s nami spravovali. Na treťom mieste chceme vyjadriť závery a reflexie vyplývajúce zo spomínaných udalostí. Na štvrtom mieste sa vám chceme zdôveriť s našimi obavami o budúcnosť. A nakoniec vás chceme pozvať, aby ste sa podelili s našimi nádejami a modlili sa spolu s nami a s celým katolíckym svetom, aby sa aj uskutočnili.

I

3.   Vnútorný pokoj, ktorý pochádza z plného a jasného vedomia, že sme na strane spravodlivosti a pravdy, je pokoj, ktorý vie dať jedine božský Kráľ a ktorý svet nemôže dať, a teda ani vziať. Tento pokoj nás vďaka Božiemu milosrdenstvu a dobrote nikdy neopustil a plne dôverujeme, že nás nikdy neopustí, nech by sa stalo čokoľvek. Tento pokoj však tak v trpiacom Kristovom Srdci, ako aj v srdciach jeho verných sluhov necháva otvorený prístup všetkým bolestným utrpeniam (a vy, ctihodní bratia, to viete veľmi dobre). A aj my sme zakúsili pravdu týchto tajomných slov: „Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro” (Iz 38, 17).
4.    Vaša pohotová, široká a oddaná reakcia, ktorá stále trvá, ctihodní bratia, bratské i synovské prejavy, ale predovšetkým zmysel pre nadprirodzenú solidaritu a intímne spojenie myšlienok a citov, ako aj inteligencia a inšpirujúca vôľa z vašej láskavej komunikácie naplnili našu dušu nevýslovnou útechou a často nám prichádzajú zo srdca na pery slová žalmu: „Keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha” (Ź 94, 19).
5.     Za tieto všetky útechy z celého srdca ďakujeme hneď po Bohu vám, ctihodní bratia, ktorým môžeme povedať tak ako Ježiš vašim predchodcom, apoštolom: „Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach” (Lk 22, 28). 
Cítime tiež a chceme si splniť príjemnú povinnosť otcovského srdca poďakovať spolu s vami, ctihodní bratia, vašim dobrým a hodným synom, ktorí nám individuálne alebo kolektívne poslali mnohé synovsky precítené prejavy účasti, oddanosti a veľkomyseľnej zhody s našimi nariadeniami a požiadavkami. ďakujeme rôznym organizáciám a asociáciám a zvlášť Katolíckej akcii a Katolíckej mládeži. Bolo pre nás zvlášť krásne a povzbudivé vidieť akcie katolíkov blízkych i vzdialených krajín na stretnutí so spoločným otcom. Oduševnene a akoby jediným duchom viery, synovskej zbožnosti a veľkomyseľných predsavzatí všetci vyjadrili bolestné prekvapenie, keď videli, ako je prenasledovaná a zasiahnutá Katolícka akcia v centre hierarchického apoštolátu, kde má najväčší raison d´être svojej existencie. Nielen v Taliansku, ale i vo všetkých kútoch sveta Katolícka akcia podľa svojej autentickej a najhlbšej definície a podľa našich nariadení, tak veľkodušne podporovanými vami, ctihodní bratia, chce iba vytvárať spoluprácu laikov s hierarchickým apoštolátom a nemôže inak.
6.    Odovzdajte, ctihodní bratia, prejav nášho otcovského uznania všetkým vašim a našim bratom v Ježišovi Kristovi, ktorí sa ukázali ako dobre vychovaní vo vašej škole a takí oddaní spoločnému otcovi, že môžeme povedať: „Prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení“ (2 Kor 7, 4).
7.      Vám, biskupom všetkých diecéz nášho drahého Talianska, musíme vyjadriť uznanie za útechy, ktoré ste štedro rozdávali vašimi listami počas uplynulého mesiaca a zvlášť v deň svätých apoštolov Petra a Pavla vašimi precítenými a výrečnými telegramami. Cítime sa však zaviazaní na odvetu vyjadriť účasť za všetko, čo ste vytrpeli, keď sme videli, ako sa náhle strhla ničivá búrka na najrozkvitnutejšie záhony a najsľubnejšie duchovné záhrady, ktoré Duch Svätý zveril do vašej starostlivosti a ktoré ste viedli pre dobro duší. Vaše srdce sa, ctihodní bratia, obrátilo k nášmu, aby sa podieľalo na našom zármutku. Cítili ste, akoby sa v centre zbiehal váš zármutok a zároveň sa znásoboval v našom. Túto skutočnosť ste vyjadrili jasnými a láskavými svedectvami, za ktoré vám zo srdca ďakujeme. Zvláštnu vďačnosť chceme vyjadriť za vaše jednomyseľné a impozantné svedectvo, ktoré ste preukázali Katolíckej akcii Talianska a obzvlášť Asociácii mladých za to, že zostali poslušní a verní našim nariadeniam a vyhli sa akejkoľvek aktivite v politickej strane. (Na viacerých miestach v encyklike sa pod politickou stranou rozumie fašistická strana, ktorú spolu s ozbrojenými bojovými komandami Fascio di combattimento založil Benito Mussolini r. 1919 bezprostredne pred uchopením moci a nastolením fašistickej diktatúry v Taliansku r. 1922 – pozn. prekladateľa). Spolu s vami ďakujeme aj kňazom a veriacim, rehoľníkom a rehoľníčkam, ktorí sa k vám pripájajú s takou odvážnou vierou a so synovskou zbožnosťou. Osobitne ďakujeme asociáciám Katolíckej akcie, od mladých až po benjamínov, ktorí sú nám tým drahší, čím sú menší. ďakujeme za ich modlitby, do ktorých sa veľmi oddane odporúčame a zároveň od nich mnoho očakávame.                                   
8.     Ctihodní bratia, už ste počuli, že naše srdce bolo a je s vami, s každým jedným z vás. S vami trpíme a za vás sa modlíme, aby nám Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve prišiel na pomoc a aby aj z tohto veľkého zla, ktoré rozpútal dávny nepriateľ dobra, vyšla nová doba rozkvetu veľkého dobra.

II

9.     Spokojný, že sme zadosťučinili uznaniu strastí, ktoré sme prijali v zármutku, musíme zadosťučiniť aj pravde a spravodlivosti, ku ktorej nás viaže naša apoštolská služba.
10.    Berieme na seba plnú zodpovednosť, ctihodní
bratia, za to, o čom sme sa už viackrát vyjadrili, keď sme protestovali proti falošnej kampani a nespravodlivým obvineniam, ktoré predchádzali rozpusteniu združení mladých a univerzitných asociácií Katolíckej akcie. Toto rozpustenie sa konalo spôsobom, vyvolávajúcim dojem, že ide o nebezpečné združenia, proti ktorým treba zasiahnuť. Pritom určite ide o deti a mladých, patriacich medzi dobrými k tým najlepším. A sme veľmi šťastný a otcovsky hrdý, že môžeme znova o nich vydať takéto svedectvo. Povedali by sme, že samotní vykonávatelia týchto zákrokov si to tiež mysleli, čo aj dávali najavo, lebo prenasledovanie sprevádzali takou vľúdnosťou, že sa mohlo zdať, ako keby sa chceli ospravedlniť a zároveň žiadať o prepáčenie za to, čo musia robiť. Túto skutočnosť sme vnímali a zároveň sme im za to žehnali.
11.    Avšak akoby za náhradu museli trpieť iné osoby, nevynímajúc našu. Koľké ukrutnosti a násilia až po údery a krv, neúctu tlače, slová a skutky predchádzali, sprevádzali a nasledovali neočakávanú policajnú akciu. Tá ukazuje, že často to bola nevedomosť alebo zlá horlivosť, ktorá sa rozprestierala na asociácie a skupiny od vyšších rádov až po oratóriá najmenších, ako aj Kongregácie dcér Panny Márie.
Všetky tieto prejavy neúcty a násilia nás vedú k presvedčeniu, že dispozície prišli zhora. Jednota rôznych spôsobov zákroku po celom Taliansku, súhlas autorít a orgánov spoločenského poriadku nám dovoľujú a rovnako umožňujú predpokladať, že tieto skutočnosti mali byť prehliadnuté.
Museli sme pripomenúť tieto nepríjemné veci, pretože nechýbala snaha prezentovať tieto udalosti tak, aby väčšia časť verejnosti a svet uverili, že to žalostné rozpustenie nám takých drahých asociácií bolo vykonané bez incidentov a skoro ako bežná záležitosť.
12.       Ide však o veľmi veľkú a širokú mieru útokov proti pravde a spravodlivosti. Ak nie všetko, tak určite základné falšovanie a ozajstná lož boli rozptýlené straníckou tlačou, ktorá jediná má slobodu, ale často je manipulovaná. Lži boli zhromaždené do jedného hlásenia a predložené verejnosti najvplyvnejšími prostriedkami propagandy, ktoré teraz poznáme.
13.        História zmanipulovaných dokumentov, ktoré neslúžia pravde a spravodlivosti, je smutná a dlhá. Musíme však konštatovať, že napriek mnohým rokom práce v knižnici veľmi zriedkavo sme sa stretli s takým tendenčným dokumentom, ktorý je proti pravde a spravodlivosti. Je zameraný proti Svätej stolici, Katolíckej akcii Talianska a zvlášť proti tvrdo zasiahnutým asociáciám. Nemôžeme mlčať! Nemôžeme to ponechať bez povšimnutia! Čo by sme mohli viac povedať, keby sme nechali v temto omyle celú verejnosť? Neboli by sme viac hodný zastávať miesto na tomto Apoštolskom stolci. Neboli by sme viac hodný ani tej synovskej a veľkodušnej oddanosti, ktorú nám prejavovali drahí synovia z Katolíckej akcie. Títo synovia a dcéry, vďaka Bohu, stále takí početní, veľmi trpeli a trpia, lebo zostali verní našim nariadeniam. Preukázali úctu škole, v ktorej vyrastali, božskému Majstrovi a jeho nehodnému vikárovi. Napriek všetkým zastrašovaniam a násilnostiam dali najavo svojím kresťanským postojom, kde je ozajstná dôstojnosť charakteru, pravá sila ducha, skutočná odvaha a samotná civilizácia.
14.      Stručne rozoberieme spomínaný dokument a opravíme jeho zľahčujúce vyjadrenia. Hovoríme zľahčujúce, aby sme nepovedali odvážne, lebo oni veľmi dobre vedeli, že sa môžu spoľahnúť na takmer nemožnosť kontroly zo strany verejnosti. Budeme stručný, pretože zvlášť v poslednom čase sme viackrát hovorili o argumentoch, ku ktorým sa teraz vraciame. Naše slovo už mohlo prísť k vám, ctihodní bratia, a skrze vás aj k našim milovaným synom v Ježišovi Kristovi. Tomuto listu prajeme to isté.
15.        Okrem iného uvedené hlásenie hovorilo, že odhalenia nepriateľskej straníckej tlače boli takmer vo všetkom potvrdené, aspoň vo svojej podstate, denníkom L´Osservatore Romano. Pravdou však zostáva, že tento denník ukázal, že takzvané odhalenia boli klamstvá, alebo prinajmenšom nesprávne interpretácie faktov. Na potvrdenie tejto skutočnosti stačí čítať bez zaujatosti a s jednoduchou schopnosťou chápať.
16.      Spomínané hlásenie navyše chcelo byť smiešnym pokusom prezentovať Svätú stolicu ako obeť v krajine, kde tisícky turistov môžu vydať svedectvo o úcte voči kňazom, prelátom, Cirkvi a náboženským obradom. Áno, ctihodní bratia, išlo by o smiešny pokus podobný tomu, keby sa niekto pokúšal vylomiť otvorené dvere. Źiaľ, tisícky zahraničných návštevníkov, ktorí nikdy nechýbajú v Taliansku ani v Ríme, mohli pozorovať prítomnosť mnohých bezbožných a rúhavých prejavov neúcty. Videli násilnosti, potupnosti, vandalizmus proti miestam, veciam a osobám v celej krajine, ale aj samotnému nášmu biskupskému stolcu. Tieto skutočnosti sme opakovane odsúdili na základe presných a spoľahlivých informácií.
17.      Hlásenie hovorí o „čiernej nevďačnosti“ kňazov, ktorí sa postavili proti strane, ako údajne jedinej záruke náboženskej slobody pre celé Taliansko. Klérus, episkopát a samotná Svätá stolica nikdy neznevážili to, čo sa za všetky posledné roky spravilo v prospech náboženstva. Dokonca často vyslovili úprimné uznanie.
Ale my episkopát, klérus a všetci verní veriaci, dokonca i všetci obyvatelia, ktorým záleží na poriadku a pokoji, sme boli a sme znepokojení systematickou kampaňou proti zdravej  a drahocennej náboženskej slobode a slobode svedomia, ktorá sa začala veľmi rýchlo. Ide o útoky proti Katolíckej akcii, jej rôznym asociáciám, najmä mládežníckym. Čistky spáchané proti nim boli zavŕšené policajnými opatreniami a spôsobmi, o ktorých sme sa už vyjadrili. Ide o také opatrenia a zákroky, ktoré privádzajú k vážnemu podozreniu, že predchádzajúca benevolentnosť nepochádzala len z čistej lásky a náboženskej horlivosti. Ak máme hovoriť o nevďačnosti, tá zostane taká, akú použili voči Svätej stolici strana a režim. Tí, podľa názoru celého sveta, ťažili z priateľských vzťahov so Svätou stolicou na poli vnútornom aj zahraničnom získavaním väčšej prestíže a kreditu. Takéto vzťahy sa zdali byť prehnané pre niektorých nielen v Taliansku, ale i v zahraničí. Z ich strany išlo o prílišnú láskavosť a z našej o prílišnú dôveru.
18.      Po uskutočnených policajných opatreniach, sprevádzaných násilím, neúctou a, žiaľ, aj uspokojením a tichým súhlasom autorít spoločenského poriadku, sme zrušili viaceré významné aktivity. Neposlali sme nášho legáta na sté výročie oslavy v Padove a nekonali sa ani slávnostné procesie v Ríme a po celom Taliansku. Hoci sme vedeli, že tieto nariadenia prinesú veľké obety pre veriacich, naše motívy boli také vážne a naliehavé, že sme sa museli takto rozhodnúť. Táto záležitosť bola pre nás, viac ako pre kohokoľvek iného, veľmi nepríjemná.
Ako by sa mohli s radosťou a nadšením konať nejaké  slávnosti, keď sme boli v takom žiali a zármutku, keď sa rútil nepriateľ na otcovské srdce všetkých veriacich a materinské srdce matky Cirkvi v Ríme a v Taliansku? A napokon v celom katolíckom svete, to dokázala ozaj svetová spoluúčasť s vami, ctihodní bratia. Alebo ako sme sa nemali strachovať o rešpektovanie osôb a najsvätejších vecí, keď sme videli, ako neúctivo a násilne sa správajú verejné autority?
Všade tam, kam sa dostali naše nariadenia, mali kňazi a veriaci tie isté pocity a dojmy. Kde neboli zastrašovaní, prenasledovaní alebo aj horšie, preukázali pre nás veľmi potešujúce prekonanie skúšok tým, že nahradili slávnostné oslavy hodinami modlitieb, adorácií a odčinení. Všetko sa vykonalo za veľkej účasti ľudu a v plnej zhode s úmyslom Svätého Otca.
19.    Vieme, čo sa stalo zásahom autorít tam, ako o tom hovorí spomínané hlásenie, kde naše nariadenia nemohli prísť v správnom čase. Hlásenie však nevraví, že tie isté vládne a stranícke autority už podporovali, alebo by za krátko podporili, zavŕšenie vyslovene protikatolíckych a protináboženských činov. Uvádza však, že sa vyskytli miestne cirkevné autority, ktoré sa cítili schopné „nebrať do úvahy“ náš zákaz. My však nevieme o nijakej miestnej cirkevnej autorite, ktorá by si zaslúžila potupu a urážku obsiahnutú v týchto slovách. Vieme však o nariadeniach miestnych občianských vrchností a rozhodne ich odsudzujeme, lebo často boli vydané pod nátlakom a vyhrážkami. Vieme aj o bezbožných paródiách na nábožné piesne a procesie. Všetko nechali robiť na hlboký žiaľ veriacich a ozajstné rozčarovanie všetkých obyvateľov milujúcich poriadok a pokoj, ktorí videli konať jedno aj druhé bez toho, aby boli chránení, a čo je horšie, orgánmi, ktoré majú závažnú povinnosť ľudí brániť.
20.     Hlásenie sa odvoláva na viackrát opakovanú kofrontáciu Talianska s inými krajinami, kde je Cirkev naozaj prenasledovaná a proti ktorým nebolo možné počuť také slová ako tie, čo boli vyslovené proti Taliansku, kde sa podľa hlásenia obnovila náboženská sloboda. Už sme raz povedali, že uchovávame a stále budeme uchovávať v pamäti uznanie za všetko, čo sa v Taliansku spravilo v prospech náboženstva. Ale tiež pamätáme na súčasné nie menšie, ba azda väčšie výhody, ktoré z toho plynuli pre stranu a režim. Už sme raz povedali, že nie je nevyhnutné, aby všetci počuli a vedeli, čo všetko my a Svätá stolica cez svojich zástupcov, našich bratov v biskupskej službe, hovoríme a ako prejavujeme nesúhlas všade tam, kde si to záujmy náboženstva vyžadujú. Zvlášť tam, kde je Cirkev naozaj prenasledovaná, musíme posúdiť správnu mieru nášho zásahu.
21.    S nevýslovnou bolesťou sme sledovali pravé a reálne prenasledovanie, ktoré sa strhlo v našom Taliansku a v samotnom Ríme. Prenasledovanie proti tomu, čo je pre Cirkev a pre jej hlavu najdrahšie: sloboda a práva. Sloboda a práva, ktoré prináležia dušiam a zvlášť dušiam mladých, ktoré nám božský Stvoriteľ a Vykupiteľ zveril do starostlivosti.
22.    Ako je všeobecne známe, my sme opakovane a slávnostne vyhlásili a protestovali, že Katolícka akcia tak zo svojej podstaty (účasť a spolupráca laikov na hierarchickom apoštoláte), ako aj podľa našich presných a kategorických nariadení je mimo strany a nad každou jej politikou. Zároveň sme vyhlásili, že naše nariadenia sa v Taliansku verne dodržiavali. Hlásenie vyslovuje mienku, že vyjadrenie o nepolitickom charaktere Katolíckej akcie je totálne klamstvo. Nechceme poukazovať na všetko, čo je v tejto mienke pochybné, pretože aj motivácie vzťahujúce sa  na takéto tvrdenie jasne potvrdzujú klamstvo. Keby nešlo o taký žalostný prípad, povedali by sme, že sú smiešne.
Hlásenie tvrdí, že Katolícka akcia mala všetky vonkajšie formy politickej strany, ako sú odznaky, preukazy a podobne. Akoby všetky tieto vonkajšie formy dnes neboli bežné vo všetkých krajinách sveta pre rozličné asociácie a aktivity, ktoré nemajú a ani nechcú mať nič spoločné s politikou. Ide o združenia športové, profesijné, civilné i vojenské, obchodné a priemyselné, školské pre tých najmenších, náboženské, vyznačujúce sa detskou horlivosťou a zbožnosťou, ako napríklad Križiačikovia sviatosti.
23.    Hlásenie pocítilo slabosť a márnosť spomenutého dôvodu, a aby napravilo túto chybu pridáva ďalšie tri.
Prvá je, že vedúci predstavitelia Katolíckej akcie boli takmer všetci členmi alebo vedúcimi Ľudovej strany, ktorá bola (podľa neho) jedným z najväčších protivníkov fašizmu. Táto námietka bola viackrát predložená talianskej Katolíckej akcii, ale vždy len všeobecne a bez uvedenia akéhokoľvek mena. Zakaždým znova sme vyzývali, aby spresnili svoju námietku a povedali aj mená, ale márne. Iba tesne pred opatreniami vykonanými proti Katolíckej akcii, ako evidentnú prípravu na tieto opatrenia, nepriateľská tlač nemenej evidentným použitím vzťahov s políciou publikovala niekoľko sérií faktov a mien, a to už vopred určenými odhaleniami, ktoré hlásenie uvádza na začiatku a ktoré L´Osservatore Romano náležite poprel a upravil. Neboli teda potvrdené, ako to spomína hlásenie, aby zavádzalo veľkú časť verejnosti.
24.    Čo sa týka nás, ctihodní bratia, považovali sme za povinnosť získať nové informácie a osobné poznatky, a k nim sme pridali tie, ktoré sme získali ešte skôr. Výsledky boli pozitívne. V prvom rade sme zistili, že kým existovala ľudová strana, a kým sa nová strana presadila, roku 1919 bolo vydané nariadenie, že nikto, kto má zodpovednú funkciu v Ľudovej strane, nemôže zároveň zastávať vedúce miesto v Katolíckej akcii.
Okrem toho sme zistili, ctihodní bratia, že išlo o štyri prípady, keď sa z bývalých miestnych vedúcich laikov ľudovej strany stali, ako to spomína nepriateľská tlač, neskôr miestni vedúci Katolíckej akcie. Opakujem, že ide o štyri prípady. Toto nepatrné číslo treba dať do konfrontácie s 250 diecéznymi výbormi, 4 000 sekciami katolíckych mužov a vyše 5 000 krúžkami mužskej katolíckej mládeže. Treba ešte dodať, že v spomínaných prípadoch išlo o jednotlivcov, ktorí nikdy nemali príležitosť protestovať. Niektorí z nich teraz sympatizujú s režimom a so stranou, a preto sa tešia priazni.
25.     A nechceme pozabudnúť ani na ďalšiu garanciu nepolitickej nábožnosti Katolíckej akcie, vám, ctihodní bratia, dobre známu. Katolícka akcia bola, je a vždy bude závislá od episkopátu. Vy ste určovali asistujúcich kňazov a vymenovávali ste predsedov diecéznych výborov. Preto je zrejmé, že sme nenariadili nič nové, keď sme vám zverili tieto asociácie. Keď bola rozpustená Ľudová strana a prestala existovať, tí, ktorí už patrili do Katolíckej akcie, pokračovali v tejto činnosti. Disciplinovane sa však podriadili základnému zákonu Katolíckej akcie, t.j. zdržovať sa každej politickej aktivity. Všetci, ktorí chceli byť členmi Katolíckej akcie, konali takto.
26.     Naopak my, Cirkev, náboženstvo a veriaci kresťania (a nielen my), nemôžeme byť vďační tomu, kto po zavrhnutí socializmu a slobodomurárstva – našich (a nielen našich) vyhlásených nepriateľov – ich tak veľkodušne znova prijal, ako to všetci vidia a odsudzujú. A sú o to silnejší a nebezpečnejší, o koľko viac sa pretvarujú, a zároveň sú chránení ich novou uniformou. O porušovaní zákona sme nemálo hovorili: neustále sme žiadali konkrétne mená a konkrétne skutky a boli sme pripravení ihneď zasiahnuť. Nikdy sme však nedostali odpoveď na túto našu žiadosť.
Hlásenie vyhlasuje, že významná organizačná časť jednotlivých podujatí bola politického charakteru a nemala nič spoločné s „náboženskou výchovou a so šírením viery“. Okrem neskúsených a nejasných spôsobov, akými sa chcelo poukázať na úlohy Katolíckej akcie, všetci, ktorí poznajú dnešný život, vedia, že neexistuje žiadna iniciatíva a aktivita – od duchovnej a vedeckej až po materiálnu a mechanickú –, ktorá by nepotrebovala jednotlivé organizačné činy. A tie sa nestotožňujú so zámermi rozličných iniciatív a aktivít, ale sú prostriedkami na lepšie dosiahnutie cieľa, ktorý sa predkladá.
27.     Avšak (pokračuje hlásenie) najsilnejším argumentom, ktorý možno použiť na obhajobu za zrušenie katolíckych krúžkov mládeže, je obrana štátu, ktorá je viac než obyčajná povinnosť ktorejkoľvek vlády. My vôbec nepochybujeme o vážnosti tejto povinnosti a tohto práva. Dokonca pridávame, že prvým právom je vykonať si svoje povinnosti. Ale všetci adresáti hlásenia by sa pousmiali, keby hlásenie pridalo, že celkovo bolo zasiahnutých približne 10-tisíc katolíckych krúžkov mládeže. Źenskej mládeže bolo spoločne 500-tisíc. Kto a kde môže vidieť z týchto čísel vážne nebezpečenstvo a ohrozenie štátu? A treba vziať do úvahy, že z toho iba 220-tisíc je zapísaných ako „efektívni“, viac ako 100-tisíc „ašpiranti“ a vyše 150-tisíc ako „benjamíni“.                                           28.     Zostávajú ešte krúžky mužskej katolíckej mládeže. Tej samej katolíckej mládeže, ktorá je v publikáciach strany, v prejavoch a obežníkoch politických vodcov označená na potupu a výsmech (o akej pedagogickej zodpovednosti tu možno hovoriť?) za húf „králikov”, dobrých len na nosenie sviečok a recitovanie ruženca počas procesií. Azda preto sa v poslednom období zaobcházdalo s nimi s takou málo šľachetnou odvahou a útočilo sa na nich až po vyliatie krvi. Neboli chránení tými, ktorí mali povinnosť sa ich zastávať, ak pre nič iné, aspoň preto, že ako bezbranní boli násilne a často napádaní aj zbraňami.
29.  Ak je práve v tomto najsilnejší argument „zničenia“ našich drahých hrdinských asociácií mládeže Katolíckej akcie, tak potom sa nesmieme a nemôžeme utešovať, ctihodní bratia. Argumentácia je veľmi jasná, hoci sama osebe sa javí ako nepredstaviteľná. Źiaľ, musíme znova opakovať, že klamstvo je ich neprávosťou (porov. Ź 26, 12) a „najsilnejší argument“ chceného zničenia musíme hľadať v inej oblasti. Boj, ktorý sa teraz odohráva, nie je politický, ale náboženský a morálny, výslovne náboženský a morálny.
30.  Treba si zavrieť oči pred pravdou a vidieť, dokonca vymyslieť politiku tam, kde nie je, aby sa mohlo znevážiť náboženstvo a morálka, ako to robí hlásenie. Podľa neho sa vytvorila absurdná organizácia na základe príkazov „cudzej moci“, čiže Vatikánu. Sila, ktorú by vraj nijaká vláda tohto sveta nedovolila.
31. Hromadne boli zabavené dokumenty vo všetkých sídlach talianskej Katolíckej akcie. Pokračuje zadržiavanie a zabavovanie (aj to sa deje) všetkej korešpondencie, ktorá je podozrivá z akéhokoľvek vzťahu so zrušenými asociáciami. Dokonca aj s tými, ktoré neboli zasiahnuté, čiže s oratóriami. Nech sa nielen nám, ale aj celej krajine a svetu povie, koľké a aké dokumenty Katolíckej akcie sú nebezpečné pre štát. Môžeme si byť istí, že takéto dokumenty sa nenájdu, iba ak budú čítané a interpretované s nespravodlivými predsudkami a v plnom kontraste s mnohými faktmi a svedectvami. Ak nebudú sfalšované a hodné uznania, budeme prvý, kto ich uzná a vezme do úvahy. Ale kto bude chcieť pripísať Katolíckej akcii za vinu politickú nebezpečnosť voči štátu o vyhlásenom a odsúdenom správaní, ktoré sa už toľkokrát uskutočnilo proti toľkým miestam Katolíckej akcie? Alebo kto si bude zakladať na vynútených vyhláseniach, ktoré sa stali na istých miestach, ako sme to už ozrejmili?
32.  Naopak, medzi zabavenými dokumentmi sa nájdu mnohé svedectvá, ktoré potvrdzujú hlboký a stály náboženský charakter Katolíckej akcie, náboženskú aktivitu nielen celej Katolíckej akcie, ale i mládežníckych a univerzitných asociácií.
Bude stačiť prečítať si a zvážiť - ako sme to my veľakrát spravili -, programy, hodnotenia, kongresové protokoly, týždenné protokoly náboženských štúdií a modlitieb, duchovných obnov, praktizovania sviatostného života, apologetických konferencií, katechetických štúdií a aktivít, spoluprácu pravej a čistej kresťanskej lásky na konferenciách svätého Vincenta a rôznymi inými spôsobmi, aktivitu a spoluprácu na misionárskej činnosti.
33.  Zoči-voči takýmto faktom a takejto dokumentácii, čiže s reálnym pohľadom na skutočnosť, sme stále tvrdili a znova tvrdíme, že obviňovanie talianskej Katolíckej akcie z vytvárania politiky bolo a je pravým klamstvom. Fakty potvrdili, čo sa tým sledovalo a čo sa chcelo pripraviť. Vo veľkom sa tak potvrdila bájka o vlkovi a ovci a dejiny na to nemôžu zabudnúť.
34.  My, evidentne presvedčený o tom, že sme a držíme sa na náboženskom poli, nikdy sme neverili, že môžeme byť z pohľadu katolíkov, a najmä talianskych katolíkov, považovaný za cudziu moc.
Vďaka apoštolskej moci, ktorú nám nehodnému Boh zveril, dobrí katolíci na celom svete (vy, ctihodní bratia, to viete veľmi dobre) považujú Rím za svoju druhú vlasť. Neprešlo mnoho času od toho dňa, keď jeden štátnik - ktorý určite bude patriť medzi najslávnejších a nie je ani katolíkom, ani priateľom katolicizmu -, povedal pred celým zhromaždením, že nemôže považovať za cudziu moc to, čomu je poslušných dvadsať milónov Nemcov.
Ako reagovať na to, že žiadna vláda vo svete by nedovolila, aby pretrvávala situácia, ktorá vznikla v Taliansku pôsobením Katolíckej akcie? V tomto prípade by bolo treba zabudnúť na skutočnosť, že vo všetkých krajinách sveta až po Čínu pôsobí katolícka asociácia, ktorá veľmi často aj v detailoch napodobňuje činnosť talianskej Katolíckej akcie. Často aj formami organizácie, zreteľnejšími ako v samotnom Taliansku. Nikdy v nijakej krajine nebola Katolícka akcia považovaná za nebezpečnú pre štát. A v nijakej krajine nebola prenasledovaná s takou nenávisťou (nevieme, ktoré slovo by lepšie vyjadrilo pravdu
a fakty vzhľadom na skutočnosť) ako v našom drahom Taliansku a v samotnom našom biskupskom sídle v Ríme. Ide naozaj o absurdnú situáciu, ktorú sme nezapríčinili my, ale bola vytvorená proti nám.
35.  Uložili sme si, ctihodní bratia, ťažkú a nepríjemnú úlohu. Považovali sme to za povinnosť otcovskej lásky a spravodlivosti. A v tomto duchu sme pracovali, aby sme uviedli do pravého svetla pravdu a fakty, ktoré niektorí naši synovia, azda necelkom vedome, uviedli do falošného svetla na ujmu našim synom.

III

36.  A teraz sa zamyslíme a spravme záver z toho, čo sme do
tejto chvíle predostreli, ako aj z udalostí, ktoré sa stali. Politická aktivita Katolíckej akcie, zrejmé či
skryté nepriateľstvo niektorých jej sektorov voči režimu a strane, ako aj eventuálne útočisko a ochrana sídla i doposiaľ neprejavené nepriateľstvo voči strane pod zástavami Katolíckej akcie (porov. komuniké vedenia zo 4. júna 1931) nie sú ničím iným, iba zámienkou alebo hromadením zámienok. Môžeme povedať, že samotná Katolícka akcia je zámienkou. To, čo sa chcelo naozaj spraviť, bolo vytrhnúť Katolíckej akcii a cez ňu Cirkvi všetku mládež. To potvrdzuje aj skutočnosť, že po tom, ako sa veľa hovorilo o Katolíckej akcii, nasledovalo hovorenie o asociáciách mládeže a proces sa búrlivo rozšíril aj na čisto náboženské asociácie a tie, ktoré sa venovali náboženskej výchove najmenších, ako je Kongregácia dcér Panny Márie a oratóriá. Bol až natoľko násilný, že často sa muselo uznať, že išlo o  hrubú chybu.
37.  Tento podstatný fakt je potvrdený aj inde. Potvrdzujú ho predchádzajúce vyjadrenia o viac alebo menej zodpovedných zložkách; aj o zložkách zastupujúcich režim a stranu, ktoré boli plne vysvetlené a definitívne potvrdené poslednými udalosťami.
38.  Potvrdenie je ešte jednoznačnejšie a kategorickejšie a podľa nás zároveň nápadné a násilné zo strany tých, ktorí nielenže všetko zastupujú, ale aj všetko môžu. Potvrdzujú ho oficiálne publikácie určené mládeži, rozhovory zamerané na propagáciu, ktorá bola zacielená viac do zahraničia ako do samotného Talianska; ale aj na poslednú chvíľu uskutočnené a vyhlásenia predstaviteľov tlače.
39.  Nevyhnutne prichádzame k ďalšiemu zamysleniu a záveru. Vôbec sa totiž nebrali do úvahy naše protesty a uistenia. Takisto neboli vzaté do úvahy ani vaše protesty a uistenia, ctihodní bratia, biskupi Talianska, o povahe a skutočnej, pravdivej aktivite Katolíckej akcie, o najsvätejších a nedotknuteľných právach Cirkvi a duší, ktoré sú v nej zastúpené a zosobnené.
40.  Hovoríme, ctihodní bratia, o najsvätejších a nedotknuteľných právach duší a Cirkvi. Táto myšlienka a toto tvrdenie sa predkladajú viac ako čokoľvek iné, pretože sú najdôležitejšie. Ako je všeobecne známe, viackrát sme vyjadrili náš názor, alebo lepšie povedané názor svätej Cirkvi, k týmto dôležitým a podstatným argumentom. Určite to nie ste vy, ctihodní bratia, ktorým by sme museli znova vysvetľovať tieto témy. Ale musíme k tomu niečo povedať ostatným ľuďom. Ovečkám, ktoré vy z Božieho ustanovenia pasiete a spravujete a ktoré už len vďaka vám môžu poznať názory spoločného otca ich duší.
Povedali sme najsvätejšie a nedotknuteľné práva duší a Cirkvi. Ide o právo duší, aby si zabezpečili najlepšie duchovné dobro a boli formovaní pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi. Tento Učiteľský úrad bol založený príkazom nadprirodzeného poriadku, krvou božského Vykupiteľa. Je nevyhnutný pre všetkých a zaväzuje všetkých, ktorí chcú získať spásu. Ide o právo duší, ktoré sa tak formujú, aby mohli sprostredkovať poklady vykúpenia aj iným dušiam takým spôsobom, že spolupracujú na aktivitách hierarchického apoštolátu.
41.  Uvažujeme o tomto dvojitom práve duší, ktoré, ako sme povedali, sú hrdé a šťastné, že môžu bojovať dobrý boj za slobodu svedomia. Termín sloboda svedomia - pre niektorých nejasný - bol často zneužívaný na označenie absolútnej nezávislosti svedomia. To však je absurdné pre dušu, ktorú Boh stvoril a vykúpil.
42. Okrem iného ide aj o rovnako nedotknuteľné právo Cirkvi, ktoré jej zveril božský Zakladateľ, aby prinášala všetkým ľuďom poklady pravdy a dobra - tak teoretické, ako i praktické, ktoré samotný Zakladateľ priniesol na svet. „Choďte teda, učte všetky národy... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal” (Mt 28, 19 - 20). 
43. A aké miesto majú zaujať deti a mládež v tomto univerzálnom a absolútnom príkaze, ukazuje samotný božský Učiteľ, Stvoriteľ a Vykupiteľ duší svojím príkladom a slovami, ktoré musíme mať na pamäti: „Nechajte deti prichádzať ku mne!“; „týchto maličkých, čo veria vo mňa; takým patrí Božie kráľovstvo; ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca; kto by pohoršil jedného z týchto maličkých…“ (Mt 19, 14; Mk 10, 14; Lk 18, 16; Mt 18, 10; Mt 18, 6; Mk 9, 42).
44. Všetky tieto autentické fakty a vyjadrenia potvrdzujú, tak ako sa to už v značnej miere aj stalo, že sa zámerne chcelo manipulovať celou mládežou - od tých najmenších až po dospelých, aby slúžili výlučne jednej strane a jednému režimu. Všetko sa zakladá na ideológii pravého pohanského uctievania štátu, ktorá odporuje tak prirodzeným právam rodiny, ako aj nadprirodzeným právam Cirkvi. Chcieť a pobádať takúto mašinériu, prenasledovať s takýmto úmyslom, ako sa to viac-menej otvorene alebo pod pokrývkou robilo s Katolíckou akciou, zasahovať s takým zámerom, ako sa posledne stalo s jej asociáciami mládeže, znamená priamo brániť mládeži, aby išla za Kristom. Pretože kde je Cirkev, tam je Ježiš Kristus. A prišlo sa až k bodu, keď sa násilným gestom vytrhla mládež z lona tak Cirkvi, ako aj Krista.
45. Kristova Cirkev nikdy nepopierala práva a povinnosti štátu na výchovu svojich občanov. My sami sme v našej nedávnej encyklike o kresťanskej výchove mládeže tieto práva pripomenuli a vyhlásili. Nepopierateľné práva a povinnosti zostávajú v hraniciach kompetencií samotného štátu. Kompetencií, jasne stanovených cieľmi, ktoré má štát. Tieto ciele, určite nie sú iba fyzické a materiálne, ale zo svojej povahy sú obsiahnuté v limitoch prirodzenosti, pozemského a dočasného.
46. Naopak, právo, ktorým je obdarená Kristova Cirkev, podporená božským príkazom samého Krista, sa vzťahuje na večnosť, nebesia a nadprirodzeno. Tento poriadok vecí je na jednej strane záväzný pre všetky zodpovedné stvorenia a na strane druhej sa mu musí všetko ostatné podriadiť na základe svojej prirodzenosti a podľa neho sa riadiť.             47. Kristova Cirkev pôsobí podľa Kristovho príkazu nielen vtedy, keď vkladá do duší prvé nevyhnutné princípy a prvky nadprirodzeného života, ale aj vtedy, keď podporuje a rozvíja tento život podľa možností a schopností, spôsobmi a prostriedkami, ktoré považuje za vhodné. Robí tak, aj keď musí pripravovať na správnu a účinnú spoluprácu v  hierarchickom apoštoláte. Od samotného Ježiša máme slávnostné vyhlásenie, že neprišiel priniesť iba počiatok nadprirodzeného života, ale chce, aby sme ho mali v hojnosti. „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie” (Jn 10, 10).                                                  48. Sám Ježiš dal základy Katolíckej akcie tým, že si vybral apoštolov a učeníkov a vychovával si z nich spolupracovníkov Božieho apoštolátu. Tento príklad ako prví bezprostredne nasledovali svätí apoštoli, ako o tom svedčí Sväté písmo.
49. Je teda neopodstatnené a nezlučiteľné domáhať sa, aby kresťania nielen menom, ale i činnosťou boli jednoducho veriacimi a chcieť učiť Cirkev a jej hlavu, čo je postačujúce na kresťanskú výchovu a formáciu a pre spásu duší, ako podporovať v spoločnosti, zvlášť u mládeže, princípy viery a ich plné uskutočňovanie v živote.
K takejto neospravedlniteľnej požiadavke sa pridružuje fakt, že sa jej domáhajú tí, ktorí sú absolútne nekompetentní a nemajú vedomosti o danej otázke. Posledné udalosti musia všetkým otvoriť oči, pretože evidentne poukázali na to, ako sa postupne znehodnocovalo a ničilo pravé náboženstvo, ale aj kresťanská a občianska výchova.                         
50. Z vašej pastoračnej skúsenosti dobre viete, ctihodní bratia, biskupi Talianska, že by bolo závažnou a neblahou chybou veriť, že dielo Cirkvi uskutočňované v Katolíckej akcii a prostredníctvom nej možno zastúpiť a že sa nahrádza náboženskou výchovou v školách a cirkevným dozorom strany a režimu v asociáciách mládeže. Jedno aj druhé je nenahraditeľné; bez nich by sa určite škola a spomínané asociácie nevyhnutne stali pohanskými. Sú teda potrebné, ale nie sú dostatočné. Takouto náboženskou výchovou a pomocou Kristova Cirkev môže rozvíjať len minimum svojho duchovného a nadprirodzeného pôsobenia. To všetko robí v prostredí, ktoré od nej nezávisí; v prostredí iných vyučovacích predmetov, prípadne autorít, ktoré sú jej málo naklonené, ba často sú svojimi slovami a príkladom života jej protikladom.
51. Povedali sme, že posledné udalosti bezpochyby ukázali to, čo sa za posledné roky stratilo a zničilo vzhľadom na pravú nábožnosť a výchovu. A nehovoríme pritom o kresťanskej, ale iba o etickej a občianskej výchove.
Tento druh religiozity, protirečí najdôležitejším nariadeniam najvyššej náboženskej autority a nabáda na ich nedodržiavanie. Religiozity, ktorá prenasleduje a pokúša sa zničiť to, čo je pre náboženstvo najcennejšie. Religiozity, ktorá prekračuje mieru slov a skutkov až po urážky, keď ide proti osobe duchovného otca všetkých veriacich. Vykrikuje, aby bol zhodený a zabitý – to je ozajstná výchova k otcovražde. Podobná religiozita sa žiadnym spôsobom nemôže zlúčiť s katolíckou náukou a praxou. Naopak, protirečí tak jednej, ako i druhej.
Najväčší protiklad takejto religiozity je v nej samej. Je veľmi zhubná vo svojich dôsledkoch, keďže ide nielen o navonok spáchané a kodifikované činy, ale aj o princípy a zásady, ktoré sa vyhlasujú za podstatné a programové.
52. Koncepcia štátu, ktorá úplne a bez výnimky dáva mladé generácie do rúk štátu, nie je zlučiteľná s katolíckou náukou ani s prirodzeným rodinným právom. Nie je zlučiteľné s katolíckou náukou namýšľať si, že Cirkev a pápež sa musia obmedziť na vonkajšie náboženské úkony (omša a sviatosti) a že zvyšok výchovy prináleží výlučne štátu.
53. Chybné učenia a nesprávne zásady, ktoré sme doteraz spomenuli a zavrhli, sa v posledných rokoch objavili už viackrát. Ako je všeobecne známe, nikdy sme s pomocou Božou nezanedbali našu apoštolskú povinnosť, aby sme vysvetlili tieto učenia a protirečili im. Odvolávali sme sa na pravú kresťanskú náuku a nedotknuteľné zákony Cirkvi Ježiša Krista a duší, ktoré vykúpil svojou božskou krvou.
54. Napriek všetkým názorom, predpovediam a podnetom, ktoré nám prichádzali z rôznych aj pre nás významných strán, sme sa však vyhýbali formálnemu a explicitnému odsúdeniu. Dokonca sme chceli veriť, že je možné z našej strany uprednostňovať prípustnosť a spoluprácu, čo sa niektorým zdalo neprijateľné. Spravili sme tak, pretože sme si mysleli a predovšetkým sme dúfali, že zostane aspoň možnosť, aby sme pochybovali, a že ide o prehnané a sporadické vyjadrenia a činy, ktoré nereprezentujú zmýšľanie celku, čiže pochádzajú predovšetkým od osôb a okolností a nie sú ozajstnými programovými vyhláseniami.
55. Posledné udalosti a vyjadrenia, ktoré ich pripravovali, sprevádzali a komentovali, nám bránia dúfať v takúto možnosť. Musíme povedať, že tí, ktorí prijímajú a uskutočňujú program, ktorému je vlastné učenie a normy odporujúce Cirkvi, sú katolíkmi iba krstom a menom. Ich správanie je v absolútnom rozpore s požiadavkami, ktoré ukladá krst. Je proti Cirkvi ten, kto neuznáva Katolícku akciu, ktorá je Cirkvi a jej hlave najdrahšia, prenasleduje ju a bojuje proti nej.
56.  V tomto bode sa budete, ctihodní bratia, pýtať, čo si myslieť o znení prísahy a ako ju posudzovať. Túto prísahu boli nútení zložiť aj chlapci a dievčatá. A videli sme, že to môže viesť k poškodeniu práv Cirkvi a duší, ktoré sú už samy osebe nedotknuteľné. Tým, že prísaha je proti každej pravde a spravodlivosti, môže poslúžiť aj revolúcii, ktorá vytrhne mládež Cirkvi a Ježišovi Kristovi, a bude vychovávať mladé sily k nenávisti, násiliu a neúcte, aj voči osobe samotného pápeža, ako to jasne vyjadrili posledné udalosti.            
57. Ak sa položí otázka súvisiaca s touto prísahou, tak odpoveď je nielen z katolíckeho, ale i z čisto ľudského hľadiska nevyhnutne jediná. Vám, ctihodní bratia, iba potvrdzujeme odpoveď, ktorú ste si už sami dali: takáto prísaha nie je dovolená.
58. Máme však veľmi vážne starosti a cítime, že znepokojujú aj vás, ctihodní bratia, zvlášť biskupov Talianska. Sme ustarostený pre mnohých našich synov, aj tých najmenších, ktorí zložili túto prísahu a sú ňou viazaní. Hlboko ľutujeme mnohé svedomia, ktoré sú znepokojené pochybnosťami (o znepokojeniach a pochybnostiach, nám prichádzajú isté informácie) práve preto, lebo prisahali. Tieto pochybnosti majú zvlášť po udalostiach, ktoré sa stali.
59. Poznáme ťažkosti terajších dní a vieme, že prísaha a jej dodržiavanie je pre mnohých podmienkou na zabezpečenie povolania, chleba a obživy. Preto sme hľadali prostriedok, ktorý vráti svedomiam pokoj, a to tak, že zredukuje na minimum možné vonkajšie ťažkosti. Zdá sa nám, že takým prostriedkom pre všetkých, aj pre tých, ktorí už zložili prísahu, by mohlo byť predsavzatie pred Bohom a vlastným svedomím „zachovávať Božie a cirkevné príkazy“ alebo „vykonávať povinnosti dobrého kresťana“. A mať stály úmysel vyhlásiť toto predsavzatie aj verejne, ak to bude potrebné.
60. Chceli by sme, aby naša modlitba prišla tam, odkiaľ prichádzajú nariadenia a rozkazy. Je to modlitba otca, ktorý má starosť o svedomie mnohých svojich synov v Kristovi, aby do formuly prísahy bolo zavedené rovnaké predsavzatie, ak sa už nechce robiť čosi viac. Najlepšie by bolo zanechať prísahu, ktorá je sama osebe náboženským skutkom a určite nie je namieste, ak sa snaží robiť legitímnou nejakú stranu.
61. Snažili sme sa hovoriť pokojne, ale jasne. Chceme však, aby ste nás nielen vy, ctihodní bratia, ktorí ste teraz myšlienkami a pocitmi ešte viac spojení s nami, ale aj všetci veľmi dobre porozumeli.
62. Práve preto dodávame, že tým všetkým, čo sme doteraz povedali, sme nemienili odsúdiť stranu a režim ako taký.
Chceli sme tým poukázať na program a na skutky, ktoré sme videli a posúdili ako protirečiace katolíckej náuke a praxi, teda nezlučiteľné s menom a povolaním kresťana. Tým sme si splnili povinnosť apoštolského úradu voči všetkým našim synom, ktorí sú v strane, aby sa mohli starať o vlastné katolícke svedomie.
63. Zároveň veríme, že tým sme spravili dobre aj samotnej strane a režimu. Veď aké by mohli mať záujmy a výhody v katolíckej krajine, akou je Taliansko, ak by mali v programe idey, nariadenia a spôsoby konania, nezlučiteľné s katolíckym svedomím? Svedomie národov, ako i jednotlivcov sa vždy vráti k sebe a počas dlhšieho alebo kratšieho času hľadá cesty, ktoré stratilo z dohľadu alebo opustilo.
64. Hovorí sa, že Taliansko je katolícke, ale antiklerikálne. Chápeme tento názor, iba ak je v správnej miere partikulárnych pohľadov. Vy, ctihodní bratia, ktorí žijete v neustálom kontakte s obyvateľmi vo veľkých i v malých diecézach po celom Taliansku, viete veľmi dobre, že ak nie sú rozoštvaní, tak im je cudzí každý antiklerikalizmus.                                       65. Každému, kto pozná trochu lepšie históriu Talianska, je zrejmé, že antiklerikalizmus nadobudol svoj význam a silu zo slobodomurárstva a z liberalizmu, ktoré ho zrodili. Ale v dnešných časoch by sa antiklerikalizmus neujal aj vďaka svornému nadšeniu, ktoré zjednotilo a prenieslo celú krajinu tak ako nikdy až po Lateránske dohody, keby sa k nemu už nebolo podnecovalo. V posledných udalostiach, ako to všetci mohli pozorovať, antiklerikalizmus v dôsledku nariadení a príkazov ožil aj zanikol. Preto je nepochybné, že by bolo stačilo a bude vždy stačiť držať ho na patričnom mieste.

IV

66. Sú však aj iné a závažnejšie starosti, ktoré nás znepokojujú. Po týchto pre nás a pre všetkých katolíkov Talianska takých bolestných udalostiach škodiacich Katolíckej akcii, sa protestovalo na najvyšších miestach vyjadreniami „nezmenený rešpekt voči katolíckemu náboženstvu a jeho najvyššiemu predstaviteľovi“ a podobne. Teda nezmenený rešpekt. Ten istý, bez zmeny, aký sme zakúsili, čiže ten, ktorý sa vyjadroval v širokých a nenávistných policajných opatreniach pripravených v najväčšej tichosti ako na prekvapenie nepriateľa a uplatňovaných ako blesk práve v predvečer našich narodenín, tj. pri príležitosti prijímania mnohých dobrých prianí nielen zo strany katolíckeho sveta. Čiže ten istý „rešpekt”, prerástol do násilia a neúcty a bol aj nerušene páchaný. Čo teda môžeme očakávať? Alebo lepšie povedané, čo nemôžeme očakávať? Nechýbali ani takí, ktorí sa pýtali, či by v daných podmienkach a pod tlakom spomínaných udalostí na taký zvláštny spôsob rozprávania a písania nebola odpoveďou irónia. Bola by to však smutná irónia, ktorú z našej strany úplne vylučujeme.
67. V rovnakých súvislostiach a v bezprostrednom vzťahu s „nemenným rešpektom“ sa robili narážky na „útočiská a ochrany“ poskytnuté zvyšku odporcov strany a „vedúcim deviatich tisícov skupín v Taliansku sa nariaďovalo“, aby ich činnosť bola inšpirovaná týmito nariadeniami. Väčšina z vás, ctihodní bratia, biskupi Talianska, mohla skúsiť, čo to znamená. Podali ste nám bolestnú správu o dôsledkoch  týchto nátlakov a nariadení, keď sa obnovil dozor plný nenávisti, ako aj udávanie, zastrašovanie a sužovanie. Čo nám teda pripravuje budúcnosť? Čo môžeme a musíme očakávať (nevravíme strachovať sa, pretože bázeň pred Bohom vyháňa ľudský strach, keď zámerom, ako máme dôvod presvedčiť sa,  je nedovoliť, aby sa naši mladí katolíci zhromažďovali ani skryte, a ich vedúci sú ohrozovaní prísnymi sankciami. Znova sa teda pýtame, čo sa pripravuje do budúcnosti? Čo nás bude ohrozovať?

V

68. Až k takejto krajnej medzi pochybností a domnienok nás priviedli ľudia. Každá pochybnosť sa však stráca a mizne, ctihodní bratia, a náš duch sa otvára utešujúcej nádeji, pretože budúcnosť je v Božích rukách. A Boh je s nami, a „ak je Boh za nás, kto je proti nám?” (Rim 8, 31).
69. Jasný znak a dôkaz Božej pomoci vidíme, ctihodní bratia, vo vašej spolupráci. Pokiaľ sme dobre informovaní, posledne bolo povedané, že Katolícka akcia je teraz už v rukách biskupov. Preto už nie je potrebné ničoho sa obávať. To všetko je veľmi dobre, okrem toho „teraz“. Ako keby od začiatku nebola Katolícka akcia závislá od biskupov (tak ako sme na to už upozornili). Práve pre túto závislosť od biskupov sme mali vždy istotu, že naše nariadenia sa dodržiavali. Tento argument spolu s nechýbajúcou Božou pomocou nás robia pokojným. A zostaneme takým, aj keď súženie a prenasledovanie bude pretrvávať a zosilňovať. Vy dobre viete, ctihodní bratia, že ste nástupcami tých apoštolov, ktorých svätý Pavol nazýva „Kristovou slávou” (2 Kor 8, 23). Viete, že to nebol smrteľný človek, hoci by bol aj hlavou štátu alebo vlády, ktorý vás určil, aby ste spravovali Božiu Cirkev. Bol to Duch Svätý, ktorý vás ustanovil na toto miesto. Tieto a podobné pravdy zrejme nevie alebo zabúda na ne ten, ktorý vás, biskupov Talianska, označuje za „štátnych úradníkov“. Ale od štátnych úradníkov vás jasne odlišuje a oddeľuje aj samotné znenie prísahy vládcovi, ktoré vyslovene hovorí: „ako sa patrí katolíckemu biskupovi“.
70. ďalším veľkým motívom našej nádeje je nesmierny chór modlitieb Kristovej Cirkvi. Zo všetkých strán sveta sa vznášajú modlitby božskému Zakladateľovi a jeho najsvätejšej Matke za viditeľnú hlavu Cirkvi, nástupcu svätého Petra, tak ako takmer pred dvadsiatimi storočiami, keď prenasledovanie zasiahlo samotného Petra. Modlitby duchovných pastierov a ľudu, klerikov a veriacich, rehoľníkov a rehoľníčok, dospelých a mladých, chlapcov a dievčat. Modlitby v jemných a účinných formách svätých obiet a eucharistických prijímaní, prosieb, adorácií, zadosťučinení, spontánne prinášaných obiet a kresťansky znášaných utrpení. Modlitby, o ktorých nám prichádzali správy hneď po týchto smutných udalostiach, nikdy neboli také účinné a utešujúce ako v posvätný deň slávnej spomienky kniežat apoštolov. V tento deň nám Božia láskavosť umožnila dokončiť aj túto našu encykliku.
71. Všetko riešenie je božsky prisľúbené cez modlitbu. Ak nebude spokojnosť a pokoj obnoveného poriadku, musíme vedieť v kresťanskej trpezlivosti, so svätou odvahou a s nevýslovnou radosťou niečo obetovať spolu s Ježišom a pre Ježiša, s našou mládežou a za ňu. Ona, mládež, je Kristovi najdrahšou a až doteraz skrytou v tajomstve Božského Srdca a najspoľahlivejšou pre vec pravdy a dobra.
72. Všetko môžeme očakávať cez modlitbu a všetko je možné Bohu, ktorý všetko prisľúbil cez modlitbu. Preto dúfame, že on osvieti mysle pravdou a obráti vôle k dobru tak, že Cirkvi, ktorá neupiera štátu nič, čo je v jeho kompetencii, nebude odopierané to, čo je v jej kompetencii. Nebude jej teda odopieraná kresťanská výchova a formácia mládeže, ktorá nie je výsledkom ľudského chcenia, ale Božieho príkazu. Práve preto bude Cirkev vždy naliehavo žiadať, aby sa jej nebránilo v činnosti, lebo nepochádza z ľudskej svojvôle ani z ľudskej vypočítavosti, ani v čase a priestore sa meniacich ľudských ideológií, ale z božského a nemenného nariadenia.
Inšpiruje nás aj dôvera a nádej v dobro, ktoré by sa určite zakúšalo uznaním takej pravdy a takého práva.           
73. Otec všetkých veriacich je zástupcom Spasiteľa, ktorý po tom, ako učil a prikazoval všetkým lásku k nepriateľom, sám zomieral, odpúšťajúc tým, ktorí ho ukrižovali. Preto jeho zástupca nie je a nikdy nebude nepriateľom nikoho. A tak budú robiť aj všetci jeho dobrí a praví synovia, katolíci, ktorí chcú byť hodní tohto mena. Avšak nebudú môcť nikdy schvaľovať, prijímať a chrániť zásady a normy,  odporujúce zákonom Cirkvi a dobru duší, pretože sú v rozpore s Božími zákonmi.
Oveľa viac by sme uprednostňovali pokojné spojenie myšlienok a citov, z ktorého by plynula účinná spolupráca všetkých na budovaní spoločného dobra. To všetko by sa dialo so súhlasným prejavom sympatií katolíkov na celom svete, a nie ako je to teraz, s nespokojnosťou a výčitkami.
74. Prosíme milosrdného Boha, aby nám na príhovor našej najsvätejšej Matky a svätých apoštolov Petra a Pavla udelil milosť spoznať to, čo máme robiť, a zároveň udelil aj silu uskutočniť to.
Nech naše apoštolské požehnanie, ktoré je ochranou a zárukou všetkého Božieho požehnania, zostúpi na vás, ctihodní bratia, na váš klérus i na vaš ľud a nech zostane vždy s vami.

Vo Vatikáne 29. júna 1931, na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla

Pius XI.