História arcibiskupstva Košice


Územie terajšieho Košického arcibiskupstva (Abov, Šariš, Zemplín, Už) patrilo do začiatku 19. storočia do Jágerského biskupstva. Tradícia pokladá za zakladateľa tohto Jágerskej diecézy sv. Štefana I. (? 15.8.1038) a vznik datuje do rokov 1009-1010. Svojou rozlohou zaberalo také veľké územie ako dnešné Maďarsko. Počas tureckých vojen v rokoch 1603-1724 niekoľkokrát sídlil jágerský biskup i časť kapituly v Košiciach a Jasove. Roku 1776 sa obrovská Ostrihomská diecéza rozdelila a vznikli nové biskupstvá so sídlami v Spišskej Kapitule, Rožňave a Banskej Bystrici.

Prvý pokus o dismembráciu Jágerského biskupstva učinil jágerský biskup Jozef Gabriel Erdödy (1715-1744). Aj napriek tomu, že kráľ už menoval jágerského veľprepošta Jána Kissa za biskupa pre novoplánované biskupstvo v Nagybányi (Rumunsko), všetko stroskotalo na odpore jágerskej kapituly, najmä kanonika a jágerského farára, ba vtedy ešte novokňaza, grófa Františka Barkóczyho. On sa stal Erdödyovým nástupcom (1745-1761) a na rozdelenie nebolo možné myslieť. Ani gróf Karol Eszterházy (1762-1799) neprejavil záujem o rozdelenie a neuspel pri čom ani Jozef II. (1780-1790) so svojimi návrhmi.

Po smrti Karola Eszterházyho († 15.3.1799) zámerne nebol vymenovaný nový biskup, aby sa predišlo konfliktom ohľadom plánovaného rozdelenia jágerského biskupstva. Biskupstvo sa plánovalo rozdeliť na dve časti (Šariš mal pripadnúť Spišskej diecéze), neskôr na tri, ako sa to aj uskutočnilo. František I. († 2.3.1835) dvorným dekrétom z 5.8.1803 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva na tri časti. Nové biskupské sídla sa mali zriadiť v Satu Mare (Rumunsko) a Košiciach a Jáger bol povýšený na sídlo arcibiskupa. Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23.3.1804. Boli vymenovaní aj noví biskupi. Pápež Pius VII. (1800-1823) pod vplyvom štátneho tajomníka Consalviho 5.8.1804 bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva, jeho povýšenie na arcibiskupstvo, a zároveň pripojil Rožňavské a Spišské biskupstvo do novovzniknutej cirkevnej provincie. ďalšia bula In universa gregis Dominici cura z toho istého dňa potvrdila zriadenie Košického biskupstva.

Od roku 1919 prechádzala územím Košického biskupstva slovensko-maďarská štátna hranica. Pius XI. (1922-1939) vydal 2.9.1937, v zmysle Modu vivendi medzi Vatikánom a Československou republikou z roku 1928, apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis, ktorou potvrdil faktický právny stav a okrem apoštolskej administratúry v Košiciach (pre územie Slovenska) zriadil druhú v Sátoraljaújhelyi (pre farnosti v Maďarsku), ale obe pod priamym riadením Vatikánu. 14.10.1937 tak bolo odčlenených 44 farností, ktoré ležali na území Maďarska.

V dôsledku Viedenskej arbitráže z 2.11.1938 pripadlo 48 farností Košickej administratúry maďarskému štátu. 11.11.1938 bol menovaný generálny vikár pre slovenské územie so sídlom v Bardejove. Pius XII. (1939-1958) bulou Dioecesium fines z 19.7.1939 zrušil apoštolskú administratúru Košickej a Rožňavskej diecézy na území Maďarska, ktoré dočasne právne patrili pod administratúru Ostrihomského arcibiskupstva a tieto územia pričlenil pod právomoc novovymenovaných diecéznych biskupov v Košiciach a v Rožňave. Košická diecéza na maďarskom území patrila do jágerskej provincie. Tou istou bulou Dioecesium fines bola zriadená apoštolská administratúra so sídlom v Prešove pre správu farností Košického, Rožňavského a Satmarského biskupstva na území Slovenska. Bula bola vykonaná 4.10.1939, čím bol zrušený vikariát v Bardejove.

Po druhej svetovej vojne sa reštituoval cirkevnoprávny stav pomerov z roku 1937. Definitívne usporiadanie pomerov urobil Pavol VI. (1963-1978) apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti z 30.12.1977. Ustanovil slovenskú cirkevnú provinciu na čele s trnavským arcibiskupstvom. Hranice diecéz (teda aj Košickej) boli vymedzené štátnymi hranicami Slovenskej republiky. Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.

Ján Pavol II. (1978-) zriadil na Slovensku 31.3.1995 apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti druhú cirkevnú provinciu na východe republiky; Košice boli povýšené na sídlo arcibiskupa a sufragánmi novej arcidiecézy sa stali Rožňavské a Spišské biskupstvo.

Katedrálnym chrámom je dóm sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej v Košiciach (liturgická slávnosť 17.11.). Gotický kostol bol dokončený v rokoch 1436-1448 a stojí na mieste staršieho farského kostola z roku 1283. Výročie posviacky chrámu je 6. septembra. Hlavným patrónom diecézy je sv. Ondrej, apoštol, (liturgický sviatok 30.11.) a spolupatrónmi traja košickí mučeníci: svätí Marek Križin, kanonik, Melichar Grodziecky a Štefan Pongrácz (liturgická spomienka 7.9.).

Územie arcibiskupstva (Košice, Prešov) v nedeľu 2.7.1995 navštívil pápež Ján Pavol II. V Košiciach sa vtedy konala jedinečná udalosť v dejinách košickej a slovenskej cirkvi vôbec - kanonizácia košických mučeníkov (na slovenskej pôde, teda mimo hraníc mesta Ríma).