Diplomatické styky SR s Vatikánom

Česko-Slovensko a Vatikán nadviazali diplomatické styky v roku 1920.

Prvým nunciom v Česko-Slovensku bol v rokoch 1920-1923 arcibiskup Clemente MICARA. Narodil sa 24. decembra 1879 vo Frascati, za kňaza bol vysvätený v roku 1902 a za biskupa v auguste 1920. V októbri 1919 bol menovaný za delegáta Svätej stolice pre cirkevné záležitosti pri českých a slovenských biskupstvách. Za nuncia bol ustanovený 7. mája 1920. Bol to on, kto ako apoštolský nuncius 13. februára 1921 vysvätil prvých troch slovenských biskupov – Mons. Mariána Blahu, Mons. Karola Kmeťka a Mons. Jána Vojtaššáka. Na jeho návrh Svätá stolica 29. mája 1922 menovala biskupa Pavla Jantauscha za apoštolského administrátora pre slovenskú časť Ostrihomskej arcidiecézy so sídlom v Trnave. Od roku 1923 bol nuciom v Belgicku a internunciom v Luxembursku. Neskôr, po skončení diplomatickej služby, sa v roku 1946 stal kardinálom. Bol aj proprefektom Kongregácie pre obrady a generálnym vikárom Rímskej diecézy. Zomrel 11. marca 1965 v Ríme.

Druhým nunciom, v bývalej ČSR bol arcibiskup Mons. Francesco MARMAGGI. Narodil sa v Ríme 31. augusta 1876. Nunciatúru v Prahe viedol v rokoch 1923-1928. Predtým pôsobil ako nuncius v Rumunsku. Za jeho pôsobenia sa vzťahy medzi ČSR a Svätou stolicou dostali do veľkej krízy, spôsobenej obnovenou politickou diskusiou o zavedení rozluky medzi Cirkvou a štátom a nezhodami medzi Cirkvou a politickými predstaviteľmi pri riešení niektorých otázok, čo vyvrcholilo protikatolíckymi a protipápež-skými oslavami sviatku Jána Husa 6. júla 1925, po ktorých bol nuncius Marmaggi odvolaný do Ríma. Mons. Marmaggi prejavoval otvorené sympatie k Slovákom, ktorí ho v r. 1925 masívne podporili. Osudy Slovenska pozorne sledoval i po svojom odchode z Prahy. V rokoch 1928-1935 bol nunciom v Poľsku. V roku 1935 sa stal kardinálom a neskôr prefektom Posvätnej kongregácie koncilu. Zomrel v Ríme 3. novembra 1949.

Tretí nuncius, arcibiskup Mons. Pietro CIRIACI, prišiel do Prahy v roku 1927, najprv ako splnomocnenec Svätej stolice, aby urovnal napäté vzťahy s vládou. Za apoštolského nuncia bol vymenovaný v roku 1928. Narodil sa 2. decembra 1885, a za kňaza bol vysvätený v roku 1909. Ako nuncius mal významný podiel na tom, že Praha a Rím uzavreli spolu v roku 1928 modus vivendi, ktorý riešil aspoň zásadné otázky vzťahu štátu a Cirkvi. Nuncius Ciriaci mal kontakty s Andrejom Hlinkom, a spoznal osobitosti Slovákov i ich zložitého postavenia v 1. ČSR a v zápase za autonómiu slovenského národa stál na jeho strane. Na diplomatický nátlak vlády bol však aj on v roku 1933 z Prahy odvolaný. Následne sa v roku 1934 stal nunciom v Portugalsku. V januári 1953 bol vymenovaný za kardinála a v roku 1954 sa stal prefektom Posvätnej kongregácie koncilu a neskôr aj predsedom Pápežskej komisie pre interpretáciu Kódexu kanonického práva. Zomrel 30. decembra 1966.

Štvrtým nunciom v 1. ČSR bol arcibiskup Mons. Saverio RITTER. Narodil sa v Chiavenne 24. novembra 1884, za biskupa bol vysvätený v r. 1935. Do funkcie nastúpil v roku 1935. Po vzniku Slovenského štátu bol poverený vedením novozriadenej apoštolskej internunciatúry a z Prahy prišiel do Bratislavy. No slovenská vláda ho nepozvala na prezentáciu poverovacích listín, lebo nepovažovala za vhodné, aby nuncius prišiel do nového štátu priamo z Prahy, čo sa niektorým predstaviteľom videlo – a nie celkom neprávom – ako demonštratívne zdôrazňovanie kontinuity medzi československou a slovenskou štátnosťou. Mons. Ritter preto po niekoľkých dňoch – býval v hoteli Carlton – odcestoval do Ríma a do Bratislavy sa už nevrátil. Zomrel v Ríme 21. apríla 1951.

Počas Slovenskej republiky (1939-1945) až do jej zániku nebol v Bratislave nuncius, ale chargé d affaires, Mons. Giuseppe BURZIO. Narodil sa 21. januára 1901 v Cambiane a za kňaza bol vysvätený v roku 1924. Od roku 1929 pracoval ako sekretár nunciatúry v Peru a od roku 1935 ako radca nunciatúry v Prahe. V roku 1938 sa stal chargé d affaires na Litve, odkiaľ prišiel do Bratislavy 9. júna 1940. Jeho diplomatické pôsobenie v Bratislave charakterizovali veľmi napäté vzťahy. Ich príčinou boli, ako vyplýva z jeho diplomatických hlásení o situácii na Slovensku, najmä protižidovské opatrenia, rasové zákonodarstvo, deportácia Źidov a postoje slovenských štátnikov. Po odchode do Ríma bol menovaný a vysvätený v roku 1946 za arcibiskupa a pôsobil ako nuncius v Bolívii a v r. 1950-1954 na Kube. Zomrel 10. februára 1966 v Ríme.

Po obnovení Československej republiky došlo k obnove diplomatických stykov medzi československou vládou a Vatikánom na základe platného modu vivendi z roku 1928. V máji 1946 sa do Prahy vrátil Mons. Saverio RITTER ako apoštolský internuncius. Pre chorobu však funkciu takmer nevykonával. S malou prestávkou v roku 1948 ho zastupoval chargé d affaires Mons. Gennaro VEROLINO. Pre aktivity podporujúce jednotu biskupov voči totalitnému režimu bol na prianie vlády v marci 1949 ako nežiaduci odvolaný (s prísľubom, že bude akceptovaný jeho nástupca). Prahu opustil v júli 1949. Pred odchodom poveril dočasným vedením úradu tajomníka Ottavia de Livu. Ten bol v súvislosti s tzv. „čihošsťkým zázrakom" v marci 1950 z Česko--Slovenska vyhostený. Tým boli diplomatické styky so Svätou stolicou a ČSR de facto prerušené.
Mons. Verolino bol vysvätený za biskupa v roku 1951 a v roku 1954 sa stal nunciom v Salvádore a Guatemale, neskôr, v roku 1957, v Kostarike. Po skončení služby v diplomacii pôsobil ako sekretár Kongregácie pre obrady a predseda Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu. Źije na dôchodku v Ríme.

Po páde železnej opony a komunizmu v novembri 1989 vznikla možnosť opäť nadviazať diplomatické styky so Svätou stolicou.
Apoštolským nunciom v ČSFR sa 30. júna 1990 stal arcibiskup Mons. Giovanni COPPA (narodený 9. novembra 1925 v Albe, arcibisku-pom od 6. januára 1980), ktorý predtým pracoval na Štátnom sekretariáte vo Vatikáne a v osemdesiatych rokoch navštívil ako delegát nunciatúry po celom svete.
Po rozdelení Česko-Slovenska 1. januára 1993 sa arcibiskup Giovanni Coppa stal nunciom pre Česko a Slovensko so sídlom v Prahe. Po štyridsaťročnej odmlke prispel svojím pôsobením k obnove kladných vzťahov medzi ČR, SR a Svätou stolicou. Od roku 1994 je nunciom len pre Českú republiku. Mons. Coppa je historikom, znalcom patrológie, zvlášť diela sv. Ambróza. V roku 2007 bol vymenovaný za kardinála.

Dňa 15. júla 1994 odovzdal svoje poverovacie listiny apoštolský nuncius arcibiskup Mons. Luigi DOSSENA, ktorý svoju misiu na Slovensku ukončil na jar 2001. Za kňaza bol vysvätený 25. marca 1951. V ten istý deň,  ale v roku 1973, bol vysvätený aj za biskupa. Predtým, než v roku 1994 prišiel na Slovensko, pracoval ako diplomat Svätej stolice v rozličných krajinách – v Nikarague a Hondurase, v Dominikánskej republike, v USA a ďalších. Ako pronuncius bol okrem iných štátov v Kórejskej republike, Senegale, Mali, Zelenom rohu a nuncius v Peru. Počas svojho pôsobenia v Bratislave vybudoval nové sídlo nunciatúry a pripravil Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná a ratifikovavaná v roku Veľkého jubilea 2000. Okrem toho sa zaslúžil o zriadenie Katolíckej univerzity v Ružomberku, na výslovnú žiadosť pápeža Jána Pavla II. Mons. Luigi DOSSENA zomrel 9.9.2007.

Druhým apoštolským nunciom na Slovensku bol arcibiskup Mons. Henryk Józef NOWACKI. Vymenovaný bol 8. februára a biskupskú vysviacku prijal 19. marca 2001. Mons. Nowacki sa narodil 11. augusta 1946 poľským rodičom v nemeckom Gunzenhausene. Za kňaza bol vysvätený 30. mája 1970 za Tarnowskú diecézu, kde potom pracoval v pastorácii, najmä medzi mládežou. V štúdiách ďalej pokračoval na Katolíckej univerzite v Ľubline a v Ríme, kde študoval na Univerzite svätého Tomáša, na Pápežskom východnom inštitúte a na Pápežskej diplomatickej akadémii. Dosiahol aj doktorát cirkevného práva. Od 1. júna 1983 je v diplomatických službách Svätej stolice. Pracoval na apoštolských nunciatúrach v Paraguaji a v Angole a posledných 11 rokov na Štátnom sekretariáte Svätej stolice. Okrem poľštiny hovorí po nemecky, taliansky, rusky, francúzsky, španielsky a po portugalsky. Svoje poverovacie listiny na Slovensku odovzdal 10. 5. 2001. Mons. Henryk Józef NOWACK bol v roku 2007 vymenovaný za apoštolského nuncia v Nikarague.

Pápež Benedikt XVI. vymenoval 15. marca 2008 za nového apoštolského nuncia na Slovensku  Jeho Excelenciu Mons. Maria Giordanu, titulárneho arcibiskupa minorského, doteraz apoštolského nuncia na Haiti.
Arcibiskup Mario Giordana sa narodil 16. januára 1942 v Barge (Cuneo - Taliansko). Kňazskú vysviacku prijal 25. júna 1967. Získal doktorát z kánonického práva. V roku 1976 vstúpil do diplomatických služieb Svätej stolice. Najprv pôsobil na Apoštolskej nunciatúre v Indonézii a potom na Štátnom sekretariáte. Následne bol preložený na Apoštolskú nunciatúru vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku. Za apoštolského nucia na Haiti bol menovaný 27. apríla 2004 a biskupskú vysviacku prijal 29. mája 2004. Hovorí francúzsky, anglicky a španielsky.

Diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou dosiahli jeden zo svojich cieľov podpísaním Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou 24. novembra 2000 vo Vatikáne predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Angelom Sodanom. Zmluvu, ktorá sa stala historicky prvým medzinárodným dokumentom tohto charakteru pripravil apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Luigi Dossena. Jej cieľom bolo dosiahnuť komplexnú úpravu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Katolíckou cirkvou, ako aj medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.

Medzinárodná zmluva sa konkretizuje v ďalších štyroch osobitných zmluvách, ktoré obsahujú riešenie určitých čiastkových úloh v špecifických oblastiach vzťahu medzi štátom a Katolíckou cirkvou na Slovensku. Prvou čiastkovou zmluvou, ktorá bola podpísaná 21. augusta 2002 je Zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republike. ďalšou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť 9. júla 2004 je zmluva o katolíckej výchove a vzdelaní. Zmluva o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi, ktorá by mala ustanoviť v akej miere bude štát Cirkev dotovať zatiaľ nie je medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou podpísaná, rovnako ako aj Zmluva o výhrade vo svedomí.