Migrujúca rodina


Drahí bratia a sestry!
Pri príležitosti nastávajúceho Svetového dňa migrantov a utečencov, by som vás chcel s pohľadom upretým na nazaretskú Svätú rodinu, ktorá je vzorom pre všetky rodiny, pozvať na zamyslenie nad životnou situáciou migrujúcej rodiny. Evanjelista Matúš rozpráva o tom, ako bol – zanedlho po Ježišovom narodení – Jozef prinútený v noci odísť do Egypta a vziať so sebou dieťa i jeho matku, aby ušiel pred Herodesovým prenasledovaním (porov. Mt 2, 13 – 15). Keď môj ctený predchodca, Boží služobník pápež Pius XII., komentoval r. 1952 túto evanjeliovú stať, napísal: „Nazaretská rodina v exile, Ježiš, Mária a Jozef, utečenci hľadajúci azyl v Egypte, aby unikli hnevu krutého kráľa, sú vzorom, príkladom a povzbudením pre všetkých emigrantov a pútnikov každého veku a z každej krajiny, pre všetkých utečencov v každej situácii, ktorých prenasledovanie a núdza donútili opustiť domovinu, milovaných príbuzných, susedov, drahých priateľov a odísť do cudzej krajiny“ (Exsul familia, AAS 44, 1952, 649). V dráme Nazaretskej rodiny prinútenej ujsť do Egypta spoznávame trpkú životnú situáciu všetkých migrantov, najmä utečencov, vyhnancov, evakuované osoby, azylantov a prenasledovaných. Vidíme v nej ťažkosti každej migrujúcej rodiny – nepohodlie, príkoria, núdzu a krehkosť miliónov a miliónov migrantov, utečencov a azylantov. Nazaretská rodina odzrkadľuje verný Boží obraz, ktorý je zachovaný v srdci každej ľudskej rodiny, i keď je následkom emigrácie znetvorený a oslabený.
Téma nastávajúceho Svetového dňa migrantov a utečencov – Migrujúca rodina – nadväzuje na témy z rokov 1980, 1986 a 1993 a chce znovu zdôrazniť úsilie Cirkvi, zamerané nielen v prospech jednotlivého migranta, ale aj celej jeho rodiny, ktorá je miestom a zdrojom kultúry života a dôležitým činiteľom integrácie hodnôt. Je veľa ťažkostí, s ktorými sa migrujúca rodina stretáva. Vzdialenosť medzi jej členmi a nedostatok vzájomných kontaktov často spôsobujú narušenie pôvodných zväzkov. Nadväzujú sa nové vzťahy a rodia sa nové sympatie; človek, vystavený ťažkej skúške vzdialenosti a osamelosti, zabúda na minulosť i na svoje povinnosti. Ak sa pre imigrantskú rodinu nezaistí reálna možnosť integrácie a spoluúčasti, len ťažko si možno predstaviť jej harmonický rozvoj. Medzinárodná konvencia na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, platná od 1. júla 2003, má za cieľ chrániť migrujúcich pracovníkov a pracovníčky i členov ich rodín. Znamená to, že aj so zreteľom na emigráciu sa uznáva hodnota rodiny, ktorá je v súčasnosti štrukturálnym javom našej spoločnosti. Cirkev povzbudzuje k ratifikácii medzinárodných právnych nástrojov zameraných na ochranu práv migrantov a utečencov, ako aj ich rodín, pričom im v rôznych inštitúciách a asociáciách ponúka právnu pomoc, ktorá je čoraz potrebnejšia. Na tento účel boli pre migrantov zriadené centrá, kde sú vypočutí a prijatí, a tiež úrady slúžiace jednotlivcom i rodinám. Zrodili sa aj ďalšie iniciatívy, zodpovedajúce vzrastajúcim potrebám v tejto oblasti.
Veľa sa tiež robí pre integráciu rodín imigrantov, hoci ešte stále zostáva mnoho, čo treba urobiť. Existujú skutočné ťažkosti súvisiace s niektorými obrannými mechanizmami prvej generácie migrantov, ktoré predstavujú riziko, že budú prekážkou v procese dozrievania mladých ľudí druhej generácie. Preto je potrebné pripraviť legislatívne, právne a sociálne opatrenia na uľahčenie tejto integrácie. V poslednej dobe vzrástol počet žien, ktoré hľadajúc lepšie životné podmienky, opúšťajú svoju rodnú krajinu s vidinou sľubných profesionálnych vyhliadok. Nemálo z nich sa však nakoniec stane obeťami obchodu s ľuďmi a prostitúcie. Veľmi cennú sprostredkovateľskú službu – nadobúdajúcu čoraz väčšiu vážnosť – môžu poskytnúť pri opätovnom spájaní rodín sociálne asistentky, najmä rehoľníčky.
Pokiaľ ide o integráciu imigrantských rodín, cítim povinnosť upozorniť na rodiny utečencov, ktorých situácia sa javí – aj vzhľadom na opätovné zlúčenie rodín – horšia ako v minulosti. V táboroch, ktoré sú pre nich určené, sa k logistickým a osobným problémom spojeným s traumou a emocionálnym stresom v dôsledku prežitých tragických skúseností, niekedy na dôvažok pridružuje nebezpečenstvo, že sa ženy a deti stanú obeťami sexuálneho zneužívania, fungujúceho ako mechanizmus na prežitie. V týchto prípadoch je potrebná bedlivá pastoračná prítomnosť, ktorá okrem pomoci schopnej tíšiť bolesť zranení srdca ponúka aj podporu kresťanského spoločenstva, umožňujúcu znovu nastoliť kultúru úcty a odhaliť pravú hodnotu lásky. Je potrebné povzbudiť toho, kto je vnútorne zlomený, aby znovu nadobudol sebadôveru. Okrem toho sa treba usilovať o to, aby boli garantované práva a dôstojnosť rodín, a aby sa im zabezpečilo bývanie zodpovedajúce ich potrebám. Od utečencov sa požaduje, aby pestovali otvorený a pozitívny postoj voči prijímajúcej spoločnosti a aby sa aktívne stavali k návrhom na ich spolupodieľanie sa na budovaní integrovanej spoločnosti, ktorá bude pre všetkých „spoločným domom”.
Jedna kategória migrantov si však zaslúži našu osobitnú pozornosť: sú to študenti z cudzích krajín, nachádzajúci sa ďaleko od domova, bez dostatočných jazykových znalostí, niekedy bez priateľov a často len s nepostačujúcim štipendiom. Ich situácia je ešte vážnejšia, pokiaľ žijú v manželstve. Cirkev sa prostredníctvom svojich inštitúcií usiluje zmierniť nedostatok rodinných príjmov týchto mladých študentov a pomáha im integrovať sa v hostiteľských mestách tým, že im sprostredkuje kontakty s rodinami, ochotnými prijať ich a uľahčiť im vzájomné poznávanie. Ako som mal možnosť spomenúť pri inej príležitosti, pomoc zahraničným študentom je „dôležitou súčasťou pastoračnej činnosti. Vskutku, mladí ľudia, opúšťajúci vlasť kvôli štúdiu, idú v ústrety mnohým problémom a predovšetkým im hrozí kríza identity“ (L’Osservatore Romano, 15. decembra 2005).
Drahí bratia a sestry, nech sa Svetový deň migrantov a utečencov stane vhodnou príležitosťou na to, aby sa cirkevné spoločenstvá a verejná mienka stali citlivejšími na potreby i problémy, ale aj na pozitívne možnosti rodín migrantov. Zvlášť sa v myšlienkach obraciam na tých, ktorí sa angažujú v tejto širokej oblasti súvisiacej s migráciou, ako aj na tých, ktorí v pastorácii venujú svoje sily službe migrantom. Nech ich slová apoštola Pavla – „caritas Christi urget nos“ (2 Kor 5, 14) – vedú k tomu, aby sa prednostne venovali tým bratom a sestrám, ktorí najviac trpia núdzou. S týmto želaním vyprosujem pre každého Božiu pomoc a na všetkých s láskou zvolávam osobitné Božie požehnanie.

Vo Vatikáne 18. októbra 2006

Benedikt XVI.