Turizmus: hybná sila boja proti chudobe, vytvárania pracovných miest a nastoľovania sociálneho mieru.

1. Dňa 27. septembra tohto roku sa bude opäť sláviť Svetový deň turizmu, ktorého téma je Turizmus: hybná sila boja proti chudobe, vytvárania pracovných miest a nastoľovania sociálneho mieru. Vzhľadom na tento významný deň by som rád predložil všetkým, no predovšetkým veriacim katolíkom niekoľko úvah na uvedenú tému, a to vo svetle sociálneho učenia Cirkvi, ako i zmien, ktoré prebiehajú na našej planéte a zasahujú aj oblasť turizmu.
Turizmus – s jeho ekonomickými, finančnými a kultúrnymi dôsledkami, ale aj hlbokými účinkami na jednotlivcov i národy – treba považovať za osobitný prejav spoločenského života. Keďže priamo súvisí s integrálnym rozvojom osobnosti, podobne ako aj iné ľudské aktivity, mal by svoje služby zamerať na budovanie civilizácie v opravdivejšom a plnšom zmysle, teda na budovanie „civilizácie lásky“ (porov. Sollicitudo rei socialis, 33).
Pozornosť nastávajúceho Svetového dňa turizmu bude zameraná na vzťah turizmu k ohniskám chudoby, ktoré jestvujú na každom kontinente. Dráma chudoby je jednou z najväčších súčasných výziev, lebo rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sveta sa prehlbujú, hoci nevyhnutné prostriedky na jej odstránenie sú vďaka mimoriadnemu vedecko-technickému rozvoju, ktorý ľudstvo dosiahlo, k dispozícii. Preto je obzvlášť aktuálne „zdôrazniť jeden sám osebe samozrejmý, no predsa zriedka rešpektovaný princíp: nevyhnutné je usilovať sa o zlepšenie životných podmienok všetkých, a nie o blaho malého, privilegovaného okruhu ľudí. Len na takomto základe možno totiž vybudovať medzinárodný poriadok vyznačujúci sa spravodlivosťou a solidaritou, po ktorej všetci túžia” (Posolstvo Svätého Otca Jána Pavla II. na Pôstne obdobie 2003, 2).

2. Nemôžeme ostať voči chudobe a zaostalosti ľahostajní a nevšímaví. Nesmieme sa uzatvárať do svojich vlastných egoistických záujmov, ponechajúc nespočetných bratov a sestry v biede, a čo by bolo ešte horšie, ponechajúc mnohých z nich ísť v ústrety neúprosnej smrti.
Pomocou tvorivých schopností a veľkodušnosti, ktorými ľudstvo disponuje, sa musia nájsť primerané ekonomické, finančné, technické a politické riešenia na odstránenie tohto sociálneho a morálneho neduhu. Ako som však mal možnosť pripomenúť pri inej príležitosti, „všetky tieto opatrenia by boli nedostatočné, keby neboli inšpirované pravými etickými a duchovnými hodnotami“ (Prejav k veľvyslancovi Bolívie, 3: L’Osservatore Romano, 9. jún 2000, s. 5).
Turistické aktivity môžu zohrávať významnú úlohu v boji proti chudobe či už z ekonomického, zo spoločenského alebo z kultúrneho hľadiska. Cestovaním spoznávame rôzne miesta a situácie, resp. zisťujeme, aký veľký je rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami. Okrem toho vďaka turizmu možno lepšie využiť miestne zdroje a aktivity, napomáhajúc zapojenie aj najchudobnejších vrstiev obyvateľstva.
Cestovanie a turistický pobyt sú vždy spojené so stretnutím s cudzími kultúrami a ľuďmi. Všade, no predovšetkým v rozvojových krajinách, sa návštevníci a turisti nemôžu vyhnúť kontaktu s bolestnou realitou biedy a hladu. V takom prípade je potrebné nielen odolať pokušeniu izolovať sa od miestnych spoločenských kontaktov na akomsi „šťastnom ostrove“, ale urobiť aj čosi viac: vyhnúť sa tomu, aby sme zo svojej privilegovanej pozície využívali núdzu miestnych ľudí. Naša návšteva u nich má byť príležitosťou na dialóg medzi ľuďmi s rovnakou dôstojnosťou; má byť pohnútkou na lepšie poznávanie obyvateľov danej krajiny, ich dejín a kultúry a zároveň úprimnou snahou o pochopenie druhých, ktorá vedie ku konkrétnym gestám solidarity.
Musíme sa usilovať, aby sa blahobyt pre niekoľkých privilegovaných jednotlivcov nikdy nedosahoval na úkor kvality života mnohých ďalších. Aj tu platí, čo som vo všeobecnejšom zmysle napísal v encyklike Sollicitudo rei socialis o ekonomických vzťahoch: „Treba však odsúdiť aj hospodárske, finančné a sociálne mechanizmy, ktoré, aj keď riadené ľudskou vôľou, často fungujú skoro automaticky a ešte viac zväčšujú bohatstvo jedných a chudobu druhých... Bude treba podrobiť tieto mechanizmy pozornému rozboru z hľadiska eticko-morálneho“ (16).

3. Téma nastávajúceho Svetového dňa turizmu nám privádza na myseľ Ježišove slová „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3), ktoré sú pre veriacich stále aktuálnou výzvou na solidaritu s chudobnými, hladnými, biednymi.
Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi pripomína: „Blahoslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista... vyjadrujú povolanie veriacich... objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života“ (1717). Bolo by zle, keby na to Kristov učeník zabudol práve vo svojom voľnom čase či počas turistickej cesty, keď sa môže vo väčšej miere venovať kontemplácii Kristovej tváre v blížnom, ktorého stretne. Keď Pánovo učenie ožiari náš život, budeme sa cítiť zaviazaní konať tak, aby všetky naše aktivity, vrátane turistiky, boli plodom „novej fantázie lásky“, ktorá nám umožní prejaviť „solidárnosť tomu, kto trpí, tak, aby sa toto gesto pomoci necítilo ako ponižujúca almužna, ale ako bratská spoluúčasť“ (Novo millennio ineunte, 50).
Táto solidarita sa prejavuje predovšetkým v rešpektovaní osobnej dôstojnosti miestnych ľudí, ich kultúry a zvykov, ako aj v dialogickom a vzájomne otvorenom postoji zameranom na integrálny rozvoj každého jednotlivca. Pri cestovaní s turistickým cieľom je tento postoj ešte žiaducejší, lebo civilizačné, kultúrne, sociálne a náboženské rozdiely sa stávajú hmatateľnejšími.
Vrúcne si želám, aby sa turizmus stával čoraz účinnejším nástrojom na boj proti biede, na podporu osobného a spoločenského rastu jednotlivcov a národov, na upevnenie vzájomnosti a spolupráce medzi národmi, kultúrami a náboženstvami.
Nech Preblahoslavená Panna Mária ochraňuje všetkých, ktorí sú rozličným spôsobom zapojení do širokej oblasti turizmu, a nech ich urobí citlivými voči tým, ktorí trpia núdzou, nespravodlivosťou, vojnou a diskrimináciou. Pre každého vyprosujem hojnosť Božích darov a všetkých zo srdca žehnám.

Vo Vatikáne 11. júna 2003

JÁN PAVOL II.