KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU

Usmernenia
na využívanie psychologických kompetencií
pri prijímaní a formácii kandidátov na kňazstvo

Cirkev a rozlišovanie povolania

1. „Každé kresťanské povolanie pochádza od Boha, je Božím darom. Nikdy sa nerodí mimo Cirkvi alebo nezávisle od Cirkvi, ale vždy len v Cirkvi a skrze Cirkev [...] žiarivý a živý odraz tajomstva Najsvätejšej Trojice.“1
Úlohou Cirkvi, ktorá je „tvorkyňou a vychovávateľkou povolaní“,2 je rozlíšiť povolanie a spôsobilosť kandidátov na kňazskú službu. „Vnútorné volanie Ducha Svätého má uznať za pravé biskup.“3
Cirkev podporuje takéto rozlišovanie a integrálnu formáciu na kňazstvo z dvoch dôvodov:  chrániť dobro vyplývajúce z tohto poslania a zároveň dobro kandidátov. Povolanie na kňazstvo, tak ako každé kresťanské povolanie zjednotené s kristologickým rozmerom, má podstatný cirkevný rozmer: „nielenže sa odvodzuje ,od‘ Cirkvi a od jej sprostredkujúcej úlohy, nielenže sa spoznáva a uskutočňuje ,v‘ Cirkvi, ale sa aj nevyhnutne stvárňuje – v službe Bohu, ktorá je jej podstatou – na službu ,pre‘ Cirkev. Kresťanské povolanie v každej forme je dar zameraný na budovanie Cirkvi, na rozmach Božieho kráľovstva na zemi“.4
Dobro Cirkvi a dobro kandidáta sa navzájom nevylučujú, ale sa vzájomne dopĺňajú. Zodpovední za formáciu sa snažia tieto dva aspekty zosúladiť, akceptujúc ich dynamickú reciprocitu: a to je podstatným prvkom veľkej zodpovednosti, ktorá charakterizuje ich službu Cirkvi a ľuďom.5

2. Kňazský úrad, v ktorom je kňaz povolaný stať sa živým obrazom Krista Źenícha, Dobrého pastiera, vyžaduje schopnosti, ako aj morálne a teologálne čnosti podporené ľudskou a psychickou rovnováhou, zvlášť citovou zrelosťou v takej miere, aby kandidát bol primerane predisponovaný na skutočne slobodné darovanie seba v celibáte, vo  vzťahoch s veriacimi.6
Apoštolská posynodálna exhortácia Pastores dabo vobis, uvažujúc o rôznych rozmeroch kňazskej formácie – ľudskej, duchovnej, intelektuálnej, pastorálnej –, prv ako zameria pozornosť na oblasť duchovnej formácie – „prvok, ktorý má v kňazskej výchove nesmierny význam“7 –, zdôrazňuje, že základom celej formácie je formácia ľudského rozmeru kandidáta. Apoštolská exhortácia vymenúva celý rad ľudských čností a schopností potrebných pri vytváraní vzťahov, ktoré sa vyžadujú od kňaza, aby sa jeho osobnosť stala „mostom, a nie prekážkou pre ľudí, čo sa chcú stretnúť s Ježišom Kristom, Vykupiteľom človeka“.8 Tieto schopnosti vedú od vyrovnanosti osobnosti k schopnosti niesť bremeno pastoračných zodpovedností, od hlbokého poznania ľudskej duše k zmyslu pre spravodlivosť a čestnosť.9
Niektoré z týchto vlastností si zaslúžia zvláštnu pozornosť: pozitívne a stabilné vedomie osobnej mužskej identity a schopnosť zrelým spôsobom budovať vzťahy s inými ľuďmi alebo so skupinami ľudí; solídne vedomie príslušnosti, ktorá je základom budúceho spoločenstva s ostatnými kňazmi a zodpovednej spolupráce s biskupom;10 sloboda nadchnúť sa pre veľké ideály a autentickosť v ich uskutočňovaní v každodenných skutkoch; odvaha robiť rozhodnutia a ostať im verný; poznanie seba, vlastných schopností a obmedzení a schopnosť integrovať ich pred Bohom; schopnosť nápravy; zmysel pre krásu chápanú ako „jas pravdy“ a umenie rozpoznať ju; dôvera, ktorá sa rodí z pozitívneho ocenenia druhého človeka, ktorá následne privádza k jeho prijatiu; schopnosť kandidáta, v súlade s kresťanským pohľadom a berúc do úvahy záväzok celibátu, integrovať vlastnú sexualitu.11 
Tieto vnútorné dispozície musia byť stvárňované počas formácie budúceho kňaza, ktorý ako Boží muž a muž Cirkvi je povolaný budovať cirkevnú komunitu. On, zamilovaný do Večného, je povolaný na autentické a integrálne prijatie človeka a na stále plnšie prežívanie bohatstva vlastnej citovosti v sebadarovaní sa trojjedinému Bohu a bratom a sestrám, zvlášť tým trpiacim.
Prirodzene, ide o ciele, ktoré možno dosiahnuť len každodennou odpoveďou kandidáta na dielo milosti v ňom. Tieto ciele sa dosahujú postupnými, dlhými a nie vždy priamočiarymi cestami formácie.12
Keď si kandidát uvedomí jedinečné a náročné prepojenie ľudských a duchovných aspektov v prežívaní povolania, musí mať úžitok z vnímavého a zodpovedného rozlišovania povolania, ktoré napomáha vypracovať individuálne programy formácie a postupne pracovať na prípadných nedostatkoch týkajúcich sa ľudskej alebo duchovnej roviny. Povinnosťou Cirkvi je zabezpečiť kandidátom adekvátnu pomoc, aby mohli účinne integrovať ľudskú oblasť vo svetle duchovnej dimenzie, ktorej sa ľudská oblasť otvára a v ktorej sa stáva kompletnou.13

II. Príprava formátorov

3. Každý formátor by mal byť dobrým znalcom ľudskej osoby, mal by poznať rytmy jej rastu, schopnosti i slabosti a jej spôsob prežívania vzťahu s Bohom. Preto je žiaduce, aby biskupi, využívajúc overené skúsenosti, programy a inštitúcie, zabezpečili primeranú prípravu formátorov v oblasti pedagogiky povolania podľa už vydaných usmernení Kongregácie pre katolícku výchovu.14
Formátori potrebujú primeranú prípravu, aby mohli na základe procesu rozlišovania a plne rešpektujúc náuku Cirkvi ohľadne kňazského povolania, či už s odôvodnenou istotou rozhodnúť, pokiaľ ide o prijatie do seminára alebo do formačného domu, alebo o prepustení z nich z dôvodov nespôsobilosti. A tiež aby mohli sprevádzať kandidáta pri nadobúdaní potrebných morálnych a teologálnych čností, nevyhnutných na autentické a slobodné prežívanie úplného darovania vlastného života, aby sa tak stával „služobníkom Cirkvi ako spoločenstva“.15

4. Dokument Výchovné usmernenia na formáciu na kňazský celibát, ktorý vydala Kongregácia pre katolícku výchovu, uznáva, že „nie sú zriedkavé chyby pri rozlišovaní povolania a mnohé psychické nespôsobilosti, viac alebo menej patologické, vychádzajú na povrch až po kňazskej vysviacke. Ich včasné rozlíšenie predchádza mnohým bolestivým situáciám.“ To si vyžaduje, aby každý formátor disponoval potrebnou psychologickou citlivosťou a prípravou16, aby bol, nakoľko je to možné, schopný objaviť skutočné motivácie kandidáta, rozlíšiť prekážky a možné patológie, ktoré bránia v integrácii osobnosti na ceste ľudskej a kresťanskej zrelosti. Musí dôkladne a veľmi obozretne zhodnotiť minulosť kandidáta. Jeho minulosť však nemôže byť rozhodujúcim kritériom, ktoré by bolo postačujúce na posúdenie prijatia alebo na vylúčenie kandidáta z kňazskej formácie. Formátor musí vedieť posúdiť osobu ako celok a napredovanie jej vývinu – s jej silnými a slabými stránkami –, ako aj to, nakoľko si kandidát uvedomuje svoje problémy a akú má schopnosť zodpovedne a slobodne kontrolovať vlastné správanie. Preto musí byť každý formátor pripravený aj prostredníctvom špeciálnych kurzov, aby dokázal hlbšie pochopiť ľudskú osobu a požiadavky na jej formáciu na sviatostné kňazstvo. Na  dosiahnutie tohto cieľa môžu byť veľmi užitočné vzájomné  stretnutia s odborníkmi psychologických vied, týkajúce sa niektorých špecifických oblastí.

III. Prínos psychológie k rozlišovaniu a formácii

5. Keďže povolanie na kňazstvo a jeho rozlišovanie je osobitným Božím darom, nie je priamo závislé od využívania psychologických kompetencií. No pre spoľahlivejšie posúdenie psychickej situácie kandidáta, ako aj jeho ľudských schopností odpovedať na Božie volanie a tiež pre následnú pomoc rastu jeho osobnosti – v niektorých prípadoch je vhodné žiadať o pomoc odborníkov psychologických vied.
Títo odborníci môžu ponúknuť formátorom nielen svoj názor týkajúci sa diagnózy a prípadnú terapiu psychických porúch, ale tiež môžu podporiť rast ľudských kvalít, zvlášť tých, ktoré sa vyžadujú pri vykonávaní kňazskej služby,17 a to tým, že odporučia vhodné postupy, ktoré napomôžu kandidátovi slobodnejšie a uvedomelejšie odpovedať na Božie volanie.
Aj formácia na kňazstvo musí mať na zreteli rôzne prejavy nerovnováhy, ktorá je zakorenená v srdci človeka18 a prejavuje sa v rozpore medzi ideálom obety, o ktorý sa kandidát vedome snaží, a jeho konkrétnym životom spojeným s ťažkosťami, ktoré sú vlastné postupnému vývinu morálnych čností. Na ich prekonanie s Božou milosťou je podstatná a nenahraditeľná  pomoc duchovného vodcu a spovedníka. Prekážkou vývinu týchto morálnych kvalít môžu byť v niektorých prípadoch nespracované zranenia z minulosti.
Totiž kandidáti, ktorí v súčasnosti žiadajú o prijatie do seminára, v menšej alebo vo väčšej miere odzrkadľujú negatívne stránky dnešnej mentality charakterizovanej konzumizmom, nestabilitou v rodinných a sociálnych vzťahoch, pomýlenými pohľadmi na sexualitu, nestálosťou vo vykonaných rozhodnutiach, systematickým popieraním hodnôt – zvlášť zo strany médií.
Medzi kandidátmi sa môžu vyskytnúť takí, ktorí prežili negatívne skúsenosti – ľudské, rodinné, profesionálne, intelektuálne, citové. Tie v nich rôznym spôsobom zanechali zranenia, s ktorými sa kandidát ešte nevyrovnal, a zapríčiňujú poruchy, ktorých dosah si ešte neuvedomuje a často chybne pripisuje ich príčinu vonkajším udalostiam a nedokáže im vhodne čeliť.19
Je evidentné, že toto všetko môže ovplyvňovať schopnosť kandidáta vytrvať na formačnej ceste ku kňazstvu.
„Si casus ferat“20 – v mimoriadnych alebo v problematických prípadoch konzultácia s odborníkmi psychologických vied, jednak pri prijímaní do seminára, jednak počas formácie, môže kandidátovi pomôcť vyrovnať sa so zraneniami, so zreteľom na čoraz pevnejšie a hlbšie stotožnenie sa so štýlom života Ježiša, Dobrého pastiera, Hlavy a Źenícha Cirkvi.21
Pre správne hodnotenie osobnosti kandidáta, môže odborník na základe predchádzajúceho výslovného, informovaného a slobodného súhlasu kandidáta používať jednak psychologický rozhovor, jednak psychologické testy.22 Vzhľadom na mimoriadnu chúlostivosť situácie formátori nemôžu používať odborné psychologické a psychoterapeutické techniky.

6. Osožné je, aby rektor a ostatní formátori mohli počítať so spoluprácou s odborníkmi psychologických vied, ktorí však nemôžu patriť do formačného tímu. Odborníci psychologických vied by mali disponovať špecifickými kompetenciami v oblasti rozlišovania povolania a spájať profesionalitu s múdrosťou Ducha.
Pri výbere odborníkov, ktorí by mali poskytovať psychologické poradenstvo – aby sa lepšie zaistilo jeho prepojenie s morálnou a duchovnou formáciou a predišlo nedorozumeniam a protichodným názorom –, treba mať na pamäti, že títo odborníci sa musia vyznačovať nielen solídnou ľudskou a  duchovnou zrelosťou, ale musia sa nechať aj inšpirovať antropológiou, ktorá je v plnom súlade s kresťanským konceptom pohľadu na ľudskú osobu, na jej sexualitu, na povolanie na kňazstvo a celibát tak, aby pôsobenie odborníkov v súlade s víziou Cirkvi zohľadňovalo tajomstvo človeka v jeho osobnom dialógu s Bohom.
Ak by takíto odborníci neboli k dispozícii, je potrebné zabezpečiť ich špecifickú prípravu v tomto zmysle.23
Pomoc, ktorú poskytujú psychologické vedy, musí byť včlenená do obrazu celkovej formácie kandidáta tak, aby nebránila, ale osobitným spôsobom chránila legitímnu hodnotu duchovného sprevádzania, ktorého úlohou je v súlade s predstavou Cirkvi naďalej usmerňovať kandidáta k čoraz plnšiemu poznaniu pravdy o sviatostnom kňazstve. Atmosféra viery, modlitby, meditácie Božieho slova, štúdia teológie a komunitného života – podstatná pre dozrievanie veľkodušnej odpovede na Božie volanie – umožní kandidátovi správne pochopiť význam využívania psychologických kompetencií a ich zapojenia do jeho prípravy na povolanie.

7. Źiadosti adresované odborníkom psychologických vied musia sa v jednotlivých krajinách riadiť smernicami Rationes institutionis sacerdotalis a v seminároch podliehajú ordinárom alebo kompetentným vyšším predstaveným, rešpektujúc princípy a usmernenia tohto dokumentu.




Počiatočné rozlišovanie

8. Nevyhnutné je, aby od chvíle, keď kandidát požiada o prijatie do seminára, formátor mohol dôkladne spoznávať jeho osobnosť, schopnosti, dispozície a prípadné zranenia a zhodnotiť ich povahu a intenzitu.
Je potrebné brať do úvahy, že niektorí kandidáti môžu mať tendenciu minimalizovať alebo popierať vlastné slabosti: nehovoria s formátormi o niektorých vážnych ťažkostiach, obávajúc sa, že by mohli byť nepochopení a neprijatí. Takto pestujú málo reálne očakávania vzhľadom na vlastnú budúcnosť. Naopak, vyskytnú sa aj kandidáti, ktorí majú tendenciu zveličovať ťažkosti, považujúc ich za neprekonateľnú prekážku na osobnej ceste povolania.
Včasné rozlíšenie eventuálnych problémov, ktoré by mohli prekážať na ceste k povolaniu –  akými môžu byť: prílišná citová závislosť, nekontrolovateľná agresivita, nedostatočná schopnosť plniť si svoje záväzky a povinnosti a vytvárať vyrovnané, dôveryplné vzťahy, otvorené pre spoluprácu s inými i voči autorite, nejasná alebo ešte neujasnená sexuálna identita –, má veľký význam pre osobu, pre semináre, formačné domy rehoľných kňazov a pre Cirkev.

Vo fáze počiatočného rozlišovania v prípade neistoty, že by mohlo ísť o prítomnosť psychickej poruchy, je nevyhnutná pomoc odborníkov psychologických vied predovšetkým na diagnostickej úrovni. Ak by sa konštatovala potreba psychoterapie, mala by sa realizovať ešte pred prijatím kandidáta do seminára alebo do formačného domu.
Pomoc odborníkov môže byť užitočná pre formátorov aj vtedy, keď treba navrhnúť formačný itinerár, vypracovaný podľa špecifických potrieb jednotlivých kandidátov.
Pri hodnotení možnosti prežívať vo vernosti a radosti charizmu celibátu, ktorý je úplným darovaním života a pripodobňovaním sa Kristovi Hlave a Pastierovi Cirkvi, treba brať do úvahy, že nestačí si overiť, či je kandidát schopný zdržiavať sa sexuálnych úkonov, ale podľa usmernení, ktoré vydala táto kongregácia, je nevyhnutné prehodnotiť sexuálnu orientáciu kandidáta.24 Čistota pre Božie kráľovstvo je oveľa viac ako jednoduchá absencia sexuálnych vzťahov. Vo svetle uvedených cieľov sa v niektorých prípadoch javí užitočná psychologická konzultácia.

b) Následná formácia

9. V období formácie pomoc odborníkov psychologických vied okrem poskytovania pomoci pri eventuálnych krízach môže byť užitočná, keď treba podporiť kandidáta v procese solídnejšieho nadobúdania morálnych čností; môže poskytnúť kandidátovi hlbšie poznanie vlastnej osobnosti a prispieť k prekonaniu alebo k zmierneniu psychického odporu proti formačným návrhom.
Hlbšie poznanie nielen vlastných slabostí, ale aj vlastných ľudských a duchovných schopností25 kandidátovi umožní slobodnejšie a uvedomelejšie sa darovať Bohu, v zodpovednom postoji k sebe samému a voči Cirkvi.
Nech sa však nepodceňuje skutočnosť, že na ceste ku kresťanskej zrelosti a zrelosti povolania, ktoré možno dosiahnuť aj vďaka využívaniu psychologických kompetencií, osvetlených a integrovaných antropológiou kresťanského povolania a milosťou, nikdy nebudú chýbať ťažkosti a napätia, ktoré vyžadujú vnútornú disciplínu, ducha umŕtvovania, prijatie námahy a kríža26 a zverenie sa nenahraditeľnej pomoci Božej milosti.27

10. Proces formácie sa musí prerušiť v prípade, keď kandidát aj napriek svojej snahe, psychologickej alebo psychoterapeutickej podpore a berúc do úvahy rytmy osobnostného rastu, nedokáže reálne čeliť svojim závažným nezrelostiam (silné citové závislosti, citeľný nedostatok slobody vo vzťahoch, nadmerná strnulosť charakteru, nedostatok lojálnosti, neistá sexuálna identita, silne zakorenené homosexuálne tendencie atď.).
To isté sa týka aj prípadu, keď sa objavujú evidentné ťažkosti v prežívaní čistoty v celibáte, ktorý kandidát chápe ako natoľko ťažký záväzok, že môže kompromitovať jeho citovú a vzťahovú rovnováhu.

IV. Źiadosť o odborné vyšetrenia a rešpekt voči súkromiu kandidáta

11. Je v kompetencii Cirkvi vybrať osoby, ktoré považuje za spôsobilé na kňazský úrad, a je jej právom a povinnosťou overiť, či tí, ktorých pripustí k posvätnému úradu, majú požadované vlastnosti.28
Kódex kánonického práva kán. 1051 - 1 ustanovuje, že pri skrutíniu o vlastnostiach vyžadovaných u ordinanda treba  okrem iného zaobstarať aj vyšetrenie týkajúce sa jeho fyzického a psychického zdravia.29
Kán. 1052 ustanovuje, že na to, aby biskup mohol pristúpiť k vysviacke, musí mať morálnu istotu o spôsobilosti kandidáta, ktorá bola dokázaná „pozitívnymi dôkazmi“ (§ 1), a že v prípade, keď zo závažných dôvodov pochybuje o tom, či kandidát je súci na prijatie sviatosti posvätného stavu, nesmie ho vysvätiť (porov. § 3).
Z toho vyplýva, že Cirkev má právo – aj s odvolaním sa na medicínske a psychologické vedy – overiť spôsobilosť budúcich kňazov. Je teda v právomoci biskupa alebo kompetentného predstaveného nielen skúmať, či je kandidát súci a povolaný, ale musí túto spôsobilosť aj rozpoznať.30 Prijatie do seminára alebo do formačného domu rehoľných kňazov v prípadoch, keď sa spôsobilosť kandidáta javí ako neistá, je možné iba po následnom psychologickom vyšetrení osobnosti.

12. Právo a povinnosť formačnej inštitúcie získať informácie nevyhnutné na rozvážny úsudok o spôsobilosti kandidáta nesmú porušovať právo na dobrú povesť, ktorú osoba má, ani právo ochraňovať vlastné súkromie, ako je to predpísané v kán. 220 Kódexu kánonického práva. To znamená, že sa bude môcť pristúpiť k psychologickej konzultácii iba na základe predchádzajúceho výslovného, informovaného a slobodného súhlasu kandidáta.
Formátori nech vytvárajú atmosféru dôvery tak, aby sa kandidát mohol otvoriť a vedome participoval na procese rozlišovania a sprevádzania tým, že poskytne svoje „osobné presvedčenie a ústretovú spoluprácu“.31 Vo vzťahoch s formátormi sa od budúceho kňaza vyžaduje úprimná a dôverná otvorenosť. Iba ak sa nimi nechá pravdivo spoznávať, môžu mu pomôcť v procese duchovného rastu, o ktorý sa sám snaží, keďže vstúpil do seminára.
Na prekonanie prípadných nepochopení je dôležitá a často rozhodujúca jednak výchovná atmosféra medzi kandidátmi na kňazstvo a formátormi – charakteristická svojou otvorenosťou a transparentnosťou –, jednak dôvody a spôsob, akým formátori odporučia kandidátovi psychologickú konzultáciu.
Formátor sa má vyhnúť tomu, aby vznikol dojem, že takéto odporúčanie znamená určitú predzvesť nevyhnutného odchodu zo seminára alebo z formačného domu rehoľných kňazov.
Kandidát sa môže slobodne obrátiť buď na odborníka, ktorého si vyberie spomedzi tých, ktorých mu odporučili formátori, alebo na odborníka, ktorého si so súhlasom formátorov vybral sám.
Podľa možnosti by mala byť kandidátom vždy zaručená slobodná voľba medzi niekoľkými odborníkmi, ktorí sa vyznačujú uvedenými spôsobilosťami.32
Ak by kandidát odmietol psychologickú konzultáciu – opodstatnene požadovanú formátormi –, nech ho formátori nijako nevyzývajú zmeniť rozhodnutie a nech opatrne postupujú v procese rozlišovania povolania s tými informáciami, ktoré majú k dispozícii, a berú do úvahy už citovaný kán. 1052 § 31.

V. Vzťah medzi zodpovednými za formáciu a odborníkom

Zodpovední za externé fórum

13. V duchu vzájomnej dôvery a spolupráce na vlastnej formácii sa môže kandidátovi navrhnúť, aby slobodne poskytol písomný súhlas s tým, aby odborník psychologických vied – ktorý musí zachovávať profesionálne tajomstvo – mohol oznámiť formátorom závery psychologickej konzultácie. Formátorom budú získané informácie nápomocné pri vytváraní integrálneho pohľadu na osobnosť kandidáta a pri vyvodení potrebných odporúčaní, ktoré môžu kandidátovi pomôcť pri napredovaní v procese formácie, alebo na ceste ku kňazskej vysviacke.
Keďže treba v prítomnosti i budúcnosti chrániť súkromie a dobrú povesť kandidáta, nech sa so zvláštnou starostlivosťou zabezpečí, aby profesionálne závery odborníka boli dostupné výhradne zodpovedným za formáciu, s jednoznačným a zaväzujúcim zákazom použiť ich na iné ciele ako na rozlišovanie povolania a formáciu kandidáta.

Špecifický charakter duchovného vedenia

14. Duchovnému vodcovi prináleží neľahká úloha pri rozlišovaní povolania a tiež v záležitostiach týkajúcich sa svedomia.
Naďalej ostáva nezmenená skutočnosť, že duchovné vedenie nesmie byť v žiadnom prípade zamenené alebo nahradené nejakými formami analýzy alebo psychologickej pomoci a že duchovný život, ak v človeku nie sú prítomné rôzne psychické bloky, sám osebe napomáha rast ľudských čností.33 Duchovný vodca sa môže ocitnúť v situácii, keď – pre istejšie rozlišovanie a duchovné sprevádzanie, ako aj na vyjasnenie inak neriešiteľných pochybností –, musí odporučiť psychologickú konzultáciu, nikdy ju však nesmie vnucovať .34
V prípade, že sa duchovnému vodcovi zdá potrebná psychologická konzultácia, je žiaduce, aby kandidát o výsledkoch konzultácie informoval nielen duchovného vodcu, ale aj formátora externého fóra, zvlášť, ak mu to odporučil duchovný vodca.
V prípade, ak by duchovný vodca považoval za prospešné získať informácie priamo od odborníka, nech koná, ako je uvedené v čl. 13 pre formátorov externého fóra.
Informácie o výsledkoch psychologickej konzultácie budú nápomocné duchovnému vodcovi pri rozlišovaní povolania, ktoré je v jeho kompetencii, aby dokázal kandidátovi vhodne poradiť, či má, alebo nemá pokračovať vo formačnom procese.

Pomoc odborníka kandidátovi na kňazstvo a formátorom

15. Odborník, ako sa od neho vyžaduje, pomôže kandidátovi v procese hlbšieho poznávania seba, vlastných schopností a slabých stránok. Pomôže mu taktiež plnšie si osvojiť ideály povolania, ktoré hlása svojou osobnosťou, a povzbudí ho osobne, slobodne a uvedomele pristupovať k vlastnej formácii. Bude úlohou odborníka poskytnúť kandidátovi vhodné usmernenia ohľadne ťažkostí, ktoré prežíva, a ich možných následkov pre jeho život a pre jeho budúcu kňazskú službu.
S cieľom spoznávať osobnosť kandidáta a ťažkosti, ktorým čelí, alebo im bude musieť čeliť, môže odborník po psychodiagnostickom vyšetrení a po psychologickej konzultácii a opierajúc sa tiež o informácie, ktoré mu poskytnú formátori, a na základe písomného súhlasu kandidáta, poskytnúť formátorom profesionálne informácie. Na základe vykonaného hodnotenia a svojich profesionálnych kompetencií poukáže na predvídateľné možnosti rastu osobnosti kandidáta. Taktiež, ak je to potrebné, odporučí spôsoby a itineráre psychologickej podpory.
 
VI. Osoby, ktoré boli prepustené, alebo ktoré slobodne opustili semináre alebo formačné domy

16. Je v rozpore s cirkevnými normami prijať do seminára a do formačného domu osoby, ktoré už raz odišli. O to viac, ak boli prepustené z iných seminárov alebo formačných domov, bez toho, aby najprv boli prevzaté potrebné informácie od ich príslušných biskupov alebo vyšších predstavených, týkajúce sa predovšetkým príčin ich prepustenia alebo odchodu.35
Je špecifickou povinnosťou predchádzajúcich formátorov poskytnúť dostatočné informácie novým formátorom.
Nech sa zvlášť venuje pozornosť skutočnosti, že kandidáti často slobodne opustia výchovnú inštitúciu, aby predišli nedobrovoľnému odchodu.
V prípade, že je kandidát prijatý do iného seminára alebo formačného domu, musí informovať nových formátorov o predchádzajúcej psychologickej konzultácii. Noví formátori môžu mať prístup k záverom odborníka, ktorý uskutočnil odbornú konzultáciu, iba na základe slobodného písomného súhlasu kandidáta.
V prípade, že sa považuje za vhodné prijať do seminára kandidáta, ktorý po predchádzajúcom prepustení bol v psychologickej alebo psychoterapeutickej starostlivosti, nech sa najprv, nakoľko je to možné, dôkladne overí jeho psychický stav a po získaní jeho slobodného písomného súhlasu nech sa u odborníka, ktorý ho sprevádzal, zistia potrebné informácie.
V prípade, že po konzultácii s odborníkom kandidát požiada o prestúpenie do iného seminára alebo formačného domu bez toho, žeby súhlasil, aby závery psychologickej konzultácie boli k dispozícii novým formátorom, nech sa berie do úvahy, že spôsobilosť kandidáta musí byť dokázaná pozitívnymi argumentmi, ako to ustanovuje už citovaný kán. 1052, podľa ktorého treba vylúčiť každú opodstatnenú pochybnosť.

Záver

17. Všetci tí, ktorí sa rozličným spôsobom podieľajú na procese formácie, nech pri rešpektovaní špecifických kompetencií každého zúčastneného poskytnú vedomú spoluprácu, aby proces rozlišovania a sprevádzania kandidátov na ceste povolania „privádzal ku kňazstvu tých, ktorí majú povolanie a sú primerane formovaní, čiže schopní vo vedomom a slobodnom odovzdaní celkom sa zviazať s Ježišom Kristom, ktorý ich povoláva dôverne s ním žiť a zúčastňovať sa na jeho spásonosnom poslaní“.36

Pápež Benedikt XVI. na audiencii udelenej 13. júna 2008 podpísanému kardinálovi prefektovi, schválil tento dokument a dal súhlas na jeho zverejnenie.
V Ríme 29. júna 2008, na slávnosť apoštolov Petra a Pavla

kardinál Zenon Grocholewski,
prefekt



    + Jean-Louis Bruguès OP,
    emeritný arcibiskup z Angers,
    sekretár


 Poznámky:

1 JÁN PAVOL II.: Posynodálna apoštolská exhortácia o formácii kňazov v súčasnom svete Pastores dabo vobis (25. marca 1992),  35b-c.
2 Tamže, 35.
3 Tamže, 65.
4 Tamže, 35.
5 Porov. tamže, 66-67.
6 Tieto vlastnosti sa obsiahle opisujú v Pastores dabo vobis,  43-44. Porov. CIC, kán. 1029 a 1041, 1. 
7 Keďže „duchovná formácia každého kňaza [...]  je srdcom, ktoré zjednocuje a oživuje jeho kňazské bytie i konanie“: Pastores dabo vobis, 45c.
8 JÁN PAVOL II.: Pastores dabo vobis, čl. 43.
9 Porov. tamže; porov. aj  DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét o kňazskej výchove Optatam totius (28. október 1965), 11; dekrét o kňazskom účinkovaní a živote Presbyterorum ordinis (7. decembra 1965), 3; KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis (19. marca 1985), 51.
10 Porov. Pastores dabo vobis, 17.
11 Pavol VI. v encyklike o kňazskom celibáte Sacerdotalis caelibatus (24. júna 1967) v článkoch  63-64 explicitne hovorí o tejto potrebnej schopnosti kandidáta na kňazstvo. V závere 64. článku píše: „Źivot, ktorý je úplne vnútorne i navonok zaangažovaný, ako je život neženatého kňaza, vylučuje totiž osoby s nedostatočnou psychofyzickou alebo morálnou rovnováhou, a nesmieme si myslieť, že v tejto veci milosť nahradí prirodzenosť.“ Porov. aj Pastores dabo vobis, 44. 
12 Vo vývinovom procese nadobúda čoraz väčšiu dôležitosť citová zrelosť, oblasť vývinu, ktorá vyžaduje, dnes viac ako včera, zvláštnu pozornosť. „V citovej zrelosti sa rastie, keď srdce priľne k Bohu. Kristus potrebuje zrelých, mužných kňazov, schopných rásť v autentickom duchovnom otcovstve. Aby sa to stalo skutočnosťou, je potrebná pravdivosť k sebe samému, otvorenosť voči duchovnému vodcovi a dôvera v Božie milosrdenstvo“ (BENEDIKT XVI., Príhovor ku kňazom a rehoľníkom vo varšavskej katedrále [25. mája 2006], in: L Osservatore Romano [26-27. mája 2006], s. 7). Porov. Pápežské dielo pre cirkevné povolania, Nové povolania pre novú Európu, Záverečný dokument Kongresu o povolaniach na kňazstvo a zasvätený život v Európe, Rím 5.-10. mája 1997, vydali KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, KONGREGÁCIA PRE VÝCHODNÉ CIRKVI, KONGREGÁCIA PRE INŠTITÚTY ZASVÄTENÉHO ŹIVOTA A SPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŹIVOTA (6. januára 1998), 37.
13 Porov. Pastores dabo vobis, 45.
14 Porov. KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Direttive sulla preparazione degli educatori nei Seminari (4. novembra 1993), 36 a 57-59; porov. najmä Optatam totius,  5. 14
15 Pastores dabo vobis, 
16. 16 KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Výchovné usmernenia pre formáciu na kňazský celibát (11. apríla 1974),  38. 16 Porov. Pastores dabo vobis,  66c; Direttive sulla preparazione degli educatori nei Seminari,  57-59.
17 Porov. Optatam totius, 11.
18 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes (7. decembra 1965), 10.
19 Pre lepšie pochopenie týchto vyjadrení je vhodné odvolať sa na nasledujúce slová Jána Pavla II.: „Človek teda nosí v sebe zárodok večného života a tiež povolanie osvojiť si nadprirodzené hodnoty: ostáva však vnútorne zraniteľný a dramaticky vystavovaný riziku pochybiť na ceste povolania, čoho príčinou môžu byť protivenstvá a ťažkosti, ktoré stretne na svojej životnej ceste jednak na vedomej úrovni, kde nastupuje morálna zodpovednosť, jednak na podvedomej úrovni v psychickej oblasti poznačenej ľahkými alebo miernymi psychopatológiami, ktoré podstatne neovplyvňujú slobodu človeka smerovať k zodpovedne vybraným nadprirodzeným hodnotám.“ (Príhovor k členom Rímskej roty, Allocuzione alla Rota Romana [25. januára 1988]).
20 Porov. Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis, 39; KONGREGÁCIA PRE BISKUPOV: direktórium pre pastiersku službu biskupov Apostolorum Successores (22 februára 2004), 88.
21 Porov. Pastores dabo vobis, 29.
22 Porov. KONGREGÁCIA PRE INŠTITÚTY ZASVÄTENÉHO ŹIVOTA A SPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŹIVOTA: Istruzione sull aggiornamento della formazione alla vita religiosa (6. januára 1969), 11 § III.
23 Porov. JÁN PAVOL II: „Bude vhodné starať sa o prípravu odborníkov psychológov, ktorí by dokázali spájať na vedeckej úrovni hlbokú kresťanskú koncepciu života a povolanie na kňazstvo a ktorí by poskytovali účinnú pomoc v procese integrácie medzi ľudskou a duchovnou dimenziou osoby.“ (Discorso ai partecipanti alla Sessione Plenaria della Congregazione per l Educazione Cattolica [4. februára 2002], 2).
24 Porov. KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Inštrukcia  o kritériách rozlišovania povolania, pokiaľ ide o osoby s homosexuálnymi sklonmi, vzhľadom na ich prijatie do seminára a na pripustenie  do posvätného stavu (4. novembra 2005).
25 Porov. Výchovné usmernenia pre formáciu na kňazský celibát, 38.
26 Porov. Pastores dabo vobis, 48d.
27 Porov. 2 Kor 12, 7-10.
28 Porov. CIC, kán. 1025, 1051 a 1052; KONGREGÁCIA PRE BOŹÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ: obežník Entre las más delicadas a los Exc.mos y Rev.mos Señores Obispos diocesanos y demás Ordinarios canónicamente facultados para llamar a las Sagradas Ordenes, sobre Los escrutinios acerca de la idoneidad de los candidatos (10. novembra 1997): Notitiae 33 (1997).
29 Porov. CIC, kán. 1029, 1031 § 1 a 1041, 1; Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis, čl. 39.
30 Porov. Pastores dabo vobis,  35g.
31 Porov. tamže, 35g.
32 Porov. čl. 6 tohto dokumentu.
33 Porov. poznámka pod čiarou  č. 20.
34 Porov. Pastores dabo vobis, 40c.
35 Porov. CIC, kán. 241, §3; KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Istruzione alle Conferenze Episcopali circa l ammissione in Seminario di candidati provenienti da altri Seminari o Famiglie religiose (8. marca 1996).
36 Pastores dabo vobis, 42c.