Hnutia a spoločenstvá

        Neokatechumenátna Cesta vznikla v roku 1964 medzi obyvateľmi barakov „Palomeras Atlas“ v Madride. Tam pocítil Kiko Argüllo a slečna Carmen Hernández povolanie ohlasovať Evanjelium. Spolu s niektorými bratmi, ktorých Pán povolal, prežívali svoje kresťanstvo medzi chudobnými. Ľudia, s ktorými žili, túžili po dobrej zvesti. Mocne ohlasované slovo dávalo vzniknúť novej skutočnosti – koinonii (spoločenstvu).
Táto nová katechetická skúsenosť v duchu obnovy Druhého vatikánskeho koncilu zaujala vtedajšieho madridského arcibiskupa Mons. Morcilla, ktorý povzbudil iniciátorov Cesty, aby ju šírili vo farnostiach. Po dvojmesačných katechézach vo farnostiach vznikali spoločenstvá na ceste obrátenia. Takto sa nová skúsenosť evanjelizácie postupne rozšírila najprv v madridskej diecéze, potom v iných španielskych diecezách a po celom svete.
    Neokatechumenátna Cesta prišla na Slovensko v r. 1978; prvé katechézy pre veriacich z farností Preseľany a Lefantovce dávali poľskí katechisti. V 80-tych rokoch vznikali u nás prvé spoločenstvá (Stupava, Vrbové, Vrútky, Źilina). Po r. 1989 sa katechézy dávali v mnohých farnostiach. Na Slovensku dnes existuje cca. 50 spoločenstiev v 25 farnostiach (Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Źilina, Prešov, Košice a iných), spolu asi 1000 bratov a sestier.
    Podľa slov iniciátora Cesty, Pán povolal bratov a sestry do spoločenstiev, aby prežívali cestu obrátenia, počas ktorej možno objaviť bohatstvá kresťanskej viery v pokrstnom katechumenáte. V ňom krok za krokom, etapu za etapou, môžu zostúpiť až k vodám Krstu. Neokatechumenát otvára vo farnosti cestu kresťanskej iniciácie, ktorá rozvíja pastoráciu evanjelizácie pre dospelých, privádzajúc k viere mnohých, ktorí dnes žijú povrchné kresťanstvo.
    Významnou udalosťou pre Neokatechumenátnu Cestu bolo vydanie dekrétu a schválenie jej Štatútu (29. júna 2002), ktorý vypracovala Pápežská rada pre laikov v spolupráci s viacerými dikastéraimi Sv. Stolice. Učiteľský úrad cirkvi schválil Štatút na dobu piatich rokov “ad experimentum“.
    V blahej pamäti pápež Ján Pavol II. výstižne definoval Neokatechumenátnu Cestu ako itinerár katolíckej formácie, platný pre súčasnú spoločnosť a dnešné časy. Neokatechumenátna Cesta je v službe biskupom. Realizuje sa vždy vo vnútri farnosti v malom spoločenstve. Modelom komunity je Svätá Rodina z Nazareta, kde sa bratia stávajú dospelými vo viere, vzrastajúc v pokore, jednoduchosti a chvále, podriadení Cirkvi. Spoločenstvo pomáha objavovať neokatechumenom potrebu neustáleho obrátenia a dospievania vo viere. Začiatočné katechézy ako aj neokatechumenátny itinerár sú založené na troch základných prvkoch -„trojnožke“ kresťanského života, ktoré zdôraznil aj Druhý Vatikánský Koncil: BOŹIE SLOVO, LITURGIA, SPOLOČENSTVO. Centrom celého neokatechumenátneho „kráčania“ je syntéza kerygmatického ohlasovania, zmeny morálneho života a liturgie.
    Neokatechumenátna Cesta pomáha farnosti plniť stále viac jej misiu, aby bola ako miestna cirkev soľou, svetlom a kvasom sveta (por. Mt 5, 13-16; 13, 33), aby bola sviatosťou spásy (por. LG 48 ; GS 45). Neokatechumenát dnes vydáva mnoho duchovných plodov: zmierené rodiny, otvorenosť pre život, rodiny, ktoré sa z vďačnosti voči cirkvi ponúkajú, že ponesú evanjelium až na koniec sveta. Z tejto cesty dnes pochádza mnoho povolaní – dievčatá, ktoré sa dávajú k dispozícii pre život v reholi a vstupujú do kontemplatívnych kláštorov, chlapci, ktorí sa vydávajú na cestu ku kňazstvu. Vznikajú diecézne misijné semináre na podporu evanjelizácie sveta („Redemptoris Mater“). Významným plodom tejto cesty je aj misionársky rozlet. Mnoho bratov a sestier pomáha vo farnostiach v rôznych oblastiach sviatostnej pastorácie a pri katechizácii.

e-mail: Wolfgang.Preis@aon.at, tel: 0905 256 420