Ž 116
KONGREGÁCIA PRE BOŹÍ KULT
A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ
Podklady pre katechézu ohľadom
prekladu slov „pro multis“
do národných jazykov
Viaceré biskupské konferencie chcú pripraviť preklad tretieho typického vydania Rímskeho misála do národných jazykov.
Ako už predtým bolo oznámené všetkým biskupským konferenciám, slová „pro multis“, ktoré obsahuje konsekračná formula vína vo svätej omši, majú byť odteraz prekladané „ad litteram“ (doslovne).
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí pridáva niektoré podklady, vypracované v júli 2007 v talianskom jazyku, ktoré môžu použiť biskupské konferencie pre katechézu, ktorá sa týka vyššie uvedenej veci.
Prot. N. 467/05/L
Podklady pre katechézu ohľadom prekladu „pro multis“ v rôznych jazykoch
1. Ježiš Kristus zomrel na kríži za všetkých, mužov a ženy, bez výnimky (porov. Jn 11, 52; 2 Kor 5, 14 – 15; Tít 2, 11; 1 Jn 2, 2).
2. Ježiš Kristus je sám a jediný Spasiteľ celého ľudstva, jediný prostredník medzi Bohom a človekom.
3. Nie je tu žiadna pochybnosť ohľadom konsekrácie prostredníctvom slov „za všetkých“ (porov. Kongregácia pre náuku viery, Declaratio de sensu tribuendo adprobationi versionum formularum sacramentalium, 25. 6. 1974: AAS 66 [1974] 661).
4. Rímsky rítus, v latinčine, vždy obsahoval výraz pro multis, a nikdy nie pro omnibus v konsekračných slovách vína. Preklad „za všetkých“ sa začal používať iba v niektorých krajinách počas posledných tridsať rokov.
5. Źiadna eucharistická modlitba alebo anafora, ktorú používajú rôzne cirkvi, neobsahovala výraz rovnocenný pro omnibus. Vo všetkých anaforách, ktoré používajú rôzne východné obrady, Ambroziánsky rítus a Hispánsko-mozarabský rítus sa nachádza rovnocenný výraz spojeniu pro multis.
6. Formula „za mnohých“ je verným prekladom pro multis, pričom výraz „za všetkých“ predstavuje predovšetkým nejakú interpretáciu alebo akési vysvetlenie, ktoré prislúcha vlastnému kontextu katechézy.
Originál: Notitiæ 45 (2008) 132 – 133
Preklad z latinčiny a taliančiny: SLLic. Ján Dubina
Jazyková úprava: Mgr. Erika Brezánska
Text prevzatý z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 20 (2010) 7