"Ty si mi putá rozviazal"
Ž 116
Ž 116
Úvodný príhovor
Mons. Stanislav Zvolenský
Vaša Eminencia, Vaše Excelencie,
Vaše Magnificencie, Spektability,
vážené dámy a páni, bratia a sestry,
dovoľte mi, aby som Vás v mene Konferencie biskupov Slovenska srdečne privítal v Aule Benedikta XVI. na medzinárodnej konferencii pod názvom Miesto Katolíckej cirkvi v postmodernej spoločnosti, ktorú organizujeme spolu s Rímskokatolíckou cyrilo-metodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a s podporou Nadácie Konrada Adenauera.
Postmoderná situácia praje rozvoju náboženstiev, lebo jednotlivec sklamaný spoliehaním sa na vlastný rozum, je viac otvorený voči duchovnému rozmeru. Druhá strana mince pripomína, že náboženský systém stojaci na princípe jestvovania pravdy naráža v postmoderne na hlboko zakorenenú nedôveru a skepsu voči trvalým hodnotám a na relativizáciu všetkého. Relativizmus má ambíciu stáť na piedestále ideí, ktoré ovládajú verejný priestor.
Demografický úpadok, po ktorom zákonite prichádza aj ekonomický a sociálny regres, je priamym dôsledkom kultúrnej dekadencie. Sociológovia už dávnejšie hovoria o silnej desocializácii, ktorá je priamym dôsledkom sekularizácie. Sekularizácia má mnoho podôb, vo svojich extrémnych postojoch je voči náboženstvu nepriateľská. Desocializácia je zreteľná v rozvrate rodiny a manželstva, v dehonestácii ľudskej dôstojnosti a ľudského života.
Ak teda chceme uvažovať o mieste Katolíckej cirkvi v postmodernej spoločnosti, nevyhnutne budeme na každom kroku narážať na tieto mantinely. V tejto aule sa patrí pripomenúť slová emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý počas svojej pamätnej apoštolskej cesty do Českej republiky povedal, že úlohou kresťanov je pôsobiť v úlohe tvorivej menšiny. Domnievam sa, že naša tvorivosť by sa mala pohybovať medzi dvoma pólmi. Je nevyhnutná otvorenosť voči spoločnosti, v ktorej žijeme. Ak sa chceme stať „soľou zeme“, potrebujeme byť prítomní všade tam, kde pulzuje život. Nebáť sa nových rozmerov a prostriedkov ohlasovania evanjelia. Môžeme síce naraziť na predsudky, dokážeme ich však prekonať evanjeliovou pokorou, vytrvalou službou a životom podľa svedomia. Tým druhým pólom by mala zostať vernosť pravde.
V postmodernom svete neprebieha zápas o náboženské pravdy, ale o ľudskú prirodzenosť.
Využívam túto príležitosť, aby som poďakoval prednášajúcim, osobitne Jeho Eminencii, že prijali pozvanie zúčastniť sa tohto medzinárodného podujatia. Všetkým nám želám, aby nám nasledujúce hodiny priniesli cenné podnety na uvažovanie a osobný rast, čo sa neskôr pretaví aj do našich životných postojov.
Ďakujem Vám za pozornosť.