Dokumenty vatikánskych úradov

DIKASTÉRIUM PRE LAIKOV, RODINU A ŽIVOT

 

Pastoračné usmernenia pre slávenie svetového dňa mládeže v partikulárnych cirkvách

 

1. Svetové dni mládeže

Ustanovenie svetových dní mládeže (SDM) bolo bezpochyby výsledkom veľkej prorockej intuície sv. Jána Pavla II., ktorý takto vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia: „Všetci mladí ľudia musia cítiť, že Cirkvi na nich záleží: preto nech sa celá Cirkev na svetovej úrovni v jednote s nástupcom sv. Petra cíti čoraz zaviazanejšia zaujímať sa o mladých ľudí, o ich obavy a starosti, túžby a nádeje, aby odpovedala na ich očakávania a odovzdala im istotu, ktorou je Kristus, Pravdu, ktorou je Kristus, Lásku, ktorou je Kristus...“1.

Pápež Benedikt XVI. prevzal štafetu od svojho predchodcu a pri rôznych príležitostiach zdôrazňoval, akým prozreteľnostným darom pre Cirkev sú tieto stretnutia, ktoré nazval „liekom proti únave viery“, „novým, mladistvým spôsobom ako byť kresťanmi“ a „prežívaním novej evanjelizácie“.2

Aj pre pápeža Františka predstavujú svetové dni mládeže mimoriadne silné misijné impulzy pre celú Cirkev a zvlášť pre mladé generácie. Iba niekoľko mesiacov po svojom zvolení začal v júli 2013 svoj pontifikát svetovým stretnutím mládeže v Rio de Janiero, na záver ktorého povedal, že tieto SDM „boli novou etapou putovania mladých s Kristovým krížom naprieč kontinentmi“. Pripomenul, že „nikdy nesmieme zabúdať, že svetové dni mládeže nie sú nijaké ,ohňostrojeʻ či okamihy chvíľkového nadšenia zamerané len na seba samé; sú to etapy dlhej cesty, ktorá sa začala z iniciatívy pápeža Ján Pavla II. v roku 1985“3. Následne objasnil ich centrálny bod: „Vždy si pamätajme: mladí nenasledujú pápeža, nasledujú Ježiša Krista a nesú jeho kríž. A pápež ich na tejto ceste viery a nádeje vedie a sprevádza“4.

Ako je známe, medzinárodné slávenie SDM sa zvyčajne koná za účasti Svätého Otca každé tri roky, zakaždým v inej krajine. No zvyčajne sa každoročne slávi v jednotlivých miestnych cirkvách, ktoré preberajú zodpovednosť za jeho organizáciu.

 

2. SDM v miestnych cirkvách

Svetový deň mládeže slávený v každej partikulárnej cirkvi má svoj veľký význam a hodnotu nielen pre mladých, ktorí žijú v danom regióne, ale pre celé miestne cirkevné spoločenstvo.

Niektorí mladí sa z objektívnych dôvodov nemôžu zúčastniť na medzinárodných stretnutiach SDM, pretože študujú, pracujú alebo nemajú dostatok peňazí. Preto je dobré, keď im každá miestna cirkev ponúkne možnosť osobne zažiť aj na miestnej úrovni tento „sviatok viery“, ako udalosť silného svedectva, spoločenstva a modlitby, podobne ako je to na medzinárodných stretnutiach, ktoré hlboko poznačili životy mnohých mladých v každom kúte sveta.

Navyše, slávenie SDM na miestnej úrovni má mimoriadny význam pre každú partikulárnu cirkev. Slúži totiž na scitlivenie a formovanie cirkevného spoločenstva ako celku – laikov, kňazov, zasvätených osôb, rodín, dospelých i starých – aby si čoraz viac uvedomovalo svoje poslanie odovzdávať vieru novým generáciám. Plenárne zhromaždenie synody biskupov na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“ (2018) nám pripomenulo, že celá Cirkev – univerzálna aj partikulárna a tiež každý jej člen – sa má cítiť zodpovedná za mladých a byť im k dispozícii, vypočuť ich otázky, túžby a ťažkosti. Slávenie dní mládeže na miestnej úrovni je preto mimoriadne užitočné pre zachovanie živého cirkevného povedomia o naliehavej potrebe kráčať s mladými, prijímať ich a trpezlivo počúvať, ohlasujúc im Božie slovo s láskou a rozhodnosťou.5

Práve v súvislosti so slávením SDM na miestnej úrovni vypracovalo toto dikastérium v rámci svojich kompetencií6 niekoľko pastoračných usmernení, ktoré sú určené biskupským konferenciám, synodám patriarchálnych cirkví a vyšším arcibiskupstvám, diecézam/eparchiám, cirkevným hnutiam a združeniam, a v neposlednom rade mladým celého sveta. Ich cieľom je, aby sa „diecézne/eparchiálne SDM“ naplno prežívali ako okamih slávenia „pre mladých“ a „s mladými“.

Tieto pastoračné usmernenia majú povzbudiť partikulárne cirkvi, aby kládli čoraz väčší dôraz na diecézne slávenia SDM a aby ich považovali za vynikajúcu príležitosť na plánovanie a realizáciu tvorivých iniciatív, z ktorých bude zrejmé, že Cirkev považuje svoje poslanie zamerané na mladých „za pastoračnú prioritu tejto doby, do ktorej chce investovať čas, energiu a zdroje“7. Treba to robiť tak, aby sa mladé generácie cítili byť v centre pozornosti a pastoračnej starostlivosti Cirkvi. Mladí ľudia totiž túžia byť zapojení a ocenení, a chcú sa cítiť spoluzodpovední za život a poslanie Cirkvi.8

Nasledujúce odporúčania boli vypracované najmä s ohľadom na jednotlivé diecézy, ktoré sú rámcom a výrazom partikulárnej cirkvi. Je však zrejmé, že ich možno prispôsobiť rôznym okolnostiam, v ktorých Cirkev žije v rôznych regiónoch sveta, ak sú napríklad diecézy/eparchie príliš malé a majú k dispozícii len málo ľudských a materiálnych zdrojov. V takýchto konkrétnych prípadoch alebo tam, kde sa to ukazuje pastoračne vhodnejšie, je možné spojiť sily viacerých teritórií, či už na úrovni cirkevného regiónu alebo na národnej úrovni, a sláviť SDM spoločne.

 

3. Slávenie SDM na miestnej úrovni na slávnosť Krista Kráľa.

Na záver eucharistického slávenia 20. novembra 2020, na sviatok Krista Kráľa, pápež František vyzval partikulárne cirkvi, aby slávili SDM na miestnej úrovni, a oznámil, že od roku 2021 sa toto slávenie – ktoré sa tradične konalo na Kvetnú nedeľu – bude konať v nedeľu, na ktorú pripadá slávnosť Krista Kráľa.9

V tejto súvislosti pripomíname, že práve na sviatok Krista Kráľa v roku 1984 pozval sv. Ján Pavol II. mladých na stretnutie pri príležitosti nasledujúceho Medzinárodného dňa mládeže (1985). Toto pozvanie, spolu s vyhlásením Jubilea mladých v Roku Vykúpenia (1984), znamenalo začiatok dlhej cesty SDM. Pápež Ján Pavol II. povedal: „Na tento sviatok [...] Cirkev hlása Kristovo kráľovstvo, ktoré je už prítomné, ale stále ešte tajomne rastie, až kým sa naplno nezjaví. Vy mladí ste nenahraditeľnými nositeľmi dynamiky Božieho kráľovstva, nádejou Cirkvi a sveta“. Teda takáto bola genéza SDM: v deň slávnosti Krista Kráľa boli mladí z celého sveta pozvaní, aby „prišli do Ríma na stretnutie s pápežom na začiatok Veľkého týždňa, v sobotu a na Kvetnú nedeľu“.10

Skutočne nie je ťažké pochopiť vzťah medzi Kvetnou nedeľou a slávnosťou Krista Kráľa. Na Kvetnú nedeľu si pripomíname Ježišov vstup do Jeruzalema, keď prichádza ako „tichý [Kráľ], sediaci na oslici“ (Mt 21, 5) a zástupy ho oslavujú ako Mesiáša: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Mt 21, 9). Evanjelista Lukáš výslovne dodáva, že označenie „kráľ“ priznané zástupmi tomu, „ktorý prichádza“, zdôrazňuje, že Mesiáš je tiež kráľom a že jeho vstup do Jeruzalema predstavuje v istom zmysle kráľovskú intronizáciu: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Lk 19, 38).

Kristov kráľovský rozmer je pre Lukáša taký dôležitý, že sprevádza pozemský život Ježiša Krista od začiatku až do konca a tiež celú jeho službu. Pri zvestovaní anjel predpovedá Márii, že dieťa, ktoré počala, dostane od Boha „trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 32 – 33). A v dramatických chvíľach ukrižovania Lukáš predstavuje dojemnú postavu „dobrého zločinca“, ktorý z popraviska na kríži prosí Ježiša – „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23, 42) – pokým ostatní evanjelisti sa obmedzujú na urážky dvoch zločincov ukrižovaných po Ježišovom boku. Slová prijatia a odpustenia, ktorými Ježiš odpovedá na túto prosbu, umožňujú pochopiť, že on je Kráľ, ktorý prináša spásu: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43).

Mocná zvesť, ktorá má byť adresovaná mladým a ktorá má stáť v centre každého diecézneho/eparchiálneho slávenia SDM v deň slávnosti Krista Kráľa, je teda táto: Prijmite Krista! Prijmite ho do vášho života ako Kráľa! Je to Kráľ, ktorý prišiel, aby vás spasil! Bez neho neexistuje skutočný pokoj, niet skutočného vnútorného zmierenia, ani pravého zmierenia medzi ľuďmi! Bez jeho kráľovstva aj spoločnosť stratí svoju ľudskú tvár. Bez Kristovho kráľovstva sa stratí každé pravé bratstvo, každá skutočná blízkosť k tým, čo trpia.

Pápež František pripomenul, že v centre dvoch liturgických slávení, slávnosti Krista Kráľa a Kvetnej nedele, „je tajomstvo Ježiša Krista, Vykupiteľa človeka...“.11 Kľúčové posolstvo je teda naďalej to, že veľkosť človeka sa odvodzuje z lásky, ktorá sa dokáže darovať druhým „až do krajnosti“.

Preto pozývame všetky diecézy/eparchie, aby slávili SDM v deň, na ktorý pripadá slávnosť Krista Kráľa. Je totiž želaním Svätého Otca, aby v tento deň univerzálna Cirkev zamerala svoju pastoračnú pozornosť na mladých, aby sa modlila za nich, umožnila im stať sa protagonistami, podporila komunikačné kampane, atď. Ideálne by bolo zorganizovať toto podujatie (diecézne/eparchiálne, regionálne alebo národné) na samotný sviatok Krista Kráľa. Avšak z rozličných dôvodov sa môže ukázať ako nevyhnutné uskutočniť ho v inom termíne.

Toto slávenie musí byť začlenené do širšej pastoračnej cesty, v rámci ktorej predstavuje SDM len jednu etapu.12 Nie náhodou nám Svätý Otec odporúča, že „pastorácia mladých nemôže byť iná ako synodálna, teda schopná vytvoriť ,spoločnú cestuʻ.13

 

4. Kľúčové body SDM

Počas zasadania synody biskupov na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolaní“ sa mnohé príspevky synodálnych otcov týkali SDM. V záverečnom dokumente sa ohľadom toho píše: „Svetové dni mládeže – ktoré sa zrodili z prorockej intuície sv. Jána Pavla II., ktorý ostáva kľúčovou postavou aj pre mladých tretieho tisícročia – ako aj národné a diecézne/eparchiálne stretnutia, zohrávajú dôležitú úlohu v živote mnohých mladých ľudí, pretože ponúkajú živú skúsenosť viery a spoločenstva, ktorá im pomáha čeliť veľkým výzvam života a zodpovedne prijať ich miesto v spoločnosti a v cirkevnom spoločenstve“.14

Dokument zdôrazňuje, že tieto zhromaždenia nadväzujú na „riadne pastoračné sprevádzanie jednotlivých spoločenstiev, pričom ich úlohou je prehĺbiť chápanie evanjelia a premeniť ho na životné rozhodnutia,“15 a potvrdzuje, že stretnutia „ponúkajú možnosť putovať spoločne, zakúsiť bratstvo so všetkými, radostne sa deliť o svoju vieru a viac sa primknúť k Cirkvi“16.

Preskúmajme niektoré z týchto „kľúčových bodov,“17 ktoré majú byť jadrom každého SDM aj na miestnej úrovni a ktoré majú preto jasný programový význam.

 

a) Deň mládeže má byť „sviatkom viery“

Slávenie SDM ponúka mladým živú a radostnú skúsenosť viery a spoločenstva, priestor, kde možno zažiť krásu Pánovej tváre.18 V centre života viery je stretnutie s osobou Ježiša Krista, a preto je dobré, ak na každom SDM zaznie pre každého mladého človeka pozvanie stretnúť sa s Kristom a začať s ním osobný rozhovor. „Ide o sviatok viery, na ktorom spoločne chválime Pána, spievame, počúvame Božie slovo, spočívame v tichej adorácii: to všetko je vrcholom SDM.“19

V tomto zmysle môže program medzinárodných svetových dní mládeže (ich kerygmatický, formačný, sviatostný, umelecký rozmer, charakter svedectva a pod.) inšpirovať slávenia na miestnej úrovni, ktoré si ho môžu kreatívne osvojiť. Osobitnú pozornosť treba venovať momentom tichej eucharistickej adorácie, ktorá je výrazom viery par excellence, a kajúcim pobožnostiam, ktoré sú privilegovanými miestami stretnutia s Božím milosrdenstvom.

Okrem toho treba mať na pamäti, že počas každého slávenia SDM, prirodzené nadšenie mladých ľudí a horlivosť, s akou sa venujú veciam, ktoré sa ich týkajú a ktorá charakterizuje aj ich spôsob prežívania viery, podnecujú a povzbudzujú vieru celého Božieho ľudu. Keď sú mladí ľudia prostredníctvom evanjeliovej zvesti zvolaní a pozvaní zažiť stretnutie s Pánom, často sa stávajú odvážnymi svedkami viery a vďaka tomu sa z SDM stáva prekvapujúca a jedinečná udalosť.

 

b) Deň mládeže má byť „skúsenosťou Cirkvi“

Dôležité je, aby sa diecézne/eparchiálne slávenia SDM stali pre mladých príležitosťou, keď môžu zažiť cirkevné spoločenstvo a rásť vo vedomí, že sú neoddeliteľnou súčasťou Cirkvi. Prvou formou zapojenia mladých musí byť ich počúvanie. Pri príprave diecézneho/eparchiálneho stretnutia mládeže si treba nájsť čas a primeraný spôsob, aby bol vypočutý hlas mladých v rámci existujúcich štruktúr spoločenstva: diecéznych/eparchiálnych a inter-diecéznych/eparchiálnych rád, kňazských rád, miestnych biskupských rád... Nezabúdajme, že oni sú mladou tvárou Cirkvi!

Popri mladých tu majú mať miesto rôzne charizmy prítomné na danom cirkevnom území. Podstatné je, aby organizovanie diecézneho/eparchiálneho slávenia SDM bolo chorálom, do ktorého sa zapoja osoby rôznych životných stavov, aby malo formu synodálnej práce, ako si to želal Svätý Otec v Christus vivit: „Oživovaní týmto duchom budeme môcť smerovať k zaangažovanej a spoluzodpovednej Cirkvi, ktorá bude schopná využiť bohatstvo svojej rozmanitosti, s vďačnosťou prijímať aj prínos veriacich laikov, medzi nimi aj mladých mužov i žien, ženského aj mužského typu zasväteného života a spoločenstiev, združení a hnutí. Nikoho neslobodno postaviť bokom alebo dovoliť, aby sa musel postaviť bokom“20. Takto bude možné zhromaždiť a koordinovať všetky aktívne sily partikulárnej cirkvi, a tiež prebudiť tie „spiace“.

V tejto situácii je pre samotných mladých veľkým znakom lásky a blízkosti prítomnosť miestneho biskupa a jeho ochota byť medzi nimi. Nezriedka sa diecézne/eparchiálne slávenie SDM stáva pre mladých príležitosťou na stretnutie a dialóg s ich vlastným pastierom. Pápež František povzbudzuje k tomuto pastoračnému štýlu blízkosti, kde „treba uprednostniť jazyk blízkosti, jazyk veľkodušnej, osobnej a životodarnej lásky, ktorá sa dotýka srdca, má dosah na život, prebúdza nádej a túžby“21.

 

c) Deň mládeže má byť „misionárskou skúsenosťou“

SDM sa na medzinárodnej úrovni ukázali ako vynikajúca príležitosť na to, aby mladí zažili misionársku skúsenosť. Tak by to malo byť aj v prípade diecéznych/eparchiálnych stretnutí. Ako hovorí pápež František „pastorácia mladých musí byť vždy pastoráciou misionárskou“22.

V tomto zmysle možno zorganizovať misie, na ktorých sú mladí vyzvaní navštíviť ľudí v ich domovoch, priniesť im posolstvo nádeje, slovo útechy alebo ich jednoducho vypočuť.23 Mladí sa v sile svojho nadšenia môžu stať protagonistami evanjelizácie na verejnosti – so spevom, modlitbami a svedectvami – prebiehajúcej na uliciach a námestiach miest, teda tam, kde sa stretávajú ich rovesníci, pretože práve mladí sú najlepšími evanjelizátormi mladých. Už samotná ich prítomnosť a radostná viera predstavuje „živé ohlasovanie“ dobrej zvesti, ktoré priťahuje ďalších mladých.

Treba povzbudiť aj k podpore aktivít, na ktorých mladí získavajú skúsenosť s dobrovoľníckou prácou, nezištnou službou a sebadarovaním. Netreba zabúdať ani na to, že v nedeľu pred sviatkom Krista Kráľa Cirkev slávi Svetový deň chudobných. To je najlepšia príležitosť na podporu iniciatív, pri ktorých mladí venujú svoj čas a sily v prospech chudobných, marginalizovaných, či tých, čo sú vyradení zo spoločnosti. Takto sa im ponúka možnosť stať sa „protagonistami revolúcie lásky a služby, schopnými odolávať patológiám konzumného a povrchného individualizmu“24.

 

d) Deň mládeže má byť „príležitosťou na rozlišovanie povolania“ a „povolaním k svätosti“.

V rámci intenzívnej cirkevnej a misionárskej skúsenosti viery má mať prioritu rozmer povolania. Ide o pozvoľný prístup, ktorý najskôr umožňuje mladým pochopiť, že celý ich život sa odvíja pred Bohom, ktorý ich miluje a povoláva. Boh ich povolal predovšetkým k životu, neustále ich povoláva ku šťastiu, povoláva ich k jeho poznaniu a počúvaniu jeho hlasu a predovšetkým k tomu, aby prijali jeho Syna Ježiša ako svojho učiteľa, priateľa a Spasiteľa. Rozpoznať a konfrontovať sa s týmito „základnými povolaniami“ predstavuje pre mladých prvú veľkú výzvu. Ak sú totiž tieto prvé Božie „povolania“ vzaté vážne, smerujú k náročnejším životným voľbám: prijatiu vlastného života ako Božieho daru, ktorý je potrebné prežívať vo vzťahu s Bohom, a nie v zameraní len na seba; rozhodnutiu pre kresťanský spôsob života, pokiaľ ide o citové a spoločenské vzťahy; voľbe študijného zamerania, zamestnania a predovšetkým vlastnej budúcnosti v plnej zhode s priateľstvom s Bohom, ktoré sme prijali a chceme si ho uchovať; rozhodnutiu urobiť z vlastného života dar pre druhých a prežívať ho v nezištnej službe a láske. Ide často o radikálne voľby, ktoré odpovedajú na Božie povolanie a vtlačia rozhodujúce smerovanie celému životu mladého človeka. „Život […] je časom veľkých, rozhodujúcich, večných rozhodnutí“ – objasnil pápež František mladým – „banálne rozhodnutia vedú k banálnemu životu, veľké rozhodnutia robia aj život veľkým“.25

V rámci tohto širšieho „horizontu povolania“ sa netreba báť predkladať mladým ani nevyhnutné rozhodnutia týkajúce sa životného stavu, ktoré sú v súlade s povolaním, ktorým sa Boh obracia na každého z nich jednotlivo, či už ide o povolanie na kňazstvo alebo zasvätený život, a to aj v mníšskej forme, alebo povolanie na manželstvo a rodinu. V tomto zmysle môže byť veľkou pomocou zapojenie seminaristov, zasvätených osôb, manželských párov a rodín, ktorí svojou prítomnosťou a svedectvom pomôžu vzbudiť u mladých správne otázky ohľadom povolania a túžbu vydať sa hľadať „veľký plán“, ktorý má pre nich pripravený Boh. V tomto delikátnom procese, ktorý má viesť k dozrievaniu takýchto životných rozhodnutí, treba mladých sprevádzať a pomáhať im s rozlišovaním a vyjasňovaním. V príhodnom čase ich treba povzbudiť, aby dôverujúc v Božiu pomoc spravili rázne osobné rozhodnutie a neostali natrvalo v stave nerozhodnosti.

V základe každej voľby povolania musí byť ešte základnejšie povolanie k svätosti. SDM má umožniť, aby toto povolanie k svätosti26 v mladých rezonovalo ako pravá cesta ku šťastiu a sebanaplneniu. Ide o svätosť, ktorá zodpovedá osobnej histórii a povahe každého mladého človeka, pričom sa nekladú medze tajomným cestám, ktoré má Boh pre každého v zásobe a ktoré môžu viesť k hrdinským príbehom svätosti – ako sa to stalo a stále stáva v prípade mnohých mladých – alebo k onej „svätosti z vedľajších dverí“, z ktorej nikto nie je vylúčený. Preto je vhodné využiť aj bohaté dedičstvo svätých miestnej i univerzálnej Cirkvi, starších bratov a sestier vo viere, ktorých príbehy nám dosvedčujú, že cesta k svätosti je nielen možná a uskutočniteľná, ale prináša aj veľkú radosť.

 

e) Deň mládeže má byť „skúsenosťou putovania“

SDM boli hneď od začiatku veľkým putovaním. Putovaním priestorom – cez rôzne mestá, krajiny a kontinenty na zvolené miesto stretnutia s ďalšími mladými a s pápežom  – a putovaním časom, od jednej generácie mladých k druhej, ktorá „prevzala štafetu“. To hlboko poznačilo ostatných tridsaťpäť rokov života Cirkvi. Mladí ľudia zo stretnutí SDM sú teda putujúcim ľudom. Nie tulákmi, ktorí sa pohybujú bez cieľa, ale zjednoteným ľudom, pútnikmi, ktorí „kráčajú spoločne“ k cieľu, na stretnutie s tým Jediným, ktorý je schopný dať zmysel ich životu, s Bohom, ktorý sa stal človekom a ktorý volá každého mladého človeka, aby sa stal jeho učeníkom, zanechal všetko a „nasledoval ho“. Logika putovania si od mladých vyžaduje na začiatku minimálne to, aby zanechali svoje pohodlné a prázdne istoty a osvojili si striedmy a pohostinný štýl pútnika, ktorý je otvorený voči Prozreteľnosti a „Božím prekvapeniam“, štýl, ktorý ich učí prekonávať seba samých a zdolávať výzvy, ktoré sa vyskytnú na ceste.

Diecézne/eparchiálne slávenie SDM môže ponúknuť mladým konkrétne spôsoby ako získať skutočné pútnické skúsenosti. Skúsenosti, ktoré ich povzbudia opustiť vlastné domovy a vydať sa na cestu, na ktorej spoznajú pot a námahu napredovania, fyzickú únavu i duchovnú radosť. Často totiž počas spoločného putovania objavia nových priateľov, zakúsia nadšenie zo spoločne zdieľaných ideálov, keď sa ich pohľady spoločne obracajú k rovnakému cieľu, vzájomnú podporu v ťažkostiach, radosť zo vzájomného delenia sa o to málo, čo vlastnia. To všetko je v dnešných časoch životne dôležité, pretože mnohým mladým hrozí, že sa izolujú vo virtuálnych a nereálnych svetoch, ďaleko od prachu „ciest tohto sveta“. V dôsledku toho sú ochudobnení o hlboké zadosťučinenie, ktoré pochádza z namáhavého a trpezlivého dosahovania vytúženého cieľa, ktorý nemožno dosiahnuť len jedným klikom, ale iba húževnatosťou a vytrvalosťou duše i tela. V tomto zmysle sú diecézne/eparchiálne dni mládeže cennou príležitosťou na to, aby mladé generácie objavili miestne svätyne alebo iné významné miesta ľudovej zbožnosti. Uvedomujeme si totiž, že „rôzne prejavy ľudovej zbožnosti, zvlášť púte, priťahujú mladých, ktorí sa nezačleňujú ľahko do cirkevných štruktúr, a sú konkrétnym prejavom ich dôvery v Boha“27.

f) Deň mládeže ako „skúsenosť univerzálneho bratstva“

SDM majú byť príležitosťou na stretnutie všetkých mladých ľudí, nielen mladých katolíkov. „Každý mladý človek má čo povedať druhým, má čo povedať dospelým, má čo povedať kňazom, sestrám, biskupom aj pápežovi!“28

V tomto zmysle môže byť diecézne/eparchiálne slávenie SDM vhodným časom na vzájomné zblíženie a dialóg medzi všetkými mladými žijúcimi na danom území, bez ohľadu na ich vieru, pohľad na život či presvedčenie. Každý mladý človek musí cítiť, že je pozvaný zúčastniť sa a byť prijatý ako brat či sestra. Treba budovať „pastoráciu mladých, schopnú vytvárať priestory, ktoré by pojali všetkých, kde by bolo miesto pre každý typ mladého človeka a kde by sa reálne prejavilo, že sme Cirkev otvorených dverí“29.

 

5. Mladí ako hlavní aktéri

Ako sme už spomenuli, je dôležité, aby pastorační pracovníci venujúci sa mládeži boli čoraz pozornejší a zapájali mladých do každej etapy pastoračného plánovania SDM v synodálno-misionárskom štýle, pričom treba využívať kreativitu, jazyk a metódy, ktoré sú vlastné ich veku. Veď kto lepšie pozná jazyk či problémy ich rovesníkov? Kto ich dokáže lepšie osloviť cez umenie, sociálne médiá, atď.?

Pri príprave diecézneho/eparchiálneho slávenia SDM stojí za to vyzdvihnúť svedectvo a skúsenosť mladých, ktorí sa už zúčastnili svetového stretnutia.

V niektorých miestnych cirkvách sú mladí „veteráni“, ktorí sa už zúčastnili medzinárodného stretnutia SDM alebo organizovania iniciatív pre mladých na národnej alebo diecéznej/eparchiálnej úrovni, zapojení do tímu pre pastoráciu mladých na rozličných úrovniach: farskej, diecéznej/eparchiálnej, národnej, atď. To dokazuje, že keď sa mladí stanú sami aktérmi pri organizovaní skutočne významných podujatí, ľahko si osvoja ideály, ktoré inšpirovali tieto podujatia. Ich význam uchopia mysľou i srdcom, zapália sa pre ne a sú ochotní venovať svoj čas aj sily tomu, aby sa o ne podelili s druhými. Z ich silnej skúsenosti viery a služby sa často rodí ochota zapojiť sa do bežnej pastorácie v ich miestnej Cirkvi.

Preto by sme radi zdôraznili, že treba mať odvahu zapojiť mladých a zveriť im aktívnu úlohu, či už ide o tých, ktorí pochádzajú z rôznych pastoračných skupín prítomných v diecéze, ale aj tých, ktorí nepatria k nijakému spoločenstvu, mládežníckej skupine, združeniu alebo hnutiu. Diecézne/eparchiálne dni mládeže môžu byť veľmi dobrou príležitosťou na objavenie bohatstva miestnej cirkvi, pričom sa treba vyhnúť tomu, aby sa mladí, ktorí sa menej podieľajú na už etablovaných pastoračných štruktúrach, alebo sú menej aktívni, cítili byť vylúčení. Všetci sa musia cítiť ako „významní hostia“, očakávaní a vítaní vo svojej neopakovateľnej jedinečnosti, s ich ľudským i duchovným bohatstvom. Diecézne/eparchiálne stretnutie tak môže byť dobrou príležitosťou na povzbudenie a prijatie všetkých tých mladých, ktorí možno hľadajú svoje miesto v Cirkvi, no ešte ho nenašli.

 

6. Každoročné posolstvo Svätého Otca k svetovému dňu mládeže

Každý rok pri príležitosti diecézneho/eparchiálneho slávenia SDM Svätý Otec uverejňuje posolstvo mladým. Preto by bolo vhodné, aby sa prípravné stretnutia a samotný diecézny/eparchiálny deň inšpirovali slovami Svätého Otca, ktorými sa obrátil na mladých, a zvlášť biblickým úryvkom, ktorý im ponúkol v posolstve.

Okrem toho je dôležité, aby mladí počúvali Božie slovo a slová Cirkvi prostredníctvom živej reči tých, čo sú im blízki a dobre poznajú ich povahu, históriu, záľuby, ťažkosti a zápasy, očakávania a nádeje. Títo ľudia totiž dokážu dobre aplikovať biblické texty a texty magistéria na konkrétne životné situácie, ktoré mladí riešia a v ktorých žijú. Takéto sprostredkovanie, uskutočňované cez katechézu a dialóg, tiež pomáha mladým nájsť konkrétne spôsoby, ako vydávať svedectvo o Božom slove, ktoré počúvajú, ako ho prežívať v každom dni, uskutočňovať v rodine, na pracovisku alebo v škole, či medzi priateľmi.

Zameranie tohto posolstva, ktorého úmyslom je sprevádzať univerzálnu Cirkev na ceste s mladými, sa potom môže rozumne a veľmi citlivo interpretovať s ohľadom na miestnu kultúru a realitu. Môže tiež inšpirovať smerovanie pastorácie mládeže v miestnej cirkvi, pričom netreba zabudnúť na dve významné akčné línie, ktoré pápež František nazval: hľadanie a rast.30

Nie je tiež vylúčené, že posolstvo bude tlmočené prostredníctvom rôznych umeleckých prejavov alebo sociálnych aktivít, ako k tomu vyzval Svätý Otec v posolstve k 35. SDM: „[ponúknite] svetu, Cirkvi a druhým mladým niečo pekné v duchovnej, umeleckej či sociálnej oblasti.“31 Okrem toho môže byť jeho obsah využitý aj pri iných významných momentoch pastoračného roka – ako sú napríklad: misijný mesiac, mesiac venovaný Božiemu slovu alebo duchovným povolaniam – majúc pritom na zreteli usmernenia jednotlivých biskupských konferencií.

A v neposlednom rade sa posolstvo Svätého Otca môže stať témou aj iných stretnutí mladých, ktoré plánujú pastorační pracovníci miestnej cirkvi venujúci sa mládeži, rôzne cirkevné združenia alebo hnutia.

 

7. Záver

Diecézne/eparchiálne slávenie SDM bezpochyby predstavuje dôležitú etapu v živote každej partikulárnej cirkvi. Ide o privilegovaný moment stretnutia s mladými generáciami, nástroj evanjelizácie sveta mladých a dialógu s nimi. Nezabúdajme, že „Cirkev má veľa čo povedať mládeži a mládež má veľa čo povedať Cirkvi“32.

Pastoračné usmernenia obsiahnuté v tomto texte majú byť pomôckou, ktorá predstavuje myšlienkovú motiváciu a možnú praktickú konkretizáciu slávenia diecéznych/eparchiálnych dní mládeže, aby sa stali príležitosťou ukázať potenciál dobra, veľkodušnosti, túžby po skutočných hodnotách a veľkých ideáloch, ktoré každý mladý človek v sebe nosí. Preto znovu zdôrazňujeme, že je dôležité, aby partikulárne cirkvi venovali osobitnú pozornosť sláveniu diecéznych/eparchiálnych dní mládeže, aby mohli byť tieto náležite využité a ocenené. Investovať do mladých znamená investovať do budúcnosti Cirkvi, znamená to podporiť duchovné povolania a zaviesť účinný spôsob vzdialenej prípravy rodín budúcnosti. Preto ide o životne dôležitú úlohu pre každú miestnu cirkev, nie len o jednu aktivitu spomedzi mnohých.

Pastoráciu mládeže v celom svete zverujeme Preblahoslavenej Panne Márii. Mária, ako nám pripomína pápež František v Christus vivit, „hľadí na putujúci ľud mladých, ktorý ju miluje, ktorý ju hľadá v stíšení srdca napriek tomu, že popri ceste je veľa hluku, rozhovorov, rozptýlení. Ale pred očami Matky je miesto len pre ticho plné nádeje. A tak Mária znova osvecuje našu mladosť.“33

 

Svätý Otec František schválil uverejnenie tohto dokumentu vo Vatikáne 22. apríla 2021, na výročie odovzdania Kríža SDM mladým

kard. Kevin Farrell, prefekt

P. Alexandre Awi Mello I.Sch., sekretár


_____
 

1 JÁN PAVOL II.: Príhovor ku kolégiu kardinálov, kúrii a rímskej prelatúre na predvianočnom stretnutí. In: Insegnamenti VIII, 2 (1985), s. 1559-1560.

2 BENEDIKT XVI.: Príhovor ku cteným pánom kardinálom, členom rímskej kúrie a pápežskej rodine na predvianočnom stretnutí. In: Insegnamenti VII, 2 (2011), s. 951-955.

3 FRANTIŠEK: Anjel Pána. In: Insegnamenti I, 2 (2013), s. 155.

4 Tamtiež.

5 Porov. Záverečný dokument z XV. riadneho plenárneho zhromaždenia synody biskupov, 4. V ďalšom sa bude tento dokument citovať pod skratkou DF.

6 Dikastérium pre laikov, rodinu a život „vyjadruje osobitný záujem Cirkvi o mladých, podporuje ich vedúcu/hlavnú úlohu uprostred výziev tohto sveta. Podporuje iniciatívy Svätého Otca v oblasti pastorácie mládeže a dáva sa do služby biskupských konferencií, medzinárodných mládežníckych hnutí a združení, podporujúc spoluprácu a organizujúc stretnutia na medzinárodnej úrovni. Silným okamihom jeho aktivity je príprava svetových dní mládeže“ (Štatút, čl. 8).

7 DF 119.

8 Porov. tamtiež.

9 Porov. FRANTIŠEK: Homília na svätej omši na slávnosť Ježiša Krista, Kráľa vesmíru. In: L’Osservatore Romano, 23. novembra 2020, s. 6. Navrhujeme, aby sa svetové dni mládeže konali v rovnaký deň, na ktorý pripadá slávnosť Krista Kráľa, aj v tých cirkvách, ktorých obrad neobsahuje tento sviatok alebo ho slávia v iný deň. Biskupi však majú právomoc rozhodnúť inak.

10 JÁN PAVOL II.: Anjel Pána. In: Insegnamenti VII, 2 (1984), s. 1298.

11 FRANTIŠEK: Homília na svätej omši na slávnosť Ježiša Krista, Kráľa vesmíru. In: L’Osservatore Romano, art. cit.

12 DF 142.

13 FRANTIŠEK: apošt. posynod. exortácia Christus vivit (ChV), 206.

14 DF 16.

15 Tamtiež.

16 Tamtiež 142.

17 Pre hlbšie pochopenie prínosu SDM pre duchovnú cestu mladých pozri BENEDIKT XVI.: Príhovor ku cteným kardinálom, rímskej kúrii a pápežskej rodine na predvianočnom stretnutí. In: Insegnamenti, op. cit.; FRANTIŠEK: Generálna audiencia. In: Insegnamenti, I, 2 (2013), s. 209-211.

18 Porov. DF 16 a 142.

19 FRANTIŠEK: Generálna audiencia. In: Insegnamenti, I, 2 (2013), s. 210.

20 ChV 206.

21 ChV 211.

22 ChV 240.

23 Porov. ChV 240.

24 ChV 174.

25 FRANTIŠEK: Homília na svätej omši na slávnosť Ježiša Krista, Kráľa vesmíru. In: L’Osservatore Romano, art. cit.

26 Porov. FRANTIŠEK: apošt. exhortácia Gaudete et exsultate, 2.

27 ChV 238.

28 FRANTIŠEK: Príhovor na modlitbovú vigíliu pred Svetovým dňom mládeže. In: L’Osservatore Romano, 10. – 11. apríl 2017, s. 7.

29 ChV 234.

30 Porov. ChV 209.

31 FRANTIŠEK: Posolstvo na 35. svetový deň mládeže. In: L’Osservatore Romano, 6. marca 2020, s. 8.

32 JÁN PAVOL II.: apošt. posynodálna exhortácia Christifideles laici, 46.

33 ChV 48.