Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
Posolstvo prefekta Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju kardinála Petra K. A. Turksona
 
Predsedom biskupských konferencií
Biskupom povereným pastoráciou v zdravotníctve
Sociálnym a zdravotníckym pracovníkom
Chorým a ich rodinám
Dobrovoľníkom a ľuďom dobrej vôle
 
Pokoj s vami!
 
Prežívame dni plné vážnych starostí a narastajúceho nepokoja, dni, v ktorých je na celosvetovej úrovni vystavená skúške koronavírusom (COVID-19) ľudská krehkosť a zraniteľnosť predpokladanej bezpečnosti založenej na technike. Pred ním ustupujú všetky významnejšie aktivity, ako sú ekonomika, podnikanie, zamestnanie, cestovanie, turizmus, šport a dokonca aj bohoslužba, pričom jeho nákazlivosť značne obmedzuje aj slobodu priestoru a pohybu. Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju sa chce pripojiť k hlasu Svätého Otca a znovu potvrdiť blízkosť Cirkvi cez oživenie pastorácie v zdravotníctve určenej všetkým, ktorí trpia v dôsledku nákazy vírusom COVID-19, jej obetiam a ich rodinám, ako aj všetkým zdravotníckym pracovníkom, zapojeným do služby v prvej línii, ktorí venujú všetky svoje sily liečeniu postihnutých osôb a prinášajú im úľavu.
 
Myslím predovšetkým na regióny najviac postihnuté nákazou – spojme sa s nimi a myslime na ne v modlitbe – ako aj na prácu občianskych autorít, dobrovoľníkov a tých, čo sa usilujú zastaviť nákazu a zažehnať ohrozenie verejného zdravia i rastúci strach, ktorý táto šíriaca sa epidémie vyvoláva. Povzbudzujeme aj národné a medzinárodné, laické i katolícke zdravotnícke organizácie a štruktúry, aby naďalej synergicky poskytovali nevyhnutnú pomoc ľuďom i krajinám, a tiež využili všetky nevyhnutné sily na to, aby sa našlo riešenie na novú epidémiu, v súlade s usmerneniami Medzinárodnej zdravotníckej organizácie a politických miestnych i národných autorít.
 
V tejto situácii tak Svätý Otec, ako aj rôzni predstavitelia štátu preukázali solidaritu voči najviac postihnutým regiónom, keď im darovali medicínske pomôcky a finančnú pomoc. Želáme si, aby všetci pokračovali v tomto diele pomoci a podpory, pretože rovnakému nebezpečenstvu čelia mnohé štáty, no predovšetkým tie so slabším systémom zdravotníctva sa nachádzajú v stave, keď ich účinky vírusu premáhajú a možno nebudú schopné vyhovieť požiadavkám na jeho liečenie a poskytnutie pomoci svojim ľuďom. Želáme si, aby sa tento moment naliehavej potreby stal vhodným časom na posilnenie solidarity a blízkosti medzi jednotlivými krajinami, na posilnenie priateľstva medzi ľuďmi. Je to tiež čas na podporu medzinárodnej solidarity v poskytovaní si nástrojov a zdrojov. Tento prípad šírenia vírusu, rovnako ako akákoľvek iná krízová situácia, zaiste viac ukazuje vážne rozdiely, ktoré charakterizujú naše spoločensko-ekonomické systémy. Sú to rozdiely v ekonomických zdrojoch, vo využívaní zdravotníckych služieb, ako aj kvalifikovaného personálu a vedeckého výskumu. Pred týmto spektrom nerovností je ľudská rodina vyzvaná k tomu, aby sa skutočne vnímala a žila ako vzájomne prepojená a závislá rodina. Prípad koronavírusu je skúškou tohto vzájomného vzťahu, keďže postihol najskôr iba jednu krajinu a potom sa rozšíril do všetkých kútov zemegule. Pre každého človeka, veriaceho alebo neveriaceho, je vhodným časom na to, aby pochopil hodnotu bratstva, vzájomnej prepojenosti jedných s druhými v nerozdeliteľnom svete; časom, v ktorom nám v horizonte viery, hodnota solidarity prýštiacej z lásky, ktorá sa obetuje pre druhých, „umožňuje vidieť ,druhéhoʻ – osobu, ľud, národ – nie ako akýsi nástroj, ale ako nám ,podobnéhoʻ, ako ,pomocʻ (porov. Jn 2, 18.20), a urobiť ho zarovno s nami účastníkom hostiny života, na ktorú sú všetci ľudia rovnako pozvaní Bohom“ (SRS 39,5). Hodnota solidarity si tiež vyžaduje, aby bola konkretizovaná. Myslime na suseda z domu, na kolegu z úradu, na priateľa zo školy, no predovšetkým na lekárov a sestry, ktorí kvôli záchrane nakazených riskujú, že sa nakazia a infikujú. Títo pracovníci skutočne žijú a ukazujú nám zmysel veľkonočného tajomstva: obetovanie sa a službu.
 
Už pápež František nás vo svojom Posolstve na Pôstne obdobie 2020 vyzýva, aby sme s obnoveným srdcom kontemplovali tajomstvo Veľkej noci, tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, a slobodne a veľkodušne prijali jeho obetu: jeho utrpenie až na smrť ako dar z lásky k ľudstvu. Prijatie Ježišovho utrpenia, hovorí nám pápež František, sa stáva prijatím všetkých trpiacich nášho sveta, vrátane tých, ktorí sú postihnutí vírusom COVID-19. V nich sa nám dnes zjavuje trpiaci Kristus a vyžaduje si konkrétne gestá blízkosti, rovnako ako v prípade postihnutého človeka v príbehu o milosrdnom Samaritánovi. Ľudia, ktorí trpia, či už pre nákazu alebo pre niečo iné, predstavujú akési „laboratórium milosrdenstva“, lebo rôznorodé utrpenie si vyžaduje rôzne formy milosrdenstva a starostlivosti. Na začiatku tohto pôstneho putovania – ktoré je pre mnohých ochudobnené o spoločné liturgické znaky, akým je napríklad slávenie Eucharistie – sme pozvaní k tomu, aby sme ho hlbšie ukotvili v tom, čo tvorí duchovný život: v modlitbe, pôste a charite. Veľké úsilie o potlačenie šírenia koronavírusu nech je sprevádzané úsilím každého jednotlivého veriaceho o ešte väčšie dobro: znovuzískanie života, porazenie strachu, víťazstvo nádeje.
 
Najviac postihnutým spoločenstvám odporúčame, aby neprežívali všetko len ako stratu. Ak sa nemôžeme stretať v našich zhromaždeniach, aby sme spoločne prežívali svoju vieru, ako sme zvykli, Boh nám ponúka príležitosť, aby sme sa obohatili nájdením nových spôsobov jej prežívania, aby sme znovu našli osobný vzťah s ním. Ježiš nám pripomína: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 6). Koľko ráz nás pápež František vyzýval, aby sme do rúk chytili Sväté písmo! Modlitba je našou silou a naším zdrojom. Toto je ten vhodný moment, aby sme znovu objavili Božie otcovstvo a náš detský vzťah k nemu. „V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20), hovorí svätý Pavol a tiež pápež František v tohoročnom posolstve na Pôstne obdobie, ktoré nám daroval. Aká prozreteľnosť! Modlime sa teda k Bohu Otcovi, aby vzrástla naša viera, nech pomôže chorým k uzdraveniu a posilní zdravotníkov pri plnení ich poslania. Usilujme sa o to, aby sme sa vyhli stigmatizovaniu postihnutých: choroba nepozná hranice, ani farbu pleti; no hovorí tým istým jazykom. Pestujme si „múdrosť srdca“: ktorá je „vliatym postojom od Ducha Svätého“ tomu, kto sa otvorí voči utrpeniu bratov a spozná v nich Boží obraz. Takto môžeme spolu s Jóbom vyznať: „Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého“ (Jób 29, 15). Takto budeme vedieť slúžiť tým, čo trpia, lepšie ich sprevádzať a byť solidárni s trpiacimi bez toho, aby sme ich súdili.
 
Politických a ekonomických predstaviteľov prosíme, aby nezabúdali na sociálnu spravodlivosť a podporu ekonomiky a výskumu, teraz, keď vírus spôsobuje, žiaľ, novú „ekonomickú krízu“. My budeme naďalej všetkými spôsobmi podporovať sily zdravotníkov a lekársko-zdravotníckych štruktúr v rôznych častiach sveta, predovšetkým v tých najvzdialenejších a s najväčšími ťažkosťami, spoliehajúc sa aj na účinnú solidaritu všetkých.
 
Prosím Ducha Svätého, aby sprevádzal úsilie vedcov, zdravotníkov a vlád svojím svetlom, a  všetky nákazou postihnuté národy zverujeme do príhovoru Panny Márie, Matky ľudstva.