"On povedal: „Tu som, Pane.“"
Sk 9
Sk 9
Posolstvo Svätého Otca Františka pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím
„Vy ste moji priatelia“ (Jn 15, 14)
3. december 2021
Drahí bratia a sestry!
Pri príležitosti vášho svetového dňa sa chcem obrátiť priamo na vás, ktorí žijete s nejakým zdravotným postihnutím, a povedať vám, že Cirkev vás miluje a potrebuje každého z vás, aby naplnila svoje poslanie v službe evanjeliu.
Ježiš – priateľ
Ježiš je náš priateľ! On sám to povedal pri Poslednej večeri svojim apoštolom (porov. Jn 15, 14). Jeho slová hovoria aj k nám a osvetľujú tajomstvo nášho vzťahu s ním i našej príslušnosti k Cirkvi. „Priateľstvo s Ježišom je nerozlučné. On nás nikdy neopustí, aj keď sa niekedy zdá, že mlčí. Keď ho potrebujeme, dá sa nám nájsť a je pri nás, kamkoľvek ideme“ (posynodálna apoštolská exhortácia Christus vivit, 154). My kresťania sme prijali dar: prístup k Ježišovmu Srdcu a k priateľstvu s ním. Je to privilégium a požehnanie, ktoré sa stáva naším povolaním: sme povolaní byť jeho priateľmi!
Mať Ježiša za priateľa je nesmiernou útechou. Môže to každého z nás premeniť na vďačného a radostného učeníka, ktorý je schopný svedčiť o tom, že vlastná krehkosť nie je prekážkou pri prežívaní a odovzdávaní evanjelia. Dôveryplný a osobný vzťah s Ježišom môže totiž byť duchovným kľúčom na prijatie obmedzení, ktoré všetci pociťujeme, a pre život zmierený s vlastným stavom. Stadiaľ sa môže zrodiť radosť, ktorá „napĺňa srdce a celý život“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 1), pretože – ako napísal istý veľký exegéta – priateľstvo s Ježišom je „iskrou, ktorá zapaľuje nadšenie“.1
Cirkev je váš domov
Krstom sa každý z nás stáva plnoprávnym členom cirkevného spoločenstva a každý z nás, bez vylučovania a diskriminácie kohokoľvek, môže zvolať: „Ja som Cirkev!“. Cirkev je skutočne vaším domovom! My všetci sme Cirkev, pretože Ježiš sa rozhodol byť naším priateľom. Cirkev – a to si musíme v synodálnom procese, ktorý sme začali, ešte lepšie osvojiť – „nie je spoločenstvom dokonalých, ale spoločenstvom učeníkov na ceste, ktorí nasledujú Pána, pretože uznávajú, že sú hriešnici a potrebujú jeho odpustenie“ (Katechéza, 13. apríl 2016). V tomto ľude, ktorý kráča vpred uprostred rôznych udalostí dejín, vedený Božím slovom, „všetci sme protagonistami a nikoho nemožno považovať len za komparzistu“ (Príhovor veriacim Ríma, 18. september 2021). Preto je aj každý z vás povolaný priniesť vlastný príspevok k synodálnej ceste. Som presvedčený, že synoda bude opravdivým „participatívnym a inkluzívnym cirkevným procesom“,2 z ktorého cirkevné spoločenstvo vyjde skutočne obohatené.
Žiaľ, aj dnes sa s mnohými z vás „zaobchádza ako s cudzími telesami spoločnosti“, mnohí z vás „cítia, že existujú bez toho, aby niekam patrili a na niečom mali účasť“ a „existuje ešte mnoho vecí, ktoré [bránia vášmu] plnému občianstvu“ (encyklika Fratelli tutti, 98). Diskriminácia je naďalej príliš často prítomná na mnohých úrovniach spoločenského života; živia ju rôzne predsudky, neznalosť a kultúra, ktorá sa nesnaží pochopiť neoceniteľnú hodnotu každého človeka. Najmä však pretrvávajúca tendencia hľadieť na zdravotné postihnutie – ktoré je výsledkom interakcie medzi sociálnymi bariérami a vlastnými obmedzeniami – ako na chorobu, prispieva k tomu, že naďalej žijete v odlúčení, a podporuje vašu stigmatizáciu.
Pokiaľ ide o Cirkev, „najhoršia diskriminácia [...] je nedostatok duchovnej pozornosti“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 200), ktorá sa často prejavuje v odopieraní prístupu k sviatostiam, čo, žiaľ, niektorí z vás zakúsili. Magistérium v tejto veci je veľmi presvedčivé a nedávno vydané Direktórium pre katechizáciu jasne potvrdilo, že „nikto nesmie odmietnuť sviatosti osobám so zdravotným postihnutím“ (272). Zoči-voči diskriminácii je to práve priateľstvo s Ježišom, ktoré sme všetci dostali ako nezaslúžený dar, čo nás oslobodzuje a umožňuje nám prežívať naše rozdiely ako bohatstvo. Ježiš nás v skutočnosti nenazýva sluhami – teda ženami a mužmi s nižšou dôstojnosťou – ale priateľmi: dôverníkmi, hodnými poznať všetko, čo on prijal od Otca (porov. Jn 15, 15).
V čase skúšky
Priateľstvo s Ježišom nás chráni vo chvíľach skúšky. Dobre viem, že pandémia Covidu-19, z ktorej sa len ťažko dostávame, mala a naďalej má veľmi ťažké dôsledky na život mnohých z vás. Mám na mysli napríklad nútené zotrvanie doma po dlhý čas; ťažkosti mnohých študentov so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o prístup k nástrojom dištančného vzdelávania; dlhodobé prerušenie poskytovania osobných sociálnych služieb v mnohých krajinách a mnohé ďalšie ťažkosti, ktorým musel každý z vás čeliť. Predovšetkým však myslím na tých z vás, ktorí žijete v ústavných zariadeniach, a na utrpenie, ktoré vám spôsobilo nútené odlúčenie od vašich blízkych. Na týchto miestach bol navyše vírus veľmi agresívny a napriek obetavosti personálu si vyžiadal príliš veľa obetí. Vedzte, že pápež a Cirkev sú osobitne vám nablízku s láskou a nehou!
Cirkev stojí po boku tých z vás, ktorí stále bojujete s koronavírusom, a ako vždy, trvá na potrebe poskytnúť starostlivosť každému a na tom, aby zdravotné postihnutie nebolo prekážkou v prístupe k najlepšej dostupnej starostlivosti. V tomto zmysle už niektoré biskupské konferencie – ako napríklad konferencie Anglicka a Walesu3 a Spojených štátov4 – intervenovali a vyzvali, aby sa rešpektovalo právo každého na starostlivosť bez diskriminácie.
Evanjelium pre všetkých
Naše povolanie vyplýva z nášho priateľstva s Pánom. On si nás vyvolil, aby sme prinášali veľa ovocia a aby naše ovocie ostalo (porov. Jn 15, 16). Predstavil sa ako pravý vinič a chcel, aby každá ratolesť, ktorá je s ním spojená, prinášala ovocie. Áno, Ježiš chce, aby sme dosiahli „šťastie, pre ktoré sme boli stvorení. Chce, aby sme boli svätí, a nečaká, že sa uspokojíme s priemernou, zriedenou, povrchnou existenciou“ (apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 1).
Evanjelium je aj pre teba! Je to Božie slovo, ktoré sa obracia na každého, utešuje a zároveň volá k obráteniu. Keď Druhý vatikánsky koncil hovorí o všeobecnom povolaní k svätosti, učí, že „všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní na plnosť kresťanského života a na dokonalosť v láske. [...] Na dosiahnutie tejto dokonalosti nech veriaci používajú sily, ktoré dostali podľa miery Kristovho daru, [...] aby sa poslušní vo všetkom Otcovej vôli celou dušou oddali Božej sláve a službe blížnemu“ (konštitúcia Lumen gentium, 40).
Evanjeliá nám hovoria, že keď sa niektorí ľudia so zdravotným postihnutím stretli s Ježišom, ich životy sa hlboko zmenili a stali sa jeho svedkami. To je i prípad muža slepého od narodenia, ktorý po Ježišovom uzdravení pred všetkými odvážne vyhlasuje, že Ježiš je prorok (porov. Jn 9, 17); a mnohí ďalší, ktorí s radosťou ohlasujú, čo pre nich Pán urobil.
Viem, že niektorí z vás žijú v neľahkých podmienkach. Chcel by som sa však osobne obrátiť na každého z vás a prípadne poprosiť členov vašej rodiny alebo vašich najbližších, ak je to potrebné, aby vám prečítali tieto moje slová alebo odovzdali túto moju výzvu. Prosím vás o modlitbu! Pán pozorne vypočuje modlitby tých, ktorí mu dôverujú. Nech nikto nehovorí: „Ja sa neviem modliť“, pretože, ako hovorí apoštol Pavol, „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26). V evanjeliu Ježiš vždy vypočuje tých, čo sa na neho obracajú, hoci aj zdanlivo nepatričným spôsobom, možno len malým gestom (porov. Lk 8, 44), alebo krikom (porov. Mk 10, 46). Modliť sa je poslanie, ktoré je prístupné každému, a ja by som vám ho chcel zveriť osobitným spôsobom. Nikto nie je taký slabý, aby sa nemohol modliť, klaňať sa Pánovi, oslavovať jeho sväté meno a prihovárať sa za spásu sveta. Pred Všemohúcim si uvedomujeme, že sme si všetci rovní.
Drahí bratia a sestry, dnes je vaša modlitba ešte potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Svätá Terézia z Avily napísala, že „v týchto časoch treba, aby silní Boží priatelia podopierali slabých“.5 Čas pandémie nám jasne ukázal, že sme všetci zraniteľní: „Uvedomili sme si, že sa nachádzame na tej istej loďke, všetci krehkí a dezorientovaní, no na druhej strane aj dôležití a nevyhnutní; všetci povolaní veslovať spolu.“6 Prvým spôsobom, ako to urobiť, je modliť sa. Môžeme to robiť všetci a aj keď budeme potrebovať podporu ako Mojžiš (porov. Ex 17, 10), môžeme si byť istí, že Pán našu prosbu vypočuje.
Želám vám všetko dobré. Nech vás Pán požehnáva a Panna Mária nech vás ochraňuje.
Rím pri sv. Jánovi v Lateráne 20. novembra 2021
František
Z talianskeho originálu Messaggio del Santo Padre Francesco in Occasione della Giornata Internazionale delle Persone con Disabilità preložila M. Spišiaková.
_____
1 Rudolf Schnackenburg, Amicizia con Gesù, Brescia 2007, s. 68.
2 Synoda biskupov, Prípravný dokument. Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia, 2.
3 Biskupská konferencia Anglicka a Walesu: Coronavirus and Access to Treatment, 20. apríl 2020.
4 Konferencia katolíckych biskupov USA – oddelenie pre verejné záležitosti: Statement on Rationing Protocols by Health Care Professionals in Response to COVID-19, 3. apríl 2020.
5 Sv. Terézia od Ježiša: Kniha života. Košice : Kláštor bosých karmelitánok Lorinčík, 2015, kap. 15 ods. 5.
6 Mimoriadna modlitba v čase epidémie, 27. marca 2020. Slovenský preklad na: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-03/meditacia-papeza-frantiska-pri-urbi-et-orbi-vitazne-zbrane-su-m.html