Ž 66
Stručná správa o úpravách zavedených do Noriem de gravioribus delictis
Nový text Noriem de gravioribus delictis tak, ako bol upravený rozhodnutím rímskeho veľkňaza Benedikta XVI. dňa 21. mája 2010, obsahuje rôzne zmeny tak v oblasti základných, ako aj procesných noriem. Úpravy zavedené do nového záväzného textu sú nasledovné:
A/ po tom, ako Ján Pavol II. udelil Kongregácii pre náuku viery niektoré právomoci, ktoré potvrdil aj jeho nástupca Benedikt XVI. dňa 6. mája 2005, bolo do textu začlenené:
1. právo súdiť otcov kardinálov, patriarchov, legátov Apoštolskej Stolice, biskupov a iné fyzické osoby, o ktorých sa píše v kán. 1405, § 3 KKP a 1061 KKVC (čl. 1, § 2), po predbežnom obdržaní poverenia od rímskeho veľkňaza;
2. predĺženie lehoty premlčania zažalovať kriminálny čin na dvadsať rokov, pri zachovaní práva Kongregácie pre náuku viery zrušiť akúkoľvek dobu premlčania (čl. 7);
3. právomoc udeliť členom tribunálu, ako aj advokátom a prokurátorom dišpenz od povinnosti byť kňazom alebo od povinnosti mať doktorát z kánonického práva (čl. 15);
4. právomoc sanovať spisy kauzy, ak nižšie tribunály porušia iba normy procesného práva, pri zachovaní práva obhajoby (čl. 18);
5. právomoc dišpenzovať od súdneho procesu, čiže udeliť možnosť postupovať cestou mimosúdneho dekrétu; ale v tomto prípade musí Kongregácia pre náuku viery vydať rozhodnutie od prípadu k prípadu, po zvážení jednotlivých okolností, a môže tak urobiť alebo z vlastného popudu alebo na základe žiadosti ordinára alebo hierarchu (na uvalenie trvalého odpykávacieho trestu je vždy potrebný mandát Kongregácie pre náuku viery) (čl. 21, § 2, bod 1);
6. právomoc predložiť prípad priamo Svätému Otcovi, aby potrestal prepustením z klerického stavu alebo prepustením spolu s dišpenzom od zákona celibátu; v takomto prípade, pri zachovaní práva na obhajobu a pri extrémnej závažnosti zločinu, musí byť zjavne preukázané, že tento závažný delikt bol spáchaný (čl. 21, § 2, bod 2);
7. právomoc rekurzu na vyšší stupeň súdu, ktorým je Riadne zasadanie Kongregácia pre náuku viery, a to vtedy, ak bol proti administratívnemu rozhodnutiu, ktorý vyniesol nižší stupeň tej istej Kongregácie, ak ide o prípady rezervovaných deliktov (čl. 27).
B/ Do záväzného textu boli vložené tieto ďalšie úpravy:
8. do textu boli pričlenené delikty proti viere čiže heréza, apostázia a schizma, ktoré ostali v kompetencii ordinára, aby rozhodol súdne alebo mimosúdne v prvej inštancii ad normam iuris, pri zachovaní práva podať apeláciu alebo rekurz na Kongregáciu pre náuku viery (čl. 1, § 1 a čl. 2);
9. pri deliktoch proti Eucharistii, kriminálne činy pokusu o slávenie eucharistickej obety, o ktorem sa píše v kán. 1378, § 2, bod 1 KKP, a predstierania jej slávenia, o čom sa píše v kán. 1379 KKP a 1443 KKVC, nie sú zaradené ako jeden a ten istý delikt, ale sa o nich pojednáva oddelene (čl. 3, § 1, body 2-3);
10. taktiež pri deliktoch proti Eucharistii došlo k úprave vzhľadom na predchádzajúci text, a to v dvoch veciach: texty alterius materiae sine altera a aut etiam utriusque extra eucharisticam celebrationem boli zmenené na unius materiae vel utriusque a na aut extra eam (čl. 3, § 2);
11. pri deliktoch proti sviatosti pokánia boli zavedené nové rezervované prípady deliktov, o ktorých sa píše v kán. 1378, § 2 bod 2 KKP (pokus o udelenie rozhrešenia, ak ho nemôže udeliť platne, alebo počúvanie sviatostnej spovede) a v kán. 1379 KKP a 1443 KKVC (predstieranie udeľovania sviatostného rozhrešenia) (čl. 4, § 1, body 2-3);
12. do noriem boli zavedené: nepriame porušenie spovedného tajomstva (čl. 4, § 1, bod 5) a zlomyseľné nahrávanie a šírenie sviatostnej spovede (podľa dekrétu Kongregácie pre náuku viery z 23. októbra 1988) (čl. 4, § 2);
13. taktiež sa do noriem dostal pokus o sviatostnú vysviacku ženy tak, ako je to uvedené v dekréte Kongregácie pre náuku viery z 19. decembra 2007 (čl. 5);
14. pri deliktoch proti mravom bola dospelá osoba, ktorá habituálne nedokonale užíva rozum, postavená právne na úroveň maloletej osoby a to všetko jednoduchým obmedzením počtu slov (čl. 6, § 1, bod 1);
15. bola doplnená o novú trestnoprávnu situáciu, ktorá spočíva v nadobúdaní alebo šírení a clerico turbe patrata, akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek prostriedkom pornografické obrázky maloletých osôb, ktoré majú menej ako štrnásť rokov (čl. 6, § 1, bod 2);
16. objasňuje sa, že úkony predbežného vyšetrovania môže, ale nemusí vykonávať Kongregácia pre náuku viery (čl. 17);
17. do noriem bola zavedená možnosť prijať potrebné opatrenia, o ktorých sa píše v kán. 1722 KKP a kán. 1473 KKVC, a to aj počas fázy predbežného vyšetrovania (čl. 19).
Z taliančiny preložil: Ján Duda