Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
Subkomisia pre bioetiku

Vyhláseniek problému oplodnenia v skúmavke


    Teologická komisia - Subkomisia pre bioetiku KBS (TK-SpB KBS) sa na svojom zasadnutí dňa 6.11.1999 v Bratislave zaoberala   otázkami, ktoré priniesli niektoré informačné materiály a vyhlásenia zainteresovaných odborných pracovníkov v slovenských médiách v súvislosti s otvorením komerčného Centra asistovanej reprodukcie v Bratislave. V týchto mediálnych materiáloch sa objavili nesprávne, prípadne neúplné informácie, ktoré mylne naznačovali alebo prisudzovali podporu Katolíckej Cirkvi  metódam umelého oplodnenia u človeka.
    Komisia vzhľadom na nutnosť pravdivého informovania verejnosti a poskytnutia základnej informácie a orientácie kresťanským manželom pri ich mravnom uvažovaní a rozhodovaní prijala vo veci nasledovné stanovisko:
    1. Metódy umelého oplodnenia u človeka, ktoré nahrádzajú prirodzený manželský styk, neprípustne manipulujú s počatým ľudským zárodkom, alebo vnesením cudzích pohlavných buniek (získaných od darcu/darkyne) narušujú výlučnosť manželského zväzku v oblasti plodenia, zásadne odporujú dôstojnosti manželov, počatého dieťaťa i skutočnému dobru manželstva a rodiny. Preto sú z mravného hľadiska pochybené a celkom neprípustné. Katolícka Cirkev tieto metódy nikdy neschvaľovala a ani v súčasnosti ich nepodporuje, ani neodporúča.
    2. Komisia upozorňuje na neprípustne vysokú morálnu "cenu" počatia a narodenia dieťaťa  pomocou metód umelého oplodnenia, ktoré akoby výlučne chceli slúžiť novému životu. V skutočnosti narodenie jedného "dieťaťa zo skúmavky" je zvyčajne spojené s predchádzajúcou alebo nasledujúcou smrťou niekoľkých, až niekoľko desiatok ľudských zárodkov. Ide o tie, ktoré sú vyradené ako menejcenné pracovníkmi vykonávajúcimi umelé oplodnenie, alebo vystavené rizikám metód ich prenosu do maternice v podmienkach vzdialených od fyziologických, o tie, ktoré sú potratené umelým potratom pri viacplodovej ťarchavosti (tzv. "redukcia plodov" v maternici, selektívny potrat) alebo sú uchovávané v mraziacich schránkach, neskôr vyhlásené za "nadpočetné" alebo za "materiál" na výskumné účely a potom zničené.
    Komisia pripomína vysokú zdravotnú, psychickú i mravnú cenu a záťaž, ktorú tieto metódy znamenajú pre ženu, ktorá sa naviaç pre ne rozhoduje neraz pod neprípustným tlakom manžela, okolia, mediálnych kampaní alebo reklamy.
    3. Komisia považuje tvrdenia o údajne pozitívnom vplyve zavedenia umelých metód reprodukcie na zlý demografický vývoj a ubúdanie obyvateľstva Slovenska za vedecky a odborne nepodložené, nezmyselné, ba až hraničiace s cynizmom. Veď "výkon" novozaloženého centra umelej reprodukcie zďaleka nemôže nahradiť ani počet tých detí, ktoré sa každoročne na Slovensku nenarodia preto, že ich životy boli zmárnené umelým potratom vykonanom priamo v lone ich ma
tiek. V roku 1998 to bolo viac než 20.000 nenarodených detí. Ak by sme k nim prirátali detské obete metód "abortívnej" tzv. antikoncepcie, bolo by to ešte oveľa viac.
    4. Komisia upozorňuje na neprípustný posun v chápaní základných pojmov, ktoré prináša uplatnenie metód umelého oplodnenia človeka. Ide o pojmy ako otec – matka, syn – dcéra, súrodenec, pokrvný/í príbuzný/í a ďalšie, na ktorých je od stáročí založená existencia a fungovanie ľudskej spoločnosti. Tento pojmový zmätok predstavuje závažný útok na inštitúciu rodiny.
    Dieťa počaté v skúmavke "na objednávku" rodičov sa už nechápe ako dar, ale ako akýsi  druh tovaru, ktorý má uspokojiť ich potreby a nároky. Tieto nároky sa môžu raz týkať aj vlastností budúceho "dieťaťa zo skúmavky", počnúc napríklad jeho pohlavím alebo inteligenciou. Mravné,  kultúrne a iné dôsledky a riziká takého neblahého vývoja dnes ešte ani nemožno dobre odhadnúť.
    5. Vzhľadom na závažné morálne nedostatky metód umelého oplodnenia je nemorálne, aby boli tieto finančne veľmi nákladné metódy hradené  z verejných prostriedkov určených pre
oblasť zdravotnej starostlivosti. Znamenalo by to nielen ochudobnenie iných potrebných programov verejného zdravotníctva, naviac v súčasnej napätej ekonomickej situácii zdravotníckeho rezortu, ale aj skutočnosť, že prostredníctvom svojich daňových odvodov by na financovaní umelého oplodnenia podieľala aj tá časť pracujúcej populácie Slovenska, ktorá z morálnych dôvodov s takýmito zákrokmi nesúhlasí.
    6. Komisia chce zdôrazniť, že Cirkev má mimoriadny záujem a starosť o problémy i utrpenie manželov, ktorých vzájomná láska nenachádza prirodzené naplnenie v počatí a narodení dieťaťa. Túžba po dieťati je zaiste mravne dobrá a chvályhodná. Nezakladá však automaticky akési "právo na dieťa". Počatie a narodenie dieťaťa kresťanstvo chápe ako dar dobrotivého Boha - Stvoriteľa, ktorého sú manželia spolupracovníkmi a partnermi pri odovzdávaní nového života.
    Komisia pripomína, že v krajinách s rozvinutým zdravotníctvom sú manželom k dispozícii viaceré lekárske metódy, ktoré nemajú morálne nedostatky spomínaných metód umelého oplodnenia v skúmavke. Komisia vyzýva zodpovedných štátnych činiteľov, najmä Ministerstvo zdravotníctva SR, ako aj kresťanských lekárov a vedeckých pracovníkov, aby napomohli zavedenie takýchto metód do liečebno-preventívnej praxe na Slovensku. V tomto smere by bolo potrebné aj dobudovanie alebo profilizácia špičkového pracoviska alebo gynekologicko-pôrodníckej kliniky s kresťanskou etickou orientáciou.
    7. Komisia vyzýva kresťanských lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ako aj kňazov a duchovné osoby zodpovedné‚ za pastoračnú starostlivosť a formáciu, aby si dôkladne osvojili učenie Cirkvi vo veci rešpektovania dôstojnosti a ochrany ľudského života od počatia a uvádzali ho v rozsahu svojej pôsobnosti do konkrétneho praktického života. S touto povinnosťou kresťanov, zvlášť odborníkov a kresťanských intelektuálov, súvisí aj potreba odborne a ľudsky hodnotne prezentovať a vysvetľovať morálne stanoviská Cirkvi vo verejnosti, zvlášť v médiách masovej komunikácie. Ide o pozvanie ku konkrétnemu, odvážnemu a láskyplnému ohlasovaniu "Evanjelia života", ktoré je dobrou zvesťou o Božej láske, dobrote a starostlivosti pre všetkých ľudí dobrej vôle na prahu 3. tisícročia kresťanstva.

                                                    
V Bratislave, 6. novembra 1999
                                  
Mons. Prof. ThDr. František Tondra
predseda TK - SpB KBS