Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k demografickej situácii na Slovensku 
04. 07. 2007
 
 
1. My, biskupi Katolíckej cirkvi na Slovensku, zhromaždení pri príležitosti sviatku svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda, vedomí si svojej zodpovednosti a znepokojení pretrvávajúcim nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku, považujeme za svoju povinnosť znovu pripomenúť naliehavosť tohto závažného celospoločenského problému a povzbudiť všetkých k hľadaniu účinných, ľudsky i morálne prijateľných riešení.
 
2. Nadväzujeme tak na vyhlásenie, ktorým sme sa v roku 1996 s veľkou starosťou i nádejou obrátili na štátne, vedecké a odborné inštitúcie a organizácie, ako aj na všetkých ľudí dobrej vôle na Slovensku a pozvali sme ich k symbolickému okrúhlemu stolu, aby sme spoločne hľadali potrebné riešenia a východiská. Vtedy sme upozorňovali na to, že prudký pokles pôrodnosti zaznamenaný v predchádzajúcom období nemožno podceňovať, pretože ohrozuje samotnú existenciu národa. Sme si vedomí, že odvtedy sa v našej spoločnosti veľa zmenilo. Dnes už azda nikto nepochybuje o tom, že naše vtedajšie obavy boli viac než oprávnené. Zároveň s určitým zadosťučinením konštatujeme, že náš apel nezostal bez ozveny. Demografický vývoj, jeho príčiny, možné dôsledky a súvislosti, sa stali predmetom intenzívneho záujmu i štúdia mnohých vedcov, politikov, ľudí médií a kultúry, ako aj širšej verejnosti. Rodinná a populačná politika sa dostala do politických programov i na rokovania vlády a parlamentu. S istým oneskorením, ale predsa si demografické starnutie Európy všimli aj v inštitúciách Európskej únie. A predsa to nestačí: napriek rôznym úvahám, dobrým snahám a viacerým potešiteľným aktivitám, nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku pokračuje ďalej.
 
3. Čo je na súčasnom demografickom vývoji najznepokojujúcejšie? Na prvom mieste je to zaiste veľmi nízka úroveň pôrodnosti, ktorá je hlboko pod úrovňou potrebnou na zachovanie aspoň vyrovnanej bilancie obyvateľstva medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi generáciami. Jej malé zvýšenie po roku 2002 túto hrozivú situáciu nerieši. Priemerný počet narodených detí pripadajúcich na jednu ženu (tzv. úhrnná plodnosť alebo index plodnosti) je na Slovensku nižší ako pred desiatimi rokmi: miesto potrebných 2,1 poklesol z vtedajších 1,43 na dnešných 1,2. Aj keď vďaka nepravidelnej vekovej štruktúre počet obyvateľov Slovenska zatiaľ zreteľne neklesá, demografi upozorňujú, že o 10 – 20 rokov bude jeho rýchly úbytok neodvratný. Je zrejmé, že rodina, ktorá nemá deti, naisto vymrie. To isté sa stane aj s národom, ktorý nemá deti. Navyše, starnutie a úbytok obyvateľstva prinášajú so sebou závažné ekonomické, sociálne i politické dôsledky (napríklad neudržateľnosť doterajšieho systému dôchodkového a sociálneho zabezpečenia, či spomalenie alebo zastavenie ekonomického rastu).
 
4. Pokles pôrodnosti je však sprevádzaný postupným rozpadom rodiny. Ľudia, ktorí nechcú mať deti, necítia potrebu založiť si stabilnú rodinu. Preto aj u nás klesá počet sobášov. Nejde len o odklad. Keďže je menej manželstiev, rodí sa stále viac detí mimo manželstva (podľa posledných údajov je to už vyše 25 %). Z toho niektorí usudzujú, že manželstvo je nepotrebné, že budúcnosť patrí slobodným rodičom, ba vidia v tom aj akúsi nádej na zvyšovanie pôrodnosti. Zdôrazňujeme, že takýto prístup je vážnou krivdou voči deťom, ktoré majú prirodzené právo na oboch rodičov. Na druhej strane, demografi vedia, že ani nárastom počtu detí narodených mimo manželstva nemožno nahradiť pokles sobášnosti a manželskej plodnosti.
 
5. Aj keď verejná mienka ešte stále pripisuje manželstvu vysokú hodnotu, prax je často iná. Záujem o manželstvo, ako o trvalý zväzok muža a ženy a základ usporiadanej rodiny, klesá, a mnohí akoby zabúdajú, čo manželstvo vlastne je. Mladí ľudia, povzbudzovaní nezodpovednými médiami, sa neraz domnievajú, že neformálne voľné spolužitie (kohabitácia) je dobrou prípravou na manželstvo, ba dokonca i jeho „modernejšou“ náhradou. V tom istom duchu sa vedie úsilie o presadzovanie iných zväzkov a typov spolužitia, ktoré vytvárajú skôr ilúziu riešenia skutočných problémov zúčastnených osôb. Našou povinnosťou je upozorňovať a varovať: každodenná i dejinná skúsenosť, ako aj súčasné vedecké výskumy dokazujú skôr pravý opak. Narastajúca rozvodovosť svedčí o prehlbujúcej sa neschopnosti vytvárať trvalé medziľudské vzťahy. Skutočná, obetavá a zodpovedná láska sa z našej spoločnosti pomaly vytráca.
 
6. Zmeny demografického správania sa postupne spájajú so zmenami zmýšľania širokých vrstiev spoločnosti. Tak sa demografické zmeny stávajú trvalými. Aj v našich národoch sa rozmáha individualizmus, životný postoj, ktorý sa nezaujíma o dobro blížnych, ale o vlastný úspech a prospech. Avšak, ako nás upozorňuje veľký pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae, takéto zmýšľanie a prax, ktoré nepoznajú solidaritu, sú prejavmi „kultúry smrti“ (EV 12). Je paradoxné, že práve takýto individualizmus, ktorý nemá nič spoločné so zodpovednou starostlivosťou o osobný rast a rozvoj človeka, je dnes predkladaný takmer ako „všeobecný svetonázor“, propagovaný masmédiami a ospravedlňovaný ako jediná alternatíva marxistického, či iného kolektivizmu. Jeho súčasťou je aj antikoncepčná mentalita, ktorá obracia naruby prirodzenú morálku. Zdôrazňujeme, že takýto individualizmus je v rozpore s princípmi kresťanskej etiky a cyrilometodským duchovným dedičstvom. Bez ozajstnej zmeny takéhoto zmýšľania sa obrat k lepšiemu v populačnom vývoji sotva dá očakávať.
 
7. Súčasný demografický vývoj treba považovať za mimoriadne závažný celospoločenský problém, preto sa na jeho riešení musí podieľať celá spoločnosť, teda aj štát a jeho inštitúcie. Pripomíname, že medzi základné úlohy štátu patrí vytvárať priaznivé podmienky pre život a primeranú reprodukciu svojho obyvateľstva. Áno, rodina, manželstvo a zodpovedné rodičovstvo patria predovšetkým do vnútornej sféry človeka. Rodina bola prv ako štát a štát by do nej nemal zbytočne zasahovať. Na druhej strane, štát a spoločnosť by mali v duchu princípu subsidiarity rodinu primerane podporovať, rešpektovať a chrániť pred zásahmi, ktoré na ňu môžu pôsobiť deštruktívne. A nemali by sa zdráhať napraviť deformácie spôsobené v minulosti. Zodpovedná rodinná a populačná politika je dnes nevyhnutnosťou. Musí však rešpektovať prioritu rodiny. Vyzývame našich štátnych predstaviteľov, príslušné ministerstvá, poslancov Národnej rady SR, našu odbornú a vedeckú verejnosť, ako aj všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom môžu podporiť zdravú, stabilnú rodinu, aby neľutovali námahy a prostriedky vynaložené na tento cieľ.
 
8. Chceli by sme sa dnes zvlášť prihovoriť mladým rodinám, ako aj tým mladým ľuďom, ktorí sú už síce zrelí na manželstvo, ale z rôznych dôvodov sa zdráhajú založiť si rodinu. Vy ste budúcnosťou národa! Tešíme sa z vašich úspechov a napredovania na ceste osobného i profesionálneho rastu. Prosíme vás však, nezabúdajte, že mladosť je obdobím prípravy a dospelosť aj obdobím odovzdávania daru života ďalším generáciám. Nepremárnite dary a nádej svojej mladosti. Nebojte sa založiť si a zveľaďovať rodinu, napriek všemožným ťažkostiam, ktoré sú s takýmto rozhodnutím spojené. Nebojte sa vstúpiť do manželstva ako celoživotného zväzku i záväzku naozajstnej ľudskej lásky. Nebojte sa zodpovedne prijať do svojich rodín deti a s múdrosťou a láskou ich vychovávať. Len ten život človeka má zmysel, ktorý sa žije pre iných. Aj dnes môžete zažiť, že deti sú naozaj živým požehnaním: vaším, vášho života, i požehnaním celého národa a spoločnosti.
 
9. Zároveň by sme sa opätovne chceli obrátiť aj na všetkých ľudí dobrej vôle, s ktorými zdieľame radosti, starosti aj zodpovednosť života v našej spoločnej vlasti. Prosíme vás, vážme si spoločne posvätnosť a nedotknuteľnosť ľudského života, jeho nezameniteľnú, neopakovateľnú hodnotu a dôstojnosť. Vážme si tých, ktorí sa nebáli zodpovedne vo svojich rodinách prijať deti, i viac detí, a každodennou prácou a všemožným úsilím vytvárajú podmienky pre ich šťastný život a dobrú výchovu. Buďme s nimi solidárni. Napomôcť životu človeka i rodiny sa dá rôznymi spôsobmi a na každej úrovni. Hľadajme nové, účinné cesty, ako to urobiť. Všetci sme povolaní k službe životu (EV 43). Veriaci nech sú v tomto úsilí živým príkladom a účinnou pomocou. Šíriť kultúru života, ohlasovať „evanjelium života“ sa musí stať úlohou a prioritou celého cirkevného spoločenstva. Od slov je potrebné prejsť k činom konkrétnej pomoci, podpory a solidarity. Žiadna rodina, žiadne dieťa, žiaden rodič by nemali ostať bez účinnej pomoci v situáciách, keď takúto pomoc najviac potrebujú.
 
10. „Demografická zima“ – situácia a čas, keď v rodinách a v spoločnosti chýbajú deti a spoločnosť i rodina preto stagnujú, starnú a postupne vymierajú – rozširuje dnes postupne svoje smutné panovanie po celej Európe i v iných častiach sveta. Náprava tohto stavu je mimoriadne náročná. V prvom rade je potrebné zmeniť postoj k životu. Prijímať život ako dar, ako neopakovateľnú hodnotu a príležitosť. Pozývame všetkých ľudí dobrej vôle k spolupráci, a to i na medzinárodnej úrovni. Ako pripomenul nedávny 4. svetový kongres rodín vo Varšave, nádej na skončenie „demografickej zimy“ existuje. Tou nádejou, ktorá môže priniesť Európe „demografickú jar“, je prirodzená úplná rodina. 
Bez detí niet budúcnosti, no deti potrebujú rodinu. Nezabúdajme na to. Chráňme, rešpektujme a podporujme ju! Božie požehnanie nech sprevádza všetky Vaše námahy, iniciatívy a dobré podujatia.
 
Mons. František Tondra, predseda KBS