Komisia pre otázky bioetiky

Vyhlásenie k problému homosexuality

Medzi javy, o ktorých sa na Slovensku po roku 1990 viac hovorí i píše, patrí homosexualita. Existuje viacero pokusov o jej definovanie. Homosexuálom sa nazýva jednotlivec, motivovaný v dospelom veku jasnou erotickou príťažlivosťou voči osobám toho istého pohlavia, ktorý má s nimi nezriedka (nie nevyhnutne) sexuálne vzťahy.(1)
Základným postojom, ktorý prezentuje katolícka Cirkev, je porozumenie voči homosexuálne orientovaným ľuďom v pastorácii, ale odmietnutie samotných homosexuálnych úkonov (porov. Rím 1, 24-27, 1 Kor 6, 9-10, 1 Tim 1, 10). (2) V prípade homosexuality ide o dôsledok istých nepriaznivých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo nezavinených. Homosexualita sa nechápe ako Boží úmysel s človekom v pláne stvorenia. Z tohto dôvodu nemožno ani partnerské vzťahy medzi homosexuálnymi jednotlivcami uznať za rovnocenné alebo porovnateľné s manželským zväzkom medzi mužom a ženou.
O príčinách a dôsledkoch homosexuality sa vedie rozsiahla odborná i neodborná diskusia. Napriek celému radu vedeckých výskumov sa dodnes nepreukázalo, že by existovala biologická alebo genetická zapríčinenosť homosexuality. Tvrdenia o takejto zapríčinenosti majú skôr charakter neodborného „mýtu". Biologické faktory síce môžu hrať úlohu ako istá predispozícia k homosexualite, toto však platí o psychickom správaní človeka (a jeho poruchách) všeobecne. Naopak sa ukazuje, že vo väčšine prípadov homosexuality zohrávajú nezanedbateľnú až kritickú rolu rôzne psychosociálne faktory (napr. výchova v rodine, spoločenská atmosféra, formovanie erotických vzťahov v kritických obdobiach vývoja indivídua a podobne).
Komisia pre otázky bioetiky KBS považuje za dôležité, aby problému homosexuality venovali pozornosť nielen lekári, pedagógovia a psychológovia, ale aj kňazi a iné osoby zodpovedné za duchovnú formáciu, ba i kresťanskí laici (najmä rodičia). Nevedomosť v tejto oblasti môže spôsobiť veľa nedorozumenia v spoločenských postojoch k homosexualite na jednej strane a veľa utrpenia človeku, ktorý je homosexuálne orientovaný, na druhej strane. Táto skutočnosť je o to významnejšia, že homosexualitu je v mnohých prípadoch možno úspešne ovplyvniť, resp. liečiť, o čom existuje dostatok svedectiev a odborných dokladov.
Poznanie a rozvíjanie postupov liečby homosexuality je vecou odborníkov. Pastoračné sprevádzanie homosexuálne orientovaných osôb si však vyžaduje aj zo strany kňazov, prípadne osôb zodpovedných za duchovnú formáciu, aktuálne, fundované poznatky a patričný výcvik. V úsilí o pomoc pri riešení problémov homosexuálne orientovaných osôb, ako aj pri predchádzaní vzniku a šírenia homosexuality, má Cirkev v pastoračnej starostlivosti spolupracovať s tými inštitúciami a odborníkmi, v ktorých činnosti a postojoch sa jednoznačne rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby a požiadavky prirodzeného mravného zákona. (3)
Týmto vyjadrením chce Komisia pre otázky bioetiky KBS povzbudiť tých, ktorých sa otázka homosexuálnej orientácie týka, aby sa nebáli hľadať pomoc a oporu v spoločenstve Cirkvi, ktorá chce byť pre všetkých obrazom Božieho milosrdenstva.

Mons. Prof. František Tondra, spišský diecézny biskup
predseda Komisie pre otázky bioetiky KBS

Bratislava, 29. mája 1999

(1) Nuovo Dizionario della Teologia Morale, Marmor J., L'inversione sessuale, Mondadori, Milano, 1970, s. 9
(2) Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, SSV, Trnava, 2. vyd. 1999, čl. 2357-2359, s. 568-569.
(3) Na Slovensku v tomto duchu pracuje napríklad Občianske združenie „Rieky" (Rieky o. z. P. O. BOX 107, 814 99 Bratislava).