"Dávajte pozor na seba a na celé stádo"
Sk 20
Sk 20
Vyhlásenie Bioetickej komisie KBS k problematike o homosexualite
Homosexuálom sa nazýva človek, ktorý je v dospelom veku motivovaný jasnou erotickou príťažlivosťou voči osobám toho istého pohlavia, a má s nimi (nie nevyhnutne), sexuálne vzťahy1.
Základným postojom, ktorý prezentuje katolícka Cirkev, je porozumenie voči každému človekovi, ktorý je subjektom posolstva spásy. To sa týka aj homosexuálne orientovaných ľudí, ale zásadné odmietnutie samotných homosexuálnych úkonov (porov. Rím 1, 24-27, 1 Kor 6, 9-10, 1 Tim 1, 10)2.
Cirkev totiž nechápe homosexualitu ako Boží úmysel v pláne stvorenia. Z toho dôvodu nemožno ani partnerské vzťahy medzi homosexuálnymi osobami uznať za rovnocenné alebo porovnateľné s manželským zväzkom medzi mužom a ženou.
O príčinách a dôsledkoch homosexuality sa vedie rozsiahla odborná i neodborná diskusia. Dodnes sa nepreukázalo, že by existovala biologická alebo genetická zapríčinenosť homosexuality. V prípade homosexuality ide, podľa nášho názoru, o dôsledok istých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo nezavinených. Tvrdenia o zapríčinenosti majú skôr charakter neodborného „mýtu". Biologické faktory síce môžu hrať istú úlohu ako predispozícia k homosexualite, ale to platí o psychickom správaní človeka všeobecne.
Naopak, ukazuje sa, že vo väčšine prípadov homosexuality zohrávajú nezanedbateľnú, ba až kritickú rolu rôzne psychosociálne faktory: výchova v rodine, spoločenská atmosféra, formovanie erotických vzťahov v kritických obdobiach vývoja osobnosti a podobne.
Komisia pre otázky bioetiky KBS považuje za dôležité, aby sa fenoménu homosexuality venovali nielen lekári, pedagógovia a psychológovia, ale aj kňazi, kresťanskí laici (najmä rodičia) a iné osoby zodpovedné za duchovnú formáciu.
Nevedomosť v tejto oblasti môže spôsobiť veľa nedorozumenia v spoločenských postojoch k homosexualite na jednej strane a veľa utrpenia človeku, ktorý je homosexuálne orientovaný, na druhej strane. Pre mnohé problémy, ktorým čelia osoby s homosexuálnou orientáciou, sú už v súčasnosti k dispozícii možnosti kvalifikovaného sprevádzania a poradenstva.3 Poznanie a rozvíjanie takýchto možností je vecou odborníkov.
Pastoračné sprevádzanie homosexuálne orientovaných osôb si však vyžaduje aj zo strany kňazov, prípadne osôb zodpovedných za duchovnú formáciu, aktuálne, fundované poznatky a patričnú prípravu. V úsilí o pomoc pri riešení otázok homosexuálne orientovaných osôb, ako aj pri predchádzaní vzniku a šírenia homosexuality, Cirkev v pastoračnej starostlivosti spolupracuje s kompetentnými inštitúciami a odborníkmi, v ktorých činnosti a postojoch sa jednoznačne rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby a požiadavky prirodzeného mravného zákona4.
Týmto vyjadrením chce Komisia pre otázky bioetiky KBS povzbudiť tých, ktorých sa otázka homosexuálnej orientácie týka, aby sa nebáli hľadať pomoc a oporu v spoločenstve Cirkvi, ktorá chce byť pre všetkých obrazom Božieho milosrdenstva.
Mons. Prof. František Tondra, spišský diecézny biskup
predseda Komisie pre otázky bioetiky KBS
Bratislava, 29. mája 1999
_______
1 Nuovo Dizionario della Teologia Morale, Marmor J., L'inversione sessuale, Mondadori, Milano, 1970, s. 9.
2 Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, SSV, Trnava, 2. vyd. 1999, čl. 2357-2359, s. 568-569.
3 Text upravený rozhodnutím predsedu Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 31. 8. 2023. Pôvodné znenie textu: „Táto skutočnosť je o to významnejšia, že homosexualitu je v mnohých prípadoch možno úspešne ovplyvniť, resp. liečiť, o čom existuje dostatok svedectiev a odborných dokladov.“
4 Na Slovensku v tomto duchu pracuje napríklad Občianske združenie „Rieky" (Rieky o. z. P. O. BOX 107, 814 99 Bratislava).
Homosexuálom sa nazýva človek, ktorý je v dospelom veku motivovaný jasnou erotickou príťažlivosťou voči osobám toho istého pohlavia, a má s nimi (nie nevyhnutne), sexuálne vzťahy1.
Základným postojom, ktorý prezentuje katolícka Cirkev, je porozumenie voči každému človekovi, ktorý je subjektom posolstva spásy. To sa týka aj homosexuálne orientovaných ľudí, ale zásadné odmietnutie samotných homosexuálnych úkonov (porov. Rím 1, 24-27, 1 Kor 6, 9-10, 1 Tim 1, 10)2.
Cirkev totiž nechápe homosexualitu ako Boží úmysel v pláne stvorenia. Z toho dôvodu nemožno ani partnerské vzťahy medzi homosexuálnymi osobami uznať za rovnocenné alebo porovnateľné s manželským zväzkom medzi mužom a ženou.
O príčinách a dôsledkoch homosexuality sa vedie rozsiahla odborná i neodborná diskusia. Dodnes sa nepreukázalo, že by existovala biologická alebo genetická zapríčinenosť homosexuality. V prípade homosexuality ide, podľa nášho názoru, o dôsledok istých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo nezavinených. Tvrdenia o zapríčinenosti majú skôr charakter neodborného „mýtu". Biologické faktory síce môžu hrať istú úlohu ako predispozícia k homosexualite, ale to platí o psychickom správaní človeka všeobecne.
Naopak, ukazuje sa, že vo väčšine prípadov homosexuality zohrávajú nezanedbateľnú, ba až kritickú rolu rôzne psychosociálne faktory: výchova v rodine, spoločenská atmosféra, formovanie erotických vzťahov v kritických obdobiach vývoja osobnosti a podobne.
Komisia pre otázky bioetiky KBS považuje za dôležité, aby sa fenoménu homosexuality venovali nielen lekári, pedagógovia a psychológovia, ale aj kňazi, kresťanskí laici (najmä rodičia) a iné osoby zodpovedné za duchovnú formáciu.
Nevedomosť v tejto oblasti môže spôsobiť veľa nedorozumenia v spoločenských postojoch k homosexualite na jednej strane a veľa utrpenia človeku, ktorý je homosexuálne orientovaný, na druhej strane. Pre mnohé problémy, ktorým čelia osoby s homosexuálnou orientáciou, sú už v súčasnosti k dispozícii možnosti kvalifikovaného sprevádzania a poradenstva.3 Poznanie a rozvíjanie takýchto možností je vecou odborníkov.
Pastoračné sprevádzanie homosexuálne orientovaných osôb si však vyžaduje aj zo strany kňazov, prípadne osôb zodpovedných za duchovnú formáciu, aktuálne, fundované poznatky a patričnú prípravu. V úsilí o pomoc pri riešení otázok homosexuálne orientovaných osôb, ako aj pri predchádzaní vzniku a šírenia homosexuality, Cirkev v pastoračnej starostlivosti spolupracuje s kompetentnými inštitúciami a odborníkmi, v ktorých činnosti a postojoch sa jednoznačne rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby a požiadavky prirodzeného mravného zákona4.
Týmto vyjadrením chce Komisia pre otázky bioetiky KBS povzbudiť tých, ktorých sa otázka homosexuálnej orientácie týka, aby sa nebáli hľadať pomoc a oporu v spoločenstve Cirkvi, ktorá chce byť pre všetkých obrazom Božieho milosrdenstva.
Mons. Prof. František Tondra, spišský diecézny biskup
predseda Komisie pre otázky bioetiky KBS
Bratislava, 29. mája 1999
_______
1 Nuovo Dizionario della Teologia Morale, Marmor J., L'inversione sessuale, Mondadori, Milano, 1970, s. 9.
2 Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, SSV, Trnava, 2. vyd. 1999, čl. 2357-2359, s. 568-569.
3 Text upravený rozhodnutím predsedu Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 31. 8. 2023. Pôvodné znenie textu: „Táto skutočnosť je o to významnejšia, že homosexualitu je v mnohých prípadoch možno úspešne ovplyvniť, resp. liečiť, o čom existuje dostatok svedectiev a odborných dokladov.“
4 Na Slovensku v tomto duchu pracuje napríklad Občianske združenie „Rieky" (Rieky o. z. P. O. BOX 107, 814 99 Bratislava).