Pastoračný a evanjelizačný plán
katolíckej cirkvi na Slovensku

2001 - 2006

OBSAH

Skratky
Predslov
Úvod

1. CIRKEV A SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU

1.1 CIRKEV A ŠTÁT
1.2 SOCIÁLNA SITUÁCIA VERIACICH
1.3 HOSPODÁRSKO-MATERIÁLNE ZABEZPEČENIE CIRKV
1.4 VZŤAH VEDY, VIERY A KULTÚRY
1.5 ŠKOLY - VZDELÁVANIE
1.6 MASMÉDIÁ - PROSTRIEDKY SPOLOČENSKEJ KOMUNIKÁCIE

2. BOŹÍ ĽUD

2.1 SLUŹBA BISKUPOV
2.2 POSLANIE KŇAZOV
2.3 PRÍNOS INŠTITÚTOV ZASVÄTENÉHO ŹIVOTA A SPOLOČNOSTÍ APOŠTOLSKÉHO ŹIVOTA
2.4 ÚČASŤ VŠETKÝCH POKRSTENÝCH VERIACICH NA POSLANÍ CIRKVI
2.5 HNUTIA A INÉ ZDRUŹENIA LAIKOV

3. FARNOSŤ

3.1 PASTORÁCIA A EVANJELIZÁCIA FARSKÉHO SPOLOČENSTVA
3.2 SLUŹBA OHLASOVANIA
3.3 KATECHÉZA
3.4 POSVÄTNÁ LITURGIA
3.5 DIAKONIA
3.6 ĽUDOVÉ A SVETOVÉ MISIE, VEREJNÁ EVANJELIZÁCIA

4. RODINA A VÝCHOVA

4.1 MANŹELSTVO A RODINA
4.2 VÝCHOVA DETÍ
4.3 MLÁDEŹ A EVANJELIZÁCIA
4.4 PASTORÁCIA UNIVERZITNEJ MLÁDEŹE
4.5 STAROSTLIVOSŤ O SENIOROV

5. EKUMENIZMUS A DIALÓG

5.1 ĽUDIA BEZ NÁBOŹENSKEJ VIERY
5.2 SEKTY
5.3 DIALÓG SO ŹIDMI
5.4 DIALÓG S MOSLIMMI
5.5 EKUMENIZMUS

6. ZVLÁŠTNE SKUPINY A ČINNOSTI

6.1 NÁRODNOSTNÉ MENŠINY
6.2 RÓMOVIA
6.3 OZBROJENÉ ZLOŹKY - ARMÁDA A POLÍCIA
6.4 PASTORÁCIA POSTIHNUTÝCH
6.5 PASTORÁCIA ZÁVISLÝCH
6.6 PASTORÁCIA VÄZŇOV
6.7 PASTORÁCIA PÚTNIKOV A MIGRANTOV
6.8 PASTORÁCIA SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ

Záver

Skratky

AA - Anonymní abstinenti
AG - Ad Gentes
CCEO - Codex canonum ecclesiarum orientalium
CIC - Codex iuris canonici
DNS - Duchovná a náboženská služba v armáde
ECAV - Evanjelická cirkev augsburského vyznania
EN - Evangelii Nuntiandi
ERC - Ekumenická rada Cirkvi
Ex - Exodus
GS - Gaudium et Spes
ChL - Christifideles Laici
Jn - Evanjelium podľa Jána
kán. - kánon
KBS - Konferencia biskupov Slovenska
KKC - Katechizmus katolíckej cirkvi
KN - Katolícke noviny
Kol - Kolosanom
LG - Lumen Gentium
Lk - Evanjelium podľa Lukáša
MF SR - Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Mt - Evanjelium podľa Matúša
NMI - Novo millenio ineunte
OT - Optatam totius
1 Pt - Prvý Petrov list
PO - Presbyterorum ordinis
RFIS - Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis
SAV - Slovenská akadémia vied
Sir - Kniha Sirachovcova
SRo - Slovenský rozhlas
SSV - Spolok svätého Vojtecha
STV - Slovenská televízia
TK KBS - Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska
UR - Unitatis Redintegratio
VDK - V Všeobecné direktórium pre katechézu
Z. z. - Zbierka zákonov
Zb. - Zbierka
Zjv - Kniha Zjavenia


Predslov
Diecézni biskupi na Slovensku, povzbudení apoštolským listom Jána Pavla II. Nuovo millenio ineunte čl. 29, sa rozhodli načrtnúť etapy budúcej cesty pastoračnej a evanjelizačnej činnosti vo svojich diecézach a po spoločných konzultáciách ich uviesť do súladu s plánmi susedných diecéz. Koordináciou prác na Pastoračnom a evanjelizačnom pláne katolíckej cirkvi na Slovensku bol na zasadaní KBS v dňoch 22. – 24. marca 2000 na Donovaloch poverený Mons. Bober, ktorý pozval k spolupráci vyše päťdesiat odborníkov a ustanovil osemčlennú redakčnú skupinu, zloženú z piatich kňazov a troch laikov, s úlohou komunikovať s ostatnými spolupracovníkmi a pripraviť návrh textu.1 Pastoračné priority v tomto pláne sú stanovené takto:
a) Dôraz je na obrátenie a svätosť ako centrálny princíp pastoračného plánovania; pretože „spýtať sa katechumena: Chceš byť pokrstený? znamená spýtať sa: Chceš byť svätý? (porov. NMI 30). Z tohto princípu vyplýva, že sa kresťanské spoločenstvá musia stať pravými školami modlitby. Evanjelizácia sa netýka len „malej skupiny špecialistov , ale je zodpovednosťou a „každodennou povinnosťou všetkých spoločenstiev a skupín . Z tohto aspektu treba vidieť aj sviatostnú pastoráciu, počúvanie a zvestovanie Božieho slova.
b) ďalšou základnou prioritou je prikázanie lásky (porov. Jn 13,34), ktorého viditeľným výrazom je spoločenstvo (koinonia, communio). To je veľká výzva, ktorá v tomto tisícročí stojí pred nami: „pretvoriť Cirkev v domov a školu spoločenstva (porov. NMI 43). S tým je spojený dôraz na spiritualitu spoločenstva ako základný princíp formácie veriacich, rehoľníkov, pastoračných spolupracovníkov aj vysvätených nositeľov úradu. „Spiritualita spoločenstva znamená predovšetkým zamerať pohľad srdca na tajomstvo Najsvätejšej Trojice, ktorá prebýva v nás a ktorej svetlo máme vnímať aj na tvári bratov a sestier vedľa nás. (NMI 43).
c) ďalšie dôrazy sú „vzájomné počúvanie medzi pastiermi a veriacimi bez umenšenia autority pastierov; dialóg, misie, ekumenizmus, činorodá láska ku všetkým, najmä na pomoc odkázaným.

Na týchto základoch je postavený Pastoračný a evanjelizačný plán katolíckej cirkvi na Slovensku. Je pokusom pretlmočiť víziu diecéznych biskupov zosúladenú s návrhmi susedných diecéznych spoločenstiev do konkrétnych pastoračných a evanjelizačných odporúčaní.
Plán sa delí na 6 častí a 33 tém. Po zhodnotení postavenia Cirkvi na území Slovenskej republiky sa zapodieva úlohami, ktoré majú všetci pokrstení v Božom ľude a pastoráciou i evanjelizáciou farského spoločenstva. ďalej sa bližšie zapodieva problematikou rodiny a výchovy, ekumenizmom a pastoračnou i evanjelizačnou činnosťou vo zvláštnych skupinách.
Dohodnutá metóda na vypracovanie Pastoračného a evanjelizačného plánu obsahuje predovšetkým krátke zhodnotenie prítomnej situácie (pozitívne i negatívne aspekty), potom stanovenie cieľov a návrh odporúčaní (prostriedkov na dosiahnutie cieľov).

Úvod

Všeobecná situácia a úlohy cirkvi na Slovensku

Cirkev na Slovensku v rokoch 1950 - 1990 prešla obdobím útlaku. Niektorí jej členovia zlyhali, ale Cirkev ako celok zachovala vernosť k Evanjeliu a Svätému Otcovi a zo skúšky vyšla očistená a posilnená statočnosťou svojich vyznavačov a mučeníkov. Vo zverejnení ich svedectva je ešte veľa podlžností. Jestvuje však nemálo publikovaných svedectiev o tomto období a začal sa proces blahorečenia dvoch biskupov – mučeníkov, Jána Vojtaššáka a Petra Pavla Gojdiča.
Jestvujú početné a úspešné evanjelizačné i pastoračné iniciatívy kňazov aj laikov zapojených do práce Cirkvi, cítiť pozitívny vplyv reholí, sekulárnych inštitútov a cirkevných hnutí.
Pred 50 rokmi veriaci po celý život dostávali výrazné impulzy na duchovný rast. V tých podmienkach bola dostačujúca pastorácia, pozostávajúca z vyučovania detí, kázania a vysluhovania sviatostí a misie sa týkali len zámorských krajín.
V súčasnosti je situácia úplne iná. Len malé percento populácie navštevuje bohoslužby pravidelne (v Bratislave 8-9% sa zúčastňuje nedeľnej sv. omše, z toho asi 1/3 pristupuje k sv. prijímaniu - celoslovenský priemer je o niečo vyšší). Verejná mienka a zákony nerešpektujú kresťanské zásady. Na veriacich neustále pôsobia negatívne, protináboženské vplyvy (sekty, rozvody, konzumné zmýšľania, propagácia antikoncepcie, potratov a homosexuality atď.). Väčšina rodín neplní výchovnú a evanjelizačnú funkciu. Sexuálna výchova je často navádzaním na sex, nehovoriac o tlači a televízii. Náboženská nevedomosť detí, mládeže a mladých dospelých je alarmujúca. Zoči-voči tejto situácii sa pýtame: Čo od nás očakáva Boh? „Čo Duch hovorí Cirkvám ? (Zjv 2,7).
Posledné desaťročia nás pripravili o mnohé istoty a prostriedky, ale naučili nás spoliehať sa na toho, ktorý „mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených (Lk 1,52), komu „nič nie je nemožné (Lk 1,37). V tejto dôvere pristupujeme k novým problémom našej doby. Súčasný, „postmoderný človek odmieta všeobecne platné normy a záväzné dogmy, ale je prístupný pre autentickú skúsenosť, svedectvo a živé spoločenstvo – touto cestou môže dospieť k večným pravdám Evanjelia. Táto situácia nás vyzýva, aby sme sa stali misionárskou cirkvou, ktorá vie, že „úloha ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom je ... vlastné povolanie Cirkvi (porov. EN 14). Usilujúc sa o novú evanjelizáciu, dúfame, že Slovensko vďaka svojej viere môže zohrať v sekularizovanej Európe nemalú úlohu.
Naším cieľom z aspektu Cirkvi je:
Misijná Cirkev ako jednotou Najsvätejšej Trojice zhromaždený ľud (porov. LG 4), charakterizovaná skutočnosťami: communio, missio, dialóg, kolegialita, synodálna autorita, svedectvo bratskej lásky, spolupráca so spoločenstvami, inštitútmi zasväteného života a cirkevnými hnutiami.
Z aspektu farnosti: Farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev, ktoré žijú z Evanjelia a evanjelizujú, pretože „communio je súčasne prameňom aj ovocím poslania (ChL 32). Z aspektu jednotlivcov: priorita obrátenia a povolania ku svätosti, zodpovednosť za svedectvo a vyznávanie viery, spoločenstvo s pápežom a biskupom ako základ jednoty, účasť na posväcovacej úlohe Cirkvi, angažovaná prítomnosť laikov v ľudskej spoločnosti a ich zapojenie do evanjelizačnej služby (porov. EN 59; AG 35).
Na nasledujúcich stránkach v jednotlivých témach sa pokúsime pretlmočiť našu predstavu o pastoračnom a evanjelizačnom živote cirkvi na Slovensku v období rokov 2001 – 2006 tak, aby sa mohli naplniť vyššie spomenuté ciele.

Časť prvá
1. CIRKEV A SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU

1.1 Cirkev a štát

1.1.1 Situácia

A) Vzťah medzi štátom a Cirkvou je v celom svete veľmi dynamický. Trvá 2000 rokov a pozná rozličné formy od cézaropapizmu po pápežský štát. Keďže Slovensko je mladý demokratický štát, aj formy spolupráce a vzťahu medzi Cirkvou a štátom sú poznačené začiatočnými úsiliami rovnako ako aj tradíciami, ktoré nás spájajú s európskou kultúrou.
B) Štát a Cirkev sa od seba odlišujú svojim pôvodom, zameraním a poslaním. Štát je prirodzenou inštitúciou, Cirkev patrí k nadprirodzenému poriadku. Cieľom štátu je rozvoj pozemského spolocného dobra, cieľom Cirkvi je spása človeka. Ústava štátu a štátna forma podlieha dejinným zmenám. Cirkev však má hierarchické usporiadanie od samého Krista. Na rozdiel od štátnych a politických foriem Cirkev nie je len organizácia, ale je predovšetkým spoločenstvom veriacich, ktorých na istom území reprezentuje biskup.
C) Konštitúcia Druhého vat. koncilu Gaudium et spes vyzýva na dialóg, otvorenosť voči svetu a “zdravú spoluprácu“ medzi štátom a Cirkvou, lebo sú na svojom vlastnom poli pôsobnosti nezávislé a samosprávne. Ale súčasne, hoci Cirkev používa časné prostriedky, neskladá svoju nádej do výsad, ktoré jej poskytuje občianska vrchnost.
D) Cirkev a štát sú vo svojich oblastiach samostatné a nie sú si navzájom podriadené: ani Cirkev štátu, ani štát Cirkvi. Sú však navzájom previazané, skrze službu tomu istému človeku.
E) Slovenská republika garantuje náboženskú slobodu nielen najvyšším zákonom - Ústavou, ale aj Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, ako aj zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností.

1.1.2 Ciele

Štát a Cirkev majú mať spoločný cieľ: dobro človeka. Pôsobenie štátu je v oblati materiálnej a pôsobenie Cirkvi v oblasti duchovnej. Koordinácia a spolupráca je nutná. Deje sa prostredníctvom konkrétnych ľudí, členov oboch spoločenstiev, ktoré sa navzájom prenikajú.
Na Slovensku je cieľom spolupráce štátu a Cirkvi morálna a duchovná obroda národa, rodiny, charitatívna činnosť, výchova a vzdelávanie ako aj vnášanie kresťanských princípov dialógu, tolerancie i solidarity do všetkých oblastí spoločenského a verejného života.

1.1.3 Odporúčania

a) naďalej rozvíjať spoluprácu medzi Cirkvou a štátom v duchu nezávislosti, slobody a samostatného riadenia svojich záležitostí;
b) aplikovať Zmluvu medzi Svätou Stolicou a Slovenskou Republikou do praxe a konkretizovať navrhované dodatky;
c) usilovať sa o to, aby vzájomný vzťah bol vždy právne definovaný. Iba pri zaručenej slobode náboženstva a Cirkvi na jednej strane a pri svetonázorovej neutralite štátu na druhej strane je možná koordinácia a spolupráca;
d) na úrovni KBS jednotne postupovať vo vzťahu k štátu pri prejednávaní konkrétnych zmluvných i zákonných vzťahov;
e) pre katolícku Cirkev získať možnosť pripomienkovať návrhy legislatívnych noriem;
f) viesť dialóg a apelovať, vyzývať na spoločenskú diskusiu, rokovať s vládou;
g) vyjadrovať sa k ľudským právam občanov, zastať sa ich, upozorňovať predstaviteľov štátu na eventuálne chyby a vystríhať ich pred prípadným nemorálnym konaním;
h) povzbudzovať veriacich, aby rozlišovali medzi tým, čo konajú ako kresťania vo svojom vlastnom mene a čo konajú spoločne so svojimi pastiermi v mene Cirkvi;
i) usilovať sa o podporu zo štátnych dotácií vo svojej vonkajšej činnosti pri budovaní spoločnosti;
j) Cirkev na Slovensku si je vedomá toho, že má čo poskytnúť súčasnému svetu. Niečo, čo prevyšuje všetky hodnoty: milosť a život zmŕtvychvstalého Krista, ktorý ponúka nádej a zmysel života.

1.2 Sociálna situácia veriacich

1.2.1 Situácia

A) Cestou Cirkvi je človek v celej jeho bytostnej štruktúre. Popri starostlivosti o duchovné dobrá Cirkev nikdy nezabúdala ani na sociálno-materiálne položenie človeka. Tieto dve skutočnosti sú navzájom prepojené.
B) Sociálna situácia veriacich zodpovedá prierezu sociálnej situácie celej slovenskej spoločnosti. Medzi veriacimi nachádzame ľudí celého spektra od tých najchudobnejších až po tých najmajetnejších. V najhoršej sociálnej situácii sú ľudia v dôchodkovom veku s nízkymi príjmami, dlhodobo chorí, rodiny s väčším počtom detí, ako aj ľudia postihnutí nezamestnanosťou. O niektoré z týchto skupín sa starajú Diecézne charity, ktoré však nie sú schopné pokryť základné potreby všetkých a v plnom rozsahu. Absentuje prítomnosť farských charít, aspoň vo väčších obciach.
C) Pozitívnym znakom je pomerne stála ochota veriacich - bez ohľadu na ich sociálnu situáciu - podporovať „bonum commune či už finančne, formou rôznych zbierok, alebo „priložením ruky k dielu hlavne ak ide o brigády na cirkevných projektoch.
D) Negatívnym znakom je nízke povedomie spoluzodpovednosti za veci verejné a oddeľovanie ekonomicko-politickej oblasti od viery a morálnych princípov. Z toho vyrastá neochota veriacich vstupovať a podieľať sa na riadení vecí verejných a tak riešiť príčiny problémov namiesto ich dôsledkov. Ľudia už neveria politikom. Mnohí z dôvodu osobnej dezorientácie, mnohí pre roztrieštenosť politickej scény. Veľa ľudí odmieta ísť voliť. Indiferentnosť voči politikom vyplýva aj z neustáleho zdražovania, nespravodlivej privatizácie a pod.
E) Negatívnym znakom dnešnej doby je nezamestnanosť, práca „načierno , ako aj odmietanie práce, alebo jej chápanie len ako nutného zla.
F) Sociálne vzťahy zahŕňajú zamestnávateľov, podnikateľov ako aj zamestnancov. Vzájomné vzťahy týchto skupín často potierajú ľudskú dôstojnosť.
G) Negatívom je aj slabá angažovanosť kresťanov v otázkach sociálneho učenia Cirkvi. Absentuje tu formácia veriacich cez príhovory, stretnutia, prednášky v rámci farností – takmer akoby sa duchovenstvo vyhýbalo týmto problémom. Dôvodom tejto skutočnosti je zrejme aj slabý rozhľad väčšiny kňazov v oblasti sociálneho učenia Cirkvi, ktoré sa začalo na slovenských teologických fakultách vyučovať pred necelými 10 rokmi, čo znamená, že len posledné generácie mladých kňazov dostali aké - také základy v tejto oblasti. Mlčanlivosť v sociálnych otázkach, ako aj životný štandard duchovenstva vytvára priepasť medzi klérom a veriacimi. Veriaci zaraďujú klérus k mocným a majetným tohoto sveta, ktorí majú len malý záujem o sociálne položenie jednoduchých ľudí.

1.2.2 Ciele

Prvoradým cieľom pastoračnej a evanjelizačnej činnosti Cirkvi na Slovensku v sociálnej oblasti je permanentná formácia veriacich na poli sociálneho učenia, ako aj zvýšenie starostlivosti o ohrozené skupiny veriacich cez farské charity.

1.2.3 Odporúčania

a) monitorovať súčasnú politickú s spoločenskú situáciu vlastnými cirkevným výskumnými inštitútmi;
b) dôsledne predstavovať sociálnu náuku Cirkvi veriacim cez katechézy, homílie, prednášky, stretnutia, atď.;
c) usilovať sa o stálu formácia politikov, podnikateľov, členov odborových organizácií, aspoň tých, ktorí majú kresťanský charakter, alebo názov(napr. duchovné cvičenia, okrúhle stoly, semináre, panelové diskusie);
d) mediálne reagovať na politicko-ekonomické dianie na Slovensku, t.z. komentovať jednotlivé postoje vlády, parlamentu, politiky, alebo aj hospodárskych udalostí, nielen v mene Cirkvi, ale aj individuálne;
e) publikovať morálno-etické komentáre k niektorým kontroverzným otázkam;
f) spolupracovať s akademickou pôdou – vstupovať aj na štátne univerzity a pri rozličných katedrách a fakultách oboznamovať študentov so sociálnym učením Cirkvi. Takmer každá fakulta tej ktorej univerzity má dnes katedru marketingu a manažmentu;
g) zvýšiť sociálne povedomie kňazov či už prostredníctvom rekolekcií, alebo formou jednodňových seminárov na konkrétne témy z oblasti sociálneho učenia Cirkvi; h) vyčleniť konkrétnych kňazov na špeciálnu pastoráciu tak ako sa to koná v armáde;
i) tvorba farských alebo aspoň dekanátnych charít na báze dobrovoľnosti pre službu v rámci farnosti;
j) v rámci dekanátov vytvoriť „sociálnu radu , ktorá by v duchu sociálneho učenia Cirkvi reagovala na dianie v regióne, oblasti, farnosti; k) pripomínať veriacim živnostníkom a podnikateľom morálnu povinnosť platiť spravodlivé dane.

1.3 Hospodársko - materiálne zabezpečenie Cirkvi

1.3.1 Situácia

A) Cirkev sa stará o hospodársko-materiálne zabezpečenie preto, aby mohla vykonávať činnosti jej vlastné: prinášať ľuďom evanjelium, šíriť vieru, lásku a poskytovať pomoc. Na Slovensku je finančný stav Cirkvi silno ovplyvňovaný štátom a zákonmi, ktoré mnohokrát mali diskriminujúci charakter.
B) V roku 1949 vyšiel zákon, ktorý finančne a hospodársky zabezpečí cirkvi a náboženské spoločnosti v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. Tento zákon bol novelizovaný až po nežnej revolúcii zákonom č. 16/1990 Zb. a zákonom č. 522/1992 Zb.
C) Na základe týchto zákonov Národná rada Slovenskej republiky každoročne schvaľuje v zákone o štátnom rozpočte účelovo určené finančné prostriedky pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Správcom týchto finančných prostriedkov je Ministerstvo kultúry SR – cirkevný odbor, ktorý uvedené finančné prostriedky rozpisuje pre potreby jednotlivých cirkví a náboženských spoločností a na účely ich použitia. Prihliada sa pritom na to, aby boli predovšetkým v plnej výške zabezpečené platy duchovných v súlade s nariadením vlády č. 578/1990 Zb. v znení nariadenia vlády č. 187/1997 Z.z.
D) Finančné prostriedky na prevádzku ústredí cirkví a náboženských spoločností, dostávajú cirkvi od MK-SR vo forme mesačných príspevkov podľa limitu stanoveného MF-SR. Nedostatkom priameho financovania cirkví zo štátneho rozpočtu cez kapitolu Ministerstva kultúry SR v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. je, že nevyjadruje dostatočne zmenu vzťahu štátu a cirkví po roku1989 a navodzuje dojem, že štát chce naďalej blokovať ekonomickú základňu cirkví, a priznaním štátnych platov viazať duchovných priamo na štát.
E) V rokoch 1991-1993 poskytoval štát zo svojho rozpočtu aj finančné prostriedky na stavby a opravy sakrálnych objektov vo vlastníctve cirkví a reholí, ako aj na zakúpenie a inštaláciu elektronických signalizačných zariadení na ochranu hnuteľných sakrálnych pamiatok. Maximálna výška príspevku dosahovala 70 % z výšky rozpočtových nákladov, ostatné prostriedky si cirkvi zabezpečovali z vlastných zdrojov. V ďalších rokoch už neboli cirkvám poskytnuté takmer žiadne kapitálové príspevky.
F) Na opravy vzácnych sakrálnych objektov, tvoriacich významnú súčasť národného kultúrneho dedičstva občas prispieva Štátny fond kultúry Pro Slovakia.
G) Štát finančne zabezpečuje prostredníctvom Ministerstva školstva SR prevádzku cirkevných škôl, ako aj platy učiteľov náboženstva v štátnych školách, čiže katechétov.
H) Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že v zmysle § 10 zákona č. 282/1993 Z.z. uhrádza štát náklady spojené so zameriavaním nehnuteľností, vydávaných cirkvám. Pri dani z príjmov právnických osôb sú od dane oslobodené všetky výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Od základu dane fyzických osôb, ako aj právnických osôb zasa možno odpočítať hodnotu darov, poskytnutých na humanitné, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti v zákonom stanovenej výške.
Od dane z pozemkov sú oslobodené pozemky, tvoriace jeden funkčný celok so stavbou alebo jej časťou slúžiacou ako úradovne osôb, ktoré sú poverené duchovnou správou registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Od tejto dane sú oslobodené pozemky, na ktorých sú zriadené cintoríny. Od dane zo stavieb sú oslobodené stavby a ich časti, slúžiace výhradne na vykonávanie náboženských obradov, stavby a ich časti slúžiace na úradovne osôb, ktoré sú poverené duchovnou správou registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Od dane z dedičstva a dane z darovania sú oslobodené aj dedičstvá a dary na rozvoj štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností.
I) Za podmienok stanovených vyhláškou č. 17/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov sa od dovozného cla oslobodzujú náboženské predmety a dary pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Úkony, súvisiace s reštitúciami majetku, sú oslobodené od správnych a súdnych poplatkov.
J) Za pozitívne možno označiť aj to, že na vrátených majetkoch sa v mnohých farnostiach veriaci na čele s kňazmi ochotne podujali opravovať: kostoly, fary, rôzne cirkevné budovy a školy. Diecézam sa podarilo obnoviť činnosť kňazských seminárov a opraviť či postaviť ich priestory. Zriadené boli mnohé cirkevné základné a stredné školy, v roku 2000 i Katolícka univerzita. Bola obnovená slobodná činnosť rehoľných spoločností a mnohých laických hnutí. To všetko sa mohlo uskutočniť vďaka štedrým dobrodincom zo Slovenska i zo zahraničia.
K) Negatívom bolo a je, že objekty a majetky boli Cirkvi vrátené vo veľmi zlom stave, neudržiavané, ba zámerne ničené odovzdávajúcim subjektom. Mnohé majetky Cirkvi vrátene neboli. Cirkev, aby rozbehla svoju činnosť v spomínaných oblastiach sa musela najskôr sústrediť s vypätím mnohých síl na opravu, resp. vybudovanie potrebného zázemia. Ešte i dnes po 10 rokoch úsilia je mnoho práce pred nami. Ťažkosti sú v najmä v tých oblastiach, kde kontinuita činností bola úplne pretrhnutá. Negatívne možno tiež hodnotiť, že mnohé veci sa premeškali, často azda z nedostatku síl a skúseností. Hospodársky život farností a ostatných cirkevných spoločenstiev je neustále náročnejší narastajúcimi nákladmi a stále sa zhoršujúcou ekonomickou situáciou najmä jednoduchých ľudí, ktorí tvoria väčšinu veriacich v kostoloch.
L) Negatívne treba hodnotiť to, že príjmy z nájmov podliehajú dani z príjmov. Okrem toho financovanie cirkevných škôl je nedostatočné a absolútne nevyhovujúci je systém odmeňovania duchovných v jednotlivých kategóriách (súčasná úroveň platu kaplána 5080.-Sk je skoro na úrovni minimálnej mzdy 4400.-Sk). Nulové je aj financovanie opráv a údržby pamiatkových sakrálnych objektov zo strany štátu.

1.3.2 Ciele

Cieľom finančného, ekonomického a hospodárskeho spravovania v Cirkvi je vytvorenie podmienok na to, aby mohla plniť poslanie jej vlastné. Na Slovensku je potrebné doriešiť otázku financovania Cirkvi.
Služba ohlasovania, ako aj liturgie a diakonie vyžaduje primerané ekonomické zázemie. Všetci zamestnanci Cirkvi – ak majú zodpovedne vykonávať svoje povinnosti a úlohy – potrebujú adekvátny plat. Okrem toho štát a spoločnosť kladie na Cirkev vysoké požiadavky: duchovná a morálna obnova národa, charita, školstvo, mediálna činnosť atď. V tomto zmysle je nateraz na Slovensku potrebná spolupráca so štátnymi orgánmi, ktoré môžu napomôcť zlepšeniu ekonomickej situácie Cirkvi, prípadne podporiť konkrétne dobre pripravené a prezentované projekty.

1.3.3 Odporúčania

a) Z hľadiska vnútorného života Cirkvi je naďalej potrebné rozvíjať účelové fondy na zabezpečenie aktivít v jednotlivých diecézach (fond pre masmédia, fond pre katechetické centrá, fond na ochranu majetku)
b) Vo vzťahu k štátu by bolo vhodné vytvoriť orgán KBS ako profesionálny team odborníkov, ktorého zástupcovia by priamo vypracovali a navrhovali zmeny, na príslušnom ministerstve ich prejednávali a mali prístup na rokovanie parlamentných výborov pre legislatívu.
Domnievame sa, že je potrebné zachovať stav, aby štát:
c) v rámci zmiernenia krívd, ktoré boli spáchané voči cirkvám a náboženským spoločnostiam, ich oslobodil od dane z príjmov bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádzajú (predaj majetku, podnikateľskej činnosti, nájmu a pod.);
d) aj naďalej poskytoval osobné požitky duchovným registrovaných cirkví, tak aby ich platy boli podobné ako v školstve alebo zdravotníctve;
e) prispieval na nevyhnutné potreby prevádzky ústredí cirkví;
f) prispieval v nevyhnutnej miere na pastoračnú, formačnú a evanjelizačnú činnosť laikov v Cirkvi;
g) zákonnou úpravou spoločnej starostlivosti o kultúrne dedičstvo zabezpečil poskytovanie povinného štátneho príspevku na údržbu a opravy kultúrnych pamiatok (napr. 50-60% z rozpočtu akcie);
h) garantoval daňové zvýhodnenie darov (účasť občanov na materiálnom zabezpečení cirkví);
i) zabezpečil definitívne vysporiadanie majetku odňatého cirkvám v minulosti;
j) v dostatočnej miere prispieval na financovanie potrebnej účasti cirkví vo verejnej sfére (školstvo, zdravotníctvo, armáda, väznice, masmédiá a pod.).

1.4 Vzťah vedy, viery a kultúry

1.4.1 Situácia

A) Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio (1998) vyzýva vedcov, aby sa pridali k filozofom a teológom v ich pátraní po trvalo platnej pravde, ktorá presahuje odbornú špecifičnosť každej jednotlivej oblasti vedeckého výskumu a hľadá odpovede na základné otázky ľudskej existencie. To vyžaduje medziodborovú kooperáciu, bez ktorej hrozí nebezpečenstvo nekompetentných zásahov do „cudzej problematiky a dochádza k nedorozumeniam.
B) V súčasnosti už totiž pastoračné a evanjelizačné úsilie Cirkvi nevystačí len s náboženskými vedomosťami, pretože verejnosť, najmä neveriaca, nie je ochotná jednoducho akceptovať „zjavené pravdy a z pomerne pestrej ponuky rozličných duchovných „pokrmov si zvyčajne selektuje ten, ktorý mu momentálne najviac „chutí . Tu pomôže šírenie serióznej vedeckej osvety tak v sekulárnej verejnosti ako aj v oblasti duchovenstva a ostatných osôb aktívne pôsobiacich v evanjelizácii. Moderná veda je schopná poskytnúť v tomto smere veľmi cenné poznatky.
C) Existuje nespochybniteľná súčinnosť humanitných, prírodných vied, filozofie a teológie. Veda môže pomáhať teológom vymaniť sa zo všeobecne vžitých schém a antropomorfných zjednodušení, teológia a filozofia zas môžu pomáhať vedám rozlíšiť vedecký a teologický jazyk a terminológiu a varovať ich pred unáhlenými filozofickými či teologickými závermi.
D) V tomto smere u nás na Slovensku existujú značné skúsenosti zo sympózií a vedeckých konferencií (niektoré siahajú až pred rok 1989) a to hlavne v bratislavskej a košickej komunite vedeckých pracovníkov.
E) Za pozitívne možno označiť:
- Relatívne dobrý stav vedy, najmä v prírodných vedách
- Existencia cirkevného školstva a Katolíckej univerzity
- Rozmach náboženskej literatúry po r. 1989
- Spolupráca teológov a vzdelaných laikov, ktorí si rozumejú vo vzťahoch vedy a viery

F) Negatíva - Dedičstvo obdobia komunizmu, ktorým trpí celá spoločnosť a ktoré sa vo vzťahoch vedy a viery prejavuje akoby nezlučiteľné
- Myslenie poznačené triednym bojom, pri ktorom inak zmýšľajúci je nepriateľom
- Nedostatočná vedomosť vo veciach viery

1.4.2 Ciele

Vyvolať nový pohyb smerom k jednote medzi tými, čo hľadajú pravdu v hĺbkach ľudskej duše, v hĺbkach ľudskej skúsenosti i histórie a medzi tými, čo tú pravdu hľadajú v tajomstvách prírody. Je to jednota, ktorá nie je založená na tvrdeniach, ale na otvorenosti, nie na ovládaní, ale na pokore a láske;
Ukázať veriacim i neveriacim, že rozum a tvorivé schopnosti človeka sú obrazom Boha v človeku a že veda i viera vedú spoločne k poznaniu Božej lásky k nám;
Prostredníctvom poznávania a tvorivosti otvárať oči slepým a odhaľovaním tajomstiev stvorenstva ukázať zmysel, spôsob a ciele existencie človeka;
Prinavrátiť človeku zmysel pre krásu, vznešenosť a úžas nad Stvoriteľom, ktorý nás cez tento nedokonalý svet povoláva k večnej radosti.

1.4.3 Odporúčania

a) naďalej podporovať dialóg medzi teológiou, filozofiou, prírodnými vedami, ako aj vedami o človeku;
b) umožniť kňazom, ktorí sa venujú dialógu medzi vierou a vedou doplniť si prírodovedecké alebo humanistické vzdelanie;
c) zabezpečiť teologické vzdelanie pre pracovníkov vedy a kultúry formou ďalšieho štúdia teológie;
d) vytvoriť podmienky pre interdisciplinárne štúdiá na univerzitách;
e) zriaďovať a rozvíjať knižnice pri kresťanských inštitúciách;
f) venovať pozornosť vydávaniu potrebnej literatúry z oblasti vedy a viery;
g) viesť otvorený dialóg na pálčivé témy dneška v pokornom hľadaní pravdy a vo vedomí si zodpovednosti za vývoj našej spoločnosti;
h) organizovať vhodné prednáškové cykly, semináre, konferencie;
i) vytvárať vhodné formy populárneho podania prednášok z oblasti vedy a viery pre širšiu verejnosť.

1.5 Školy - vzdelávanie

1.5.1 Situácia

A) Na Slovensku sa nadviazalo na bohaté tradície cirkevného a súkromného školstva obnovou neštátneho školstva po roku 1990. Umožnili to základné legislatívne zmeny (zákon č. 171/1990 Zb., novelizácia zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl a zákon č. 524/1990 Zb.). Oni dali do súladu právne predpisy štátu s medzinárodnými predpismi upravujúcimi ochranu ľudských práv a slobôd v oblasti výchovy a vzdelávania.
B) Základné dokumenty Cirkevného magistéria vzťahujúce sa na školstvo a vzdelávanie sú preložené do slovenského jazyka (Gravissimum educationis, Všeobecné katechetické direktórium, Catechesi tradendae, Christifideles laici, Sapientia christiana, Ex corde ecclesiae, Všeobecné direktórium pre katechizáciu, CIC 1983 kán. 793-821).
C) V súčasnosti je na Slovensku 146 katolíckych škôl (Banskobystrická diecéza – 9, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza – 57, Košická arcidiecéza – 23, Košický exarchát – 2, Nitrianska diecéza – 24, Prešovské biskupstvo – 5, Spišská diecéza – 26). Na štátnych univerzitách jestvujú tri teologické fakulty (Bratislava, Trnava, Prešov) pre klerikov aj laikov. Bratislavská fakulta má štyri teologické inštitúty (Nitra, Badín, Spišské Podhradie, Košice). Od roku 2000 jestvuje aj Katolícka univerzita v Ružomberku.
D) Financovanie neštátnych škôl v rôznej miere zabezpečuje štát formou transferov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom krajských a okresných úradov. Financovanie je doteraz neprehľadné, bez dostatočne jasných pravidiel.
E) Činitele, ktoré pozitívne ovplyvnili proces vzniku neštátnych škôl:
- zakladanie škôl „zdola – z iniciatívy nadšených pedagógov, rodičov, cirkevných predstaviteľov;
- vznik mimovládnych učiteľských organizácií (Združenie kresťanských pedagógov, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Kresťansko-demokratické združenie pracovníkov vedy a školstva);
- medzinárodné kontakty a spolupráca so zahraničnými partnermi v oblasti neštátneho školstva;
- finančná a materiálna pomoc a podpora domácich a zahraničných nadácií a fondov, cirkví;
- priaznivá spoločenská klíma (1990-1994);
- zavedenie systému ďalšieho vzdelávania učiteľov a riadiacich pracovníkov od roku 1996 (kvalifikačné skúšky, funkčné štúdium).
F) Činitele, ktoré negatívne ovplyvňovali proces vzniku a rozvoja neštátnych škôl: - nedostatočná a nejednoznačná legislatíva o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl, čo spôsobuje rozdielny výklad zo strany zriaďovateľa a štátnych úradníkov. To vyúsťuje do kompetenčných sporov. Chýbajú pravidlá, podľa ktorých by sa mohli transformovať štátne školy na neštátne;
- problém nepripravenosti učiteľov vychovávať a vzdelávať na alternatívnom type školy sa prejavil aj preto, lebo sa začínalo prakticky odznova;
- prejavy skrytých i otvorených útokov proti cirkevným školám, predsudky, spochybňujúce najmä kvalitu vzdelávania;
- centralistický spôsob riadenia výchovy a vzdelávania zo strany štátu bráni rozvíjaniu alternatívneho spôsobu výchovy a vzdelávania;
- pre spravodlivé súťaženie škôl nie sú vytvorené legislatívne a ekonomické podmienky;
- v rokoch 1996-1998 nebola nezávislá školská inšpekcia, čo bolo v neprospech neštátnych škôl.
G) Po desiatich rokoch existencie neštátnych škôl však možno konštatovať, že napriek veľkým ťažkostiam katolícke školy si postupne našli svoje opodstatnené miesto v systéme vzdelávania.
H) Okrem školského vzdelávania sa na Slovensku niektoré inštitúcie a hnutia špeciálne zaoberajú organizovaním tzv. kresťanského vzdelávania dospelých, t.j. ponúkajú prednáškové večery a vzdelávacie semináre pre dospelých (ÚSKI, Sociálna akadémia, Katolícka jednota Slovenska, Inštitút Františka Saleského, Združenie kresťanských robotníkov a zamestnávateľov, Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo). Tieto inštitúcie sa stretávajú dvakrát ročne na tzv. Fóre kresťanského vzdelávania dospelých. Okrem toho sa začal rozvíjať prednáškový projekt Paulus. Je to zoznam prednášok, z ktorých si môže farnosť či škola objednať prednášku (konkrétneho prednášateľa). V súčasnosti je v ponuke vyše 60 prednášok. Projekt je otvorený pre nové prednášky.
I) Jeho oprávnenosť je v nedostatočných náboženských vedomostiach u značnej časti veriacich. Pre väčšinu veriacich jediným miestom vzdelávania vo viere sú kázne. V záplave konzumu chýba zvyk čítania, samoštúdia (malé náklady katolíckych časopisov). Preto na Slovensku začalo vychádzať periodikum Písmo sväté pre každého.
J) Pritom všetkom si Cirkev uvedomuje, že nemá už hotové riešenie pre každú novú otázku. Ale – ako odznelo na Ad limina v september 1998 – „radšej sa stavia po boku každého, aby ho povzbudzovala k zodpovednosti a pozvala ho hľadať primeranú odpoveď vo svetle kresťanskej múdrosti nazhromaždenej v dokumentoch Učiteľského úradu Cirkvi .

1.5.2 Ciele

Cirkev si je vedomá toho, že pravá výchova musí sledovať úplnú formáciu ľudskej osoby, usmernenú na jej posledný cieľ a súčasne na spoločné dobro spoločnosti. Deti a mládež sa majú tak vychovávať, aby svoje fyzické, morálne a intelektuálne vlohy mohli harmonicky rozvíjať, získať dokonalejší zmysel pre zodpovednosť a správne používanie slobody a aby boli pripravené na aktívnu účasť na spoločenskom živote (porov. CIC 1983 kán. 795).

1.5.3 Odporúčania

a) rozvíjať formy a metódy uplatnenia vplyvu humánnej orientácie katolíckeho náboženstva na všetkých stupňoch formácie a vzdelania;
b) vytvárať podmienky pre to, aby škola nielen naučila, ale aj vychovávala;
c) zabezpečiť vyučovanie predmetu náboženská výchova ako povinne voliteľného na všetkých stupňoch škôl vo všetkých ročníkoch;
d) usilovať sa o ďalší kvantitatívny rozvoj neštátnych škôl nárastom počtu týchto škôl konverziou zo štátnych škôl. Zapracovať to do zákona;
e) uzákoniť zrovnoprávnenie financovania štátnych a neštátnych škôl z verejných zdrojov;
f) v súlade s princípom subsidiarity decentralizovať riadenie v školstve, zodpovednosť za školu preniesť na riaditeľa školy a regióny. (Umožniť školám vytvárať si vlastné programy vzdelávania, ktoré by zohľadňovali potreby a záujmy vlastného regiónu, tradície zriaďovateľa. Na kmeňové učivo vyčleniť 60 % času, 40 % určiť pre vlastné tématické plány.);
g) zriaďovať integrované školy s cieľom zefektívniť riadenie a prevádzku škôl. Napr. materská škola + základná škola a pod.;
h) vybudovať informačný systém a počítačovú sieť katolíckych škôl;
i) riešiť integrovaný systém starostlivosti o postihnuté deti v základných školách;
j) vybudovať vzdelávaciu základňu, ktorá by umožnila rekvalifikáciu, profesijnú prípravu študentov stredných škôl a gymnázií, ktorí nebudú prijatí na vysokoškolské štúdium;
k) iniciovať získavanie kompetencií pre KBS, aby zriaďovatelia mohli tvoriť učebné plány, osnovy, metodické materiály a učebnice;
l) vytvoriť v jednotlivých diecézach rady pre školstvo, sekcie metodických združení a predmetových komisií;
m) vypracovať spirituálny rozmer učiteľa katolíckej školy a jeho ďalšie kresťanské vzdelávanie;
n) dopracovať osobitný projekt kresťanského vzdelávania dospelých na Rade pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS;
o) účinnejšie angažovať laikov s ukončeným štúdiom teológie vo farnostiach a v rozbiehajúcom sa kresťanskom vzdelávaní dospelých;
p) podporiť vznik aspoň jedného domu kresťanského vzdelávania s celoročným programom.

1.6 Masmédiá – prostriedky spoločenskej komunikácie

1.6.1 Situácia

A) Cirkev je povolaná, aby ľuďom prinášala spásu prostredníctvom ohlasovania Evanjelia. Na ohlasovanie Radostnej zvesti okrem klasických foriem používa dnes aj spoločenské komunikačné prostriedky – masmédiá. Využitie týchto „obdivuhodných vynálezov techniky odporúčajú, ba priam nariaďujú konciloví otcovia v dekréte Inter mirifica (1963). Podrobnejší návod na pastoráciu a evanjelizáciu prostredníctvom masmédií dáva Pápežská rada pre spol. kom. Prostriedky najmä v inštrukciách Communio et progressio (1971) a Aetatis novae (1992).
B) Katolícke masmediálne pôsobenie (oficiálna evanjelizácia za ktorou stojí Cirkev svojou autoritou) sa prirodzene prejavuje v oblastiach:
- oficiálny orgán reprezentujúci v kontakte s médiami slovenskú katolícku Cirkev (TK KBS na čele s hovorcom KBS);
- verejnoprávne média (náboženské redakcie v SRo a STV);
- médiá vo vlastníctve Cirkvi alebo Cirkvou založených a kontrolovaných organizácií (Rádio Lumen, Katolícke noviny, Lux communication, SSV, diecézne a farské časopisy...);
- médiá, ktoré sa k Cirkvi oficiálne hlásia (Vydavateľstvá Lúč, Michal Vaško, a iní – cca 13). Vychádza mnoho časopisov teologického aj populárno-spirituálneho charakteru (asi 40).

1.6.2 Ciele

Prezentácia obrazu Cirkvi v spoločnosti;
Vytváranie jednoty a pocitu spoločenstva medzi veriacimi;
Ponuka kresťanských hodnôt nepraktizujúcim kresťanom, hľadajúcim i neveriacim.

1.6.3 Odporúčania

a) rozvíjať činnosť TK KBS a prepojenia s jednotlivými BÚ, najmä na úrovni diecéznych hovorcov;
b) zabezpečiť rýchly kontakt TK KBS na všetky vplyvné svetské médiá (najmä cez styčné osoby s pozitívnym vzťahom k Cirkvi) a tiež na všetky cirkevné médiá;
c) nezlučovať funkciu hovorcu KBS s prácou v médiách;
d) skvalitniť a rozvíjať internetovú stránku Katolíckej Cirkvi;
e) kvalitne personálne obsadiť Odbornú redakciu náboženského vysielania SRo a
Programové centrum duchovného života STV;
f) nájsť spôsob na oficiálny vplyv KBS pri menovaní šéfov týchto inštitúcií (vsuvka do zákona o STV a SRo, zmluva medzi KBS, ERC a týmito inštitúciami, vhodná forma „kánonickej misie a pod.);
g) usilovať sa o lepšie vysielacie časy (kvantitatívne i kvalitatívne) pre náboženské programy;
h) dosiahnuť častejšie zaraďovanie správ zo života Cirkvi do spravodajstva verejnoprávnych inštitúcií;
i) šírenie kresťanských myšlienok a programov s duchovným zameraním do práce iných redakcií v STV a Sro;
j) vysielaním Rádia Lumen pokryť celé Slovensko;
k) riešiť prepojenie KBS a Katolíckych novín (ktoré sú síce orgán SSV, ale verejnosťou sú ponímané ako oficiálne tlačové periodikum katolíckej Cirkvi);
l) zviditeľniť prácu videoštúdia LUX communication prostredníctvom farských knižníc, videopožičovní a propagáciou v tlačových periodikách blízkych Cirkvi;
m) zefektívniť činnosť SSV;
n) skvalitniť farské časopisy pravidelnými školeniami redaktorov a zriadením odbornej pomoci pri TK KBS, prípadne pri hovorcoch Biskupských úradov;
o) zriadiť diecézny list v KN, ktorý by nahrádzal terajšie diecézne časopisy;
p) zlepšiť koordináciu práce medzi jednotlivými katolíckymi vydavateľmi, kníhkupcami, autormi, prekladateľmi, novinármi a oficiálnymi štruktúrami katolíckej Cirkvi;
q) vykonať prieskumy očakávaní veriacich i neveriacich od katolíckych médií a prieskum sledovanosti týchto médií ako i náboženských programov verejnoprávnych a privátnych médií;
r) presadiť do zákonov o Radách (Rada pre vysielanie a retransmisiu, Rada STV, Rada SRo) možnosť delegovania kandidáta Cirkvi (v spolupráci s ERC);
s) zakomponovať do dielčích zmlúv medzi Svätou Stolicou a SR právo na vlastné médiá a povinnosť štátu podpory a umožnenia celoslovenskej pôsobnosti;
t) vydať zoznam schválených katolíckych periodík;
u) zaradiť do učebných osnov bohosloveckých fakúlt k oblasti Homiletiky „nové formy ohlasovania viery ;
v) uskutočňovať pravidelné zbierky na masmédiá (zaradiť do direktória) pre udržanie a podporu existujúcich médií a podporu nových projektov.

Časť druhá
2. BOŹÍ ĽUD

2.1 Služba biskupov

2.1.1 Situácia

A) Na Slovensku sú dve cirkevné provincie a šesť katolíckych diecéz latinského obradu. V byzantskom obrade je jedna diecéza a apoštolský exarchát. Od r. 1990 sú všetky biskupské stolce obsadené (sedem diecéznych biskupov, jeden exarcha a osem pomocných biskupov).
B) KBS je postavená pred náročnú úlohu: zahojiť rany prenasledovania z totalitného obdobia a rozprúdiť „krv do všetkých životne dôležitých orgánov Cirkvi.
C) Biskup - pastier je ten, kto prejavuje lásku zmŕtvychvstalého Krista, dobrého pastiera. Jeho postoj ku svetu je vedený „pastierskou, pastoračnou láskou , ktorá tvorí vnútorný, dynamický princíp schopný spájať mnohorakú činnosť veľkňaza.
D) Pastoračná láska je v podstate služba v úplnom „essere per , v jestvovaní, žití pre druhých. Darovanie seba v úplnom darovaní sa Cirkvi. Pastoračná láska pomáha, aby čoraz lepšie spoznával očakávania, potreby, problémy, citlivosť tých, ktorým slúži.
E) Pastier zjavuje Kristovu lásku. To je základný postoj, ktorý prezentuje každý biskup. Božské poslanie je poznanie láskou, ktorá sa dáva a spája. Vedieť niečo a vedieť to správne (por. 1 Kor 8, 2), má sprevádzať všetky pastoračné aktivity. Východiskom je pokora Kristovho služobníka. Podmienky ľudského života a najhlbšie úmysly evanjelizačného poslania nie sú v protiklade. Poznanie láskou nie je odvodené od poznania vedeckého. Pastoračné poznanie je spojené s jednotou so svojimi cez neviditeľné a nerozdeliteľné puto. V láske Pastiera ten druhý vo svojej úplnosti sa stáva súčasťou jeho srdca.

2.1.2 Ciele

Ciele pastoračnej služby biskupov sú jasne stanovené v dokumentoch II. vat. koncilu: „Vyvolení na plnosť kňazstva, dostávajú biskupi sviatostnú milosť, aby (...) plnili povinnosť pastorálnej lásky k dušiam, neváhali dať svoj život za ovečky a i svojím vlastným príkladom viedli Cirkev k stále väčšej svätosti, stanúc sa oni sami vzorom stáda . (LG 41)
Nezávisle na tom, aká veľká a na službu náročná časť Božieho ľudu bola biskupovi zverená, má mať osobitnú starostlivosť o stálu formáciu svojich kňazov. Medzi nimi a biskupom je osobitný zväzok, vyplývajúci zo skutočnosti, že kňazi jeho prostredníctvom prijímajú dar kňazstva a delia sa s ním o pastiersku starostlivosť o Boží ľud. Určuje to aj špecifickú zodpovednosť biskupa za kňazskú formáciu.

2.1.3 Odporúčania

a) Koncil odporúča: „Predovšetkým je potrebné, aby arcipastieri Kristovho stáda plnili svoju službu sväto, horlivo, ponížene a mužne, podľa vzoru najvyššieho a večného kňaza, pastiera a biskupa našich duší. Takto konaná služba sa stane aj pre nich výbornou cestou k svätosti. (porov. LG 41)
b) Každý biskup má cítiť pomoc a posilu vo svojej úlohe zo strany spolubratov biskupov, zjednotených v konferencii biskupov.
c) Keď sa biskup stará o formáciu svojich kňazov, má s ňou spojiť aj svoju vlastnú osobnú stálu formáciu. Skúsenosť učí, že čím viac je biskup ako prvý zaangažovaný do vlastnej formácie, o to viac bude vedieť inšpirovať a podporovať formáciu svojho presbytéria.
d) Usilovať sa o otcovský prístup ku všetkým, zvlášť ku kňazom. Priateľské neformálne návštevy kňazov by sa mali stať príležitosťou na ľudské zblíženie a vzájomnú osobnú podporu. Dať pocítiť všetkým, že autorita sa mení na službu a moc na lásku.
e) Pri bedlivej a horlivej starostlivosti o kňazov pamätať na to, že spoločenské okolnosti sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Ich negatívny vplyv je zjavný tak na mladých kňazoch, ktorí odchádzajú z kňazskej služby, ako aj na nevhodnom správaní sa starších kňazov.
f) V Komisii pre klérus pri KBS zabezpečiť zastúpenie pre všetky diecézy. Každý diecézny biskup by mohol uvoľniť jedného kňaza svojej diecézy pre túto službu. Určení kňazi si v spolupráci so svojím biskupom a s Komisiou pre klérus pri KBS zvolia vhodných pomocníkov pre starostlivosť o kňazov vlastnej diecézy.
g) Nezabúdať na kňazov v kríze, ako aj na tých, ktorí opustili kňazskú službu z dôvodu celibátu alebo straty viery.
h) Na úrovní KBS je vhodné aktívne zapájať kňazov a laikov do novokoncipovaných komisií a rád. Podobne na úrovni jednotlivých biskupstiev.
i) Stávať sa dušou tímovej spolupráce, prípravy a organizovania pastoračných, evanjelizačných a formačných plánov. Čím viac je biskup zaangažovaný, tým viac aj druhých inšpiruje a povzbudzuje ku kreatívnej spolupráci. Biskup je totiž hlavný organizátor a koordinátor všetkých aktivít v jeho partikulárnej Cirkvi. Od neho závisí aktivita alebo stagnácia, resp. pasivita všetkého diania v diecéze.
j) Slobodne a otvorene vedieť „počúvať svojich spolupracovníkov a podporovať iniciatívy, s ktorými prídu za ním.

2.2 Poslanie kňazov

2.2.1 Situácia

A) Kňazi mali v dejinách slovenského národa popredné miesto. Podstatne sa pričinili o našu národnú samostatnosť, reč, kultúru a vzdelanie. Hoci v nedávnej minulosti boli politicky zastrašovaní a niektorí aj kolaborovali so štátnou mocou v tzv. Mierovom hnutí katolíckeho duchovenstva alebo neskôr v Pacem in terris, predsa väčšina sa zachovala statočne a dodnes požívajú u ľudí primeranú úctu.
B) Vo všetkých slovenských diecézach pracuje asi 3500 kňazov. V seminároch sa pripravuje cca 750 bohoslovcov a každoročne pribudne asi 120 novokňazov.
C) Podstatný obraz kňazského úradu ako „sviatostnej účasti na moci, ktorou sám Kristus buduje, posväcuje a spravuje svoje Telo sa nemení. (PO 2) Čo sa však za posledné polstoročie radikálne zmenilo, to sú spoločenské podmienky a z nich vyplývajúce požiadavky na osobnosť, činnosť a formáciu kňaza. Nové požiadavky sú jasne vyjadrené v cirkevných dokumentoch (Presbyterorum ordinis, Optatam totius, Pastores dabo vobis, Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis, atď.) Aj od kňazov na Slovensku sa očakáva nasledujúce:
- kňaz má žiť s ostatnými ľuďmi ako s bratmi, z čoho vyplýva dôraz na cnosti, ktoré sa cenia v ľudských vzťahoch (porov. PO 3; 6);
- má sa starať nielen o jednotlivcov, ale aj o budovanie kresťanského spoločenstva (porov. PO 6);
- odporúča sa vhodná forma spoločného života kňazov, menovite časté a pravidelné kontakty, prípadne – kde je to možné – aj spoločné bývanie a stolovanie;
- vedúcu úlohu treba vykonávať takým spôsobom, aby ...spolupracujúc s veriacimi laikmi, správali sa uprostred nich podľa príkladu Majstra, ktorý prišiel slúžiť (porov. PO 9);
- nemajú zabúdať na bratov z ostatných kresťanských cirkví (porov. PO 10).
D) Čo sa týka formácie kňazov, na Slovensku sú rešpektované dokumenty magistéria, ktoré vyzdvihujú:
- viesť kandidátov kňazstva k spolupráci s kňazmi aj laikmi, skontaktovať ich s apoštolskými laickými skupinami (porov. RFIS poznámka 216);
- poučiť bohoslovcov o rôznych formách moderného apoštolátu a novej evanjelizácie, spolupráce s laikmi (porov. RFIS 95);
- naučiť ich, ako viesť laikov k apoštolskému životu (porov. OT 19);
- naučiť ich konať zodpovedne, samostatne a v spolupráci s inými (porov. OT 21);
- rozvíjať komunikačné schopnosti, napr. schopnosť počúvať iných a v duchu lásky mať vnímavé srdce pre ľudské vzťahy v rozmanitých okolnostiach (porov. OT 19).
E) Mladí kňazi po vysviacke
- 1-2 roky každý týždeň sa niekoľko dní venujú prednáškam a pastoračnému štúdiu (porov. RFIS 101a);
- niekoľko rokov sa stretávajú na jeden alebo dva dni v týždni na prednášky a pastoračné štúdium;
- počas prázdnin alebo v inom čase absolvujú pastoračné kurzy;
- po asi päťročnej kňazskej službe absolvujú „kňazský mesiac , zasvätený duchovným cvičeniam, zvláštnym kurzom a preberaním pastoračných problémov (porov. RFIS 101d);
F) Za negatívnu skutočnosť treba považovať fakt, že v učebných plánoch výrazne prevažujú teoretické predmety a prednášky, zatiaľčo vo všetkých odboroch pripravujúcich na prácu s ľuďmi je pomer prednášok k praktickým cvičeniam a seminárom asi 1:1. Kňazská formácia z hľadiska komunikácie s laikmi a ich spoločenstvami, budovania spoločenstva a novej evanjelizácie je nedostatočná. Len časť kňazov v pastorácii sa vedela vyrovnať s novými požiadavkami adekvátnym spôsobom.

2.2.2 Ciele

Pripravovať kňazov na službu v cirkvi, ktorá je „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ (1 Pt 2,9), povolaný na zvestovanie slávnych skutkov trojjediného Boha. Umožniť kňazom v pastorácii, ktorých formácia zo známych dôvodov nebola dostatočná, aby doplnili svoje teologické znalosti a osvojili si adekvátne pastoračné metódy, najmä s ohľadom na novú evanjelizáciu.
Keďže nová evanjelizácia je dielom živého spoločenstva a má za cieľ uskutočňovanie zrelých spoločenstiev (ChL 34), pripraviť kňazov na budovanie farského spoločenstva, čo znamená účinnú spoluprácu kňazov s biskupmi, medzi sebou, s laikmi, ich spoločenstvami a hnutiami.
Uviesť do súladu kňazskú formáciu s požiadavkami cirkevných dokumentov. 2.2.3 Odporúčania

Pre kňazov:
a) Považovať pastoračné priority, predložené Svätým Otcom v apoštolskom liste Novo millenio ineunte (výchova k svätosti, budovanie spoločenstva ako výrazu Nového prikázania, nová evanjelizácia, atď.) za základnú normu pastorácie pre nastávajúce obdobie.
b) Nezanedbať „klasické prostriedky ako úsilie o dokonalosť primeranú kňazskému stavu (PO 12, 13), pastorácia povolaní (OT 2), rozvíjanie kňazskej identity, teologické – najmä biblické a patristické štúdie, modlitbový život, adorácie pred svätostánkom, ruženec, duchovné čítanie, primeraný odpočinok a pod.
c) Dať opravdivý zmysel jestvujúcim formačným stretnutiam – rekolekciám, duchovným cvičeniam a obnovám. Ponúknuť kňazom v pastorácii doplňujúce štúdium, prípadne prázdninové kurzy, najmä z biblickej teológie, koncilových a pokoncilových dokumentov a pastorácie farského spoločenstva. V tomto zmysle usmerniť aj permanentnú formáciu kňazov.
d) Podporovať všetky formy formálnej i neformálneho spoločenstva a spolupráce kňazov.
e) V každej diecéze zriadiť „kňazskú linku dôvery , t.j. menovať skúseného, múdreho a oddaného kňaza, ktorý sa teší dôvere svojich spolubratov, na ktorého sa môžu obrátiť so svojimi problémami a v čase osobných kríz.
Pre formáciu kandidátov kňazstva a mladých kňazov:
f) dôležitou súčasťou seminárnej formácie má byť zdôraznenie slobodnej voľby kňazstva, budovanie vlastnej identity, rast v ľudskej zrelosti a z nej vyplývajúca vernosť a vytrvalosť;
g) zabezpečiť počet spirituálov v seminároch tak, aby spirituáli mohli dobre poznať svojich zverencov a často s nimi komunikovať;
h) zlepšiť pomer praktických cvičení a seminárov k prednáškam;
i) počas semestra poskytnúť čas na praktické cvičenia v apoštoláte, ako príklady sa uvádzajú: katechizácia, aktívna účasť na sviatočnej liturgii vo farnostiach, návštevy chorých, chudobných a väznených, pomoc kňazom pri pastorácii mládeže a pracujúcich (porov. RFIS 98, OT 19);
j) zaviesť pastoračnú prax už počas štúdií – aj cez prázdniny (porov. OT 21), menovite výpomoc v pastorácii v súlade s predstavenými seminára a pod vedením skúsených kňazov (RFIS 99);
k) viesť k zdravému vzťahu k ženám (porov. RFIS 95);
l) venovať sa miništrantom je naliehavé odporúčanie pre naše farnosti. Pravidelné stretávanie s kňazom pri športových turnajoch, na výletoch a súťažiach, pri príprave liturgie i štúdiu potrebných vedomostí, návšteva v seminári a stretnutie s bohoslovcami, sú jedinečné príležitosti pastorácie povolaní.

2.3 Prínos inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života

2.3.1 Situácia
Rehole
A) Od roku 1990 môžu rehoľné spoločenstvá na Slovensku účinkovať opäť oficiálne. Bola to veľká zmena v živote jednotlivých samostatne žijúcich členov rehôľ. Od päťdesiatych rokov do ich opätovného obnovenia uplynulo dlhých štyridsať rokov. Za ten čas neexistoval komunitný život, stretnutia rehoľníkov boli tajné a sporadické. Obnovenie rehoľných domov nastalo v podstate akoby spätne od uzavretia kláštorov, ale štyridsať rokov znamenalo aj veľké zmeny v počte rehoľníkov jednotlivých rehôľ a ich vekového zloženia. Zväčša sú slabo zastúpení päťdesiatnici, ktorí by mohli tvoriť prirodzené spojivo medzi generačne staršími a mladšími členmi. Vstup nových kandidátov dáva však nádej plného obnovenia rehoľného života v slovenskej cirkevnej provincii.
B) Zasvätený život je hlboko zakorenený v príklade a slove Ježiša Krista, je darom Boha Otca Cirkvi prostredníctvom Svätého Ducha. Nachádza sa v samom srdci Cirkvi ako prvok rozhodujúceho významu pre jej poslanie.

Sekulárne inštitúty
A) Sekulárne inštitúty sú pomerne mladou formou zasväteného života. Čítame o nich v apoštolskej konštitúcii Provida Mater Ecclesia (1947). Vo svete je kanonicky zriadených asi 130 sekulárnych inštitútov. Sú to združenia laikov a klerikov, ktorí žijú vo svojich prostrediach vo svete, zachovávajú evanjeliové rady, snažia sa o kresťanskú dokonalosť a tak prispievajú k posväteniu sveta zvnútra (porov. CIC, 714) Ich členovia premieňajú celý svoj život na apoštolát. Je to najmä pretváranie pozemských skutočností podľa evanjelia, apoštolát prítomnosti v každom prostredí, apoštolát svedectva kresťanského života vo svojom prostredí ako aj akákoľvek forma činného apoštolátu. Členovia väčšinou nezverejňujú svoje zasvätenie. Źijú v obyčajných podmienkach sveta podľa noriem stanov
– vo svojej rodine, alebo v skupine bratského života (CIC, 774) Na Slovensku vznikli prvé sekulárne inštitúty v 60. - 70. rokoch a v súčasnosti je ich deväť (niektoré aj medzinárodné) Ich zástupcovia sa zúčastňujú aj kongresov Svetovej konferencie sekulárnych inštitútov (CMIS).

2.3.2 Ciele
Rehole
Na prvom mieste treba uviesť aspekt komunitného života, čím sa chce upozorniť prostredníctvom zasväteného života na dôležitosť, ktorú Ježiš Kristus pripisuje Božiemu kráľovstvu ako spoločenstvu veriacich, ktorí sú Bohom volaní, aby žili spoločne, teda spoločne sa modlili a spoločne pracovali okolo Otca, ktorý je prítomný viditeľne vo svojom Synovi. Vnútorný život jednotlivé rehoľné spoločenstvá projektujú i navonok, a to nielen do Cirkvi, ale aj do celého sveta, podľa svojich špecifických chariziem.
Celý Boží ľud žije hodnoty chudoby, čistoty a poslušnosti. Úlohou rehoľných spoločenstiev, ktoré sú súčasťou všeobecnej Cirkvi, je predstaviť špecifickým životným osobným zasvätením tvár Ježiša Krista, ktorý je „chudobný kvôli duchu , ktorý je „čistého srdca a ktorý je poslušný Otcovej vôli „až na smrť, a to na smrť na kríži . Každé rehoľné spoločenstvo má svoju charizmu a je najvlastnejšou povinnosťou rehole, aby túto charizmu realizovalo v prospech partikulárnej a aj všeobecnej Cirkvi.
Hodnota zasväteného života je v zachovávaní a raste jeho kvality. Teda cieľom je zachovávanie vernosti Ježišovi. Zachovanie dôvery v Ježišovo volanie, ktorý i teraz povoláva ľudí, aby šli za ním a uverenie Duchu Svätému, ktorý je tvorca a darca chariziem zasväteného života. Cieľom je aj úsilie o novú evanjelizáciu - povzbudzovaním k modlitbe za povolania, vyvinutím úsilia v bezprostrednom ohlasovaní slova, primeranou katechizáciou, pomocou rozhodujúcim sa dať Bohu veľkodušnú odpoveď.

Sekulárne inštitúty
A) radikálnym prežívaním svojho zasvätenia zvnútra meniť svet Ježišovou silou;
B) viac otvárať svet Cirkvi a Cirkev svetu;
C) spolupráca medzi inštitútmi a ich vzájomné obohacovanie pre účinnejšie plnenie svojho poslania uprostred sveta;
D) spolupráca s KBS a so svetovou konferenciou SI.

2.3.3 Odporúčania
Rehole
a) V duchu dialógu a zmyslu pre spoločenstvo spolupracovať so všetkými subjektami tvoriacimi Cirkev, predovšetkým s biskupmi. V komunitách byť citliví pre pastoračné potreby vo farnostiach.
b) Úzko spájať štýl kontemplatívneho a aktívneho života. To umožňuje plniť aj ťažké poslania. Ježiš Kristus je dokonalým príkladom toho, ako možno komúniu s Otcom spojiť s mimoriadne aktívnym životom
c) Rešpektovať inkulturáciu zasväteného života, aby spôsob myslenia a konania tých, ktorí „zblízka nasledujú Ježiša Krista umožnil zjaviť, čo je dôstojné človeka, aby sa tak vytvoril pravý kultúrny rámec ľudského života. Tak evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti v plnom svetle poukážu na ich hlboký antropologický zmysel.
d) Otvárať sa pre veľkodušné prijímanie a duchovné usmernenie všetkých, ktorí sa na rehoľníkov obracajú v túžbe po Bohu a v snahe žiť podľa požiadaviek viery.

Sekulárne inštitúty
e) konštituovať národnú konferenciu sekulárnych inštitútov z doterajších pravidelných stretnutí;
f) ozrejmovať rozdiely medzi rozličnými formami zasväteného života a združeniami veriacich najmä tým, ktorí sú poverení pastoráciou povolaní;
g) do prípravy budúcich kňazov dať jasné informácie o sekulárnych inštitútoch;
h) pri modlitbách Cirkvi zaviesť novú terminológiu: modliť sa za povolania ku kňazstvu a zasvätenému životu (doteraz sa požíval výraz: za kňazské a rehoľné povolania).

2. 4 Účasť všetkých pokrstených veriacich na poslaní Cirkvi

2.4.1 Situácia

A) Všeobecne možno konštatovať, že v našej dobe sa z viery stala „súkromná vec , a čím ďalej tým viac sa stráca spoločenský rozmer Cirkvi. Spoločnosť sa stáva pluralitná, sekularizovaná, individualistická, často zameraná na konzum. Pojem pravdy ako takej sa veľmi zrelativizoval. U značnej časti veriacich sú preto viera a život oddelené pojmy. Ľudia nie sú pripravení čeliť súčasným ohrozeniam viery, pochádzajúcim z massmédií.
Mnohým chýba vedenie k existenciálnemu stretnutiu s Bohom, ktoré mení formálnu zbožnosť na uvedomelú. Mariánska úcta má niekedy lacný, naivný charakter. Veriaci ľudia nie sú dostatočne pripravení na dialóg vnútri Cirkvi i navonok. Ťažisko aktivít v rámci farnosti spočíva – tak ako v minulosti - temer výlučne na kňazovi, pričom potenciál laikov je častokrát nevyužitý. Tento stav sa len pomaly mení. Okrem toho chýba príťažlivý model nábožnosti mužov. Pritom zdravá mužská nábožnosť je dôležitá aj pre harmonický náboženský život v manželstvách a v rodinách.
B) Napriek tomu za pozitívne možno označiť skutočnosť, že:
- v mnohých farnostiach sa rozvíjajú tzv. malé spoločenstvá. Často sú zárodkom aktivizujúcim celú farnosť;
- zo strany hierarchie je stále viac príkladov pozitívnej spolupráce s laikmi;
- zakladajú sa centrá pre kresťanskú orientáciu a výchovu, napr. farské a iné pastoračné centrá ponúkajúce rôznorodé duchovné, vzdelávacie i oddychové podujatia;
- existujú možnosti získania teologického vzdelania. Za 10 rokov od zmeny režimu ukončilo diaľkové štúdium teológie viac ako 2000 laikov;
- stále pozitívnym znamením je vernosť veriacich Sv. Otcovi;
- stále sú pútnické miesta hojne navštevované.

2.4.2 Ciele

Je potrebné, aby sa organické a sústavné ohlasovanie Božieho slova dostalo k dospelým, aby vedeli urobiť z evanjelia hybnú silu svojho života, a tak odvážne dosvedčovali Krista v prostredí práce, kultúry a sociálnej a politickej činnosti.
Źivot veriacich si v súčasnosti vyžaduje jasné rozhodnutie pre radikálnosť - „dôraz na svätosť sa stáva viac ako dosiaľ naliehavou úlohou pastorácie (NMI 30).

2.4.3 Odporúčania

a) podnietiť a metodicky usmerniť vytváranie diecéznych a farských pastoračných rád;
b) v jednotlivých diecézach menovať kňaza zodpovedného za apoštolát laikov;
c) rozvíjať činnosť pastoračných centier na úrovni diecéz, dekanátov (regiónov) a farností;
d) napomáhať rôzne formy exercícií a duchovným obnov v rámci farností, malých spoločenstiev, hnutí, rehôľ, pastoračných a exercičných centier, včítane dlhodobých programov, ktoré kombinujú stretnutia skupiny s osobným programom doma;
e) viesť laikov k chápaniu osobnej zodpovednosti v Cirkvi a vo svete v duchu II. vatikánskeho koncilu;
f) rozvíjať rôzne formy kresťanského vzdelávania dospelých;
g) formácia laikov má byť stále viac otvorená problémom súčasnej spoločnosti. Veriaci majú byť kvasom, svetlom podporujúcim spoločné dobro. Tí, ktorí majú predpoklady na aktivitu v politike a ekonomike, majú vstupovať do tejto oblasti vo vedomí služby.

2.5 Hnutia a iné združenia laikov

2.5.1 Situácia

A) V minulých desaťročiach začali vznikať malé spoločenstvá, prehlbujúce vzájomnú solidaritu, z ktorých sa postupne rozvinuli slovenské hnutia zamerané na deti, mládež, rodiny.
Źivot laikov oživili aj hnutia, ktorých pôvod bol v zahraničí (fokoláre, neokatechumenát, charizmatické hnutie a iné). Ich prínos spočíva hlavne: v novom prežívaní tajomstva Cirkvi, ďalej v prehĺbenom chápaní Cirkvi ako spoločenstva, v účasti na novej evanjelizácii a vo formovaní zrelých kresťanských osobností.
B) Činnosť hnutí (celoslovensky ich pôsobí do 30) predstavuje široké spektrum pravidelných formačných stretnutí, letných táborov, exercícií, rozmanitých duchovných, vzdelávacích, kultúrnych, či športových podujatí. Možno pozorovať rozvoj charizmatických foriem zbožnosti.
C) Za pozitívne možno označiť:
- spoluprácu cirkevných hnutí na Slovensku, ktorá sa začal budovať (Celoslovenské stretnutie hnutí na Turíce 1999 v B. Bystrici, stretnutia hnutí s diecéznymi biskupmi 26. novembra 2000, stretnutia zástupcov hnutí s predsedom Rady pre apoštolské hnutia KBS.);
- k angažovanosti rôznych združení prispieva Fórum kresťanských inštitúcií (vzájomné spoznanie sa i činností združení; výmena skúseností a názorov; dialóg; koordinácia aktivít; stanoviská k dôležitým otázkam; zapájanie potenciálu laických inštitúcií do úloh Cirkvi). Stretnutí Fóra sa zúčastňujú zástupcovia do 40 rôznych kresťanských organizácií, inštitúcií a hnutí. Fórum sa schádza dvakrát v roku;
- činnosť Rady pre laické apoštolské hnutia pri KBS slúži na koordináciu laického apoštolátu. Ide najmä o tieto činnosti a aktivity: zhromažďovanie a distribúcia informácií (vrátane aktuálnych cirkevných dokumentov); podporu vzájomnej spolupráce medzi hnutiami, kresťanskými inštitúciami a hierarchickou Cirkvou; vzdelávaciu a poradenskú činnosť; vypracovávanie rôznych podkladov, napr. pre duchovnú obnovu laikov vo farnostiach; publikačnú činnosť (napr. Apoštolské hnutia laikov Katolíckej cirkvi na Slovensku, 1995, JAS, 2. vyd. 1996; Kresťanské inštitúcie laikov na Slovensku (1997), interné vydanie; Informačný list Komisie pre laikov (štvrťročne od roku 1998) súčasť bulletinu Źivot Cirkvi; Kresťanské hnutia, združenia a inštitúcie laikov na Slovensku, 1999, Lúč).
D) Negatívnym javom je, že:
- chýbajú diecézne štruktúry pre apoštolát laikov;
- spolupráca cirkevných hnutí s kňazmi vo farnostiach a medzi sebou je nedostatočná;
- málo je zakorenené vedomie zodpovednosti za Cirkev a za pretváranie celej spoločnosti v duchu evanjelia;
- v niektorých spoločenstvách sa vyskytuje nezdravá citovosť a túžba po zážitku, duch nezdravej konkurencie.

2.5.2 Ciele

Základným cieľom hnutí a združení je prispieť k tomu, aby sa kresťanstvo stávalo životným štýlom, kultúrou. Laici majú prostredníctvom hnutí získavať impulzy, aby boli v spoločnosti schopní viesť dialóg, obraňovať katolícku vieru a ponúkať ľudské a kresťanské hodnoty. V tomto zmysle si veriaci majú osvojiť nové (pozitívne) formy evanjelizácie, ktorá má vychádzať z osobného stretnutia s Ježišom Kristom.

2.5.3 Odporúčania

a) zlepšiť spoluprácu medzi hnutiami navzájom a dosiahnuť u členov jednotlivých hnutí povedomie hlbšej príslušnosti k Cirkvi, ku konkrétnej farnosti, diecéze – sentire cum ecclesia;
b) starať sa o účinnejšiu prítomnosť hnutí a kresťanských inštitúcií v živote spoločnosti;
c) rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi hierarchiou, laikmi a ich združeniami na všetkých úrovniach;
d) ustanoviť aspoň pre väčšie hnutia na celoslovenskej, príp. diecéznej úrovni zodpovedného kňaza, ako duchovného asistenta;
e) pravidelne aktualizovať brožúru „Kresťanské hnutia, združenia a inštitúcie laikov na Slovensku ; vydávať Informačný list Rady pre laické apoštolské hnutia KBS.

Časť tretia
3. FARNOSŤ

3.1 Pastorácia a evanjelizácia farského spoločenstva

3.1.1 Situácia

A) Ako to pastoračné sympóziá (1998 Svit, 1999 a 2000 Košice) ukázali, celková situácia v našich farnostiach je dobrá a nechýbajú vynikajúce pastoračné iniciatívy. Najmä v mestách nemálo laikov účinne spolupracuje s kňazmi najmä v oblasti katechézy, charity, práce s deťmi, mládežou a evanjelizácie (kurz Filip, Kampaň pre Ježiša). Treba vyzdvihnúť obetavú prácu cirkevných hnutí.
B) Súčasný život priniesol aj enormný nárast nových úloh, na ktoré farnosti a duchovenstvo neboli pripravené. Zábavný priemysel a obchod sa zmocnili voľného času ľudí a usmernili ich pozornosť na materiálne hodnoty. Sekty a kulty ponúkajú lákavé nahrážky za pravé hodnoty.
C) Kňazi vo väčšine farnosti sú preťažení. Väčšina z nich dostala formáciu v dobe totality, takže len obmedzenou mierou mohla osvojiť koncilového ducha. V praxi často pretrváva pastorácia obmedzená na priestor kostola a fary. Je len málo vzdelávacích a formačných akcií, zameraných na pastoráciu. Chýbajú diecézne pastoračné strediská, ktoré by v tom pomáhali. Spolupráca s laikmi napriek istým pokrokom je často neuspokojivá, príčiny (nedostatok otvorenosti a vzájomnej dôvery atď.) sú na oboch stranách.
D) Súčasná pastorácia sa venuje takmer výlučne len pravidelným návštevníkom kostola (cca 10%); to znamená, že väčšina populácie (nepraktizujúci, neveriaci atď.) je mimo okruhu jej pôsobenia.
E) Z povedaného vyplýva, že Cirkev na Slovensku stojí pred úlohami, ktoré môžu zvládnuť iba aktívne farské spoločenstvá pod vedením duchovenstva s rozsiahlou účasťou laikov. Táto potreba je ešte rukolapnejšia, ak si pripomenieme úlohy načrtnuté v ďalších témach tohto plánu.
F) Význam budovania farského spoločenstva zdôrazňujú aj cirkevné dokumenty: „Communio a missio, spoločenstvo a poslanie sú vzájomne hlboko spojené... Je to ten istý Duch, ktorý zhromažďuje a zjednocuje Cirkev a ktorý ju posiela, aby hlásala Evanjelium až po hranice zeme (ChL 32).

3.1.2 Ciele

Zdokonaľovať doterajšiu farskú pastoráciu v rámci bohoslužieb, vysluhovania sviatostí a katechézy v duchu inštrukcií cirkevného magistéria;
Prejsť od tradičnej pastorácie (poskytovanie duchovných služieb už veriacim) k misijnej pastorácii;
Spolupracovať s laikmi a ich spoločenstvami, aby sa farnosť stala „spoločenstvom spoločenstiev , ktoré je evanjelizované a evanjelizuje ostatných;
Praktizujúcich veriacich viesť k duchovnej zrelosti, k účasti vo verejnom živote a na úlohách Cirkvi;
Povrchných kresťanov viesť k osobnej viere; hľadať cesty, ako osloviť nepraktizujúcich veriacich a vzdialených.

3.1.3 Odporúčania

a) podporovať a realizovať aktivity zamerané na novú evanjelizáciu, najmä formačné kurzy farských spolupracovníkov (základná podmienka účasti je osobná viera a katechéza dospelých);
b) starať sa o programy systematickej obnovy farnosti, zamerané na zmapovanie situácie, formáciu farských spolupracovníkov, vytvorenie spoločenstiev a evanjelizáciu ostatných farníkov;
c) podporovať šírenie osvedčených pastoračných iniciatív, pomôcok a príručiek;
d) zriadiť celoštátne centrum a diecézne strediská pre pastoráciu a novú evanjelizáciu;
e) rešpektovať zaužívané formy zbožnosti a dávať im hlbší obsah;
f) v mestách počítať s osobitnými problémami (drogy, sekty). Mať adresár odborníkov, na ktorých sa možno obrátiť;
g) dobrou príležitosťou k evanjelizácii je stále trvajúci záujem širokých vrstiev populácie o sviatosti. Súčasťou prípravy má byť okrem poučenia aj uvedenie do kresťanskej praxe a integrovanie účastníkov do farského spoločenstva. Z tohto hľadiska sa osvedčila prax, zaradiť do skupiny katechumenov (birmovancov) praktizujúcich veriacich, ktorí v spolupráci s kňazom odpovedajú na otázky, pôsobia svojím príkladom a svedectvom, nadväzujú s účastníkmi osobné kontakty atď.;
h) neznižovať nároky pri príprave na sviatosti;
i) zapájať laikov do úloh farnosti. Laici, ich spoločenstvá a hnutia majú byť otvorení pre potreby farnosti; kňazom treba odporúčať, aby s nimi spolupracovali;
j) rozšíriť trvalý diakonát osvedčených ženatých mužov. Umožniť, aby vo farnostiach v prípade potreby pôsobili na plný úväzok aj laici, ktorí sa už osvedčili ako dobrovoľní spolupracovníci.

3.2 Služba ohlasovania

3.2.1 Situácia

A) Služba ohlasovania sa v univerzálnej cirkvi rozvíja v štyroch oblastiach: a) misijné ohlasovanie – kerygma, b) katechetické, c) liturgické – homília, d) teologický výskum (Porov. Všeobecné katechetické direktórium, 1971, čl. 17; VDK 52).
B) Na Slovensku počas rokov politickej totality boli niektoré formy ohlasovania silno obmedzené. Misijné – kerygma bola iba individuálna. Katechetické bolo zúžené na minimum (takže mnohí si pamätajú, že absolvovali iba rok katechézy, keď išli na prvé sv. prijímanie alebo na birmovku). Teologický vedecký výskum bol úplne potláčaný, keďže na jedinej teologickej fakulte v Bratislave bolo aj doktorandské štúdium možné len na základe štátneho súhlasu. Jedinou štátom dovolenou formou ohlasovania bola homília – kázeň v rámci bohoslužieb – pričom jej obsah sa nesmel dotýkať spoločenských a politických tém. Reproduktory mohli byť len vo vnútri kostola tak, aby vonku nebolo nič počuť.
C) V rokoch 1960-1990 tento stav pochopil profesor homiletiky a pastorálky Jozef Vrablec ako „znamenie doby a na Teologickej fakulte v Bratislave, na prednáškach a seminároch vychoval stovky kňazov, ktorí porozumeli dôležitosť a jedinečnosť homiletického uvažovania. Z ich pastoračného nadšenia a pôsobenia bola živená viera cirkevných spoločenstiev na Slovensku. Hoci nebol dostatok náboženskej literatúry, ani filmov, ani novín, predsa však jestvovalo povzbudzovanie veriacich z homiletických kázní v kostoloch. Preto má Vrablecova škola veľké zásluhy na tom, že sa obdobie neslobody podarilo veriacim ľuďom prežiť.
D) Od roku 1990 sa situácia podstatne zmenila. Kerygmatické ohlasovanie sa uplatňuje v univerzitných pastoračných centrách medzi vysokoškolskou mládežou, v pastoračnej službe v armáde a v nemocniciach. Verejné i súkromné ohlasovania kerygmy znovuožilo pri ľudových misiách vo farnostiach na dedinách i vo veľkých mestách. Svoju činnosť obnovilo aj Pápežské misijné dielo.
E) Nové rozmery a inštitucionalizovanie nadobudli aj formy katechetického ohlasovania. Legislatívnymi úpravami sa dosiahlo to, že náboženstvo ako predmet bolo zaradené do vyučovacieho procesu. Štúdium teológie umožnilo mnohým laikom stať sa kvalifikovanými katechétmi. Postupne sa stabilizuje organizovanie farskej i školskej katechézy na katechetických strediskách pri jednotlivých biskupských úradoch.
F) Teologický výskum ako služba ohlasovania a evanjelizácie sa na Slovensku rozvíja na troch teologických fakultách a ďalších štyroch inštitútoch. Mnohí kňazi aj laici absolvujú doktorandské štúdiá doma i v zahraničí, čím napomáhajú rozvoj teologického výskumu; okrem toho sa ročne sa píše cca 500 magisterských diplomových prác. Habilitačné a inauguračné konania v teologickej oblasti sú na Slovensku zatiaľ ojedinelé. Nemalé ťažkosti sú aj pri spravovaní knižníc potrebných pre normálny teologický rozvoj.
G) Homília sa na Slovensku uplatňuje v zmysle predpisov kánonického práva najmä v nedele a prikázané sviatky. Vo všedné dni sa uskutočňuje tam, kde je horlivý kňaz. S touto formou ohlasovania sú kňazi dostatočne zoznámení počas teologických štúdií, absolvujúc rétoriku a homiletickú vedu. V praxi jestvuje množstvo kazateľských pomôcok, či už exegetických komentárov, hotových homílií alebo zbierok príkladov. Nespokojnosť veriacich so slabým kazateľom treba posudzovať individuálne, z prípadu na prípad.

3.2.2 Ciele

Ciele všetkých štyroch foriem ohlasovania sú popísané v súčasných dokumentoch cirkevného magistéria. Zatiaľ, čo cieľom kerygmy je obrátenie, pri katechéze ide o dozrievanie tohto obrátenia a formovanie takej mentality, akú mal Kristus. Cieľom homílie nie je obrátenie alebo vzdelávanie veriacich, ale vzdávanie vďaky, oslava Božieho slova a povzbudenie k životu podľa evanjelia. Teologický výskum má za cieľ prehlbovanie ľudského poznania o Božom slove.

3.2.3 Odporúčania

a) Aby služba ohlasovania bola účinná, treba zasadiť Božie slovo do konkrétneho života.
b) Všetky formy ohlasovania sa majú dnes uskutočňovať „v sile skúsenosti . Je potrebné dbať na to, aby boli založené na osobnom svedectve tak, ako o tom hovorí Pavol VI.: „Dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a týchto počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami. (EN, 41).
c) V teologickom vzdelávaní je potrebné zosúladiť náuku s praktickými cvičeniami tak, aby absolventi boli pripravení pre homiletické, katechetické a misionárske ohlasovanie.
d) Do služby ohlasovania treba zapojiť všetky formy masmédií, či už ide o internet, televíziu, rádio alebo tlač. Preto treba vysoko hodnotiť Rádio Lumen na Slovensku a všetky vydavateľstvá pre duchovnú literatúru a časopisy.
e) Služba ohlasovania bude účinná vtedy, ak laici a nové cirkevné hnutia budú pozývané k širšej spolupráci s klérom, rešpektujúc úrady a funkcie v zmysle kánonického práva (homília je rezervovaná kňazovi alebo diakonovi porov. CIC 1983, kán. 767 § 1 a CCEO, kán. 614 § 4).

3.3 Katechéza

3.3.1 Situácia

A) Od roku 1991 sa katechizačná činnosť zameriavala predovšetkým na školskú katechézu, pre ktorú sa vypracovali osnovy a postupne učebnice a metodické príručky náboženskej výchovy pre všetky ročníky základných a prvé dva ročníky stredných škôl. Do roku 1995 sa používalo niekoľko typov učebníc (spišské, košické, v menšej miere, iné dostupné učebnice). Na hodiny náboženskej výchovy na ZŠ aj SŠ chodí cca 450 000 žiakov (cca 50%). Farská katechéza je väčšinou príležitostná a zväčša sa obmedzuje na prípravu na sviatosti. Komisia pre katechizáciu KBS vydala Malý kompas viery (M. Kašparú v slovenčine) a Malý katechizmus Verím (Kirche in Not) prednostne pre potreby farskej katechézy. Komisia pripravuje katechetické príručky ku príprave na prvé sv. prijímanie a na sviatosť birmovania.
B) Od roku 1992 začínajú rozvíjať systematickú prácu diecézne katechetické strediská (DKS). Okrem zabezpečenia katechetických príručiek a pomôcok venujú zvýšenú pozornosť formácii a vzdelávaniu katechétov v spolupráci s teologickými fakultami a vybranými pedagogickými fakultami. V snahe vytvoriť katechetický program, v roku 1998 na celoslovenskom katechetickom seminári v Košiciach sa uskutočnila prvá etapa analýzy stavu katechézy vo všetkých diecézach na Slovensku. Seminár analyzoval štrnásť oblastí katechézy, školskej (ZŠ - I. a II. stupeň, SŠ a SOU), farskej (príprava k sviatostiam, katechéza rodín), špecifickej školskej (katolícke, špeciálne a materské školy, výchova k láske a čistote), mimoškolskej katechézy (hnutia, malé spoločenstvá, katechéza rodiny) a organizácie katechézy. Na tému iniciačnej katechézy mládeže sa konal celoslovenský katechetický seminár v Sielnici v roku 2000.

3.3.2 Ciele

Prehĺbenie analýzy stavu katechézy, poznania skutočnej situácie a mentality poslucháčov (deti, mládež, dospelí);
Vypracovanie národného katechetického direktória a náväzne katechetických programov v jednotlivých diecézach;
Uvádzanie do kresťanského života a výchova k životu z viery v spoločenstve;
V metodických postupoch rovnomerne rozvíjať kresťanské vedomosti, zapamätanie si dôležitých formúl viery (memorizáciu), skúsenosti a životné postoje;
Schopnosť hovoriť o svojej viere a zdôvodniť ju;
Uskutočňovanie inkulturácie viery;
Popri vyučovaní náboženskej výchovy v škole rozvíjať katechézu vo farnosti a katechézu v rodine a starať so ich vzájomné prepojenie a dopĺňanie;
Formovať katechétov pre náboženstvo v škole i katechézu vo farnosti;
Zlepšiť organizačné, administratívne, finančné, cirkevné a právne postavenie učiteľov náboženskej výchovy na školách.

3.3.3 Odporúčania

a) vytvoriť národné katechetické stredisko, ktoré bude spolupracovať s diecéznymi katechetickými strediskami, ktoré treba dobudovať;
b) vyriešiť právne a finančné postavenie katechetických stredísk v rámci financovania ústredí cirkví a náboženských spoločností;
c) rozšíriť katecheticko-pedagogickú (praktickú) prípravu budúcich kňazov i katechétov v spolupráci s teologickými a s pedagogickými fakultami (Trnava Nitra, Ružomberok);
d) zabezpečiť permanentnú didaktickú, metodickú a duchovnú formáciu katechétov i kňazov a odborné vzdelávanie metodikov, vizitátorov, pracovníkov katechetických stredísk pri zohľadnení rozdielov medzi farskou a školskou katechézou.

Školská katechéza
a) systémové vypracovanie výchovných cieľov a základného rozsahu vedomostí podľa veku v rámci jednotlivých ročníkov vychádzajúc z jestvujúcich učebníc;
b) postupné vypracovanie nových osnov pre štátne aj cirkevné školy všetkých stupňov, vrátane SOU) a zabezpečovanie tvorby učebníc a metodických príručiek, pričom pamätať na prvé ohlasovanie;
c) rozvinutie metodiky a vizitácie pre predmet náboženská výchova na školách;
d) riešenie problémov spojených s predmetom Náboženská výchova s MŠ SR, vybavenie vstupu kompetentných pracovníkov katechetických stredísk do škôl za účelom vizitácie a poradenstva;
e) právne zabezpečenie spolupráce v oblasti náboženskej výchovy na školách formou dohôd jednotlivých katechetických stredísk s metodickými centrami.

Mimoškolská katechéza
f) prepojenie a vzájomné dopĺňanie katechézy vo farnosti s predmetom náboženská výchova na školách;
g) vytváranie podmienok pre rozličné formy farskej katechézy podľa požiadaviek Všeobecného direktória pre katechizáciu (VDK 67-68, 71);
h) postupné zavádzanie katechézy dospelých vo farnosti a zabezpečenie potrebných katechetických pomôcok a príručiek;
i) spolupráca s liturgickou komisiou najmä pri tvorbe pomôcok a príručiek ( príprava ku sviatostiam, modlitebné knižky a pod.);
j) spolupráca s rodinami, s hnutiami, rehoľami, vychovávateľmi, umelcami, športovcami a pod.

3.4 Posvätná liturgia

3.4.1 Situácia

A) Ovocie Druhého vatikánskeho koncilu sa na Slovensku prejavilo predovšetkým v liturgickej reforme v kostole: zaviedla sa reč ľudu pri bohoslužbách a upravil sa priestor (oltár tvárou k ľudu). Dnes pokračuje systematická starostlivosť o liturgiu za pomoci pozitívnych činiteľov:
- Liturgická komisia KBS, diecézna liturgické komisie a ich sekcie;
- katedry liturgiky na teologických fakultách;
- špecializované časopisy Liturgia, Adoramus te;
- Liturgický inštitút (LI) Košice a jeho tri sekcie - všeobecná, pre posv. hudbu a pre východnú liturgiu;
- rehole, ktoré výraznejšie pestujú liturgiu (dominikáni);
- každoročné sympóziá s medzinárodnou účasťou od r. 1998 a s príspevkom hnutí na Teologickom inštitúte v spolupráci s komisiou pre laikov KBS. B) Hlavné oblasti rezerv a nedostatkov:
- Liturgické témy na kňazských rekolekciách sú zriedkavé. Kňazi uprednostňujú homílie, vytratila sa nám liturgická katechéza ako aj užívanie mnohých možností, ktoré poskytujú liturgické knihy. Autentická liturgická tvorivosť často chýba, niekedy ju nahrádza svojvoľnosť;
- na úrovni farskej pastorácie chýbajú na viacerých miestach kvalifikovaní organisti - kantori a zbory. Na diecéznych a dekanátnych úrovniach chýba systém pravidelnej starostlivosti (školenia, formácia) liturgických služobníkov - miništranti, organisti;
- činnosť stavebno - umeleckej sekcie v našich diecézach býva nedostatočná alebo aj celkom chýba. Zariadenie kostola, najmä riešenie presbytéria (oltár, ambóna, miesta predsedajúceho a posluhujúcich a pod.) sú často nevyhovujúce. V rámci Slovenska nie je ešte periodikum pre túto problematiku.

3.4.2 Ciele

Plne rozvinutá liturgická pastorácia, ktorej konečným cieľom je plná, uvedomelá a činná účasť veriacich na liturgii. Usmerňovanie ľudových pobožností, ktoré majú svoju tradíciu, význam a napomáhajú daný cieľ.

3.4.3 Odporúčania

Oblasť liturgie všeobecne:
a) zlepšiť koordinovanosť jednotlivých inštitúcií a koordinácia vydavateľskej činnosti;
b) vypracovávať témy pre kňazské rekolekcie o liturgickej pastorácii;
c) napomáhať finančné zdroje na honorovanie odbornej práce pri preklade liturgických kníh a súvisiacich nákladov;
d) doterajšiu prax (monopol SSV na vydávanie a zodpovednosť SLK prípravnými prácami) usmerniť tak, aby právomoc a zodpovednosť boli na tej istej strane;
e) uvážiť možnosť podávania sv. prijímania na ruku.
Najdôležitejšie úlohy Liturgickej komisie KBS:
f) pripraviť modlitebné knihy pre veriacich vhodné pre súčasnú dobu;
g) zlepšiť činnosť diecéznych liturgických komisií a ich sekcií. Členov do spomínaných komisií treba menovať zodpovedne po odborných konzultáciách.

Najdôležitejšie úlohy Liturgického inštitútu:
h) Školenia liturgických služobníkov - lektori, organisti, žalmisti a miništranti.

Najdôležitejšie úlohy katedier liturgiky:
i) starať sa, aby na katedrách teologických fakúlt a ich inštitútov bolo viac odborníkov vysokej špecializácie;
k) vydávať viac titulov liturgických kníh, článkov v KN pre prehĺbenie liturgických poznatkov;
l) v kňazských seminároch sa má liturgia pestovať vzorovo, aj neustálym precvičovaním viacerých možností obradov i spevov (v národnom i latinskom jazyku).

Najdôležitejšie úlohy farností:
m) obnoviť liturgickú katechézu; zlepšiť prepojenie liturgie s pastoráciou a životom; n) podporovať tvorivosť v liturgii v medziach usmernení liturgických dokumentov.

Oblasť posvätného spevu
o) pokračovať v realizácii schváleného a prijatého projektu prípravy Liturgického spevníka;
p) na národnej úrovni treba hľadať možnosti zabezpečiť kvalifikovaných organistov;
q) rozvinúť školenia organistov a žalmistov v rámci Diecéznych liturgických komisií v spolupráci s LI;
r) podporiť jestvujúci časopis o posvätnej hudbe Adoramus te ako fórum prípravy
Liturgického spevníka, liturgického spevu a ďalšieho odborného rastu každého organistu.

Stavebno - umelecká oblasť
s) plánovanie nových kostolov, rekonštrukcie a definitívne riešenia interiéru kostolov má schváliť biskup po odbornom vyjadrení tejto sekcie. Takto pripravený a realizovaný stav nemožno svojvoľne meniť (ani pri výmene správcu kostola, resp. farára). Prob- lematiku a primeranú projekčnú úroveň ustráži jedine diecézny biskup za pomoci stavebno - umeleckej komisie;
t) v následnosti na prípadnú zmenu správcov - farárov vyvstáva závažná problematika ustrážiť komisiou zaručenú objektivitu liturgického riešenia. Pri posviackach a vizitáciách biskup má vyžadovať stav podľa vyjadrenia komisie, čo je jediný spôsob ako zabrániť neoprávneným zmenám. Dodržiavaním poriadku sa vyrieši aj záruka odborného pamiatkového prístupu a potreba vypočuť mienku veriacich. Súčasťou biskupských vizitácií má byť aj overenie a usmernenie stavu liturgickej reformy v tejto oblasti.

3.5 Diakonia

3.5.1 Situácia

A) Diakonia ako výraz nového prikázania (Jn 13,34) zaujíma osobitné miesto medzi úlohami Cirkvi a farnosti. Je svedectvom aj pre tých, ktorí sú voči Cirkvi zaujatí (1 Pt 3,1). Na Slovensku sa službe chorých, núdznych a na pomoc odkázaných venuje najmä Slovenská katolícka charita, Katolícka jednota Slovenska, Rodina Nepoškvrnenej, Spolky sv. Vincenta a farské spoločenstvá (napr. formou farských charít). Katolícka charita má asi 1500 zamestnancov a množstvo dobrovoľných spolupracovníkov; vykonáva rozsiahlu činnosť, napr.:
- správa a riadenie charitných domovov pre kňazov a rehoľné osoby;
- pravidelná opatrovateľská a ošetrovateľská služba pre starých a chorých (na 50 miestach);
- charitatívne-sociálne centrá, ktoré sa starajú o sociálne odkázané rodiny a jednotlivcov;
- domy pre mentálne a telesne postihnutých, starých, chorých, pre deti zo sociálne postihnutých rodín osamelé ženy s deťmi a tehotné ženy;
- charitatívna služba v rodinách;
- psychologické, sociálne a medicínsko-sexuologické poradenstvo;
- nocľahárne;
- starostlivosť o utečencov a migrantov.
B) Prekážkou ďalšieho rozvoja charitatívnej činnosti sú stále viac obmedzované dotácie ako aj absencia charity vo veľkej časti farností.
C) Je zjavné, že činorodá láska ku všetkým ľuďom, najmä na pomoc odkázaným, za jednou z pastoračných priorít pre nastávajúcu epochu. Ukazujú sa nové formy chudoby, t.j. zúfalstvo, opustenosť v starobe a chorobe a závislosť u ľudí, ktorí sú hmotne zabezpečení. Pritom je zrejmé, že nemožno urobiť z kresťanských spoločenstiev sociálne agentúry (NMI 52).

3.5.2 Ciele

Napriek zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam snažiť sa udržať charitatívnu činnosť na doterajšej úrovni. Rozšíriť doterajšiu charitatívnu činnosť zakladaním ďalších farských charít a získavaním ďalších dobrovoľníkov.Pomocou kurzov zlepšiť pripravenosť spolupracovníkov.

3.5.3 Odporúčania

a) Pri nemocniciach vytvoriť skupiny dobrovoľníkov, ktorí budú spolupracovať s miestnym duchovným a postarať sa o ich primeranú formáciu. K ich úlohám budú patriť okrem iného rozhovory s pacientmi a sprostredkovanie kontaktu s kňazom najmä v súvislosti s vysluhovaním sviatostí.
b) Pre veľké nemocnice – ak to podmienky dovoľujú – vyčleniť nemocničného kaplána, ktorý by sa venoval pastorácii chorých, ich návštevníkov aj zdravotníkov.
c) Vo väčších nemocniciach zriadiť kaplnku s konzultačnou miestnosťou, vybavenou knižnicou.
d) Podporovať hospicové hnutie.
e) V spolupráci so subkomisiou KBS pre medicínsku etiku a bioetiku podporovať zriadenie aspoň jednej gynekologicko-pôrodníckej kliniky (alebo oddelenia) s katolíckou orientáciou.
f) V každej farnosti zriadiť farskú charitu ako skupinu dobrovoľníkov, ktorí budú viesť evidenciu chorých a na pomoc odkázaných, sociálne odkázaných detí a rodín a reagovať na ich potreby. Zaistiť primeranú duchovnú a odbornú prípravu týchto dobrovoľníkov.
g) Podporovať a rozširovať služby pre sociálne odkázané rodiny a sociálne odkázanné deti.
h) Ponúknuť konkrétnym skupinám laikov vzdelávacie kurzy a prednášky o sociálnom učení Cirkvi, obsahove prispôsobené zameraniu a potrebám týchto skupín.

3.6 Ľudové a svetové misie, verejná evanjelizácia

3.6.1 Situácia

A) Z aspektu vnútorných misií:
- Ľudové misie, ako duchovné cvičenia pre celú farnosť, mobilizujú zdravé sily farnosti /skupiny, hnutia/ a tak cez ich zápal sú priťahovaní aj pochybujúci,či neveriaci. Preto CIC kan.77O hovorí, že podľa pokynov diecézneho biskupa sú kňazi povinní v určitých obdobiach organizovať vo farnostiach mimoriadne ohlasovanie, ako rekolekcie a ľudové misie, prispôsobené potrebám doby.
- Na Slovensku mnohí ľudia prijímajú misijný program. Možno aj preto, že ľudové misie päťdesiat rokov neboli a prinášajú do života veriacich čosi nové. Mnohí ľudia sa kdesi stratili vo viere a potrebujú „otras“, aby sa spamätali. Na misiách si riešia problémy ukryté hlboko v srdci. Oni im bránia žiť naplno svoj vzťah s Bohom.
B) Z aspektu svetových misií:
- Angažovanosť za svetové misie, ktorá za totalitného režimu stagnovala, sa rozvíja iba postupne. Okrem Pápežského misijného diela a inštitútov zasväteného života sa za svetové misie zasadzujú niektoré laického hnutia, napr. Misijné združenie Ducha Svätého a Slovenské misijné hnutie. Napriek príkladným iniciatívam akým je napr. „Dobrá novina Hnutia kresťanských spoločenstiev detí treba vynaložiť ešte veľa úsilia, aby sa svetové misie stali záležitosťou každej farnosti, spoločenstva a veriaceho. Tento vzťah k misiám treba rozvíjať, lebo každý kresťan sa krstom stáva spoluzodpovedným za šírenie Božieho kráľovstva vo svete.

3.6.2 Ciele

Splniť Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy , aby sa Cirkev na Slovensku stala viac misijnou;
Upevniť vieru praktizujúcich a prebudiť v nich zodpovednosť za stratených a neveriacich. „Viera sa upevňuje v rozdávaní “ (porov. RMS 2).

3.6.3 Odporúčania

Z aspektu vnútorných misií
a) prebúdzanie misijného zápalu vo farnosti;
b) organizovať vo farnosti ľudové misie;
c) vo veľkých mestách pokračovať v organizovaní celomestských misií viacerými misijnými skupinami;
d) starať sa, aby misie boli efektívne. „Čas Ducha“, ktorý žijeme nás usmerňuje vždy viac na rôzne výrazy a bohatosť metód a foriem;
e) zapájať do misijnej činnosti stále viac laikov, ktorí majú evanjelizačné programy v školách, v kasárňach, na internátoch, na uliciach, ba i v športových halách. Misie dnes nemôžu zostať iba v kostoloch;
f) podporovať evanjelizačné a misijné školy (kláštory Podolínec a Kostolná) na prípravu laikov, ktorí by mali aj po misiách pôsobiť vo farnostiach (formačné, modlitbové a misijné skupiny). Cez zapálených laikov prebúdzať misijný zápal;
g) misie (evanjelizáciu) realizovať len so súhlasom miestneho farára a v spolupráci s ním.

Z aspektu svetových misií h) pri formácii kňazov aj laikov pamätať na výchovu k apoštolátu, k osvojeniu si misionárskeho ducha;
i) rozvíjať misijný rozmer pastorácie na každej úrovni života Cirkvi (farnosť, spoločenstvá, hnutia);
j) vytvoriť v každej diecéze misijné centrum;
k) ustanoviť v každej diecéze riaditeľa Pápežského misijného diela - na plný úväzok;
l) poslať na štúdiá misiológie /aspoň licenciát/ z každej diecézy jedného kňaza. Za tohto predpokladu vytvoriť systém misijného oduševňovania na každej úrovni života Cirkvi.

Časť štvrtá
4. RODINA A VÝCHOVA

4.1 Manželstvo a rodina

4.1.1 Situácia

A) V súčasnosti azda nijaká iná inštitúcia nie je terčom toľkých útokov, ako práve manželstvo a rodina.
B) Zaiste nechýbajú pozitívne aspekty, medzi ktoré patrí sloboda prejavu, dôraz na rešpektovanie ľudských práv (za predpokladu vyváženosti medzi právami detí a rodičov, žien a mužov) a dôstojnosti ľudskej osoby, snaha o rešpektovanie dôstojnosti ženy v jej osobnom, rodinnom a verejnom živote, rozvoj teológie a spirituality manželstva a rodiny, chápanie manželstva a rodičovstva ako povolania k láske a k svätosti, zdôrazňovanie zodpovednosti rodičov za výchovu a evanjelizáciu svojich detí, iniciatívy a hnutia zamerané na podporu a vzájomnú pomoc rodín.
C) Na zlepšení pastorácie rodín sa podieľa:
- Rada KBS pre rodinu (návrhy pastoračných programov, formy práce);
- diecézne a farské rady pre rodinu;
- manželia, rodičia, odborníci (lekári, pedagógovia a psychológovia);
- laické hnutia a iniciatívy (Hnutie kresťanských rodín, manželské stretnutia, hnutie Nových rodín, Modlitby matiek a iné);
- V každom zo 107 dekanátov SR je manželský pár, ktorý spolupracuje pri pastorácii rodín.
D) Súčasne vidíme rôzne ťažkosti, do ktorých sa rodina na Slovensku často dostáva. Počet sobášov a počet narodených detí z roka na rok klesá, počet kohabitácie, rozvodov a detí narodených mimo manželstva rastie. Hoci počet potratov zdanlivo klesá, je to tým, že sa používa čoraz viac antikoncepcia, ktorá má aj abortívny účinok. Antikoncepčné myslenie sa šíri a oslabuje vernosť aj stabilitu vzťahov.
E) V poslednom období sa objavuje aj úsilie o zrovnoprávnenie homosexuálnych vzťahov s manželstvom. Manželstvo a rodina je oslabovaná hodnotovo, morálne, ale aj postavením v spoločnosti a narušujú ju aj nevhodné sociálne a ekonomické podmienky. Deti často vyrastajú bez aktívnej účasti mužov vo výchovnom procese („generácia bez otcov ), čo veľmi negatívne ovplyvňuje na ich vývin; niektoré výskumy vidia v tom jednu z príčin týrania a zneužívania detí.
F) Katolícka cirkev na Slovensku reaguje na tieto výzvy rozvíjaním učenia o rodine a ponukou prostriedkov a hodnôt, na ktorých možno vybudovať harmonické a stabilné manželstvo. Cirkevné dokumenty (Familiaris consortio, Humanae vitae, List rodinám, Evangelium vitae, Sexualita – pravda a význam) sú spoľahlivou orientáciou pre rodiny hľadajúce odpoveď pre svoje otázky aj pre pastoráciu rodín. Aby sa cirkevné dokumenty premietli do života rodín, jestvuje v praxi základný pastoračný program rodín, ktorý má tieto časti:
- príprava na manželstvo (pred sobášom);
- príprava na rodičovstvo (pred krstom);
- výchova detí a mládeže (pred prvým sv. prijímaním a birmovkou);
- liturgie pre rodiny (príležitostne);
- stretnutia rodín (pravidelne, alebo príležitostne);
- manželské rekolekcie;
- spoločenstvá rodín.

4.1.2 Ciele

Pomáhať veriacim chápať ľudskú sexualitu ako dar, za ktorý sme zodpovední, a manželstvo ako povolanie k láske.
Dosiahnuť to, aby sa pastorácia týkala všetkých členov rodiny.
Pomáhať tým, ktorí sú v zvláštnych situáciách – odlúčení, rozvedení, vdovy a vdovci, bezdetné rodiny, rodiny s nízkymi príjmami.
Zlepšiť vzdialenú a blízku prípravu na manželstvo a rodičovstvo.
Pomáhať rodičom v prehlbovaní vzájomnej lásky a vo výchove detí.
Hľadať cesty, ako pomáhať všetkým rodinám, nielen veriacim.
Spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, zameranými na otázky rodiny. (FC 66).

4.1.3 Odporúčania

Na úrovni farnosti
a) v každej farnosti vytvoriť podmienky (miestnosti, pomôcky) pre stretávanie rodín, zlepšenie prípravy na manželstvo, prípravy na rodičovstvo, poskytovanie pomoci manželom, ktorí sú v kríze;
b) usilovať sa o to, aby farnosť bola domovom pre všetkých, kde nájdu všestrannú pomoc, podporu a radu aj samostatne vychovávajúci, manželia s problémovými deťmi, rodiny s nízkymi príjmami atď.;
c) usporiadať akcie, zamerané na kompletné rodiny (sväté omše, adorácie, ale aj výlety a slávnosti);
d) raz do roka v nedeľu sláviť Deň rodiny;
e) osobitnú pozornosť venovať mladým matkám, pomáhať im v prehlbovaní viery a výchove (audiokazety pre matky, detské ihrisko , pomôcky pre výchovu detí...);
f) rozvíjať pastoráciu mužov, posilňovať ich identitu muža a otca, vrátiť manželov a otcov rodine;
g) pomáhať rodičom pri výchove detí a spolužití s rôznymi generáciami (konzultácie pri riešení výchovných problémov, literatúra, prednášky). Vštepovať im presvedčenie, že ovocie výchovy závisí predovšetkým od Božej pomoci a vzťahu medzi manželmi;
h) pomáhať manželom žiť manželskú čistotu ako tajomstvo a ako cestu dozrievania v láske;
i) rozvíjať vo farnostiach úzku spoluprácu medzi kňazom, rodičmi a pedagogickými zbormi,ako aj – so zapojením laikov - s predstaviteľmi samosprávy a miestnymi štátnymi orgánmi.

Na diecéznej a celoslovenskej úrovni:
j) vybudovať diecézne centrá pre rodinu s trvalými pracovníkmi a vytvoriť podmienky pre ich riadne fungovanie;
k) ďalej rozvíjať a podporovať osvedčené dialogické metódy pastorácie rodín. Sú to: manželské rekolekcie, spoločenstvá rodín, ktoré pomáhajú riešiť rodinné problémy očami viery, stretnutia rodín s diecéznym biskupom, konferencie rodín, kongresy o rodine, kurzy, semináre, prednášky.
l) hľadať možnosti otvoriť rôzne formy Rodičovskej akadémie, zameranej na vzťahy medzi manželmi a výchovu detí;
m) v rámci permanentnej formácie kňazov viesť kňazov pôsobiacich vo farnostiach k otvorenosti pre pastoráciu rodín, ponúkať im semináre týkajúce sa praktickej pastorácie rodiny, nové pedagogicko-psychologické poznatky, tvorivé spôsoby spolupráce s laikmi vo farnostiach ako aj praktické skúsenosti;
n) spolupracovať s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa angažujú v prospech rodín a členov rodín na úrovni diecézy, dekanátu a farnosti v súlade so zásadami zdravej etiky.

4.2 Výchova detí

4.2.1 Situácia

A) Výchovu detí v súčasnej dobe ovplyvňuje veľa faktorov, napr.
- oslabenie väzieb medzi členmi rodiny a spoločnosti;
- technický a informačný rozvoj;
- komercionalizácia všetkých sfér života;
- vznik kresťansky inšpirovaných hnutí a hnutí za ochranu určitých hodnôt (ochrana prírody).
B) Na kresťanskú výchovu detí silne vplýva súčasná kultúra. Najmä prostredníctvom médií jej predkladá svoje hodnoty a životný štýl. V rozprávkach je veľa násilia a zla oproti prejavom pravého priateľstva a dobra. Deti nie zriedka podliehajú vplyvu väčšiny. Ťažko si osvojujú kritické myslenie a pociťujú určité komplexy pred tými, ktorí „môžu“ používať v živote všetky prostriedky – násilie, vulgárnosť, peniaze.
C) Popri práci cirkevných škôl a náboženskej výchovy na štátnych školách sa priama pastorácia detí pozostáva z prípravy detí ku sviatostiam vo farnostiach a z práce reholí a laických hnutí vo voľnom čase detí.
D) Výchovné pôsobenie rodičov je podporovaná prípravami rodičov (a krstných rodičov) v jednotlivých farnostiach, prostredníctvom kázní a osobných stretnutí. Často je však nepravidelná a málo systematická.
E) Pre prácu s deťmi je dôležitá osobnostná aj metodická formácia vedúcich detských spoločenstiev – animátorov, ktorá sa uskutočňuje najmä prostredníctvom týždňových základných kurzov a ďalších prípravných kurzov a stretnutí na úrovni diecéz a farností počas víkendov (najmä saleziáni a eRko).
F) Prácu s deťmi podporujú detské časopisy Rebrík, Čajka, Svetlo a iné.
G) Štúdio Lux pripravuje reláciu pre deti Samson, vysielanú raz do týždňa Slovenskou televíziou.

4.2.2 Ciele

Dieťa brať ako osobu, aby sme z neho utvorili osobnosť a viesť ho k osobnej viere. Vytvárať podmienky na to, aby deti zažívali Cirkev ako spoločenstvo z viery žijúcich a v láske konajúcich ľudí.
Vytvárať podmienky, aby sa pastorácia detí stala integrálnou súčasťou života Cirkvi na Slovensku a nachádzala živnú pôdu v rodinách, školách, farnostiach.

4.2.3 Odporúčania

Všeobecne
a) uprednostňovať preventívny systém pred všetkými formami represií, ktoré ponižujú a uzatvárajú srdce. Preventívny systém je podložený rozumovým zdôvodnením, podávaný priliehavými náboženskými formami, láskavým prístupom osvojeným podľa evanjelia: „nechajte maličkých prísť ku mne“;
b) rešpektovať vekové špecifiká detí. V duchu prikázania lásky rozvíjať osobné vzťahy medzi deťmi;
c) sprostredkovať nielen informácie, ale aj skúsenosť viery; podporovať výmenu skúseností s Evanjeliom medzi deťmi;
d) vo výchovnej práce využívať všetky dostupné prostriedky, ako sú hudba, spev, obraz, obrady, slávnosti, púte, dobré knihy, tábory, príroda, priateľský prístup pri sviatosti zmierenia, bratská a rodinná atmosféra v spoločenstve, šport a súťaže;
e) hľadať cesty, ako predchádzať týraniu a zneužívaniu žien a detí, a ako pomáhať obetiam týchto zločinov.

Práca vo farnostiach:
f) vytvoriť systém pravidelnej a systematickej práce s rodičmi ako prvými sprostredkovateľmi viery svojim deťom. (Príprava na krst – vzájomná pomoc pri výchove napr. cez rodinné spoločenstvá);
g) začleniť do formácie kňazov v seminároch metodickú prípravu na pastoráciu detí vo farnostiach ako povinnú súčasť výuky a túto realizovať v spolupráci s laikmi, ktorí majú v tejto oblasti skúsenosti;
h) podporovať vydávanie metodických materiálov z pohľadu detskej pastorácie pre kňazov, katechétov, animátorov, pedagógov, rodičov a pod.;
i) podporovať systematickú prípravu detí ku sviatostiam a ponúkať im možnosti ďalšej formácie po prijatí sviatosti (oltárnej a birmovania) a ich začlenenie do farnosti;
j) podporovať vytváranie detských spoločenstiev a vytvárať im podmienky na ich pravidelnú činnosť (priestory, klubovne, spolupráca pri organizovaní mimoškolských aktivít ako sú Dni života, Dni radosti, letné tábory, výlety a pod.);
k) vytvárať priestor pre aktívnu účasť detí na liturgickom živote Cirkvi cez pravidelné detské sv. omše, detské spevokoly, detské krížové cesty, uskutočňované formou blízkou dnešným deťom;
l) podporovať osobnostnú a metodickú formáciu animátorov – vedúcich detských spoločenstiev na úrovni farností a diecéz;
m) rozvíjať v deťoch misijné cítenie cez zapájanie detí do aktivít ako Dobrá Novina (vianočná kolednícka akcia);
n) podporovať spoluprácu a výmenu skúseností medzi farnosťami, laickými hnutiami (eRko, DOMka, skauting a iné), rehoľnými spoločenstvami na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni v oblasti práce s deťmi.

Práca s médiami:
o) podporovať vydávanie detských časopisov a literatúry, ktoré podporujú ciele detskej pastorácie;
p) vytvárať priestor vo verejnoprávnych (STV a SRo) a kresťanských (Rádio Lumen) médiách na kvalitné detské relácie

4.3 Mládež a evanjelizácia

4.3.1 Situácia

A) Existencia rôznych mládežníckych spoločenstiev, ktoré boli ovocím pastoračno – evanjelizačného úsilia už počas totality, nadobúda v súčasnosti nové rozmanité formy.
Popri pozitívnych znakoch často im chýba evanjelizačný rozmer, zmysel pre konkrétnu službu a spolupráca s druhými spoločenstvami.
B) V rámci Sekcie pre mládež Rady pre rodinu a mládež KBS sa pravidelne stretávajú diecézni koordinátori menovaní jednotlivými diecéznymi biskupmi, ako aj zástupcovia univerzitných pastoračných centier, saleziánov a iných reholí, hnutí, združení a komunít pracujúcich s mládežou. V popredí je napĺňanie nového modelu pastorácie mládeže na Slovensku schváleného KBS v marci 1998. V septembri 1999 sa začalo realizovanie tohto modelu zriadením Sekcie pre mládež banskobystrickej diecézy a započatím jej systematických aktivít – pravidelné stretnutia diecéznej Rady pre mládež, aktivity Diecézneho centra mládeže ako sú dlhodobé kurzy diecéznej animátorskej školy, organizovanie duchovných obnov, celodiecéznych mládežníckych podujatí a evanjelizačných programov.

4.3.2 Ciele

V duchu pastoračnej línie Jána Pavla II. napomáhať základné objavy mladého človeka - objavenie osoby Ježiša Krista a objavenie života ako povolania.
Formácia ľudsky i kresťansky zrelej osobnosti mladého človeka pripraveného na angažovanie sa v Cirkvi i v spoločnosti.
Integrálna formácia mládeže v oblasti duchovnej a ľudskej, teoretickej a praktickej, osobnej a spoločenskej, kultúrnej a profesionálnej.
Viesť mladých ľudí, aby boli nielen prijímateľmi pastoračnej starostlivosti, ale aj jej aktívnymi spolutvorcami.

4.3.3 Odporúčania

a) dať vo farnosti mladým priestor zachovávajúc prepojenie na správcu farnosti, vytvárať malé spoločenstvá a podporovať ich evanjelizačnú otvorenosť, dbať na výber a formáciu animátorov, napomáhať spoluprácu rozličných mládežníckych spoločenstiev vo farnosti, ich prepojenie na verejné inštitúcie, školy, sociálnu činnosť;
b) na úrovni dekanátov sa starať o pravidelné stretnutia zástupcov farností, animátorov rôznych spoločenstiev mládeže s cieľom výmeny skúseností a informácií, koordinácie a ďalšieho vzdelávania a formácie. Tieto činnosti usmerňuje kňaz, poverený biskupom starostlivosťou o mládež na území dekanátu;
c) zriadiť diecéznu rada (komisiu) pre mládež s kňazom – diecéznym koordinátorom povereným diecéznym biskupom a vyčleneným pre túto službu. On koordinuje mládežnícke aktivity v rámci diecézy, napomáha spoluprácu jednotlivých dekanátov, reholí a hnutí v práci pre mládež, organizuje celodiecézne podujatia;
d) Diecézne centrum mládeže sa stará o dlhodobú formáciu v diecéznej animátorskej škole, duchovné obnovy, vydávanie diecézneho informačno – formačného časopisu pre mládež, vytvára evanjelizačné programy, oživuje pastoráciu mládeže vo všetkých častiach diecézy. S týmto cieľom spolupracuje so spoločenskými a kultúrnymi inštitúciami, pastoračným a katechetickým centrom a centrom pre rodinu;
e) podporovať Sekciu pre mládež Rady pre rodinu a mládež KBS, ktorá spracováva analýzy, koncepčne a metodicky usmerňuje evanjelizáciu a pastoráciu mládeže, korodinuje mládežnícke aktivity na celoslovenskej úrovni, ktoré by mali zachytiť farskú, univerzitnú, učňovskú, problémovú i hľadajúcu mládež;
f) V spolupráci so zástupcami diecéz, reholí, komunít, laických hnutí a združení pracujúcich s mládežou pripraviť projekty, ktoré majú zachytiť široký okruh mladých. Pritom je nevyhnutná spolupráca s odborníkmi a v duchu ekumenizmu aj s ostatnými cirkvami;
g) Podporovať formáciu kňazov a laikov pre prácu s mládežou; h) zabezpečiť podujatia pre mládež na národnej i medzinárodnej úrovni, ako sú Svetový deň mládeže, celoslovenské konferencie o mládeži a pod.

4.4 Pastorácia univerzitnej mládeže

4.4.1 Situácia
A) V oblasti pastorácie vysokoškolákov sa v uplynulých rokoch uskutočnil posun dopredu zriadením univerzitných pastoračných centier vo všetkých významnejších univerzitných mestách na Slovensku. Pre pastoráciu študentov boli vyčlenení kňazi, či už diecézni alebo rehoľní. Pravidelne sa stretávala Komisia KBS pre VVKU, sekcia pre univerzity.
Univerzitní kapláni v nej združení, vypracovali Plán dlhodobej formácie univerzitnej mládeže, ktorý schválila KBS na pléne 16. 3. 1999.
B) Pozitívne sa mení ponímanie pastorácie od tridentského chápania čisto územnej farnosti k diferencovanej duchovnej starostlivosti o človeka v zmysle personálneho prístupu II. vatikánskeho koncilu. Napreduje spolupráca územných farností so študentskou pastoráciou. V rámci univerzitných pastoračných centier sa hľadajú primerané formy pastorácie.
C) Negatívnym znakom sú nedostatočné formy prijatia a sprevádzania vysokoškolákov. Mnohí z nich sa nevedia zorientovať v tlaku prostredia. Vplyvom sekularizovaného prostredia sa šíri skepticizmus a indiferentizmus. Mladí ľudia sú plní predsudkov a výhrad voči Cirkvi. Vyplýva to zo súladu medzi náboženskou praxou, s ktorou sa stretávajú a so sebachápaním Cirkvi podľa II. vatikánskeho koncilu.
D) Pastorácia univerzitnej mládeže sa riadi zásadami, ktoré v súčasnosti odporúča cirkevné magistérium. V roku 1994 na podnet Jána Pavla II. vydali tri vatikánske úrady spoločný oficiálny dokument Prítomnosť Cirkvi na univerzitách a v univerzitnej kultúre, ktorý analyzuje situáciu univerzity v dnešnom svete, hodnotí už uskutočnené iniciatívy a predkladá pastoračné návrhy.
E) V máji 1998 zorganizovala v Ríme Kongregácia pre katolícku výchovu spolu s inými cirkevnými inštitúciami Európsky kongres univerzitných kaplánov, ktorý skúmal poslanie univerzitnej pastorácie v období postmoderny, krajného individualizmu a veľkého vplyvu médií. Kongres zdôraznil úlohu formácie študentov, ktorí budú schopní vstúpiť do otvoreného dialógu so súčasným myslením a načrtol základné ciele a prostriedky univerzitnej pastorácie.
F) Najvýznamnejším podnetom zo strany Magistéria bolo Jubileum univerzít, slávené v rámci Jubilejného roka. Na ňom Svätý Otec stanovil základnú tému pre toto obdobie: Univerzita pre nový humanizmus. Je potrebné hľadať pravý humanizmus, vychádzajúci z poznávania Ježišovej osoby, ktorý bude naozaj slúžiť ľudskej osobe, jej rozvoju a dôstojnosti.

4.4.2 Ciele

Evanjelizačné poslanie univerzitných centier má pomôcť dnešnému študentovi odhaliť iluzórny charakter mnohých kultúrnych ponúk, prekonať sugescie idolov a obnoviť vnútornú slobodu, ktorá človeka otvára pre službu Bohu. Cieľom univerzitnej pastorácie je evanjelizácia a inkulturácia, čiže sprítomnenie kresťanského Zjavenia v súčasnej kultúre: predstaviť mladému človekovi evanjelium ako také, ktoré dáva zaujímavé, pravdivé a silné odpovede na jeho základné otázky.

4.4.3 Odporúčania
a) systematická katechéza s dôrazom na vytvorenie spoločenstva, ktorá poskytuje diferencované cesty a odpovede, primerané skutočným potrebám jednotlivých osôb;
b) osobné duchovné a ľudské sprevádzanie študentov, ktoré zo strany kňaza znamená opravdivé prijatie, disponibilta (byť tu pre nich), priateľstvo, vzájomné osobné vzťahy, ako aj múdre posudzovanie situácií, v ktorých študenti žijú a tiež konkrétne kroky pomoci;
c) prehlbovanie viery a duchovného života (KKC, Sväté písmo), zakoreneného v Božom slove, ako aj prehĺbený a s inými zdieľaný sviatostný a liturgický život;
d) rozvíjanie misijného rozmeru formácie;
e) prepojenie formácie s odbornou prípravou;
f) vedenie k angažovanej prítomnosti v rôznych oblastiach života spoločnosti.

4.5 Starostlivosť o seniorov

4.5.1 Situácia

A) Seniori v nejednej farnosti, spoločenstve a hnutí významne prispievajú k pôsobeniu spoločenstva svojimi skúsenosťami, zrelosťou a duchovnými hodnotami. Z tohoto hľadiska pozitívne treba hodnotiť činnosť Združenia kresťanských dôchodcov (4000 členov, 40 miestnych organizácií) a farských klubov dôchodcov.
B) Napriek tomu stretávame postoj, ktorý vytláča seniorov na okraj života spoločnosti a Cirkvi. V rozpore s bežnými názormi staroba nie je obdobím úpadku, ale novou šancou. „Odchod... do dôchodku otvára nový priestor apoštolskej činnosti: túto úlohu treba prijať s odvahou... Je to vek, v ktorom možno lepšie skúmať, lepšie pochopiť a intenzívnejšie prežívať veľkonočné tajomstvo, stať sa príkladom v Cirkvi pre celý Boží ľud“ (ChL 48). C) Čím ďalej, tým viac treba vytvárať podmienky, aby starí ľudia mohli uplatniť svoje dary a tak sa stali svedkami tradície viery (Ex 12,26-27), učiteľmi života (Sir 6,35; 8,11-12) a vykonávateľmi dobročinnej lásky (porov. Dokument Pápežskej rady pre rodinu „Dôstojnosť starého človeka a jeho poslanie v spoločnosti a Cirkvi.“ SSV 1999)

4.5.2 Ciele

Cieľom pastoračného a evanjelizačného plánu vzhľadom na seniorov je povzbudenie k odvahe prijať čas odchodu do dôchodku, v ktorom prioritami sa majú stať:
- dobrovoľná charitatívna činnosť;
- apoštolát (osobný apoštolát aj katechéza);
- liturgia (aj ako diakoni, lektori a akolyti);
- účasť na práci združení a cirkevných hnutí;
- rodina (účasť na výchove vnúčat, odovzdávanie duchovných hodnôt atď.);
- intenzívny život modlitby, ktorý dáva nové sily pre službu Bohu, ľuďom a Cirkvi;
- ochotným prijatím skúšok prinášať duchovné obety za Cirkev a za celý svet (por. Kol 1,24);
- angažovanosť za kultúru života.

4.5.3 Odporúčania

a) vytvoriť podmienky, aby najmä mladší dôchodcovia mohli uplatniť svoje dary vo farskom spoločenstve a spoločnosti;
b) fyzicky aj duchovne pomáhať seniorom, ktorí sú odkázaní na pomoc, aby prijatím utrpenia a modlitbami prispievali k posväteniu seba, svojich drahých a Cirkvi;
c) podporovať hnutia a iniciatívy (biblické krúžky, Univerzita tretieho veku), ktoré podporujú integrovanie seniorov do farského spoločenstva a pomáhajú im, aby obohacovali druhých napr. v rámci malých spoločenstiev;
d) uľahčovať účasť starých ľudí na slávení Eucharistie, sviatosti zmierenia, na pútiach a duchovných obnovách napr. tým, že sa postaráme o dobrovoľných sprievodcov;
e) starať sa, aby služby a pomoc seniorom a chorým odkázaným na pomoc boli spojené aj s duchovnou starostlivosťou. Nezabúdať ani na seniorov, ktorí bývajú v ústavoch;
f) postarať sa, aby v každej farnosti bola pracovná skupina, ktorá vedie evidenciu o všetkých starých a chorých vo farnosti, bez rozdielu na náboženské presvedčenie, a v spolupráci s príbuznými a susedmi sa stará o ich praktické aj duchovné potreby. Pre dobrovoľných spolupracovníkov v tejto službe organizovať formačné kurzy (kurz domáceho opatrovania chorých, kurz sprevádzania umierajúcich, kurz komunikácie s chorými a starými);
g) viesť starých ľudí k apoštolátu prostredníctvom bežných kontaktov, učiť ich svedčiť o Evanjeliu, najmä bez slov drobnými skutkami lásky;
h) chorých a prestárlych prosiť o modlitby za potreby farnosti. Vštepovať im presvedčenie, že ich život aj napriek bolestným obmedzeniam môže byť plodný: svojimi modlitbami a utrpením v spojení s Kristovou obetou môžu vyprosovať milosti pre seba aj pre druhých;
i) vychovávať mladých a dospelých k solidarite so seniormi. Pripravovať ich na aktívnu starobu, na využitie možností, ktorú im raz poskytne ukončenie zárobkovej činnosti.

Časť piata
5. EKUMENIZMUS A DIALÓG

5.1 Ľudia bez náboženskej viery

5.1.1 Situácia

A) Na Slovensku sa podľa štatistiky 27% populácie nehlási k nijakému náboženstvu a podľa prieskumu SAV z r. 1998 vyše 40% populácie nechodí ani občas do kostola. Takáto nevera je skôr postoj človeka, než systém, teória alebo abstraktná ideológia. Zdôvodnenie tohto javu treba hľadať aj v predchádzajúcom spoločensky - politickom totalitnom období.
B) Druhý vat. koncil odsudzuje ateizmus ako systém, ale súčasne vyjadruje presvedčenie, že nádej na slávne vzkriesenie „neplatí len o tých, ktorí veria v Krista, ale o všetkých ľuďoch dobrej vôle, v srdciach ktorých účinkuje milosť neviditeľným spôsobom (GS 22). Dôvodom toho je, že „Duch Svätý všetkým poskytuje – spôsobom známym jedine Bohu – mať podiel na tomto veľkonočnom tajomstve (GS 22). Zdôrazňuje význam evanjelizácie neveriacich, ale zároveň otvára nové možnosti: viesť s nimi dialóg, objavovať spoločné hodnoty. Pozýva neveriacich, aby „s úprimným srdcom uvažovali o Kristovom evanjeliu (GS 21). Vyhlasuje, že „veriaci aj neveriaci majú pomáhať náležito budovať tento svet, na ktorom spoločne žijú (GS 21).
C) Konciloví otcovia vedeli o „tajomstve zla (a odvtedy sa útoky na Cirkev ešte viac vystupňovali). Analyzovali korene ateizmu a dospeli k názoru, že existuje aj nezavinená neznalosť Boha, že sú aj neveriaci dobrej vôle, s ktorými možno viesť dialóg a spolupracovať. Uznávajú, že „na vzniku ateizmu môžu mať nemalý podiel aj veriaci – ak svojím životom a nesprávnym výkladom učenia „skôr zahaľujú, než odhaľujú pravú tvár Božiu (GS 19). Tento pohľad na neveriacich naznačujú aj Ježišove slová: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca (Mt 7,21).
D) Načrtnutý pohľad na neveriacich dal podnet k iniciatívam zameraným na dialóg a spoluprácu s nimi. Na sociálnych akciách Spoločnosti priateľov Matky Terezy spolupracujú početní neveriaci. Hnutie fokoláre na celom svete vedie systematický dialóg s „priateľmi nenáboženského presvedčenia , ktorí sa zúčastňujú stretnutí a sociálnych akcií hnutia. Spoločenstvo svätého Egídia (Taliansko) podnietilo medzinárodnú iniciatívu Moratórium trestu smrti. Aj Medzinárodný rok rodiny vznikol z iniciatívy veriacich ľudí.

5.1.2 Ciele

S pohľadom na Kristovu túžbu: „Aby všetci jedno boli... (Jn 17,21) pristupovať ku všetkým neveriacim. Vštepovať veriacim koncilový pohľad na tajomné pôsobenie milosti vo všetkých ľuďoch dobrej vôle a koncilové učenie o možnosti spásy ľudí, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Boha.
Pozývať všetkých ľudí dobrej vôle k dialógu a iniciatívam, zameraným na pravé hodnoty, aké sú spravodlivosť, solidarita, sloboda, svornosť, bratstvo, mier medzi národmi a v každom srdci, ochrana života a rodiny, sociálne iniciatívy, charita atď. V uskutočňovaní dialógu evanjelizovať.

5.1.3 Odporúčania

a) urobiť revíziu súvisiacich teologických predmetov a učebníc náboženskej výchovy z aspektu vyššie načrtnutého koncilového učenia o neveriacich;
b) zriadiť Radu KBS pre dialóg s neveriacimi a evanjelizáciu;
c) zakladať skupiny dialógu, ktoré sa držia zásad: Odovzdávať evanjelium životom, nečakať veľké veci, robiť „maličkosti s veľkou láskou . Hľadať to, čo nás spája; dôverovať v milosť, ktorá v neveriacich neviditeľne pôsobí. Zachovať svoju identitu a rešpektovať identitu druhých;
d) prekonať defenzívny postoj k neveriacim, neobmedzovať sa na reagovanie na negatívne javy;
e) chopiť sa iniciatívy, začať s nimi dialóg, hľadať možnosti spolupráce a spoločné hodnoty. Źiť v blízkom priateľstve s nimi a oni postupne môžu prehodnotiť svoj štýl života a prijať: kultúru dávania namiesto konzumu, čistotu a vernosť namiesto bezuzdného sexuálneho vyžitia;
f) dialóg s neveriacimi nevylučuje, ale podporuje evanjelizáciu, ktorá je nielen odovzdávaním informácií o Bohu, ale predovšetkým svedectvom živej a zrelej viery.

5.2 Sekty

5.2.1 Situácia

A) Duchovná scéna na Slovensku sa po roku 1989 stáva čoraz väčšmi roztrieštená. Príčinou toho je najmä aktívne a organizované pôsobenie mnohých deštruktívnych duchovných zoskupení (siekt a kultov) a novodobých náboženských a ezoterických smerov. Ich jednostranné pôsobenie vytvára najmä u mladých a pôvodne hľadajúcich ľudí niekedy až silný pocit závislosti oberajúcej ich o vlastnú identitu a kreativitu. Toto všetko značne deformuje ich pozitívny vzťah k cirkvi, ku spoločnosti a v duchovnej oblasti privádza ku stagnácii a zmätkom. Navyše akákoľvek neprirodzená premena osobnosti často so sebou prináša i mnohé nežiaduce psychické a sociálne príznaky.
B) Rada Európy 22. júna 1999 jednohlasne prijala Odporúčanie o ilegálnych aktivitách siekt, ktorým sa európske štáty o. i. vyzývajú, aby zriaďovali národné informačné centrá pre otázky náboženských, ezoterických či spirituálnych skupín.
C) Na Slovensku sa iba postupne začíname oboznamovať s načrtnutou problematikou. Odborných a objektívnych informácií, ako i skúseností v rámci tejto problematiky je nedostatok. Od r. 1995 existuje Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt (ESPŠS), ktorá vydáva odborný časopis Rozmer, venovaný problematike siekt. Počet pracovníkov ESPŠS a náklad časopisu (1500 exemplárov) však zďaleka neodpovedajú potrebám. Najviac chýba sieť odborných poradenských a informačných centier, ktoré by poznatky a skúsenosti o sektách šírili v regiónoch, biskupstvách a farnostiach a komunikovali s celoslovenským centrom.
Problematikou siekt sa zaoberá aj Ústav pre vzťahy štátu a cirkví.

5.2.2 Ciele

Osvetovou a edičnou činnosťou vyplniť informačné vákuum tak, aby vplyv deštruktívnych siekt, kultov a nových náboženských hnutí nemal rastúci charakter.

5.2.3 Odporúčania

a) v každej diecéze zriadiť poradensko – informačné stredisko;
b) organizovať prednášky a semináre pre kňazov, katechétov a učiteľov;
c) spolupracovať so strediskami na diecéznej a celoslovenskej úrovni;
d) rozšírením a dobudovaním ESPŠS a v spolupráci s ďalšími cirkvami, najmä s ECAV, zriadiť ústredné poradensko – informačné centrum s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré bude spolupracovať s teologickými fakultami a so zahraničnými inštitúciami (Česko, Poľsko, Rakúsko, Rusko a pod.);
e) usporiadať odborné konferencie a (v niekoľkoročných intervaloch) kongresy s medzinárodnou účasťou o problematike siekt;
f) robiť odborné školenia pre pedagógov a pracovníkov diecéznych centier;
g) vydávať metodické materiály, odborné publikácie, študijné a pastoračné pomôcky;
h) usporiadať tlačové konferencie, vydávať stanoviská pre tlač;
i) podieľať sa na tvorbe rozhlasových a televíznych relácií;
j) vydávať časopis Rozmer;
k) zabezpečovať vlastnú internetovú stránku a telefonickú linku dôvery;
l) vykonávať osobné poradenstvo;
m) zriadiť odborné grémium, zložené so zástupcov participujúcich cirkví, odborníkov pre problematiku siekt a odborníkov pre spoločenské vedy (psychológia, pedagogika, sociológia, právo), ktoré bude poskytovať zásadné vyhlásenia pre médiá a centrálne úrady;
n) vypracúvať odborné posudky na študijné a metodické pomôcky siekt;
o) prehĺbiť teoretickú i praktickú spoluprácu v danej oblasti s inými kresťanskými cirkvami.

5.3 Dialóg so židmi a moslimami

5.3.1 Situácia

A) Zdá sa, že, po mnohých dejinných udalostiach sme dnes na začiatku cesty dialógu so Źidmi. V Košiciach zástupcovia kresťanských cirkví navštívili niekoľkokrát Źidovskú náboženskú obec reprezentovanú rabínom a predsedom obce; v rámci Festivalu sakrálneho umenia boli aj návštevou na židovskej modlitbe v synagóge, ktorou sa členovia židovskej náboženskej obce pripravovali na sabath.
B) Zástupca (rabín alebo predseda) ŹNO sa pravidelne zúčastňoval na stretnutiach Ekumenického spoločenstva a bol aj aktívnym účastníkom ekumenických bohoslužieb slova, ak sa konali mimo chrámu. Jeho účasť spočívala v prečítaní úryvku z PS SZ v hebrejskej reči a niekoľkých vetách komentujúcich slovo Písma. Išlo len o ekumenickú bohoslužbu slova v januári, a o koncert speváckych zborov (bohoslovcov rk, grk, prav., ev. a.v. a skupiny zo židovskej obce a iných) v rámci Festivalu sakrálneho umenia; ďalšie ekumenické BS boli pre Źidov nevhodné (Pašiový sprievod na V. piatok, ďakovná BS za úrodu – konaná v chráme, Veni Sancte pre univerzity – tiež konané v chráme, pásmo recitácií a spevov ako príprava na Vianoce, ktorú každoročne organizuje Mesto cez Advent).
C) Každý rok v júni spomínajú Źidia v Košiciach na deportáciu a násilnú smrť členov židovského národa. Na týchto výročných spomienkach sa zúčastňujú sa aj zástupcovia ES.
D) Táto Źidovská náboženská obec je členom Ekumenického spoločenstva v Košiciach so štatútom „pozorovateľ .
E) Spoločné slávenie ekumenickej bohoslužby slova nesie v sebe ťažkosť: zástupca židovskej obce pravidelne číta starozákonné čítanie a povie niekoľko slov – ako komentár k prečítanému textu, potom musí počúvať novozákonné texty a k nim patriace komentáre.
F) Pri spomienke na šoah chýbajú zástupcovia laikov.

5.3.2 Ciele

Spoznávať sa ešte viac a tým prekonávať pozostatky antisemitizmu a predsudkov na obidvoch stranách a prehlbovať vzťahy na základe spoločnej časti Písma.

5.3.3 Odporúčania

a) Spoločné prednášky a rozjímania židov a kresťanov zo SZ by mohli upevniť vedomie „príbuzenstva , že sú nám „staršími bratmi .
b) Rozvinúť aj mimokultové kontakty.

5.4 Dialóg s moslimmi

5.4.1 Situácia

A) Podobne ako pri dialógu so židmi, na Slovensku sú známe len drobné aktivity v meste Košice (kde žije asi 12 moslimov). Sú združení v Opus Arabicum Slovakia – je to organizácia pre kultúrne vzťahy s arabským svetom. Pre záujemcov zorganizovali v sále magistrátu a na iných miestach prednášky „za účelom odbúrania prekážok a priblíženia záujmov dvoch kultúr . Na prednáške na tému: Postavenie Pána Ježiša Krista v islamskej viere sa zúčastnilo cca 40 ľudí.

5.4.2 Ciele

Spoznávať sa, odstraňovať predsudky, hľadať to, čo nás spája a vnášať do stretnutí misijný prvok.

5.3.3 Odporúčania

Na obidvoch stranách je záujem o prednášky. Konkrétny záujem: Hovoriť o prorokoch (spoločný bod pre obidve náboženstvá) v pohľade moslimov a v pohľade kresťanov. Pre vzájomné spoznávanie sa a zbližovanie usporiadať aj prednášky o Bohu starozákonnej Biblie a Koránu; o patriarchoch – postavách viery.

5.5 Ekumenizmus

5.5.1 Situácia

A) Za pozitívne možno označiť skutočnosť, že na viacerých miestach Slovenska prebiehajú spoločné modlitby, bohoslužby slova, najmä v dňoch výročí založenia (písomných správ) miest a obcí a v dňoch modlitieb za zosnulých a v čase januárových modlitieb za jednotu, koncerty duchovných piesní; vzájomná pomoc pri stavbách, spoločné riešenie problémov rómskych obyvateľov.
B) Negatívom je, že duch ekumenizmu - a tým je duch Kristovej lásky - chýba vo všeobecnosti v niektorých cirkvách; v „domácich časopisoch sa ešte stále opakujú aj útočné články niektorých cirkví proti iným cirkvám a toto vzbudzuje neistotu a podozrenie o úprimnosti ekumenických postojov. Nedošlo ešte k solídnemu teologickému alebo historicky objektívnemu dialógu. Nedošlo tiež k všeobecnejšiemu spoločnému ekumenickému stretávaniu vyšších predstavených cirkví. Výnimkou je niekoľko spoločných vyhlásení predsedu KBS a predsedu ERC.
C) Vo svetle Zjavenia a Magistéria východiskom pre ekumenizmus je: Testament Ježiša Krista (Jn 17,21), Druhý vatikánsky koncil Dekréte o ekumenizme (UR), encyklika Jána Pavla II. Ut unum sint (1995). Misijné poslanie Cirkvi a samotná povaha Cirkvi ako spoločenstva vyjadrujú Božiu vôľu pre nás: žiť, modliť sa a pracovať pre viditeľnú jednotu kresťanov. To platí pre cirkvi ako celky, pre nositeľov zodpovednosti v cirkvách ako aj pre každého veriaceho kresťana.
D) Nejde teda o nejakú záujmovú činnosť v Cirkvi, ktorú robia tí, čo pochopili. Je to zodpovednosť daná zaštepením do Krista krstom a daná prijatím svätenia a úradu v Cirkvi.

5.5.2 Ciele

Rásť vo vzájomnej láske, úcte, rešpektovaní, pomoci a spolupráci a v aktivitách, ktoré sú spoločné všetkým kresťanom.

5.5.3 Odporúčania

a) v rámci teologického dialógu pripraviť a uskutočniť dohodu o krste s Ev. c. a. v.;
b) organizovať spoločné prednášky na vybrané teologické a biblické témy (aj v televízii a rozhlase);
c) pestovať ducha ekumény medzi kňazmi, najmä pri rekolekčných stretnutiach;
d) učiť o ekumenizme aj veriacich pri niektorých bohoslužbách, študentov a žiakov pri katechizácii;
e) položiť dôraz na pastoráciu miešaných manželstiev;
f) vytvoriť „slovenské ekumenické direktórium ;
g) na internetovom portáli vytvoriť databázu ekumenických iniciatív a štruktúr;
h) v praxi rozvinúť ekumenizmus spoločnými akciami v charite, na sociálnom poli, pri obrane života, napomáhaním mravnosti celej spoločnosti;
i) zapájať mládež do ekumeny cez jej vlastné prejavy: koncerty, biblické hodiny;
j) pomáhať veriacim pri pestovaní katolíckej identity. Ide tu o formáciu vo viere, rozvíjanie úsilia o posväcovanie sa, až potom o vysvetľovanie rozdielov a o pestovanie úcty k bohatstvu tradícií iných cirkví.

Šiesta časť
6. ZVLÁŠTNE SKUPINY A ČINNOSTI

6.1 Národnostné menšiny

6.1.1 Situácia

A) Menšiny, ktoré pastoračne spravuje katolícka cirkev na našom území sú hlavne: maďarská, rusínska a ukrajinská. V menšej miere nemecká, poľská a česká.
B) Prepojenie na cirkev v štáte, s ktorým sa príslušníci národnostných menšín cítia byť spätí je rôzne. Kým u maďarskej je veľmi silné u ostatných je iba v polohe skôr citovej, ba u rusínskej nie je väzba na žiaden iný štát. Tento fenomén (spojenia s cirkvou v inom štáte) v podstate nie je negatívny. Podporujú ho častokrát život bezprostredne na hraniciach, veľakrát i rodinné zväzky, hosťujúci kňazi, študujúci bohoslovci, literatúra, tlač a vysielanie rozhlasu a TV v materinskom jazyku. Jazykom komunikácie v rodinách je zväčša jazyk menšiny, ale vyskytujú sa aj prípady komunikácie v slovenčine.
C) Vo všeobecnosti Cirkev na Slovensku nepociťuje národnostné napätie. Je pravda, že v niektorých, najmä najpočetnejších národnostných menšinách, sa vyskytujú určité nátlakové skupiny, ktoré sa snažia zneužiť Cirkev na nacionalistické ciele a tak prichádza k situáciám netolerantnosti a napätia
D) Veriaci si prevažne vyžadujú pastoračnú obsluhu v ich rodnom jazyku. Problémom je však nedostatok kňazských povolaní práve z týchto oblastí. Preto veriaci príjmu aj slovenského kňaza. Je isté, že sú vďační, ak sa neskôr snaží hovoriť ich jazykom.

6.1.2 Ciele

Či už sa budú tieto farnosti, dočasne obsadzovať slovenskými kňazmi alebo sa postupne zabezpečí pastorácia kňazmi spomedzi týchto menšín, treba, aby pastoračnej činnosti obidvoch vynikol duch evanjelia a poslania kňaza, služobníka pre všetkých. Aby predstavili učenie Kristovo, ako platformu pravého národnostného sebavedomia, ktoré uznáva dôstojnosť každého človeka, pretože On môže zbúrať každý múr rozdelenia. Už niet ani Źida ani Gréka, ani otroka ani slobodného, ani muža ani ženy, ale nové stvorenie v Kristovi.

6.1.3 Odporúčania

a) V seminároch venovať tejto problematike pozornosť vo formácii kandidátov kňazstva. S veľkou zodpovednosťou si u nich všímať prípadné prejavy otvoreného alebo skrytého nacionalizmu a šovinizmu. To isté platí aj o kňazoch a pracovníkoch cirkevných inštitúcií (školstvo, Charita, masovokomunikačné prostriedky a pod.).
b) Nadväzovať kontakty so seminármi iných krajín, v ktorých by sa pestoval duch evanjelizácie, vzájomného priateľstva a budúceho kňazského bratstva.
c) Rozvíjať programy podpory kňazských povolaní z oblastí národnostných menšín.
d) Venovať pastierske listy tejto otázke.
e) Ustanoviť biskupských vikárov venujúcich sa v diecéze tejto problematike.

6.2 Rómovia

6.2.1 Situácia

A) Ján Pavol II. hovorí, že pokoj, po ktorom ľudstvo túži je Božím darom a ovocím pravdy a spravodlivosti. Sme teda presvedčení, že obnovu spoločnosti, v intenciách týchto slov, nemožno dosiahnuť bez uplatňovania týchto hodnôt na všetkých úrovniach. Konkrétne to znamená ísť k chudobným, opusteným a odsunutým na okraj - k Rómom.
B) Mladých Rómov nachádzame v súčasnom svete bez oporných bodov pre životnú orientáciu. Tak sa stávajú obeťami rôznych ponúk. Chýba im celkový zmysel života a spoločenskej i osobnej angažovanosti. Výchovný vplyv rodiny, školy a Cirkvi je oslabený, čo sa prejavuje v základnom vzdelaní všeobecnom i náboženskom. Rómom často chýbajú hlbšie osobné vzťahy a vedomie vlastnej hodnoty. Charakteristická je pre nich veľká zraniteľnosť. Mladí nie sú dostatočne pripravení na založenie rodiny, a to tak duchovne ako aj hmotne. Náboženské prejavy Rómov sú pre majoritné obyvateľstvo málo zrozumiteľné. Len v ojedinelých prípadoch sa podarilo Cirkvi vstúpiť do tohto prostredia nielen s príťažlivou, ale aj s účinnou evanjelizáciou.

6.2.2 Ciele

Cieľom je zjavovať Ježiša Krista, jeho hlboké pochopenie, záujem o človeka a zmysel pre všetko ľudské. Spolu s tým prinášať im Božie kráľovstvo t.j. byť pre Rómov zrozumiteľným znakom a nositeľmi Božej lásky voči nim.
Trpezlivou systematickou prácou, dôrazom na ideály im pomáhať k spoluzodpovednosti, uvedomeniu si vlastnej dôstojnosti pred Bohom, a tak odstraňovať jestvujúce napätia nielen na povrchu, ale aj v hĺbke. Toto všetko je možné vo farnosti, ktorá sa otvára Rómom a vytvára ovzdušie, do ktorého budú radi prichádzať.

6.2.3 Odporúčania

a) prehĺbovať spoluprácu medzi Komisiou pre pastoráciu Rómov a miestnymi farármi, ktorí sú uskutočňovateľmi pastoračného plánu;
b) spoznávať hodnoty rómskej kultúry so zámerom využiť ich pre evanjelizáciu. Ak má farnosť existovať ako živý a rastúci organizmus musia sa všetci jej členovia učiť podeliť sa o svoje práce, zdroje a sily, ale aj o radosti a problémy;
c) preventívnym systémom zviditeľniť základné hodnoty: úcta k osobe, dôvera v človeka, záujem, otvorenosť, ochota počúvať, bratstvo, solidárnosť;
d) budovať Pastoračné centrá nachádzajúce sa v rómskom prostredí, ktoré budú organizovať rómske púte, biblické súťaže, pripravia katechetické materiály a budú slúžiť ako modelové pracoviská;
e) budovať farskú komunitu ako animačné jadro. Čiže tvoriť a oživovať miestne skupiny laikov v jednotlivých farnostiach, tak aby sa rómska osada stala misijnou stanicou pre jednotlivé farnosti;
f) rozširovať kňazskú a katechetickú kvalifikáciu v pastorácii a v riadení spoznávaním a zohľadnením rómskej kultúry;
g) vo farnostiach s veľkým percentom Rómov vytvoriť projekt personálneho rozvoja so zabezpečením formačnej prípravy.

6.3 Ozbrojené zložky - armáda, polícia

6.3.1 Situácia

A) Obnovenie a rozvoj duchovnej a náboženskej služby v rezorte Ministerstva obrany boli schválené uznesením Vlády SR č. 1014 zo dňa 29.9.1994. Duchovná a náboženská služba (ďalej len DNS) je súčasťou celkovej starostlivosti o človeka.
B) Na dosiahnutie potrebných cieľov sú v armáde schválené inštitucionalizované prostriedky, predovšetkým Úrad vojenských duchovných Ministerstva obrany SR, ktorý je hlavným koncepčným, normotvorným, kontrolným a výkonným orgánom DNS. Okrem toho je zriadený Vojenský dekanát Generálneho štábu Armády SR.
C) Konkrétnym vykonávateľom vyššie uvedených úloh je vojenský duchovný na jednotlivých stupňoch a školách Armády SR. V rámci svojich kompetencií každá z týchto inštitúcií:
- prispieva k prehlbovaniu mravného a vlasteneckého vedomia vojakov;
- obnovuje vojenské a náboženské tradície a zvyky v armáde;
- zabezpečuje spoluprácu s duchovnými iných armád alebo ich vojenskými organizáciami;
- zabezpečuje prednáškovú, publikačnú a poradenskú činnosť;
- spolupracuje s náboženskými, kultúrnymi a inými spoločenskými organizáciami na zbližovaní armády s verejnosťou;
- koordinuje spoluprácu s lekárskou a psychologickou službou.
D) Vojenský duchovný uplatňuje metódy náboženského prístupu k človeku:
- bohoslužby pre príslušníkov brigády podľa vierovyznania;
- prednáškovú, poradenskú a konzultačnú činnosť;
- pastoračnú starostlivosť o rodiny vojakov z povolania;
- zisťuje príčiny napätí, osobných kríz a pomáha ich riešiť a predchádzať im.

6.3.2 Ciele

Hlavné pastoračné ciele DNS v armáde sú zamerané na rozvíjanie duchovného života a viery vojakov. Jej základnou úlohou je, formou kňazskej a laickej služby, uspokojovať duchovné potreby vojakov a tak vytvárať vyvážený vzťah medzi ich svedomím a charakterom plnených bojových úloh:
- aspoň raz do týždňa a vo sviatok slávením bohoslužieb vo vojenských kaplnkách;
- prípravou k prijatiu sviatostí: krst, birmovanie, sväté prijímanie ...;
- katechézou, prípravou na manželstvo a rodičovstvo;
- duchovným poradenstvom - individuálnou pomocou a podporou pri obrátení.

6.3.3 Odporúčania

a) Obsadiť plánované miesta duchovných v armáde kňazmi;
b) vytvoriť Vojenský ordinariát ozbrojených síl;
c) poriadať národné i medzinárodné vojenské púte;
d) obnovovať a rozvíjať náboženské a vojenské tradície a zvyky v armáde (verejné bohoslužby, sväteniny, požehnávanie vojenských symbolov a pod.);
e) rekolekcie pre manželov, výchovno-vzdelávacie podujatia;
f) podobnú koncepciu duchovnej starostlivosti rozvinúť aj v zložkách Ministerstva vnútra (polície).

6.4 Pastorácia postihnutých

6.4.1 Situácia

A) Okrem Rodiny Nepoškvrnenej, do roku 1990 je ťažko hovoriť o nejakej systematickej pastorácii. Táto sa konala iba individuálnou formou a horlivosťou jednotlivých kňazov a laikov. Po roku 1990 sa vytvorilo Kresťanské centrum nepočujúcich, Archa, Spoločenstvo Samaritán, Viera a život a iné. Tieto inštitúcie ponúkajú pomoc duchovnú, duševnú, etickú a telesnú. Ťažisko je v týchto oblastiach:
- vysluhovanie sviatostí;
- rozhovory, besedy o Bohu, o viere, ale aj na zaujímavé témy;
- duchovné cvičenia a obnovy, kurzy, školenia;
- športové podujatia, tábory, výlety;
- náhradné rodinné prostredie a kresťanská výchova deti z ústavov;
- kurzy posunkovej reči (pre nepočujúcich, ale aj tlmočníkov);
- družobné kontakty s podobnými Organizáciami postihnutých doma i v zahraničí.
B) Metódy, ktoré sa pritom rešpektujú sú:
- nadviazať kontakt s postihnutými (stať sa jedným z nich);
- porozumieť ich zmýšľaniu a vytvoriť vzťah na základe stotožnenia sa s problémom postihnutého;
- zapojiť postihnutých do slávenia svätej omše.

6.4.2 Ciele

Pomáhať postihnutým nájsť si svoje miesto v živote a jeho zmysel.
Prepájať kresťanské hodnoty s konkrétnym životom postihnutých, formou rôznych podujatí.

6.4.3 Odporúčania

a) vytvoriť katechézu a metodiku výuky postihnutých;
b) vytvárať samostatné spoločenstvá, kde by kňaz plnil iba službu poradcu, koordinátora a vysluhovateľa sviatostí;
c) pripraviť katechétov z radov postihnutých;
d) zabezpečiť pomôcky a predovšetkým katechizmus;
e) ujednotiť posunkové znaky pre slávenie svätej omše a sviatostí;
f) vytvárať pracovné príležitosti pre postihnutých;
g) vydávať časopis pre postihnutých, ktorý by informoval o činnosti vytvorených spoločenstiev v jednotlivých mestách;
h) vydávať knihy pre postihnutých a spolupracovníkov, video programy v posunkovej reči, jednoduché programy pre zmyslovo postihnutých;
i) audioprogramy pre nevidiacich.

6.5 Pastorácia závislých

6.5.1 Situácia

A) V krajinách západnej Európy sa pastorácia závislých vykonáva v sanatóriách, kde sa o ich pastoráciu stará kňaz, ktorý býva priamo v sanatóriu. Inou formou sú spoločenstvá anonymných závislých, ktoré vznikajú pri psychiatrických liečebniach, ako samostatné jednotky.
B) Na Slovensku sa zatiaľ rozbieha samostatná pastorácia závislých na alkohole, automatoch, počítačoch a drogách. Najviac je rozvinutý program spoločenstiev Anonymných abstinentov (AA), ktoré na princípe skupinovej terapie, výmeny skúseností, osobného svedectva, ale i modlitby, rozhovoru s kňazom, prijatia sviatosti zmierenia, pomáhajú týmto ľuďom znovu nadobudnúť istotu prijatia Bohom, seba samého i od druhých.

6.5.2 Odporúčania

a) najmä v regiónoch s psychiatrickou liečebňou podporovať vznik týchto buniek a informovať o mieste ich pôsobenia;
b) ustanoviť kňaza pre duchovnú starostlivosť o nich;
c) podporiť závislých k rozhodnutiu pre liečbu.

6.6 Pastorácia väzňov

6.6.1 Situácia

A) Vychádzajúc z evanjeliového princípu Bol som vo väzení a prišli ste ku mne, podarilo sa od roku 1990 obnoviť duchovnú službu takmer vo všetkých väzniciach SR. Knižnice sú sčasti zásobené literatúrou i videofilmami s náboženskou tematikou. Vo väčšine ústavov je zriadená bohoslužobná miestnosť.
B) Základným prostriedkom a metódou je služba kňaza, ktorý má toto antropologicko-sociálne cítenie. Rešpektujúc väzenský poriadok usiluje sa priblížiť k väzňovi, aby mu zvestoval milosrdenstvo Ježiša Krista a hodnotu jeho vlastného života.
- omše a ponúknutie sviatostí nastupuje až po primárnej katechizácii;
- špeciálnym prostriedkom je sviatosť zmierenia;
- vhodným prostriedkom sú aj médiá (kniha, tlač, film, audiokazeta);
- všeobecným prostriedkom je prevencia v médiách, na školách;
- dôležitým prvkom je aj postpenitenciárna starostlivosť o ľudí po výkone trestu vo forme stredísk starostlivosti.

6.6.2 Ciele

Hlavný cieľ duchovnej služby vo väzniciach je nielen evanjelizačno-sviatostný, ale aj humánny. To znamená:
- zvestovať radostnú zvesť o Božom odpustení pre človeka v ťažkej životnej situácii;
- sláviť bohoslužby a iné náboženské obrady;
- katechizovať pre prijatie sviatostí;
- organizovať poradenskú (morálno-výchovnú) službu;
- pomáhať pri zaradení sa do spoločnosti po výkone trestu.

6.6.3 Odporúčania

a) Organizácia väzenskej duchovnej služby: v rámci diecéz zabezpečiť koordinátora náboženských činností pre väzenskú duchovnú službu. V rámci cirkevnej provincie vytvoriť Komisiu väzenských duchovných a usporadúvať pravidelné pracovné stretnutia kňazov a ich spolupracovníkov.
b) Personálne zabezpečenie: pre každý ústav, dekrétom miestneho biskupa, zabezpečiť vhodného duchovného a stabilizovať ho aspoň na 3 až 5 rokov. (u rehoľníkov exempcia od predstaveného) Pri výbere klásť dôraz na osobné danosti a odbornú prípravu. V budúcnosti, po špeciálnej príprave, vytvoriť profesionálnych väzenských duchovných.
c) Teoretická príprava: zabezpečiť doškoľovanie väzenských duchovných a ich laických spolupracovníkov. Na teologických fakultách venovať pozornosť prednáškam o väzenskej duchovnej službe a pastorácii bývalých väzňov. Uskutočniť exkurzie bohoslovcov do väzníc a záujemcom z ich radov tam umožniť katechézu a kultúrne programy.
d) Starostlivosť o personál väzníc: duchovné obnovy pre manželov a rodinných príslušníkov dozornej stráže, letné detské tábory a pod. Na báze dobrovoľnosti.
e) Postpenitenciárne strediská: zakladať strediská pre bývalých väzňov a ustanoviť tam nastálo, špeciálne pripravených kňazov.

6.7 Pastorácia pútnikov a migrantov

6.7.1 Situácia

A) Púť je obľúbeným náboženským prejavom. Putovanie totiž vyjadruje existenciálny rozmer ľudského náboženského zamerania. Na tomto svete nie sme tuláci, ale ako veriaci máme pred sebou pevný a konkrétny cieľ - nebeskú vlasť.
B) Okrem toho sme svedkami presunov ľudí z dôvodov emigrácie a turizmu, ktoré sa stávajú anonymné a ohrozované tlakmi vonkajšieho prostredia, bez duchovných ideálov.
C) Pútnická pastorácia je jedným zo znakov, ktorým Cirkev dáva odpoveď na bezcieľne putovanie dnešného človeka, inšpirované častokrát iba ekonomickými výhodami.

6.7.2 Ciele

Špecifickým cieľom pastoračnej aktivity je sprostredkovať veriacemu náboženský zážitok, ktorý by viedol k vnútornej duchovnej obnove jednotlivca.

6.7.3 Odporúčania

a) vymenovať komisiu pre pútnickú pastoráciu v každej diecéze;
b) animovať veriacich v dekanátoch a vo farnostiach, aby putovali na jednotlivé pútne miesta;
c) koordinovať púte s cestovnou kanceláriou, ktorá sa na to bude špecializovať;
d) pod vedením farára vytvárať podmienky spoločného cestovania s pútnickým zameraním.

6.8 Pastorácia Slovákov v zahraničí

6.8.1 Situácia

A) Prvé vlny emigrácie Slovákov vytvárali v zahraničí osady a regióny so spoločnými školami, kostolmi a obchodmi. Po Druhej svetovej vojne sa tieto komunity začali rozpadať a ďalšie generácie sa v novej krajine rozchádzali za prácou, tam kde ju mohli nájsť. V dôsledku toho sa asimilovali a strácali postupne jazyk aj slovenské povedomie. Tento jav urýchlilo aj používanie národných jazykov v bohoslužobnom prejave po II. vatikánskom koncile. Zostalo iba nejasné vedomie pôvodu ich rodičov, či prarodičov. Na mnohých miestach sa z toho dôvodu etnické kostoly zatvorili. To platí najmä o Kanade a USA.
B) V Kanade ešte zostali malé slovenské enklávy v Misissauga (Toronto), Windsor, Montreal, New Westminster (Vancouver). V Sydney (Austrália) je slovenská fara a kostol. Vďaka tomu je táto komunita v Austrálii najsilnejšia. V Adelaide zaniká, keďže kňaz tam dochádza len občas a na tieto bohoslužby si veriaci kostol len prenajmú. Podobná situácia je aj v Melbourne.
C) Odlišná situácia je v Európe. Mnohí jednotlivci, aj rodiny, kvôli vojne, sociálnej a hospodárskej kríze, globalizácii opúšťajú svoju krajinu, aby našli nové možnosti prežitia. Táto migrácia je súčasťou vývoja európskej spoločnosti a jej členov v rámci integrácie do jednej európskej štruktúry. Táto skutočnosť ponúka aj nové možnosti účinnej pastorácie, zvlášť v nemecky hovoriacich krajinách, ktoré ponúkajú najviac pracovných príležitostí.
D) Doteraz sa pastorácia Slovákov v Európe najviac rozvíjala vo forme misií. Najvýznamnejšie sú v Paríži, Zürichu, Bazileji, Mníchove, Essene, Frankfurte a Viedni. Avšak slovenskí veriaci, hoci platia v určitej krajine dane, pomaly zostávajú bez dušpastierskej starostlivosti. Starší model slovenských misií mal svoje pozitíva a splnil svoje poslanie v nedávnej minulosti. Dnes títo misionári odchádzajú do dôchodku.
E) V Európe žije mnoho ľudí v ilegalite. Chýba im povolenie k pobytu. Źijú v neustálom strachu pred úradmi a políciou. Zväčša majú dôveru len k cirkvi. Farnosti a misijné stanice sa stávajú jediným možným útočišťom v núdzi. Cirkev je povinná popri svojej pastoračnej a charitatívnej činnosti, zvlášť na politickej úrovni tento problém senzitívne riešiť a zasadiť sa za legalizovanie pobytu. Každý človek – aj nelegálne pracujúci a bývajúci – má právo na dušpastiersku opateru.

6.8.2 Ciele

Popri evanjelizovaní, katechéze a raste vo viere, udržiavať aj lásku k vlasti ich otcov a obnovovať národné povedomie.
Pod integráciou sa nemyslí asimilácia, ale naopak vzájomný rešpekt a zachovanie si vzájomnej identity. To napomáha k vzájomnému zblíženiu a obohateniu. Integrácia sa môže vydariť iba vtedy, ak obe strany vedia, čo sa od tej druhej očakáva. Dáva možnosť spoločného slávenia kultúrnych a náboženských sviatkov.

6.8.3 Odporúčania

a) základným prostriedkom pastorácie - tam, kde má biskup zmysel pre cudzie etnikum –je inštalovať kňaza v zmysle kán. 271 CIC 1983. Skúsenosť potvrdzuje, že kostol drží reč. Preto úspešná pastoračná činnosť bude len tam, kde je svätá omša po slovensky a kde sa veriaci tak aj modlia a spievajú;
b) Pre Severnú Ameriku (USA, Kanada), kde sa slovenské kostoly udržia už ťažšie, snažiť sa o zavedenie misijných staníc. Jedná sa najmä o miesta, kde biskup ešte podporuje etnické komunity (napr. Chicago, New Yorku, New Jersey, Detroite).
c) Nový model pre nemecky hovoriace krajiny v Európe sa zakladá na tom, že kňaz zo Slovenska musí flexibilne v Nemecku prevziať zodpovednosť nielen za veriacich svojej národnosti, ale ponúknuť službu aj nemeckej farnosti, ktorá zasa ponúka kostol a miestnosti nevyhnutné na vzájomné stretávanie sa a pomoc pri integrácii v cudzom prostredí.
d) Strategické oblasti, v ktorých sa čaká pomoc od cirkvi sú: právne postavenie jednotlivca v cudzine, povolenie k pobytu, pracovná situácia, uznanie kvalifikácie, možnosť štúdia, bytová situácia. Okrem toho si osobitnú pozornosť zasluhujú ženy, ktoré najviac znášajú následky ako utečenci a vojnoví vyhnanci. Obchod so ženami je vážnejší problém ako obchod s drogami.

Záver

Od spoločenských premien v roku 1989 dodnes v popredí pozornosti Cirkvi na Slovensku bolo obnovenie riadneho fungovania cirkevných štruktúr, reštitúcie majetku, výstavba alebo rekonštrukcia kostolov a iných cirkevných objektov. Po desiatich rokoch si však uvedomujeme, že je potrebné, aby v ďalšom období najvyššiu prioritu mali „investície do formačných, evanjelizačných a pastoračných projektov. K tomu má pomôcť aj tento Pastoračný a evanjelizačný plán katolíckej cirkvi na Slovensku.
Aby tento dokument neostal iba teóriou, bolo by vhodné použiť ho ako východiskový materiál synodálneho procesu v diecézach. Sledovaním jeho realizácie možno poveriť pracovnú skupinu v každej diecéze. Iniciovanie a realizovanie súvisiacich pastoračných a evanjelizačných úloh je podmienené predsedníctvom a koordináciou diecézneho biskupa. Tento pastoračný plán bude mať význam, ak sa bude dávať prednosť opatreniam, ktoré majú kľúčový význam pre budúcnosť, akými sú formácia a permanentná obnova duchovného života kňazov aj angažovaných laikov; katechéza dospelých; pastorácia mládeže a rodín - to všetko so zameraním na budovanie farského spoločenstva a novú evanjelizáciu.
Spolu s napĺňaním tohto pastoračného plánu je potrebné iniciovať odborné štúdium dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, aby komisie a rady KBS, diecézy a farnosti mohli overiť, do akej miery boli ustanovenia Koncilu uskutočnené (porov NMI 57). Pre zlepšenie vzájomnej informovanosti a spolupráce raz do roka by sa malo uskutočniť stretnutie zodpovedných zástupcov komisií a rád KBS.
Naším želaním je, aby tento pastoračný plán podporil politickú a sociálnu diakoniu veriacich, aby zastúpenie v médiách a verejnom živote nezostalo slabým článkom slovenského katolicizmu. Je možné, že určité skupiny ľudí budú mať výhrady voči tomuto pastoračnému plánu, ale sme ochotní viesť otvorený dialóg s členmi združení a spoločenstiev, ktorým sú vlastné kontroverzné názory a postoje.
Veľký úžitok prinesie táto práca vtedy, ak do programu duchovných obnov, teologických dní a rekolekcií sa zaradia podnety tohto pastoračného plánu. Preto odporúčame vytrvalú modlitbu za jeho realizáciu.
Zverujeme tento Pastoračný a evanjelizačný plán pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda a sv. Košických mučeníkov s úprimným zámerom, aby inšpiroval mnohých k šíreniu Božieho kráľovstva a uskutočneniu duchovnej obnovy slovenského národa.

Bratislava 9. - 10. mája 2001

Mons. František Tondra, spišský diecézny biskup, predseda KBS
J. E. kard. Ján Chryzostom Korec, nitriansky diecézny biskup
Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup - metropolita
Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup - metropolita
Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup
Mons. Eduard Kojnok, rožňavský diecézny biskup
Mons. Ján Hirka, prešovský diecézny biskup
Mons. Milan Chautur, košický exarcha
Mons. Vladimír Filo, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
Mons. Dominik Tóth, bratislavsko-trnavský pomocný biskup
Mons. František Rábek, nitriansky pomocný biskup
Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup
Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup
Mons. Tomáš Galis, banskobystrický pomocný biskup
Mons. Marián Chovanec, nitriansky pomocný biskup

 



1 V období pred Druhým vatikánskym koncilom sa na vyjadrenie kňazskej služby používal výraz pastorácia (z lat. pastor). Neskôr sa začína viac uplatňovať termín evanjelizácia. Podľa Pavla VI. a jeho apoštolskej exhortácie Evangelii Nuntiandi (1975) to, že niekto účinkuje na misiách vAfrike je evanjelizácia. Ale aj to, že už pokrstené deti sú katechizované je evanjelizácia, aj to, že kňaz slúži sv. omšu je evanjelizácia, aj to, že ide ku chorému, aj príprava k sviatostiam – to všetko je evanjelizačná činnosť. Ide totiž o prácu na šírení evanjelia. V tejto súvislosti sa hovorí aj o prvej evanjelizácii, novej evanjelizácii a o reevanjelizácii. Takže dnes kňazská pastorácia je evanjelizácia. Na evanjelizácii sa však zúčastňujú nielen klerici ale aj laici. Avšak evanjelizácia (ako apoštolát laikov) nie je pastoráciou. Termín pastorácia je vhodné rezervovať pre klerikov. Ak ide o apoštolát nie ordinovaných pokrstených veriacich, čiže laikov, je vhodnejšie užívať výraz evanjelizácia. V určitých prípadoch môžu byť prizvaní aj na pastoračné úlohy, ale tie nekonajú vo vlastnom mene, ale na základe pozvania k spolupráci (porov. inštrukcia Ecclesiae de mysterio, 1997) Čiže celý Boží ľud má účasť na evanjelizácii, pričom kňazská služba je aj pastoráciou.
Na Slovensku nie je ustálená terminológia pre rôzne formy združovania laikov. V súlade s CIC je vhodné používať pojem združenie označujúci všeobecne každú formu združenia veriacich. V rámci združení treba rozlišovať dve formy: a) cirkevné hnutia a nové komunity (zjednodušene hnutia), ktorých prvotný cieľ je poskytovať svojim členom najmä duchovnú formáciu v duchu svojej vlastnej spirituality; b) kresťanské organizácie a inštitúcie (zjednodušene inštitúcie), ktorých cieľ je realizácia Evanjelia v konkrétnej oblasti.