Dokumenty pápežov

text KBS, vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1998



Ján Pavol, biskup
Sluha sluhov Božích na večnú pamäť

Úvod
1. Katolícka univerzita, vychádzajúc zo srdca cirkvi, sa zaradila do prúdu tradície, ktorá sa začala pri vzniku univerzity ako inštitúcie. Odvtedy bola vždy vynikajúcim centrom tvorivej sily a šírenia vedomostí na blaho a úžitok ľudstva. V zmysle svojho poslania sa univerzita ako Universitas magistrorum et scholarium venuje výskumu, učeniu a vzdelávaniu študujúcich, ktorí sú s učiteľmi slobodne spojení v rovnakej láske k vede.1 S inými univerzitami má spoločné gaudium de veritate, také drahé svätému Augustínovi, totiž onú radosť hľadať, objavovať a ďalej odovzdávať pravdu vo všetkých oblastiach ľudského poznania.2 Jej významná úloha je "v duchovnej práci naozaj spájať dva poriadky, ktoré sa príliš často pokúšajú stavať proti sebe, akoby išlo o protiklady: hľadanie pravdy a istoty, že prameň pravdy už poznáme".3
2. Sám som po viaceré roky získaval blahodarnú skúsenosť, ktorá ma aj vnútorne obohatila, čo vytvára osobitosť univerzitného života: zanietené skúmanie pravdy a šľachetná účasť mladých študujúcich a všetkých, ktorí sa učia prísne metodicky rozmýšľať, aby správne konali a lepšie mohli slúžiť ľudskej spoločnosti.
Preto by som chcel všetkých zo srdca ubezpečiť, ako vysoko si vážim katolícku univerzitu a súčasne ako veľmi si ctím prácu, ktorú tam vykonávajú v rôznych oblastiach ľudského poznania. Osobitne by som chcel prejaviť radosť aj nad tým, že mi Pán pri mojich častých apoštolských cestách umožnil stretávať sa s katolíckymi univerzitnými spoločenstvami na rôznych kontinentoch sveta. Pre mňa sú živým a nádejným znamením tvorivosti kresťanského ducha v srdciach všetkých ľudských kultúr. Dávajú mi oprávnenú nádej na nový rozkvet kresťanskej kultúry v rozmanitých a bohatých podmienkach súčasných premenlivých čias, ktoré stoja pred veľkými úlohami a sú však aj nositeľmi veľkých prísľubov pôsobenia Ducha pravdy a lásky.
Rád by som vyslovil uznanie a vďaku aj všetkým nespočítateľným katolíckym docentom na nekatolíckych univerzitách. Ich akademickú a vedeckú úlohu vo svetle kresťanskej viery treba oceniť ako blaho univerzity, v ktorej pracujú. Ich prezencia je skutočným trvalým povzbudením bez predsudkov hľadať pravdu a múdrosť, ktoré prichádzajú zhora.
3. Od začiatku svojho pontifikátu som sa svojim najbližším spolupracovníkom, kardinálom, kongregácii katolíckeho vzdelávania a všetkým mužom a ženám, ktorí pracujú v oblasti kultúry na celom svete, snažil tlmočiť svoje pevné presvedčenie. Rozhovor, ktorý Cirkev vedie s rôznymi kultúrami dnešných čias, je živé miesto, "na ktorom sa rozhodne o osude Cirkvi a sveta na konci tohto nášho storočia".4 Pretože existuje len jedna jediná kultúra: kultúra človeka, ktorá z človeka vychádza a je tu pre človeka.5 Cirkev, ktorá je podľa slov môjho predchodcu pápeža Pavla VI. na pôde OSN "odborníčkou na ľudskosť"6, skúma pomocou svojich katolíckych univerzít a pomocou ich humanistického a vedeckého dedičstva tajomstvá človeka a sveta, a preniká ich svetlom darovaného zjavenia.
4. Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrad veciam pravdy. To je jej vlastný spôsob ako slúžiť dôstojnosti človeka a súčasne poslaniu Cirkvi. Cirkev je hlboko presvedčená, "že pravda je jej skutočná spoločníčka ... a poznanie a rozum sú verné služobníčky viery".7 Bez toho, aby zanedbávala nadobúdanie užitočných vedomostí, sa katolícka univerzita oveľa viac vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete, o človeku a Bohu. Pretože práve v našej súčasnosti sa naliehavo žiada nezištná služba pri zvestovaní zmyslu pravdy, základnej hodnoty, bez ktorej sloboda, spravodlivosť a ľudská dôstojnosť vyjdú nazmar. Na základe istého druhu univerzálneho humanizmu sa katolícka univerzita plne venuje skúmaniu všetkých aspektov pravdy v ich základnom spojení s najvyššou pravdou - Bohom. Nebojácne a s nadšením sa púšťa po všetkých cestách vedomostí, uvedomujúc si, že pred ňou ide ten, čo je sám "cesta, pravda a život"8, Logos. Duch jeho úsudku a lásky umožňuje človeku nachádzať vlastným rozumom poslednú skutočnosť, ktorá je jeho pôvodom a cieľom, a ktorá je sama schopná hojne darovať múdrosť, bez ktorej by budúcnosť sveta bola ohrozená.
5. V spojení s nepredpojatým hľadaním pravdy dostáva svetlo a zmysel aj vzťah viery a rozumu. "Intellege ut credas, crede ut intellegas".9 Táto poučka svätého Augustína platí aj pre katolícke univerzity. Sú povolané skúmať bohatstvo zjavenia a prírody. Spoločné úsilie rozumu a viery pomáha ľuďom nachádzať náplň svojej ľudskosti, stvorenej na obraz Boží a po hriechu ešte zázračnejším spôsobom znovuzrodenej v Kristovi a predurčenej svietiť vo svetle ducha.
6. Katolícka univerzita vytvára stretnutiami medzi nepreskúmaným bohatstvom blahodarného posolstva evanjelia a rozmanitosťou a rozsahom oblastí ľudského poznania, do ktorého prináša toto posolstvo, možnosť Cirkvi viesť jedinečný, plodný rozhovor s ľuďmi všetkých kultúr. Pretože človek žije dôstojným životom len na základe svojej kultúry; a keď svoje naplnenie nájde v Kristovi, nemožno pochybovať ani o tom, že evanjelium, keď ho zasiahne a vo všetkých dimenziách znova obnoví, je plodné aj pre kultúru, v ktorej človek žije.
7. V dnešnom svete, poznačenom rýchlym vedeckým a technickým pokrokom, je význam a naliehavosť úloh katolíckej univerzity stále väčší. Výdobytky vedy a techniky prinášajú na jednej strane nesmierny rast hospodárstva a priemyslu, na druhej strane si vyžadujú primerané hľadanie zmyslu, aby sa zistilo, či sa nové vymoženosti vôbec využívajú na ozajstné blaho človeka a celého ľudského spoločenstva. Ak má za úlohu každá univerzita hľadať tento zmysel, katolícka univerzita je na túto požiadavku povolaná o to viac. Kresťanský duch jej umožňuje prinášať do vlastných štúdií mravné, duchovné a náboženské perspektívy a výsledky vedy a techniky hodnotiť z pohľadu komplexného ľudského jednotlivca.
Preto sú katolícke univerzity vyzvané na trvalú obnovu jednak preto, že sú univerzitami, jednak preto, že sú katolícke. Pretože, "v hre je zmysel vedeckého bádania a techniky, sociálneho spolužitia a kultúry, ale pri ešte hlbšom pohľade, význam samotného človeka".10 Táto obnova si vyžaduje jasné uvedomenie, že univerzita má na základe svojho katolíckeho charakteru lepšie predpoklady nestrannejšie skúmať pravdu: tento výskum nie je podriadený a závislý od najrôznejších jednotlivých záujmov.
8. Po uverejnení apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana pre kresťanské univerzity a fakulty,11 sa zdá primerané vypracovať podobný dokument aj pre katolícke univerzity, takmer ako "Magna Charta", na ktorú sa môžu v budúcnosti odvolávať. "Magna Charta" obsahuje dlhé a plodné skúsenosti Cirkvi v univerzitnej oblasti, je otvorená pre sľubnú prácu, ktorú treba vykonať v nasledujúcich rokoch, ktorá si vyžaduje smelého vynálezcovského ducha a prísnu oddanosť.
9. Tento dokument sa menovite obracia na vedenie katolíckych univerzít, na akademické spoločenstvá a na všetkých, ktorí univerzity podporujú, predovšetkým biskupov, rehoľné spoločenstvá, cirkevné inštitúcie a početných laikov, ktorí sa zúčastňujú na veľkej službe pri vyššom vzdelávaní. "Tým sa dosiahne, že kresťanský spôsob myslenia bude sa priam verejne, trvalo a všestranne zúčastňovať na všetkých snahách o vyšší kultúrny život a poslucháčom katolíckych univerzít sa dostane naozaj vynikajúcej vedeckej prípravy, aby boli schopní prevziať zodpovednejšie miesta v spoločnosti a byť svedkami viery vo svetle".12
10. Okrem katolíckych univerzít sa obraciam aj na početné katolícke inštitúcie vyššieho vzdelávania. Podľa podstaty a stanovenia cieľov majú spoločné to, že vykonávajú niektoré alebo všetky úlohy univerzity a Cirkev i spoločnosť podporujú svojím výskumom, či už vo výchove alebo v príprave na povolanie. Aj keď sa tento dokument vzťahuje menovite na katolícke univerzity, chce obsiahnuť aj všetky inštitúcie vyššieho vzdelávania, ktorých cieľom je preniknúť ducha a kultúru človeka posolstvom Kristovho evanjelia.
S veľkou dôverou a rovnakou nádejou povzbudzujem všetky katolícke univerzity do ďalšieho plnenia ich nenahraditeľných úloh, ktoré sa zo dňa na deň stávajú potrebnejšími pri stretávaní sa Cirkvi s ďalej sa rozvíjajúcou vedou a rozmanitými kultúrami našich čias.
Spolu s bratmi z biskupského úradu, ktorí sa so mnou zúčastňujú na pastoračných úlohách, chcel by som vám všetkým vyjadriť svoje pevné presvedčenie: Univerzita je nepochybne jedným z najlepších prostriedkov, ktoré môže Cirkev v dnešných časoch ponúknuť, ktorý hľadá pevné poznanie a múdrosť. Pretože Cirkev má povinnosť prinášať všetkým ľuďom radostné posolstvá, nikdy sa nesmie prestať starať o túto inštitúciu. Katolícke univerzity jej výskumom a učením vhodným spôsobom pre naše súčasné dni pomáhajú skúmať nové a staré ľudské kultúry, "nové i staré" podľa Ježišových slov.13
11. Nakoniec sa obraciam na celú Cirkev v presvedčení, že katolícke univerzity sú pre jej rast a rozvíjanie kresťanskej kultúry a ľudského pokroku neodmysliteľné. Preto je celé cirkevné spoločenstvo pozvané pomáhať katolíckym inštitúciám vyššieho vzdelávania, poskytovať im pomoc a podporovať ich v snahách o vlastný rozvoj a obnovu. Predovšetkým je však vyzvané chrániť práva a slobodu týchto inštitúcií vo svetskej spoločnosti, finančne ich podporovať, predovšetkým u národov, kde je to osobitne potrebné, a všade, kde treba, poskytovať pomoc pri zakladaní nových katolíckych univerzít.
Zo srdca si želám, aby tieto pokyny, ktoré sa opierajú o učenie Druhého vatikánskeho koncilu a predpisy Codex Iuris Canonici, dovolili katolíckym univerzitám a ostatným vysokoškolským zariadeniam plniť ich neodmysliteľnú úlohu, práve teraz, keď sa s novým tisícročím začína nový čas milosti.

I
CHARAKTER A POSLANIE
A. Charakter katolíckej univerzity
1. Podstata a cieľ
12. Každá katolícka univerzita je ako univerzita akademickým spoločenstvom, ktoré prísnou a kritickou metódou ochrany a podpory ľudskej dôstojnosti a súčasne kultúrneho dedičstva, výskumom, učením a rôznymi službami prináša úžitok miestnym, národným a medzinárodným spoločenstvám.14 Má inštitucionálnu autonómiu, potrebnú na účinné plnenie svojich úloh; svojim členom zabezpečuje akademickú slobodu, pri zachovaní práv jednotlivca a spoločenstva, v záujme pravdy a všeobecného blaha.15
13. Pretože ide o stanovenie cieľov katolíckej univerzity, prezentovať kresťanstvo vzhľadom na veľké problémy spoločnosti a kultúry v inštitucionalizovanej forme v univerzitnej oblasti,16 musí mať táto univerzita ako katolícka univerzita tieto podstatné znaky:
1. kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného spoločenstva;
2. trvalá reflexia vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom poklade ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť svojím dielom vlastnými štúdiami;
3. vernosť kresťanskému posolstvu podľa výkladu Cirkvi;
4. inštitucionalizovaná povinnosť slúžiť Božiemu ľudu a ľudskej rodine na ich ceste k transcendentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel.17
14. "Vo svetle týchto štyroch vlastností je zrejmé, že okrem učenia, výskumu a spoločných služieb všetkých univerzít, zahrnuje katolícka univerzita vo svojej práci na základe svojich vlastných povinností inštitúcie inšpiráciu a svetlo kresťanského posolstva. V katolíckej univerzite formujú a prenikajú katolícke ideály, postoje a zásady v súlade s mnohostrannou činnosťou univerzity v súlade s podstatou a autonómiou vlastnou tejto činnosti. Jednoducho povedané: pretože katolícka univerzita je súčasne univerzita, musí byť spoločenstvom docentov a študujúcich z rôznych oblastí ľudského poznania a zároveň akademickou inštitúciou, v ktorej je v živej forme prítomné katolíctvo."18
15. Katolícka univerzita je teda miesto, kde vedci metódou vlastnou každej akademickej disciplíne skúmajú hĺbku pravdy vecí a prispievajú k pokladu ľudského poznania. Každá disciplína sa rozvíja usporiadane, systematicky a rôzne disciplíny sú vo vzájomnom rozhovore a vzájomne sa obohacujú.
Tieto výskumy nie sú len pomoc pri neprestajnom hľadaní pravdy, oveľa viac sú potrebným svedectvom dôvery, že Cirkev stavia na vnútornej hodnote vedy a výskumu.
Bádanie na katolíckej univerzite teda nevyhnutne zahrnuje: a) snahu o integráciu poznania; b) dialóg medzi vierou a rozumom; c) etickú zodpovednosť; d) teologickú perspektívu.
16. Integrácia poznania zostáva stálou úlohou zdokonaľovania. Okrem toho je táto úloha v dnešných časoch rastúceho množstva vedomostí, k čomu pribúda stále sa zväčšujúca roztrieštenosť vedomostí aj v jednotlivých akademických disciplínach, stále ťažšia. Ale univerzita, a predovšetkým katolícka univerzita, "musí byť ?živá jednota? organických snáh, ktoré sa venujú hľadaniu pravdy...
Preto treba podporovať vyššiu syntézu, pretože len tak sa zahasí smäd po pravde, ktorý žije hlboko v srdci človeka".19 Univerzitní docenti sa budú trvale usilovať určiť s prispením filozofie a teológie miesto a význam jednotlivých disciplín v rámci obrazu človeka a sveta, osvieteného evanjeliom a teda vierou v Krista, "Loga" a centra vesmíru a dejín ľudstva.
17. Katolícka univerzita, ktorá chce podporovať integráciu týchto vedomostí, sa musí osobitne venovať dialógu medzi vierou a rozumom, aby sa mohlo hlbšie preskúmať, ako sa viera a rozum spájajú v pravde. Aj keď si každá akademická disciplína uchováva vlastnú integritu a metódu skúmania, týmto dialógom sa predsa zistí, že "metodický výskum vo všetkých disciplínach, ak sa koná naozaj vedeckým spôsobom a v zhode s mravnými zásadami, sa nikdy nedostane do skutočného rozporu s vierou, keďže časné skutočnosti i danosti viery majú pôvod v tom istom Bohu".20 Toto živé vzájomné pôsobenie dvoch rôznych poriadkov vedie k poznaniu jednej pravdy, k väčšej láske k pravde samotnej a prispieva k širokému porozumeniu zmyslu ľudského života a cieľa Božieho sveta.
18. Pretože každé poznanie má slúžiť jednotlivcovi, výskum na katolíckej univerzite je vždy spojený so starosťou o etickú a morálnu náplň, ktorá v sebe zahrnuje metódy a výsledky. Ak je táto starosť spojená aj so všetkými druhmi výskumu, osobitne naliehavá je v oblasti vedeckého a teologického výskumu: "Musíme byť presvedčení o prednosti etiky pred technikou, o prvenstve človeka pred vecou, o prevahe ducha nad matériou. Veci človeka sa pohnú dopredu len vtedy, ak sa veda spojí so svedomím. Vedec preukáže ľudstvu skutočnú službu, keď ?zachová zmysel pre transcendenciu človeka voči svetu a Bohu?."21
19. Teológia má mimoriadne významné miesto aj pri hľadaní syntézy vedomia a dialógu medzi vierou a rozumom. Prináša príspevok aj všetkým ostatným disciplínam, ktoré si kladú otázku o zmysle vecí. Nielen tým, že im pomáha skúmať, akým spôsobom ich výsledky ovplyvujú človeka a spoločnosť, ale aj tým, že dáva perspektívu a orientáciu, ktoré ich vlastné metódy neobsahujú. Na druhej strane dialóg s inými disciplínami a ich výsledkami obohacuje aj samotnú teológiu tým, že jej umožňuje lepšie chápať dnešné časy a teologické skúmanie približuje požiadavkám súčasnosti. Z hľadiska tohto významu teológie medzi akademickými disciplínami musí mať každá katolícka univerzita teologickú fakultu alebo prinajmenšom katedru teológie.22
20. Pre úzky vzťah medzi výskumom a učením sa žiada, aby uvedené postuláty skúmania ovplyvňovali celý systém učenia. Jednotlivé disciplíny budú síce sprostredkované systematickým spôsobom a podľa ich vlastných metód, ale interdisciplína obohatená príspevkami filozofie a teológie pomôže študujúcim získať organický pohľad na skutočnosť a pestovať trvalú túžbu po rozvíjaní ducha. Pri sprostredkúvaní vedomia sa ukazuje, že ľudský rozum sa vo svojej reflexii otvára stále novým problémom, a vyčerpávajúca odpoveď na ne je daná zhora, prostredníctvom viery. Okrem toho morálnu náplň každej disciplíny treba hodnotiť ako podstatnú súčasť jej sprostredkovania, aby sa celý proces vzdelávania zameral na plné rozvinutie osobnosti. Katolícka teológia nakoniec ponúka v plnej oddanosti Svätému Písmu, tradícii a cirkevnému učiteľskému povolaniu jasnú znalosť princípov evanjelia, čím sa zdôrazňuje zmysel ľudského života a prepožičiava sa mu nová hodnota.
Vo výskume a výučbe by študenti mali v rôznych disciplínach nadobudnúť také vzdelanie, aby v každej oblasti vedy, v ktorej sa chcú venovať službe spoločnosti a Cirkvi, boli naozaj odborníkmi a súčasne schopní osvedčiť pred svetom svoju vieru.

2. Univerzitné spoločenstvo
21. Katolícka univerzita sleduje svoje ciele aj vtedy, keď sa snaží vytvoriť naozaj ľudské a duchom Krista presiaknuté spoločenstvo. Prameň jej jednoty vychádza z oddanosti pravde, vysokého oceňovania ľudskej hodnoty a nakoniec z osoby a posolstva Krista, ktoré dáva tejto inštitúcii vlastnú kvalitu. Na základe tohto vzoru je univerzitné spoločenstvo preniknuté duchom slobody a lásky a vyznačuje sa vzájomnou úctou, čestným dialógom a ochranou práv každého jednotlivca. Svojim členom pomáha k plnému rozvinutiu ich osobnosti. Naopak, členovia ako jednotlivci sa snažia, primerane svojmu postaveniu a schopnostiam podporovať jednotu a prispievať k prijímaniu rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú na samotné spoločenstvo a zachovanie a posilnenie katolíckeho charakteru inštitúcie.
22. Univerzitní učitelia sa musia usilovať stále vzdelávať, a obsah, predmety a výsledky každej disciplíny usporiadať do súvislého obrazu sveta. Kresťanskí docenti sú vyzvaní, aby boli šíriteľmi a učiteľmi pravého kresťanského života, aby dosiahnuté zlúčenie viery a kultúry ukazovalo príslušné pracovné kompetencie a kresťanskú múdrosť. Všetci docenti musia byť preniknutí vysokými akademickými cieľmi a zásadami rýdzeho ľudského života.
23. Študujúcim je adresovaná výzva, aby si osvojili vzdelanie, ktoré spája vysoký stupeň humanistického a kultúrneho rozvoja so špecifickým odborným vzdelaním. Tento rast musí byť vytvorený tak, aby sa študujúci cítili povzbudení pokračovať po celý život v hľadaní pravdy a jej zmyslu."Preto treba vzdelávať ducha takým spôsobom, aby sa rozvíjala schopnosť obdivovať, poznávať, kontemplovať, utvárať si osobný úsudok a pestovať náboženský, mravný a spoločenský zmysel".23 Tým budú schopní a vhodní na získanie skutočného kresťanského spôsobu života, alebo prehĺbenie, ak ho už náhodou dosiahli. Musia si byť vedomí dôležitosti svojho povolania a pociťovať radosť, že zajtra budú kvalifikovanými vedúcimi silami a Kristovými poslami na príslušnom pracovisku.
24. Zodpovední vedúci a správcovia katolíckej univerzity musia trvale podporovať rozvoj univerzity a univerzitného spoločenstva riadnym plnením povinností v duchu služby. Činnosť a osvedčenie neakademických spolupracovníkov sú pre charakter a život univerzity takisto neodmysliteľné.
25. Veľa katolíckych univerzít založili rehoľné spoločenstvá, na ktorých trvalú podporu sú naďalej odkázané. Rehoľné spoločenstvá, ktoré sa venujú apoštolátu vyššieho vzdelávania, sú preto vyzvané pomáhať týmto inštitúciám pri obnovovaní ich povinností a pokračovať vo výchove takých rehoľných mužov a žien, ktorí môžu aj významne prispieť aj pri plnení úloh a činnosti katolíckej univerzity.
Nakoniec, práca univerzity odjakživa bola a je prostriedkom, pomocou ktorého môžu v Cirkvi plniť dôležité úlohy laici. Akademické spoločenstvo tvoria dnes vo väčšine katolíckych univerzít prevažne laici, ktorí vo väčšej miere zastávajú vyššie služby a vedúce úlohy. Títo katolícki laici sa riadia požiadavkou Cirkvi "statočne a kreatívne sa prezentovať na privilegovaných miestach kultúry, akými je svet škôl a univerzít".24 Budúcnosť katolíckych univerzít závisí vo veľkej miere od odbornej a veľkodušnej činnosti katolíckych laikov. Ich rozširujúcu sa činnosť v týchto strediskách vzdelania hodnotí Cirkev ako znak nádeje a potvrdenie nenahraditeľného povolania laikov v Cirkvi a svete. Dôveruje tomu, že laici vo vykonávaní svojich dôležitých úloh "všetky časné veci budú vysvetlovať a organizovať takým spôsobom, aby sa vždy začínali, rozvíjali a pokračovali podľa Krista a boli na chválu Stvoriteľa a Vykupiteľa".25
26. Do univerzitného spoločenstva mnohých katolíckych inštitúcií patria kolegovia a členovia z iných cirkví, cirkevných spoločenstiev alebo náboženstiev, ale aj kolegovia, ktorí nevyznávajú žiadnu vieru. Títo mužovia a ženy môžu byť na základe svojich skúseností užitoční pre pokrok rôznych akademických disciplín alebo plnenie iných úloh v univerzitách.

3. Katolícka univerzita v cirkvi
27. Každá katolícka univerzita ako univerzita je v neodmysliteľnom spojení s cirkvou, ktorá svojou prirodzenosťou patrí k špecifickej podstate tejto inštitúcie. Ako katolícka univerzita sa totiž bezprostredne zúčastňuje na živote spoluúčastnej cirkvi, v ktorej sídli. Pokiaľ je však súčasne ako akademická inštitúcia začlenená do medzinárodného spoločenstva inštitúcií učenia a výskumu, zúčastňuje sa aj na živote hlavnej Cirkvi a pomáha ho spoluvytvárať: preto je osobitne spojená so Svätou stolicou pre službu jednote, ktorú treba zachovávať pre celú cirkev. Zo spojenia s cirkvou vyplýva: oddanosť univerzity ako inštitúcie kresťanskému posolstvu, uznanie autority cirkevného učiteľského úradu v otázkach viery, mravnosti a poslušnosti voči nemu. Katolícki členovia univerzitného spoločenstva sú povolaní na osobnú oddanosť voči Cirkvi so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Od nekatolíckych členov sa žiada rešpekt pred katolíckym charakterom inštitúcie, v ktorej pracujú, kým na druhej strane univerzita rešpektuje ich náboženskú slobodu.26
28. Biskupi majú osobitnú povinnosť podporovať katolícke univerzity a osobitne pozorne ich sprevádzať pri zachovávaní a posilňovaní ich katolíckej identity aj voči autorite štátu. Primeraným spôsobom sa to dosiahne, keď sa medzi univerzitami a cirkevnými autoritami vytvoria a zachovajú pevné osobné a pastorálne spojenia charakterizované vzájomnou dôverou, súhlasnou spoluprácou a stálym rozhovorom. Aj keď biskupi priamo nezasahujú do vnútorného vedenia, nemožno ich "vnímať ako pôsobenie zvonku, ale ako účastníkov života univerzity".27
29. Tým, že Cirkev uznáva "vlastné princípy kultúry", "predovšetkým vied", súčasne uznáva aj akademickú slobodu jednotlivých vedcov v ich vlastných disciplínach podľa zásad a metód príslušnej vedy,28 v záujme pravdy a všeobecného blaha.
Aj teológia má ako veda zákonité miesto vedľa ostatných disciplín. Má svoje špecifické zásady a vlastnú metódu, ktoré ju definujú ako vedu. Teológovia, pokiaľ sa držia týchto zásad a používajú príslušné metódy, majú rovnakú akademickú slobodu.
Biskupi by mali povzbudzovať tvorivú prácu teológov. Teológovia totiž slúžia Cirkvi výskumom vykonávaným podľa jednej z metód teológie. Usilujú sa lepšie chápať, hlbšie rozvíjať a účinnejšie podávať zmysel kresťanského zjavenia podávaný Svätým písmom, tradíciou a učením. Skúmajú aj cesty, ktorými teológia môže vniesť svetlo do jednotlivých problémov kultúry našich čias. Preto sa teológia pokúša porozumieť zjavenej pravde, ktorej autentická interpretácia je zverená biskupom Cirkvi.29 K podstatným zásadám a metóde skúmania a učenia tejto akademickej disciplíny súčasne patrí, že teológovia rešpektujú autoritu biskupov a musia byť stúpencami katolíckeho učenia, primerane podľa záväznosti, s akou ho vyučujú.30 Rozhovor medzi biskupmi a teológmi je pri úlohách vzájomne sa na seba vzťahujúcich nanajvýš potrebný; osobitne to platí dnes, keď sa výsledky skúmania sociálnymi prostriedkami komunikácie tak rýchlo a všestranne šíria.31

B. Služobné poverenie katolíckej univerzity
30. Základným poverením univerzity je stále hľadanie pravdy skúmaním, uchovávaním a šírením vedomostí pre blaho spoločnosti. Na tomto poverení sa katolícka univerzita zúčastňuje stanovením vlastných cieľov.
1. Služba cirkvi a spoločnosti
31. Katolícka univerzita učením a výskumom prináša Cirkvi neodmysliteľnú pomoc: vzdeláva mužov a ženy formovaných kresťanskými zásadami, schopných žiť zrelým a zodpovedným spôsobom vo svojom kresťanskom povolaní, ktorí môžu preberať aj úlohy v Cirkvi. Katolícka univerzita môže okrem toho výsledkami svojho vedeckého skúmania pomôcť Cirkvi odpovedať na problémy a požiadavky súčasnosti.
32. Katolícka univerzita je ako každá iná univerzita začlenená do ľudskej spoločnosti. Aby mohla Cirkvi poskytovať stále lepšiu službu, je vyzvaná - pochopiteľne, vždy v rozsahu jej kompetencií - byť účinnejším nástrojom kultúrneho pokroku jednotlivca a spoločnosti. Jej výskumná činnosť musí teda zahrnovať závažné problémy našich čias, ako napr. hodnotu ľudského života, podporu spravodlivosti pre všetkých, kvalitu osobných a rodinných životných pomerov, ochranu prírody, hľadanie mieru a politickej stability, spravodlivé rozdelenie majetku sveta a nový hospodársky a politický poriadok, aby lepšie slúžila všeobecnému blahu jednotlivých národov a spoločenstvu všetkých národov. Univerzitný výskum sa bude zameriavať na dôkladný prieskum koreňov a príčin závažných problémov našich čias s prihliadnutím predovšetkým na etické a náboženské dimenzie.
Ak treba, katolícka univerzita musí mať odvahu povedať aj nepríjemné pravdy, ktoré sa verejnej mienke nepáčia, ktoré sú však potrebné na ochranu skutočného blaha spoločnosti.
33. Z kresťanského hľadiska sa v modernej spoločnosti a kultúre prednostne skúmajú a posudzujú vládnuce hodnoty a normy a povinnosť súčasnej spoločnosti hlásať etické a religiózne zásady, ktoré ľudskému životu dávajú plný zmysel. To je ďalší príspevok, ktorý univerzita môže priniesť na rozvoj pravej kresťanskej antropológie, ktorá má pôvod v osobe Krista a spôsobuje, že dynamika stvorenia a vykúpenia ovplyvňuje skutočnosť a správne riešenie otázok života.
34. Z hľadiska podpory sociálnej spravodlivosti má kresťanské zmýšľanie o službe spolublížnym pre každú katolícku univerzitu osobitný význam; docenti ho musia prijať a študenti rozvinúť. Cirkev sa odhodlane stavia za rozsiahle formovanie každého muža a každej ženy.32 Evanjelium podľa cirkevného sociálneho učenia dôrazne vyzýva k podpore rozvoja národov, "predovšetkým tých, ktoré sa pokúšajú uniknúť hladu, biede, epidemickým chorobám, nevedomosti; tým, ktoré rozsiahle užívajú ovocie civilizácie a svoje nadanie chcú účinne uplatniť, ktoré sa rázne venujú svojmu plnému rozvoju".33 Každá katolícka univerzita berie zodpovednosť za konkrétny príspevok k pokroku spoločnosti, v ktorej pôsobí: môže napríklad hľadať cesty, ktorými sa univerzitné vzdelanie sprístupní tým, ktorí môžu mať z neho úžitok, najmä chudobným alebo členom menšinových skupín, ktorým toto vzdelanie bývalo obyčajne odopreté. Je vecou katolíckej univerzity, podporovať podľa možnosti pokrok rozvojových krajín.
35. V snahe odpovedať na tieto komplexné problémy, ktoré sa dotýkajú mnohých aspektov ľudského života a spoločnosti, bude katolícka univerzita naliehať na spoluprácu rôznych akademických disciplín, ktoré už samy pomáhajú hľadať riešenia. Pretože jednotlivé inštitúcie trpia obmedzeným finančným a personálnym vybavením, prednostne sa žiada, aby sa katolícke univerzity samy spojili pri spoločných projektoch výskumu a spolupracovali aj s inými súkromnými alebo verejnými inštitúciami. Vzhľadom na tieto a iné špecifické oblasti činnosti katolíckej univerzity treba oceniť význam, ktorý príslúcha rôznym národným a medzinárodným spolkom katolíckych univerzít. Medzi nimi treba osobitne spomenúť úlohu Medzinárodného združenia katolíckych univerzít (Foederatio Internationalis Studiorum Universitatum Catholicarum), zriadeného Svätou stolicou,34 ktorá od neho očakáva plodnú spoluprácu.
36. Prostredníctvom programov ďalšieho trvalého vzdelávania dospelých, výchovou docentov na službu v poradenstve, uplatnením nových komunikačných prostriedkov a mnohými inými spôsobmi môže katolícka univerzita dosiahnuť, že stále väčšia suma ľudského poznania a zo dňa na deň sa zlepšujúce chápanie viery, bude k dispozícii väčšiemu počtu ľudí. Takýmto spôsobom sa služby univerzity rozšíria mimo vlastnej akademickej oblasti.
37. V službe spoločnosti bude akademický, kultúrny a vedecký svet v prostredí katolíckej univerzity prirodzeným prednostným partnerom na rozhovory. Źelateľné sú primerané formy dialógu a spolupráce medzi katolíckymi univerzitami a inými národnými univerzitami. Slúžia na prospech rozvoja a porozumenia medzi kultúrami a na ochranu prírody a životného prostredia s využitím medzinárodného ekologického povedomia.
Spolu s inými súkromnými a verejnými inštitúciami katolícke univerzity slúžia pomocou vyššieho vzdelávania a výskumu všeobecnému blahu. Medzi rôznymi inštitúciami potrebnými na slobodné vyjadrenie kultúrnej rozmanitosti predstavujú určitú formu, a snažia sa podporovať zmysel pre solidaritu v spoločnosti a vo svete. Plným právom teda očakávajú od svetskej spoločnosti a verejných autorít uznanie a ochranu svojej inštitucionálnej autonómie a akademickej slobody. Okrem toho majú právo na zabezpečenie existencie a rozvoja potrebnej hospodárskej pomoci.

2. Univerzitná duchovná starostlivosť
38. Univerzitná duchovná starostlivosť je aktivita univerzity, ktorá dáva členom univerzitného spoločenstva príležitosť spájať akademické štúdium a mimoakademické oblasti s religióznymi a mravnými zásadami a utvárať si život vo viere. Univerzitná duchovná starostlivosť zintenzívňuje poslanie Cirkvi v univerzite a preto je dôležitou súčasťou jej činnosti a štruktúry. Univerzitné spoločenstvo, ktoré sa pokúša podporovať katolícky charakter inštitúcie, si uvedomuje dimenzie tejto duchovnej starostlivosti a dbá o možnosti a prostriedky, ktorými môže ovplyvniť všetky svoje činnosti.
39. Univerzitné spoločenstvo ako prirodzený výraz katolíckej svojbytnosti dokáže urobiť vieru živú vo všedných dňoch, v dôležitých okamihoch zamyslenia a modlitby. Katolícki členovia tohto spoločenstva majú možnosť osvojiť si vo svojom živote katolícke učenie a katolícky spôsob života. Dostávajú totiž povzbudenie na prijímanie sviatostí predovšetkým sviatosť eucharistie ako najdokonalejšieho aktu spoločnej bohoslužby. Akademické spoločenstvá, v ktorých je veľa členov rôznych cirkví, cirkevných alebo náboženských spoločenstiev, budú v rámci ochrany viery rešpektovať iniciatívu na meditácie a modlitby .
40. Univerzitní duchovní pastieri nabádajú profesorov a študentov hlbšie si uvedomovať aj situáciu duševne a telesne postihnutých. Podľa vzoru Krista by sa mali osobitným spôsobom starať o chudobných a o tých, ktorí trpia hospodárskou, sociálnou, kultúrnou alebo náboženskou nespravodlivosťou. Tieto povinnosti prichádzajú do úvahy v prvom rade v akademickom spoločenstve; ale možno ich plniť aj mimo neho.
41. Univerzitná duchovná starostlivosť plní neodmysliteľnú úlohu, ktorou sa katolíckym študentom naplní ich sľub krstu: budú pripravení na aktívnu účasť na živote Cirkvi. ďalej môže podporovať a rozmnožovať vysokú hodnotu manželstva a rodinného života, duchovného povolania na kňazstvo a rehoľný život, povzbudzovať kresťanské zanietenie laikov a všetky činnosti preniknúť duchom evanjelia. Súlad medzi univerzitnou duchovnou starostlivosťou a inštitúciami, ktoré pod vedením biskupa alebo s jeho súhlasom pracujú v inej cirkvi, slúži na všeobecný úžitok.35
42. Rôzne združenia a hnutia duchovného a apoštolského života, najmä tie, ktoré boli založené pre študentov, môžu mať veľký vplyv na rozvíjanie pastoračných aspektov univerzitného života.

3. Kultúrny dialóg
43. Univerzita podporuje podľa svojho zamerania výskum kultúry, svojím učením pomáha sprostredkúvať miestnu kultúru nasledujúcim generáciám a vlastnými ponukami vzdelávania rozvíja kultúrnu iniciatívu. Otvorená je pre každú ľudskú skúsenosť, pripravená na dialóg a sama sa z každej kultúry učí. Na tomto procese sa katolícka univerzita zúčastňuje tým, že prináša bohatú kultúrnu skúsenosť Cirkvi. Vo vedomí toho, že ľudská kultúra je otvorená zjaveniu a transcendencii, je katolícka Cirkev primárnym a špecifickým miestom na plodný dialóg medzi evanjeliom a kultúrou.
44. Katolícka univerzita pomáha Cirkvi práve takýmto dialógom, keď jej umožňuje lepšie poznávať rôzne kultúry, rozlišovať ich pozitívne a negatívne aspekty, prijímať ich pravé ľudské vklady a rozvíjať prostriedky, ktorými môže ľuďom určitej kultúry urobiť vieru zrozumiteľnejšou.36
Ak je pravda, že evanjelium nemožno stotožniť s nijakou konkrétnou kultúrou, ale že preniká všetky kultúry, je tiež pravda, že "v ríši, ktorá hlása evanjelium, žijú ľudia pevne spojení s kultúrou, a zriadenie ríše Božej sa nemôže zrieknuť osvojenia si niektorých prvkov ľudskej kultúry a kultúr".37 "Viera, ktorá by sa vykonávala na okraji ľudstva a tým kultúry, by bola nespoľahlivá v porovnaní s hojnosťou zjavenia a odhalenia Božieho slova, viera bez hlavy, áno, dokonca viera v procese vlastného rozkladu."38
45. Katolícka univerzita by mala stále prihliadať na kultúry dnešného sveta a kultúrne tradície Cirkvi, aby podporovala stály a plodný dialóg medzi evanjeliom a dnešnou spoločnosťou. Medzi kritériami, ktoré charakterizujú všetky kultúry, majú prednosť cit pre jednotlivca, jeho slobodu a dôstojnosť i cit pre jeho zodpovednosť a jeho otvorenosť trancendencii. S úctou jednotlivca je spojená vysoká hodnota rodiny, pôvodnej bunky každej ľudskej kultúry.
Katolícke univerzity sa majú snažiť rozlišovať a zvažovať ciele a protirečenia dnešnej kultúry a pokúšať sa zvyšovať jej schopnosť v prospech plného rozvoja jednotlivcov a rozsiahleho rozvoja národov. Osobitne sa odporúča vhodným skúmaním zistiť, aký vplyv majú moderné technológie a predovšetkým médiá na ľudí, rodinu, inštitúcie a kultúru vôbec. Zdedené kultúry treba chrániť v ich pôvodnej podstate poskytovaním pomoci pri preberaní súčasných hodnôt bez toho, aby sa zriekli svojho dedičstva, majetku celej ľudskej rodiny. Univerzity na územiach so starou kultúrnou tradíciou by mali tieto miestne kultúry plodným príspevkom opatrne zosúlaďovať s mladšími kultúrami.
46. Oblasť osobitného záujmu katolíckych univerzít je dialóg medzi kresťanským myslením a modernými vedami. Táto úloha si vyžaduje ľudí, ktorí sa môžu preukázať osobitnými schopnosťami v jednotlivých disciplínach a súčasne teologicky dostatočne vzdelaných a schopných narábať s epistemologickým riešením problémov na úrovni vzťahu viery a rozumu. Táto úloha sa vzťahuje na prírodné aj humánne vedy, ktoré nastoľujú nové komplexné filozofické a etické problémy. Kresťanský bádateľ musí ukázať obohatenie ľudského rozumu vyššou pravdou, pochádzajúcou z evanjelia. "Rozum sa tým nikdy nezníži, ale naopak, povzbudí a posilní vnútorným prameňom poznania hlbokého nazretia do Božieho slova, hierarchiou hodnôt, ktorá z neho vystupuje. Katolícka univerzita jedinečným spôsobom prispieva k zviditeľneniu prednosti ducha, ktorý sa v nebezpečí apatie nikdy nesmie začať venovať niečomu celkom inému ako skúmaniu pravdy."39
47. Katolícka univerzita môže byť popri kultúrnom dialógu, pri dodržaní vlastných vytýčených cieľov, s prihliadnutím na rôzne religiózno-kultúrne kontexty, sledovaním príkazov právoplatne vydaných cirkevnými úradmi, užitočná v ekumenickom dialógu. Tým sa hľadanie jednoty všetkých kresťanov a dialóg medzi náboženstvami podporuje tak, že ostatným náboženstvám pomáha spoznávať vlastné duchovné hodnoty.

4. Evanjelizácia
48. Primárna úloha Cirkvi je hlásať evanjelium tak, aby sa v jednotlivých ľuďoch zachovalo spojenie viery a života v sociálnom kontexte, v ktorom ľudia žijú, pracujú a stretávajú sa. "Evanjelizácia zaväzuje Cirkev aby šírila: posolstvo radosti vo všetkých oblastiach ľudstva, a jeho vplyvom samotné ľudstvo zvnútra premeniť a obnoviť... Cirkvi nejde kázaním evanjelia o obsiahnutie stále väčších území alebo stále väčších skupín národov, ale silou evanjelia o dosiahnutie zmeny kritérií posudzovania, určujúcich hodnôt, oblastí záujmu, zvyklostí myslenia, prameňov inšpirácie a životných vzorov ľudstva, ktoré stoja proti Božiemu slovu a zámeru spasenia."40
49. Každá katolícka univerzita vykonáva pre Cirkev podľa svojej vlastnej podstaty pri evanjelizácii veľkú pomoc. Ide o živé svedectvo na inštitucionálnej úrovni, preukázané Kristovi a jeho posolstvu, také potrebné v kultúrach formovaných sekularizmom, alebo tam, kde Kristus a jeho posolstvo ešte nie sú známe. Popritom sa všetky aktivity katolíckej univerzity harmonicky spájajú s evanjelizačným poverením Cirkvi: výskum vo svetle kresťanského posolstva, ktorý na prospech človeka a spoločnosti prináša nové vymoženosti; vzdelávanie v kontexte viery, ktoré človeka uspôsobuje na rozumný a kritický úsudok a umožňuje mu uvedomovať si vysokú hodnotu jednotlivca; odborné vzdelanie, ktoré zahrňuje aj etické hodnoty a ochotu slúžiť jednotlivcovi a spoločnosti; dialóg s kultúrou, ktorý vedie k lepšiemu pochopeniu viery a teologický výskum, ktorý pomáha vyjadriť vieru novou rečou. "Práve preto, že si Cirkev stále viac uvedomuje svoje posolstvo pri spasení celého sveta, chcela by byť s týmito zariadeniami v úzkom spojení, pretože pri šírení pravého posolstva Ježiša Krista by mali byť prítomné a účinne spolupracovať."41

Časť II.
VŠEOBECNÉ NORMY
Čl. 1 - Charakteristika Všeobecných noriem
§ 1. Všeobecné normy vychádzajú z Codex Iuris Canonici,42 ktorého sú ďalším výkladom, a podľa dodatočných zákonov Cirkvi, v prípade, ak je to potrebné, bez obmedzenia práva Svätej stolice, uplatňujú svoju autoritu. Záväzné sú pre všetky katolícke univerzity a katolícke vysokoškolské zariadenia na celom svete.
§ 2. Biskupské konferencie a iné orgány katolíckej Cirkvi43 musia Všeobecné normy používať v jednotlivých miestach a jednotlivých oblastiach v súlade s Codex Iuris Canonici a dodatočnými cirkevnými zákonmi, s prihliadnutím na štatúty príslušných univerzít alebo inštitúcií a - kde je to vhodné - aj svetské právo. Po skontrolovaní Svätou stolicou44 platia miestne a regionálne rámcové poriadky pre všetky katolícke univerzity a katolícke vysokoškolské zariadenia regiónu, s výnimkou kresťanských univerzít a fakúlt. Tie totiž, rovnako ako kresťanské fakulty, ktoré patria ku katolíckej univerzite, podliehajú normám apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana.45
§ 3. Univerzita zriadená alebo uznaná Svätou stolicou, biskupskou konferenciou alebo iným orgánom katolíckej hierarchie alebo diecéznym biskupom, musí do Všeobecných noriem a ich používania zpracovať miestne a regionálne nástroje vzťahujúce sa na jej vedenie, vlastné platné štatúty prispôsobiť Všeobecným normám a ich používaniu a predložiť na schválenie kompetentnému cirkevnému úradu. Aj ostatné univerzity, zriadené inou formou, musia so súhlasom miestneho cirkevného úradu prijať tieto Všeobecné normy a ich miestne a regionálne aplikácie a vsunúť do nich nástroje vzťahujúce sa na ich vedenie a - pokiaľ je to vhodné - svoje platné štatúty prispôsobiť týmto Všeobecným normám a ich používaniu.

Čl. 2 - Charakteristika katolíckej univerzity
§ 1. Katolícka univerzita je ako každá univerzita spoločenstvom študujúcich, ktoré sa zaoberá rôznymi oblasťami ľudského poznania. Venuje sa výskumu, učeniu a rôznym službám, ktoré zodpovedajú jej kultúrnej úlohe.
§ 2. Katolícka univerzita orientuje svoj výskum, učenie a ostatné úlohy katolíckej univerzity na katolícke ciele, zásady a postoje a podľa toho koná. S Cirkvou je spojená určitou konštitutívnou a štatutárnou väzbou alebo záväzkami inštitúcie, ktoré za ňu prevzali zodpovední pracovníci.
§ 3. Každá katolícka univerzita musí svoj katolícky charakter zdôrazniť vyhlásením svojej úlohy alebo iným vhodným verejným prejavom, ak príslušný cirkevný úrad neschváli niečo iné. Svojou štruktúrou a svojimi pravidlami musí stanoviť možnosti, podľa ktorých sa bude prejavovať a zachovávať svoj ráz v zmysle § 2.
§ 4. Katolícke učenie a katolícka disciplína musí pôsobiť na všetky činnosti univerzity, pritom však treba prihliadať na slobodu myslenia každého jednotlivca.46 Každý verejný akt univerzity musí byť v súlade s jej katolíckou podstatou.
§ 5. Katolícka univerzita má potrebnú autonómiu na rozvíjanie svojich princípov a plnenie svojich úloh. Slobodu výskumu a vyučovania treba uznať a zachovať podľa zásad a metód každej disciplíny, len tak budú chránené práva jednotlivca a spoločenstva, v záujme pravdy a všeobecného blaha.47

Čl. 3 - Zriadenie katolíckej univerzity
§ 1. Katolícku univerzitu môže zriadiť Svätá stolica, biskupská konferencia alebo iný orgán katolíckej hierarchie alebo diecézny biskup.
§ 2. So súhlasom diecézneho biskupa môže katolícku univerzitu zriadiť aj rehoľná inštitúcia alebo iná verejno-právna osoba.
§ 3. Katolícku univerzitu môžu zriadiť iné osoby, duchovní alebo laici. Takúto univerzitu možno považovať za katolícku univerzitu len vtedy, ak ju schváli príslušný cirkevný úrad podľa podmienok, na ktorých sa strany dohodli.48
§ 4. V prípade § 1 a § 2 musia štatúty schváliť príslušné cirkevné úrady.

Čl. 4 - Univerzitné spoločenstvo
§ 1. Zodpovednosť za ochranu a posilňovanie katolíckeho charakteru univerzity nesie predovšetkým sama univerzita. Aj keď túto zodpovednosť nesie najmä vedenie univerzity (vrátane hlavného kvestora, ak je ustanovený, alebo správna rada alebo iný rovnocnný orgán), týka sa, nie v rovnakej miere, aj všetkých členov univerzitného spoločenstva. Preto sa žiada získavať pre univerzitu vhodných pracovníkov, najmä profesorov a zamestnancov správy, ktorí sú pripravení a schopní podporovať tento charakter. Charakter katolíckej univerzity je prevažne spojený s kvalitou profesorov a rešpektovaním katolíckeho učenia. Zákonný nadriadený orgán musí podľa Codex Iuris Canonici dozerať na obe tieto základné podmienky.49
§ 2. Profesorov a všetkých pracovníkov správy treba v čase ich vymenovania oboznámiť s katolíckym charakterom inštitúcie a z toho vyplývajúcimi dôsledkami, rovnako s ich povinnosťami podporovať tento charakter alebo prinajmenšom rešpektovať ho.
§ 3. Spôsobom, ktorý zodpovedá rôznym akademickým disciplínam, sú všetci katolícki docenti povinní prijať vo výskume a vyučovaní katolícke učenie a katolícky mravný poriadok a ostatní rešpektovať ich. Najmä katolícki teológovia majú zostať, vedomí si tohto, že plnia poverenie Cirkvi, verní učiteľskému úradu Cirkvi ako autentickému interpretovi Svätého písma a tradície.50
§ 4. Docenti a pracovníci správy, ktorí sú členmi iných cirkví, cirkevných spoločenstiev alebo náboženstiev, a tí, ktorí nevyznávajú žiadnu vieru a všetci študenti, sú povinní uznávať a rešpektovať katolícky charakter univerzity. V každom prípade nemá byť ohrozený katolícky charakter univerzity alebo vysokoškolského zariadenia. Má sa zabrániť tomu, aby väčšiu časť inštitúcie, ktorá je katolícka a musí zostať katolícka, tvorili nekatolícki docenti.
§ 5. Vzdelávanie študentov musí akademickú a odbornú zrelosť spájať s formovaním mravných a religióznych zásad a znalosťou sociálneho učenia Cirkvi. Študijný poriadok každého povolania musí zahrnovať primerané etické vzdelanie pre povolanie, na ktoré pripravuje. Okrem toho sa musí dosiahnuť, aby všetci študujúci mohli sledovať prednášky o katolíckom učení.51

Čl. 5 - Katolícka univerzita v Cirkvi
§ 1. Každá katolícka univerzita sa musí držať v spoločenstve s celou Cirkvou a Svätou stolicou; musí byť úzko spojená so spoluúčastnou cirkvou, diecéznymi biskupmi regiónu alebo národa, kde pôsobí. Primerane vlastnému charakteru univerzity prispieva naviac pri evanjelizácii Cirkvi.
§ 2. Povinnosťou každého biskupa je podporovať dobrý chod katolíckej univerzity svojej diecézy; má právo a povinnosť starať sa o ochranu a posilňovanie jej katolíckeho charakteru. Ak vo vzťahu k týmto nevyhnutným podmienkam vznikajú problémy, miestny biskup prijme spolu so zákonným akademickým vedením a v súlade so stanovenými postupmi52 opatrenia na ich riešenie - ak by to bolo potrebné - s pomocou Svätej stolice.
§ 3. Každá katolícka univerzita musí za určité obdobie predkladať príslušnému cirkevnému úradu správu o činnosti univerzity; pojednáva o tom čl. 3 § 1-2. Ostatné katolícke univerzity musia o týchto záležitostiach informovať biskupa diecézy, v ktorej sa nachádza hlavné sídlo inštitúcie.

Čl. 6 - Univerzitná duchovná starostlivosť
§ 1. Katolícka univerzita podporuje duchovnú starostlivosť členov univerzitného spoločenstva a predovšetkým duchovný rast tých, ktorí vyznávajú katolícku vieru. Treba uprednostňovať cesty, ktoré slúžia na zdokonalenie ľudského a odborného vzdelávania pomocou náboženských hodnôt vo svetle katolíckeho učenia, aby sa poznanie rozumu spájalo s náboženskou dimenziou života.
§ 2. Na špecifickú duchovnú starostlivosť, ktorá sa vykonáva v dohode a spolupráci s duchovnou starostlivosťou spoluúčastnej cirkvi pod vedením alebo aprobáciou diecézneho biskupa, treba menovať dostatočný počet vhodných pracovníkov - kňazov, rehoľných mužov, rehoľných žien, laikov - ktorí ju budú vykonávať pre univerzitné spoločenstvo. Všetci členovia univerzitného spoločenstva sú pozvaní prijímať univerzitnú duchovnú starostlivosť a ovplyvňovať jej zámery.

Čl. 7 - Kooperácia
§ 1. Na lepšie zvládnutie problémov dnešnej spoločnosti a na posilnenie katolíckeho charakteru inštitúcií je potrebné podporovať vo výskume a učení a pri ostatnej činnosti univerzity regionálnu, národnú a medzinárodnú spoluprácu všetkých katolíckych univerzít, a cirkevných univerzít a fakúlt.53 Rovnakým spôsobom treba túto kooperáciu podporovať aj medzi katolíckymi univerzitami a inými univerzitami a výskumnými a učebnými zariadeniami, tak verejnými ako súkromnými.
§ 2. Katolícke univerzity sa podľa možnosti v súlade so zásadami katolíckeho učenia zúčastňujú na verejnej príprave a projektoch národných a medzinárodných inštitúcií, ktoré sa usilujú o spravodlivosť, rozvoj a pokrok.

PRECHODNÉ USTANOVENIA
Čl. 8 - Konštitúcia vstupuje do platnosti prvým dňom akademického roku 1991.
Čl. 9 - Realizáciou konštitúcie bude poverená kongregácia katolíckeho vzdelávania, ktorej úlohou bude vydať potrebné normy.
Čl. 10 - Úlohou kongregácie katolíckeho vzdelávania bude, ak si to v priebehu času okolnosti vyžiadajú, navrhovať zmeny, ktoré bude treba zaradiť do tejto konštitúcie, aby sa stále prispôsobovala novým požiadavkám katolíckych univerzít.
Čl. 11 - V súčasnosti platné zákony alebo zvyklosti v Cirkvi, ktoré sú v rozpore s touto konštitúciou, sa rušia. Rovnako sa rušia privilégiá, ktoré sú v rozpore s touto konštitúciou, poskytované do dnešného dňa Svätou stolicou fyzickým a právnickým osobám.

ZÁVER
Úloha, ktorú Cirkev zveruje s veľkou nádejou katolíckym univerzitám, má veľký kultúrny a náboženský význam, pretože sa dotýka budúcnosti ľudstva. Obnova, ktorú žiadajú katolícke univerzity, mala by ich mala urobiť schopnejšími šíriť Kristovo posolstvo ľuďom, spoločnosti a kultúram: "Každá ľudská - individuálna a spoločná - skutočnosť je vykúpená Kristom: ľudia sú vykúpení so všetkou svojou činnosťou, ktorej najvznešenejším a človeku najvlastnejším výrazom je kultúra. Spasiteľské pôsobenie Cirkvi v rámci kultúr sa uskutočňuje v prvom rade prostredníctvom osôb, rodín a vychovávateľov... Náš vykupiteľ Ježiš Kristus ponúka svoje svetlo a svoju nádej všetkým mužom a ženám, ktorí pestujú vedu a umenie, literatúru a nespočetné oblasti vyvinuté modernou kultúrou. Všetky deti Cirkvi si preto musia byť vedomé svojho poslania a objavovať možnosti prenikania evanjelia do prevládajúcich mentalít a hodnôt, ktoré inšpirujú rôzne kultúry a z nich vychádzajúce názory a postoje, a obnovovať ich."54
Plný nádeje odovzdávam tento dokument všetkým mužom a ženám, ktorí rôznymi spôsobmi plnia ťažkú úlohu vyššieho katolíckeho vzdelávania.
Milovaní bratia a sestry, vo vašej ťažkej každodennej práci, ktorá je zo dňa na deň väčšia, naliehavejšia, potrebnejšia pre evanjelizáciu, pre budúcnosť kultúry a kultúr, vás sprevádza moje povzbudenie a dôvera. Cirkev a svet potrebujú vaše svedectvo a vašu odbornosť, slobodne a zodpovedne vykonávanú činnosť.
Dané v Ríme u sv. Petra dňa 15. augusta 1990, vo sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie, v dvanástom roku nášho pontifikátu.

Ján Pavol II.


POZNÁMKY
1 Porov. List pápeža Alexandra IV. Parížskej univerzite, 14. apríla 1255, Úvod: Bullarium Diplomatum..., zväzok III, Turín 1858, str. 602.
2 Sv. Augustín, Confes. X, xxiii, 33: "V skutočnosti požehnaný život pozostáva z radosti, ktorá vychádza z pravdy, pretože radosť vychádza z Teba, ktorý si pravdou, Bože moje svetlo, spása mojej tváre, môj Boh". PL 32, 793-794. Porov. sv. Tomáš Akvinský, De malo IX,1: "Je naozaj prirodzené pre človeka, aby bojoval o poznanie pravdy."
3 Ján Pavol II., Príhovor na Katolíckom inštitúte v Paríži, 1. júna 1980: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, III/1 (1980), str. 1581.
4 Ján Pavol II., Príhovor ku kardinálom, 10. novembra 1979: Inseganmenti do Giovanni Paolo II, zväzok II/2 (1979), str. 1096; porov. Príhovor ku UNESCO, Paríž, 2. júna 1980: AAS 72 (1980), str. 735-752.
5 Porov. Ján Pavol II., Príhovor na univerzite v Coimbra, 15. mája 1982: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, zväzok V/2 (1982), str. 1692.
6 Pavol VI., Príhovor k predstaviteľom štátov, 4. októbra 1965: Insegnamenti di Paolo VI, zväzok III (1965), str. 508.
7 John Henry kardinál Newman, The Idea of a University, Londýn, Longmans, Green and Company, 1931, str. XI.
8 Jn 14,6.
9 Porov. sv. Augustín, Serm. 43,9: PL 38,258. Porov. tiež sv. Anzelm, Proslogion, kapitola I.: PL 158,227.
10 Porov. Ján Pavol II., Vystúpenie na medzinárodnom kongrese o katolíckych univerzitách, 25. apríla 1989, č. 3: AAS 18 (1989), str. 1218.
11 Ján Pavol II., apošt. konšt. týkajúca sa cirkevných univerzít a fakúlt, 15. apríla 1979: AAS 71 (1979), str. 469-521.
12 Druhý vat. kocil, deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum Educationis, č. 10: AAS 58 (1966), str. 737.
13 Mt 13,52.
14 Porov. Magna charta európskych univerzít, Bologna, Italy, 18. septembra 1988, "Základné princípy".
15 Druhý vat. koncil, pastor.. konšt. o cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, č. 59: AAS 58 (1966), s. 1080; deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis, č. 10: AAS 58 (1966), s. 737. Inštitucionálna autonómia znamená, že akademické vedenie je a zostáva v inštitúcii. "Akademická sloboda" je trvalý sľub všetkých, čo vykonávajú prednáškovú a výskumnú činnosť vo svojich osobitných vedeckých oblastiach, hľadať podľa vlastných metód týchto oblastí pravdu, nech ich skúmanie a presvedčenie vedie kamkoľvek, a výsledky tohto výskumu prednášať a uverejňovať, s rešpektovaním vyššie uvedených kritérií a ochrany práv jednotlivca a práv spoločenstva, v záujme pravdy a všeobecného blaha.
16 Pojem kultúra sa v tomto dokumente používa v dvoch významoch, v humanistickom a sociálno-historickom. ?Pod kultúrou? v širšom zmysle slova sa rozumie všetko to, čím človek cibrí a rozvíja svoje mnohoraké duševné a telesné vlohy čím sa usiluje poznávaním a prácou podrobiť si sám svet; čím robí ľudskejším spoločenský život tak v rodine, ako aj v celom občianskom spoločenstve zdokonaľovaním mravov a ustanovizní" a napokon, čím v priebehu vekov svojimi dielami prejavuje, vyjadruje a uchováva veľké duchovné zážitky a snahy, aby mohli slúžiť na úžitok mnohým, ba celému ľudskému pôsobeniu.
Z toho vyplýva, že ľudská kultúra má nevyhnutne dejinný a spoločenský vzťah a slovo ?kultúra? nadobúda často sociologický a etnologický význam. V tomto zmysle sa hovorí aj o pluralite kultúr." (II. vat. koncil. past. konšt. o cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, č. 53: AAS 58 (1966), s. 1075).
17 L?Université Catholique dans la monde moderne. Základný dokument kongresu delegátov katolíckych univerzít, Rím, 20. - 29. novembra 1972, § 1.
18 Tamtiež.
19 Ján Pavol II., Príhovor na medzinárodnom kongrese o katolíckych univerzitách, 25. apríla 1989, č. 4: AAS 81 (1989), str. 1219. Porov. tiež Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 61: AAS 58 (1966), str. 1081-1082. Kardinál Newman poznamenáva, že univerzita "každému študijnému odboru, ktorý zahŕňa do svojho plánu, pridelí určité miesto a vymedzí mu náležité hranice; definuje mu práva, ustanoví vzájomné vzťahy a umožní vzájomný styk jedného a všetkých" (Op. cit., str. 457).
20 Druhý vat. koncil, pastor. konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 36: AAS 58 (1966), str. 1054. Skupine vedcov som zdôraznil, že zatiaľ čo rozum a viera zaiste reprezentujú dve odlišné stránky poznania, pričom je každá autonómna vzhľadom na svoje metódy, obe musia napokon konsekrovať pri objavovaní jednej úplnej reality, ktorá má svoj pôvod v Bohu". (Ján Pavol II., Oslovenie na mítingu venovanom otázkam Galillea, 9. mája 1983, č. 3: AAS 75 (1983), str. 690.)
21 Ján Pavol II., Príhovor na UNESCO, 2. júna 1980, č. 22: AAS 72 (1980), str. 750. Posledná časť citátu používa slová určené Pápežskej akadémii vied, 10. novembra 1979: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, zväzok II/2 (1979), str. 1109.
22 Porov. Druhý vat. kocil, deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis, č.10: AAS 58 (1966), str. 737.
23 Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 59: AAS 58 (1966), str. 1080. Kardinál Newman opisuje hľadaný ideál takto: "Habitus mysle sa formuje po celý život a jeho atribúty sú sloboda, vyrovnanosť, pokoj, umiernenosť a múdrosť". (Op. cit., str. 101-102).
24 Ján Pavol II., posynodálna apoštolská exhortácia Christifideles laici, 30. decembra 1988, č. 44: AAS 81 (1989), str. 479.
25 Druhý vat. koncil, dogmat. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, č. 31: AAS 57 (1965), str. 37-38. Porov. Dekrét o apoštoláte laikov Apostolicam Actuositatem, a ďalej: AS 58 (1966), str. 837 ff. Porov. tiež Gaudium et spes, č. 43: AAS 58 (1966), str. 1061-1064.
26 Porov. Druhý vat. koncil, deklarácia o náboženskej slobode Dignitatis humanae, č. 2: AAS 58 (1966), str. 930-931.
27 Ján Pavol II., Príhovor k vedúcim činiteľom vyššieho katolíckeho vzdelávania, Xaverská univerzita v Louisiane, 12. septembra 1987, č. 4, AAS 80 (1988) str. 764.
28 Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 59. AAS 58 (1966), str. 1080.
29 Porov. Druhý vat. koncil, dogmat. konšt. o Božom zjavení Dei verbum, č. 8-10: AAS (1966), str. 820-822.
30 Porov. Druhý vat. koncil, dogmat. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, č. 25: AAS 57 (1965), str. 29-31.
31 Porov. "Inštrukcie o cirkevnom povolaní teológa" v Kongregácii pre vieroučné otázky 24. mája 1990.
32 Porov. Ján Pavol II., Encyklika (Okružný list) Sollicitudo Rei socialis, č. 27-34: AAS 80 (1988), str. 547-560.
33 Pavol VI., Encyklika (Okružný list) Populorum progressio, č. 1: AAS 59 (1967), str. 257.
34 "Keď sa tak pekne rozrastajú strediská vyššieho vyučovania, stáva sa zjavným, že pre fakulty a ich poslucháčov bude vhodné zjednotiť sa do spoločných združení, ktoré pracujúc vo vzájomnom porozumení a tesnej spolupráci a na základe uznávania autority Sv. Otca, ako otec a univerzitný doktor, mali by účinne rožširovať svetlo Kristovo." (Pius XII., Apoštolský list Catholicas Studiorum Universitates, ktorým sa ustanovila Medzinárodná federácia katolíckych univerzít: AAS 42 /1950/, str. 386).
35 Codex Iuris Canonici popisuje úlohy biskupa voči študentom univerzít takto: "Diecézny biskup má mať veľkú pastoračnú starostlivosť o študentov aj zriadením farností alebo aspoň pomocou kňazov, trvalo na to určených, a má sa postarať, aby pri univerzitách, aj nekatolíckych, boli katolícke univerzitné strediská, ktoré by mládeži poskytovali pomoc, predovšetkým duchovnú" (CIC, kán. 813).
36 Takisto Cirkev, žijúc v priebehu vekov v rozmanitých podmienkach, používala vymoženosti rozličných kultúr, aby svojou kazateľskou činnosťou rozširovala Kristovo posolstvo medzi všetkými národmi a vysvetľovala im ho, aby ho študovala, lepšie pochopila a ho dokonalejšie vyjadrila liturgickými úkonmi a v živote mnohotvárneho spoločenstva veriacich." (Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 58: AAS 58 /1966/, str. 1079).
37 Pavol VI., apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi, č. 20: AAS 68 (1976), str. 18. Porov. Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 58: AAS 58 (1966), str. 1079
38 Ján Pavol II., Príhovor k intelektuálom, študentom a zamestnancom univerzity v Medellíne, Colombo, 5. júla 1986, č. 3: AAS 79 (1987), str. 99. Porov. tiež Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 58: AAS 58 (1966), str. 1079
39 Pavol VI., Príhovor k delegátom Medzinárodnej federácie katolíckych univerzít, 27. novembra 1972: AAS 64 (1972), str. 770.
40 Pavol VI., apoštolská exhortácia Evangelii Nuntiandi, č. 18 ff.: AAS 68 (1976), str. 17-18.
41 Pavol VI., Príhovor k prezidentom a rektorom jezuitských univerzít, 6. augusta 1975, č. 2: AAS 67 (1975), str. 533. Hovoriac k účastníkom medzinárodného kongresu katolíckych univerzít, 6. augusta 1975, č. 2: AAS 67 (1975), str. 533. Hovoriac k účastníkom medzinárodného kongresu katolíckych univerzít, 25. apríla 1989, som dodal (č. 5): "Na katolíckych univerzitách sa evanjeliové posolstvo Cirkvy a poslanie bádať a vyučovať stávajú súvzťažné a koordinované": Porov. AAS 81 (1989), str. 1220.
42 Porov. najmä kapitolu z Kódexu: "Katolícke univerzity a iné inštitúty vyššieho štúdia" (CIC, Kán. 807-814).
43 Biskupské konferencie boli zriadené v latinskom obrade. Ostatné ríty majú iné združenia katolíckej hierarchie.
44 Porov. CIC, Kán. 455, § 2.
45 Porov. Sapientia Christiana: AAS 71 (1979), str. 469-521. Cirkevné univerzity a fakulty, ktoré majú právo udeľovať akademické hodnosti na základe schválenia Svätéj Stolice.
46 Porov. Druhý vat. koncil, deklarácia o náboženskej slobode Dignitatis humanae, č. 2: AAS 58 (1966), str. 930-931.
47 Porov. Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 57 a 59: AAS 58 (1966), str. 1077-1080; Gravissimum Educationis, č. 10: AAS 58 (1966), str. 737.
48 Základný poriadok takejto univerzity a podmienky, podľa ktorých ju možno považovať za katolícku univerzitu, musia zodpovedať predpisom, ktoré vydala Svätá stolica, biskupská konferencia alebo iný orgán katolíckej hierarchie.
49 Kán. 810 CIC popisuje povinnosti príslušných úradov:
§ 1. Povinnosťou vrchnosti kompetentnej podľa štatútu je postarať sa, aby na katolíckych univerzitách boli vymenúvaní vyučujúci, ktorí okrem vedeckej a pedagogickej súcosti vynikajú celistvosťou náuky a bezúhonnosťou života, a ak tieto požiadavky nespĺňajú, aby boli z úlohy odvolaní pri zachovaní postupu, určeného v štatúte.
§ 2. Konferencia biskupov a diecézni biskupi, ktorých sa to týka, majú povinnosť a právo dozerať, aby sa na týchto univerzitách verne zachovávali zásady katolíckej náuky. Porov. tiež čl. 5,2 Všeobecných noriem tejto konštitúcie.
50 Druhý vat. koncil, dogmat. konšt. o Cirkvi Lumen Gentium, č. 25: AAS 57 (1965), str. 29; Dei Verbum, č. 8-10: AAS 58 (1966), str. 820-822; Porov. CIC, Kán. 812: "Je nevyhnutné, aby tí, ktorí na akýchkoľvek inštitútoch vyšších štúdií prednášajú teologické disciplíny, mali mandát kompetentnej cirkevnej vrchnosti."
51 Porov. CIC, Kán. 811 § 2.
52 Pre univerzity, na ktoré sa vzťahuje článok 3 § 1. a 2., sa tieto procedúry musia stanoviť v univerzitných štatútoch schválených kompetentnou cirkevnou vrchnosťou; pre ostatné katolícke univerzity ich majú určiť biskupské konferencie alebo iné združenia katolíckej hierarchie.
53 Porov. CIC, Kán. 820. tiež Sapientia Christiana, Aplikačné normy, článok 49: AAS 71 (1979), str. 512.
54 Ján Pavol II., Príhovor k Pápežskej rade pre kultúru, 13. januára 1989, č. 2: AAS 81 (1989), str. 857-858.