Apoštolský list vydaný motu proprio

MITIS IUDEX DOMINUS IESUS,

ktorým sa reformované kánony Kódexu kánonického práva, týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva 
 
Pápež František
 
 
Pán Ježiš, dobrotivý Sudca, Pastier našich duší, zveril apoštolovi Petrovi a jeho nástupcom moc kľúčov, aby vykonávali v Cirkvi dielo spravodlivosti a pravdy; táto najvyššia a univerzálna moc zväzovať a rozväzovať tu na zemi potvrdzuje, napomáha a upevňuje moc pastierov partikulárnych cirkví, na základe ktorej majú posvätné právo a pred Pánom povinnosť súdiť vlastných podriadených.1
 
V priebehu stáročí Cirkev v matérii manželstva nadobúdala stále jasnejšie chápanie slov Krista, hlbšie pochopila a vysvetlila náuku o nerozlučiteľnosti posvätného manželského zväzku, vytvorila systém neplatnosti manželského súhlasu a zaviedla primeranejší súdny proces v tejto matérii takým spôsobom, aby cirkevná disciplína bola stále viac v súlade s pravdou vyznávanej viery.
 
Všetko, čo bolo v tomto smere vykonané vždy pod zorným uhlom najvyššieho zákona, ktorým je spása duší,2 keďže Cirkev, ako to múdro učil blahoslavený pápež Pavol VI., je božským obrazom Trojice, a preto všetky jej inštitúcie, hoci ich vždy možno zdokonaľovať, musia smerovať k odovzdávaniu Božej milosti a neustále, podľa darov a poslania každého, napomáhať dobro veriacich, ktoré je podstatným cieľom Cirkvi.3
 
Vedomý si tohto som sa rozhodol začať reformu procesu manželskej nulity a za týmto účelom som ustanovil skupinu osôb vynikajúcich v právnej doktríne, v pastoračnej múdrosti a súdnej skúsenosti, ktorí, pod vedením Najdôstojnejšieho dekana Rímskej Roty vypracovali návrh projektu reformy pri zachovaní princípu nerozlučiteľnosti manželského zväzku. Keďže pracovali rýchlo, táto Skupina v krátkom čase predložila schému reformy, ktorá bola predložená k posúdeniu iným expertom a teraz pretvorená do tohto Motu proprio.
 
Je vyjadrením starostlivosti o spásu duší, ktorá – dnes tak ako včera – je a ostane najvyšším cieľom inštitúcií, zákonov, práva a pohla biskupa Ríma, aby poskytol biskupom tento reformný dokument, pretože aj oni majú spoluúčasť so mnou na úlohe Cirkvi chrániť jednotu vo viere a v cirkevnej disciplíne týkajúcej sa manželstva, základ a pôvod kresťanskej rodiny. Hybnú silu k reforme živilo aj enormné množstvo veriacich, ktorí, hoci chceli dať svoj život do poriadku pred vlastným svedomím, príliš často boli odradení právnymi štruktúrami Cirkvi z dôvodu fyzickej alebo morálnej vzdialenosti. Láska a milosrdenstvo však vyžadujú, aby sama Cirkev ako matka sa priblížila svojim deťom, ktoré sa cítia byť oddelení.
 
V tomto duchu sa vyjadrovala aj väčšina mojich bratov v Episkopáte, ktorí boli zhromaždení na Mimoriadnej biskupskej synode a žiadali, aby procesy boli rýchlejšie a dostupnejšie.4 V úplnej zhode s týmito želaniami som sa rozhodol vydať toto Motu proprio, ktorého nariadenia majú napomáhať nie neplatnosti manželstva, ale rýchlejšiemu procesu, ako aj určitému správnemu zjednodušeniu, aby z dôvodu oneskoreného súdneho rozhodnutia, srdce veriacich, ktorí očakávajú objasnenie vlastného stavu, nebolo dlhodobo ťažené temnotami pochybností.
 
Pri tejto práci som kráčal v línii mojich predchodcov, ktorí chceli, aby kauzy manželskej nulity boli posudzované súdnou, nie administratívnou cestou a nie preto, že by si to vyžadovala povaha veci, ale skôr preto, že to vyžaduje nutnosť chrániť v najvyššom možnom stupni pravdu o posvätnom zväzku; a to je zabezpečené práve garanciami súdneho poriadku.
 
Predstavujú sa niektoré základné kritériá, ktoré viedli toto dielo reformy.
 
I - Jeden rozsudok v prospech neplatnosti je vykonateľný. - Zdalo sa ako vhodné, aby už viac nebol potrebný druhý rozsudok neplatnosti manželstva na to, aby sa umožnilo stránkam uzavrieť nový kánonický sobáš, ale že na to postačuje morálna istota prvého sudcu podľa noriem práva.
 
II - Samosudca pod zodpovednosťou biskupa. - Ustanovenie samosudcu, ktorý musí byť klerikom, na prvej inštancii je zverená do zodpovednosti biskupa, ktorý pri pastoračnom vykonávaní vlastnej súdnej moci má zabezpečiť to, aby sa nedával priestor žiadnemu laxizmu.
 
III - Sám biskup je sudcom. - Aby sa konečne dostalo do praxe učenie Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré má veľký význam, bolo stanovené urobiť evidentným, že sám biskup vo svojej cirkvi, v ktorej bol ustanovený za pastiera a hlavu, je z toho istého dôvodu sudcom jemu zverených veriacich. Preto sa vyžaduje, aby v rozsiahlych i menších diecézach sám biskup poskytol jasný znak premeny cirkevných štruktúr,5 a neponechal úplne úlohu súdiť manželské kauzy na iné úrady diecéznej kúrie. Toto sa zvlášť dotýka skráteného procesu, ktorý bol ustanovený pre také prípady, v ktorých je neplatnosť manželstva zrejmá.
 
IV - Skrátený proces. - Aby proces neplatnosti manželstva bol viac pružný, bola zavedená forma tzv. skráteného procesu – ako doplnenie už teraz platného dokumentačného procesu – ktorý možno použiť v prípadoch, ak žiadosť o nulitu manželstva je podopretá zvlášť evidentnými dôkazmi.
 
Napriek tomu mi neušlo, že tento skrátený proces môže byť rizikom pre princíp nerozlučiteľnosti manželstva; a práve preto som chcel, aby bol v tomto procese sudcom sám biskup, ktorý z úlohy svojho pastierskeho úradu je spolu s Petrom najvyššou zárukou jednoty v katolíckej viere a disciplíne.
 
V - Odvolanie na Metropolitný stolec. - Je vhodné, aby sa znova potvrdilo odvolanie na Metropolitný stolec, pretože úrad hlavy cirkevnej provincie je už stáročia jedinečným znakom synodality v Cirkvi.
 
VI - Vlastná úloha biskupských konferencií. - Biskupské konferencie, ktoré majú povinnosť svojou apoštolskou horlivosťou napomáhať zhromažďovať roztratených veriacich, nech mocne naliehajú a majú povinnosť spoluúčasti na už spomínanej konverzii. Majú úplne rešpektovať právo biskupov na organizovanie súdnej moci vo svojej vlastnej partikulárnej cirkvi.
 
Obnovenie blízkosti medzi sudcom a veriacimi by nebolo úspešné, ak by biskupské konferencie nestimulovali jednotlivých biskupov a im nepomáhali uviesť do praxe reformu manželského procesu.
 
Biskupské konferencie majú dbať na blízkosť sudcu,  a tiež aby sa pri zachovaní spravodlivej a dôstojnej odmeny pracovníkov Tribunálu zabezpečila bezplatnosť procesov, aby sa Cirkev ukázala veriacim ako štedrá matka v oblasti, ktorá je tak úzko spätá so spásou duší a prejavila tak nezištnú lásku Krista, ktorou sme boli všetci spasení.
 
VII - Odvolanie na Apoštolský stolec. - Je vhodné, aby aj naďalej bolo zachované odvolanie na riadny tribunál Apoštolského stolca čiže na Rímsku Rotu, z rešpektu voči starobylému právnickému princípu, a tak bol posilnený zväzok medzi Petrovým stolcom a partikulárnymi cirkvami, pritom treba dbať na to, že zachovaním tejto praxe odvolania bude vylúčené zneužitie práva, aby sa nespôsobila škoda spáse duší.
 
Vlastné právo Rímskej Roty bude čo najskôr zosúladené v rámci potrebných možností podľa zásad tohto reformovaného procesu.
 
VIII - Predpisy pre Východné cirkvi. - Napokon sme vzali do úvahy špecifiká cirkevného právneho poriadku a disciplíny Východných cirkví a rozhodli sme vydať oddelene, s tým istým dátumom, normy na disciplíny manželských procesov v Kódexe kánonov Východných cirkví.
 
Toto všetko sme rozhodli a po zrelom uvážení sme stanovili, že v VII. Knihe Kódexu kánonického práva, tretia časť, prvý titul, prvá kapitola o kauzách na vyhlásenie neplatnosti manželstva (kánony 1671-1691), od 8. decembra 2015 sa úplne nahrádzajú týmito, ktoré tu nasledujú:
 
Prvý článok:
Kompetentné fórum a tribunály
 
Kán. 1671 - § 1. Manželské kauzy pokrstených podľa vlastného práva prináležia cirkevnému sudcovi.
§ 2. Kauzy o čisto občianskych účinkoch manželstva patria občianskej vrchnosti, ak partikulárne právo nestanovuje, že tieto kauzy, ak sa riešia ako vedľajšie a dodatkové, môže rozsúdiť a rozhodnúť cirkevný sudca.
 
Kán. 1672- V kauzách manželskej nulity, ktoré nie sú rezervované Apoštolskej Stolici, je kompetentný:
(1) tribunál miesta, kde bolo manželstvo uzavreté;
(2) tribunál miesta, kde má jedna alebo obidve stránky trvalé alebo prechodné bydlisko;
(3) tribunál miesta, kde treba zhromaždiť väčšinu dôkazov.
 
Kán. 1673 - § 1. V každej diecéze sudcom prvej inštancie pre kauzy manželskej nulity, ak právo výslovne neuvádza výnimky, je diecézny biskup, ktorý môže vykonávať svoju súdnu moc osobne alebo prostredníctvom iných, podľa noriem práva.
§ 2. Biskup nech pre svoju diecézu ustanoví diecézny tribunál pre kauzy manželskej nulity, pričom ostane zachovaná možnosť (facultas) biskupa zveriť kauzy inému blízkemu diecéznemu alebo interdiecéznemu tribunálu.
§ 3. Kauzy manželskej nulity nech sú zverené kolégiu troch sudcov. Kolégiu nech predsedá sudca klerik, ostatní sudcovia môžu byť laikmi.
§ 4. Ak biskup moderátor nemôže ustanoviť kolégiový tribunál v diecéze a nemôže si ani vybrať iný blízky tribunál tak, ako je to stanovené v § 2, zverí kauzy samosudcovi, ktorý – ak je to možné – nech si priberie dvoch poradcov (asesorov) bezúhonného života, odborníkov v právnych alebo humánnych vedách, ktorých na tento účel schváli biskup; tomuto samosudcovi prináležia, ak nevyplýva niečo iné, všetky úlohy kolégioveho tribunálu, ako predsedovi alebo ako spravodajcovi (ponensovi).
§ 5. Tribunál druhej inštancie pre platnosť musí byť vždy kolégiovým tribunálom tak, ako je to stanovené v § 3 tohto kánona.
§ 6. Z tribunálu prvej inštancie sa podáva odvolanie na metropolitný tribunál druhej inštancie, pri zachovaní predpisov kánonov 1438-1439 a 1444.
 
Druhý článok:
Právo napadnúť manželstvo
 
Kán. 1674 - § 1. Sú spôsobilými manželstvo napadnúť: (1) manželia, (2) promótor spravodlivosti, keď sa nulita stala už známou, ak sa manželstvo nedá konvalidovať alebo to nie je vhodné.
§ 2. Manželstvo, ktoré za života obidvoch manželov nebolo napadnuté, po smrti obidvoch alebo jedného z nich nemožno napadnúť, ak otázka platnosti nie je predpokladom pre vyriešenie iného sporu buď na kánonickom fóre alebo občianskom fóre.
§ 3. Ak jeden z manželov zomrie, kým kauza prebieha, má sa zachovať predpis kán. 1518.
 
Tretí článok:
Uvedenie kauzy a zbieranie dôkazov
 
Kán. 1675 - Sudca skôr ako prijme kauzu, musí mať istotu, že manželstvo sa nenapraviteľne rozpadlo tak, že by bolo nemožné znovu nastoliť manželské spolunažívanie.
 
Kán. 1676 - § 1. Súdny vikár po doručení žaloby, ak je presvedčený, že má nejaký právny základ, žalobu prijme a dekrétom priloženým k žalobe nariadi, aby kópia žaloby bola doručená obhajcovi zväzku a, ak žaloba nie je podpísaná obidvoma stránkami, aj odporcovi a určí im časovú lehotu 15 dní vyjadriť k žalobe svoje stanovisko.
§ 2. Po uplynutí uvedenej časovej lehoty a potom, keď ich znova napomenul, ak to uznal, za vhodné, aby druhá stránka vyjadrila svoje stanovisko, súdny vikár dekrétom určí formulu sporu a stanoví, či sa v kauze bude pokračovať riadnym procesom alebo skráteným konaním podľa noriem kánonov 1683-1687. Tento dekrét sa oznámi stránkam a obhajcovi zväzku.
§ 3. Ak sa rozhodne, že kauza bude pokračovať riadnym procesom, súdny vikár tým istým dekrétom ustanoví súdne kolégium alebo samosudcu s dvomi poradcami podľa kán. 1673 § 4.
§ 4. Ak sa rozhodne, že kauza bude pokračovať skráteným konaním, súdny vikár pokračuje podľa kán. 1685.
§ 5. Vo formule sporu sa musí určiť, z akého titulu alebo titulov je manželstvo napadnuté.
 
Kán. 1677 - § 1. Obhajca zväzku, patróni stránok a, ak vstúpil do procesu, aj promótor spravodlivosti, má právo: (1) byť prítomný na vypočúvaní stránok, svedkov a znalcov, pri zachovaní predpisu kán. 1559; (2) nahliadnuť do súdnych spisov, hoci ešte neboli zverejnené a preskúmať dokumenty predložené tribunálu stránkami.
§ 2. Stránky nemôžu byť prítomné na vypočúvaní, o ktorom sa píše v § 1, bod 1 tohto kánona.
 
Kán. 1678 - § 1. V kauzách manželskej nulity súdne priznanie a výpovede stránok, podopreté prípadnými svedkami dôveryhodnosti, môžu mať silu plného dôkazu, ak to sudca uzná berúc do úvahy všetky indície a dôkazné prvky (adminikula), ak nie sú iné prvky, ktoré by to spochybnili.
§ 2. V tých istých kauzách môže byť aj výpoveď jedného svedka plne dôveryhodná, ak ide o kvalifikovaného svedka, ktorý vypovedá z pozície svojho úradu alebo okolnosti skutkov a osoby tomu nasvedčujú.
§ 3. V kauzách impotencie alebo nedostatku súhlasu z dôvodu mentálnej choroby alebo poruchy, nech si sudca poslúži jedným alebo viacerými znalcami, ak z okolnosti evidentne nevyplýva, že je to zbytočné; v iných kauzách nech sa zachová predpis kán. 1574.
§ 4. Kedykoľvek počas zbierania dôkazov nastane pravdepodobnosť, že manželstvo nebolo konzumované, tribunál, po vyjadrení stránok, môže prerušiť kauzu manželskej nulity, doplniť dôkazy s ohľadom možnosti dišpenzu super rato a napokon poslať spisy na Apoštolskú Stolicu spolu so žiadosťou jednej alebo obidvoch stránok a so stanoviskom tribunálu a biskupa.
 
Štvrtý článok:
Rozsudok, jeho napadnutie a jeho vykonateľnosť
 
Kán. 1679 - Rozsudok, ktorým sa po prvý raz deklarovala nulita manželstva, po uplynutí časovej lehoty určenej v kánonoch 1630-1633, sa stáva vykonateľným.
 
Kán. 1680 - § 1. Stránka, ktorá sa považuje za poškodenú a rovnako aj promótor spravodlivosti a obhajca zväzku, má právo navrhnúť nulitu rozsudku alebo sa odvolať proti rozsudku v zmysle kánonov 1619-1640.
§ 2. Po uplynutí časovej lehoty práva na podania odvolania a potom, ako tribunál vyššej inštancie obdržal súdne spisy, sa ustanoví súdne kolégium, určí sa obhajca zväzku a stránky sa vyzvú predložiť svoje poznámky v rámci stanovenej časovej lehoty; po jej uplynutí kolégiový tribunál, ak sa odvolanie javí ako naťahovanie času, potvrdí dekrétom rozsudok prvej inštancie.
§ 3. Ak bolo odvolanie prijaté, musí sa pokračovať rovnakým spôsobom ako na prvej inštancii, s vhodným prispôsobením.
§ 4. Ak na odvolacom stupni bol navrhnutý nový dodatočný titul nulity, tribunál ho môže prijať a posúdi ho ako na prvej inštancii.
 
Kán. 1681 - Ak bol vynesený vykonateľný rozsudok, môže sa podať kedykoľvek na tretiu inštanciu žiadosť o nové riešenie kauzy podľa predpisu kán. 1644, kde sa uvedú nové a závažné dôvody v časovej lehote 30 dní od oznámenia podania nového návrhu.
 
Kán. 1682 - § 1. Ak sa rozsudok, ktorým bola deklarovaná nulita manželstva, stal vykonávateľným, stránky môžu uzavrieť nové manželstvo, ak im nebol daný zákaz v samotnom rozsudku alebo rozhodnutím miestneho ordinára.
§ 2. Ak sa rozsudok stane vykonávateľným, súdny vikár to bezodkladne oznámi miestnemu ordinárovi miesta slávenia manželstva. Tento sa potom postará, aby sa čím skôr realizoval zápis v matrike sobášených i pokrstených o nulite manželstva a prípadných zákazov.
 
Piaty článok:
Skrátené konanie pred biskupom
 
Kán. 1683 - Diecéznemu biskupovi prináleží súdiť kauzy manželskej nulity skráteným konaním vždy, keď:
(1) žiadosť o nulitu podajú obidve stránky alebo jedna z nich so súhlasom druhej stránky;
(2) nastane súbeh okolností skutkov i osôb v prospech nulity, a je to podopreté svedectvami alebo dokumentmi a nevyžaduje sa nijaké ďalšie skúmanie alebo dôslednejšie zbieranie dôkazov.
 
Kán. 1684 - Žiadosť, ktorou sa začína skrátený proces, okrem prvkov uvedených v kán. 1504, musí: (1) krátko, integrálne a jasne popísať fakty, na ktorých je žiadosť postavená; (2) uviesť dôkazy, ktoré môže sudca bezprostredne získať; (3) v prílohe uviesť dokumenty, o ktoré sa žiadosť opiera.
 
Kán. 1685 - Súdny vikár v tom istom dekréte, ktorým určí formulu sporu, ustanoví spravodajcu (inštruktora) a pomocníka (asesora) a povolá na zasadanie všetkých, ktorí sa musia na ňom zúčastniť a ktoré sa bude konať podľa normy kán. 1686 a v časovej lehote do 30 dní.
 
Kán. 1686 - Spravodajca (inštruktor), nakoľko je to možné, vyzbiera dôkazy na jednej jedinej sesii a určí termín 15 dní na to, aby boli predložené poznámky v prospech platnosti zväzku a obhajoby stránok, ak ich majú.
 
Kán. 1687 - § 1.Diecézny biskup po prijatí spisov a po konzultácii so spravodajcom (inštruktorom) a pomocníkom (asesorom), a po obdržaní pripomienok obhajcu zväzku, ak nejaké má, ako aj obhajob stránok, ak dosiahol morálnu istotu o nulite manželstva, vynesie rozsudok. V opačnom prípade posunie kauzu na riadny proces.
§ 2. Celý text rozsudku s odôvodnením nech sa čím skôr oznámi stránkam.
§ 3. Proti rozsudku biskupa možno podať odvolanie Metropolitovi alebo na Rímsku Rotu; ak bol rozsudok vynesený Metropolitom, možno podať odvolanie najstaršiemu sufragánovi; proti rozsudku iného biskupa, ktorý nemá vyššieho predstaveného iba rímskeho veľkňaza, možno podať odvolanie biskupovi ním stabilne určeného.
§ 4. Ak sa odvolanie javí ako naťahovanie procesu, metropolita alebo biskup, o ktorom sa píše v § 3, alebo dekan Rímskej Roty, ho odmietne dekrétom; ak sa odvolanie prijme, kauza sa posunie na riadny proces na druhom stupni.
 
Šiesty článok:
Dokladový proces
 
Kán. 1688 - Po prijatí žaloby podľa normy kán. 1676, diecézny biskup alebo súdny vikár alebo nimi poverený sudca vynechá formality riadneho procesu a po predvolaní stránok a po intervencii obhajcu zväzku, môže deklarovať rozsudkom nulitu manželstva, ak z dokladu, ktorý nepodlieha nijakému protirečeniu ani námietke, je celkom zrejmá existencia manželskej prekážky alebo nedostatok kánonickej formy, len keď je s rovnakou istotou zjavné, že nebol daný dišpenz alebo že zástupca nemal platný mandát.
 
Kán. 1689 - § 1. Proti tomuto rozhodnutiu sa obhajca zväzku, ak sa rozumne domnieva, že buď nedostatky, o ktorých sa píše v kán. 1688 alebo absencia dišpenzu nie sú isté, musí odvolať na sudcu druhej inštancie, ktorému treba poslať spisy a písomne ho upozorniť, že ide o dokladový proces.
§ 2. Stránke, ktorá sa domnieva, že je poškodená, ostáva nedotknuté právo podať odvolanie.
 
Kán. 1690 - Sudca druhej inštancie za účasti obhajcu zväzku a po vypočutí stránok, rozhodne rovnakým spôsobom, o ktorom sa píše v kán. 1688, či treba rozsudok prvej inštancie potvrdiť alebo či treba ďalej postupovať riadnym procesom; v takom prípade vráti prípad na opätovné prerokovanie v prvej inštancii.
 
Siedmy článok:
Všeobecné normy
 
Kán. 1691 - § 1. V rozsudku nech sa stránkam pripomenú ich morálne a občianske povinnosti, ak by ich zaväzovali voči sebe navzájom a voči deťom, aby nebola zanedbaná ich podpora a výchova.
§ 2. Kauzy manželskej nulity sa nemôžu konať ústnym sporovým procesom, o ktorom sa píše v kánonoch 1656-1670.
§ 3. Vo všetkých iných veciach, ktoré sa týkajú procedúry, nech sa aplikujú, ak niečo iné nevyplýva z povahy veci, kánony o súdnych konaniach vo všeobecnosti a o riadnom sporovom súdnom konaní, zachovajúc neporušené špeciálne normy o stave osôb a pre kauzy týkajúce sa verejného dobra.
 
***
 
Nariadenie kán. 1679 sa bude vzťahovať na rozsudky manželskej nulity zverejnené začínajúc dňom, ktorým toto Motu proprio nadobudne účinnosť.
 
K tomuto dokumentu patrí aj príloha o procedurálnych zásadách, ktoré som považoval za nevyhnutné pre správny a presný výklad týchto zákonov, aby boli starostlivo dodržané pre dobro veriacich.
 
Všetko, čo som stanovil v tomto Motu proprio, nech je platné a účinné aj vtedy, ak by niečo týmto normám odporovalo, aj keby si to zaslúžilo osobitnú zmienku.
 
Zverujem s dôverou do príhovoru slávnej a požehnanej vždy Panny Márie, Matky milosrdenstva a svätých apoštolov Petra a Pavla realizáciu tohto nového manželského procesu.
 
Dané v Ríme u sv. Petra, 15. augusta na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie roku 2015 v treťom roku nášho pontifikátu.
 
František
 
 
 
 
Procedurálne zásady ako postupovať v kauzách manželskej nulity
 
Tretia všeobecná mimoriadna biskupská synoda, ktorá sa konala v októbri 2014 konštatovala, že k cirkevným tribunálom je ťažký prístup. A pretože biskup ako dobrý pastier je povinný ísť v ústrety svojim veriacim, ktorí potrebujú osobitnú pastoračnú starostlivosť, spolu s podrobnými normami týkajúcimi sa aplikácie manželského procesu sa ukázalo vhodné vydať v spolupráci nástupcu apoštola Petra a biskupov po zverejnení nových zákonov, poskytnúť aj niektoré ďalšie nástroje, aby práca cirkevných tribunálov mohla viac zodpovedať potrebám veriacich, ktorí žiadajú zistenie pravdy o existencii alebo neexistencii zväzku svojho rozpadnutého manželstva.
 
Čl. 1. Biskup z nariadenia kán. 383 § 1 je povinný všímať si svojim apoštolským duchom manželov odlúčených alebo civilne rozvedených, ktorí z dôvodov svojej životnej situácie prípadne zanechali praktizovanie svojho náboženstva. Zdieľa s farármi (porov. kán. 529 § 1) pastoračnú starostlivosť o veriacich nachádzajúcich sa v ťažkostiach.
 
Čl. 2. Predsúdne alebo pastoračné skúmanie, ktoré sa koná vo farských alebo diecéznych štruktúrach  a týka sa veriacich odlúčených alebo civilne rozvedených, ktorí majú pochybnosti o platnosti svojho manželstva, alebo sú presvedčení o jeho neplatnosti, má za cieľ poznať ich situáciu a zozbierať užitočné prvky pre prípadne konanie súdneho procesu, buď riadneho alebo skráteného. Toto skúmanie sa má konať v rámci jednotnej diecéznej manželskej pastorácie.
 
Čl. 3. Miestny ordinár má toto skúmanie zveriť osobám, ktoré sú na to vhodné a kompetentné, aj keď nie výlučne v oblasti právnej a kánonickej. Je to predovšetkým vlastný farár alebo ten, kto pripravoval manželov na slávenie cirkevného sobáša. Táto úloha poradcu môže byť zverená aj iným klerikom, zasväteným osobám alebo laikom, ktorých schváli miestny ordinár.
Diecéza alebo aj viac diecéz spolu, podľa toho, ako sú zoskupené, môžu na tento účel  vytvoriť stabilnú štruktúru, ktorá, ak by sa to ukázalo ako potrebné, vydá príručku, v ktorej popíše podstatné prvky pre čo najvhodnejší priebeh tohto skúmania.
 
Čl. 4. Pastoračné skúmanie zhromaždí všetky užitočné prvky pre prípadné uvedenie kauzy zo strany manželov alebo ich patróna na kompetentnom tribunáli.  Treba zistiť, či sú obidve stránky zajedno v žiadosti o neplatnosť.
 
Čl. 5.-Po zozbieraní všetkých prvkov sa skúmanie ukončí podaním žiadosti o neplatnosť manželstva na kompetentný tribunál.
 
Čl. 6. Keďže Kódex kánonického práva musí byť uplatnený vo všetkých svojich aspektoch, pri zachovaní osoitných noriem aj na manželské procesy v zmysle kán. 1691 § 3, tieto procedurálne zásady nemajú v úmysle podrobne podať výklad celého procesu, ale majú hlavne objasniť hlavné legislatívne zmeny a doplniť ich tam, kde je to potrebné.
 
 
 
Prvý titul:
Kompetentné fórum a tribunály
 
Čl. 7 - § 1. Tituly kompetencie, o ktorých sa píše v kán. 1672, sú ekvivalentné pri zachovaní, nakoľko je to možné, princípu blízkosti medzi sudcom a stránkami.
§ 2. Prostrednítvom spolupráce medzi tribunálmi v zmysle kán. 1418 sa má zabezpečiť pre každého, stránky i svedkov, účasť na procese s minimálnymi nákladmi.
 
Čl. 8 - § 1. V diecézach, ktoré nemajú vlastný tribunál, sa má biskup čím skôr postarať, prostredníctvom stálych a súvislých formačných kurzov, organizovaných diecézou alebo zoskupením diecéz, v zhode s Apoštolským stolcom, o formáciu osôb, ktoré by mohli vykonávať službu v tribunáli pre manželské kauzy, ktorý sa má zriadiť.
§ 2. Biskup môže vystúpiť z interdiecézneho tribunálu, ustanoveného podľa normy kán. 1423.
 
Druhý titul:
Právo napadnúť manželstvo
 
Čl. 9. Ak stránka počas procesu zomrie, skôr ako sa kauza ukončí, proces sa pozastaví až dovtedy, kým druhá stránka alebo iná osoba, ktorá má na tom záujem, požiada o pokračovanie; v takomto prípade sa musí preukázať zákonný záujem.
 
Tretí titul:
Uvedenie a pojednávanie kauzy
 
Čl. 10. Sudca môže prijať ústnu žiadosť kedykoľvek je stránka hatená podať písomnú žiadosť na uvedenie sporu; potom nariadi notárovi, aby žiadosť spísal a prečítal ju stránke nahlas tak, aby ju počula a obsah prečítaného schválila. Takáto žiadosť nahrádza písomnú žiadosť stránky so všetkými zákonnými účinkami.
 
Čl. 11 - § 1. Žiadosť na uvedenie sporu má byť predložená diecéznemu alebo interdiecéznemu tribunálu, zvolenému v súlade s predpisom kán. 1673 § 2.
§ 2.- Považuje sa, že pozvaná stránka neodporuje žiadosti, ak sa zverí do spravodlivosti súdu, alebo ak je druhýkrát riadne predvolaná a nijako neodpovie.
 
Štvrtý titul:
Rozsudok, jeho napadnutie a vykonávateľnosť
 
Čl. 12. Pre dosiahnutie morálnej istoty, ktorá je nevyhnutná zo zákona, nestačí len prevaha dôkazov a indícií, ale je potrebné vylúčiť akúkoľvek pozitívnu a rozumnú pochybnosť omylu ako v práve, tak aj v skutkoch, hoci nie je vylúčená prípadná možnosť opaku.
 
Čl. 13. Ak jedna stránka výslovne prehlásila, že odmieta prijať akúkoľvek informáciu týkajúcu sa procesu, rozumie sa tým, že sa zriekla aj prijať kópiu rozsudku. V takomto prípade sa jej z rozsudku oznámi iba rozhodnutie.
 
 
Piaty titul:
Skrátený manželský proces pred biskupom
 
Čl. 14 - § 1. Medzi okolnosti, ktoré môžu umožniť prerokúvanie kauzy neplatnosti manželstva skráteným procesom podľa kánonov 1683-1687, možno zaradiť napríklad: nedostatok  viery, ktorý môže spôsobiť simuláciu súhlasu alebo omyl determinujúci vôľu; časová krátkosť manželského spolužitia, potrat vykonaný na zabránenie potomstva; tvrdošijné zotrvávanie v mimomanželskom vzťahu v čase sobáša alebo v bezprostredne následnom čase, podvodné zamlčanie neplodnosti alebo závažnej choroby alebo detí narodených z predchádzajúceho vzťahu alebo väzenie; dôvod uzavretia manželstva úplne cudzí manželskému životu alebo dôvod, spočívajúci v neplánovanom tehotenstve ženy alebo fyzické násilie na vynútenie súhlasu, nedostatok používania rozumu dokázaný lekárskymi dokladmi, atď.
§ 2. Medzi dokumentmi podporujúcimi žiadosť sú všetky lekárske dokumenty, ktoré môžu spôsobiť nepotrebnosť úradného znaleckého posudku.
 
Čl. 15. Ak bola tribunálu doručená žiadosť o riadny proces neplatnosti manželstva, ale súdny vikár je presvedčený, že kauza by sa mohla riešiť skráteným procesom, pri oznámení žiadosti v zmysle kán. 1676 § 1, vyzve stránku, ktorá žiadosť nepodpísala, aby oznámila tribunálu, či nemá záujem pripojiť sa k žiadosti a zúčastniť sa procesu. Súdny vikár, kedykoľvek to považuje za nevyhnutné, vyzve stránku alebo stránky, ktoré podpísali žiadosť, aby ju čím skôr doplnili podľa normy kán. 1684.
 
Čl. 16. Súdny vikár môže určiť aj sám seba za vyšetrovateľa; avšak keď je to možné, má vymenovať vyšetrovateľa z diecézy, v ktorej má kauza pôvod.
 
Čl. 17. Pri predvolaní, ktoré sa koná v súlade s kán. 1685, majú byť stránky informované o tom, že môžu aspoň 3 dni pred vypočúvaním predložiť okruhy otázok, na ktoré sa žiada vypočuť stránky alebo svedkov, ak sa to neurobilo ako príloha žiadosti.
 
Čl. 18 - § 1. Stránky a ich advokáti môžu byť prítomní pri vypočutí druhej stránky a jej svedkov, ak by vyšetrovateľ usúdil, že pre okolnosti vecí a osôb sa bude postupovať inak.
§ 2. Výpovede stránok a svedkov musia byť zapísané notárom, avšak súhrnne a iba to, čo sa vzťahuje na podstatu sporného manželstva.
 
Čl. 19. Ak sa kauza riešila na interdiecéznom tribunáli, biskup, ktorý musí vyniesť rozsudok je biskup miesta, na základe ktorého sa stanovila kompetencia v zmysle kán. 1672. Ak by ich bolo viac ako jeden, nech sa zachová, nakoľko je to možné, princíp blízkosti medzi stránkou a sudcom.
 
Čl. 20 - § 1. Diecézny biskup má stanoviť podľa svojej uváženej múdrosti spôsob, akým vynesie rozsudok.
§ 2. Rozsudok, podpísaný biskupom a notárom, má vyložiť v krátkosti a po poriadku dôvody svojho rozhodnutia a má sa riadne oznámiť stránkam v časovej lehote jedného mesiaca odo dňa rozhodnutia.
 
Šiesty titul:
Dokumentačný proces
 
Čl. 21. Kompetentný diecézny biskup a súdny vikár sa určia podľa normy kán. 1672.

 
____
 
1 Porov. Lumen gentium, 27.
2 Porov. CIC, kán. 1752.
3 Porov. PAVOL VI., Príhovor účastníkom medzinárodného stretnutia o kánonickom práve dňa 17. septembra 1973.
4 Porov. Relatio Synodi, 48.
5 Porov. FRANTIŠEK, Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 27, in: AAS 105 (2013) str. 1031.