PÁPEŹ JÁN PAVOL II.
SLOVÁKOM
POČAS NÁVŠTEVY V ČSFR

PRÍHOVORY A HOMÍLIE
21.-22.4.1990





Spracované podľa publikácie "Svätý Otec v ČSFR. Dokumentácia z návštevy", vyd. Lúč Bratislava pre KVAS, 1991.


PRAHA 21. APRÍLA 1990
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA NA RUZYŇSKOM LETISKU
PO PRÍLETE DO ČSFR
Slovenská časť
6. Už od prvej chvíle mojej návštevy v tejto krajine môj pohľad sa obracia na krásnu zem pod Tatrami, na Slovensko. Posielam svoj pozdrav celému národu i národnostiam, čo tam žijú a pracujú. Vopred zakusujem radosť zo zajtrajšieho stretnutia v Bratislave. Bude to akoby vyvrcholenie toľkých stretnutí v Ríme, počas ktorých z perí pútnikov naliehavo zaznievala otázka: "Svätý Otče, kedy prídete na Slovensko?".
7. To, čo cez dlhé roky bolo nemožné, sa dnes stalo skutočnosťou. Ako sa to mohlo stať? Aké okolnosti prispeli a prispievajú k vytvoreniu situácie, v ktorej sa nachádzame? "Varšava, Moskva, Budapešť, Berlín, Praha, Bukurešť, aby som vymenoval iba hlavné mestá, sa prakticky stali etapami putovania k slobode" (Prejav k diplomatickému zboru, 13. 1. 1990).
Naoko sa všetko začalo so zrútením sa hospodárstva. To bol terén vybraný na vybudovanie nového sveta a nového človeka, vedeného perspektívou blahobytu; ale so životným projektom prísne ohraničeným iba pozemským obzorom. Táto nádej sa ukázala tragickou utópiou, lebo sa v nej zanedbávali a popierali niektoré podstatné zložky ľudskej osoby: jej jedinečnosť a neopakovateľnosť, jej neuhasiteľná túžba po slobode a pravde, jej neschopnosť cítiť sa šťastnou, keď sa vylúči transcendentný vzťah k Bohu. Tieto rozmery ľudskej osoby možno na určitý čas poprieť, ale nemožno ich navždy odvrhnúť. Nárok na vybudovanie sveta bez Boha sa ukázal iluzórny. A nemohlo to byť ináč!
Zostávala neznáma iba chvíľa a spôsob, akým sa to malo uskutočniť. Utrpenie prenasledovaných pre spravodlivosť (porov. Mt 5,10), solidarita tých, čo sa spojili v úsilí o ľudskú dôstojnosť, túžba po nadprirodzene, ktorá je vrodená ľudskej duši a modlitby spravodlivých, to všetko prispelo k tomu, že sa našla cesta slobody k pravde.
8. Slovutný pán prezident!
Vážení páni a dámy!
S týmto hlbokým presvedčením prichádzam na túto návštevu. Prichádzam povzbudiť vo viere všetkých, čo veria v Boha, ale prinášam aj posolstvo a nádej pre tých, čo dar viery nemajú.
Zo srdca si želám, aby nová cesta slobody a demokracie v Česko—Slovensku za spolupráce všetkých dospela k cieľu; rozkvetu a pokroku v duchu tradície svojich národov a národností.

PRAHA 21. APRÍLA 1990
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
K ČLENOM BISKUPSKEJ KONFERENCIE ČSFR
Slovenská časť
4. Ako vidíte, ctihodní bratia, úlohy, ktoré vás čakajú, sú mnohé a náročné. Je vhodné, že ste sa zjednotili a utvorili biskupskú konferenciu, aby ste ich mohli lepšie spĺňať. Keďže pastoračné problémy sú rozsiahle a v mnohých z nich sa ukazuje vzájomná súvislosť s druhými krajinami, najmä susediacimi, bude vhodné nadviazať spoluprácu aj s inými biskupskými konferenciami, "aby sa duch kolegiality konkrétne uplatnil" (Lumen Gentium, 23).
Aby vaša biskupská konferencia náležite fungovala, bude potrebné primeraným spôsobom rozdeliť úlohy a právomoci jednotlivých členov, založiť komisie zodpovedajúce konkrétnym potrebám a povolať do nich skúsených kňazov i laikov, schopných pomáhať biskupom v jednotlivých oblastiach pastoračnej činnosti.
5. Je pochopiteľné, že dlhé roky neprípustného zasahovania politickej moci do života cirkvi zanechali po sebe negatívne následky, medzi nimi aj istý druh paralyzujúcej pasivity, ktorá brzdí nielen mnohých laikov, ale i niektorých kňazov. Pritom viacerí z týchto kňazov sú už starí alebo oslabnutí následkom ťažkých životných podmienok, ktorým sa museli podrobiť.
Nový vývin udalostí vyžaduje široký rozhľad, tvorivosť a iniciatívu v pastoračnej činnosti ako odpoveď na nové okolnosti v porovnaní s minulosťou a na nové možnosti, ktoré sa otvárajú činnosti cirkvi.
Z druhej strany neslobodno podceňovať nebezpečenstvá, ktoré môže priniesť znovuzískaná sloboda stykov so Západom. Lebo, bohužiaľ, nie všetko, čo Západ ponúka ako teoretické ponímanie alebo ako praktické správanie, zodpovedá evanjeliovým hodnotám. Je preto vašou úlohou, ctihodní bratia, posúdiť tieto prípadné negatívne zjavy a pripraviť v cirkvách, ktoré sú vám zverené, primeranú obrannú "odolnosť" proti určitým "vírusom", ktoré sú dnes veľmi rozšírené, ako je sekularizmus, ľahostajnosť, pôžitkársky konzumizmus, praktický materializmus, ba aj vyslovený ateizmus.
Je potrebné dôkladne vypracovať jasné pastoračné programy a dlhodobé plány.
V Čechách a na Morave pastoračný plán môže nadviazať na mnohé body programového náčrtu Desaťročia duchovnej obnovy; je to prozreteľnostné podujatie a jeho dôsledné uskutočňovanie by malo byť teraz jednou z hlavných úloh biskupského zboru. Témy na jednotlivé roky poskytujú mnohorakú inšpiráciu k činnosti tak vo vnútri cirkvi, ako i pre jej vzťahy k celej spoločnosti.
Na Slovensku vydarená skúsenosť s Mariánskym rokom slúžila ako východiskový bod na podobné podujatie duchovnej obnovy a prípravy do tretieho tisícročia. Azda by bola vhodná určitá koordinácia týchto dvoch pastoračných podujatí, aspoň v niektorých základných bodoch, ako je obnova rodiny, obnova v oblasti výchovy a vzdelania, pracovnej morálky atď.
6. Milovaní bratia v biskupskej službe, kiež prvá návšteva vo vašej vlasti posilní pevné zjednotenie tejto cirkvi s Petrovým nástupcom a súčasne podporí trvalú a stále väčšiu jednotu vo vašom biskupskom kolégiu, ako aj spojenie medzi vami a tými, čo sú zverení vašej pastoračnej službe. Táto hlboká jednota v Duchu Svätom bude pred svetom obrazom jednoty medzi Kristom a Cirkvou; tá je plodom lásky, ktorou on "miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu" (Ef 5, 25).
S týmito pocitmi vás so srdca požehnávam a povzbudzujem slovami svojho prvého predchodcu: "Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda... A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do večnej slávy, vás on sám po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen." (1Pt 5,2—3.10—11).

VELEHRAD 22. APRÍLA 1990
POZDRAV SVÄTÉHO OTCA SLOVENSKÝM PÚTNIKOM
Drahí bratia a sestry, milí Slováci a Slovenky!
Pozdravujem vás všetkých z miesta, zasväteného spomienke na vašich vierozvestov svätého Cyrila a Metoda. Od nich ste prijali dar viery, oni vás viedli aj k láske voči Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska. Odtiaľto sa ozýva odkaz vašich vierozvestov: Nech je vám dar viery vzácnym pokladom, nech dáva zmysel vášmu životu a nech sa uplatní na každom poli vašej činnosti.
Keď budem o niekoľko hodín prichádzať medzi vás do Bratislavy, požehnám zhora hlavné mesto vašej krajiny a všetkých jej obyvateľov. Nech to bude trvalou zárukou Božieho požehnania!

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA NA ÚVOD SVÄTEJ OMŠE
NA VAJNORSKOM LETISKU
Drahí bratia a sestry!
S radosťou prichádzam medzi vás na Slovensko, aby som vás upevnil vo viere v zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Som rád, že môžem splniť vaše túžby, vaše želania, aby som navštívil vašu vlasť. V minulých rokoch, hoci som veľmi chcel, nemohol som k vám prísť, nebolo to možné. Nemožné sa stalo možným až teraz, keď vám po štyridsaťročnom putovaní púšťou a po toľkých Veľkých piatkoch svitlo Veľkonočné ráno s radostným Aleluja. Svoju vďačnosť Pánovi za Jeho ochranu vyjadríme slávením veľkonočnej Obety. Pripravme sa na jej slávenie a na stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom Ježišom v Eucharistii. Uznajme svoje chyby a úprimne ľutujme svoje hriechy.
BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI
NA VAJNORSKOM LETISKU
1. "Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,29).
Tieto slová vzkrieseného Krista sa ozývajú z jeruzalemského Večeradla do ďalekej budúcnosti. Cez stáročia a generácie budú znieť až do konca vekov.
To bol naozaj "deň, ktorý učinil Pán" (Ź 118,24): deň, v ktorom Kristus, ukrižovaný a uložený do hrobu, vstal z mŕtvych. V ten istý deň sa zjavil apoštolom zhromaždeným vo večeradle. Videli ho na vlastné oči. V ten istý deň dýchol na nich a povedal: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte budú zadržané" (Jn 20,22—23). Odvtedy ten deň prechádza cez všetky stáročia a generácie.
Jeden z Dvanástich, Tomáš, nebol s apoštolmi, keď prišiel Kristus medzi nich. A keď mu všetci ostatní rozprávali o stretnutí s Učiteľom, nechcel veriť. Nestačilo mu osobné svedectvo apoštolov, nestačilo mu ich slovo. Nárokoval si vidieť. "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím" (Jn 20,25).
Viera však nespočíva vo videní. "Viera je z hlásania a hlásanie sa uskutočňuje skrze Kristovo slovo" (Rim 10,17).
2. Ježiš Kristus však dal možnosť Tomášovi vidieť. Prišiel do Večeradla výslovne pre neho o osem dní, v oktáve zmŕtvychvstania. Tomáš sa mohol presvedčiť na vlastné oči, že ten, ktorý bol ukrižovaný, ktorý naozaj zomrel a bol uložený do hrobu, žije. Zoči—voči svedectvu vlastných očí, zoči—voči svedectvu všetkých zmyslov popieranie ustúpilo tvrdeniu. Čím viac sa predtým priečil, čím ráznejšie vyhlasoval: "Neuverím", tým viac teraz vyznával. Dvoma výrazmi povedal všetko to, čo zmŕtvychvstanie v sebe obsahuje: "Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28). Nikto iný nevyznal pravdu o Kristovi tak otvorene, s takou nepochybnou istotou.
Možno tiež povedať, že Tomášova viera ďaleko prevýšila jeho neveru. Stala sa nielen istotou, ale ozajstným osvietením. Z jednej strany Tomáš dosvedčuje, aké je ťažké pre človeka prijať pravdu zmŕtvychvstania, z druhej strany zasa ukazuje, že zmŕtvychvstanie je dôležitým a rozhodujúcim svedectvom o Božej všemohúcnosti. Je to kľúčová udalosť Božieho diela v dejinách človeka a celého stvorenia.
3. Kristus sa nezastaví pri Tomášovom vyznaní. "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,29).
Viera Cirkvi sa začína od apoštolov, od očitých svedkov, ale sa udržuje a rozvíja cez celé generácie ako ovocie počúvania: počúvania svedectva apoštolov, počúvania samého Božieho slova, ohlasovaného Cirkvou, ktorá sa buduje na základe apoštolov a prorokov.
Tak sa buduje aj vaša viera, drahí bratia a sestry, ktorých môžem dnes stretnúť vo vašej slovenskej vlasti. Dlhý čas sme očakávali toto stretnutie, dlhý čas Pápež nachádzal zatvorené hranice. Ale konečne prišiel deň, keď sa splnili naše spoločné túžby, naše dôverné očakávanie. Nech je za to Pán Boh pochválený!
4. Nech je pochválený Pán za dar viery, ktorú vaši predkovia prijali, keď počúvali Božie slovo, ohlasované svätým Cyrilom a Metodom. Od byzantského cisára Michala knieža Rastislav žiadal učiteľa, ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru v reči ľudu (porov. Źivot Konštantína—Cyrila XIV, 3). Z toho pozvania sa zrodilo poslanie svätých solúnskych bratov, ktorí vynašli abecedu, zostavili gramatiku, začali prekladať Sväté Písmo a liturgické knihy a položili základy vašej kultúry.
Od tých čias kultúra a život Slovákov vo svojich mnohorakých prejavoch sú poznačené kresťanskou vierou, ktorá prechádza cez celé ich dejiny ako životodarná voda: niekedy tečie pod zemou, inokedy preniká na povrch, ale vždy je tajomnou miazgou, ktorá zaisťuje rast a rozkvet stromu, čo prináša hojné plody svätosti, pracovitosti a vernosti.
Źiarivým vzorom toho sú svätí Gorazd, Bystrík, Andrej Svorad a pustovník Benedikt. Svedčia o tom význačným spôsobom blahoslavení košickí mučeníci. Dokazujú to celé generácie, ktoré si od tých čias až dodnes zachovali prijatú vieru, žiarlivo ju chránili a cez stáročia ju odovzdávali neporušenú z otcov na synov. Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny, od tých najstarších až po dnešné.
5. Nechýbali pritom ťažké skúšky. Veľa ráz musel slovenský národ bojovať o samotné prežitie: stačí si pomyslieť na tatársky vpád, na dlhé obsadenie Turkami, na nástrahy, ktoré číhali na samotnú totožnosť národa. No v každej ťažkosti slovenský národ nachádzal vo viere silu odolať s neochvejnou vytrvalosťou. Zostali po tom stopy aj v mnohých ľudových piesňach, do ktorých národ vlial svoje city.
Táto viera, drahí bratia a sestry, sa osobitným spôsobom prejavovala v dvoch rozmeroch, ktorými sa vyznačuje vaše kresťanské svedectvo: je to vaša úcta k Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska a vaša vernosť Petrovmu Stolcu.
Z Velehradu do Bratislavy som dnes preletel ponad Záhorie, kde leží Šaštín, národná svätyňa Sedembolestnej Panny Márie. Šaštín, Levoča, Gaboltov, Staré Hory, Mariánka, Ľutina a mnohé iné pútnické miesta zasvätené Panne Márii: koľko pútnikov ich cez stáročia navštívilo, koľko ich tam znova našlo stratenú vieru, koľko ich tam dostalo posilu! Ako nespomenúť dôležitý význam, ktorý mali púte v týchto posledných rokoch? Ich ozvena prekročila hranice. Zástupy mládeže a desaťtisíce pútnikov napriek zákazom a rozličným prekážkam smelo prejavili svoju oddanosť Matke Božej. Aj preto sme dnes tu!
A čo povedať o láske Slovákov k rímskemu Pápežovi? Milovaní bratia a sestry, drahí Slováci a Slovenky, pápež vie, ako veľmi ho máte radi. Ale aj pápež vás uisťuje, že vás má veľmi rád! Viem, že táto dvojaká láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi, je vzácne dedičstvo, ktoré vaši predkovia prijali od svätých vierozvestov Cyrila a Metoda a počas stáročí ho odovzdávali z pokolenia na pokolenie, takže prišlo až k vám. Pokračujte, opakujem vám, pokračujte tak aj v budúcnosti!
6. Posledné časy boli mimoriadne ťažké. V Skutkoch apoštolov čítame, že "čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien" (Sk 5,14). A to aj napriek tomu, že sa viera na začiatku stretala s veľkými ťažkosťami a s odporom. Cirkev bola už od počiatku vystavená tvrdým skúškam.
Možno povedať, že i na Slovensku, v období skúšky "pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien"?
Ťažko odpovedať s istotou na takúto otázku, pretože to uniká čisto ľudským meradlám. Vráťme sa skôr v mysli k Tomášovi, ktorý, hoci bol apoštolom, bol "neveriaci", ale po stretnutí so vzkrieseným Kristom sa stal jeho horlivým vyznavačom: "Pán môj a Boh môj!" Vyznavač a apoštol, a to až do preliatia vlastnej krvi.
7. Myseľ tu zalieta k toľkým ľuďom, ktorí aj na Slovensku vyznali po tieto roky svoju vieru, hoci sa tým vystavovali nebezpečenstvám. Biskupi, ktorí skončili vo väzeniach, ktorých uponižovali, trýznili a prekazili im vykonávať ich poslanie. Kňazi, ktorých ohrozovali, napádali a obmedzovali vo vykonávaní kňazskej služby. Rehoľníci, ktorých vyhnali z kláštorov a zatvárali. Rehoľné sestry, ktoré násilím odlúčili od služby chudobným. Rodičia, ktorých donucovali obmedzovať kresťanskú výchovu svojich detí. Deti, ktoré vychovávali k dvojkoľajnosti: a jej prvým prejavom bolo popieranie Boha. Toľkí, toľkí, čo trpeli pre svoju vieru!
Krv mučeníkov bola vždy semenom nových kresťanov. Táto zásada platí dnes ako včera a vzkriesený Ježiš Kristus nám to pripomína. Duch Boží vás nikdy neopustil. Bol vždy s týmto Božím ľudom, ktorý žije na Slovensku, bol pri mládeži a pomáhal jej, viedol rehoľníkov a rehoľné sestry pri výchove novicov a noviciek, sprevádzal bohoslovcov v ich príprave na kňazstvo, oduševňoval mnohých apoštolov a mnohé duchovné hnutia, čo pracovali v skrytosti. A výpočet by mohol ešte pokračovať.
Nech je za to všetko Pán Boh pochválený!
8. Liturgia dnešnej nedele nás znova privádza do večeradla, kde vzkriesený Kristus stojí medzi apoštolmi a odovzdáva im poslanie, ktoré dostal od Otca: "Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás" (Jn 20,21).
Je potrebné, aby sa cirkev vo vašej vlasti znova a znova započúvala do týchto slov a s novou silou vzala na seba poslanie ohlasovať Kristov kríž a jeho zmŕtvychvstanie, a to na čele so zborom vašich biskupov.
Dnešná liturgia nás ďalej prenáša na ostrov Patmos, miesto vyhnanstva apoštola a evanjelistu Jána. Slová jeho knihy Zjavenia poukazujú na dosah jeho poslednej pravdy o Kristovi — jeho veľkonočného tajomstva.
Apoštol pokračuje: "Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a od podsvetia" (Zjv 1,17—18).
To hovorí Kristus, Prvorodený zo všetkého stvorenia. Kristus, prvorodený z mŕtvych a vládca nad kráľmi zeme (porov. Zjv 1,5).
Hovorí Kristus, a to mocou svojej vykupiteľskej smrti: "Bol som mŕtvy". — Hovorí mocou svojho zmŕtvychvstania: "Hľa, žijem na veky vekov".
Kristus hovorí: "Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta" (Jn 18,36). Preto len on má kľúče od smrti a podsvetia. Len on — ukrižovaný a zmŕtvychvstalý — dosahuje posledný význam a zmysel človeka. Len on má takú moc. Plnú moc. Preto hovorí: "Nebojte sa!"
Nebojte sa!
Po všetkých skúsenostiach prenasledovania, nepriateľstva a pokušenia on vám hovorí: "Nebojte sa!"
"Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,29).

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990
ROZLÚČKA SVÄTÉHO OTCA NA KONCI SVÄTEJ OMŠE
NA VAJNORSKOM LETISKU
Drahí bratia a sestry!
1. Naše stretnutie sa chýli ku koncu. Prišla chvíľa rozlúčky. Prosíme Pána Boha o požehnanie. Diakon nás rozpúšťa a rozídeme sa domov, do každodenného života, do práce.
Býva to už tak: keď oči žiaria radosťou, keď sa už srdcia hlbšie porozumeli, keď sa už mysle spájajú vo vzájomnom porozumení, prichádza rozlúčka, smutná, ale nevyhnutná.
Návšteva bola krátka, ale obsažná. Bola túžená a očakávaná nielen vami, ale aj mnou. Chcel som si ňou v prvom rade uctiť svätého Cyrila a Metoda, patrónov Európy spolu so svätým Benediktom. Chcel som vidieť vás všetkých a uistiť vás o svojej duchovnej prítomnosti medzi vami počas všetkých týchto rokov. Chcel som si spolu s vami obnoviť vieru v zomrelého a vzkrieseného Krista. Chcel som stretnúť svojich bratov v biskupskej službe, postavených na čelo diecéz, ktoré boli cez dlhé roky bez svojich otcov a pastierov. Verný Kristovmu príkazu chcel som ich posilniť vo viere (porov. Lk 22,32).
Mohol som uskutočniť túto svoju túžbu a zároveň splniť svoju povinnosť. Som za to hlboko povďačný Pánu Bohu.
2. Ešte raz chcem vyjadriť vďaku aj pánu prezidentovi štátu za pozvanie na túto návštevu. Jeho pozvanie a moja túžba sa stretli a dožičili nám všetkým tieto dva dni spoločnej radosti. Nech je za to pochválený Pán! ďakujem všetkým vrchnostiam na každej úrovni, ako aj všetkým tým, čo túto návštevu pripravili a starostlivo sprevádzali jej priebeh.
3. Odnášam si v mysli a v srdci spomienku na vašu vieru a na vaše oduševnenie. Roky ťažkých skúšok zanechali svoje stopy, ale ukázali aj vytrvalosť mnohých; tá dosiahla v mnohých prípadoch vrchol hrdinstva. Myslím na rodiny, ktoré sa s nesmiernymi obeťami usilovali vychovávať a formovať vo viere svoje deti. Myslím na mládež, ktorú sa pokúšali pomýliť, ale ona nestratila smäd po pravde, spravodlivosti a láske a stala sa práve v úsilí o tieto hodnoty hlavným činiteľom pri nedávnych zmenách. Nech sa nosné piliere spravodlivosti a pravdy, slobody a lásky stanú základmi pokoja vo vašom spoločenstve!
Poznám vernú službu mnohých kňazov, ktorí strávili dlhé hodiny v spovedniciach a vychovávali svedomie ľudí k hlbokému životu s Bohom. Pritom urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby pestovali tú časť Pánovej vinice, ktorá bola prístupná ich pastoračnému úsiliu. Ako zabudnúť na rehoľníkov a rehoľné sestry, ktorí nielen zostali verní svojmu povolaniu, ale našli aj vnútornú silu prehĺbiť ho? Ako nespomenúť rôzne laické hnutia, ktoré s apoštolskou horlivosťou dokázali prinášať Boha aj do toho sveta, ktorý ho úradne vylúčil?
4. Drahí moji, otvárajú sa pred vami obrovské polia v oblasti evanjelizácie a katechizácie. Toto bude vaša prvoradá úloha, ktorej sa musíte venovať so všetkými silami. Vyžaduje to vernosť vašim historickým, cyrilometodským koreňom, ukladá vám to za povinnosť perspektíva harmonického rastu, rešpektujúceho i národnú totožnosť, žiada to aj skutočné dobro vašich rodín a budúcnosť vašich detí.
5. Osobitným spôsobom sa obraciam na mládež: Budúcnosť vašej vlasti závisí najmä od vás. Vy ste budovateľmi budúcnosti Cirkvi a národa. Uvedomte si túto obrovskú zodpovednosť! Pamätajte, že súladnú stavbu možno postaviť len vtedy, keď sa bude budovať na predtým položených základoch a podľa už vopred pripraveného projektu. Základy vašej kultúry položili svätí Cyril a Metod; oni označili aj hlavné rysy projektu budúceho vývoja. Ten projekt má svoje meno: Ježiš Kristus. Nebojte sa Ježiša Krista! On je vaším skutočným priateľom, on vás nikdy neopustí.
Rodinám hovorím: Váš rodinný kozub nech je naozaj malou cirkvou! Zachovávajte vzájomnú vernosť. Vaša manželská jednota nech je živým obrazom jednoty medzi Kristom a jeho Cirkvou. Prijímajte život ako výraz vašej lásky. Dovoľte Pánovi, aby prebýval medzi vami a vo vás!
Kňazov, bohoslovcov, rehoľníkov, rehoľné sestry a všetkých, ktorých Pán povolal k zasvätenému životu, nástojčivo prosím, aby boli verní osobitnému povolaniu, ktoré dostali od Boha ako dar. Nezastavujte sa pri spomienke na prežité skúšky, ale žite pre budúcnosť. Povolanie od Boha je povolanie dynamické, misionárske, zamerané na šírenie Božieho kráľovstva.
Všetkým laikom ako aj duchovným a apoštolským hnutiam pripomínam: Vy ste živou časťou Kristovej Cirkvi! Prijímajte bohatstvo náuky a milosti, ktoré vám Cirkev dáva, ale stávajte sa aj jej hlasom a prítomnosťou vo všetkých prostrediach, s odvahou a láskou, s horlivosťou a úctou.
Na chorých sa moje srdce obracia s mimoriadnou láskou. Po tieto roky som častejšie vyjadril svoje vďačné ocenenie plodov vášho utrpenia a daru vašich modlitieb: hľadal som u vás solidaritu a oporu a stretol som sa vždy s plným porozumením a veľkodušnou obetavosťou. Nech vás za to Pán Boh hojne odmení! Milujte ukrižovaného Krista: nech je on vašou silou, nech je nezlomnou silou vašej nádeje!
Všetkým veriacim kladiem na srdce: Buďte zjednotení! Zjednoťte sa okolo svojich biskupov! V každej diecéze nech je biskup skutočným Otcom a Pastierom pre každého.
6. Pozdravujem aj národnostné menšiny žijúce v tomto štáte, menovite občanov maďarského pôvodu.
Usilujte sa o to, aby ste tvorili jedinú rodinu v Kristovi, v ľudskej a kresťanskej spolupatričnosti. Pozdravujem aj tých, ktorí sem prišli z blízkych krajín. Budujte všetci spolu, vo vašom spoločnom záujme spolunažívanie založené na spravodlivosti a pokoji.
Nakoniec pozdravujem všetkých vašich krajanov žijúcich v zahraničí: aj oni milujú túto krajinu, ku ktorej ich myseľ často zalieta s nostalgiou a žiaľom. Kiež by sa ich odlúčenosť stala plodnou pre všetkých, aby každá duchovná, kultúrna i materiálna hodnota slúžila spoločnému dobru!
7. Praha, Velehrad, Bratislava: tri krátke zastávky, tri príležitosti na krátke stretnutie, ale toľko ľudských tvárí, toľko osôb a za prítomnými ešte toľko neprítomných, ktorí tu nie sú pre rôzne príčiny. Všetkých nosím vo svojom srdci. Osobitne tých, ktorí sú s nami zjednotení vo viere v Krista a v jediného Boha. Mnohé veci nás spájajú a vedú nás k tomu, aby sme boli spolu a spolu aj žili a pracovali. Petrov nástupca chce všetkým ohlasovať iba Ježiša Krista, zomrelého a zmŕtvychvstalého, jeho pravdu a jeho lásku.
V tomto duchu vás všetkých pozdravujem.
Dúfam, že to nie je "zbohom", ale "dovidenia"!

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990
ROZLÚČKOVÝ PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
NA LETISKU V BRATISLAVE-IVÁNKE
Slovutný Pán ministerský predseda!
1. Vám, prítomnému na tejto krátkej oficiálnej rozlúčke aj v mene prezidenta republiky Václava Havla, chcem vyjadriť svoju hlbokú vďaku, ktorá sa vzťahuje aj na členov vlády a na všetkých tých, čo mali neľahkú úlohu pri príprave a uskutočňovaní rôznych bodov programu návštevy. Najlepšou odmenou ich starostlivého úsilia je to, že jednotlivé stretnutia mali usporiadaný a pokojný priebeh.
2. Boli to veľmi intenzívne chvíle, počnúc stretnutím s občianskymi vrchnosťami. Veľmi som si ocenil ich srdečnú úctu. A potom, ako by sa ma nemohlo dotknúť hlboké dojatie milovaného a ctihodného Otca kardinála Františka Tomáška? Ako by som si mohol neoceniť také nadšené stretnutia s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľnými sestrami a so zástupmi veriacich v Prahe, na Velehrade a v Bratislave? Ako by som mohol nevyzdvihnúť dôležitosť stretnutia so svetom kultúry a predstaviteľmi nekatolíckych cirkví?
Pri rozličných príležitostiach som mal možnosť konštatovať u všetkých radosť zo znovuzrodenej slobody. Táto skutočnosť sa silno pociťuje aj v náboženskej oblasti. Nech je za to pochválený Pán!
Odnášam si v srdci nadšenie mladých a hľadím na nich s nesmiernou dôverou. Cítim sa duchom spojený s trpiacimi: oni sa aj v minulosti veľa modlili za pápeža a on vždy našiel v ich obetách a modlitbách nevyčerpateľný zdroj sily.
3. Katolíckej cirkvi, ktorá žije v tejto krajine, zanechávam svoje posolstvo. Jeho cieľom je povzbudiť a upevniť vo viere, ako to vyžaduje poslanie zverené rímskemu biskupovi voči bratom biskupom, nástupcom apoštolov a voči celému Božiemu ľudu.
4. Slovutný pán ministerský predseda!
V priebehu posledných štyridsiatich — štyridsiatich piatich rokov, veriaci boli pokladaní akoby za občanov druhej triedy. Dnes si to jasne uvedomujú, že to už nie je tak a že to už tak nikdy nebude. Vy, pán ministerský predseda, ste zárukou rešpektovania práv všetkých občanov a zároveň môžete počítať s lojálnosťou občanov voči štátu. Ich angažovanie sa na občianskom poli bude úmerné ich náboženskej viere, ich životu podľa viery. Vzájomná solidarita všetkých bude prispievať k dobru každého jednotlivca a zabezpečí vašej krajine pokrok na ceste spravodlivosti a slobody.
Nech Boh žehná národom tejto slávnej a drahej krajiny!
5. Keď sa teraz z tohto miesta, ktoré leží v srdci Európy, rozhliadnem za hranice Česko—Slovenskej federatívnej republiky, vidím v duchu všetky okolité štáty tohoto kontinentu, na západe i na východe, na severe i na juhu, v ktorých žijú národy, ktoré sa síce navzájom líšia jazykom, štátnym zriadením i dejinami, ale ktoré sú spoločnými dedičmi dvetisícročnej kresťanskej tradície.
Po strastiach dvoch vojen, ktoré im priniesli skazu hmotnú i duchovnú, po štyroch desaťročiach, v ktorých ich rôznorodá ideológia stavala proti sebe do oddelených a nepriateľských blokov, dáva týmto národom nový závan dejín pociťovať túžbu po vzájomnom dorozumení a po pochopení schopnom rešpektovať oprávnené úsilie a ciele každého z nich.
Kiež sa európskym národom podarí prekonať všetky prekážky, aby mohli spojiť svoje sily k upevneniu vzájomnej solidarity a účinnej spolupráci a k utuženiu pravého mieru v slobode a spravodlivosti. Verím, že Európa má možnosť oživiť v plnej miere ľudské a kresťanské hodnoty, ktoré ju preslávili v dejinách a v dobrom ovplyvnili aj iné kraje sveta.
Prijmite, prosím, vy, tu prítomní, vaši krajania, vôbec všetci občania, ktorí žijete na tomto kontinente, moje úprimné prianie všetkého dobrého a pokoja a mieru v mene Kristovom!