PÁPEŹ JÁN PAVOL II.
NA SLOVENSKU

PRÍHOVORY A HOMÍLIE

30.6. - 3.7.1995



Vydavateľstvo Nové mesto
Bratislava 1995



BRATISLAVA 30. JÚNA 1995
UVÍTACÍ CEREMONIÁL NA LETISKU
Pán prezident Slovenskej republiky,
pán predseda vlády,
ctihodní bratia biskupi,
vážení občania,
politickí a vojenskí predstavitelia,
bratia a sestry!
1. S pocitmi veľkej radosti vstupujem už po druhý raz na slovenskú zem. ďakujem vám za srdečné prijatie. S úctou pozdravujem predovšetkým pána prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorému úprimne ďakujem za láskavé pozvanie na túto návštevu, ako aj za milé slová privítania, akými ma prijal. Zároveň chcem srdečne pozdraviť pána predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ako aj členov vlády a parlamentu i tu prítomných občianskych a vojenských predstaviteľov.
S veľkou úctou pozdravujem kardinála Jána Chryzostoma Korca, symbolickú postavu slovenského svedectva v ťažkých časoch, a kardinála Jozefa Tomka, ktorý pochádza z tejto krajiny a je mojím verným spolupracovníkom. Môj srdečný pozdrav patrí miestnemu metropolitovi, arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, a predsedovi Biskupskej konferencie Slovenska biskupovi Rudolfovi Balážovi i všetkým ctihodným pastierom tejto partikulárnej cirkvi, ktorá vo svojich stáročných dejinách vedela dať žiarivé príklady vernosti Kristovi a evanjeliu.
S bratským pozdravom sa obraciam na členov rozličných kresťanských vierovyznaní a iných náboženských spoločenstiev tejto krajiny; s ich reprezentantmi budem mať zajtra osobitné stretnutie. Napokon s hlbokou úctou pozdravujem všetkých katolíkov a celý slovenský ľud, ako aj príslušníkov iných národnostných spoločenstiev žijúcich na Slovensku, najmä Maďarov.
2. Keď som sa s vami pred piatimi rokmi lúčil, vyslovil som túžbu ešte raz vás uvidieť. Krátko predtým sa skončila revolúcia, ktorú vtedy výstižne nazvali "nežná" či "zamatová". Dnes, keď sa uskutočňuje túžba, ktorú som vyslovil, vaša krajina dosiahla ďalší cieľ: Slovensko je samostatné a nezávislé. Vážnym a pokojným rokovaním sa v roku tisíc deväťsto deväťdesiattri dva národy, český a slovenský, pokojne rozdelili. Dali ste svetu znamenitý príklad, ako možno dialógom a rešpektovaním obojstranných práv riešiť problémy, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahoch medzi národmi a štátmi.
Úloha, pred ktorou dnes stojí slovenská pospolitosť, je vážna a náročná: budovať nový štát na pevných základoch pravdy, solidárnosti a pravej demokracie svorným prispením všetkých jeho zložiek. Ovzdušie znovunadobudnutej slobody možno upevniť dialógom a rozšírenou spoluprácou aj s inými krajinami strednej a východnej Európy. Významným príkladom tohto úsilia je dohoda s Maďarskom o spolupráci a pokojnom riešení sporov, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť.
3. Drahí Slováci! Dobre poznáme bolestné následky tvrdých rokov totalitného režimu, ktoré v minulosti spôsobili ozajstné spustošenie v oblasti sociálnej a politickej, kultúrnej a náboženskej. Dnes k vám prichádzam ako pútnik Ježiša Krista povzbudiť vás, aby ste pokračovali v ceste, ktorú ste nastúpili. Sloboda a pokoj sú výdobytky, ktoré treba deň čo deň chrániť a rozvíjať účinnou spoluprácou všetkých občanov.
Prichádzam vydať svedectvo o základnom príspevku, ktorým sa chcú veriaci zapojiť do budovania štátu, aby mu zabezpečili budúcnosť založenú na hodnotách pravdy a solidarity. Prichádzam najmä preto, aby som svojich bratov posilnil vo viere a všetkým opätovne zvestoval Ježiša Krista, jediného pravého Spasiteľa sveta.
4. Slovenské dejiny svedčia o tom, aká dôležitá je kresťanská tradícia. Ona je pevným základom, na ktorom možno postaviť život a rozvoj celej spoločnosti. Táto krajina je už od svojej prvej evanjelizácie zásluhou svätého Cyrila a Metoda hlboko poznačená ohlasovaným evanjeliom. A sama ústava vašej republiky uznáva a predkladá bohaté občianske i duchovné dedičstvo kresťanstva ako program pre život v súčasnosti. Posolstvo svätých solúnskych bratov zostáva vždy platným orientačným bodom pre novú evanjelizáciu, ktorá má obrodiť všetky oblasti ľudskej existencie.
Odvolávajúc sa na tieto pevné kresťanské korene, toľkí odvážni synovia a dcéry tejto krajiny odolávali v ťažkých rokoch skúšok a vytrvali, keď totalitný režim udúšal každú formu slobody, najmä slobody náboženskej. Vedomie takého bohatého dedičstva posilňovalo vieru a nádej všetkých - biskupov, kňazov, rehoľníkov a veriacich laikov -, ktorí znášali nespravodlivé násilie, ba aj prenasledovanie, len aby zostali verní Kristovi a Cirkvi.
5. Keď som odchádzal po skončení návštevy v roku tisíc deväťsto deväťdesiat z Vajnor, zanechal som vám odkaz: "Nebojte sa! Nemajte strach!"
"Nebojte sa!" opakujem vám dnes pri svojom príchode k vám. V čase budovania slobodného, samostatného a demokratického Slovenska treba dôverovať v Božiu pomoc a bez výhrad sa venovať upevňovaniu toho, čo ste už dosiahli.
Je nevyhnutné usilovať sa, aby všetci mali prístup k dobrám, ktoré sú potrebné pre čestný a činný život. Každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce, podporovať formy sociálnej solidarity voči najviac postihnutým vrstvám a chrániť základné demokratické práva všetkých občanov. Okrem toho treba varovať mladšie generácie pred vidinami ľahkých úspechov, pred ziskom z nečestných podujatí, pred konzumizmom a hedonizmom, ktorým chýbajú ideály a hodnoty.
Treba tiež posilňovať demokratické ustanovizne podporovaním účasti všetkých občanov na verejnom živote štátu v správnej výmene názorov a plánov zameraných na zveľadenie spoločného dobra. Udalosti, ktoré sa odohrali v posledných rokoch tohto storočia, sú poučením, že proces obnovy spoločnosti môže vyznieť ako veľmi prechodný jav, ak nespočíva na solídnych mravných a kultúrnych základoch. A práve v tomto smere prispieva Cirkev k úplnému rozvoju štátu. Kresťanská kultúra, ktorá osvetľovala dejinnú cestu vášho ľudu, má aj dnes pomáhať Slovákom na ceste k svornému spolužitiu v spoločenstve európskych národov.
6. "Nebojte sa!" Takto nás povzbudzuje aj žiarivé svedectvo košických mučeníkov, ktorí zostali verní Kristovi až po preliatie krvi. Týchto troch mučeníkov s radosťou vyhlásim za svätých počas tejto pastoračnej návštevy. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký prišli na Slovensko ohlasovať evanjelium a ponúknuť svoju veľkodušnú pomoc tunajšiemu obyvateľstvu. Ich obeta zúrodnila túto zem a pripravila ju na prijatie evanjeliového semena, aby prinieslo úrodu.
Drahí bratia a sestry, pozývam vás na stretnutie na budúcu nedeľu, keď ich s radosťou pripojím k slávnemu zástupu svätých. Budeme tak spoločne ďakovať Pánovi za dar, že uvidíme týchto bratov zapísaných do Martyrológia cirkvi, ktorá je na Slovensku.
7. V týchto dňoch budem mať možnosť navštíviť dve slávne mariánske svätyne: Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a Baziliku Navštívenia v Levoči, kam každý rok putujú vo veľkom počte veriaci z celého Slovenska. Budem sa môcť spolu s vami poďakovať Preblahoslavenej Panne Márii za jej neprestajnú ochranu slovenského národa počas toľkých storočí jeho dejín. A práve Panne Márii, ktorú vzývate ako Sedembolestnú a ktorá je hlavnou patrónkou Slovenska, chcem už teraz zveriť dni svojho pobytu medzi vami, aby priniesli milosť a dobro pre všetkých.
S týmto želaním udeľujem vám a vašim drahým apoštolské požehnanie.

BRATISLAVA 30. JÚNA 1995
STRETNUTIE S KŇAZMI A REHOĽNÍKMI
V KONKATEDRÁLE SVÄTÉHO MARTINA
1. "Vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania." (2Kor 2,14)
Týmito slovami apoštola Pavla vyjadrujem vďačnosť Pánovi za to, že mi dožičil byť dnes v tomto nádhernom Dóme svätého Martina, ktorý bol nedávno vyhlásený za konkatedrálu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Predovšetkým mám radosť z toho, že som s vami, drahí kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a mladí seminaristi. Všetkých vás srdečne pozdravujem.
Bratsky objímam arcibiskupa tejto arcidiecézy Mons. Jána Sokola a ďakujem mu za milé privítanie a za prejavenie duchovnej oddanosti. Pozdravujem ctihodných kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, ako aj pomocných biskupov miestneho arcibiskupa a ostatných prítomných biskupov.
V tomto pôsobivom duchovnom ovzduší nemôžem nespomenúť diecézneho kňaza a kanonika Marka Križina a rehoľníkov zo Spoločnosti Ježišovej Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého, ktorých budem mať česť vyhlásiť za svätých počas tejto svojej pastoračnej návštevy. Nech sa vzdáva vďaka Bohu, ktorý nikdy nenecháva svoj ľud bez svätých vodcov a pastierov! Vôňa svätosti týchto vašich patrónov sa šíri do celého spoločenstva Cirkvi a prostredníctvom neho do celého sveta.
2. Drahí bratia a sestry, počas štyridsať rokov komunistickej diktatúry mnohí z vás hrdinsky dokazovali svoju vernosť Kristovi. Pápež vám dnes v mene Cirkvi vyslovuje svoje uznanie. Predĺžili ste v sebe utrpenie Ježiša Krista: s ním ste trpeli, s ním ste úspešne odolávali nespravodlivosti a násiliu, s ním sa teraz môžete tešiť, že ste víťazne obstáli v skúškach.
Vzdávam vďaku Bohu za tento obdivuhodný príklad vernosti. Dnes možno povedať, že vaše utrpenie prežívané v spojení s ukrižovaným Kristom nebolo márne, ale prinieslo a ešte prinesie bohaté ovocie svätosti a množstvo Božích milostí.
3. Drahí kňazi, ak ste v minulosti boli hatení v riadnom vykonávaní pastorácie, ak ste nemali knihy a učebnice na štúdium a hlbšie poznanie Božieho slova a dokumentov Učiteľského úradu Cirkvi, dnes môžete žiť svoje kňazské povolanie v slobode, po ktorej ste tak veľmi túžili. Nik nemôže lepšie oceniť toto šťastie ako vy. To by vás malo pobádať, aby ste si dopĺňali a skvalitňovali duchovnú a kultúrnu formáciu, a tak získali to, o čo ste prišli v čase tvrdej skúsenosti s diktátorským režimom, a zároveň naplno zodpovedali súčasným požiadavkám kňazskej služby.
So zrakom upretým na Ježiša Krista prehĺbte si vedomie svojej kňazskej identity: ste pre Cirkev a v Cirkvi sviatostnými reprezentantmi jediného a večného Kňaza. S autoritou Pána Ježiša, Hlavy a Pastiera, ohlasujete slovo, opakujete úkony odpúšťania a obety a prejavujete láskavú starostlivosť, keď sa obetujete v službe Božiemu ľudu.
Kristovi kňazi naveky! Ste stále vzácni pre Cirkev i pre svet: dnes v slobode, tak ako včera v nanútenej skrytosti. Cirkev, ktorá sa pripravuje na slávenie tretieho kresťanského tisícročia, si uvedomuje nevyhnutnosť novej evanjelizácie, ktorá je úlohou celého spoločenstva Cirkvi. Samozrejme, že v tomto rozsiahlom a záväznom poslaní je váš príspevok prvoradý a nenahraditeľný.
4. Práve preto, aby ste boli nositeľmi radostnej evanjeliovej zvesti s láskou Dobrého Pastiera, usilovne pestujte duchovný život a využívajte všetky prostriedky "všeobecné i osobité, tradičné i nové, ktoré Duch Svätý neprestajne dáva Božiemu ľudu a ktoré Cirkev odporúča, ba niekedy aj predpisuje na posvätenie svojich členov" (Presbyterorum ordinis, č. 18). Takýmito prostriedkami sú: zodpovedné plnenie kňazskej služby, pestovanie čností čistoty, chudoby a poslušnosti, náležité slávenie svätej omše, dôsledná modlitba liturgie hodín, svätý ruženec, rozjímanie a pravidelné prijímanie sviatosti pokánia. Toto je nevyhnutný asketický program, ak chcete dosiahnuť svätosť života, ktorú vyžaduje účasť na Kristovom kňazstve.
Veľmi užitočné a účinné sú aj duchovné cvičenia. Odporúčam vám dať si ich do programu pravidelne každý rok. Povzbudzujem a nabádam vás, aby ste ich nielen konali, ale aby ste sa z presvedčenia stali apoštolmi týchto chvíľ uvažovania a modlitby, ktoré sú užitočné nielen pre zasvätené osoby, ale aj pre veriacich laikov.
5. V tejto veci Druhý vatikánsky koncil pripomína, že všetci veriaci majú právo očakávať z úst kňazov slovo živého Boha (porov. tamže č. 4). Keď sa toto slovo denne číta, modlí a medituje vo svetle cirkevných Otcov a dokumentov Učiteľského úradu, je jedinečným prameňom, z ktorého vás pozývam čerpať bohaté a zdravé učenie. Ono je ako "duchovný liek pre Boží ľud" (Pont. Rom., De Ordinatione Presbyterorum).
Nezanedbávajte ani štúdium sociálnej náuky Cirkvi, aby ste mohli veriacim ponúknuť zásady a hodnoty, ktorými sa budú inšpirovať v úsilí slúžiť spoločnému dobru svojej krajiny.
Drahí bratia v kňazstve, usilujte sa vytvoriť harmonickú jednotu medzi kňazskou službou, modlitbou a štúdiom. Buďte hlboko presvedčení, že tak ako modlitba robí účinným vaše pastoračné úsilie, podobne aj čas venovaný štúdiu a pastoračnej i kultúrnej obnove posilňuje váš duchovný život a skvalitňuje vašu kňazskú službu.
6. Teraz sa chcem osobitne prihovoriť vám, rehoľníci a rehoľníčky. Vaša prítomnosť v Cirkvi je dar, ktorého sa nemožno vzdať. Záväzkom zachovávať evanjeliové rady ste pre všetkých - uprostred pominuteľných časných skutočností - dôrazným upozornením na nehynúce hodnoty Božieho kráľovstva.
Aké výrečné svedectvo o viere v Boha a o láske k blížnemu ste vedeli vydávať v skrytosti v temných rokoch totality. Viera v Boha a láska k blížnemu nadobudli podobu odpustenia a modlitby za tých, čo boli zodpovední za prenasledovanie, ktoré vás malo zničiť; nadobudli podobu vytrvalej trpezlivosti, aby nové generácie nezostali bez daru Bohu zasväteného života; nadobudli podobu prorockého svedectva v temnotách skúšky, že svitnú lepšie časy.
Pán bol s vami v tých ťažkých rokoch. Jeho láska vás posilňovala, rozširovala vám srdce a učila vás ochotne brať na plecia Kristov kríž a kráčať úzkou cestou, ktorá vedie k pravému životu. Vaše svedectvo bolo veľké a Cirkev je vám zaň vďačná.
V myšlienkach sa obraciam aj na drahé klauzúrne sestry. Ich tichá prítomnosť uprostred Božieho ľudu je dar, ktorý treba prijať a stále viac si vážiť. Preto vás povzbudzujem, drahé sestry, aby ste svojím životom naplneným modlitbou odporúčali Pánovi potreby, obavy a nádeje súčasného ľudstva. Vyprosujte preň najmä najvyššie dobro spásneho stretnutia s Vykupiteľom.
Tento trvalý záväzok modliť sa za bratov a sestry vám pomôže rýchle napredovať v asketickom úsilí. Tak budete v skrytosti a v tichu kláštora služobnicami Pána v službe jeho Cirkvi.
7. Drahí bratia a sestry, všetci spolu v rozmanitosti chariziem a služieb, ktoré vzbudzuje Duch Svätý, pozerajte do budúcnosti s nádejou. Posilňovaní Pánovou milosťou vytrvajte radostne a pokojne v úsilí o osobné posvätenie a apoštolskú horlivosť.
Vaša pastoračná láska, kňazi, vaše radostné bratstvo, rehoľníci a rehoľníčky, a vaša ustavičná modlitba, klauzúrne sestry, nech sú oporou a povzbudením pre tých z novej generácie, ktorých Pán volá, aby sa plne zasvätili iba jeho službe.
Cirkev, ktorá je na Slovensku, očakáva od vás veľa drahí seminaristi, novici a novicky. Odpovedajte veľkodušne Pánovi, ktorý vás volá, aby ste ho nasledovali. Pripravte sa, aby ste boli odvážnymi svedkami jeho evanjelia, pohotovými odolávať ťažkostiam a protivenstvám, a aby ste zostali verní tomu, ktorý si vás vyvolil za sprostredkovateľov svojej milosrdnej lásky.
8. Na všetkých zvolávam nebeskú ochranu Preblahoslavenej Panny Márie. Nech vás Božia Matka sprevádza a nech urobí vašu každodennú službu bohatou na ovocie najmä pri posilňovaní tých, čo trpia a sú opustení. Nech vám pomáhajú svätí patróni Slovenska.
Nech vás povzbudzuje aj uistenie, že budem na vás pamätať v modlitbe. To potvrdzujem aj svojím osobitným apoštolským požehnaním, ktoré s radosťou udeľujem vám tu prítomným a všetkým vašim drahým v Pánovi.
Pochválený buď Ježiš Kristus.
Všetkých vás i vaše úlohy a predsavzatia zverujem Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Tieto svoje želania sprevádzam uistením o neprestajnej spomienke pred Pánom a osobitným apoštolským požehnaním.

NITRA 30. JÚNA 1995
STRETNUTIE S MLÁDEŹOU
NA LETISKU V JANÍKOVCIACH
Pochválený buď Ježiš Kristus.
1. Drahí mladí priatelia! V evanjeliovom úryvku, ktorý sme práve dočítali, sme počuli o istých Grékoch, ktorí chceli vidieť Ježiša. Grékmi boli aj svätí solúnski bratia Cyril a Metod. Vďaka ich apoštolskej horlivosti Duch Svätý zavial semeno evanjelia do tejto vašej zeme, kde vaši predkovia prejavili túžbu poznať Krista. Túto túžbu vyjadril knieža Rastislav prostredníctvom poslov vyslaných do Konštantinopolu. Svätí bratia potom siali do tejto brázdy, zasvätiac svoj život sadeniu a rastu Božieho kráľovstva.
Vy, mládež tejto krajiny, ste novou úrodou na Božom poli. Tou úrodou, ktorej korene siahajú do čias evanjelizácie svätých solúnskych bratov. Buďte ich dôstojnými pokračovateľmi! Prijmite túto výzvu a zasväťte sa veľkodušne dielu novej evanjelizácie. Budujte most medzi druhým a tretím kresťanským tisícročím.
Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v celej stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemsto dvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru. Ešte za života svätého Metoda tu bola zriadená diecéza. Katedrálny chrám, ktorý sa vypína nad mestom, je jedným z najstarších biskupských sídel medzi slovanskými národmi. Tu sa narodil Gorazd, "muž vašej krajiny, vzdelaný... a pravoverný", spoľahlivý učeník, ktorého si Metod vyvolil za svojho nástupcu.
S pohnutím hľadím na obrysy Zobora. Na jeho úpätí stál okolo roku tisíc kláštor svätého Hypolita, kde sa formoval môj krajan svätý Andrej-Svorad a jeho žiak svätý Benedikt, nebeskí patróni tohto mesta a tejto diecézy. Títo a mnohí iní menej známi hrdinovia viery - myslím napríklad na svätého biskupa Bystríka - sú akoby semená, ktoré padli do úrodnej nitrianskej pôdy, do pôdy Kristových ohlasovateľov a odvážnych apoštolov.
2. Na tejto požehnanej pôde sa dnes stretám s vami, drahí chlapci a dievčatá zo slovenských diecéz. S láskou vás všetkých pozdravujem spolu s nitrianskym biskupom, kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom a jeho pomocným biskupom Františkom Rábekom. Pozdravujem aj všetkých prítomných biskupov a všetkých vašich kňazov. Pozdravujem mládež zo susedných krajín: Čiech a Moravy, Rakúska, Maďarska, Poľska, ako aj mladých Rómov. Som rád, že sú tu medzi vami aj tí, čo si konajú vojenskú službu. Osobitný pozdrav posielam tým, čo pre rozličné dôvody nemohli prísť a sú duchovne s nami spojení.
Drahí chlapci a dievčatá. Aj vy túžite "vidieť Krista" ako Gréci z prečítaného evanjelia. Kristus, Boží Syn a Vykupiteľ človeka, naplno odpovedá najrýdzejším túžbam ľudského srdca. On prišiel, aby sme "mali život v hojnosti" (porov. Jn 10,10). On má "slová večného života" (Jn 6,68). On je "cesta, pravda a život" (Jn 14,6).
Mnohí z vás sú o tom presvedčení. Mnohí aj osobne draho platili za vernosť Kristovi. Iní azda nemohli bližšie poznať Krista a Cirkev, lebo im v tom prekážali, a dnes si kladú veľa otázok o viere. Iní zostávajú naďalej nerozhodní, neistí a riskujú, že podľahnú klamlivému vábeniu chvíľkových a nestálych náuk.
3. V evanjeliu čítame, že Gréci sa obrátili na Filipa, jedného z Dvanástich, lebo chceli poznať Krista. Pán Ježiš zveril autentické svedectvo o svojom učení apoštolom. Pamätáte si, čo sa stalo, keď počuli jeho slová? Mnohí učeníci ho zanechali. On sa pýtal Dvanástich: "Aj vy chcete odísť?" Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý" (Jn 6,68-69) čiže Mesiáš. Pán Ježiš sám zdôraznil, že toto Petrovo vyznanie viery bolo darom nebeského Otca. A práve na tejto viere bola postavená Cirkev (porov. Mt 16,16-18). Za Petrovu vieru sa Pán Ježiš modlil, aby mohol posilňovať svojich bratov (porov. Lk 22,32).
Práve preto Petrov nástupca navštevuje cirkvi v rôznych častiach sveta. Dnes je tu medzi vami. A vy ste prišli ku mne s túžbou podobnou túžbe oných Grékov, ktorí sa obrátili na apoštola Filipa slovami: "Chceme vidieť Ježiša." Áno, drahí moji, opravdivé poznanie Ježiša je možné iba v spoločenstve s nástupcami apoštolov, zjednotenými v tej istej viere s Petrovým nástupcom. "Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky." (Hebr 13,8) Osvojte si apoštolskú vieru Cirkvi! Zotrvajte v jednote so svojimi duchovnými pastiermi. Počúvajte ich, stretajte sa s kňazmi vo farnosti i v škole. Pod ich vedením hlbšie poznávajte Ježiša Krista. Buďte vytrvalí v počúvaní Božieho slova, v modlitbe, v prijímaní sviatostí, predovšetkým sviatostí Eucharistie a pokánia. Toto opakujem mladým v každej krajine, najmä na svetových stretnutiach mládeže, a dnes to opakujem vám, slovenskí priatelia.
4. Keď je viera autentickým osobným prijatím Ježiša Krista a jeho evanjelia, nutne sa vteľuje do života. Hovorí to sám Pán Ježiš: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo." (Jn 14,23) Zachovávať Pánovo slovo značí uskutočňovať poslanie, ktoré sme dostali. O tejto skutočnosti sme meditovali v Manile s mladými, ktorí prišli z celého sveta. Viedli nás pri tom slová, ktoré povedal vzkriesený Pán apoštolom: "Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." (Jn 20,21) Toto poslanie sa týka každého kresťana, každého z vás. Nitra bola strediskom silného misijného hnutia. Vám, drahí mladí priatelia, dávam za úlohu oživiť to niekdajšie nadšenie. Pán Ježiš vám dôveruje. Cez vás chce prísť do každého spoločenského prostredia a premeniť ho mocou svojej pravdy a svojej lásky. V tomto poslaní nie ste sami. Je s vami Duch Svätý. Svätý Cyril pred svojou smrťou prosil pre kresťanov tejto krajiny dar Ducha Svätého slovami: "Vlej im do sŕdc slovo tvojho synovstva." Iba ten, koho vnútorne oživuje Duch Svätý a správa sa ako Božie dieťa, môže byť semenom nového života. Otvorte sa teda, drahá mládež, tomuto Božiemu dychu, tejto účasti na Božom živote a na Božej láske!
Duch Svätý je Kristov Duch, ktorý oživuje tajomné telo Cirkvi. Kto chce, aby ho Duch oživoval, musí zostať spojený s Cirkvou. Klame sám seba, kto by sa chcel v mene Ducha postaviť proti Cirkvi. Len toho pohýna Boží Duch, kto miluje Cirkev a pracuje na jej jednote; len ten kráča podľa evanjelia.
5. Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte. Necúvajte pred radikálnymi požiadavkami evanjelia! Pamätajte, že Boží Duch, ktorý je vo vás, je mocnejší ako duch sveta (porov. 1Jn 4,4). S jeho pomocou je možné zachovávať Božie prikázania s radosťou.
Nezamieňajte si slobodu s individualizmom. Nejestvuje opravdivá sloboda bez lásky k iným. Kresťania žijú slobodu ako službu v presvedčení, že od toho závisí rozvoj pravej civilizácie v Európe a na celom svete. Svätý Cyril a Metod s nasadením života odmietli podriadiť vieru mocenským záujmom. Viera vždy chráni pravú slobodu a odsudzuje fyzické i morálne otroctvo. Fyzické otroctvo je viditeľnejšie ako morálne, ale morálne otroctvo nie je o nič menej nebezpečné. Jestvuje totiž otroctvo spôsobené inými a otroctvo, ktoré si človek zapríčiňuje sám. Mládež Slovenska, majte vždy otvorené oči! Nedajte sa opantať ideológiou falošnej slobody, ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel. Podobne ani na sociálnej rovine neslobodno zamieňať slobodu s nacionalizmom. Rozdielnosť kultúr je bohatstvo, ktoré treba spravovať vo veľkej vzájomnej úcte a v opravdivej spolupráci. Odvrhnite každé pokušenie násilia a rasizmu. Buďte tvorcami pokoja, dialógu a solidarity.
6. Pohotovo a veľkodušne odpovedajte na Kristovo volanie. Buďte pohotoví a predovšetkým vy, mladí priatelia, ktorí ste dostali dar povolania na kňazský alebo rehoľný život. Drahí seminaristi, drahí novici a novicky, svedomite sa pripravujte na službu Pánovi a bratov podľa príkladu svätého Cyrila a Metoda.
Pripravujte sa aj vy, chlapci a dievčatá, povolaní na manželstvo a rodinný život. Aj toto povolanie je nádherné. Učte sa od Krista pravej láske: je to láska náročná, nehľadá sebecký pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanie. S takouto vnútornou dispozíciou budete schopní vytvoriť rodiny, ktoré budú opravdivými svätyňami lásky. Rodiny, ktoré prijímajú ľudský život a chránia ho od jeho počiatku až po prirodzené ukončenie.
Mnohí z vás sa pripravujú na prácu a na určitú úlohu v spoločnosti. Iní už pracujú. Pracujte vždy usilovne a na odbornej úrovni. Zostaňte pritom verní kresťanskej morálke. Ochotne poslúžte aj v občianskej i politickej oblasti a nikdy nestraťte zo zreteľa spoločné dobro. Ako možno v tejto chvíli nespomenúť tých mladých ľudí, na ktorých doliehajú všelijaké ťarchy: nezamestnanosť, choroba, invalidita, znechutenie?! Kristus, ktorý vzal na seba kríž, aby nás oslobodil do hriechu, je mimoriadne blízko tomu, kto nesie ťarchu kríža, a posilňuje ho v skúškach svojím Duchom.
Moji drahí, Kristus sa nám aj dnes prihovára: "Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje." (Jn 12,26) A na našu útechu dodáva: "Kto bude slúžiť, toho poctí Otec." (Jn 12,26) Toto sa už splnilo na svätom Cyrilovi a Metodovi a na toľkých iných svätých aj v slovanskej jazykovej oblasti: Otec ich poctil. A o dva dni sa to splní na troch Košických mučeníkoch, keď ich vyhlásim za svätých pre celú Cirkev. Nasledovali Krista a nebeský Otec ich poctí pred celým svetom.
Sme schopní uveriť Kristovmu slovu? Sme schopní prijať jeho požiadavky, ísť za ním a slúžiť mu? Hej, dobre vieme, že je to možné iba v Duchu Svätom. Prosím všemohúceho Boha za každého z vás a za všetkých mladých ľudí, ktorí bývajú v tejto krajine pod Tatrami: "Vlej do nich, Pane, slovo tvojho synovstva."
Zo srdca požehnávam vás a vaše rodiny.

ŠAŠTÍN 1. JÚLA 1995
HOMÍLIA PRI SVÄTEJ OMŠI
1. "Ty si mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna." (JKS 394)
Takto spievajú pútnici, keď prichádzajú do Šaštína z celého Slovenska a pozdravujú Božiu Matku, svoju patrónku. Podobne ju pozdravujú aj poľskí pútnici v Čenstochovej: "Ty si veľká sláva nášho národa!"
Drahí bratia a sestry, tu v Šaštíne je národná svätyňa Slovenska. Dnes do tejto baziliky prichádza pápež ako pútnik hneď na začiatku svojej apoštolskej návštevy.
Táto svätyňa si pamätá veľa pokolení pútnikov, ktorí sem prichádzali zo všetkých končín vašej krajiny, a uchováva spomienku na všetko, čo úzko súvisí s ich životom: na radosť, na smútok a utrpenie, ktoré nechýbali vo vašich dejinách, ako nechýbajú v živote nijakého človeka a nijakého národa na zemi. Je dobre, keď má človek niekoho, s kým sa môže podeliť o radosti a žiale. Je dobre, keď máte vo svojej veľkej slovenskej rodine Matku, ktorej možno dôverovať a zveriť jej všetky bolesti a nádeje. Na tomto mieste ju uctievate ako Sedembolestnú, ako Matku, ktorej srdce bolo pod krížom prebodnuté siedmimi mečmi bolesti, ako to zdôrazňuje tradícia.
Je prozreteľnostné, že práve toto je mariánska svätyňa vášho národa, chrám, do ktorého putuje celé Slovensko. Vaši predkovia tu hľadali posilu v životných ťažkostiach. Hľadali tu posilu v časoch poznačených utrpením.
2. Šaštínsku svätyňu môžeme vo svetle dnešnej liturgie pripodobniť k jeruzalemskému večeradlu. Večeradlo bolo miestom, kde Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu. Bolo aj miestom, kde apoštoli po nanebovstúpení zotrvávali na modlitbách spolu s Pannou Máriou, Ježišovou matkou. Táto dnešná liturgia nám chce povedať, že tu, na tomto mieste sa Panna Mária modlí s nami. Tu jej nepredkladáme iba my svoje modlitby, prosby, vďaky a odprosenia, ale predovšetkým ona sa modlí s nami, ako sa modlila s apoštolmi v očakávaní Turíc. A toto očakávanie v modlitbe bolo zavŕšené zoslaním Ducha Svätého, ktorý spočinul na apoštoloch zhromaždených vo večeradle a premenil im srdcia. V sile tejto premeny sa z ustráchaných ľudí stávajú odvážni svedkovia, odhodlaní plniť úlohu, ktorú im zveril Kristus. A hneď na Turíce začínajú v Jeruzaleme plniť svoje apoštolské poslanie.
Čo to znamená pre nás tu zhromaždených, pre vás, ktorí ste prišli do Šaštína z rozličných častí Slovenska?
Panna Mária nás tu prijíma do toho istého spoločenstva modlitby, ktoré spolu s ňou vytvorili apoštoli v jeruzalemskom večeradle, a v tomto spoločenstve sa modlí s nami za obrátenie našich sŕdc. Veď mariánske svätyne sú naozaj miestami duchovnej premeny, miestami obrátenia. Skúsenosť ukazuje, že sú to miesta, kde sa ľudia najčastejšie vracajú k sviatosti pokánia, aby začali v matkinom dome nový život a vrátili sa duchovne obnovení.
Ako pastier celej Cirkvi chcel by som sa dnes v Šaštíne osobitne poďakovať Sedembolestnej Panne Márii za túto premenu ľudských sŕdc. A súčasne so zreteľom na nové časy a nové duchovné potreby ľudí, ktorí obývajú túto krajinu, chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu. Odporúčam jej celý váš národ, ktorý nedávno prekročil prah samostatnosti, po ktorej ste tak dlho túžili. Ako nezávislý národ môžete pri vstupe do šaštínskej mariánskej svätyne ešte s väčšou radosťou spievať: "Ty si Mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna."
3. Na mnohých miestach sveta a veľa ráz cez rok sa ohlasuje stať Evanjelia svätého Jána, ktorá predstavuje Pannu Máriu po krížom. Takýmito miestami sú hlavne mariánske svätyne, kde sa vždy znova aktualizuje toto evanjelium. Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Źena, hľa, tvoj syn." Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka." A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe (porov. Jn 19,25-27).
Ježiš Kristus nás učil volať Boha: "Otec", ako to robil on. Takto sa obraciame na neviditeľného, ktorý je na nebesiach a súčasne objíma celé stvorenie: "Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje." Túto modlitbu nás naučil Ježiš Kristus, jednorodený Syn nebeského Otca, pravý Boh. A zhrnul do nej to najdôležitejšie, čo človek môže a má povedať nebeskému Otcovi.
Podobne nás ten istý Kristus ako pravý človek naučil obracať sa na svoju pozemskú matku slovami, ktoré našli svoje definitívne potvrdenie vo chvíli jeho smrti na kríži: "Źena, hľa, tvoj syn." Panna Mária ich prijíma z hlasu a zo srdca ukrižovaného Ježiša. Vzťahuje sa priamo na apoštola a evanjelistu Jána, ktorý je tam spolu s ňou pod krížom. Jemu Kristus hovorí: "Hľa, tvoja matka." Ale tie slová majú aj širšiu platnosť. Kristus, Syn Boží a syn Panny Márie, zjavuje v hodine svojej smrti pravdu o všeobecnom materstve svojej matky ako matky všetkých ľudí. Apoštol Ján stojí pod krížom, aby zastupoval nás všetkých. A my môžeme v slovách, ktoré Kristus povedal Jánovi, nájsť tú istú pravdu o Máriinom materstve, ako bola odovzdaná jemu. Odvtedy jej môžeme vravieť "Matka moja" a "Matka naša". "Matka moja" - ako jednotlivci; "Matka naša" - ako spoločenstvo. Celé národy ju môžu volať Matka, tak ako to robíte vy, keď jej zverujete každý svoj deň.
4. Potvrdením toho sú záverečné slová dnešného evanjelia: "Učeník si ju vzal k sebe" ako vlastnú matku (porov. Jn 19,27). Ona bude bývať s ním ako matka so synom. Tento detail, zachytený v Evanjeliu podľa svätého Jána je dôležitý aj pre vás, ktorí voláte Pannu Máriu "Matka!" Ona túži, aby ste ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa.
Veď čo predstavuje táto šaštínska svätyňa, ak nie skutočnosť, že Panna Mária, matka Slovákov, býva v tomto jedinečnom dome, v ktorom sa všetci synovia a dcéry vášho národa cítia ako v matkinom dome? Tu chce Panna Mária, Kristova matka, "byť pre vás matkou". Chce, aby ste boli voči nej veľmi úprimní a jednoduchí. Tu je jej príbytok a vďaka tomu, že na vašej slovenskej zemi stojí dom Božej Matky, nik z vás nie je bez domova. Sem môže prísť každý a môže sa cítiť ako v matkinom dome.
Dnešnou návštevou šaštínskej svätyne sa pápež chce osobitne poďakovať Božej Matke za tento rodinný domov, v ktorom sa môžu všetci obyvatelia Slovenska, všetci veriaci, bez ohľadu na ich národnú príslušnosť, cítiť ako doma a zveriť sa láske Matky, ktorá ich tu stále čaká, aby ich vypočula, pochopila a posilnila.
Mária, Matka Kristova a matka Cirkvi i naša Matka, oroduj za nás.

ŠAŠTÍN 1. JÚLA 1995
STRETNUTIE S ČLENMI
BISKUPSKEJ KONFERENCIE
Ctihodní bratia biskupi!
1. Pozdravujem vás s veľkou radosťou a láskou pri tomto svojom prvom stretnutí s novou Konferenciou biskupov Slovenska, zriadenou po udalostiach, ktoré pomohli vášmu národu k samostatnosti. Ide o skutočnosť, na ktorú s údivom hľadí svet, lebo Česi a Slováci vedeli vyriešiť svoje problémy cestou dialógu, pokoja a demokracie, a tak sa stali vzorom pre mnohé národy trápené krvavými konfliktmi.
V tisícročných dejinách vašej krajiny sa tak začala nová etapa, v ktorej má Konferencia biskupov Slovenska dôležitú úlohu. Má prostredníctvom obnoveného evanjelizačného úsilia a podporovania pravých ľudských hodnôt konkrétnym spôsobom svedčiť o láske Cirkvi k národu.
"Keďže Cirkev má" - ako nám pripomína Druhý vatikánsky koncil - "nadviazať dialóg s ľudskou spoločnosťou, uprostred ktorej žije, je predovšetkým úlohou biskupov ísť medzi ľudí, nadviazať s nimi dialóg a rozvíjať ho. Aby však pri týchto blahodarných rozhovoroch bola vždy pravda spojená s láskou a rozum s láskavosťou, musia vynikať jasnosťou reči spojenou s poníženosťou, vľúdnosťou a potrebnou obozretnosťou, ktorú však má sprevádzať dôvera, lebo ňou sa buduje priateľstvo a zbližujú sa srdcia." (Christus Dominus, č.13).
Podľa príkladu svätých bratov Cyrila a Metoda, evanjelizátorov slovenského národa, je vaša biskupská konferencia povolaná byť hybnou silou jednoty celého kresťanského spoločenstva. V tomto citlivom štádiu upevňovania a rastu vašej vlasti, ktorá vždy nachádzala základný prvok svojej identity v kresťanských hodnotách, čakajú vašu cirkev nové a náročné úlohy. Má sa ukázať ako jasný a príkladný vzor nezištnej služby, dialógu, lásky k najbiednejším a silného morálneho vplyvu, aby tak prispela k utváraniu budúcnosti dôstojnej človeka.
2. Otvorenie hraníc, nové podmienky slobody a demokracie, rozšírená možnosť výmeny a informácií prinášajú k vám spolu s nepochybnými výhodami aj nové ťažkosti pre veriacich ľudí a pre usporiadané občianske spolužitie. Preto ako ste pomáhali svojmu ľudu odrážať útoky ateistického komunizmu, tak sa teraz usilujte poskytovať mu primerané prostriedky, ktoré by ho posilnili proti nepriateľom dneška: proti prehnanému subjektivizmu, praktickému materializmu, náboženskej indiferentnosti, konzumizmu, sekularizmu a hedonizmu.
Aj pre vaše cirkevné spoločenstvá "nadišla hodina začať novú evanjelizáciu" (Christifideles laici, č. 34). Tá spočíva predovšetkým v ohlasovaní Krista, Vykupiteľa človeka, a jeho "nepochopiteľného bohatstva, ktoré nemôže nijaká kultúra a nijaká epocha vyčerpať a ku ktorému môžeme my ľudia vždy prichádzať, aby sme sa obohatili" (Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XV/2, s. 318). Lebo "niet opravdivej evanjelizácie, ak sa neohlasuje meno, učenie, život, prisľúbenia, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša z Nazareta, Božieho Syna" (Evangelii nuntiandi, č. 22).
Vzhľadom na nové požiadavky súčasného sveta je však potrebné, aby ohlasovanie evanjelia oživoval a podporoval nový zápal ducha. Tento zápal má viesť k hodnovernejšiemu kresťanskému štýlu života a k trvalému úsiliu podávať vhodnými metódami a spôsobmi vyjadrenia večnú mladosť spásneho posolstva v úplnej vernosti pokladu viery. Tak sa evanjelium stane pre váš ľud orientačným bodom, opravdivou dušou jeho kultúry a rozhodujúcim faktorom jeho civilizácie.
Konkrétne "je nevyhnutne potrebné", ako som spomenul v apoštolskej exhortácii Christifideles laici, "obnoviť všade kresťanský podklad ľudskej spoločnosti. Podmienkou toho však je obnovenie kresťanského podkladu samotných cirkevných spoločenstiev" (č. 34).
Nová evanjelizácia sa teda týka aj života vašej cirkvi, ktorá je povolaná v zmenených okolnostiach k novej vernosti a k obetavej láske ku Kristovi. Ako pripomína apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi, aby Cirkev bola "evanjelizujúcou, začína evanjelizovať samu seba... Potrebuje stále načúvať tomu, čo má veriť, dôvodom svojej nádeje a novému prikázaniu lásky. Ako Boží ľud, ponorený do sveta a často pokúšaný modlami, potrebuje stále počúvať o 'veľkých Božích skutkoch', ktoré ju obrátili k Pánovi, a potrebuje, aby ju Pán znova zvolával a zhromažďoval. Jednoducho to znamená, že potrebuje byť stále evanjelizovaná, ak si má zachovať sviežosť, zápal a silu na ohlasovanie evanjelia" (č. 15).
Nová evanjelizácia vyžaduje obnovu úsilia o svätosť, nový štýl spoločenstva, intenzívnejšiu lásku k evanjeliu a zreteľnejšiu prítomnosť v živote vášho ľudu.
3. Obnovené ohlasovanie evanjelia - dielo celého Božieho ľudu - má svoje ťažisko v miestnej cirkvi a vo farnosti, ktorá je jej "bezprostredným a viditeľným prejavom" a "posledným vymedzením" (Christifideles laici, č. 26).
Preto treba aj vo vašej krajine vynaložiť všetko úsilie na to, aby táto "starobylá a dôstojná štruktúra" - farnosť - bola podnietená k "rozhodujúcej obnove". Prijaté, slávené a dosvedčované Božie slovo sa tak zameria s obnoveným misionárskym nadšením na svet mladých, rodinu, školu i celú spoločnosť a všetko prekvasí a oživí silou a svetlom evanjelia.
Okrem farnosti treba povzbudiť a podporovať laické hnutia a združenia uznané cirkevnou autoritou a rozšírené aj v iných častiach sveta. Keďže pôsobia predovšetkým v prostredí, ktoré je ťažko prístupné riadnej pastorácii, prispievajú svojou charizmou, svojou živosťou a svojou horlivosťou k čoraz konkrétnejšiemu a živšiemu ohlasovaniu evanjelia a k obnove pastoračnej činnosti miestnej cirkvi.
4. Ctihodní bratia biskupi, pre dobrý výsledok novej evanjelizácie budú rozhodujúce dve pastoračné úlohy, ktoré sa už úspešne rozbiehajú vo vašich diecézach: formácia kléru a príprava laikov.
Po rokoch izolácie a nemožnosti dostať sa k normálnym prostriedkom a nástrojom obnovy, ktoré ťažko doliehali na mnohých kňazov, treba dať absolútnu prednosť ich trvalej formácii nielen preto, aby sa vyplnili niektoré medzery, ale predovšetkým preto, aby ste ich pripravili na nové pastoračné úlohy, a tak nasmerovali ich energie a duchovné bohatstvo, nahromadené v rokoch prenasledovania, na nové misionárske ciele.
Na prvom mieste im treba pomôcť poznať dôležité dokumenty Druhého ekumenického vatikánskeho koncilu, ktorý bol centrálnou udalosťou kresťanských dejín v našom storočí, aby naplno prijali veľké koncilové intuície ako milosť a ako nenahraditeľný nástroj na ohlasovanie evanjelia v súčasnej spoločnosti.
Na dosiahnutie týchto cieľov treba zamerať normálne formačné prostriedky, ako sú duchovné cvičenia a duchovné obnovy, obnovné stretnutia na štúdium teológie a pastorálky, porovnávanie skúseností získaných inde na podnietenie spirituality spoločenstva a štýlu pastoračnej spoluzodpovednosti.
Nie menej dôležitá je príprava budúcich kňazov. S veľkou radosťou konštatujem, že vo vašej krajine vzrastá počet seminaristov: svedčí to o životnosti a mladistvosti vašich cirkví a je to sľubný znak nádeje do budúcnosti.
Tento rozkvet povolaní vás zaväzuje prispôsobiť formáciu a štruktúru seminárov smerniciam koncilu a neskorších dokumentov Cirkvi, aby sa potrebná pedagogická citlivosť spájala s vernosťou základným zásadám každej seminárskej formácie, ktorými sú správna náuka, solídna spiritualita a pastoračné zameranie.
5. Nová evanjelizácia ako dielo celého kresťanského spoločenstva vyžaduje aj veľké úsilie pri formovaní laikov. Keďže boli vylúčení zo sľubného obdobia zaangažovanosti laikov, ktoré otvoril v celej Cirkvi Druhý vatikánsky koncil, čakajú na pomoc, aby dohonili stratený čas. Starostlivosť o nich musí byť stredobodom vašej pastoračnej starostlivosti. Keďže sú na základe krstu a birmovania plnoprávnymi členmi Božieho ľudu, treba ich stále viac zapájať do prorockého, kňazského a kráľovského poslania Cirkvi, aby účinne prispievali k inkulturácii viery v rámci nových perspektív, ktoré sa otvárajú vo vašej krajine.
Treba im poskytnúť všestranné možnosti formácie, aby si plne uvedomili evanjeliové požiadavky vďaka čoraz živšiemu vedomiu svojej zodpovednosti. Veď formácia laikov privádza ku kresťanskej obnove rodín, kultúry, školy, sveta práce, politiky a celej spoločnosti. Základom kresťanskej formácie laikov je život modlitby, duchovné vedenie a nadovšetko organická a systematická katechéza, ktorá musí sprevádzať každý vek ľudského života, počnúc obdobím školskej výchovy, ktoré je základom každého nasledujúceho rozvoja. V tomto smere bude veľkou pomôckou Katechizmus katolíckej Cirkvi "bezpečný, autentický a smerodajný text na vyučovanie katolíckej náuky a predovšetkým na zostavovanie miestnych katechizmov" (apoštolská konštitúcia Fidei depositum, č. 4).
Osobitnú pozornosť treba venovať katechéze dospelých, ktorá je ústredným problémom súčasnej pastorácie a "hlavnou formou katechézy, lebo sa obracia na osoby, ktoré majú najväčšiu zodpovednosť a schopnosť žiť kresťanské posolstvo v jeho naplno rozvinutej podobe" (Catechesi tradendae, č. 43). Je potrebné, aby kresťanské spoločenstvo vedelo na tento cieľ zriadiť miesta uspôsobené na katechézu a systematickým ohlasovaním Božieho slova obnoviť tradičné náboženské prejavy ľudu.
Netreba zabúdať, že prvým a najdôležitejším miestom katechézy je rodina a že jej treba dať privilegované miesto v pastoračnej starostlivosti.
6. Mojim slovám o formácii laikov by niečo chýbalo, keby som sa nezastavil a nepovedal, aká dôležitá je formácia vzdelaných kresťanských laikov. Posilňovaní hlbokou vierou majú si dôkladne osvojiť bohatstvo tradície, v ktorom je obsiahnutá akoby duša národa, aby boli schopní otvoriť sa súčasným požiadavkám a začleniť ich do nových syntéz univerzálnych hodnôt, ktoré sú základom autentického humanizmu. To je úloha opravdivej kultúry. A preto možno povedať, že kultúra vytvára národ. Budúcnosť národa sa pripravuje vo vyhni dialógu v oblasti kultúry medzi jeho najlepšími synmi. Preto je veľmi dôležité vytvoriť vhodné podmienky na postavenie mosta medzi bohatstvom ľudskej a kresťanskej tradície a perspektívami, ktoré sa otvorili výdobytkami nášho veku, ako aj v súčasnosti - medzi antickou klasickou kultúrou a novou vedeckou kultúrou, medzi prínosom modernej kultúry a večným posolstvom evanjelia. To je požiadavka, pred ktorou Cirkev nemôže zostať indiferentná.
V súvislosti s kvalifikáciou laikov netreba napokon zabudnúť ani na ich formáciu pre sociálno-politické úlohy vhodným šírením a štúdiom sociálnej náuky Cirkvi. Náležite formovaní katolícki laici majú totiž vniesť evanjeliové posolstvo do každého spoločenského prostredia, vrátane politickej sféry. Biskupi sú zasa povolaní vnášať svetlo do svedomia veriacich a ľudí dobrej vôle tak, že im predkladajú etické zásady, ktoré sú základom pravej demokracie, ktorá rešpektuje dôstojnosť človeka a jeho ľudské i kresťanské povolanie. Je tiež úlohou biskupov pričiňovať sa, aby v živote spoločnosti prevládlo úsilie o spoločné dobro, o svornosť a o zmierenie.
7. Vo vašej republike žijú okrem Slovákov aj katolíci iných národnostných skupín: Česi, Rómovia a vo veľkom počte Maďari. Viem o tom, ako horlivo sa staráte o zaistenie podmienok pre primeranú duchovnú službu týmto veriacim, aby každý z nich mohol chváliť Pána vo vlastnom jazyku.
Vo vašich seminároch sa aj slovenskí kandidáti kňazstva učia maďarský jazyk, aby mohli pastoračne poslúžiť týmto spoločenstvám. Niektorí biskupi dobre poznajú maďarskú kultúru a ovládajú maďarskú reč. Som si istý, že toto úsilie bude pokračovať, aby rástla zhoda a vzájomné porozumenie.
Rozdielnosť jazykov a kultúr nesmie byť nikdy príčinou nesvornosti, ale má sa stať príležitosťou na vzájomné obohatenie. V úsilí, s akým sa Cirkev otvára oprávneným požiadavkám menšinových spoločenstiev, sa ešte zrejmejšie javí rozmer katolíckosti. Cirkev sa, samozrejme, nemôže prepožičať nárokom ani manipulácii nijakého nacionalizmu, ale na základe svojej tisícročnej skúsenosti cíti povinnosť rešpektovať práva a povinnosti tak väčšinového spoločenstva, ako aj menšinových spoločenstiev žijúcich v štáte.
8. Milovaní a ctihodní bratia biskupi! Príchod tretieho kresťanského tisícročia volá celú Cirkev, aby s novou silou vyznala vieru v jediného Pána a dala súčasnému svetu výraznejšie a konkrétnejšie svedectvo lásky a jednoty.
Vyslovujem spokojnosť s úsilím o obnovu vašich spoločenstiev - ktorého hlavným nástrojom je Desaťročný pastoračný plán a hybnou silou príprava na Veľké jubileum roku dvetisíc - a zároveň vás povzbudzujem, aby ste s veľkou odvahou pokračovali v začatom diele.
Nech vám svedectvo a príklad vašich svätých patrónov Cyrila a Metoda a žiarivý príklad Košických mučeníkov, ktorých zajtra s radosťou vyhlásim za svätých, pomáhajú, aby sa každý váš úmysel a každý váš čin zakladal na čoraz väčšej láske ku Kristovi a na úplnej a nezištnej oddanosti záujmom evanjelia.
Všetkých vás i vaše úlohy a predsavzatia zverujem Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Tieto svoje želania sprevádzam uistením o neprestajnej spomienke pred Pánom a osobitným apoštolským požehnaním.

BRATISLAVA 1. JÚLA 1995
PRÍHOVOR PRI MODLITBE SVÄTÉHO RUŹENCA
V KOSTOLE SESTIER URŠULÍNOK
1. "Požehnaný je plod života tvojho, Ježiš." Túto chválu na Pannu Máriu, ktorá je pokračovaním Alžbetinho pozdravu, opakujeme dnes večer aj my pri ružencovej modlitbe.
Vzdávame hold Panne Márii s mysľou upriamenou na početné mariánske svätyne tejto krajiny, najmä na obraz Sedembolestnej Panny Márie, hlavnej patrónky Slovenska.
Plodom Máriinho života je Slovo, ktoré sa stalo telom, Ježiš Kristus, ktorý nás vykúpil tým, že vzal na seba kríž (porov. Hebr 12,2). V ňom Boh Otec zmieril všetko so sebou.
Panna Mária nosí v lone Vykupiteľa sveta a predstavuje ho v chráme ako "znamenie, ktorému budú odporovať" a ako výkupnú obetu za celé ľudstvo. Pri kríži Panna Mária, živá ikona Cirkvi, znova objíma Kristovo telo. Aj Cirkev predstavuje svetu Krista Vykupiteľa a vždy je pozornou svedkyňou toho, ktorý pretrpel také veľké nepriateľstvo ľudí.
2. Panna Mária, ktorá je prvým a najkrajším ovocím vykúpenia, predchádza nás vo viere a všetkým ohlasuje tajomstvá nádeje a slávy. Ona, zatônená Duchom Svätým, počala a porodila vtelené Slovo a znova sa objavuje uprostred spoločenstva apoštolov v deň Turíc ako matka Cirkvi. V nanebovzatí vyvýšená s telom i dušou do neba žiari svetu ako vzor obnoveného ľudstva.
Spolu s ňou hľadíme aj my do neba, kam už naša ľudská prirodzenosť vstúpila s Kristom, ktorý vystúpil do neba a sedí po pravici Otca, aby nám pripravil miesto vedľa seba v sláve (porov. Jn 14,2-3).
3. Dnes večer vzývame Pannu Máriu, aby nás ochraňovala a ako Matka Vykupiteľa nám vyprosovala Kristov pokoj. Pokoj trvácny a osožný, zdroj pokroku pre celú slovenskú spoločnosť. Každý nech znova nájde radosť z toho, že môže žiť v priateľstve - s dôverou a aktívnou účasťou - uprostred bratov a sestier svojho národa vo svojej vlasti.
Nech Panna Mária, Kráľovná pokoja, daruje celému spoločenstvu národov Európy a štátom, ktoré ju tvoria, schopnosť navzájom sa chápať, rešpektovať a posilňovať vzájomnú dôveru, aby mohli spoločne vytvárať budúcnosť založenú na solidarite a pokroku.
Nech Matka ukrižovaného Vykupiteľa vyprosí pokoj národom, ktoré trpia a sú obeťou neznášanlivosti a násilia. Nech čím skôr nadíde aj pre nich úsvit pokoja a nového života.
4. Svätá Panna, my nazývame požehnaným plod tvojho života. Pomôž nám pochopiť Ježišovo slovo, ktoré je náročné, ale pravdivé a ako také môže v srdci vzbudiť opravdivú radosť. Sedembolestná Panna, pomôž nám osvojiť si zmýšľanie Ježiša Krista, tvojho Syna. Pomôž nám nasledovať ho na strmej kalvárskej ceste, aby sme v kríži objavili tajomstvo nového života, ktorý už viac nepodlieha smrti. Panna slávna, v ťažkých chvíľach života oživuj v nás nádej na oblažujúce stretnutie s Bohom, keď "mu budeme podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je" (1Jn 3,2).

KOŠICE 2. JÚLA 1995
HOMÍLIA PRI SVÄTEJ OMŠI
1. "Te Deum laudamus, Te Dominum confitemur. Te aeternum Patrem omnis terra veneratur..."
Drahí bratia a sestry, túžim spievať toto "Te Deum" spolu s vami na slovenskej pôde tu v Košiciach. Veď k tomuto mestu a k tejto cirkvi sa už niekoľko storočí viaže úcta ku košickým mučeníkom. Tak sa vraciame k hymnu "Te Deum laudamus", v ktorom vyznávame: "Teba oslavuje slávny zbor apoštolov, teba velebí veľký počet prorokov; teba chváli vznešený zástup mučeníkov."
Liturgická spomienka na mučeníkov sa nám zvyčajne spája s červenou farbou. Ambroziánsky hymnus však hovorí o "bielom - candidadus - zástupe mučeníkov". To má svoj pôvod v Knihe zjavenia, kde apoštol Ján tvrdí, že mučeníci "oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi" (Zjv 7,14). Ide o jedinečný odblesk tajomstva vykúpenia, na ktorom má Cirkev účasť prostredníctvom všetkých svätých, ktorí chvália Božie meno.
2. Keď mám dnes radosť z toho, že môžem tu v Košiciach na Slovensku sláviť liturgiu svätorečenia vašich mučeníkov, chcem spomenúť všetkých svätých, ktorých vaša milovaná krajina poznala za dvanásť storočí svojich kresťanských dejín. Prví v tomto veľkom zástupe sú apoštoli Slovanov svätý Cyril a Metod, ktorí plnili svoje evanjelizačné poslanie predovšetkým na Veľkej Morave a tým dali vznik kresťanstvu tak na Slovensku, ako aj v Čechách. Presvedčivo to potvrdzuje založenie najstaršieho biskupského sídla v Nitre, na ktoré sa viaže spomienka na svätého biskupa Bystríka. Solúnski bratia mali mnoho žiakov, medzi ktorými bol aj svätý Gorazd, syn slovenskej krajiny.
Koniec desiateho storočia je ožiarený pustovníckym životom svätého Andreja-Svorada a Benedikta. Oni pôsobili aj na území južného Poľska, najmä v dnešnej Tarnovskej diecéze. Napokon sa usadili v údolí Váhu a na Skalke pri Trenčíne. Ich relikvie sú uložené v Nitre.
Treba tiež pripomenúť, že svätý Vojtech a svätý Ján Nepomucký, hoci sa priamo viažu na českú krajinu, sú veľmi známi aj na Slovensku. To isté možno povedať aj o svätej Zdislave a svätom Jánovi Sarkandrovi, ktorých som nedávno s radosťou kanonizoval v Olomouci na Morave. A isto sú vám drahí aj svätí z blízkeho Maďarska, najmä svätý Štefan a svätá Alžbeta Uhorská.
3. V širšej perspektíve, ktorú pred nami otvára spoločenstvo svätých, chceme sa dnes zastaviť a osobitne uvažovať o troch košických mučeníkoch. Oni v zložitých okolnostiach na začiatku sedemnásteho storočia položili spolu s mnohými inými obeťami vražedného násilia svoj život za Krista a za evanjelium.
Na prvom mieste sa tu stretáme s ostrihomským kanonikom Markom Križinom. Prišiel na Slovensko z rodného Chorvátska, aby ponúkol svoju veľkodušnú pastoračnú službu cirkvi, ktorá sa nachádzala v ťažkostiach pre nedostatok kňazov. Marek Križin podľa príkladu Dobrého pastiera neopustil svoje stádo, keď mu hrozilo nebezpečenstvo, ako by to urobil nájomník (porov. Jn 10,11-15), ale zostal v službe Božieho ľudu a vydal žiarivý príklad vernosti Kristovi a svojmu poslaniu. Dnes aj naďalej bdie z neba nad vami a vyzýva každého z vás na odvážne evanjeliové svedectvo a na veľkodušnú službu Cirkvi.
4. Nie menšie hrdinstvo preukázal jezuitský kňaz maďarskej národnosti Štefan Pongrác. Obetovaním života spečatil svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť službe Bohu a bratom. Štefan prišiel z blízkej Transylvánie. Zriekol sa výhodnej svetskej kariéry a prišiel ohlasovať evanjelium na východné Slovensko. Tu v Košiciach s odvahou plnil ťažkú apoštolskú úlohu, ktorou ho poverili. A Pán odmenil jeho ochotu a obetavého ducha víťaznou palmou mučeníctva. Dnes ho zapisujeme do Martyrológia cirkvi, ktorá je na Slovensku.
Aj Melichar Grodecký bol jezuita a bol poľskej národnosti. Pochádzal zo Sliezska. Sem prišiel po rokoch kňazskej služby v Prahe, kde pôsobil ako vychovávateľ mládeže. Keď vypukla tridsaťročná vojna, musel spolu s inými jezuitmi opustiť Prahu, prešiel Moravou a Slovenskom a napokon sa usadil v Košiciach. Tu potom spečatil krvou svoje úplné zasvätenie Kristovi v službe bratom.
Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch odvážnych svedkov evanjelia. Oni v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej postúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi. Toto ich vrcholné svedectvo svieti pred nami ako žiarivý príklad evanjeliovej dôslednosti, ktorý treba mať pred očami v ťažkých a riskantných chvíľach voľby, ktoré nechýbajú ani dnes.
5. Drahí bratia a sestry, dnešná liturgia nás vyzýva zamyslieť sa nad tragickými udalosťami zo začiatku sedemnásteho storočia. Na jednej strane upozorňuje na nezmyselnosť násilia, ktoré sa rozpútalo proti nevinným obetiam. Na druhej strane poukazuje na vynikajúci príklad toľkých Kristových učeníkov, ktorí vedeli podstúpiť akékoľvek utrpenie, len aby nekonali proti svojmu svedomiu. Veď okrem troch košických mučeníkov mnohé osoby, a to aj z iných kresťanských vierovyznaní, museli podstúpiť mučenie a znášať ťažké tresty. Niektorých z nich aj zabili.
Ako neuznať, napríklad, duchovnú veľkosť dvadsiatich štyroch evanjelických veriacich, ktorých usmrtili v Prešove? Im a všetkým, ktorí znášali utrpenie a smrť pre vernosť svojmu presvedčeniu a svedomiu, Cirkev vzdáva chválu a vyjadruje svoj obdiv.
V tomto duchu pevného cirkevného spoločenstva pozdravujem všetkých vás, drahí bratia a sestry. Osobitne pozdravujem kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, arcibiskupa Alojza Tkáča, pastiera tejto diecézy, s jeho pomocným biskupom Bernardom Boberom a všetkých prítomných biskupov. Z hĺbky srdca pozdravujem kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, cirkevné ustanovizne a náboženské hnutia a všetok Boží ľud. Môj úctivý pozdrav patrí aj občianskym, politickým a vojenským predstaviteľom, ako aj členom úradných delegácií z Chorvátska, Poľska a Maďarska, ktorým ďakujem za prítomnosť na tomto slávnostnom úkone. Cítim osobitnú duchovnú účasť chorých, ktorí sa združujú vo veľkej a zaslúžilej Rodine Nepoškvrnenej, a všetkých trpiacich, ktorí sú v tejto chvíli spojení s nami prostredníctvom rozhlasu a televízie. Všetkým ďakujem za modlitbu, ktorú spolu s obetovaním svojho utrpenia vznášajú k Bohu. Služba pápeža, biskupov a kňazov vďačí za veľa tejto naozaj vzácnej duchovnej spolupráci.
6. Zdá sa nám, akoby sme dnes z úst svätých mučeníkov počuli slová, ktorými sa nám prihovorila liturgia. So svätým Pavlom hovoria: "Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? ...Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý - píše Apoštol -, že ani smrť, ani život ... ani prítomnosť, ani budúcnosť ... ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi" (Rim 8,35-39). Mučeníctvo je najlepší a najradikálnejší prejav takejto lásky, a to podľa slov samého Ježiša: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." (Jn 15,13)
S radosťou zapisujeme troch košických mučeníkov do Martyrológia Cirkvi. Tento vznešený album nás v úzkom spoločenstve so svätými celých dejín spája s obdobím apoštolov. K starodávnym mučeníkom neskorších storočí a najmä sedemnásteho storočia pridáva naša doba nový zástup skvelých Kristových svedkov, ktorí svojou smrťou ohlasujú vernosť zmluve lásky, ktorú Boh uzavrel s ľudstvom. Toto Martyrológium som mal na mysli aj vo svojom apoštolskom liste Tertio millennio adveniente, keď som napísal, aby ho po hrozných skúsenostiach nášho storočia doplnili menami mučeníkov, ktorí nám otvorili cestu do nového tisícročia kresťanstva (porov. č. 37). Mučeníctvo nás spája so všetkými veriacimi v Krista - tak na Východe, ako aj na Západe -, s ktorými ešte stále očakávame plné cirkevné spoločenstvo (porov. č. 34).
Chcem teda vyjadriť svoju radosť nad tým, že som mohol pridať tieto nové mená do Martyrológia cirkvi, ktorá je na Slovensku, a dúfam, že to bude na povzbudenie pre všetky sesterské cirkvi, najmä tie, čo sú v strednej a východnej Európe. Traja noví svätci pochádzali z troch rozdielnych národností, ale vyznávali tú istú vieru a s jej pomocou dokázali spoločne podstúpiť smrť. Nech ich príklad oživuje dnes v ich krajanoch úsilie o vzájomné porozumenie a nech posilní zväzky priateľstva a spolupráce najmä medzi Slovákmi a maďarskou menšinou na Slovensku. Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšín.
7. "Salvum fac populum Tuum Domine et benedic haereditati tuae" - "Zachráň, Pane, svoj ľud a žehnaj svojich dedičov."
Ambroziánsky hymnus nadobúda po ohlásení najväčších tajomstiev viery tón veľkej prosebnej modlitby. Boh, ktorý je "Otec Milosrdenstva a Boh všetkej útechy" (2Kor 1,3), Kristus, ktorý je Vykupiteľ sveta, a Duch Svätý, ktorý je Tešiteľ, nech vyslyšia túto prosbu, ktorú dnes prednášame v srdci slovenskej krajiny.
"Zachráň, Pane, svoj ľud." Tento ľud, Kriste, je tvojím dedičstvom v dejinách bohatých na mnohé slávne udalosti. Tento ľud žije z viery vo vykúpenie skrze tvoj kríž a zmŕtvychvstanie. Tento milovaný ľud v krásnej vlasti pod Tatrami je na pochode k spoločnému cieľu všetkých veriacich - do večnej vlasti.
"Rege eos et extolle illos usque in aeternum." - "Spravuj ich a vyvýš ich až na veky." Tento ľud ti chce dobrorečiť každý deň, Bože nekonečnej velebnosti: "in singulos dies benedicimus Te et laudamus nomen Tuum in saeculum et in saeculum saeculi" - "po všetky dni dobrorečíme tebe a chválime tvoje meno naveky". Takto ti dnes Slovensko mojím hlasom ďakuje za všetkých svätých, ktorí vtlačili svetlé stopy do cesty dejín spásy v tejto krajine.
Velebí ťa za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Chváli ťa za biskupa Jána Vojtaššáka zo Spiša a za prešovského biskupa Pavla Gojdiča. Oslavuje ťa aj za všetkých iných synov a dcéry z rôznych kresťanských vierovyznaní tejto krajiny, ktorí vydali hrdinské svedectvo o Kristovi po najvyššiu obetu života.
"Benedicamus Patrem et Filium et Sanctum Spiritum, laudemus et exaltemus eum in saecula." - "Dobrorečme Otcovi i Synovi so Svätým Duchom, chváľme ho a vyvyšujme ho naveky."
Amen.

KOŠICE 2. JÚLA 1995
PRÍHOVOR PO SLÁVNOSTI KANONIZÁCIE
Drahí bratia a sestry!
1. Po liturgickej slávnosti kanonizácie svätých košických mučeníkov sa chceme poďakovať Pánovi za "veľké veci" (porov. Lk 1,49), ktoré im urobil, keď v slabých a krehkých ľuďoch zjavil víťaznú silu svojej milosti.
V nich sa uskutočnili tieto Kristove slová: "Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku." (Jn 15,26-27)
Apoštoli vydali toto svedectvo o Ježišovi slovom, príkladom a krvou. Po nich v priebehu storočí nespočetní ľudia naplnili tieto Ježišove slová až po najväčšiu obetu života. Do tohto vznešeného zástupu patria svätí košickí mučeníci.
2. V týchto chvíľach radosti v spojení s celou Cirkvou pozdravujem vás všetkých, drahí bratia a sestry na Slovensku, ktorí sa dnes radujete, že ste dostali ako dar týchto troch nových svätých. Spolu s vami pozdravujem aj všetkých, čo prišli sem do Košíc zo susedných krajín, najmä z tých, z ktorých pochádzajú traja mučeníci, aby si ich uctili ako odvážnych svedkov.
(Nasledoval príhovor po maďarsky, chorvátsky a poľsky)
3. Príklad mučeníkov, ktorí dnes boli vyhlásení za svätých, nás vyzýva aj k úprimnej úcte voči Božej Matke. Oni vynikali vrúcnou láskou k Panne Márii.
Panna Mária, ktorá bola pod krížom tichou svedkyňou vykupiteľskej smrti Pána Ježiša a duchovne sa zúčastnila na jeho utrpení, nech sa prihovára za nás všetkých a nech nás urobí odvážnymi apoštolmi evanjelia a ohlasovateľmi pravdy v každej situácii.
Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, nech je svojou materinskou ochranou pri každom z vás, ako bola pri svätom Markovi, Štefanovi a Melicharovi vo chvíli najťažšej skúšky.
Kráľovná apoštolov a mučeníkov, oroduj za nás.

PREŠOV 2. JÚLA 1995
MESTSKÁ HALA
PRÍHOVOR PRI MODLITBE AKATIST
Slava Isusu Christu!
Ctihodní bratia biskupi,
milovaní veriaci tejto gréckokatolíckej eparchie,
drahí Prešovčania!
1. "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno." (Lk 1,49) Magnifikat, ktorý odznel v tejto krásnej byzantskej liturgii, je radostný chválospev Panny Márie, poníženej Pánovej služobnice, ktorá obdivuje veľké veci, ktoré jej urobil Všemohúci. Týmito slovami Panny Márie sa vyjadruje Cirkev, keď ďakuje Pánovi za prijaté dobrodenia. Zvlášť sa nimi vyjadruje gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá môže po rokoch tvrdého útlaku znova slobodne dýchať.
Dnes sa k vám, drahí bratia a sestry, tými istými slovami presvätej Panny pridáva Petrov nástupca. Srdečne pozdravujem vášho biskupa Jána Hirku a jeho pomocného biskupa Milana Chautura, prítomných biskupov, občianskych predstaviteľov a všetkých vás, čo sa zúčastňujete na tomto slávnostnom akatiste. Som tu, aby som s vami chválil Pána a tešil sa z veľkých vecí, ktoré vám a pre vás urobil Pán.
Zo srdca pozdravujem aj veriacich pravoslávnej cirkvi a ich pastierov. Ešte cítim živú radosť zo stretnutia s ekumenickým patriarchom Bartolomejom prvým v Ríme na sviatok svätého Petra a Pavla. Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.
Chcem sa prihovoriť aj všetkým tu prítomným Rusínom. Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za vašu účasť. Nech Pán daruje pokoj a šťastný kresťanský život vašim spoločenstvám a vašim rodinám.
2. Prichádzajú mi na myseľ slová svätého Pavla Efezanom: "Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých." (Ef 4,4-6)
Pri tejto svojej návšteve Slovenska, najmä v tejto jeho východnej časti mohol som osobne poznať zvláštnosti, ktoré charakterizujú náboženský život a tradície tohto kraja. Tu sa Západ stretá s Východom, latinský obrad s východným. Takmer hmatateľne tu možno cítiť stopy dedičstva a posolstva svätého Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov a spolupatrónov Európy.
Svätí solúnski bratia vypracovali svojou evanjelizačnou činnosťou model cirkevného života, ktorý v sebe spája bohatstvo východnej tradície v oblasti práva, liturgie, teológie a spirituality s princípom jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi v spoločenstve s rímskym biskupom.
3. V dejinách boli chvíle, keď sa zdalo veľmi ťažké zachovať tento model, ktorý spájal rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Ale vaša prítomnosť tu je výrečným svedectvom o tom, ako možno byť po stáročia a napriek všetkým ťažkostiam vernými pôvodnému modelu, ktorý uskutočnili svätí Cyril a Metod, a pritom zachovať jednotu so všeobecnou Cirkvou a Rímskou stolicou, ktorá je z Božej vôle jej stredom.
Buďte hrdí na túto svoju pradávnu tradíciu, uchovajte si jednotu medzi sebou a chráňte ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia. Vašou silou je duchovná jednota, ktorá sa prejavuje vo svornom konaní.
Všetci si pamätáte dramatickú situáciu v nedávnej minulosti, keď sily ideológie, ktorá je v rozpore so slobodou a dôstojnosťou človeka, odsúdili vaše cirkevné spoločenstvo na zánik. Ale Boh "zosadil mocnárov z trónov a povýšil ponížených" (Lk 1,52), pretože boli medzi sebou solidárni v Kristovej láske.
4. "Blahoslavení tí, čo uverili, že sa splnia Pánove slová" (porov. Lk 1,45). Gréckokatolícke spoločenstvo vyšlo z tejto skúšky obnovené a posilnené aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov. Źivým dôkazom toho je viera veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Stačí spomenúť utrpenie biskupa Vasiľa Hopku a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča. Na prahu tretieho kresťanského tisícročia je to vzácny príspevok, ktorý vaše spoločenstvo dáva do pokladnice Cirkvi a najmä v prospech ekumenizmu.
Cesta k plnej jednote všetkých Pánových učeníkov je úloha, ktorá zaväzuje každého. Vykonáva sa modlitbou, apoštolskou prácou, každodenným svedectvom, očisťovaním historickej pamäti a nadovšetko obrátením srdca. V poslednej encyklike o ekumenizme som napísal, že "sa vyžaduje pokojný a jasný pohľad pravdy, oživovaný Božím milosrdenstvom, schopný oslobodiť ducha a vzbudiť v každom novú ochotu ohlasovať evanjelium človekovi z každého ľudu a národa" (Ut unum sint, č. 2).
Pán Ježiš v predvečer svojho umučenia prosil Otca, "aby všetci boli jedno", aby "svet uveril" (Jn 17,21), a hneď potom dodal: "aby boli jedno, ako sme my jedno" (Jn 17,22). Hľa, Boží plán s Cirkvou: ona "nie je skutočnosťou uzavretou do seba, ale je ustavične otvorená misionárskej a ekumenickej dynamike", je povolaná "zhromaždiť všetkých a všetko v Kristovi; byť pre všetkých ,neoddeliteľnou sviatosťou jednoty'" (Kongregácia pre vieroučné otázky, deklarácia Communionis notio, 4). Touto cestou musíme kráčať všetci, pohýnaní láskou k pravde, ale bez zanedbávania požiadaviek vzájomnej lásky.
5. "Jedno telo, jeden Duch" (Ef 4,4). Jednotu Kristovej Cirkvi ozdobuje prijatie zákonitých odlišností. Ony v priebehu dejín umožnili, že sa živé ohlasovanie evanjelia stalo osobitným vlastníctvom a tradíciou každého ľudu.
Bratia a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu cirkev. Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval a zostaňte verní darom, ktorými vás zahrnul.
6. Často som od slovenských pútnikov, ktorí prišli do Ríma, počul pozvanie: "Svätý Otče, príďte si pozrieť Tatry aj z ich južnej strany!" Dnes sa napĺňa táto vaša i moja túžba. Tatry, naše spoločné Tatry, také drahé Poliakom i Slovákom, skrývajú v sebe množstvo malých jazier zvaných "plesá". V ich priezračných vodách sa zrkadlí majestátna výška končiarov. Tento kraj jedinečný v rozmanitosti stvorenia hovorí nám o kráse a dobrote Stvoriteľa.
Od južných svahov Tatier až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu. Aj ony sú ako malé jazierka-plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. preto kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to, aby sa ani jedno z týchto "plies" neumenšovalo alebo dokonca zmizlo.
7. V nedávnom apoštolskom liste Orientale lumen som zdôraznil, že v prvom tisícročí kresťanstva "rozvoj rozdielnych skúseností cirkevného života neprekážal kresťanom, aby vďaka vzájomným vzťahom poznali a prežívali istotu, že sú doma v ktorejkoľvek cirkvi, pretože sa v každej z nich vznáša v obdivuhodnej rozmanitosti jazykov a tónov chvála jedinému Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom. Všetci sa zhromažďovali na slávení Eucharistie, ktorá je srdcom a vzorom spoločenstva nielen v oblasti duchovnosti a morálneho života, ale aj keď ide o rôzne úlohy a služby pod vedením biskupa, nástupcu apoštolov" (č. 24).
Práve toto mal na zreteli Druhý vatikánsky koncil, keď žiadal, aby sa všade dbalo na ochranu a vzrast partikulárnych cirkví východného obradu (porov. dekrét Orientalium ecclesiarum, 4). Stretnutie rozličných kresťanských tradícií má viesť k opravdivému dialógu, ktorý je vždy vzájomnou výmenou duchovných darov (porov. Lumen gentium, 13). A to tvorí základ pre vzrast jednoty.
8. Toto dedičstvo, ktoré vaši otcovia úzkostlivo a odvážne chránili, sa zveruje vám mladým. Znova objavte svoje korene! Sú to kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe tak na Východe, ako aj na Západe. Ony čerpajú silu zo svedectva vašich otcov, ktorí hrdinsky zostali verní Kristovi aj napriek ťažkostiam a skúškam, ktoré museli podstúpiť v priebehu dejín.
Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôže na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať a usilovali sa podľa nej každý deň žiť. Aj toto je vaša úloha, ktorú máte plniť spolu so svojimi rodičmi, katechétmi, kňazmi a v plnej jednote so svojím biskupom.
9. Drahí veriaci! Dnes spievame hymnus akatist, ten krásny spev, ktorý byzantská liturgia zložila na počesť Bohorodičky Márie vždy Panny, Theotokos, ktorá dala svetu Vykupiteľa človeka. Rád by som sa odtiaľto vybral na duchovnú púť po všetkých miestach, kde sa od stáročí schádzajú veriaci tejto eparchie na modlitbu k Panne Márii: do Lutiny, Klokočova, Krásneho Brodu a Bukovej Hôrky a v duchu sa zastavil v mnohých iných kostoloch zasvätených Panne Márii.
Matka je osoba, ktorá v každej rodine spája všetkých jej členov. Je to práve ona, ktorá vie svojou láskou urovnať spory a odstrániť nedorozumenia. Kiež sa Mária vždy Panna, Matka Pána a Matka Cirkvi, prihovára za nás všetkých u svojho Syna. Nech vyprosí najmä jednotu pre členov vašej cirkvi, pre všetkých kresťanov a pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí žijú v tejto krásnej časti Slovenska. K týmto žičeniam s veľkou radosťou pripájam a všetkým vám udeľujem apoštolské požehnanie.

LEVOČA 3. JÚLA 1995
HOMÍLIA PRI SVÄTEJ OMŠI NA MARIÁNSKEJ HORE
1. "Blahoslavená je tá, ktorá uverila." (Lk 1,45)
Levočská svätyňa je zasvätená tajomstvu Návštevy, druhému tajomstvu radostného ruženca, o ktorom dnes rozjímame poučení Evanjeliom podľa svätého Lukáša. Panna Mária išla po zvestovaní navštíviť Alžbetu, svoju príbuznú, do Zachariášovho domu. Alžbeta bola vyvolená za matku Jána Krstiteľa, ktorý mal pripraviť príchod Mesiáša. Stretnutie v tom dome nie je teda iba stretnutím dvoch matiek, ale v istom zmysle aj stretnutím dvoch synov. Jasne to vyjadruje svätá Alžbeta vo chvíli pozdravu pri stretnutí: "Čím som si zaslúžila," hovorí, "že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone." (Lk 1,43-44) A tak nielen Alžbeta pozdravuje Máriu, ale aj Ján pozdravuje Ježiša, ktorého Mária nosí od chvíle zvestovania vo svojom lone.
"Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života" (Lk 1,42). Tieto Alžbetine slová poznáme veľmi dobre. Vyslovujeme ich veľa ráz v Anjelskom pozdravení: "Zdravas', Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho." Možno povedať, že tieto slová obsahujú celé evanjelium Návštevy, ktoré je jedinečným obsahom našej viery. Dnes prichádzam do Levoče práve v duchu tajomstva Návštevy. A vy, ktorí ste sem prišli na púť zo Spiša a z celého Slovenska, skláňate sa k nohám Panny Márie v duchu evanjelia Návštevy.
2. Dobre sa pamätám, čo znamenalo toto evanjelium Návštevy pre moju vlasť v časoch hrdinského odporu proti marxisticko-materialistickému systému. Vtedy na podnet poľského episkopátu, povzbudzovaného kardinálom Wyszynským, odišiel z Jasnej Góry z Čenstochovej veľmi známy a uctievaný obraz svätej Božej Rodičky, aby navštívil všetky poľské farnosti a spoločenstvá veriacich. Toto putovanie Panny Márie trvalo takmer dvadsaťpäť rokov.
Počas putovania boli rozličné pokusy prekaziť túto "návštevu" zhabaním obrazu a jeho zadržaním na Jasnej Góre. A tak potom pri putovaní nosili iba rám bez obrazu. Ale tento prázdny rám bol v istom zmysle ešte výrečnejší, lebo povedal oveľa viac všetkým, ktorí ho videli. Zreteľne hovoril, že chýba náboženská sloboda; tá sloboda, na ktorú mal národ naozaj právo. Tak sa evanjelium Návštevy vpísalo do mojej pamäti i do môjho srdca a dnes som prišiel vydať vám o ňom svedectvo práve tu v Levoči, lebo aj vy máte v pamäti tie časy útlaku. Starší z vás sa zaiste pamätajú na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu biskupa Pavla Gojdiča. Obidvaja boli uväznení v žalári na základe pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe cirkvi na Slovensku.
3. "A blahoslavená je tá, ktorá uverila."
Prv než Mária stihne vyrozprávať udalosť zvestovania, Alžbeta ju predíde a zvolá: "Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." (Lk 1,45) Áno, Alžbeta myslela na zvestovanie. Mária prišla vyrozprávať svojej staršej príbuznej, čo tajomne zažila v Nazarete. Ale Alžbeta, osvietená Duchom Svätým, ešte prv než začne Mária hovoriť, oceňuje jej úkon viery a nazýva ju "blahoslavenou" pre "fiat", ktoré vyslovila.
Vo zvestovaní je v istom zmysle obsiahnuté celé evanjelium. Keď Mária počuje Alžbetin pozdrav, iste má pred sebou udalosť, ktorá sa odohrala v Nazarete: udalosť, ktorá dáva počiatok novej zmluve Boha s ľuďmi. "Zdravas', milosti plná, Pán s tebou." (Lk 1,28) Každé slovo nebeského posla prinášalo zvesť o tom, že sa začína nový vzťah medzi Bohom a ľuďmi. A jeho slová boli aj úvodom k tomu, čo Mária teraz počuje od svojej príbuznej: "Požehnaná si medzi ženami!" (Lk 1,42)
Mária, snúbenica tesára Jozefa, zostáva podľa Svätého písma pannou s predsavzatím zachovať toto panenstvo spolu so svojím ženíchom. Preto sa pýta anjela: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" (Lk 1,34) Boží posol jej vysvetľuje: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn!" (Lk 1,35) Anjel vysvetľuje Márii, akým spôsobom sa stane matkou, pričom zostane aj pannou. Stane sa to pôsobením Ducha Svätého. Vďaka tejto nadprirodzenej Božej plodnosti sa Boží Syn jednej podstaty s Otcom, Boh z Boha, Svetlo so Svetla, večné Slovo Otca, stane v jej lone Synom človeka.
Kedysi Abrahám uveril Bohu a prijal jeho výzvu, čím dal počiatok veľkému bohatstvu zjavenej viery. Teraz, vo chvíli zvestovania, Mária verí slovám Božieho posla a dáva počiatok novému bohatstvu viery, v ktorom je staré prevzaté a privedené k plnosti.
4. Nové bohatstvo viery, nové a večné bohatstvo veľkonočného tajomstva, bohatstvo Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, ukazuje novú hĺbku viery. keď apoštoli zhromaždení vo večeradle vidia Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní, spoznávajú ho a uveria v neho. Ale Tomáš, jeden z nich, nie je s nimi. A nechce veriť svojim bratom, ktorí ho uisťujú, že videli Pána. "Ak neuvidím - neuverím" (porov. Jn 20,25). O osem dní sa Zmŕtvychvstalý vrátil medzi nich a rozkázal Tomášovi dotknúť sa jeho rán. Až vtedy Tomáš padá na kolená a vyznáva: "Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28) Ježiš mu na to hovorí: "Uveril si pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili." (Jn 20,29)
Blahoslavením Máriinej viery sa otvára perspektíva vyjadrovaná v Kristových slovách, ktoré povedal apoštolovi Tomášovi: "Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili." Nevideli, ale prijali svedectvo tých, čo videli - čiže svedectvo apoštolov a Cirkvi. A neprestajne ho prijímajú. Prijímajú aj svedectvo Kristovej matky, ktorá aj dnes ohlasuje veľké Božie skutky tým, že zvestuje Ježiša Krista ľuďom všetkých čias. Jedným z miest na Slovensku, kde Mária vydáva toto svedectvo, je zaiste táto svätyňa v Levoči.
Sme generáciou dvadsiateho storočia, ktoré sa chýli ku koncu. Musíme priznať, že pretrvanie viery v tejto krajine treba pripísať aj svedectvu tejto svätyne. O mužoch a ženách súčasnej generácie by sme mohli povedať ešte viac. Nielenže "nevideli a uverili", ale zostali pevní vo viere aj napriek tomu, že sa podnikalo všetko, aby ich od nej odviedli. Táto generácia si pamätá, akými rozličnými, často ponižujúcimi prostriedkami sa pokúšali obrať ľudí o ich vieru, nanútiť im ateizmus, odviesť ich od Cirkvi a od náboženského života.
5. Môže človek prijať pravdu o jestvovaní neviditeľného Boha? To je stále aktuálna otázka, zvlášť naliehavá v časoch, keď sa ateizmus stal programom verejného života, výchovy a masových komunikačných prostriedkov. Vtedy sa musí človek znova a ešte hlbšie zamyslieť nad otázkou jestvovania Boha. Musí znova prejsť rozumovým uvažovaním, o ktorom hovorí v Novom zákone List svätého apoštola Pavla Rimanom: "Veď to, čo je v ňom (v Bohu) neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí." (Rim 1,20) Človek môže dospieť k poznaniu neviditeľného Stvoriteľa pozorovaním viditeľného stvorenia. Starozákonná Kniha Múdrosti ohlasuje tú istú pravdu, keď robí výčitky ľuďom, "ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali Tvorcu pri pohľade na jeho diela." (Múd 13,1)
Dnešnému človeku sa niekedy stáva, že diela stvorenia a ešte viac diela vytvorené jeho rukami namiesto toho, aby mu pomáhali v tomto výstupe k Stvoriteľovi, prekážajú mu v ňom, privádzajú ho k naviazanosti iba na pozemské dobrá a spôsobujú, že zabúda na Boha: "Źijeme, ako keby Boh nejestvoval." Toto nebezpečenstvo hrozí predovšetkým bohatej a sekularizovanej spoločnosti.
Proti všetkým formám starého i nového ateizmu stojí Kristus, ktorý vydáva najvernejšie svedectvo o Bohu ako Otcovi: Otcovi, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (porov. Jn 3,16). Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach.
6. Preto treba, aby sme tu spolu s Božou Matkou predniesli ten vznešený hymnus chvály, ktorý spieva celá Cirkev každý deň: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi (...) lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja." (Lk 1,46-50) Ak všetky pokolenia blahoslavia Máriu, blahoslavenie jej osoby sa vždy mení na oslavný hymnus na Stvoriteľa. Mária je najkrajšie stvorenie, aké vôbec žilo na zemi. Ak ohlasujú Božiu slávu všetky stvorenia, o čo viac ju ohlasuje tá, ktorú Cirkev nazýva Kráľovnou neba i zeme. Prostredníctvom nej, jej ústami a jej srdcom ohlasuje Božiu slávu celé stvorenie. Jej chválospev je Magnifikat. A tu v Levoči, ako aj v Šaštíne spieva tento chválospev celé Slovensko. Toto je miesto, kde možno "čerpať vodu z prameňov spásy" (Iz 12,3). Toto je miesto, kde sa môžete duchovne znovuzrodiť. Sem prichádzate obnovovať svoju lásku k Bohu a k ľuďom. A okrem toho sa na tomto mieste osobitným spôsobom pripravujete vstúpiť do tretieho tisícročia kresťanstva. Vo vianočnú noc roku dvetisíc sa budú všade ozývať radostné spevy. Pozdravíte Krista narodeného v Betleheme, ako ho kedysi pozdravili pastieri a mudrci od východu: "Buď pozdravený, Ježišu, Syn Panny Márie."
Nech vás Preblahoslavená Panna vedie k tomuto historickému cieľu.
Nech oživuje vo vašich srdciach vieru, aby každý syn a každá dcéra tejto krajiny spoznali v Kristovi svojho Vykupiteľa a našli v ňom spásu.
Pochválený buď Ježiš Kristus.
Bratia a sestry,
tu ste boli vždy silní, a to je sila Božia, proti ktorej ľudia nič nezmôžu. Vďaka tejto viere, vďaka tomuto presvedčeniu ste tým, čím ste. To je základ vašej identity a vašej vytrvalosti. Spolu s vašimi biskupmi zverujem celé vaše drahé Slovensko Bohu. Vaša minulosť dosvedčuje, že v Bohu bola vždy zakotvená vaša istota. Tu je aj cesta, ktorou máte kráčať v budúcnosti, a to na každom poli svojho života a svojej činnosti. V osobnom úsilí, v rodinách, v menších spoločenstvách, v celom národnom živote, v práci pre hmotné dobro, blahobyt, v hospodárskom, sociálnom i politickom dianí. Moja púť na Slovensko sa končí, ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim. ďakujem verejným činiteľom na čele s pánom prezidentom a s pánom predsedom vlády. ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o úspech tejto cesty.
Pán Boh zaplať.

POPRAD 3. JÚLA 1995
ROZLÚČKOVÝ CEREMONIÁL NA LETISKU
Pán prezident Slovenskej republiky,
pán predseda vlády,
ctihodní bratia biskupi a kňazi,
drahí bratia a sestry.
1. Na konci svojej pastoračnej návštevy Slovenska pokladám si za povinnosť vyjadriť vám všetkým svoju vďaku za vrelé prijatie, ktorého sa mi dostalo, a za mnohé šľachetné prejavy dobroprajnosti, ktorými ste ma zahŕňali deň čo deň pri stretnutiach s cirkevnými a občianskymi predstaviteľmi a zo zástupmi veriacich.
Predovšetkým ďakujem Pánovi, že mi doprial stretnúť sa s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a s veriacimi katolíckej Cirkvi pri významných chvíľach modlitby a uvažovania. Vždy budem spomínať na silné a dojímavé prejavy bratstva a jednoty vo viere, ktorými bol poznačený každý úsek mojej púte medzi vami.
Osobitná vďaka patrí občianskym predstaviteľom: primátorom miest, ktoré som navštívil, príslušníkom poriadkovej služby, vojsku a polícii, zdravotníckemu personálu, pracovníkom televízie i rozhlasu a novinárom za ich náročnú prácu, ako aj početným dobrovoľníkom, ktorí pripravili vhodné prostredie a služby pre ľudí, čo sa zhromaždili na rôzne slávenia, ktoré sa postupne konali v tieto dni.
2. A teraz sa obraciam na celý slovenský národ, ktorý chcem v tejto chvíli lúčenia privinúť k svojmu srdcu jediným veľkým objatím.
Drahí Slováci, ako by som mohol nespomenúť v tejto chvíli, že vaša viera má hlboké korene, dobre zasadené medzi vami ohlasovaním svätých misionárov slovanských národov Cyrila a Metoda?! Prosím vás, aby ste sa v duchu vždy vracali k týmto slávnym a príkladným postavám, k týmto veľkodušným a neúnavným vzorom. Svätý Cyril a Metod ukazujú vám a celej Cirkvi, ako priviesť národy ku Kristovi a ako hlásať dobrú zvesť spásy.
Oni vám svojím životom hovoria, ako sa dá aj dnes kráčať cestou novej evanjelizácie a ako treba žiť, aby láska, ktorú hlásal Kristus, prekonala všetky možné prekážky a ťažkosti. Nikdy nechýbali protivenstvá a odpor proti autentickému životu viery, ale evanjelium má v sebe moc premeniť prekážky na prozreteľnostnú príležitosť na ohlasovanie spásy.
3. Svedčia o tom svätí Cyril a Metod, tak hlboko zapísaní do počiatkov kresťanského spoločenstva na Slovensku. Ich posolstvo je aj dnes platné pre život viery vo vašej krajine. Svedčia o tom traja mučeníci, ktorých som včera ráno počas nezabudnuteľnej liturgickej slávnosti v Košiciach s radosťou vyhlásil za svätých. Svedčia o tom príklady hrdinskej vernosti Kristovi, ktoré dali nespočetní mužovia a ženy cez dlhé roky tvrdej komunistickej diktatúry. Sú medzi nimi veriaci z rôznych kresťanských vierovyznaní, ktorým militantný ateizmus pripravil podobný údel útlaku a likvidácie. Oni všetci nám ukazujú, že prijatie evanjelia je cesta k vybudovaniu spoločnosti, ktorá sa vyznačuje opravdivou slobodou, rešpektovaním druhého a solidaritou bez predsudkov. Je to cesta opravdivého pokroku, ktorý čerpá silu a trvanlivosť z evanjeliového posolstva a uskutočňuje sa v čoraz dokonalejšom a sociálne širšom nadobúdaní hodnôt, na ktorých sa zakladá spoločné dobro všetkých.
Ako veľmi je dôležité nájsť pravú slobodu! Nie všetko, čo jednotlivé osoby alebo aj celé systémy ponúkajú ako prejav slobody, je opravdivou slobodou. Treba vedieť brániť pravú slobodu človeka a každodenne ju budovať v pravde.
Podporujte bratstvo a svornosť v spoločnosti, ktorú tvoria ľudia rozličnej kultúry a rôzneho ideologického pôvodu. Dbajte viac o to, čo spája, ako o to, čo rozdeľuje, a čoraz usilovnejšie hľadajte pravdu: tak nájdete väčší priestor pre priateľstvo, otvoria sa vám možnosti spolupráce a dialógu, budete sa môcť viac venovať chudobným a vzrastie vo vás túžba po spoločných duchovných i hmotných dobrách. Len bratská láska môže spôsobiť, že ten, kto niečo má, neuzavrie sa egoisticky do seba, a kto je chudobný, nebude sa cítiť ponížený vo svojom nedostatku.
4. Vraciam sa do Ríma s obrazom vašich hôr - našich hôr, ktorý sa mi vtlačil do pamäti. Vysoké Tatry, také drahé srdcu Slovákov i Poliakov! Ony nerozdeľujú, ale spájajú dva národy zblížené toľkými udalosťami. Obraz "našich" hôr nech je vždy výzvou vystúpiť v duchu k Pánovi, lebo od Boha zostupuje k nám každé dobro a každý dokonalý dar (porov. Jak 1,17).
Odchádzam od vás s pozdravom a žičením pokoja. Je to pozdrav vzkrieseného Pána svojim milovaným učeníkom. Nech vládne pokoj vnútri vašich múrov čiže vo vašich domoch a v občianskych spoločenstvách celého Slovenska. Nech vládne pokoj vo vašich srdciach. Nech pokoj nájde svoj počiatok a svoj základ vo vašom vnútri, vo vašom duchu, rozhodnutom zachovať vernosť Kristovi a jeho učeniu.
Touto návštevou som mohol splniť jeden sľub. Pred piatimi rokmi som vám povedal: "Do videnia!" A prišiel som. Teraz znova zverujem svoju nádej a svoju túžbu Božej vôli a plánom jeho prozreteľnosti.
Všetkých vás uisťujem, že si zachovám hlbokú a milú spomienku na tieto požehnané dni a zo srdca vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Nech Boh ochraňuje Slovensko a jeho obyvateľov. Do videnia!
Pochválený buď Ježiš Kristus.