Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI.
 k 14. svetovému dňu chorých



Drahí bratia a sestry,
na liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej 11. februára 2006 sa bude sláviť 14. svetový deň chorých. Minulý rok sa oslavy tohto dňa konali v mariánskej svätyni Mvolyé v Yaoundé v Kamerune a pri tejto príležitosti veriaci spolu so svojimi pastiermi v mene celého afrického kontinentu znovu potvrdili svoj pastoračný záujem o chorých. Nastávajúci Svetový deň chorých sa bude sláviť v Adelaide v Austrálii a jeho vyvrcholením bude slávenie Eucharistie v Katedrále sv. Františka Xaverského, neúnavného misionára národov ďalekého východu. Pri tejto príležitosti sa chce Cirkev s osobitnou starostlivosťou skloniť k trpiacim a upriamiť pozornosť verejnosti na problémy spojené s psychickými ťažkosťami, ktoré v súčasnosti postihujú pätinu ľudstva a predstavujú skutočnú spoločensko-medicínsku hrozbu. Keďže mám na pamäti, akú pozornosť každoročne venoval môj ctihodný predchodca Ján Pavol II. tomuto dňu, aj ja by som sa, drahí bratia a sestry, v duchu rád preniesol na oslavy Svetového dňa chorých, aby som sa zamýšľal spoločne s tými, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na situácii duševne chorých, a vyzval cirkevné spoločenstvá, aby sa angažovali v tejto oblasti a tak svedčili o Pánovom láskavom milosrdenstve.
V mnohých krajinách ešte neexistuje legislatíva upravujúca túto oblasť a v iných zasa chýba konkrétna stratégia súvisiaca s problémom duševného zdravia. Možno tiež pozorovať, že predlžovanie ozbrojených konfliktov v rozličných oblastiach sveta, veľké prírodné katastrofy či šírenie sa terorizmu majú za následok nielen nesmierne počty mŕtvych, ale u mnohých postihnutých sa objavujú psychické traumy, ktoré sú niekedy len ťažko prekonateľné. V hospodársky vyspelých krajinách odborníci zasa zisťujú negatívny vplyv krízy morálnych hodnôt na vznik nových foriem duševných ochorení. Tým narastá pocit osamelosti, oslabujú, či dokonca rozpadajú sa tradičné formy spoločenskej súdržnosti – počnúc inštitúciou rodiny – a  na okraj sú vytláčaní všetci chorí, no najmä duševne chorí, ktorí sú často považovaní za bremeno pre rodinu a spoločnosť. Chcel by som sa preto poďakovať ľuďom, ktorí sa rôznym spôsobom a na rôznych úrovniach snažia o to, aby sa nezabúdalo na ducha solidarity a aby sa v starostlivosti o týchto našich bratov a sestry pokračovalo, inšpirujúc sa humánnymi a evanjeliovými zásadami.
Povzbudzujem preto tých, ktorí sa usilujú zabezpečiť všetkým duševne chorým prístup k potrebným liečebným postupom, v ich úsilí. Źiaľ, v mnohých častiach sveta sú služby pre týchto chorých nekvalitné, nedostačujúce alebo v stave rozkladu. Spoločnosť nie vždy akceptuje duševne chorých s ich obmedzeniami, a preto sa tiež objavujú problémy so získavaním potrebných ľudských i finančných prostriedkov. Pociťuje sa potreba užšie spojiť dve zložky – vhodnú terapiu s novou citlivosťou na tento problém – a umožniť tak pracovníkom v tejto oblasti účinnejšie vychádzať v ústrety chorým a ich rodinám, ktoré samy nie sú schopné primerane sprevádzať príbuzných v ich ťažkostiach. Nastávajúci Svetový deň chorých je vhodnou príležitosťou, aby sme vyjadrili svoju solidaritu s rodinami, ktoré sa starajú o duševne chorých.
Teraz by som sa chcel obrátiť na vás, drahí bratia a sestry, ktorých sužuje choroba, a vyzvať vás, aby ste spolu s Kristom ponúkli svoje utrpenie Otcovi. Chcem vás tiež uistiť, že každá skúška, ktorú odovzdane prijmete, je cenná a priťahuje Božie dobrodenie na celé ľudstvo. Chcem vyjadriť svoje uznanie tým, ktorí vám pomáhajú v početných domovoch sociálnych služieb, denných stacionároch, na diagnostických a terapeutických oddeleniach, a povzbudzujem ich, nech sa všemožne snažia zabezpečiť, aby tým, ktorí to potrebujú, nikdy nechýbala nevyhnutná lekárska, sociálna a pastoračná starostlivosť rešpektujúca dôstojnosť vlastnú každej ľudskej bytosti. Cirkev, najmä vďaka pôsobeniu svojich kňazov, vám naďalej ponúka svoju pomoc, dobre si uvedomujúc, že je povolaná prejavovať Kristovu lásku a starostlivosť trpiacim a tým, ktorí sa o nich starajú. Pastoračným pracovníkom, dobrovoľníckym združeniam a organizáciám odporúčam, aby konkrétnymi formami a iniciatívami podporovali rodiny starajúce sa o duševne chorých. Vrúcne si želám, aby sa voči týmto chorým rozšírila kultúra prijatia a spoluúčasti, a to prostredníctvom primeraných zákonov a zdravotných programov, predvídajúcich dostatočné zdroje na ich konkrétnu realizáciu. Ako nikdy dosiaľ je naliehavá požiadavka na výchovu a obnovu personálu pracujúceho v tejto delikátnej oblasti spoločnosti. Aj každý kresťan – vzhľadom na osobitnú úlohu a zodpovednosť, ktorú zastáva – je povolaný napomáhať uznanie, rešpektovanie a zveľaďovanie dôstojnosti týchto našich bratov a sestier.
„Duc in altum!” Touto Kristovou výzvou k Petrovi a apoštolom sa obraciam na cirkevné spoločenstvá roztrúsené po svete a najmä na tých, ktorí sú v službe chorým, aby s pomocou Márie – ktorú nazývame Salus infirmorum (Uzdravenie chorých) – svedčili o Božej dobrote a otcovskej starostlivosti. Svätá Panna nech posilňuje sužovaných chorobou a nech pomáha tým, ktorí ako milosrdný Samaritán zmierňujú ich telesné a duševné zranenia. Každého uisťujem o svojej modlitbe a s láskou posielam všetkým svoje požehnanie.

Vo Vatikáne 8. decembra 2005           

Benedikt XVI.