Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI.
k 16. svetovému dňu chorých

11. február 2008



Drahí bratia a sestry!
1. 11. februára na spomienku preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej sa slávi Svetový deň chorých. Je to vhodná príležitosť zamyslieť sa nad zmyslom bolesti a nad kresťanskou povinnosťou ujať sa jej, nech už je prítomná v akejkoľvek situácii. Toho roku sa toto významné jubileum spája s dvoma, pre život Cirkvi dôležitými udalosťami, ako to badať už podľa zvolenej témy: „Eucharistia, Lurdy a pastoračná starostlivosť o chorých“. Sú to 150. výročie zjavenia Nepoškvrnenej v Lurdoch a slávenie Medzinárodného eucharistického kongresu v Quebecu, v Kanade. Tým sa nám naskytá jedinečná príležitosť uvažovať o úzkom súvise medzi eucharistickým tajomstvom, úlohou Márie v pláne spásy a skutočnosťou ľudskej bolesti a utrpenia.
150. výročie zjavení v Lourdoch nás pozýva, aby sme obrátili svoj pohľad na svätú Pannu, ktorej nepoškvrnené počatie je vznešeným a bezodplatným Božím darom tejto žene, aby sa mohla napriek skúškam a utrpeniam, ktoré musela podstúpiť, naplno, s pevnou a neochvejnou vierou oddať Božím plánom. Preto je Mária vzorom úplného odovzdania sa do Božej vôle: prijala do srdca večné Slovo a počala ho vo svojom panenskom lone; spoľahla sa na Boha a s dušou prebodnutou mečom bolesti (porov. Lk 2, 35) neváhala mať účasť na utrpení jeho Syna a tým pod krížom na Kalvárii obnoviť svoje áno, vyrieknuté pri zvestovaní. Meditovať o Máriinom nepoškvrnenom počatí preto znamená nechať sa pritiahnuť tým áno, ktoré ju zázračne spája s poslaním Krista, Vykupiteľa ľudstva; znamená to nechať sa viesť ňou za ruku, aby sme aj my povedali svoje fiat Božej vôli, a to celým svojím bytím, utkaným z radostí i bolestí, nádejí i sklamaní, vo vedomí, že skúšky, bolesť a utrpenia obohacujú zmysel nášho putovania na tejto zemi.

2. Nemožno kontemplovať Máriu bez toho, aby sme neboli priťahovaní Kristom, a nemožno hľadieť na Krista bez toho, aby sme si zároveň nevšimli prítomnosť Márie. Existuje nerozlučné spojenie medzi Matkou a Synom, splodeným v jej lone pôsobením Ducha Svätého, a toto spojenie pozorujeme tajomným spôsobom vo sviatosti Eucharistie, ako to už od prvých storočí objasňovali cirkevní otcovia a teológovia. „Telo, ktoré sa zrodilo z Márie a pochádza z Ducha Svätého, je chlebom, ktorý zostúpil z neba,“ hovorí sv. Hilár z Poitiers, zatiaľ čo v Sacramentario Bergomense z 9. storočia čítame: „V jej lone vykvitol plod, chlieb, ktorý nás naplnil anjelským darom. Mária prinavrátila spáse to, čo Eva svojou vinou zničila“. Pier Damiani zasa konštatuje: „To telo, ktoré najsvätejšia Panna splodila a živila s materskou starostlivosťou vo svojom lone, bezpochyby to telo, vravím, a nie iné, teraz prijímame zo svätého oltára a jeho krv pijeme ako sviatosť nášho vykúpenia. To je obsahom katolíckej viery, tak to verne učí svätá Cirkev“. Spojenie svätej Panny so Synom – obetným Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta – sa rozširuje aj na Cirkev, Kristovo mystické telo. Mária, ako poznamenáva Boží služobník Ján Pavol II., je celým svojím životom „eucharistická žena“, a preto Cirkev, ktorá na ňu hľadí ako na vzor, „je povolaná nasledovať ju aj v jej vzťahu k tomuto najsvätejšiemu tajomstvu“ (encyklika Ecclesia de Eucharistia, 53). V tejto optike ešte lepšie chápeme, prečo sa v Lurdoch uctievanie preblahoslavenej Panny Márie spája s dôrazným a neustálym obracaním sa na Eucharistiu, s každodennými eucharistickými sláveniami, s adoráciou Najsvätejšej sviatosti a s požehnaniami chorých, ktoré predstavujú jeden z najsilnejších okamihov počas pobytu pútnikov pri jaskyni Massabielle.
Prítomnosť mnohých chorých pútnikov v Lurdoch  a dobrovoľníkov, ktorí ich sprevádzajú, nám pomáha zamyslieť sa nad materskou a nežnou starostlivosťou, ktorú prejavuje Panna Mária vo vzťahu k ľudskej bolesti a utrpeniu. Mária, spojená s Kristovou obetou, Mater dolorosa, ktorá trpí pod krížom so svojím božským Synom, je kresťanskému spoločenstvu zhromažďujúcemu sa okolo svojich trpiacich členov, ktorí nesú znaky Pánovho utrpenia, osobitne blízka. Mária trpí s tými, ktorí sú skúšaní, dúfa s nimi a je pre nich posilou tým, že ich podopiera svojou materskou pomocou. Vari nie je pravda, že duchovná skúsenosť toľkých chorých pobáda čoraz lepšie pochopiť, že „božský Vykupiteľ chce preniknúť do duše každého trpiaceho cez srdce svojej najsvätejšej Matky, ktorá je prvotinou a vrcholom všetkých vykúpených“? (Ján Pavol II., apoštolský list Salvifici doloris, 26)

3. Ak nás Lurdy vedú k meditácii o materskej láske nepoškvrnenej Panny k jej chorým a trpiacim deťom, nastávajúci Medzinárodný eucharistický kongres bude príležitosťou adorovať Ježiša Krista prítomného v Oltárnej sviatosti, zveriť sa mu ako nádeji, ktorá nesklame, prijať ho ako liek nesmrteľnosti, ktorý uzdravuje telo i ducha. Ježiš Kristus svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil svet a chce zostať s nami pri našom pozemskom putovaní ako „chlieb života“. „Eucharistia, Boží dar pre život sveta“: to je téma eucharistického kongresu, ktorý zdôrazňuje, že Eucharistia je darom, ktorý Otec dáva svetu vo svojom jedinom, vtelenom a ukrižovanom Synovi. Je to on, kto nás zhromažďuje na eucharistickej hostine, vzbudzujúc vo svojich učeníkoch láskyplnú pozornosť voči trpiacim a chorým, v ktorých kresťanská komunita spoznáva tvár svojho Pána. Ako som zdôraznil v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis, „naše spoločenstvá si musia pri slávení Eucharistie čoraz viac uvedomovať, že Kristova obeta je za všetkých, a preto Eucharistia podnecuje každého veriaceho v Krista, aby sa stal ,rozlámaným chlebom‘ za druhých“ (88). Povzbudzuje nás to, aby sme sa osobne angažovali v službe bratom, osobitne tým, ktorí sú v ťažkostiach, lebo opravdivým povolaním každého kresťana je stať sa spolu s Ježišom chlebom rozlámaným za život sveta.

4. Preto je jasné, že práve z Eucharistie musí pastorácia v oblasti zdravotníctva čerpať potrebnú duchovnú silu, aby mohla účinne ľudí posilňovať a pomáhať im pochopiť spásnu hodnotu vlastného utrpenia. Ako to napísal Boží služobník Ján Pavol II. v už citovanom apoštolskom liste Salvifici doloris, Cirkev vidí v trpiacich bratoch a sestrách akoby mnohoraký subjekt Kristovej nadprirodzenej sily (porov. 27). Človek, ktorý trpí s láskou a poslušne oddaný do Božej vôle, sa tajomne spojený s Kristom stáva živou obetou za spásu sveta. Môj milovaný predchodca navyše potvrdil, že „čím viac je človek ohrozený hriechom a čím ťažšie sú štruktúry hriechu, ktorý v sebe dnešný svet nosí, tým dôležitejší význam má ľudské utrpenie. Tým viac Cirkev cíti potrebu odvolávať sa v prospech spásy sveta na hodnotu ľudského utrpenia“ (tamže). Ak sa v Quebecu počas Svetového dňa chorých bude kontemplovať tajomstvo Eucharistie, Božieho daru pre život sveta, v myšlienkovej duchovnej paralele sa bude účinný podiel ľudského utrpenia na Božom spásnom diele nielen sláviť, ale v istom zmysle z neho môžu vzísť vzácne plody, prisľúbené tým, ktorí veria. Lebo bolesť prijatá s vierou sa stáva bránou pre vstup do tajomstva Ježišovho vykupiteľského utrpenia i bránou k tomu, aby sme s ním získali pokoj a šťastie jeho vzkriesenia.

5. Pokým sa so svojím srdečným pozdravom obraciam na všetkých chorých a na tých, ktorí sa o nich rozličným spôsobom starajú, diecézne a farské spoločenstvá pozývam, aby oslávili nastávajúci Svetový deň chorých a naplno využili šťastnú zhodu 150. výročia zjavenia Božej Matky  v Lurdoch s Medzinárodným eucharistickým kongresom. Nech sa táto zhoda stane príležitosťou na vyzdvihnutie dôležitosti svätej omše, eucharistickej adorácie a eucharistického kultu tým, že sa kaplnky zdravotníckych centier stanú pulzujúcim srdcom, v ktorom sa Ježiš neustále obetuje Otcovi za život ľudstva. Aj rozdávanie svätého prijímania chorým, ktoré sa vykonáva dôstojne a v duchu modlitby, je opravdivou posilou pre tých, ktorí trpia najrozličnejšími chorobami.
Nastávajúci Svetový deň chorých je navyše tou najvhodnejšou príležitosťou, aby sme osobitne vyprosovali Máriinu materskú ochranu pre tých, ktorí sú skúšaní chorobou, pre zdravotníkov, ako aj pastoračných pracovníkov v zdravotníctve. Osobitne mám na mysli kňazov, ktorí v tejto oblasti pracujú, rehoľníkov a rehoľníčky, dobrovoľníkov a všetkých, ktorí sa účinne a obetavo, telom i dušou venujú službe chorým a núdznym. Všetkých zverujem Márii, Božej a našej Matke, Nepoškvrnenému počatiu. Nech pomôže každému svedčiť o tom, že jedinou platnou odpoveďou na ľudskú bolesť a utrpenie je Kristus, ktorý zmŕtvychvstaním zvíťazil nad smrťou a dal nám život bez konca. S týmto prianím všetkým zo srdca posielam osobitné apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 11. januára 2008

Benedikt XVI.