Posolstvo Svätého Otca k IX. svetovému dňu chorých
11. februára 2001 Sydney (Austrália)

PÁPEŹSKÁ RADA PRE APOŠTOLÁT ZDRAVOTNÍKOV
Vatikán

Posolstvo Svätého otca
k IX. svetovému dňu chorých
11. februára 2001 Sydney (Austrália)

1. Kresťanské spoločenstvo, obohatené milosťou Veľkého jubilea a kontempláciou tajomstva vteleného Slova, v ktorom ľudské utrpenie „smeruje tým najvznešenejším spôsobom k vykúpeniu (Salvifici doloris, VIII), sa pripravuje 11. februára 2001 sláviť IX. svetový deň chorých. Toto významné jubileum sa bude sláviť v katedrále v Sydney v Austrálii. Výber austrálskeho svetadielu, s jeho kultúrnym a etnickým bohatstvom, zdôrazňuje tesný zväzok cirkevného spoločenstva, ktoré prekonáva vzdialenosti a umožňuje stretnutie rôznych kultúr, zúrodnených jediným oslobodzujúcim posolstvom spásy.

Katedrála v Sydney je zasvätená Panne Márii, Matke Cirkvi, čo zdôrazňuje mariánsky rozmer svetového dňa chorých, ktorý sa už deväť rokov opätovne koná v deň spomienky na Pannu Máriu Lurdskú. Mária ako milujúca Matka dá znovu pocítiť svoju ochranu nielen chorým z austrálskeho kontinentu ale z celého sveta, ako aj všetkým, ktorí im slúžia svojou profesionálnou odbornosťou a často i celým svojím bytím.

Okrem toho bude tento deň, podobne ako v minulosti, príležitosťou na modlitbu a podporu nespočetných inštitúcií, ktoré sa venujú starostlivosti o trpiacich. Bude slúžiť na povzbudenie mnohým kňazom, rehoľníkom, rehoľníčkam a veriacim laikom, ktorí sa v mene Cirkvi snažia odpovedať na očakávania chorých ľudí, pričom osobitnú pozornosť venujú tým najslabším a bojujú za to, aby bola porazená kultúra smrti a všade zvíťazila kultúra života (porov. Evangelium vitae, 100). V posledných rokoch som aj ja niekoľkokrát okúsil, čo je to choroba, a čoraz jasnejšie chápem jej hodnotu pre Petrovu službu, ktorú konám a pre samotný život Cirkvi. Chcem vyjadriť svoju milujúcu solidaritu s tými, ktorí trpia a pozvať ich, aby s vierou kontemplovali tajomstvo ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista, aby tak objavili vo svojich vlastných bolestných zážitkoch láskyplný Boží plán. Iba keď hľadia na Ježiša, „muža bolestí, ktorý poznal utrpenie (Iz 53, 3), môžu nájsť vyrovnanosť a nádej.

2. Počas tohto Svetového dňa chorých, ktorého témou je Nová evanjelizácia a hodnota trpiaceho človeka, chce Cirkev zdôrazniť potrebu evanjelizovať túto oblasť ľudskej skúsenosti novým spôsobom, pričom treba podporiť orientáciu na celkové dobro človeka a na pokrok všetkých ľudí v každej časti sveta.

Účinné liečenie rôznych chorôb, presadzovanie ďalších výskumov a investovanie primeraných zdrojov – to všetko sú chvályhodné skutočnosti, ktoré sa úspešne realizujú na rozsiahlych územiach našej planéty. Hoci sa tešíme vynaloženému úsiliu, predsa nemožno prehliadať, že nie všetci ľudia majú rovnaké možnosti. Preto sa obraciam s naliehavou výzvou, aby sa robilo všetko na podporu potrebného rozvoja zdravotných služieb v ešte stále mnohých krajinách, ktoré nie sú schopné poskytnúť svojim obyvateľom dôstojné podmienky pre život a pre ochranu zdravia. Okrem toho by som si veľmi želal, aby sa nespočetné možnosti modernej medicíny dali do účinnej služby človeku a použili pri plnom rešpektovaní jeho dôstojnosti.

V priebehu svojich dvetisícročných dejín sa Cirkev neprestajne snažila podporovať pokrok liečebných metód s cieľom pomáhať chorým stále kvalifikovanejšie. V rôznych situáciách zasahovala všetkými prostriedkami, ktoré mala k dispozícii, aby boli rešpektované ľudské práva a aby sa vždy sledovalo pravé dobro človeka (porov. Populorum progressio, 34).
Magistérium Cirkvi, aj dnes verné zásadám evanjelia, neprestáva predkladať morálne kritériá, ktoré môžu usmerniť ľudí v zdravotníctve, aby sa prehlbovali tie stránky výskumu, ktoré ešte nie sú dostatočne objasnené, bez porušenia požiadaviek vyplývajúcich z pravého humanizmu.

3. Každý deň sa v myšlienkach vydávam na púť do nemocníc a liečební, kde prebývajú ľudia každého veku a sociálneho stavu. Predovšetkým by som sa chcel zastaviť pri pripútaných na lôžko, pri príbuzných a zdravotníckom personáli. Tieto miesta akoby tvorili svätyne, kde sa ľudia zúčastňujú na Kristovom veľkonočnom tajomstve. I ten najnevšímavejší si tu musí položiť otázku, týkajúcu sa vlastnej existencie a jej významu, otázku príčiny zla, utrpenia a smrti (porov. Gaudium et spes, 10). Preto je také dôležité, aby v takýchto inštitúciách nikdy nechýbala kvalifikovaná a výrazná prítomnosť veriacich.

Ako by som teda mohol neobrátiť svoju naliehavú výzvu na odborný personál v medicíne a zdravotníctve, aby sa učili od Krista, lekára duší a tiel, byť pre svojich bratov skutočnými „dobrými samaritánmi ? A najmä, ako neželať tým, ktorí sa venujú výskumu, aby bez prestania pracovali na objavení vhodných prostriedkov na posilnenie celkového zdravia ľudskej bytosti a na prekonanie následkov zla? Okrem toho, ako neželať tým, ktorí sa venujú priamo starostlivosti o chorých, aby boli pozorní k potrebám trpiacich a spájali pri vykonávaní svojho povolania odbornosť s ľudskosťou?

Nemocnice, ústavy pre starých a chorých a každý dom, v ktorom sú zhromaždení trpiaci ľudia, predstavujú výsadné prostredie pre novú evanjelizáciu, ktorá sa má zasadzovať o to, aby práve tu zaznelo posolstvo evanjelia prinášajúce nádej. Iba Ježiš, božský Samaritán, je pre každú ľudskú bytosť, ktorá hľadá pokoj a spásu, plne uspokojivou odpoveďou na jej najhlbšie očakávania. Kristus je Spasiteľom každého a celého človeka. Cirkev ho preto neprestáva ohlasovať, aby svet choroby a hľadanie zdravia žili z jeho svetla.

Preto je dôležité, aby sa na začiatku tretieho kresťanského tisícročia dal nový podnet na evanjelizáciu sveta zdravotníctva, ako miesta osobitne určeného stať sa cenným laboratóriom civilizácie lásky.

4. V týchto rokoch rastie záujem o vedecký výskum v medicínskej oblasti a o modernizáciu zdravotníckych štruktúr. Nemožno nehľadieť s potešením na takéto smerovanie, no súčasne treba zdôrazniť, že tento výskum sa musí vždy viesť v snahe účinne poslúžiť chorému a pomôcť mu v boji proti chorobe. Z tohto pohľadu sa stále viac hovorí o „holistickej (celostnej) zdravotnej starostlivosti, čiže o takej, ktorá je zameraná na biologické, psychologické, sociálne a duchovné potreby chorého a tých, ktorí sú okolo neho. Predovšetkým v oblasti liekov, liečebných postupov a chirurgických zákrokov je potrebné, aby sa klinické skúšky konali s absolútnym rešpektom voči jednotlivcovi a s jasným uvedomením si rizík a v dôsledku toho i hraníc, ktoré predstavujú. Kresťanskí odborníci sú v tejto oblasti povolaní svedčiť o svojom etickom presvedčení a neustále doň vierou vnášať nové svetlo.

Cirkev oceňuje úsilie tých, ktorí obetavo a profesionálne pracujú vo výskume a v zdravotnej starostlivosti, a tak prispievajú k zvyšovaniu kvality služby poskytovanej chorým.

5. Rovnaké rozdelenie dobier predstavuje podľa Stvoriteľovho priania naliehavý príkaz aj v oblasti zdravia: treba konečne skončiť s pretrvávajúcou nespravodlivosťou, ktorá najmä v chudobných oblastiach zbavuje veľkú časť populácie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti. Toto je vážne pohoršenie, ktoré má podnietiť ľudí, čo sú za to v jednotlivých krajinách zodpovední, aby venovali všetky sily sprístupneniu aspoň základnej zdravotnej starostlivosti tým, ktorí trpia nedostatkom materiálnych prostriedkov. Podporovať „zdravie všetkých je prvoradou povinnosťou každého člena medzinárodného spoločenstva; pre kresťanov je tento záväzok úzko spojený so svedectvom o ich viere. Takýmto konkrétnym spôsobom môžu ohlasovať evanjelium života, pričom podporujú úctu voči životu a odmietajú každú formu zásahu proti nemu, od potratu až po eutanáziu. Do tohto rámca súčasne patrí aj poznámka o využití použiteľných zdrojov: ich ohraničenosť si vyžaduje stanovenie jasných morálnych kritérií, schopných vniesť svetlo do rozhodovania pacientov a ich poručníkov pred mimoriadnymi, drahými a riskantnými liečenými postupmi. V každom prípade sa treba vyhnúť prepadnutiu formám úpornej terapie, t. j. neúmernej výsledkom (porov. Evangelium vitae, 65).

Rád by som tu ocenil jednotlivcov a štruktúry, najmä rehoľné inštitúty a všetkých, ktorí konajú v tejto oblasti veľkodušnú službu a s odvahou odpovedajú na naliehavé potreby ľudí a národov v oblastiach alebo krajinách s veľkou chudobou. Cirkev im znovu vyjadruje svoje uznanie za príspevok, ktorý stále prinášajú na tomto širokom a citlivom pastoračnom poli. Chcel by som predovšetkým povzbudiť členov rehoľných rodín, ktoré sa zaoberajú pastoráciou v zdravotníctve, aby vedeli s odvahou odpovedať na výzvy tretieho tisícročia a išli v stopách svojich zakladateľov. Zoči-voči novým tragédiám a chorobám, ktoré nahradili zhubné epidémie minulosti, je potrebné dielo „dobrých samaritánov , schopných poskytnúť chorým potrebnú starostlivosť tak, aby im zároveň nechýbala duchovná podpora, ktorá im umožní prežívať ich ťažkú situáciu s vierou.

6. S osobitnou láskou sa v myšlienkach uberám k celému radu rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí spolu so stále rastúcim počtom laikov a laičiek v nemocniciach a v zdravotných zariadeniach v kritických oblastiach píšu nádherné stránky o evanjeliovej láske. Často pracujú v nepokojnom prostredí konfliktov a vojen a každý deň riskujú život, aby zachránili bratov. Bohužiaľ je mnoho i tých, ktorí kvôli svojej službe evanjeliu života zomierajú.

Chcel by som tiež spomenúť mnohé nevládne organizácie, ktoré vznikli v posledných rokoch, aby prišli na pomoc tým, na ktorých sa v oblasti zdravia zabúda. Tieto organizácie môžu počítať s príspevkom dobrovoľníkov „v teréne , ako i s veľkodušnosťou veľkej skupiny ľudí, ktorí ekonomicky podporujú ich aktivity. Všetkých ich povzbudzujem, aby pokračovali v tomto záslužnom diele, ktoré v mnohých národoch spôsobuje významné zvýšenie citlivosti svedomia.

Nakoniec sa obraciam na vás, drahí chorí, ako i veľkodušní zdravotnícki pracovníci. Tento Svetový deň chorých sa koná niekoľko dní po skončení Jubilejného roku. Preto predstavuje novú výzvu, aby sme kontemplovali tvár Krista, ktorý sa pred dvetisíc rokmi stal človekom, aby spasil človeka. Drahí bratia a sestry, ohlasujte a vydávajte s veľkodušnou ochotou svedectvo o evanjeliu života a nádeje. Ohlasujte, že Kristus je útechou tých, ktorí žijú v úzkostiach a ťažkostiach; je posilou pre tých, ktorí prekonávajú chvíle únavy a zraniteľnosti; je oporou tých, ktorí zanietene pracujú s cieľom zabezpečiť pre všetkých lepšie podmienky života a zdravia.

Zverujem vás Márii, Matke Cirkvi, ktorej, ako som pripomenul v úvode, je zasvätená katedrála v Sydney, ideálne centrum IX. svetového dňa chorých. Mária, Potešenie zarmútených, nech dá pocítiť svoju materskú ochranu všetkým svojim skúšaným deťom; nech vám pomôže svedčiť vo svete o Božej láske a urobí vás živými obrazmi svojho Syna.

S týmito želaniami udeľujem vám a všetkým, ktorí sú vám drahí, zvláštne apoštolské požehnanie.

V Castel Gandolfe, 22.augusta 2000

JÁN PAVOL II.