Posolstvo Svätého Otca

Benedikta XVI.

k 40. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov


Médiá – sieť komunikácie, spoločenstva a spolupráce


Milí bratia a sestry!

1. V období slávenia štyridsiateho výročia skončenia Druhého vatikánskeho koncilu mi je potešením pripomenúť jeho dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch Inter mirifica, ktorý predovšetkým uznáva, že médiá majú moc ovplyvňovať celú ľudskú spoločnosť. Nutnosť využiť ich moc v prospech celého ľudstva ma pri písaní tohto môjho prvého posolstva k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov viedla zamyslieť sa nad ponímaním médií ako siete napomáhajúcej komunikáciu, vytváranie spoločenstva a spoluprácu.
Svätý Pavol v Liste Efezanom živo opisuje naše ľudské povolanie ako „účasť na božskej prirodzenosti“ (Dei verbum, 2): prostredníctvom Krista máme v jednom Duchu prístup k Otcovi, takže už viac nie sme cudzincami ani prišelcami, ale sme spoluobčanmi svätých a patríme do Božej rodiny, lebo sme sa stali svätým chrámom a Božím príbytkom (porov. Ef 2, 18 – 22). Tento veľkolepý obraz života v spoločenstve zahŕňa všetky aspekty nášho kresťanského života. Pozvanie zostať verní sebavyjadreniu Boha v Kristovi je v skutočnosti požiadavkou, aby sme uznali, že nás preniká jeho dynamika, ktorá sa chce z nás rozširovať na druhých, aby sa tak Kristova láska stala hlavnou mierou sveta (porov. Homília na Svetové dni mládeže v Kolíne na Rýnom, 21. augusta 2005).


2. Technologické vymoženosti v oblasti médií v istom zmysle dobyli priestor i čas, keďže umožnili okamžitú a bezprostrednú komunikáciu aj medzi ľuďmi, ktorých delia veľké vzdialenosti. Tento vývoj prináša obrovské možnosti, pokiaľ ide o službu spoločnému dobru, a predstavuje „dedičstvo, ktoré je potrebné chrániť a rozvíjať“ (Rýchly rozvoj, 10). Vieme však dobre, že tento náš svet vôbec nie je dokonalý. Denne sa presviedčame o tom, že bezprostredná komunikácia nevedie nutne k rozvoju spolupráce a spoločenstva v rámci spoločnosti.
Pomáhať pri formovaní ľudského svedomia a myslenia nie je vôbec ľahká úloha. Pravá komunikácia si vyžaduje odvahu a rozhodnosť. Takisto si vyžaduje, aby sa pracovníci médií rozhodli neochabovať pod náporom informácií a neuspokojovať sa len s čiastkovými alebo dočasnými pravdami. Naopak, je potrebné hľadať definitívny základ a zmysel ľudskej individuálnej i spoločenskej existencie a toto poznanie podávať ďalej (porov. Fides et ratio, 5). Takto totiž môžu médiá prispievať k šíreniu toho, čo je dobré a pravdivé.

3. Výzva na zodpovedné správanie sa médií, ktoré majú byť protagonistami pravdy a podporovateľmi z nej vychádzajúceho pokoja, zahŕňa v sebe mnohé úlohy. I keď rôzne prostriedky spoločenskej komunikácie umožňujú výmenu informácií či myšlienok a podporujú vzájomné porozumenie, predsa sú poznačené dvojznačnosťou. Okrem toho, že sú akýmsi veľkým okrúhlym stolom na vedenie dialógu, niektoré tendencie v nich spôsobujú vznik určitého druhu monokultúry, ktorá potláča ducha kreativity, redukuje prenikavosť komplexného myslenia a znehodnocuje osobitosti kultúrnych zvyklostí i náboženskej viery. Tieto deformácie nastávajú vtedy, keď sa mediálny priemysel stáva sám sebe cieľom alebo sa zameriava len na zisk, pričom stráca zmysel pre zodpovednosť za spoločné dobro.

ďalej je potrebné neustále povzbudzovať médiá do toho, aby presne informovali o udalostiach a vyčerpávajúco vysvetľovali situácie a javy týkajúce sa verejného záujmu, ako aj poctivo uverejňovali rôzne uhly pohľadu. Mimoriadne dôležité je, aby vyzdvihovali a podporovali manželský a rodinný život, pretože patria k základom každej kultúry a každej spoločnosti (porov. Apostolicam actuositatem, 11). V spolupráci s rodičmi môžu médiá spoločne so zábavným priemyslom pomáhať pri ich náročnom, ale hlboko uspokojujúcom poslaní – výchove detí - tým, že budú zobrazovať tvorivé vzory života a ľudskej lásky (porov. Inter mirifica, 11). Veď aké je pre nás všetkých znechucujúce a deštruktívne, keď sa deje pravý opak! Či netrpí naše srdce zvlášť vtedy, keď sú naši mladí ľudia vystavení vplyvu ponižujúcich alebo falošných prejavov lásky, ktoré sa vysmievajú z Bohom danej dôstojnosti človeka a ktoré ohrozujú záujmy rodiny?

4. Aby som podnietil konštruktívne pôsobenie médií, ako aj ich kladné prijatie v spoločnosti, chcel by som znovu zdôrazniť tri prvky, ktoré opísal môj ctený predchodca pápež Ján Pavol II. a ktoré sú pre médiá nevyhnutné, ak majú slúžiť spoločnému dobru: formácia, spoluúčasť, dialóg (porov. Rýchly rozvoj, 11).
Formácia k zodpovednému a kritickému používaniu médií pomáha ľuďom, aby ich využívali rozumne a s mierou. Výrazný vplyv na vznik nových významov slov a obrazov, ktoré ľahko prenikajú do spoločnosti najmä prostredníctvom elektronických médií, nemožno podceňovať. Práve preto, lebo formujú kultúru ľudí, musia médiá odolávať každému pokušeniu manipulovať ľuďmi, a to najmä pokiaľ ide o mladých; naopak, majú sa usilovať vychovávať ich a slúžiť im. Takto nebudú škodiť, ale môžu zaistiť budovanie občianskej spoločnosti, ktorá bude zodpovedať dôstojnosti ľudskej osoby.
Spoluúčasť médií spočíva v samotnej ich povahe, keďže sú samy osebe dobrom určeným všetkým ľuďom. Spoločenská komunikácia si ako verejná služba vyžaduje ducha spolupráce a spoluzodpovednosti a zároveň svedomitú pozornosť pri využívaní verejných zdrojov a pri plnení verejných úloh (porov. Etika v spoločenských komunikačných prostriedkoch, 20), ktorá zahŕňa aj dodržiavanie pravidiel a ďalších opatrení alebo štruktúr slúžiacich na dosiahnutie tohto cieľa.
A napokon médiá musia využiť veľké príležitosti, ktoré vyplývajú z ich možnosti napomáhať dialóg, kultúrnu výmenu, vyjadrovať solidaritu a prispievať k vytváraniu mieru. Tak sa stanú rozhodujúcimi a veľmi cennými zdrojmi pri budovaní civilizácie lásky, po ktorej túžia všetci ľudia.
Som si istý, že vážne úsilie o uskutočnenie týchto troch prvkov pomôže médiám rozvíjať sa ako sieť komunikácie, spoločenstva a spolupráce a zároveň pomôže mužom, ženám i deťom čoraz hlbšie si uvedomovať svoju ľudskú dôstojnosť, stávať sa zodpovednejšími a otvorenejšími voči ostatným, najmä voči najslabším členom spoločnosti a tým, ktorí sú v najväčšej núdzi (porov. Redemptor hominis, 15; Etika v spoločenských komunikačných prostriedkoch, 4).
Na záver by som chcel pripomenúť povzbudzujúce slová svätého Pavla: Kristus je náš pokoj - on, ktorý z nás urobil jedno (porov. Ef 2, 14). Zbúrajme teda múr nepriateľstva, ktorý nás rozdeľuje, a budujme spoločenstvo lásky podľa plánu Stvoriteľa, ktorý nám zjavil prostredníctvom svojho Syna.

Vo Vatikáne 24. januára 2006, na sviatok sv. Františka Saleského

Benedikt XVI.