POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II.
NA 34. SVETOVÝ DEŇ
SPOLOČENSKÝCH DOROZUMIEVACÍCH PROSTRIEDKOV

4. jún 2000



Téma: "Ohlasovať Krista v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch na prahu nového tisícročia"

Drahí bratia sestry,

téma 34. svetového dňa spoločenských dorozumievacích prostriedkov "Ohlasovať Krista v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch na prahu nového tisícročia" je pozvaním hľadieť do budúcnosti, na výzvy, ktoré nás čakajú, ale aj do minulosti, ku koreňom kresťanstva, aby sme stadiaľ získali svetlo a silu, ktorú potrebujeme. Podstatou posolstva, ktoré hlásame je stále Ježiš: "pred ním totiž stoja celé ľudské dejiny: jeho prítomnosť osvecuje náš dnešok i budúcnosť ľudstva" (Incarnationis Mysterium, 1).

Prvé kapitoly zo Skutkov apoštolov obsahujú dojímavé rozprávanie o tom, ako hlásali Krista jeho prví nasledovníci. Ich hlásanie bolo zároveň spontánne, presvedčivé a plné viery, a uskutočňovali ho mocou Ducha Svätého.

Prvoradé a najdôležitejšie pritom je, že hlásanie Krista učeníkmi bolo odpoveďou na poslanie, ktoré im zveril. Prv ako vystúpil do neba povedal Ježiš apoštolom: "Budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme" (Sk 1, 8). A hoci to boli ľudia "neučení a prostí" (Sk 4, 13), odpovedali zaraz a veľkodušne.

Apoštoli s Máriou a s inými Pánovými učeníkmi sa istý čas modlili a podľa toho, ako im kázal Duch Svätý konať, začali na Turíce dielo ohlasovania (porov. Sk 2). Čítanie o týchto podivuhodných udalostiach nám pripomína, že dejiny dorozumievania sú ako cesta od pyšného projektu mesta Bábel, zaťaženého pomätením jazykov a vzájomným neporozumením (porov. Gen 11, 1-9), až po Turíce a dar jazykov, keď sa s Ježišom uprostred a pôsobením Ducha Svätého obnovilo vzájomné dorozumenie. Hlásanie Krista vedie ku stretnutiu sa ľudí vo viere a láske, na najhlbšej úrovni ich ľudskosti. Ten istý zmŕtvychvstalý Pán sa stáva spojivom pravého dorozumenia medzi svojimi bratmi a sestrami v Duchu.

Turice sú iba začiatkom. Apoštoli neprestávajú ohlasovať Pána ani vtedy, keď im hrozia odvetné opatrenia: "Nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli," hovoria Peter a Ján saducejom (Sk 4, 20). A samotné znášané trápenia sa premieňajú na nástroje ich poslania. Keď po Štefanovej mučeníckej smrti v Jeruzaleme vypuklo násilné prenasledovanie, ktoré prinútilo Kristových učeníkov utiecť, "tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo"(Sk 8, 4).

Źivým jadrom posolstva, ktoré apoštoli hlásajú, je ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý žije ako víťaz nad hriechom a smrťou. Peter hovorí stotníkovi Kornéliovi a jeho rodine: "Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu , aby sa zjavil... A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí (Sk 10, 39-43).

Je zrejmé, že podmienky sa počas dvoch tisícročí veľmi zmenili. Avšak naďalej zostáva nezmenenou potreba ohlasovať Krista. Povinnosť svedčiť o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní a o jeho spásnej prítomnosti v našom živote je rovnako skutočná a naliehavá ako bola pre prvých učeníkov. Máme ohlasovať dobrú zvesť všetkým, ktorí sú ochotní ju počúvať.

Je nevyhnutné osobné a priame ohlasovanie, vďaka ktorému sa človek s človekom podelí o vieru v zmŕtvychvstalého Pána. Rovnako aj iné tradičné formy šírenia Božieho slova. No súčasne sa má dnes ohlasovanie uskutočňovať aj v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch a prostredníctvom nich. "Cirkev by sa cítila vinnou pred Bohom, keby nevyužila tieto veľmi účinné prostriedky" (Pavol VI., Evangelii Nuntiandi, 45).

Tvrdenie o vplyve spoločenských dorozumievacích prostriedkov v dnešnom svete nie je prehnané. Nástup informačnej spoločnosti je pravou a skutočnou kultúrnou revolúciou, v ktorej sú spoločenské dorozumievacie prostriedky "prvým areopágom modernej doby" (Redemptoris Missio, 37), kde prebieha neustála výmena myšlienok a hodnôt. Prostredníctvom spoločenských dorozumievacích prostriedkov vstupujú ľudia do styku s osobami a udalosťami, utvárajú si vlastný názor na svet, v ktorom žijú, a vlastný spôsob chápania zmyslu života. Pre mnohých je existenciálnou skúsenosťou (skúsenosťou o tom, čo je to život) z veľkej časti skúsenosť získaná zo spoločenskej komunikácie (porov. Pápežská rada pre spoločenské dorozumievacie prostriedky, Aetatis Novae, 2). Ohlasovanie Krista musí byť súčasťou tejto skúsenosti.

Samozrejme, že pri ohlasovaní Krista musí Cirkev používať účinne a obratne vlastné spoločenské dorozumievacie prostriedky (knihy, noviny a časopisy, rozhlas, televíziu a iné prostriedky). Katolícki hlásatelia musia byť odvážni a tvoriví, aby vyvíjali nové spoločenské dorozumievacie prostriedky a nové metódy ohlasovania. No nakoľko je to len možné, musí Cirkev v najvyššej možnej miere využívať príležitosti, ktoré jej ponúkajú aj svetské médiá.

Spoločenské dorozumievacie prostriedky už mnohorakými spôsobmi prispievajú k duchovnému obohateniu; napríklad početnými programami, ktoré sa dostávajú k obecenstvu celého sveta vďaka prenosom cez satelit počas roku Veľkého jubilea. Avšak inokedy ukazujú ľahostajnosť, ba dokonca nenávisť ku Kristovi a jeho posolstvu, ktorá jestvuje v istých oblastiach svetskej kultúry. Je potrebný určitý druh "spytovania svedomia" zo strany spoločenských dorozumievacích prostriedkov, ktoré by viedlo k väčšmi kritickému uvedomeniu si toho, že majú sklon k nedostatočnej úcte k náboženskému a morálnemu presvedčeniu ľudí.

Nepriamou formou hlásania Pána môžu byť mediálne programy, ktoré upozorňujú na skutočné ľudské potreby a najmä na potreby slabých, neschopných a tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti. No okrem nepriameho ohlasovania musia kresťanskí hlásatelia hľadať spôsob, ako hovoriť otvorene o ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi, o jeho slávnom víťazstve nad hriechom a smrťou, spôsobom, ktorý zodpovedá použitému dorozumievaciemu prostriedku a možnostiam prijímateľov.

Všetko toto účinne uskutočňovať si vyžaduje odborné schopnosti a príprava. No vyžaduje si to i čosi viac. Ak sa má svedčiť o Kristovi, je potrebné stretnúť sa s ním osobne a pestovať vzťah s ním prostredníctvom modlitby, Eucharistie a sviatosti zmierenia, čítaním Božieho slova a meditovaním o ňom, študovaním kresťanského učenia, službou blížnym. Ak je tento vzťah úprimný, bude toto svedectvo viac dielom Ducha Svätého, než naším.

Ohlasovať Krista nie je len povinnosťou, ale aj právom. "Putovanie veriacich k tretiemu tisícročiu nenesie nijaké stopy únavy, ktorú by ťarcha dvoch tisícročí dejín mohla niesť so sebou. Kresťania sa cítia skôr povzbudení povedomím, že prinášajú pravé svetlo, Krista Pána. Cirkev ohlasovaním Ježiša z Nazaretu, pravého Boha a dokonalého človeka, otvára pred každým ľudským jedincom možnosť byť "zbožstveným" a stať sa tak viac človekom" (Incarnationis Mysterium, 2).

Veľké jubileum, dvetisícročné výročie narodenia Ježiša Krista v Betleheme, má byť pre Pánových učeníkov príležitosťou a úlohou, aby svedčili v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch a prostredníctvom nich o neslýchanej a potešujúcej dobrej zvesti našej spásy. V tomto "milostivom roku" môžu dať dorozumievacie prostriedky jasne a s radosťou, s vierou, nádejou a láskou, slovo samému Kristovi. Ohlasovanie Krista v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch na prahu tretieho tisícročia nie je len podstatnou súčasťou evanjelizačného poslania Cirkvi; predstavuje aj životodarné, inšpirované a nádeje plné obohatenie posolstva spoločenských dorozumievacích prostriedkov. Nech Boh naplní požehnaním všetkých, ktorí si ctia a ohlasujú jeho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, v rozsiahlom svete spoločenských dorozumievacích prostriedkov.

Vo Vatikáne, 24. januára 2000, na Sviatok svätého Františka Saleského

Ján Pavol II.