POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA
K XXXV. SVETOVÉMU DŇU SPOLOČENSKÝCH KOMUNIKAČNÝCH PROSTRIEDKOV
27. mája 2001

Téma: Rozhlasujte to zo striech: evanjelium v dobe globálnej komunikácie

1. Téma, ktorú som vybral na Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov 2001, odráža slová samého Ježiša. Nemôže to ani byť inak, lebo nehlásame iné, len Krista. Pripomíname si v nej slová, ktorými sa obrátil na svojich prvých učeníkov: „Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech (Mt 10, 27). V skrytosti svojho srdca sme začuli Ježišovu pravdu. Teraz musíme hlásať túto pravdu zo striech.

V súčasnom svete sa strechy vyznačujú tým, že je na nich les antén, ktoré vysielajú a prijímajú posolstvá každého druhu zo a do štyroch svetových strán. Nevyhnutne treba zabezpečiť, aby medzi týmito početnými posolstvami zaznievalo aj Božie slovo. Rozhlasovať zo striech dnes znamená hlásať Ježišovo slovo uprostred dynamického sveta spoločenských komunikačných prostriedkov a prostredníctvom nich.

2. Vo všetkých kultúrach a vo všetkých časoch – a, samozrejme, aj v globálnych zmenách dneška – si ľudia kladú stále rovnaké základné otázky o zmysle života: „Kto som? Odkiaľ prichádzam a kam idem? Prečo je na svete zlo? Čo bude po tomto živote? (Fides et Ratio, č. 1). V každom období ponúka Cirkev jedinú uspokojivú odpoveď na najhlbšie otázky ľudského srdca: samého Ježiša Krista (Gaudium et spes, č. 22). Preto hlas nás kresťanov nikdy nemôže utíchnuť, veď Pán nám zveril slovo spásy, po ktorom prahne každé ľudské srdce. Evanjelium ponúka tú vzácnu perlu, ktorú všetci hľadáme (porov. Mt 13, 45-46).

Z toho plynie, že Cirkev sa musí čoraz viac angažovať v rýchle sa meniacom svete spoločenských komunikačných prostriedkov. Sieť týchto prostriedkov sa stále rozširuje a stáva sa komplexnejšou, pričom tieto prostriedky majú čoraz viditeľnejší vplyv na kultúru a jej sprostredkovanie. Zatiaľ čo kedysi sa o udalosti jednoducho podávala správa, teraz sa udalosti občas vymýšľajú alebo upravujú, len aby sa vyhovelo potrebám masmédií. Teda vzťah medzi skutočnosťou a komunikačnými prostriedkami je čoraz zamotanejší, čím vzniká ambivalentný (čiže súčasne kladný i záporný) jav. Na jednej strane sa tu stiera rozdiel medzi pravdou a ilúziou, no na druhej strane sa môžu otvoriť predtým nevídané možnosti na to, aby sa pravda sprístupnila v širokom rozsahu čím väčšiemu počtu ľudí. Úlohou Cirkvi je postarať sa o to, aby sa uplatnila druhá zo spomínaných možností.

3. Svet spoločenských komunikačných prostriedkov sa niekedy môže zdať ľahostajný, ba dokonca nepriateľský voči kresťanskej viere a morálke. Spôsobuje to skutočnosť, že kultúra týchto médií je hlboko nasiaknutá typicky postmoderným chápaním, podľa ktorého jedinou absolútnou pravdou je, že nejestvujú absolútne pravdy alebo, ak by aj jestvovali, boli by ľudskému rozumu nedostupné, a teda nepodstatné. Z tohto uhla pohľadu nie je dôležitá pravda, ale „príbeh . Ak niečo stojí za zverejnenie alebo ak to pobaví, vzniká takmer neodolateľné pokušenie odložiť nabok úvahy o pravdivosti takejto správy. V dôsledku toho sa niekedy svet spoločenských komunikačných prostriedkov javí byť pre evanjelizáciu ešte nepriateľskejším prostredím ako pohanský svet, v ktorom pôsobili apoštoli. Avšak práve tak ako sa prví svedkovia dobrej zvesti nezastavili pred protivenstvom, nemôžu to urobiť ani súčasní Kristovi nasledovníci. Volanie svätého Pavla platí aj pre nás: „Beda mi, ak by som nehlásal evanjelium! (Kor 9, 16).

Hoci sa zdá, že svet spoločenských komunikačných prostriedkov je občas v protiklade s kresťanským posolstvom, predsa ponúka aj jedinečné príležitosti na ohlasovanie spásnej Kristovej pravdy celej ľudskej rodine. Pomyslime si napríklad na satelitné prenosy náboženských slávností, ktoré často môže sledovať celý svet, alebo pozitívnu schopnosť internetu prenášať správy a učenia náboženského charakteru cez prekážky a hranice. Také široké publikum by predstihlo aj tie najtrúfalejšie predstavy tých, čo hlásali evanjelium pred nami. V súčasnosti je potrebné, aby Cirkev aktívne a tvorivo využívala spoločenské komunikačné prostriedky. Katolíci sa nemajú báť nechať Kristovi otvorené dvere masmédií, aby jeho dobrú zvesť bolo počuť zo striech sveta!

4. Taktiež je veľmi dôležité, aby sme si na začiatku tohto nového tisícročia pripomenuli misiu ad gentes, ktorú Kristus zveril Cirkvi. Približne dve tretiny zo šiestich miliárd obyvateľov zeme vôbec nepoznajú Ježiša Krista a pritom mnohí z nich bývajú v krajinách so starými kresťanskými koreňmi, kde však celé skupiny pokrstených stratili živý zmysel viery, alebo sa už vôbec necítia ako členovia Cirkvi, lebo sa vo svojom živote vzdialili od Krista a jeho evanjelia (porov. Redemptoris missio, č. 33). Je zrejmé, že účinná odpoveď na túto situáciu si vyžaduje viac ako len využívanie spoločenských komunikačných prostriedkov, napriek tomu v snahe čeliť týmto výzvam, kresťania ich nemôžu prehliadať. Komunikačné prostriedky každého druhu môžu skutočne zohrať podstatnú úlohu v priamej evanjelizácii a v sprostredkovaní pravdy a takých hodnôt, ktoré podporujú a posilňujú dôstojnosť človeka. Prítomnosť Cirkvi v médiách je dôležitou stránkou inkulturácie evanjelia, ako si to vyžaduje nová evanjelizácia, na ktorú vyzýva Duch Svätý Cirkev vo svete.

Zatiaľ čo sa celá Cirkev snaží mať na pamäti túto výzvu Ducha, kresťania pracujúci v médiách majú „prorockú úlohu a poslanie: vyslovovať sa proti falošným bôžikom a idolom dneška – materializmu, pôžitkárstvu, konzumizmu, úzkoprsému nacionalizmu... (Etika v spoločenskej komunikácii, č. 31). Predovšetkým majú povinnosť a výsadu hlásať pravdu, nádhernú pravdu o živote a o cieli človeka, zjavenú vo vtelenom Slove. Kiež katolíci angažujúci sa vo svete spoločenských komunikačných prostriedkov hlásajú zo striech pravdu o Ježišovi ešte radostnejšie a odvážnejšie, aby všetci muži a ženy spoznali lásku, ktorá je srdcom tej komunikácie, ktorú nám Boh odovzdáva v Ježišovi Kristovi, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky (porov. Heb 13, 8).

Vatikán 24. januára 2001, v deň spomienky na svätého Františka Saleského

Ján Pavol II.