POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II.
K 36. SVETOVÉMU DŇU
SPOLOČENSKÝCH KOMUNIKAČNÝCH PROSTRIEDKOV

12. máj 2002

Internet: nové fórum na ohlasovanie evanjelia


Drahí bratia a sestry!
1. V každej dobe Cirkev pokračuje v diele, ktoré sa začalo v deň Turíc, keď sa apoštoli naplnení Duchom Svätým rozišli do jeruzalemských ulíc, aby v mnohých jazykoch ohlasovali evanjelium Ježiša Krista (porov. Sk 2, 5-11). V ďalších storočiach sa táto evanjelizačná misia rozšírila do celého sveta, kresťanstvo na mnohých miestach zapustilo korene a naučilo sa hovoriť rôznymi jazykmi, vždy v poslušnosti Kristovmu povereniu ohlasovať evanjelium všetkým národom (porov. Mt 28, 19-20). Napriek tomu dejiny evanjelizácie nie sú len otázkou geografického šírenia, lebo Cirkev musela prekročiť aj prah mnohých kultúr, čo si zakaždým vyžadovalo novú energiu a fantáziu pri ohlasovaní Kristovho evanjelia. Obdobie veľkých objavov, renesancia a vynález kníhtlače, priemyselná revolúcia a zrodenie moderného sveta – i toto boli prelomové okolnosti, ktoré si vyžiadali nové formy evanjelizácie. Pri súčasnej informačnej a komunikačnej revolúcii sa Cirkev bezpochyby nachádza na prahu ďalšej rozhodujúcej zmeny. Preto je žiaduce, aby sme sa počas tohto Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov zamysleli nad témou Internet: nové fórum na ohlasovanie evanjelia.

2. Internet je zaiste nové fórum, a to v takom zmysle, aký malo toto slovo v antickom Ríme, teda verejný priestor, kde sa uskutočňovala politika i obchod, plnili sa náboženské povinnosti, uskutočňovala veľká časť spoločenského života mesta a kde sa ľudská povaha prejavovala z tej najlepšej i najhoršej stránky. Bol to preplnený a rušný mestský priestor, ktorý odzrkadľoval väčšinovú kultúru, ale tvoril aj vlastnú kultúru. To isté platí pre kybernetický priestor, ktorý je novou hranicou odkrývajúcou sa na začiatku tohto tisícročia. Podobne ako nové hranice iných epoch je aj táto zmesou nebezpečenstiev a prísľubov, pričom jej nechýba príchuť dobrodružstva, ktorá charakterizovala ostatné veľké obdobia zmien. Pre Cirkev predstavuje tento nový svet kybernetického priestoru výzvu, aby využívala jeho možnosti na ohlasovanie evanjeliového posolstva. Táto výzva je podstatou toho, čo na začiatku tisícročia znamená nasledovať Kristov príkaz: „Zatiahni na hlbinu – Duc in altum! (Lk 5, 4).

3. Cirkev pristupuje k tomuto prostriedku realisticky a s nádejou. Podobne ako iné nástroje komunikácie, aj internet je len prostriedkom, a nie sám osebe cieľom. Môže ponúknuť skvelé možnosti evanjelizácie, ak sa používa kompetentne a s jasným uvedomením si jeho sily i slabostí. Najmä tým, že ponúka informácie a vyvoláva záujem, umožňuje predovšetkým mladým, ktorí čoraz viac využívajú tento kybernetický priestor ako okno do sveta, prvé stretnutie s kresťanským posolstvom. Je však dôležité, aby kresťanské spoločenstvo vymyslelo praktické spôsoby, ako pomôcť prejsť z virtuálneho sveta kybernetického priestoru do reálneho sveta kresťanského spoločenstva tým, ktorí sa s týmto posolstvom stretajú po prvýkrát prostredníctvom internetu.
V ďalšom štádiu môže internet poskytnúť aj istý druh doplnkových informácií potrebných na evanjelizáciu. Hlavne v kultúre, ktorá nepodporuje kresťanský život, je potrebné neustále vzdelávanie a katechéza. A práve v tejto oblasti môže byť internet vynikajúcou pomocou.
Na internetovej sieti už existujú nespočetné zdroje informácií, dokumentov a vysvetlení týkajúcich sa Cirkvi, jej dejín a tradície, jej učenia a angažovania sa v rôznych oblastiach vo všetkých kútoch sveta. Z toho je zrejmé, že i keď internet nikdy nedokáže nahradiť hlboký zážitok Boha, ktorý môže poskytnúť len liturgický a sviatostný život Cirkvi, určite môže byť jedinečným doplnkom a pomocou, či už ako príprava na stretnutie s Kristom v spoločenstve, alebo pri povzbudzovaní nových veriacich na nastupujúcej ceste viery.

4. Napriek tomu používanie internetu na účely evanjelizácie vyvoláva niektoré náležité, dokonca prirodzené otázky. Podstatná charakteristika internetu spočíva v poskytovaní temer nekonečného toku informácií, z ktorých mnohé trvajú iba okamih. V kultúre, ktorá žije z takýchto nestálych skutočností, sa môže ľahko stať, že informácie budú dôležitejšie ako hodnoty. Internet ponúka množstvo znalostí, no neučí hodnotám, a keď sa tieto budú prehliadať, bude o ne ochudobnená samotná naša ľudskosť a človek ľahko stratí z dohľadu svoju transcendentnú dôstojnosť. Napriek obrovskému potenciálu dobra sú známe aj niektoré ponižujúce a škodlivé spôsoby používania internetu. Verejní predstavitelia majú zodpovednosť zaistiť, aby tento obdivuhodný nástroj slúžil spoločnému dobru, a nie škodil.
Okrem toho internet radikálne redefinuje psychologický vzťah človeka k priestoru a času. Pozornosť upriamuje na to, čo je hmatateľné, výhodné, ihneď dostupné. Môže sa stať, že bude chýbať impulz na hlbšie myšlienky a zamyslenie sa, hoci ľudské bytosti existenčne potrebujú čas a vnútorný pokoj, aby prehodnocovali a skúmali život s jeho tajomstvami a postupne získavali zrelú vládu nad sebou i nad svetom, ktorý ich obklopuje.
Pochopenie a múdrosť sú ovocím kontemplatívneho pohľadu na svet a nevyplývajú iba zo získavania informácií, hoci zaujímavých. Sú výsledkom intuície, ktorá preniká do hlbšieho významu vecí v ich vzájomnom vzťahu i vo vzťahu k celej skutočnosti. Navyše internet ako fórum, na ktorom je v skutočnosti všetko prípustné a temer nič nie je trvalé, uprednostňuje spôsob relativistického myslenia a niekedy napomáha únik od osobnej zodpovednosti a angažovanosti.
Ako máme v takejto situácii pestovať múdrosť, ktorá nevyplýva z množstva informácií, ale z intuície, ktorá chápe rozdiel medzi správnym a nesprávnym a podporuje systém hodnôt plynúci z tohto rozdielu?

5. Skutočnosť, že prostredníctvom internetu ľudia znásobujú svoje kontakty doteraz nepredstaviteľným spôsobom, ponúka úžasné možnosti na šírenie evanjelia. No je tiež pravda, že vzťahy sprostredkované elektronickou cestou nikdy nemôžu nahradiť priamy ľudský kontakt, ktorý si vyžaduje pravá evanjelizácia. V skutočnosti evanjelizácia vždy závisí od osobného svedectva toho, kto je poslaný evanjelizovať (porov. Rim 10, 14-15). Akým spôsobom Cirkev vedie od kontaktu umožneného internetom k hlbšej komunikácii, ktorú si vyžaduje kresťanské ohlasovanie? Ako rozvíjame prvý kontakt a prvú výmenu informácií, ktorú sprostredkúva internet?
Elektronická revolúcia bezpochyby poskytuje prísľub veľkých, pozitívnych objavov pre rozvíjajúci sa svet, no je tu aj možnosť, že v skutočnosti zhorší jestvujúce rozdiely, keďže sa prehĺbi rozpor v informovanosti a komunikácii. Ako možno zabezpečiť, aby informačná a komunikačná revolúcia, ktorej prvým hnacím motorom je internet, pôsobila v prospech globalizácie ľudského rozvoja a solidarity, cieľov, ktoré sú úzko spojené s evanjelizačným poslaním Cirkvi?
A nakoniec mi v týchto ťažkých časoch dovoľte položiť otázku, ako sa dá zabezpečiť, aby tento podivuhodný nástroj, ktorý bol pôvodne vymyslený v rámci vojenských operácií, mohol teraz slúžiť veci mieru a napomôcť tú kultúru dialógu, spoluúčasti, solidarity a zmierenia, bez ktorej nemôže mier prekvitať. Cirkev verí, že je to možné. Aby to zabezpečila, musí vstúpiť na toto nové fórum, vyzbrojená evanjeliom Krista, Kniežaťa pokoja.

6. Internet umožňuje, aby sa miliardy obrazov objavovali na miliónoch obrazoviek po celom svete. Vynorí sa z tejto galaxie obrazov a zvukov Kristova tvár? Bude sa dať začuť jeho hlas? Lebo len vtedy, keď bude možné zazrieť jeho tvár a začuť jeho hlas, spozná svet dobrú zvesť o našom vykúpení. Toto je cieľom evanjelizácie a toto robí internet opravdivým ľudským priestorom, lebo tam, kde niet miesta pre Krista, tam niet miesta ani pre človeka. V tento Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov vyzývam celú Cirkev, aby odvážne prekročila nový prah a „zatiahla na hlbinu v internetovej sieti, čím by významné spojenie evanjelia a kultúry mohlo aj dnes, podobne ako v minulosti, ukázať svetu Božiu slávu v tvári Ježiša Krista (2 Kor 4, 6). Nech Pán žehná všetkých, čo pracujú pre tento cieľ.

Vo Vatikáne 24. januára 2002, na sviatok svätého Františka Saleského

JÁN PAVOL II.