POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II.
K 37. SVETOVÉMU DŇU
SPOLOČENSKÝCH KOMUNIKAČNÝCH PROSTRIEDKOV
1. jún 2003

Prostriedky spoločenskej komunikácie v službe pravému pokoju vo svetle Pacem in terris

Drahí bratia a sestry!

1. V rokoch studenej vojny bola encyklika blahoslaveného Jána XXIII. Pacem in terris pre ľudí dobrej vôle znamením nádeje. Svätý Otec v nej zdôraznil, že pravý pokoj možno nastoliť len vtedy, ak sa „svedomite zachováva Bohom stanovený poriadok” (Pacem in terris, 1), a za piliere mierového spoločenstva označil pravdu, spravodlivosť, lásku a slobodu (tamže, 59).
Dôležitou súčasťou predpokladov, z ktorých táto encyklika vychádzala, bola rastúca moc moderných komunikačných prostriedkov. Pápež Ján XXIII. myslel v prvom rade na médiá, keď v nej vyzýval, „aby sa v rozmanitých publikačných a propagačných podujatiach, umožnených modernými technickými vynálezmi, zachovávala nezaujatá úprimnosť, napomáhajúca vzájomné poznanie národov“, a odsúdil „spôsob šírenia informácií, ktorým sa na úkor pravdy a spravodlivosti uráža dobré meno toho-ktorého národa“ (tamže, 33).

2. Dnes, keď slávime 40. výročie encykliky Pacem in terris, je už rozdelenie národov do dvoch opozičných blokov iba bolestnou spomienkou z minulosti, no pokoj, spravodlivosť a sociálna stabilita nevládnu ešte v mnohých častiach sveta. Terorizmus, konflikt na Blízkom východe i v iných oblastiach, hrozby a odvetné hrozby, nespravodlivosť, vykorisťovanie a útoky na dôstojnosť a posvätnosť ľudského života, či už pred narodením alebo po ňom, to sú desivé skutočnosti našich čias.
Medzičasom moc médií formovať medziľudské vzťahy a ovplyvňovať politický a spoločenský život tak v dobrom, ako i v zlom nesmierne vzrástla. Preto sa ukázalo, že téma „Prostriedky spoločenskej komunikácie v službe pravému pokoju vo svetle Pacem in terris“, vybratá na 37. svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov, je veľmi vhodná. Svet i médiá sa totiž majú ešte mnoho čo učiť z posolstva blahoslaveného pápeža Jána XXIII.

3. Médiá a pravda. Základnou morálnou požiadavkou každej komunikácie je úcta k pravde a služba pravde. Pre ľudskú komunikáciu je podstatná sloboda hľadať pravdu a hovoriť pravdu, nielen pokiaľ ide o udalosti a informácie, ale aj a predovšetkým pokiaľ ide o prirodzenosť a určenie ľudskej bytosti, spoločnosť a spoločné dobro, ako i náš vzťah k Bohu. V tomto ohľade médiá nevyhnutne nesú veľkú zodpovednosť, lebo predstavujú moderný aeropág, na ktorom sa vymieňajú myšlienky a ľudia môžu dozrievať vo vzájomnom porozumení a solidarite. Preto pápež Ján XXIII. obhajoval právo „na slobodné hľadanie pravdy..., pokiaľ sa tým nenarušuje mravný poriadok a spoločné dobro“, a právo „byť pravdivo informovaný o verejných udalostiach“ (Pacem in terris, 5) ako nevyhnutné podmienky sociálneho mieru.
Médiá vskutku často poskytujú pravde odvážnu službu; no inokedy pracujú aj ako šíritelia propagandy a dezinformácií v službe úzkych záujmov – národných, národnostných, rasových – , ale i náboženských predsudkov či materiálnej chamtivosti, a rôznych falošných ideológií. Preto je naliehavo potrebné, aby sa ženy a muži pracujúci v médiách, ako aj Cirkev a iné skupiny angažujúce sa v tejto oblasti postavili proti takýmto tlakom, ktoré nevyhnutne vedú médiá na nesprávnu cestu.

4. Médiá a spravodlivosť. Blahoslavený Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris výstižne hovoril o univerzálnom spoločnom dobre ako o „blahu celej ľudskej rodiny“ (36), na ktorom sa má právo podieľať každý jednotlivec a každý národ.
V tomto ohľade prináša médiám ich globálny rozmach mimoriadnu zodpovednosť. Hoci platí, že často ich vlastnia jednotlivé záujmové skupiny, súkromné či verejné, práve povaha ich vplyvu na život si vyžaduje, aby nepodporovali rozpory medzi jednotlivými skupinami – napríklad v mene triedneho boja, prehnaného nacionalizmu, etnických čistiek a podobne. Stavať jedného proti druhému v mene náboženstva je ťažkým previnením voči pravde a spravodlivosti, podobne ako diskriminačný postoj voči rôznym náboženským presvedčeniam, keďže tieto patria do najhlbšej sféry ľudskej dôstojnosti a slobody.
Médiá majú jednoznačnú povinnosť podporovať spravodlivosť a solidaritu vo vzťahoch na všetkých úrovniach spoločnosti, a to verným informovaním o udalostiach, správnym objasňovaním jednotlivých tém a nestranným prezentovaním rôznych uhlov pohľadu na tieto témy. To však neznamená nezaujímať sa o neporiadky a nezhody, ale odhaľovať ich príčiny, aby ich bolo možné pochopiť a napraviť.

5. Médiá a sloboda. Sloboda je základným predpokladom skutočného pokoja a zároveň jedným z jeho najvzácnejších plodov. Médiá slúžia slobode, keď slúžia pravde, avšak bránia slobode, keď sa vzďaľujú od toho, čo je pravdivé, a rozširujú lož alebo vytvárajú atmosféru na nezdravé emotívne reakcie na rôzne udalosti. Ľudia môžu sledovať spoločné dobro a brať zaň na zodpovednosť verejné autority len vtedy, keď majú slobodný prístup k pravdivej a dostatočnej informácii.
Ak majú médiá slúžiť slobode, musia byť samy slobodné a svoju slobodu musia správne používať. Privilegované postavenie ich zaväzuje, aby sa povzniesli nad čisto ekonomické záujmy a slúžili pravým spoločenským potrebám a záujmom. Hoci v záujme spoločného dobra je vhodná istá verejná kontrola médií, nejde tu o kontrolu zo strany vlády. Spravodajcovia a najmä komentátori majú vážnu povinnosť počúvať hlas svojho svedomia a odolať tlakom, ktoré ich nútia „prispôsobovať“ pravdu, aby vyhovela požiadavkám bohatých či politickej moci.
V praxi to znamená, že nestačí len nájsť spôsob, ako zaistiť prístup najslabších článkov spoločnosti k potrebným informáciám, ale je potrebné takisto zabezpečiť, aby neboli vylúčené ani z aktívnej a zo zodpovednej účasti na rozhodovaní o obsahu médií a na stanovovaní štruktúr a zásad riadenia spoločenských komunikačných prostriedkov.

6. Médiá a láska. Človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom (Jak 1, 20). Keď vrcholila studená vojna, Ján XXIII. sformuloval túto jednoduchú, no hlbokú myšlienku, ktorá naznačuje cestu k pokoju: „To však nevyhnutne predpokladá, že sa radikálne zmenia základné podmienky, na ktorých je vybudovaný súčasný mier; totiž že pravý pokoj medzi národmi môže zabezpečiť jedine vzájomná dôvera, a nie rovnováha v zbrojení“ (Pacem in terris, 40).
Spoločenské komunikačné prostriedky sú kľúčovými činiteľmi dnešného sveta a hrajú pri budovaní tejto vzájomnej dôvery významnú úlohu. Majú takú moc, že v krátkom čase dokážu vyvolať kladnú alebo zápornú reakciu verejnosti na rôzne udalosti – podľa toho, ako to vyhovuje ich zámerom. Rozumní ľudia si uvedomujú, že táto obrovská moc si vyžaduje najvyššiu mieru oddanosti pravde a dobru. V tomto zmysle sú muži a ženy pracujúci v médiách povinní prispievať k pokoju vo všetkých častiach sveta a prekonávať bariéry nedôvery, napomáhať, aby sa prihliadalo aj na názor tých druhých, a neustále sa usilovať povzbudzovať ľudí a národy k vzájomnému porozumeniu a úcte, ba ešte viac – k zmiereniu a milosrdenstvu. „Tam, kde vládne nenávisť a smäd po pomste, kde vojna prináša utrpenie a smrť nevinných, je nevyhnutná milosť milosrdenstva, aby utíšila mysle a srdcia ľudí a priniesla pokoj“ (Homília vo Svätyni Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch, august 2002, 5).
To všetko predstavuje obrovskú úlohu, ktorá však nie je nad sily pracovníkov médií. Tí sú už na základe svojho povolania a zamestnania vyzvaní stať sa obhajcami pravdy, spravodlivosti, slobody a lásky a tak svojou dôležitou prácou prispievať k spoločenskému poriadku vybudovanému na pravde podľa zásad spravodlivosti, oživovanému činorodou láskou a napokon uskutočňovanému v slobode (porov. Pacem in terris, 60). Preto sa pri príležitosti tohto Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov modlím, aby muži a ženy pracujúci v médiách boli na takej vysokej úrovni, akú si vyžaduje náročná úloha plynúca z ich povolania – služba spoločnému dobru. Od toho vo veľkej miere závisí tak ich osobné naplnenie, ako i pokoj a šťastie sveta. Nech ich Boh žehná, dá im svetlo a odvahu!

Vo Vatikáne 24. januára 2003 na sviatok svätého Františka Saleského

JÁN PAVOL II.