Posolstvo pápeža Benedikta XVI.
k 92. svetovému dňu migrantov a utečencov
(2006)
 


Migrácie: znamenie čias

Drahí bratia a sestry!
Už je to viac ako 40 rokov odvtedy, ako sa skončil Druhý vatikánsky koncil, ktorého bohaté učenie sa rozšírilo do všetkých oblastí cirkevného života. Najmä pastorálna konštitúcia Gaudium et spes rozvinula detailnú analýzu komplexnej reality súčasného sveta, hľadajúc vhodné cesty, ako priniesť dnešným ľuďom evanjeliové posolstvo. S týmto cieľom sa konciloví otcovia na výzvu blahoslaveného Jána XXIII. pokúsili preskúmať znamenia čias a interpretovať ich vo svetle evanjelia, aby tak ponúkli novým generáciám možnosť primeraným spôsobom odpovedať na večné otázky o zmysle terajšieho i budúceho života a o nastolení spravodlivých sociálnych vzťahov (porov. Gaudium et spes, 4). Medzi znamenia čias, ktoré dnes pozorujeme, môžeme s istotou zaradiť migrácie, ktoré sa stávajú významnou, takpovediac štrukturálnou charakteristikou pracovného trhu na svetovej úrovni, medziiným v dôsledku mocného podnetu globalizácie. Prirodzene, že na toto znamenie čias pôsobia rôzne zložky, pričom zahŕňa tak interné, ako i medzinárodné migrácie, migrácie nútené i dobrovoľné, legálne i nelegálne, ale aj migrácie v dôsledku nekalého obchodu s ľudským bytosťami. Nemožno zabudnúť ani na kategóriu migrácií, do ktorých patria zahraniční študenti, ich počet vo svete neustále narastá.
Pokiaľ ide o tých, ktorí emigrujú z ekonomických dôvodov, treba zdôrazniť nedávno zistenú skutočnosť feminizácie tohto javu, čiže rastúci počet žien v tejto skupine migrantov. Skutočne, v minulosti to boli najmä muži, ktorí emigrovali, i keď nikdy nechýbali ani ženy. Predsa však tie kedysi cestovali najmä preto, lebo sprevádzali svojich mužov či otcov, prípadne chceli ísť za nimi. Dnes sú však veľmi časté také situácie, keď sa migrácia žien deje čoraz autonómnejšie: žena v snahe nájsť zamestnanie v cieľovej krajine prekračuje hranice vlasti sama. Nezriedka sa táto migrantka stáva dokonca hlavným zdrojom príjmu pre svoju rodinu. Prítomnosť žien sa pozoruje prevažne v sektoroch s nízkou mzdou. Ak sú zamestnanci migranti osobitne zraniteľní, ženy spomedzi nich o to viac. K oblastiam, v ktorých sú ženy najčastejšie zamestnané, patria okrem domácich prác starostlivosť o starých a chorých ľudí či služby v ubytovacích a stravovacích zariadeniach. V týchto oblastiach sa teda majú kresťania zasadzovať za spravodlivé zaobchádzanie so ženami migrantkami, aby sa rešpektovalo ich ženstvo a uplatňovali sa ich rovnaké práva.
V tejto súvislosti treba spomenúť obchod s ľudskými bytosťami – najmä so ženami –, ktorý prekvitá tam, kde niet možnosti na zlepšenie podmienok života, alebo vôbec na prežitie. Potom je pre obchodníka ľahké ponúknuť svoje „služby“ obetiam, ktoré často ani len netušia, čomu budú musieť neskôr čeliť. V takýchto prípadoch sú ženy a dievčatá odsúdené na vykorisťovanie v práci ako otrokyne, nezriedka i v sexuálnom priemysle. Hoci tu nemôžem ponúknuť hlbšiu analýzu následkov takejto migrácie, stotožňujem sa s odsúdením, ktoré vyriekol môj predchodca Ján Pavol II., voči „rozšírenej hedonistickej a trhovej kultúre, ktorá podporuje systematické zneužívanie sexuality“ (List ženám, 29. jún 1995, 5). Tu sa nachádza široké pole pôsobenia s ohľadom na spásu a oslobodenie, ktorému sa kresťania nemôžu vyhnúť.
Pokiaľ ide o ďalšiu kategóriu migrantov – žiadateľov o azyl a utečencov, chcel by som pripomenúť, že vo všeobecnosti sa viac pozornosti venuje problémom spojeným s ich príchodom do novej krajiny ako skúmaniu dôvodov, pre ktoré opustili svoju vlasť. Cirkev sa na tento svet utrpenia a násilia pozerá očami Ježiša, dojatého pohľadom na zástupy blúdiace ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9, 36). Nádej, odvaha, láska a nadovšetko „fantázia lásky“ (Novo millennio ineunte, 50) musia byť hnacou silou nevyhnutného kresťanského a humánneho nasadenia v snahe pomôcť týmto bratom a sestrám v ich utrpení. Ich domovské cirkvi neustále prejavujú svoju starostlivosť o nich vysielaním svojich spolupracovníkov hovoriacich tou istou rečou a zároveň vedú láskyplný dialóg s Cirkvou v krajine ich prijatia.
Vo svetle dnešných znamení čias si osobitnú pozornosť zasluhujú aj zahraniční študenti. Ich počet aj vďaka výmenám medzi rôznymi univerzitami, najmä v Európe, neustále rastie a Cirkev si nemôže nevšímať problémy – i pastoračné –, ktoré z toho plynú. To zvlášť platí o študentoch pochádzajúcich z rozvojových krajín, pre ktorých univerzitná skúsenosť môže byť mimoriadnou príležitosťou na duchovné obohatenie.
Vyprosujem Božiu pomoc pre všetkých, ktorí hnaní túžbou prispieť k vybudovaniu spravodlivej a pokojnej budúcnosti vo svete, vynakladajú veľké úsilie na poli pastorácie v službe migrujúcim a ako znak svojej lásky im zasielam svoje osobitné apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 18. októbra 2005

Benedikt XVI.