Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI.

k Svetovému dňu migrantov a utečencov
(13. januára 2008)



Mladí migranti

Drahí bratia a sestry,
téma Svetového dňa migrantov a utečencov nás tohto roku pozýva zamyslieť sa osobitne nad mladými migrantmi. V každodenných správach sa o nich naozaj často hovorí. Komplexný proces globalizácie, ktorý momentálne vo svete prebieha, si nutne vyžaduje mobilitu, ktorá aj mnohých mladých privádza k emigrácii a k životu ďaleko od ich rodín a domovov. Dôsledkom toho je, že z domovskej krajiny často odchádzajú mladí ľudia s tými najlepšími intelektuálnymi zručnosťami, no v krajine, ktorá ich ako migrantov prijíma, platia nariadenia, ktoré ich efektívne začlenenie do spoločnosti sťažujú. Fenomén emigrácie sa vskutku rozširuje a zasahuje čoraz väčší počet osôb všetkých spoločenských vrstiev. Preto verejné inštitúcie, humanitné organizácie a tiež Katolícka cirkev oprávnene venujú veľkú časť svojich zdrojov na to, aby týmto ľuďom v ťažkostiach vyšli v ústrety.
Zvlášť ťaživo mladí migranti prežívajú problém takzvanej „dvojitej príslušnosti“: na jednej strane pociťujú naliehavú potrebu nestratiť kontakt s kultúrou ich rodnej krajiny, zatiaľ čo na druhej strane sa u nich objavuje pochopiteľná túžba po organickom začlenení sa do prijímajúcej spoločnosti, no bez toho, aby to pre nich znamenalo úplnú asimiláciu a následné odcudzenie sa tradíciám predkov. Sú medzi nimi aj mladé dievčatá, ktoré sa veľmi ľahko stávajú obeťami vykorisťovania, morálneho vydierania a dokonca zneužívania každého druhu. A čo povedať o mladistvých a deťoch bez sprievodu dospelých, ktorí predstavujú medzi žiadateľmi o azyl zvlášť rizikovú kategóriu? Títo chlapci a dievčatá, ponechaní sami na seba, končia nezriedka na ulici a stávajú sa obeťami bezohľadných vykorisťovateľov, ktorí ich často vystavujú fyzickému, morálnemu a sexuálnemu násiliu.
Keď si skupinu migrantov z donútenia, vyhnancov, utečencov a obete obchodu s ľuďmi, všimneme zbližšia, nájdeme tam, žiaľ, aj mnoho detí a dospievajúcich. Pokiaľ ide o túto skutočnosť, nie je možné, najmä zoči-voči otrasným záberom z veľkých utečeneckých táborov, nachádzajúcich sa v rôznych častiach sveta, mlčať. Ako nemyslieť na tieto malé bytosti, ktoré prišli na svet s rovnakými legitímnymi túžbami po šťastí ako ostatní? A ako zároveň nespomenúť, že detstvo a adolescencia predstavujú najdôležitejšie obdobia vývoja muža a ženy, a vyžadujú si stabilitu, pokoj a istotu? Tieto deti a dospievajúci majú ako jedinú skúsenosť života „tábory“, v ktorých sú nútení pobývať, v odlúčení, ďaleko od obývaných oblastí a bez možnosti navštevovať normálnu školu. Ako môžu s dôverou hľadieť do budúcnosti? Ak je aj pravdou, že sa pre nich mnoho robí, predsa sa treba ešte viac snažiť im pomáhať, a to najmä vytváraním vhodných štruktúr na ich prijatie a vzdelávanie.
Práve v tejto súvislosti vyvstáva otázka: ako reagovať na očakávania mladých migrantov? Čo robiť, aby sa im vyšlo v ústrety? Treba sa zaiste v prvom rade sústrediť na podporu rodiny a školy. No situácie a ťažkosti, s ktorými sa títo mladí vo svojom rodinnom a školskom prostredí stretávajú, sú veľmi zložité. V rodinách sa totiž nezachovali tradičné úlohy, aké fungovali v rodnej krajine, a často sme svedkami konfliktu medzi rodičmi, dosiaľ zakotvenými vo svojej kultúre, a deťmi, ktoré sa rýchlo inkulturovali do nového sociálneho prostredia. Nemožno podceňovať ani námahu, ktorú musia mladí ľudia vynaložiť na to, aby sa začlenili do platných vzdelávacích postupov v prijímajúcich krajinách. Samotný školský systém musí brať do úvahy ich podmienky a vytvoriť pre mladých imigrantov špeciálne vzdelávacie integračné postupy, primerané ich potrebám. Dôležité je aj usilovať sa vytvoriť v triedach ovzdušie vzájomného rešpektu a dialógu medzi všetkými žiakmi, a to na základe takých univerzálnych princípov a hodnôt, ktoré sú všetkým kultúram spoločné. Spoločné úsilie všetkých – učiteľov, rodín a študentov – zaiste prispeje k tomu, aby sa mladým migrantom pomohlo lepšie sa zhostiť úlohy integrovať sa a ponúkne im možnosť osvojiť si to, čo prospieva ich ľudskej, kultúrnej a profesionálnej formácii. To platí ešte viac pre mladých utečencov, pre ktorých sa musia pripraviť v školskom a tiež v pracovnom prostredí vhodné programy, aby sa tak zabezpečili nutné predpoklady umožňujúce ich riadne začlenenie do nového sociálneho, kultúrneho a profesionálneho prostredia.
Cirkev hľadí na svet migrantov s osobitnou pozornosťou a od tých, ktorí v rodnej krajine prijali kresťanskú výchovu, požaduje, aby toto dedičstvo viery a evanjeliových hodnôt zúročili a dôsledne o ňom svedčili v rozličných životných prostrediach. Práve preto vyzývam cirkevné spoločenstvá, do ktorých títo mladí a mladiství so svojimi rodičmi prišli, aby ich prijali láskavo, snažili sa pochopiť ich rôzne osudy a pomôcť im začleniť sa do spoločnosti.
Ako som napísal v minuloročnom Posolstve k Svetovému dňu migrantov a utečencov, jestvuje jedna kategória migrantov, nad ktorou sa treba osobitne zamyslieť, a to je kategória zahraničných študentov, ktorí sa z dôvodu štúdia nachádzajú ďaleko od domova. Ich počet stále narastá: ide o mladých ľudí, ktorí potrebujú špecifickú pastoráciu, pretože nie sú len študentmi, ale sú aj dočasnými migrantmi. Často sa cítia osamelo, doliehajú na nich študijné povinnosti a niekedy aj ekonomické ťažkosti. Cirkev vo svojej materskej starostlivosti na nich hľadí so sympatiou a usiluje sa zaviesť špecifické pastoračné a sociálne opatrenia zohľadňujúce nesmierny potenciál, ktorý predstavuje ich mladosť. Treba sa postarať o to, aby mali možnosť otvoriť sa dynamike multikulturality a obohatiť sa kontaktmi so študentmi z iných kultúr a náboženstiev. Pre mladých kresťanov môže byť táto študijná a formačná skúsenosť užitočná pre dozrievanie vo viere, lebo ju podnecuje otvoriť sa univerzálnosti, ktorá je konštitutívnym prvkom Katolíckej cirkvi.
Milí mladí migranti, pripravte sa na to, že máte spoločne s vašimi rovesníkmi budovať spravodlivejšiu a bratskejšiu spoločnosť tým, že si budete svedomito a riadne plniť svoje povinnosti voči svojim rodinám i voči štátu. Rešpektujte zákony a nenechajte sa nikdy strhnúť nenávisťou a násilnosťou. Usilujte sa skôr o to, aby ste už odteraz boli protagonistami sveta, v ktorom vládne porozumenie a solidarita, spravodlivosť a pokoj. Osobitne vás, mladí veriaci, žiadam o to, aby ste využili čas vášho štúdia na rast v poznávaní a milovaní Krista. Ježiš chce, aby ste boli jeho opravdivými priateľmi, a preto je potrebné neustále pestovať intímny vzťah s ním v modlitbe a poslušnom počúvaní jeho slova. Chce, aby ste boli jeho svedkami, a preto sa musíte usilovať žiť odvážne evanjelium, tlmočiac ho do konkrétnych skutkov lásky k Bohu vo veľkodušnej službe bratom. Cirkev potrebuje aj vás a ráta s vaším príspevkom. V aktuálnom kontexte evanjelizácie môžete zohrať mimoriadnu úlohu. Tým, že pochádzate z rozličných kultúr, no všetci patríte k jedinej Kristovej Cirkvi, môžete ukázať, že evanjelium je živé a vhodné pre každú situáciu; je to staré a zakaždým nové posolstvo; slovo nádeje a spásy pre ľudí všetkých rás a kultúr, každého veku a každej doby.
Márii, Matke celého ľudstva, a Jozefovi, jej prečistému ženíchovi, ktorí spoločne s Ježišom boli utečencami v Egypte, zverujem každého z vás, vaše rodiny, ktoré sú rôznym spôsobom zapojené do veľkého sveta vás mladých migrantov, a tiež dobrovoľníkov a pastoračných pracovníkov, ktorí vás sprevádzajú svojou ochotnou a priateľskou podporou. Nech je Pán vždy s vami a s vašimi rodinami, pretože spoločne môžete prekonať prekážky a materiálne a duchovné ťažkosti, s ktorými sa stretáte na svojej ceste. K tomuto želaniu pripájam aj svoje apoštolské požehnanie pre každého z vás a pre vašich drahých.

Vo Vatikáne 18. októbra 2007

Benedikt XVI.