Posolstvo Svätého Otca

Benedikta XVI.

k 21. svetovému dňu mládeže


„Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ź 119, 105)


Drahí mladí,
keď sa s radosťou obraciam na vás, ktorí sa pripravujete na 21. svetový deň mládeže, ožíva vo mne spomienka na obohacujúce zážitky z Nemecka z augusta minulého roka. Toho roku sa bude svetový deň sláviť v jednotlivých miestnych cirkvách a stane sa  dobrou príležitosťou, aby sa znovu rozhorel plameň nadšenia, zapálený v Kolíne nad Rýnom, ktorý mnohí z vás priniesli do svojich rodín, farností, združení a hnutí. Zároveň to bude vhodná chvíľa na to, aby ste zapojili do duchovnej cesty nových generácií ku Kristovi aj veľa vašich priateľov.
Téma, ktorú vám predkladám na premýšľanie, je verš 105 zo 119. žalmu „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“. Náš milovaný Ján Pavol II. uvedené slová žalmu komentoval takto: „Źalmista sa rozplýva chválou nad Božím zákonom, ktorý chápe ako svetlo pre svoje nohy na často temných chodníkoch životom“ (Ján Pavol II., Insegnamenti, XXIV/2, 2001, s. 715). Boh sa zjavuje v dejinách, hovorí k ľuďom a jeho slovo má stvoriteľskú silu. Totiž hebrejský pojem dabar, zvyčajne prekladaný termínom slovo, značí tak slovo, ako aj čin. Boh hovorí, čo koná, a koná, čo hovorí. V Starom zákone ohlasuje synom Izraela príchod Mesiáša a ustanovenie novej zmluvy; vo vtelenom Slove potom plní svoje prisľúbenia. Dobre to vysvetľuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo okrem toho“ (65). Duch Svätý, ktorý viedol vyvolený ľud, inšpirujúc autorov Svätého písma, otvára srdcia veriacich, aby pochopili, čo je v ňom obsiahnuté. Ten istý Duch je aktívne prítomný aj v eucharistickom slávení, keď kňaz vyslovujúc slová premenenia in persona Christi, premieňa chlieb a víno na Kristovo telo a krv, aby sa stali duchovnou potravou veriacich. Aby sme pri svojom pozemskom putovaní mohli napredovať do nebeskej vlasti, všetci sa potrebujeme živiť slovom a chlebom večného života, ktoré sú navzájom neoddeliteľné.
Apoštoli prijali slovo spásy a odovzdali ho svojim nasledovníkom ako vzácnu perlu uchovávanú v bezpečnej schránke Cirkvi: bez Cirkvi hrozí nebezpečenstvo, že sa táto perla stratí alebo rozbije. Milí mladí, milujte Božie slovo a miluje Cirkev, ktorá vám umožňuje prístup k pokladu takej nesmiernej hodnoty a zároveň vás učí, ako si treba vážiť jeho bohatstvo. Milujte a nasledujte Cirkev, ktorá od svojho Zakladateľa prijala poslanie ukazovať ľuďom cestu k pravému šťastiu. Nie je jednoduché spoznať pravé šťastie a stretnúť ho vo svete, v ktorom žijeme, kde sa človek často stáva rukojemníkom rôznych myšlienkových prúdov, ktoré ho vlečú, a napriek presvedčeniu, že je slobodný, sa môže nakoniec stratiť v omyloch či ilúziách pomýlených ideológií. Je naliehavé „oslobodiť slobodu“ (porov. encykliku Veritatis splendor, 86) a rozjasniť temnotu, v ktorej ľudstvo tápa. Ježiš nám naznačil, že je to možné: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 31 – 32). Vtelené Slovo, Slovo pravdy, nás robí slobodnými a usmerňuje našu slobodu k dobru. Drahí mladí, často meditujte nad Božím slovom a umožnite Duchu Svätému, aby bol vaším učiteľom. Vtedy zistíte, že Božie myšlienky nie sú ako myšlienky ľudské; privedie vás to ku kontemplácii pravého Boha a naučíte sa čítať dejinné udalosti jeho očami; v plnosti zakúsite radosť, ktorá sa rodí z pravdy. Na ceste života, ktorá nie je ľahká ani zbavená nástrah, sa môžete stretnúť s ťažkosťami a utrpením a občas budete v pokušení zvolať spolu so žalmistom: „Pane, vždy a všade ma ponižujú” (Ź 119, 107). Nezabudnite však s ním aj dodať: „Daj mi žiť, ako si prisľúbil… Môj život je stále v nebezpečenstve, ale ja nezabúdam na tvoj zákon“ (verše 107 a 109). Milujúca Božia prítomnosť je prostredníctvom svojho slova svetlom, ktoré rozháňa temnoty strachu a aj v najťažších chvíľach nám svieti na cestu.
Autor Listu Hebrejom píše: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (4, 12). Treba vziať vážne jeho výzvu, aby sme Božie slovo považovali za meč, ktorý je v duchovnom boji nevyhnutný; ak sa ho naučíme počúvať a potom i poslúchať, bude pôsobiť účinne a prinesie ovocie. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza takéto vysvetlenie: „Poslúchať (ob-audire: po-slúchať) vo viere znamená slobodne sa podriadiť počutému slovu, lebo jeho pravdivosť zaručuje Boh, ktorý je Pravda sama“ (144). Ako je Abrahám vzorom tohto počúvania a poslušnosti, tak Šalamún sa javí ako vášnivý hľadač múdrosti obsiahnutej v tomto slove. Keď mu Boh ponúka: „Źiadaj si, čo ti mám dať!“, mudrc mu odpovedá: „... srdce pozorné“ (1 Kr 3, 5. 9). Tajomstvo, ako získať pozorné srdce, spočíva vo formovaní srdca schopného počúvať. Možno to dosiahnuť neprestajným meditovaním o Božom slove a tým, že v ňom zostaneme pevne zakotvení pomocou vytrvalého úsilia čoraz lepšie ho spoznávať.
Milí mladí, povzbudzujem vás, aby ste sa dôverne zoznámili s Bibliou, aby ste ju mali vždy poruke, aby bola pre vás akoby kompasom, ukazujúcim cestu, kadiaľ treba ísť. Keď ju budete čítať, naučíte sa poznať Krista. Svätý Hieronym o tom hovorí: „Neznalosť Písma je neznalosťou Krista“ (PL 24, 17; porov. Dei verbum, 25). Dobre overenou cestou, ako si prehĺbiť poznanie Božieho slova a okúsiť ho, je lectio divina, ktoré predstavuje pravú a skutočnú duchovnú cestu (itinerario spirituale). Od lectia, ktoré pozostáva z opakovaného prečítania si úryvku zo Svätého písma a vybratia určitých základných bodov z neho, sa prejde k meditatio. To je akoby vnútorným zastavením sa, pri ktorom sa duša obracia k Bohu a usiluje sa pochopiť, čo jeho slovo hovorí dnes nám. Potom nasleduje oratio, vďaka ktorému zotrváme v priamom rozhovore s Bohom. A nakoniec sa dospeje ku contemplatio, pomáhajúcemu udržať si pozorné srdce v prítomnosti Krista, ktorého slovo je ako „lampa, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica” (2 Pt 1, 19). Čítanie, štúdium a meditácia Božieho slova majú v živote zabezpečiť trvalú vernosť Kristovi a jeho učeniu.
Svätý Jakub k tomu dodáva: „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky” (Jak 1, 22 – 25). Kto počúva Božie slovo a stále sa ním riadi, stavia svoju existenciu na pevnom základe. „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale” (Mt 7, 24): žiadny nečas ho nepremôže.
Budovať život na Kristovi, s radosťou prijímajúc jeho slovo a uvádzajúc do praxe jeho učenie, to musí byť vaším programom, mladí tretieho tisícročia! Je veľmi potrebné, aby povstala nová generácia apoštolov, ktorí budú pevne ukotvení v Kristovom slove, schopní odpovedať na výzvy dnešných čias a pripravení všade šíriť evanjelium. To od vás žiada Pán, k tomu vás pozýva Cirkev a to očakáva od vás tento svet, i keď si to možno neuvedomuje. A ak vás Ježiš zavolá, nemajte strach mu ochotne odpovedať, najmä ak vám navrhne, aby ste ho nasledovali v zasvätenom živote alebo v kňazstve. Nemajte strach - dôverujte mu a nebudete sklamaní!
Drahí priatelia, počnúc 21. svetovým dňom mládeže, ktorý budeme sláviť 9. apríla, na Kvetnú nedeľu, začneme v myšlienkach putovať k Svetovým dňom mládeže, ktoré sa uskutočnia v júli 2008 v Sydney. Pripravujme sa na toto veľké stretnutie spoločným zamýšľaním sa nad témou Duch Svätý a misia, a to po etapách. Toho roku zamerajte pozornosť na Ducha Svätého, Ducha pravdy, ktorý nám odhaľuje Krista, vtelené Slovo, otvárajúc každému srdce pre slová spásy vedúce k plnej pravde. V budúcom roku, roku 2007, budeme meditovať nad úryvkom z Jánovho evanjelia „aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás” (Jn 13, 34),  pričom si hlbšie uvedomíme, že Duch Svätý je Duchom lásky, ktorý v nás vzbudzuje Božiu lásku a robí nás citlivými na materiálne a duchovné potreby bratov. Napokon dôjdeme k svetovému stretnutiu roku 2008 pod mottom: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8).
Už odteraz, milí mladí, vzývajte v atmosfére neprestajného počúvania Božieho slova Ducha Svätého, Ducha sily a svedectva, aby vás urobil schopnými bez strachu ohlasovať evanjelium až po končiny zeme. Nech vám je pri tom Mária, ktorá bola s apoštolmi prítomná vo večeradle, Matkou a nech vás vedie. Nech vás učí prijímať Božie slovo, uchovávať ho a premýšľať o ňom vo vašich srdciach (porov. Lk 2, 19), ako to robila ona sama po celý život. Nech vás povzbudzuje, aby ste povedali Pánovi „áno“ svojím životom, keď budete „poslúchať vo viere“. Nech vám pomáha, aby ste zostali pevní vo viere, stáli v nádeji, vytrvalí v láske a neprestajne poslušní Božiemu slovu. A ja vás pri tom budem sprevádzať svojou modlitbou a zo srdca vás všetkých žehnám.

Vo Vatikáne 22. februára 2006, na sviatok Katedry svätého Petra

BENEDIKT XVI.