POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA MLÁDEžI SVETA
PRI PRÍLEŹITOSTI 20. SVETOVÉHO DŇA MLÁDEŹE

2005



„Prišli sme sa mu pokloniť“
(Mt 2, 2)

Najdrahší mladí!

1. Toho roku sme slávili 19. svetový deň mládeže, meditujúc nad želaním, ktoré vyslovili niektorí Gréci, keď pri príležitosti veľkonočných sviatkov prišli do Jeruzalema: „Chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12, 21). A hľa, už sme na ceste do Kolína nad Rýnom, kde sa bude v auguste 2005 konať 20. svetový deň mládeže.

Téma nastávajúceho svetového mládežníckeho stretnutia „Prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2, 2) umožňuje mladým zo všetkých svetadielov prejsť v duchu cestou mudrcov od východu – ktorých relikvie sú na základe úctyhodnej tradície uctievané práve v Kolíne n. R. – a nájsť tak ako oni Mesiáša všetkých národov.

Kristovo svetlo v skutočnosti osvietilo už rozum a srdcia týchto mudrcov. „Odišli“ (Mt 2, 9), hovorí evanjelista, s odvahou sa vydajúc na neznáme cesty a nastúpiac na dlhú, neľahkú púť. Neváhali zanechať všetko, aby nasledovali hviezdu, ktorú videli vychádzať na východe (porov. Mt 2, 1). Napodobňujúc mudrcov, sa aj vy, drahí mladí, pripravujete vydať sa zo všetkých končín zeme na cestu do Kolína n. R.. Dôležité však je, aby ste sa nezaoberali len praktickou stránkou organizovania Svetového dňa mládeže, ale v prvom rade je potrebné venovať sa duchovnej príprave, v atmosfére viery a načúvania Božieho slova.

2.„A hľa, hviezda... išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa“ (Mt 2, 9). Mudrci prišli až do Betlehema, lebo sa nechali poslušne viesť hviezdou. Ba dokonca, „ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali“ (Mt 2, 10). Najdrahší, je veľmi dôležité, naučiť sa skúmať znamenia, ktorými nás Boh volá a vedie. Keď sme si vedomí toho, že nás vedie, naše srdce zakúša opravdivú a hlbokú radosť, sprevádzanú vrúcnou túžbou stretnúť sa s ním a stálou snahou poslušne ho nasledovať.

„Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou“ (Mt 2, 11). Na prvý pohľad nič mimoriadne. Avšak toto Dieťa je iné ako ostatné: je to jednorodený Boží Syn, ktorý sa zriekol svojej prirodzenosti (porov. Flp 2, 7) a prišiel na zem, aby zomrel na kríži. Zostúpil medzi nás a stal sa chudobným, aby zjavil Božiu slávu, ktorú budeme naplno kontemplovať v nebesiach, našej blaženej vlasti.

Kto by vedel vymyslieť väčšie znamenie lásky? Stojíme vo vytržení pred tajomstvom Boha, ktorý sa uponížil, aby vzal na seba našu ľudskú prirodzenosť a obetoval sa za nás na kríži (porov. Flp 2, 6 – 8). Vo svojej chudobe prišiel, aby ponúkol spásu hriešnikom. On, ktorý – ako pripomína svätý Pavol – „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2Kor 8, 9). Ako vzdať Bohu vďaku za takú blahosklonnú dobrotu?

3. Mudrci sa stretli s Ježišom v meste Bet-lehem, čo značí dom chleba. V skromnej betlehemskej jaskyni mrzlo na troche slamy „pšeničné zrno“, ktoré odumrúc prinesie „veľkú úrodu“ (Jn 12, 24). Keď Ježiš počas svojho verejného života hovoril o sebe a o svojom spásnom poslaní, siahal po obraze chleba. Povedal: „Ja som chlieb života“, „ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba“, „chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6, 35.41.51).

Keď s vierou kráčame po Spasiteľovej ceste, od chudoby jasličiek až po opustenosť kríža, lepšie pochopíme tajomstvo jeho lásky, ktorá vykupuje ľudstvo. V Dieťati, ktoré Mária uložila do jasieľ, je človek–Boh, ktorého vidíme pribitého na kríž. Ten istý Spasiteľ je prítomný vo sviatosti Eucharistie. V betlehemskej maštali sa mu v biednom zovňajšku novorodenca klaňajú Mária, Jozef a pastieri; my sa mu klaniame v premenenej hostii, kde je prítomný telom, krvou, dušou i božstvom a ponúka sa nám ako pokrm večného života. Svätá omša sa teda stáva skutočným stretnutím lásky s tým, ktorý sa úplne vydal za nás. Drahí mladí, neváhajte mu odpovedať, keď vás pozýva „na Baránkovu svadobnú hostinu“ (Zjv 19, 9). Počúvajte ho, náležito sa  pripravujte a pristupujte k svätému prijímaniu, a to najmä v tomto Eucharistickom roku (október 2004 – 2005), ktorý som vyhlásil pre celú Cirkev.

4.„Padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2, 11). Ako v Dieťati, ktoré Mária drží vo svojom náručí, mudrci spoznávajú a uctievajú toho, ktorého čakali národy a ohlasovali proroci, tak dnes sa mu môžeme klaňať v Eucharistii a spoznávať ho ako nášho Stvoriteľa, jediného Pána a Spasiteľa.

„Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu“ (Mt 2, 11). Dary, ktoré mudrci prinášajú Mesiášovi, symbolizujú pravé uctievanie. Zlatom zdôrazňujú jeho kráľovské božstvo; kadidlom ho uznávajú za kňaza Novej zmluvy; darovaním myrhy ho oslavujú ako proroka, ktorý vyleje vlastnú krv, aby zmieril ľudstvo s Otcom.

Drahí mladí, ponúknite aj vy Pánovi zlato vášho života, totiž slobodu nasledovať ho z lásky, verne odpovedajúc na jeho volanie; nechajte k nemu vystupovať kadidlo vašej vrúcnej modlitby na jeho chválu a slávu; darujte mu myrhu, v cite plnom vďačnosti voči nemu, pravému človeku, ktorý nás až tak miloval, že zomrel za nás na Golgote ako zločinec.

5. Buďte ctiteľmi jediného, pravého Boha a priznajte mu prvé miesto vo svojom živote! Modlárstvo je stálym pokušením človeka. Existujú, žiaľ, ľudia, ktorí hľadajú riešenie svojich problémov v náboženských praktikách, ktoré nie sú zlučiteľné s kresťanskou vierou. Tlak veriť vo falošné mýty úspechu a moci je silný; rovnako nebezpečné je prijať hmlisté predstavy o posvätne, ukazujúce Boha ako formu vesmírnej energie alebo inými spôsobmi, ktoré nie sú v zhode s katolíckou náukou.

Milí mladí, nepodľahnite lživým ilúziám a dočasným módam, ktoré neraz zanechávajú za sebou tragické duchovné prázdno! Odmietajte vábenie peňazí, konzumu a ľstivej moci, ktoré občas prezentujú masmédiá.

Uctievanie pravého Boha predstavuje autentický čin odporu voči každej forme modlárstva. Milujte Krista: on je skalou, na ktorej si budujte svoju budúcnosť a spravodlivejší, solidárnejší svet. Ježiš, Knieža pokoja, je prameňom odpustenia a zmierenia, ktorý môže zo všetkých členov ľudskej rodiny urobiť bratov a sestry.

6.„Inou cestou sa vrátili do svojej krajiny“ (Mt 2, 12). Evanjelium dodáva, že po tom, ako mudrci stretli Krista, vrátili sa do svojej krajiny „inou cestou“. Táto zmena smeru môže symbolizovať konverziu u tých, ktorí sa stretnú s Ježišom a sú povolaní stať sa podľa jeho želania pravými ctiteľmi (porov. Jn 4, 23 – 24). To však znamená napodobňovať jeho spôsob konania a urobiť zo seba, ako píše apoštol Pavol, „živú, svätú, Bohu milú obetu”. Apoštol ďalej píše, že sa nemožno pripodobňovať tomuto svetu, ale treba sa premeniť obnovou zmýšľania, „aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé” (porov. Rim 12, 1 – 2).

Počúvanie a uctievanie Krista vedie k odvážnym rozhodnutiam a k prijatiu často až hrdinských riešení. Ježiš je náročný, pretože chce naše pravé šťastie. Niektorých povoláva, aby všetko zanechali a nasledovali ho v kňazskom alebo zasvätenom živote. Kto pocíti toto pozvanie, nech nemá strach odpovedať naň „áno“ a veľkodušne ho nasledovať. No okrem povolaní na zasvätený život jestvuje aj vlastné povolanie každého pokrsteného: je to povolanie dosahovať „vysokú úroveň každodenného kresťanského života“, ktorej vyjadrením je svätosť (porov. Novo millennio ineunte, 31). Stretnutie s Kristom a prijatie jeho evanjelia mení život a vedie k odovzdávaniu vlastnej skúsenosti ostatným.

Veď existujú toľkí naši súčasníci, ktorí ešte nepoznajú Božiu lásku alebo sa snažia naplniť si srdce malichernými náhradami. Preto je veľmi naliehavé stať sa svedkami lásky kontemplovanej v Kristovi. Pozvanie zúčastniť sa na Svetovom dni mládeže platí aj pre vás, drahí priatelia, ktorí nie ste pokrstení a ktorí sa nehlásite k Cirkvi. Veď či nie ste i vy smädní po Absolútne a nehľadáte „niečo“, čo dá vášmu životu zmysel? Obráťte sa na Krista a nebudete sklamaní.

7. Drahí mladí, Cirkev potrebuje autentických svedkov novej evanjelizácie: mužov a ženy, ktorých život sa zmenil po stretnutí s Ježišom; mužov a ženy, ktorí sú schopní odovzdať túto svoju skúsenosť ostatným. Cirkev potrebuje svätých. Všetci sme povolaní na svätosť, lebo len svätí môžu obnoviť ľudstvo. Na tejto ceste evanjeliového hrdinstva nás už mnohí predišli a povzbudzujem vás do toho, aby ste ich často prosili o príhovor. Počas stretnutia v Kolíne n. R. niektorých z nich lepšie spoznáte, ako napr. svätého Bonifáca, apoštola Nemecka, a kolínskych svätých, Uršuľu, Alberta Veľkého, Teréziu Benediktu z Kríža (Editu Steinovú) a blahoslaveného Adolfa Kolpinga. Spomedzi nich chcem osobitne spomenúť svätéhoAlberta a svätú Teréziu Benediktu z Kríža, ktorí s rovnakým vnútorným postojom ako mudrci z východu zapálene hľadali pravdu. Neváhali dať aj svoje intelektuálne schopnosti do služby viery, svedčiac tak o tom, že viera a rozum sú navzájom spojené a vzájomne sa na seba odvolávajú.

Najdrahší mladí, ktorí ste už v duchu na ceste do Kolína n. R., pápež vás sprevádza svojou modlitbou. Nech Mária, „eucharistická žena“ a Matka múdrosti, povzbudzuje vaše kroky a osvecuje vaše rozhodnutia, nech vás učí milovať to, čo je pravé, dobré a pekné. Nech vás všetkých privedie k svojmu Synovi, ktorý jediný môže uspokojiť najhlbšie túžby ľudského srdca i rozumu.

Posielam vám svoje požehnanie.

V Castel Gandolfo 6. augusta 2004

JÁN PAVOL II.