POSOLSTVO
SVÄTÉHO OTCA

JÁNA PAVLA II.

NA PÔSTNE OBDOBIE ROKU 2000



Ja budem s vami až do konca časov (porov. Mt 28, 20)

Drahí bratia sestry!

1. Slávenie Pôstneho obdobia, ako času obrátenia a zmierenia, nadobúda v tomto roku osobitný charakter, pretože spadá do Veľkého jubilea roku 2000. Pôstny čas predstavuje v skutočnosti vrchol tej cesty obrátenia a zmierenia, ktorú Jubileum, rok Pánovej milosti, predkladá všetkým veriacim, aby si ňou obnovili svoj vzťah ku Kristovi a ohlasovali jeho tajomstvo spásy v novom tisícročí s obnovenou horlivosťou. Pôstne obdobie pomáha kresťanom hlbšie vniknúť do tohto "tajomstva od vekov skrytého" (porov. Ef 3, 9): privádza ich k tomu, aby sa skúmali vo svetle slova živého Boha a vyžaduje od nich, aby sa vzdali svojho egoizmu a prijali spásny účinok Ducha Svätého.

2. Pre hriechy sme boli mŕtvi (porov. Ef 2, 5): tak popisuje svätý Pavol situáciu človeka bez Krista. To je dôvod, pre ktorý Boží Syn prijal na seba ľudskú prirodzenosť a oslobodil ju z otroctva hriechu a smrti.
Človek denne zažíva toto otroctvo, ktorého hlboké korene pozoruje vo svojom vlastnom srdci (porov. Mt 7, 11). Niekedy sa prejavuje v tragickej a celkom novej podobe, ako tomu bolo pri veľkých tragédiách dvadsiateho storočia, ktoré hlboko poznačili život nespočetných spoločenstiev a jednotlivcov, obetí krutého násilia. Nútené deportácie, systematické vyhladzovanie celých národov, porušovanie základných ľudských práv – to sú tragédie, ktoré žiaľ i dnes ponižujú ľudstvo. Aj v dennom živote sa prejavujú rôzne formy zneužívania moci, nenávisti, ponižovania druhých a klamstva, ktorých obeťou i pôvodcom je človek. Ľudstvo je poznačené hriechom. Jeho tragická situácia nám pripomína znepokojujúce zvolanie Apoštola národov: "Nik nie je spravodlivý, veru, celkom nik" (Rim 3, 10; porov. Ź 14, 3).

3. Tvárou v tvár temnote hriechu a neschopnosti človeka oslobodiť sa vlastnými silami sa v celom svojom lesku ukazuje Kristovo spásonosné dielo: "Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť" (Rim 3, 25). Kristus je Boží Baránok, ktorý na seba vzal hriech sveta (porov. Jn 1, 29). On prijal ľudské jestvovanie "až po smrť, až po smrť na kríži" (porov. Flp 2, 8), aby oslobodil človeka z otroctva zla a znovu mu vrátil prvotnú dôstojnosť Božieho dieťaťa. Toto je veľkonočné tajomstvo, v ktorom sme znovuzrodení! V ňom, ako to pripomína veľkonočná sekvencia: "Súboj divný viedli spolu život i smrť ukrutná". Cirkevní otcovi potvrdzujú, že v Ježišovi Kristovi napáda diabol celé ľudstvo a chytá ho do osídiel smrti, z ktorých je však oslobodené víťaznou silou vzkriesenia. Vo vzkriesenom Pánovi je zlomená moc smrti a človeku sa ponúkla možnosť prostredníctvom viery vstúpiť do spoločenstva s Bohom. Ten, čo verí, dostáva pôsobením Ducha Svätého pravý Boží život, ako "prvý dar veriacim" (Štvrtá eucharistická modlitba). Vykúpenie zavŕšené na kríži tak obnovuje svet a uskutočňuje zmierenie Boha s človekom a ľudí navzájom.

4. Jubilejný rok je časom milosti, v ktorom sme vyzvaní otvoriť sa osobitným spôsobom milosrdenstvu Otca, ktorý sa v Synovi sklonil k človeku, a zmiereniu, ktoré je veľkým Kristovým darom. Tento rok sa má teda stať pre kresťanov, ale aj pre všetkých ľudí dobrej vôle, vzácnym časom na to, aby zakúsili obnovenú silu Božej lásky, ktorá odpúšťa a uzmieruje. Boh ponúka svoje milosrdenstvo každému, kto ho chce prijať, aj keď je vzdialený a pochybuje. Dnešnému človekovi, unavenému všednosťou a falošnými ilúziami, sa takto ponúka možnosť vydať sa na cestu vedúcu k plnému životu. V tejto súvislosti je Pôstne obdobie Svätého roku 2000 "milostivým časom, dňom spásy" (2 Kor 6, 2) a zvlášť vhodnou príležitosťou "zmieriť sa s Bohom" (2 Kor 5, 20).
Počas Svätého roku ponúka Cirkev rôzne možnosti na osobné a spoločenské zmierenie. Každá diecéza určila zvláštne miesta, kde môžu veriaci prísť a zažiť osobitnú prítomnosť Boha, v jeho svetle spoznať vlastnú hriešnosť a prostredníctvom sviatosti zmierenia sa vydať na novú životnú cestu. Výnimočný význam má púť do Svätej zeme a do Ríma, ktoré sú výsadnými miestami stretnutia s Bohom, lebo zohrali jedinečnú úlohu v dejinách spásy. Či sa nemáme aspoň v duchu vydať na cestu do krajiny, ktorá bola pred dvetisíc rokmi svedkyňou Kristovho príchodu? Tam sa "Slovo stalo telom" (Jn 1, 14) a on sa "vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha a u ľudí" (Lk 2, 52). Tam "chodil po všetkých mestách a dedinách,... hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu" (Mt 9, 35). Tam zavŕšil poslanie, ktoré mu zveril Otec (porov. Jn 19, 30) a na vznikajúcu Cirkev vylial Ducha Svätého (porov. Jn 20, 22).
Aj ja dúfam, že sa práve v Pôstnom období roku 2000 dostanem ako pútnik do Pánovej zeme, k prameňom našej viery, aby som tam oslávil dvetisícročné jubileum Božieho vtelenia. Pozývam všetkých veriacich, aby ma sprevádzali v modlitbách, kým budem na rôznych zastávkach tejto púte prosiť o odpustenie a zmierenie pre synov a dcéry Cirkvi i celého ľudstva.

5. Cesta obrátenia vedie k zmiereniu s Bohom a k plnosti nového života v Kristovi, života viery, nádeje a lásky. Tieto tri čnosti sa nazývajú "teologálne", pretože sa vzťahujú priamo na Boha v jeho tajomstve. Boli tiež predmetom osobitného štúdia počas troch rokov prípravy na Veľké jubileum. Slávenie Svätého roku teraz vyžaduje od každého kresťana, aby plnšie a uvedomelejšie žil tieto čnosti a svedčil o nich. Milosť Jubilea je predovšetkým podnetom k obnoveniu osobnej viery. Ona spočíva v pripojení sa k ohlasovaniu veľkonočného tajomstva, cez ktoré veriaci spoznáva, že v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi mu bola darovaná spása. Vo viere mu denne daruje svoj život; prijíma všetko, čo mu Pán pripravil vo vedomí, že Boh ho miluje. Viera je "áno" človeka Bohu, jeho "amen". Príkladom veriaceho človeka pre židov, kresťanov a moslimov je Abrahám: plný dôvery v prisľúbenie nasleduje Boží hlas, ktorý ho volá vydať sa na cestu do neznáma. Viera nám pomáha odkrývať stopy milujúcej prítomnosti Boha v stvorení, v ľuďoch, v dejinných udalostiach, no predovšetkým v Kristovom diele a posolstve, ktoré podnietilo ľudí dívať sa ďalej, ako len na seba a na vonkajšie zdanie, k transcendentu, kde sa ukrýva tajomstvo Božej lásky ku každému stvoreniu.
Milosťou Jubilea nás Boh tiež pozýva znovu prebudiť našu nádej. V Kristovi je totiž sám čas vykúpený a otvára sa pohľadu na nekonečnú radosť a plné spoločenstvo s Bohom. Pre kresťana je čas poznačený očakávaním nebeskej svadobnej hostiny, ktorá sa denne v predstihu sprítomňuje v eucharistickej hostine. S pohľadom upretým na ňu "Duch i nevesta volajú: Príď!" (Zjv 22, 17) a živia nádej, ktorá chráni čas pred jednoduchým opakovaním a dáva mu pravý zmysel. Čnosťou nádeje kresťan svedčí o tom, že napriek zlu a všetkým obmedzeniam obsahujú v sebe dejiny semeno dobra, ktoré Pán rozvije do plnosti. Hľadí teda v ústrety novému tisícročiu bez strachu a čelí výzvam a očakávaniu budúcnosti s dôverčivou istotou, ktorá sa rodí z viery v Pánovo prisľúbenie. Nakoniec od nás Pán prostredníctvom Jubilea vyžaduje, aby sme znovu oživili svoju lásku. Kráľovstvo, ktoré na konci vekov Kristus zjaví v jeho plnej nádhere, je už prítomné tam, kde ľudia žijú podľa Božej vôle. Cirkev je povolaná vydávať svedectvo o spoločenstve (communio), pokoji a láske, ktoré charakterizujú toto kráľovstvo. Pri tomto poslaní si je Cirkev vedomá toho, že viera bez skutkov je mŕtva (porov. Jak 2, 17). Cez lásku k blížnym kresťan robí viditeľnou Božiu lásku k človeku, ktorá sa zjavila v Kristovi, a poukazuje na jeho prítomnosť vo svete "až do konca časov". Láska nie je pre kresťana len gestom alebo ideálom, ale možno povedať, že je predĺžením prítomnosti Krista, ktorý sa sám daruje.
Z príležitosti Pôstneho obdobia je každý – bohatý i chudobný – pozvaný sprítomňovať Kristovu lásku veľkodušnými skutkami lásky. V tomto Jubilejnom roku je naša láska osobitne vyzvaná, aby našim bratom a sestrám, ktorým chýbajú životne nevyhnutné veci, obetiam hladu, násilia či nespravodlivosti, prejavovala Kristovu lásku. Toto je spôsob, ako možno uskutočniť ideál slobody a bratstva prítomný už vo Svätom Písme, ktorý nám Svätý rok znovu predkladá. Pradávne hebrejské jubileum vyžadovalo oslobodenie otrokov, odpustenie dlhov a pomoc chudobným. Dnes je veľa ľudí, najmä v takzvanom treťom svete, postihnutých novými formami otroctva a tragickou chudobou. Je to výkrik utrpenia a beznádeje, ktorý musí vzbudiť pozornosť a ochotu všetkých, čo kráčajú po ceste Jubilea. Ako môžeme prosiť o milosť Jubilea, ak sme necitliví k potrebám núdznych, ak nepracujeme na tom, aby mali všetko potrebné pre dôstojný život?
Nech je začínajúce tisícročie časom, v ktorom bude konečne vypočuté a bratsky prijaté volanie mnohých ľudí, našich bratov a sestier, ktorí neraz nemajú ani len minimum potrebné pre život. Źelám si, aby kresťania na rôznych úrovniach podporovali konkrétne iniciatívy, zamerané na spravodlivé rozdelenie majetkov a celostný ľudský rozvoj každého jednotlivca.

6. "Ja budem s vami až do konca časov". Týmito slovami nás Ježiš uisťuje, že pri ohlasovaní a žití evanjelia lásky nie sme sami. Aj v tomto Pôstnom období roku 2000 nás znova vyzýva vrátiť sa k Otcovi, ktorý nás čaká s otvorenou náručou, aby nás premenil na živé a účinné znamenia jeho milosrdnej lásky.
Márii, Matke všetkých trpiacich a Matke Božieho milosrdenstva, zverujeme svoje úmysly a predsavzatia. Ona nech je jasnou hviezdou na našej ceste v novom tisícročí.
S týmito želaniami privolávam na všetkých požehnanie Trojjediného Boha, ktorý je začiatkom i koncom všetkých vecí a ku ktorému sa "až do konca časov" vznáša hymnus dobrorečenia a chvály: "Skrze neho, s ním a v ňom, máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote Ducha Svätého, všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Amen"


V Castelgandolfe, 21. septembra 1999

Ján Pavol II.