POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II.
NA PÔSTNE OBDOBIE 2005


„Lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie.“ (Dt 30, 20)

Drahí bratia a sestry!

1. Každoročne sa nám ponúka Pôstne obdobie ako čas, ktorý má slúžiť na zintenzívnenie našej modlitby a pokánia, aby sme si otvorili srdcia poslušnému prijatiu Božej vôle. V ňom sa nám ukazuje duchovná cesta pripravujúca nás na prežitie veľkého tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania predovšetkým vytrvalejším počúvaním Božieho slova a obetavejším praktizovaním umŕtvovania, vďaka ktorému môžeme veľkorysejšie pomáhať blížnemu v núdzi.

Toho roku by som chcel, najdrahší bratia a sestry, upriamiť vašu pozornosť na nanajvýš aktuálnu tému, ktorú dobre vystihujú nasledujúce verše z Knihy Deuteronómium: „Lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine“ (Dt 30, 20). Týmito slovami sa Mojžiš obracia na svoj ľud, vyzývajúc ho, aby zachovával zmluvu s Jahvem v Moabsku: „Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu“ (Dt 30, 19 – 20). Vernosť tejto zmluve s Bohom je pre Izrael zárukou na „dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá“(Dt 30, 20). Dosiahnutie veku zrelosti je v biblickom pohľade znamením žehnajúcej dobrotivosti Najvyššieho. „Dlhodobé prebývanie“ je potom osobitným Božím darom.

Počas tohto Pôstneho obdobia vás chcem pozvať zamyslieť sa nad úlohou, ktorú sú povolaní zohrávať v spoločnosti a v Cirkvi starí ľudia, hlbšie si ju uvedomiť a uspôsobiť tak svojho ducha na ich láskavé prijatie, ktoré im má byť vždy vyhradené. V dnešnej spoločnosti sa aj vďaka prispeniu vedy a medicíny ľudský život predlžuje, následkom čoho rastie počet starých ľudí. To predpokladá, že bude potrebné venovať ľuďom tretieho veku osobitnú pozornosť, aby sme im pomohli naplno využiť ich schopnosti a zapojiť sa do služby celému ľudstvu. Starostlivosť o starých, najmä keď prekonávajú ťažké chvíle, musí ležať na srdci predovšetkým veriacim v cirkevných spoločenstvách na Západe, kde je tento problém zvlášť prítomný.

2. Źivot človeka je vzácnym darom, ktorý treba milovať a brániť v každej jeho fáze. Prikázanie „Nezabiješ!“ si žiada, aby sme život vždy rešpektovali a zveľaďovali, a to od jeho počiatku až po prirodzený zánik. Toto prikázanie platí, aj keď prichádzajú choroby a úbytok síl redukuje nezávislosť ľudskej bytosti. Ak sa starnutie s jeho nevyhnutnými obmedzeniami prijíma pokojne, vo svetle viery, môže sa stať cennou príležitosťou na lepšie pochopenie tajomstva kríža, dávajúce ľudskej existencii plný zmysel.

Starý človek potrebuje, aby ho v tomto ohľade chápali a pomáhali mu. Chcel by som k tomu poznamenať, že si veľmi vážim tých, ktorí sa snažia naplniť túto požiadavku, a vyzývam aj ďalších ochotných ľudí, aby využili nastávajúce Pôstne obdobie a tiež prispeli k jej napĺňaniu. To umožní mnohým starým ľuďom, aby sa necítili byť pre spoločenstvo, či dokonca pre vlastnú rodinu príťažou, keď sú v situácii osamelosti vystavení pokušeniu uzavrieť sa a zmalomyseľnieť.

Je potrebné, aby vo verejnosti vzrastalo vedomie, že starí ľudia sú v každom prípade prameňom bohatstva, ktorý je nedocenený. Preto by sa mala posilniť ekonomická podpora i legislatívne iniciatívy umožňujúce, že nebudú vylúčení zo spoločenského života. Pravda je, že v posledných desaťročiach si spoločnosť začala viac všímať ich potreby a medicína vyvinula liečebné postupy, ktoré sú spolu s celistvým prístupom k chorému prospešné najmä pre dlhodobo chorých.

3. Väčšie množstvo času, ktoré je v tejto fáze ľudského života k dispozícii, ponúka starším osobám príležitosť riešiť otázky, ktoré možno predtým pre úzko vymedzené záujmy alebo pre iné priority prehliadali. Vedomie blízkosti cieľa vedie starého človeka k tomu, aby sa sústredil len na podstatné, kladúc dôraz na to, čo nemôže byť rokmi zničené.

Práve vďaka týmto podmienkam môže starý človek plniť v spoločnosti svoju úlohu. Ak je pravda, že človek žije z dedičstva predkov, a jeho budúcnosť závisí v prevažnej miere od toho, ako mu boli odovzdané kultúrne hodnoty národa, ku ktorému patrí, múdrosť a skúsenosť starších ľudí môže byť svetlom na jeho ceste vývoja k čoraz dokonalejšej spoločnosti.

Aké dôležité je objaviť toto vzájomné obohacovanie sa medzi generáciami! Pôstne obdobie so svojou naliehavou výzvou na obrátenie a na solidaritu nás toho roku vedie k tomu, aby sme sa zamerali na tieto dôležité témy, ktoré sa týkajú všetkých. Čo by sa stalo, keby sa Boží ľud prispôsobil určitému súčasnému zmýšľaniu považujúcemu týchto našich bratov a sestry za neužitočných, keď sú ich schopnosti obmedzené vekom alebo chorobou? A naopak, aké odlišné by bolo spoločenstvo, počnúc rodinou, keby sa snažilo byť voči nim stále otvorené a prijímalo ich!

4. Najdrahší bratia a sestry, počas Pôstneho obdobia sa s pomocou Božieho slova zamyslime nad tým, aké je dôležité, aby každé spoločenstvo s láskavou chápavosťou sprevádzalo starnúcich ľudí. Navyše je dobré dôverne si privyknúť na tajomstvo smrti, aby sa naše konečné stretnutie s Bohom uskutočnilo v ovzduší vnútorného pokoja, s vedomím, že sme prijímaní tým, ktorý nás utkal v živote našej matky (porov. Ź 139, 13b) a stvoril nás na svoj obraz a podobu (porov. Gn 1, 26).

Mária, ktorá je na ceste Pôstnym obdobím našou vodkyňou, nech vedie všetkých veriacich, a osobitne tých starších, k čoraz hlbšiemu poznaniu Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych a ktorý je posledným dôvodom nášho bytia. Nech prosí za každého z nás spolu so svätou Annou a svätým Joachimom teraz i v hodine našej smrti tá, ktorá je vernou služobnicou svojho božského Syna.

Všetkým udeľujem svoje požehnanie!

Vo Vatikáne 8. septembra 2004

JÁN PAVOL II.