POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II.
NA 37. SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB ZA POVOLANIA


14. mája 2000 – Štvrtá veľkonočná nedeľa



Téma: "Eucharistia, prameň každého povolania a služby v Cirkvi"

Ctihodní bratia v biskupskej službe,
najdrahší bratia a sestry celého sveta!


Svetový deň modlitieb za povolania, ktorý sa bude sláviť v radostnom ovzduší veľkonočných sviatkov, čo ešte viac zintenzívni oslavy Jubilea, mi ponúka príležitosť, aby som sa spolu s vami zamyslel nad Božím darom povolania a podelil sa s vami o vašu starosť o povolania k posvätnej službe a k zasvätenému životu. Téma, ktorú vám chcem tohto roku predložiť harmonizuje so slávením Veľkého jubilea. Rád by som s vami uvažoval o Eucharistii, prameni každého povolania a služby v Cirkvi. Nie je snáď Eucharistia tajomstvom živého Krista, ktorý koná v dejinách? Ježiš v Eucharistii naďalej povoláva nasledovať ho a každému človeku ponúka "plnosť času".

1. "Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy" (Gal 4, 4).
"Plnosť času sa stotožňuje s tajomstvom vtelenia Slova... a tajomstvom vykúpenia sveta" (Tertio millennio adveniente, 1): v Synovi, ktorý je jednej podstaty s Otcom a stal sa človekom v lone Panny, sa začína a napĺňa očakávaný "čas", čas milosti a milosrdenstva, čas spásy a zmierenia. Kristus zjavuje pred zrakom celého stvorenia a osobitne človeka obraz Boha. On "v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania" (Gaudium et Spes, 22) ukrytého v srdci Večného. Tajomstvo vteleného Slova sa naplno vyjaví iba vtedy, keď ho bude naplno uskutočňovať každý muž a každá žena, synovia v Synovi, údy jeho mystického Tela, ktorým je Cirkev.
Jubileum, a osobitne toto, v ktorom slávime 2000 rokov príchodu Božieho Syna v čase a tajomstvo vykúpenia, povzbudzuje každého veriaceho uvažovať o svojom osobnom povolaní, aby doplnil to, čo v jeho živote chýba utrpeniu Syna pre jeho telo, ktorým je Cirkev (porov. Kol 1, 24).

2. «A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?"» (Lk 24, 30-32).
Eucharistia predstavuje vrcholný okamih, v ktorom Ježiš vo svojom pre našu spásu darovanom tele a vyliatej krvi odhaľuje tajomstvo svojej totožnosti a ukazuje zmysel povolania každého veriaceho. Vskutku, celý význam ľudského života je v tomto tele a v tejto krvi, pretože cez ne prišli k nám život a spása. S nimi sa musí dajakým spôsobom stotožniť samo jestvovanie každého človeka, ktoré sa realizuje v miere, v akej je schopné stať sa darom pre druhých.
V Eucharistii je toto všetko tajomne naznačené v znakoch chleba a vína, v pamiatke Pánovej Veľkej noci: veriaci, ktorý sa živí týmto darovaným telom a vyliatou krvou, dostane silu premeniť sa na dar. Ako to vraví svätý Augustín: "Buďte to, čo prijímate a prijmite to, čo ste" (Discorso 272, 1: Nella Pentecoste).
Pri stretnutí s Eucharistiou niektorí objavujú, že sú povolaní stať sa služobníkmi oltára, iní zasa, že majú rozjímať o kráse a hĺbke tohto tajomstva, ďalší, že majú zahrnúť láskou chudobných a slabých a ešte iní, že z nej majú čerpať premieňajúcu silu v skutočnostiach a prejavoch každodenného života. Každý veriaci nachádza v Eucharistii nielen kľúč, ktorý mu vysvetľuje jeho vlastnú existenciu, ale aj odvahu uskutočniť ju, a tak v rozdielnosti chariziem a povolaní vytvárať v dejinách jediné Kristovo telo.
V rozprávaní o emauzských učeníkoch (Lk 24, 13-35) svätý Lukáš ukazuje, čo sa stane v živote toho, kto žije Eucharistiu. Keď sa "pri lámaní chleba", ktoré robil "cudzinec", otvorili učeníkom oči, spomenuli si, že im srdce horelo v hrudi, kým ho počúvali vysvetľovať Písma. V tomto horiacom srdci môžeme vidieť dejiny a objavenie každého povolania, ktoré nie je len prechodným pocitom, ale stále istejším a silnejším chápaním toho, že Eucharistia a Veľká noc Syna budú stále viac Eucharistiou a Veľkou nocou jeho učeníkov.

3. "Napísal som vám, mládenci, lebo ste silní a Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého" (porov. 1 Jn 2, 14).
Tajomstvo Božej lásky "od vekov a pokolení skryté" (Kol 1, 26) sa nám teraz odhalilo v "slove kríža" (1 Kor 1, 18), ktoré keď ostáva vo vás, drahá mládež, bude vašou silou i vaším svetlom a odhalí vám tajomstvo osobného povolania. Poznám vaše pochybnosti i vaše námahy, vidím vás často skleslých, chápem obavu, ktorá sa vás zmocňuje vzhľadom na budúcnosť. No súčasne mám v mysli a v srdci krásny obraz toľkých stretnutí s vami na svojich apoštolských cestách, počas ktorých som mohol skonštatovať, že každý z vás úprimne hľadá pravdu a lásku, ktorá vo vás prebýva.
Pán Ježiš si medzi nami postavil svoj stan a z tohto svojho eucharistického príbytku opakuje každému mužovi a každej žene: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním" (Mt 11, 28).
Drahá mládež, choďte v ústrety Ježišovi Spasiteľovi! Milujte ho a klaňajte sa mu v Eucharistii! On je prítomný vo svätej omši, ktorá sviatostne sprítomňuje obetu kríža. Prichádza k nám vo svätom prijímaní a zostáva vo svätostánkoch našich kostolov, pretože je naším priateľom, priateľom všetkých, osobitne vás mladých, ktorí tak veľmi potrebujete dôveru a lásku. Z neho môžete čerpať odvahu stať sa jeho apoštolmi v tomto osobitnom historickom prechode: rok 2000 bude taký, aký ho vy mladí budete chcieť a vytvoríte. Po toľkom násilí a útlaku svet potrebuje mladých, ktorí sú schopní "stavať mosty" zjednotenia a zmierenia; po kultúre človeka bez povolania sú potrební muži a ženy, čo veria v život a prijímajú ho ako povolanie, ktoré pochádza zhora, od Boha, ktorý povoláva, lebo miluje; po atmosfére podozrievania a nedôvery, čo zamoruje ľudské vzťahy, iba odvážni mladí ľudia s otvorenou mysľou a srdcom pre vysoké a ušľachtilé ideály môžu navrátiť krásu a pravdu do života a do ľudských vzťahov. Potom bude tento jubilejný čas pre všetkých skutočne "milostivým Pánovým rokom", Jubileom povolaní.

4. "Otcovia, píšem vám, lebo ste poznali toho, ktorý je od počiatku" (porov. 1 Jn 2, 13)
Každé povolanie je darom od Otca a tak ako všetky dary, čo pochádzajú od Boha, prichádza sprostredkovane cez mnohých ľudí: cez rodičov alebo vychovávateľov, cez pastierov Cirkvi, cez tých, ktorým je priamo zverená služba vzbudzovať povolania, alebo cez obyčajného veriaceho. Týmto posolstvom sa chcem obrátiť na všetky tieto skupiny ľudí, ktoré sú zapojené do odhaľovania a podporovania Božieho volania. Uvedomujem si, že pastorácia, týkajúca sa povolaní je neľahkou službou, no, ako by som vám mohol nespomenúť, že nič nie je tak povznášajúce ako zapálené svedectvo o vlastnom povolaní? Kto s radosťou prežíva tento dar a denne ho živí stretnutím s Eucharistiou, bude vedieť zasiať do sŕdc mnohých mladých dobré semeno verného pripútania sa k Božiemu volaniu. Ježiš k nám prichádza v Eucharistii, uvádza nás do prúdu života cirkevného spoločenstva a robí z nás prorocké znamenia pred svetom.
Rád by som sa tu s láskou a vďakou obrátil na všetkých tých, čo oživujú povolania, na kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a laikov, ktorí sa s nadšením venujú tejto namáhavej službe. Nenechajte sa odradiť ťažkosťami, majte dôveru! Semeno Božieho volania, pokiaľ je zasiate s veľkodušnosťou, prinesie hojné ovocie. Vzhľadom na vážnu krízu povolaní k posvätnej službe a k zasvätenému životu, ktorá sa týka niektorých krajín sveta, je potrebné predovšetkým v tomto Jubilejnom roku 2000 pôsobiť tak, aby každý kňaz, každý zasvätený muž a zasvätená žena, odhalili krásu vlastného povolania a svedčili o nej pred inými. Každý veriaci nech sa stane vychovávateľom k povolaniam bez toho, aby sa obával navrhnúť radikálnu voľbu; nech každé spoločenstvo pochopí ústredné postavenie Eucharistie a potrebu služobníkov eucharistickej obety; celý Boží ľud nech vznáša stále častejšiu a horlivejšiu modlitbu k Pánovi žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy. A nech zverí túto svoju modlitbu príhovorom tej, ktorá je matkou večného Kňaza.

5. Modlitba
Panna Mária, pokorná dcéra Najvyššieho,
v tebe sa zázračne uskutočnilo
tajomstvo Božieho volania.
Ty si obrazom toho, čo spôsobuje Boh
v tom, kto sa mu zverí;
v tebe sloboda Stvoriteľa
povýšila slobodu stvorenia.
Ten, ktorý sa zrodil v tvojom lone
spojil v jedinom rozhodnutí vôle spasiteľnú slobodu Boha
a poslušnú prítulnosť človeka.
Vďaka tebe sa Božie volanie
definitívne spojilo s odpoveďou človeka-Boha.
Ty, prvotina nového života,
opatruješ pre nás všetkých veľkodušné "Áno", plné radosti a lásky.
Svätá Mária, Matka každého volaného,
daj, aby veriaci mali silu
odpovedať s veľkodušnou odvahou na Božiu výzvu
a boli radostnými svedkami lásky k Bohu
a k blížnemu.
Mladá dcéra Siona, Hviezda ranná,
ktorá vedieš kroky ľudstva
cez Veľké jubileum k budúcnosti,
usmerni mladých nového tisícročia
k tomu, ktorý je "pravým svetlom, ktoré osvetľuje každého človeka" (Jn 1,9)
Amen!

Vo Vatikáne, 30. septembra 1999.

Ján Pavol II.