POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA
K XXXVIII. SVETOVÉMU DŇU MODLITIEB
ZA POVOLANIA

6. MÁJA 2001 – 4. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Téma: Źivot ako povolanie

Ctihodní bratia v biskupskej službe,
najdrahší bratia a sestry celého sveta!

1. Nadchádzajúci Svetový deň modlitieb za povolania, ktorý sa bude konať 6. mája 2001, teda niekoľko mesiacov po ukončení Veľkého jubilea, bude mať tému Źivot ako povolanie. Vo svojom posolstve by som sa chcel spolu s Vami pristaviť a zamyslieť nad touto témou, ktorá je bezpochyby dôležitá pre kresťanský život.
Slovo „povolanie veľmi dobre charakterizuje vzťah Boha ku každej ľudskej bytosti v slobode lásky, preto je „každý život povolaním (Pavol VI: Populorum progressio, č. 15). Na konci stvorenia hľadí Boh na človeka a vidí, že je to „veľmi dobré! (porov. Gn 1, 31): utvoril ho „na svoj obraz a podľa svojej podoby , zveril mu do rúk vesmír a povolal ho do dôverného vzťahu lásky.
„Povolanie je slovo, ktoré vedie k pochopeniu dynamizmu Božieho zjavenia a odhaľuje tak človeku pravdu o jeho bytí. „Jedinečnosť ľudskej dôstojnosti, čítame v koncilovom dokumente Gaudium et spes, „spočíva v povolaní človeka byť v spojení s Bohom. Človek je od svojho vzniku pozvaný viesť dialóg s Bohom. Veď jestvuje jedine preto, lebo ho Boh z lásky stvoril a z lásky ho neprestajne udržuje. A žije plne podľa pravdy, iba ak slobodne túto lásku uzná a oddá sa svojmu Stvoriteľovi (č. 19). Na tomto láskyplnom dialógu s Bohom sa zakladá možnosť každého jedinca rozvíjať sa podľa svojej povahy a vlastností, ktoré dostal do daru, a zároveň jeho schopnosť dávať na svojej ceste k plnosti života zmysel dejinám a základným vzťahom svojho každodenného života. .
2. Aby sme život prijímali ako povolanie, na to je potrebná vnútorná sloboda, ktorá vyvoláva v človeku túžbu po budúcnosti a zároveň odmieta predstavu pasívneho, nudného a všedného života. Źivot takto nadobúda hodnotu „prijatého daru, ktorý zo svojej podstaty smeruje k tomu, aby bol znovu darovaný (Nové povolania pre novú Európu, č. 16, b). Človek ukazuje, že je znovuzrodený z Ducha (porov. Jn 3, 3-5), keď sa učí v živote nasledovať cestu nového prikázania: „aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás (Jn 15, 12). Možno povedať, že láska je v istom zmysle DNA Božích detí. Je to „sväté povolanie , ktorým nás Boh povolal „zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus (2 Tim 1, 9-10).
Na počiatku každej cesty k povolaniu je Emanuel, Boh s nami. Dáva nám najavo, že nie sme pri budovaní svojho života sami, lebo Boh kráča s nami, v našich životných úspechoch i pádoch, a ak aj my chceme, s každým z nás má v pláne úžasný, jedinečný a neopakovateľný príbeh lásky, ktorý je zároveň v súlade s celým ľudstvom a vesmírom. Objaviť Božiu prítomnosť vo vlastnom životnom príbehu, necítiť sa viac sirotami, ale vedieť, že máme Otca, ktorému sa môžeme úplne zveriť, to je rozhodujúci okamih, ktorý mení čisto ľudské obzory a privádza človeka k pochopeniu, ako to tvrdí Gaudium et spes, že „nemôže nájsť v plnej miere sám seba, iba ak úprimným darovaním seba samého (č. 24). V týchto slovách Druhého vatikánskeho koncilu je ukryté tajomstvo kresťanského bytia a každej pravej ľudskej sebarealizácie.
3. Dnes sa však toto kresťanské chápanie bytia musí vyrovnať s niektorými charakteristickými črtami západnej kultúry, v ktorej je Boh prakticky odsunutý z každodenného života. Preto je dôležité spoločné zasadenie sa celého kresťanského spoločenstva za „reevanjelizáciu života . Na túto základnú pastoračnú úlohu je potrebné svedectvo mužov a žien, ktorí svojím plodným životom ukazujú, že ich zdroj je v Bohu, ich sila v poslušnosti pôsobeniu Ducha a záruka, ktorá dáva ich každodennej námahe pravý zmysel, je spoločenstvo s Kristom a s Cirkvou. V kresťanskom spoločenstve má každý nájsť svoje osobné povolanie a veľkodušne naň odpovedať. Každý život je povolaním a každý veriaci je pozvaný spolupracovať na budovaní Cirkvi. Na Svetový deň modlitieb za povolania sa však naša pozornosť zvlášť zameriava na naliehavú potrebu vysvätených služobníkov a ľudí ochotných nasledovať Krista na náročnej ceste zasväteného života, kde sa zaväzujú žiť podľa evanjeliových rád.
Potrebujeme vysvätených služobníkov, ktorí sú „trvalou zárukou sviatostnej prítomnosti Krista Spasiteľa vo všetkých dobách a na všetkých miestach (porov. Christifideles laici, č. 55) a hlásaním slova a vysluhovaním Eucharistie a ostatných sviatostí vedú kresťanské spoločenstvá na ceste k večnému životu.
Potrebujeme mužov a ženy, ktorí svojím svedectvom „udržujú v pokrstených vedomie základných evanjeliových hodnôt a pripomínajú „Božiemu ľudu potrebu svätosťou života odpovedať na Božiu lásku, ktorú rozlieva do sŕdc Svätý Duch, a svojím konaním vyjadrovať sviatostné zasvätenie, ktoré sa udialo Božím pôsobením pri krste, birmovaní alebo pri sviatosti posvätenia kňazstva (Vita consecrata, č. 33).
Nech Duch Svätý vzbudí hojné povolania k osobitnému zasväteniu, aby tieto zasvätené osoby podporovali v kresťanskom ľude čoraz veľkodušnejšie prijatie evanjelia a všetkým uľahčovali porozumieť zmyslu bytia ako prejavu Božej krásy a svätosti.
4. V myšlienkach sa teraz uberám k mnohým mladým ľuďom, ktorí túžia po pravých hodnotách a často nie sú schopní nájsť cestu, ktorá k nim vedie. Áno, len Kristus je cesta, pravda a život. A preto je dôležité umožniť im stretnúť sa s Pánom a pomôcť im nadviazať s ním hlboký vzťah. Ježiš musí vstúpiť do ich sveta, ujať sa ich života a otvoriť im srdcia, aby sa ho naučili čoraz dôkladnejšie poznávať, aby krok za krokom sledovali stopy jeho lásky.
Zároveň myslím aj na dôležitú úlohu pastierov Božieho ľudu. Pripomínam im slová Druhého vatikánskeho koncilu: „Najsamprv nech si teda kňazi čo najviac dajú záležať na tom, aby službou slova a svedectvom vlastného života, v ktorom sa jasne prejavuje duch služby a pravá veľkonočná radosť dávali veriacim spoznať vznešenosť a potrebu kňazstva... Na tento účel veľmi účinne slúži starostlivé a múdre duchovné vedenie... Avšak v nijakom prípade sa nemá očakávať, že sa tento Pánov povolávajúci hlas nejakým mimoriadnym spôsobom dostane do uší budúceho kňaza. Skôr si ho možno uvedomiť a rozpoznať ho podľa znakov, po ktorých múdri kresťania každodenne poznávajú Božiu vôľu. A kňazi si majú pozorne všímať tieto znaky (Presbyterorum ordinis, č. 11).
ďalej mám na mysli zasvätených mužov a ženy, povolaných svedčiť o tom, že Kristus je naša jediná nádej; iba z neho je možné čerpať energiu potrebnú pre život, ktorý si zvolili; iba s ním možno čeliť najhlbšej ľudskej túžbe po spáse. Nech prítomnosť a služba zasvätených osôb otvorí srdcia a mysle mladých k obzorom nádeje, plnej Boha, a naučí ich pokore, nezištnej láske a službe. Cirkevný a kultúrny význam zasväteného života sa čoraz väčšmi premieta do špecifických pastoračných úloh, ktoré slúžia na výchovu a formovanie mladých k tomu, aby počúvali Pánovo volanie a v slobode ducha naň veľkodušne a s nadšením odpovedali.
5. Obraciam sa teraz na vás, drahí kresťanskí rodičia, aby som vás povzbudil, nech ste nablízku svojim deťom. Nenechajte ich samy zoči-voči ťažkým rozhodnutiam dospievania a mladosti. Pomôžte im, aby ich nepremohol hon za blahobytom, a veďte ich k pravej radosti, radosti ducha. Nechajte zaznieť v ich srdci, často obťaženom obavami z budúcnosti, oslobodzujúcu radosť z viery. Naučte ich, ako napísal môj ctený predchodca, služobník Boží Pavol VI., „jednoducho vychutnávať mnohoraké ľudské radosti, ktoré im Stvoriteľ dal do cesty: povznášajúcu radosť z jestvovania a zo života; radosť z rýdzej a uzdravujúcej lásky; upokojujúcu radosť z prírody a ticha; radosť z dobre vykonanej práce, hoci si niekedy vyžaduje odriekanie; radosť a uspokojenie zo splnenej povinnosti; číru radosť z čistoty, zo služby, zo spoluúčasti; radosť, ktorá si vyžaduje obetu (Gaudete in Domino, I).
Pôsobenie rodiny napomáha činnosť katechétov a kresťanských učiteľov, ktorí sú osobitným spôsobom povolaní vzbudiť v mladých zmysel pre povolanie. Ich úlohou je viesť nové pokolenia k objaveniu plánu, ktorý má pre ne Boh, a pestovať v nich ochotu zasvätiť svoj život povolaniu, ak ich Boh volá. Toto sa uskutočňuje prostredníctvom postupných rozhodnutí, ktoré ich pripravujú na celkové „áno , v ktorého sile sa celý život dáva do služby evanjelia. Drahí katechéti a učitelia, na dosiahnutie toho pomôžte mladým, ktorí sú vám zverení, hľadieť nahor, aby ušli neprestajnému pokušeniu na kompromis. Naučte ich spoliehať sa na Boha, ktorý je ich Otcom a prejavuje im svoju mimoriadne veľkú lásku tým, že každému zveruje osobnú úlohu v službe veľkému poslaniu „obnoviť tvárnosť zeme .
6. V Skutkoch apoštolov čítame, že prví kresťania sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách (2, 42). Každé bratské stretnutie s Božím slovom je šťastným okamihom povolania. Časté čítanie Svätého písma pomáha pochopiť spôsob a gestá, ktorými si Boh vyberá, volá, vychováva a robí účastnými na jeho láske.
Slávenie Eucharistie a modlitba umožňujú lepšie pochopiť Ježišove slová: „Źatva je veľká, no robotníkov je málo! Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy! (Mt 9, 37-38; porov. Lk 10, 2). Modlitbou za povolania sa učíme pozerať na svet a na potreby života a spásy každej ľudskej bytosti s evanjeliovou múdrosťou; navyše prežívame Kristovu lásku a súcit s ľudstvom a podľa vzoru Panny Márie dostávame milosť smieť povedať: „Hľa, služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova (Lk 1, 38).
Pozývam všetkých, nech úpenlivo prosia so mnou Pána, aby nechýbali robotníci na jeho žatve:

Svätý Otče, večný zdroj bytia a lásky,
ktorý v živom človeku ukazuješ jas tvojej slávy
a do jeho srdca vkladáš semeno tvojho povolania,
daj, aby nik pre našu nedbalosť neprehliadol alebo nestratil tento dar,
lež aby všetci veľkodušne a naplno mohli kráčať k uskutočneniu tvojej lásky.
Pane Ježišu, ktorý si pri svojom putovaní cestami Palestíny
vybral a povolal apoštolov a zveril si im úlohu
hlásať evanjelium, byť dobrými pastiermi pre veriacich a sláviť bohoslužbu,
daj, aby ani dnes tvojej Cirkvi nechýbali
početní a svätí kňazi, ktorí všetkým prinesú
plody tvojej smrti a tvojho zmŕtvychvstania.
Duchu Svätý, ktorý posväcuješ Cirkev
neustálym vylievaním svojich darov,
vlož do srdca povolaných k zasvätenému životu
hlboký a trvalý zápal pre Božie kráľovstvo,
aby s veľkodušným a bezpodmienečným „áno“
dali svoj život do služby evanjelia.
Najsvätejšia Panna, ktorá si sa bez váhania
obetovala Všemohúcemu
na uskutočnenie jeho plánu spásy,
vzbuď v srdciach mladých dôveru,
aby bol vždy dostatok horlivých pastierov,
ktorí vedú kresťanský ľud na ceste života,
a zasvätených duší, ktoré dokážu svedčiť
v čistote, chudobe a poslušnosti
o oslobodzujúcej prítomnosti tvojho zmŕtvychvstalého Syna.
Amen.

Vatikán 14. septembra 2000

Ján Pavol II.