POSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA JÁNA PAVLA II.
K 90. SVETOVÉMU DŇU MIGRANTOV A UTEČENCOV (2004)

Migrácie z perspektívy pokoja

1.Svetový deň migrantov a utečencov, toho roku v znamení motta: Migrácie z perspektívy pokoja, nám ponúka príležitosť zamyslieť sa nad veľmi dôležitou témou. Táto paradoxne znejúca téma upriamuje pozornosť verejnosti na migráciu z donútenia, pričom sa sústreďuje na niektoré jej nanajvýš aktuálne problematické stránky, spôsobené vojnami a násilím, terorizmom a útlakom, diskrimináciou a nespravodlivosťou, s ktorými sme, žiaľ, denne konfrontovaní prostredníctvom spravodajstva. Spoločenské komunikačné prostriedky šíria do domovov obrazy utrpenia, násilia a ozbrojených konfliktov. Sú to tragédie, ktoré rozvracajú krajiny a svetadiely, pričom nezriedka zasahujú tie najchudobnejšie oblasti. Takto sa k jednej tragédii pripájajú ďalšie.

Źiaľ, pomaly si zvykáme vidieť bezútešné sťahovanie ľudí bez prístrešia a zúfalý útek utečencov, všetkými dostupnými prostriedkami hľadajúcich prijatie v bohatších krajinách, ktoré im má pomôcť vyriešiť mnohé osobné a rodinné potreby. Z toho nám plynú otázky: Ako možno hovoriť o pokoji, keď v mnohých regiónoch sveta neustále pozorujeme vznik napätých situácií? A ako môžu práve migrácie prispieť k budovaniu pokoja medzi ľuďmi?

2. Nikto nemôže poprieť, že väčšina ľudstva z hĺbky srdca túži po mieri. Je to hlboká túžba, ktorá nás poháňa všemožnými spôsobmi hľadať možnosť vybudovania lepšej budúcnosti pre všetkých. Čoraz väčšmi rastie presvedčenie, že zlo vojny treba poraziť v jeho koreňoch, pretože mier znamená nielen odstránenie konfliktov, ale aj dynamický dlhodobý proces, na ktorom sa podieľajú všetci, a ktorý zahŕňa všetky zložky spoločnosti, od rodiny cez školu až po rozličné národné či medzinárodné inštitúcie a organizácie. Spoločne je možné a treba budovať kultúru pokoja, ktorá má za cieľ zabrániť použitiu zbraní a akejkoľvek forme násilia. Preto treba povzbudzovať ľudí ku konkrétnym prejavom a snahám o odpustenie a zmierenie; prekonať protiklady a rozdelenia, ktoré by inak naďalej pretrvávali bez výhľadu na vyriešenie. ďalej je potrebné zdôrazniť, že bez spravodlivosti a bez rešpektovania ľudských práv nejestvuje opravdivý pokoj. Medzi spravodlivosťou a pokojom je teda úzky vzťah, ako to už v Starom zákone hovorí prorok Izaiáš: „Opus iustitiae pax“ (Iz 32, 17).

3. Pokiaľ ide o migrantov a utečencov, vybudovať konkrétne podmienky na pokojný život znamená predovšetkým vážne sa zasadzovať za právo neemigrovať, teda za právo pokojne a dôstojne žiť vo vlastnej krajine. Vďaka rozumnému riadeniu na miestnej a národnej úrovni, spravodlivejším a čestnejším obchodným podmienkam a solidárnejšej medzinárodnej spolupráci by mohla každá krajina dosiahnuť taký stav, že bude schopná zaistiť svojim obyvateľom okrem slobody prejavu a slobody pohybu aj možnosť uspokojovať základné potreby, ako sú jedlo, zdravie, práca, bývanie či vzdelanie, ktorých nedostatok uvádza mnohých ľudí do situácie, keď sú donútení emigrovať.

Bezpochyby jestvuje i právo emigrovať. Toto právo, ako to konštatuje blahoslavený Ján XXIII. v encyklike Mater et magistra, sa odvíja od toho, že dobrá tohto sveta majú byť rovnoprávne prístupné všetkým (porov. č. 30 a 33). Prirodzene, k povinnostiam vlád patrí aj regulovať toky migrantov, pri plnom rešpektovaní dôstojnosti jednotlivcov a potrieb ich rodín a majúc na pamäti potreby spoločnosti, ktorá migrantov prijíma. Čo sa toho týka, jestvujú už medzinárodné zmluvy na ochranu emigrantov a tých, ktorí hľadajú v druhej krajine útočisko alebo politický azyl. Tieto zmluvy však možno naďalej zdokonaľovať.

4. Nikto nesmie ostať ľahostajný pri pohľade na podmienky, do ktorých sú uvrhnuté zástupy migrantov! Ide o ľudí, ktorí sú vo vleku udalostí a neraz majú za sebou tragické skúsenosti. Masmédiá často prinášajú dojemné a niekedy i desivé obrazy týchto ľudí. Ide o deti, mladých, dospelých i starých s vychudnutými tvárami a s očami plnými smútku a osamelosti. V utečeneckých táboroch, kde sú umiestnení, veľakrát znášajú vážne obmedzenia. V tejto súvislosti však treba spomenúť chvályhodné úsilie mnohých štátnych i súkromných organizácií, ktoré sa snažia zmierniť hrozivé situácie vznikajúce vo viacerých častiach sveta.

5. Napriek problémom, na ktoré som poukázal, môže svet migrantov významne prispieť k upevneniu pokoja. Migrácia môže totiž uľahčiť stretnutie a vzájomné porozumenie medzi rôznymi spoločenstvami, ako i medzi jednotlivcami a spoločenstvom. Tento obohacujúci medzikultúrny dialóg predstavuje, ako som napísal v Posolstve k Svetovému dňu pokoja 2001, „cestu potrebnú na budovanie zmiereného sveta“. Dôjde k nemu vtedy, keď sa bude s imigrantmi zaobchádzať s úctou, aká prináleží každému človeku vzhľadom na jeho ľudskú dôstojnosť; keď sa využijú všetky prostriedky na podporu kultúry prijatia a pokoja, ktorá zosúlaďuje rozdiely a usiluje sa viesť dialóg bez toho, aby podľahla hodnotovej indiferentnosti. Takáto solidárna otvorenosť sa potom stane ponukou a podmienkou pokoja.

Postupnou integráciou migrantov – pri súčasnom rešpektovaní ich identity a ochrane kultúrneho dedičstva národov, ktoré ich prijímajú – možno obmedziť nebezpečenstvo sústreďovania sa migrantov a utvárania opravdivých get, v ktorých sa izolujú od spoločenského prostredia, čo môže viesť dokonca k snahám o postupné zmocnenie sa územia.

Ak sa „rozdielnosti“ stretnú v integrovanom spoločenstve, vzniká zárodok „vzájomného spolužitia rozdielov“. Umožňuje to tiež odhaliť hodnoty spoločné pre všetky kultúry, ktoré ich spájajú, a nie rozdeľujú; hodnoty, ktoré majú korene v spoločnej ľudskej prirodzenosti. Tým sa napomáha rozvinutie plodného dialógu budujúceho cestu vzájomnej a realistickej tolerancie, rešpektujúcej osobitosti každej strany. Za týchto predpokladov prispieva jav migrácií k pestovaniu „sna“ o pokojnej budúcnosti pre celé ľudstvo.

6. Blahoslavení tvorcovia pokoja! Tak hovorí Pán (porov. Mt 5, 9a). Pre kresťanov má úsilie o bratské spoločenstvo medzi ľuďmi svoj zdroj a vzor v Bohu, ktorý je jednej podstaty, v troch osobách. Zo srdca si želám, aby každé cirkevné spoločenstvo – tvorené migrantmi a utečencami, ako aj tými, ktorí ich prijali – čerpalo nadšenie z prameňov milosti a neúnavne sa zasadzovalo za budovanie pokoja. Nikto pritom nesmie rezignovať na nespravodlivosť ani sa nechať premôcť ťažkosťami a nepohodlím!

Ak sa do realizácie „sna“ o pokojnom svete spoločne zapoja mnohí ľudia a ak sa prehodnotí cenný príspevok migrantov a utečencov, môže sa ľudstvo čoraz viac stávať jednou rodinou a naša zem skutočným „spoločným domovom“.

7. Svojím životom a predovšetkým svojou smrťou na kríži nám Ježiš ukázal cestu, ktorou treba ísť. Svojím zmŕtvychvstaním nám potvrdil, že dobro vždy zvíťazí nad zlom a že každá naša snaha a každá naša námaha ponúknutá nebeskému Otcovi v spojení s jeho utrpením prispieva k uskutočňovaniu univerzálneho plánu spásy.

S týmto presvedčením pozývam všetkých, ktorých sa široká oblasť migrácií týka, aby sa stali tvorcami pokoja. Uisťujem ich o svojich osobitných modlitbách na tento úmysel a  prosím o materský príhovor Máriu, Matku jednorodeného Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Zároveň všetkým posielam svoje požehnanie.

Vo Vatikáne 15. decembra 2003

 JÁN PAVOL II.