APOŠTOLSKÁ EXHORTÁCIA
PÁPEŹA JÁNA PAVLA II.

REDEMPTIONIS DONUM



Rehoľníkom
a rehoľným sestrám
o ich zasvätení
vo svetle tajomstva Vykúpenia





Preklad: SÚSCM, Rím 1984



MILOVANÍ BRATIA A SESTRY V KRISTU JEŹIŠOVI!

I.
POZDRAV
1. Dar vykúpenia, ktorý tento mimoriadny Jubilejný rok stavia do zvláštneho svetla, je osobitnou výzvou na obrátenie a zmierenie s Bohom v Ježišovi Kristovi. Vonkajší dôvod tohto Jubilea je síce historický - slávi sa totiž 1950. výročie toho, čo sa odohralo na kríži a pri zmŕtvychvstaní -, no súčasne v ňom vystupuje do popredia vnútorný dôvod, ktorý súvisí so samou hĺbkou tajomstva vykúpenia. Cirkev sa zrodila z tohto tajomstva a z neho žije na svojej ceste dejinami. Čas mimoriadneho Jubilea má v sebe čosi, čo je mu celkom vlastné. Výzva na obrátenie a zmierenie s Bohom nás volá usilovnejšie a dôslednejšie rozjímať o našom živote a o našom kresťanskom povolaní vo svetle tajomstva vykúpenia, aby boli v tomto tajomstve zo dňa na deň čím pevnejšie zakorenené.
Ak sa táto výzva vzťahuje na všetkých členov Cirkvi, osobitne sa týka vás, rehoľníci a rehoľné sestry, čo ste sa zasvätili Bohu sľubmi evanjeliových rád a usilujete sa dosiahnuť plnosť kresťanského života. Vaše osobitné povolanie, ako aj celá náplň vášho života v Cirkvi a vo svete nadobúdajú svoj charakter a čerpajú svoju duchovnú silu z hĺbky tohto tajomstva vykúpenia. Keď nasledujete Krista po "úzkej a strmej ceste",1 mimoriadnym spôsobom skusujete, aké "hojné je u neho vykúpenie".
2. Preto sa chcem ku koncu tohto Svätého roku osobitným spôsobom obrátiť na vás všetkých, rehoľníci a rehoľné sestry, ktorí ste sa celkom zasvätili kontemplácii, alebo sa venujete rozličným dielam apoštolátu. Už som tak urobil na mnohých miestach a pri rôznych príležitostiach, keď som potvrdil a sledoval evanjeliové učenie, obsiahnuté v celej cirkevnej tradícii, predovšetkým v učení posledného ekumenického koncilu, a to v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium a v dekréte Perfectae caritatis, ako aj v duchu apoštolskej exhortácie nášho predchodcu Pavla VI. Evangelica testificatio. Aj Kódex cirkevného práva, ktorý nedávno vstúpil do platnosti a v istom zmysle sa môže pokladať za posledný dokument Koncilu, bude pre vás veľmi užitočnou pomôckou a bezpečným vodcom pri definitívnom určovaní prostriedkov, aby ste verne a veľkodušne splnili svoje vznešené povolanie v Cirkvi. Z tej duše vás pozdravujem ako rímsky biskup a nástupca svätého Petra, s ktorým sú vaše komunity spojené osobitným spôsobom. Z tohto rímskeho stolca nech sa k vám nesú ako neprestajná ozvena aj tieto slová svätého Pavla: "Zasnúbil som vás... jedinému Snúbencovi, aby ste pred ním boli ako čistá panna zasvätená Kristovi."3 Cirkev, ktorá od apoštolov prijala poklad zasnúbenia s božským Źeníchom, hľadí s nesmiernou láskou na všetkých svojich synov a dcéry, ktorí prijatím evanjeliových rád a jej sprostredkovaním uzavreli vznešenú zmluvu s Vykupiteľom sveta.
Prijmite teda ako prejav lásky tieto slová Jubilejného roku vykúpenia, ktorými sa Cirkev na vás obracia. Prijmite ich, nech ste kdekoľvek; či v klauzúre kontemplatívnych komunít, alebo v dielach, ktorými sa venujete mnohorakým apoštolským službám: v misiách, v pastorálnej činnosti, v nemocniciach a na iných miestach, kde slúžite ľuďom, ktorí trpia, vo výchovných ústavoch, v školách alebo na univerzitách; prijmite ich v jednotlivých vašich domoch, kde ste "zhromaždení v Kristovom mene" s povedomím, že "Pán je uprostred vás".4
Nech láskyplné slová Cirkvi, ktoré k vám zaznievajú v Jubilejnom roku vykúpenia, sú ozvenou tých láskyplných slov, ktoré sám Kristus adresoval každému a každej z vás, keď vyslovil ono tajomné "Nasleduj ma",5 a ktoré znamenali počiatok vášho povolania v Cirkvi.

II.
POVOLANIE
"Ježiš naňho pozrel s láskou."
3. "Ježiš naňho pozrel s láskou"6 a povedal mu: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, a rozdaj chudobným; a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma."7 Hoci vieme, že bohatý mladík neprijal tieto slová, ktoré mu boli adresované a ktorými bol povolaný, predsa ich obsah si zasluhuje pozornú úvahu; hovoria nám totiž o vnútornej štruktúre povolania.
"Ježiš naňho pozrel s láskou..." To je Vykupiteľova láska, čo vyviera priamo z božskej a ľudskej hĺbky vykúpenia. Odzrkadľuje sa v nej večná láska Otcova, ktorý "tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal večný život".8 Syn, vedený touto láskou, prijal od Otca v Duchu Svätom poslanie a stal sa Vykupiteľom sveta. Otcova láska sa zjavila v Synovi ako vykupiteľská láska. Práve táto láska je opravdivou cenou vykúpenia človeka a sveta. Kristovi apoštoli hovoria o tejto cene vykúpenia s hlbokým pohnutím: "Boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom... ale drahou krvou Krista, nevinného a nepoškvrneného Baránka,"9 píše svätý Peter. A svätý Pavol potvrdzuje: "Veľmi draho ste boli kúpení!"10
Povolanie ísť cestou evanjeliových rád sa rodí z toho, že sa niekto vnútorne stretne s Kristovou láskou, ktorá je vykupujúcou láskou. Kristus povoláva práve touto vykupiteľskou láskou. V štruktúre povolania sa toto stretnutie s pozývajúcou láskou stáva čímsi celkom osobným. Keď sa Kristus na každého a na každú z vás "pozrel s láskou", drahí rehoľníci a rehoľné sestry, a povolal vás, tá vykupiteľská láska sa vzťahovala na presne určenú osobu a nadobudla súčasne ráz snúbeneckej lásky, stala sa totiž láskou vyvolenia. Táto láska sa vzťahuje na celú osobu, na jej dušu i telo, či už je to muž, alebo žena, na ono "osobné ja", ktoré je jedinečné a neopakovateľné. Ten, čo sa naveky dal Otcovi a "dáva" samého seba v tajomstve vykúpenia, ten osobne povolal človeka, aby sa aj on celý dal do osobitnej služby v diele vykúpenia tým, že sa včlení do určitej komunity uznanej a schválenej Cirkvou. Či tomuto povolaniu nezodpovedajú slová svätého Pavla: "Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého... takže už nepatríte sebe? Veľmi draho ste boli vykúpení."11
Veru tak je to. Kristova láska zasiahla každého a každú z vás, milovaní bratia a sestry, touto "cenou" vykúpenia. Preto ste si uvedomili, že viac "nepatríte sebe", ale jemu. Toto nové uvedomenie si skutočnosti pochádza zo spomenutého Kristovho "láskyplného pohľadu" do hlbín vášho srdca. Odpovedali ste na jeho láskyplný pohľad, vyvolili ste si toho, ktorý si prv vyvolil každého a každú z vás a povolal vás vo svojej nesmiernej vykupiteľskej láske. Pretože si vás povolal "po mene", toto volanie sa vždy obracia na slobodné rozhodnutie človeka. Kristus hovorí: "Ak chceš..." Tým sa aj vaša odpoveď na jeho volanie stáva slobodnou voľbou. Keď ste sa vydali na cestu, ktorú vám on ukázal, vyvolili ste si Ježiša z Nazareta, Vykupiteľa sveta.
Ak chceš byť dokonalý...
4. Táto cesta sa nazýva aj cestou dokonalosti. Keď sa Kristus zhovára s mladíkom, povie mu: "Ak chceš byť dokonalý..."; a tak sa pojem "cesta dokonalosti" potvrdzuje aj biblickým textom. Konečne či sme nepočuli Spasiteľove slová v reči na Hore "Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec"? Povolanie človeka k dokonalosti vytušili určitým spôsobom aj myslitelia a vychovávatelia v dávnych časoch a potom aj v nasledujúcich obdobiach dejín. No biblické povolanie má celkom osobitnú črtu: zvlášť veľa požaduje, keď predkladá človekovi dokonalosť, ktorou sa má podobať Bohu.13 Pre túto črtu povolanie celkom zodpovedá vnútornej logike Zjavenia, podľa ktorého človek bol stvorený na obraz a podobu samého Boha. Práve preto sa človek má usilovať o dokonalosť, ktorá je mu vlastná na základe tejto podobnosti a tohto obrazu. Svätý Pavol v Liste Efezanom o tom napísal: "Buďte... napodobňovateľmi Božími ako milované dietky a nažívajte v láske, ako aj Kristus si nás zamiloval a obetoval sa Bohu za nás ako dar a obeta ľúbeznej vône."14
Teda pozvanie k dokonalosti prináleží k samej podstate kresťanského povolania. Na základe tohto povolania treba chápať aj Kristove slová povedané mladíkovi v evanjeliu; sú osobitným spôsobom spojené s tajomstvom vykúpenia človeka vo svete. Vykúpením totiž sa dielo stvorenia, skazené hriechom, vracia Bohu a predkladá sa dokonalosť, akú by podľa Božieho plánu a rozhodnutia malo mať celé stvorenstvo a osobitne človek. Preto je nevyhnutne potrebné, aby človek bol odovzdaný a vrátený Bohu, ak má byť naplno vrátený sebe samému. Odtiaľ tie večne povzbudzujúce slová: "Vráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil." A Kristove slová: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a daj to chudobným..." nás vovádzajú na pôdu evanjeliovej rady chudoby, ktorá patrí k podstate rehoľného povolania a zasvätenia.
Tieto slová však možno chápať aj v širšom a, mohlo by sa povedať, v podstatnom zmysle. Učiteľ z Nazareta vyzýva mladíka, s ktorým sa zhovára, aby sa zriekol životného programu, v ktorom na prvom mieste je kategória vlastnenia, čiže "mať" niečo, a aby miesto neho prijal životný program, ktorého zmyslom je hodnota ľudskej osoby, teda osobné "bytie" s celým jeho transcendentnom, ktoré je mu vlastné.
Takéto chápanie Kristových slov je akoby rozšíreným pozadím, na ktorom sa skvie evanjeliová chudoba, predovšetkým tá chudoba, ktorá ako evanjeliová rada dodáva väčšiu dôstojnosť vašim mystickým zásnubám s božským Źeníchom Cirkvi. Ak chápeme Kristove slová v zmysle zásady, že "byť je viac než mať", najmä ak sa toto vlastnenie chápe podľa učenia materializmu a utilitarizmu, dotýkame sa samých antropologických základov povolania v evanjeliu. Ak pritom máme na zreteli rozvoj dnešnej civilizácie, je to mimoriadne aktuálny objav. Práve preto je veľmi aktuálne aj povolanie "na cestu k dokonalosti", ako nám ju Kristus jasne ukázal. Ak človek v dnešnej civilizácii, najmä v konzumnej spoločnosti bolestne pociťuje predovšetkým nedostatok osobného "bytia" - ktorý je dôsledkom množstva dobier, ktoré môže "mať" -, je ochotnejší prijať pravdu o povolaní, ktorú raz navždy vyjadrilo evanjelium. Rozhodne, povolanie, ktorému ste sa zasvätili, milovaní bratia a sestry, keď ste nastúpili na cestu rehoľnej dokonalosti, dotýka sa samých koreňov ľudského bytia, koreňov ľudského životného údelu na tomto svete. Evanjeliový "stav dokonalosti" vás od týchto koreňov neodlučuje. Naopak, jeho pomocou sa viac upevňujete v tom, čo robí človeka človekom, prenikajúc božsko-ľudským kvasom tajomstva vykúpenia toto ľudské bytie, mnohorakým spôsobom zaťažené hriechom.
Budeš mať poklad v nebi
5. Povolanie nesie so sebou aj odpoveď na otázku: Čo je človek? a Aký má byť?... Táto odpoveď dáva celému životu nový rozmer a určuje jeho presný a konečný význam. Tento význam vysvitá priamo z evanjeliovej výpovede, ktorá protirečí všeobecnej mienke. Podľa tejto výpovede stratí život ten, kto ho chce zachrániť, a naopak, ak niekto stratí život pre Krista a evanjelium, zachráni si ho, ako to čítame v Markovom Evanjeliu.16
Vo svetle týchto slov stáva sa priezračnou Kristova výzva: "Choď, predaj, čo máš, a daj to chudobným; a budeš mať poklad v nebi; potom príď a nasleduj ma."17 Medzi týmto "choď" a nasledujúcim "príď a nasleduj ma" je úzky súvis. Možno tvrdiť, že tieto posledné slová určujú podstatu povolania; ide naozaj o to, aby človek sledoval Kristove šľapaje (sledovať - sequi, z čoho je výraz "sequela Christi - nasledovanie Krista"). Zdá sa, že slovami "choď" - "predaj" - "daj-rozdaj" sa určuje podmienka predchádzajúca povolanie. Je isté, že táto podmienka nie je "mimo" povolania, ale "v ňom samom". Človek totiž objavuje nový zmysel svojho ľudského bytia nielen preto, aby "nasledoval" Krista, ale v takej miere ho objavuje, v akej miere nasleduje Krista. Keď "predá, čo má", a "dá chudobným", pochopí, že tie dobrá a majetky, ktoré kedysi vlastnil, neboli pokladom, ku ktorému by mal prilipnúť, ale že jeho poklad je v srdci, že dostal od Krista schopnosť "dávať" iným tým, že sa sám dáva. Bohatý nie je ten, kto má, ale ten, kto "dáva", ten, kto je schopný dávať.
Evanjeliová výpoveď, protirečiaca všeobecnému zmýšľaniu ľudí, sa stáva mimoriadne výraznou. Stáva sa totiž normou konania samého spôsobu "byť": byť chudobným v tom zmysle, aký tomuto "bytiu" pripisoval Nazaretský učiteľ, znamená stať sa vo svojom ľudskom bytí rozdávateľom dobra. A zároveň to znamená aj nájsť "poklad". Tento poklad je nezničiteľný: ide totiž spolu s človekom do večnosti a patrí k božskej eschatológii človeka. Pre tento poklad človek dosahuje v Bohu svoju nemeniteľnú budúcnosť. Kristus hovorí: "Budeš mať poklad v nebi." Tento poklad nie je natoľko posmrtnou "odmenou" za skutky vykonané podľa príkladu božského Učiteľa, ale skôr eschatologickým dovŕšením toho, čo sa za týmito skutkami skrývalo už tu na zemi vo vnútornom "poklade" srdca. Sám Kristus v reči na Hore povzbudzoval poslucháčov,18 aby si ukladali poklady v nebi, a dodal: "Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce."19
Týmito slovami sa naznačuje eschatologická povaha každého kresťanského povolania a ešte viac eschatologická povaha povolania, ktoré sa uskutočňuje zachovávaním rád v duchovnom zasnúbení s Kristom.
6. Štruktúra tohto povolania, ako sa uvádza v synoptických evanjeliách v slovách mladíkovi,20 sa objasňuje rovnobežne s tým, ako odhaľuje základný poklad vlastného ľudského bytia v súvise s tým "pokladom", ktorý má človek "v nebi". V tejto perspektíve základný poklad vlastného ľudského bytia sa spája s touto skutočnosťou: človek je "tým, že sa dáva." V takomto povolaní ten, ku komu má všetko priamo smerovať, je živá osoba Ježiša Krista. Povolanie nastúpiť na cestu dokonalosti pochádza od neho a pre neho v Duchu Svätom, ktorý vždy nových ľudí, mužov a ženy, v rozličných etapách života, najmä v mladosti "učí" všetko, čo Kristus "povedal",21 najmä to, čo "povedal" mladíkovi, ktorý sa ho pýtal: "Učiteľ, čo dobrého mám robiť, aby som mal večný život?"22 Kristovou odpoveďou, ktorý sa "pozerá s láskou" na toho, s kým hovorí, vniká účinný kvas tajomstva vykúpenia do svedomia, do srdca a vôle človeka, ktorý opravdivo a úprimne hľadá Krista.
Týmto spôsobom povolanie na cestu evanjeliových rád pochádza vždy od Boha: "Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo."23 Samo povolanie, ktorým človek objavuje v celej hĺbke evanjeliový zákon dávať sa, vštepený do svojho ľudského bytia, je darom! Darom preplneným tým najvznešenejším duchom evanjelia; darom, v ktorom žiari božskoľudská povaha tajomstva vykúpenia. "V tomto spočíva láska: Nie my sme milovali Boha, ale on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy."24

III.
ZASVÄTENIE
Rehoľné zasvätenie je "dokonalejším vyjadrením" krstného zasvätenia
7. Povolanie vás priviedlo k rehoľným sľubom, ktorými ste sa prostredníctvom Cirkvi zasvätili Bohu a súčasne ste sa včlenili do svojej rehoľnej rodiny. Preto aj Cirkev na vás myslí predovšetkým ako na osoby "zasvätené", zasvätené Bohu v Ježišovi Kristovi, ktorému jedinému ste sa odovzdali do vlastníctva. Toto zasvätenie vám určuje aj miesto, ktoré máte v rozsiahlom spoločenstve Cirkvi, v Božom ľude. Ono zároveň vnáša do všeobecného poslania Božieho ľudu osobitný zdroj duchovných a nadprirodzených síl: osobitný spôsob života, vydávanie svedectva, vykonávanie apoštolátu, pričom však ostávate verní poslaniu vášho Inštitútu, jeho totožnosti a duchovnému dedičstvu. Všeobecné poslanie Božieho ľudu má svoje korene v mesiášskom poslaní samého Krista - Proroka, Kňaza, Kráľa -, na ktorom poslaní majú všetci účasť a rozličným spôsobom. Spôsob účasti na tomto poslaní, ktorý je vlastný Bohu zasväteným osobám, sa zhoduje s formou vášho včlenenia do Krista. Vznešenosť a vitalita tohto včlenenia vyplýva práve z rehoľného zasvätenia.
Rehoľné zasvätenie vytvára nový zväzok človeka s trojjediným Bohom v Ježišovi Kristovi. Tento zväzok vyrastá z pôvodného spojiva, ktoré sa zrodilo vo sviatosti krstu. Rehoľné sľuby "majú hlboké korene v krstnom zasvätení a sú jeho plnším vyjadrením".25 Týmto spôsobom prvotné zasvätenie sa stáva svojou ustanovujúcou náplňou novým zasvätením: zasvätením a darovaním sa ľudskej osoby nadovšetko milovanému Bohu. Záväzky, ktoré ste na seba vzali zložením sľubov, že chcete žiť podľa evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti podľa predpisov formulovaných v Stanovách príslušnej rehoľnej rodiny, nielenže vyjadrujú vaše zasvätenie sa Bohu, ale vám zároveň zaisťujú aj potrebnú pomoc, aby ste svoje zasvätenie dôsledne žili. Z toho vyplýva aj osobitný spôsob svedectva a apoštolskej činnosti Bohu zasvätených osôb. No príčinu tohto uvedomelého a slobodného zasvätenia a z neho vyplývajúceho darovania seba samého, ktorým sa človek bezvýhradne odovzdáva Bohu, treba hľadať vo sviatosti krstu, ktorý nás privádza k veľkonočnému tajomstvu ako k vrcholu a stredu vykúpenia Ježišom Kristom.
Ak chceme postaviť rehoľný život do plného svetla a správne ho ohodnotiť, treba pripomenúť povzbudzujúce slová svätého Pavla v Liste Rimanom: "Neviete, že všetci, čo sme pokrstení v Ježišovi Kristovi, v jeho smrť sme pokrstení? Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený... aj my žili novým životom..."26 "starý človek bol s ním ukrižovaný... aby sme už neotročili hriechu..."27 "Tak zmýšľajte o sebe aj vy; že ste mŕtvi hriechu, a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi."28
Rehoľné zasvätenie - sviatostnou silou krstu, z ktorého vyrastá - je "novým pochovaním v Kristovu smrť": je novým pre lásku a povolanie; novým pre uvedomelosť a voľbu; novým pre ustavične sa obnovujúce "obrátenie". "Pochovanie v smrť" pôsobí toto: aby človek, "pochovaný s Kristom", ako Kristus žil novým životom. Na ukrižovanom Kristovi ako na hlbokom základe spočíva jednak krstné zasvätenie a jednak zachovávanie evanjeliových rád, ktoré - podľa slov Druhého vatikánskeho koncilu - "tvorí akoby osobitné zasvätenie". Ono je zároveň smrťou a oslobodením. Svätý Pavol hovorí: "Zmýšľajte o sebe, že ste mŕtvi hriechu." No súčasne nazýva túto smrť "oslobodením od otroctva hriechu". Predovšetkým však rehoľné zasvätenie, spočívajúce na svätom krste ako na svojom základe, utvára nový život "pre Boha v Kristovi Ježišovi".
A tak spolu s profesiou evanjeliových rád sa oveľa zrelším a uvedomelejším spôsobom "odkladá starý človek" a zároveň - aby sme znova použili slová z Listu Efezanom29 - "sa oblieka nový človek, stvorený podľa Božieho obrazu, v spravodlivosti a pravej svätosti".
Zmluva snúbeneckej lásky
8. Preto teda, milovaní bratia a sestry, vy všetci, čo v celej Cirkvi žijete zmluvu uzavretú profesiou evanjeliových rád, v tomto Svätom roku vykúpenia obnovte si povedomie, že mimoriadnym spôsobom máte účasť na Vykupiteľovej smrti na kríži; tú účasť, pre ktorú ste s ním povstali a neustále povstávate k novému životu. Pán hovorí ku každému a ku každej z vás, ako kedysi prehovoril ústami proroka Izaiáša:
"Neboj sa, pretože som ťa vykúpil a povolal som ťa tvojím menom: mne prináležíš."30
Evanjeliová výzva: "Ak chceš byť dokonalý... nasleduj ma"31 nás sprevádza a riadi svetlom vyžarujúcim zo slov božského Učiteľa. Kristovo volanie vychádza z hĺbky vykúpenia a z nej prichádza do duše človeka; toto spásonosné volanie silou milosti vykúpenia vezme v duši povolaného konkrétnu formu zasväteného života podľa evanjeliových rád. Taký život je vašou odpoveďou vykupiteľskej láske, ktorá povoláva; a aj táto odpoveď je plná lásky: lásky, ktorá sa dáva a ktorá je vnútornou silou zasvätenia, to jest osobného zasvätenia. Izaiášove slová: Vykúpil som ťa - prináležíš mi akoby potvrdzovali a posväcovali túto lásku, ktorá je láskou plného a výlučného zasvätenia sa Bohu. Týmto spôsobom sa vytvára osobitná zmluva zásnubnej lásky, v ktorej akoby ustavične zaznievali slová Izraelovi, ktorého si "Pán vyvolil... za svoje vlastníctvo".32 Totiž v každom človeku zasvätenom Bohu sa opakuje voľba "Izraela" novej a večnej Zmluvy. Mesiášsky ľud, celá Cirkev je vyvolená v každom človekovi, ktorého si Boh vyvolil z tohto ľudu; hovoríme: v každom človekovi, ktorý sa zasväcuje Bohu za všetkých ako výlučné vlastníctvo! Hoci nikto, ani ten najsvätejší človek nemôže opakovať Kristove slová "pre nich posväcujem seba samého",33 pre ich výkupnú silu predsa každý, kto sa s láskou, ktorá sa daruje, obetuje Bohu ako výlučné vlastníctvo, môže sa dostať prostredníctvom viery do okruhu týchto slov.
Či nás k tomu nepobádajú aj iné slová apoštola Pavla v Liste Rimanom, ktoré sme často opakovali a o nich rozjímali: "Bratia, pre Božie milosrdenstvo veľmi vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju správnu duchovnú bohoslužbu"?34 V tých hlasoch akoby z diaľavy sa ozývajú slová toho, ktorý keď prichádzal na svet a stal sa človekom, povedal Otcovi: "Dal si mi telo... Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože."35
V týchto osobitných okolnostiach Jubilejného roku vykúpenia pripomeňme si toto tajomstvo Kristovho tela a duše, ako neporušenú schránku snúbeneckej a výkupnej lásky; snúbeneckej preto, že je výkupná. Pohnutý láskou obetoval seba samého, vedený láskou vydal svoje telo "za hriech sveta". Rehoľným zasvätením ste sa ponorili do veľkonočného Vykupiteľovho tajomstva a láskou bezvýhradného darovania seba samých chcete naplniť svoju dušu i telo duchom obety, ako k tomu povzbudzuje svätý Pavol citovanými slovami z Listu Rimanom: "aby ste prinášali svoje telá ako živú a svätú obetu".36 Týmto spôsobom sa v rehoľnej profesii vtláča ako pečať podobnosť s tou láskou, ktorá v Kristovom Srdci je súčasne vykupiteľská i snúbenecká. A taká láska, drahí bratia a sestry, musí v každom z vás vyprúdiť práve z prameňa toho osobitného zasvätenia, ktoré spočíva na sviatostnom základe krstu a je začiatkom vášho nového života v Kristovi a v Cirkvi: je začiatkom nového stvorenia.
Nech každý a každá z vás s touto láskou tým hlbšie prežíva radosť z toho, že patríte výlučne Bohu, pretože ste osobitným dedičstvom Najsvätejšej Trojice, Otca, Syna i Ducha Svätého. Opakujte si častejšie tieto Bohom vnuknuté slová Źalmistu:
"Veď kohože mám na nebi?
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce;
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý."37
Alebo tieto:
"Hovorím Pánovi: Ty si môj Pán.
Pre mňa niet šťastia bez teba...
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,
v tvojich rukách je môj osud."38
Nech povedomie, že patríte samému Bohu v Ježišovi Kristovi, Vykupiteľovi sveta a Źeníchovi Cirkvi, vtlačí sa vám ako pečať na srdcia,39 na myšlienky, slová a skutky ako znamenie biblickej nevesty. Ako viete, toto vrúcne a hlboké poznávanie Krista sa uskutočňuje a prehlbuje deň čo deň pomocou života osobnej, komunitárnej a liturgickej modlitby, ktorá je pravidlom vašich jednotlivých rehoľných rodín. Práve rehoľníci a rehoľné sestry venujúci sa prevažne kontemplatívnemu životu veľmi napomáhajú svojich bratov a sestry venujúcich sa činnému životu a veľkodušne ich podporujú. Nech toto povedomie, že prináležíte Kristovi, spôsobí, aby sa vaše srdcia, myšlienky a skutky, akoby otvorené kľúčom tajomstva vykúpenia, sprístupnili všetkým bolestiam, všetkým potrebám, všetkým nádejám ľudí a sveta, medzi ktorých je vsadené vaše evanjeliové zasvätenie ako osobitný znak prítomnosti Boha, "pre ktorého všetci žijú"40 a ktorí sú zahrnutí do neviditeľného okruhu jeho kráľovstva.
Slová "nasleduj ma", ktoré Kristus povedal, keď sa na každého a na každú z vás, drahí bratia a sestry, "zahľadel s láskou", majú aj tento význam: Spolupracuj čo najplnšie a najdôslednejšie na utváraní "nového stvorenia",41 ktoré sa má zjaviť z vykúpenia sveta mocou Ducha pravdy, ktorý pôsobí z bohatstva Kristovho veľkonočného tajomstva.

IV.
EVANJELIOVÉ RADY
Plán vykúpenia
9. Rehoľnou profesiou sa pred každým a pred každou z vás otvára cesta evanjeliových rád. V evanjeliu je veľa povzbudení, ktoré presahujú hranice prikázaní; naznačujú nielen to, čo je "potrebné", ale aj to, čo je "lepšie". Takými sú napríklad povzbudzujúce slová, aby sme nesúdili,42 aby sme požičiavali a "nič za to nečakali",43 aby sme splnili všetky želania a prosby blížnych,44 aby sme pozývali na hostinu chudobných,45 aby sme vždy odpúšťali ľuďom,46 a mnoho iných im podobných povzbudení. Podľa tradície sa rehoľná profesia evanjeliových rád sústreďuje na tri prvky: čistotu, chudobu a poslušnosť. Taký zvyk, zdá sa, dosť jasne osvetľuje dôležitosť týchto základných prvkov a v určitom zmysle je "súhrnom" poriadku spásy. Všetko, čo je v evanjeliu radou, nepriamo patrí do programu tej cesty, na ktorú Kristus povoláva, keď hovorí: "Nasleduj ma." No čistota, chudoba a poslušnosť udeľujú tejto ceste kristocentrický ráz a vtláčajú jej osobitný znak celého plánu vykúpenia.
K podstate tohto "plánu" patrí pretvorenie vesmíru cez srdce človeka, z hĺbky ducha: "Stvorenie totiž túžobne očakáva zjavenie Božích synov... v nádeji, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí."47 A toto pretvorenie postupuje ruka v ruke s láskou, ktorú Kristovo volanie vlieva do duše človeka; teda s tou láskou, ktorá tvorí podstatu zasvätenia. Týmto zasvätením sa muž alebo žena oddáva Bohu v rehoľnom živote, ktorý má svoj podklad na sviatostnom zasvätení v krste. Základy plánu vykúpenia môžeme objaviť v slovách Prvého listu svätého Jána: "Nemilujte svet, ani čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani pýcha života nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky."48
Milovaní bratia a sestry, rehoľné zasvätenie vkladá do srdca každého a každej z vás Otcovu lásku, tú lásku, ktorá je v srdci Ježiša Krista, Vykupiteľa sveta. Táto láska objíma svet a všetko, čo v ňom pochádza od Otca, a tá láska sa usiluje premôcť vo svete všetko, čo "nie je z Otca". Teda zápasí, aby premohla trojnásobnú žiadostivosť. "Źiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života" väzia v človeku ako následok prvotného hriechu; pre tento hriech vzťah človeka k svetu, ktorý Boh stvoril a zveril človekovi, aby ho ovládal,49 je v srdci človeka mnohorakým spôsobom narušený. Evanjeliové rady čistoty, chudoby a poslušnosti sú podľa plánu vykúpenia najúčinnejšie prostriedky, ako napraviť v srdci človeka ten vzťah k "svetu": k vonkajšiemu svetu, ako aj k tomu vlastnému "ja", ktoré je, v biblickom chápaní, ústrednou časťou "sveta", ak z neho vychádza niečo, čo "nie je z Otca".
Medzi citovanými výrazmi Prvého listu svätého Jána ľahko vytušíme veľkú dôležitosť troch evanjeliových rád v celom pláne vykúpenia. Evanjeliová čistota nám pomáha pretvoriť vo svojom vnútornom živote všetko to, čo pochádza zo žiadostivosti tela; evanjeliová chudoba všetko to, čo sa rodí zo žiadostivosti očí; a napokon evanjeliová poslušnosť nám umožňuje radikálne pretvoriť to, čo v ľudskom srdci vychádza z pýchy života. Schválne tu hovoríme o víťazstve ako o pretvorení, lebo celý plán vykúpenia je zarámcovaný do slov, ktoré Kristus predniesol v kňazskej modlitbe k Otcovi: "Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým."50 Podstatným cieľom evanjeliových rád je "prispieť k obnove stvorenia": Svet má byť podriadený človekovi, aby sa tak človek dokonale odovzdal Bohu.
Účasť na Kristovom uponížení
10. Vnútorný cieľ evanjeliových rád nám pomáha objaviť iné aspekty, ktoré osvetľujú ich úzky vzťah s plánom vykúpenia. Vieme, že tento plán vrcholí vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista, v ktorom sú spojené zrieknutie sa seba samého skrze smrť a začiatok nového života skrze zmŕtvychvstanie. Pri zachovaní evanjeliových rád sa akoby odráža tento veľkonočný dualizmus:51 nevyhnutnosť zničiť všetko to, čo je v každom z nás hriechom i s jeho následkami, a súčasne schopnosť každodenne sa znovuzrodiť k vznešenejšiemu dobru, ukrytému v ľudskej duši. To dobro sa stáva zjavným pod vplyvom milosti; na jej podnety sa ľudská duša stáva citlivejšou práve zachovávaním čistoty, chudoby a poslušnosti. Celý plán vykúpenia sa uskutočňuje tým, že dušu priťahuje a vedie tajomné pôsobenie Ducha Svätého, ktorý priamo pôsobí v každom posvätení. Milovaní bratia a sestry, na tejto ceste zachovávanie evanjeliových rád otvára v každom a v každej z vás široký priestor "novému stvoreniu",52 ktoré sa zjavuje vo vašom ľudskom "ja" ako ovocie vykúpenia a cez toto ľudské "ja" sa prejavuje aj v ostatných medziosobných a sociálnych rozmeroch. Teda súčasne sa prejavuje aj v ľudstve ako časti Bohom stvoreného sveta; toho sveta, ktorý Otec "znova" miloval vo večnom Synovi, Vykupiteľovi sveta.
O tomto Synovi svätý Pavol hovorí: "Hoci má božskú prirodzenosť, ...zriekol sa seba samého, prijal podobu sluhu, stal sa podobným ľuďom."53 Teda osobitosť zrieknutia, ktorú so sebou prináša život podľa evanjeliových rád, je úplne kristocentrická. Preto Učiteľ z Nazareta výslovne označuje kríž ako podmienku pre toho, kto ho chce nasledovať. Ten, čo každému z vás kedysi povedal "nasleduj ma!" povedal tiež: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." (Totiž nech ide v mojich šľapajach.)54 To povedal všetkým svojim poslucháčom, nielen učeníkom. A tak zákon zriekania patrí k podstate kresťanského povolania. Osobitne však patrí k podstate povolania, ktoré je spojené s profesiou evanjeliových rád. Tým, čo kráčajú po ceste tohto povolania, sa stanú potom jasnými aj tie ťažké výrazy, ktoré čítame v Liste Filipanom: "Pre neho som sa zriekol všetkého a všetko pokladám za odpadky, aby som získal Krista a aby som bol v ňom."55
Zriekanie - odraz kalvárskeho tajomstva - si žiada, aby človek "bol" plnšie v Kristovi, pribitom na kríži a zmŕtvychvstalom; aby v ňom človek až do koreňa poznal tajomstvo svojho ľudského bytia a utvrdil sa v ňom počas tohto podivuhodného procesu, ako inde o ňom Apoštol píše: "Hoci náš vonkajší človek chradne, predsa ten náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň."56 Týmto spôsobom dielo vykúpenia prenáša silu veľkonočného tajomstva do oblasti ľudského bytia, ktoré je ochotné nasledovať Kristovo pozvanie žiť v čistote, chudobe a poslušnosti, čiže žiť podľa evanjeliových rád.

V.
ČISTOTA - CHUDOBA - POSLUŠNOSŤ
Čistota
11. Veľkonočný ráz nášho povolania možno objaviť z rozličných hľadísk v jeho vzťahoch k jednotlivým evanjeliovým radám.
Vo svetle vykupiteľského diela treba posudzovať a žiť tú čistotu, ktorú sľúbil každý a každá z vás Bohu spolu s chudobou a poslušnosťou. V tomto spočíva odpoveď na Kristove slová, ktoré sú: "...Iní sú neschopní manželstva, lebo sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí."57 Predtým však Kristus jasne povedal: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané."58 Tieto slová jasne ukazujú, že táto výzva je radou. O tomto aj apoštol Pavol výslovne uvažuje v Prvom liste Korinťanom.59 Táto rada je osobitne usmernená na lásku ľudského srdca. Zatiaľ čo chudoba a najmä poslušnosť, ako sa zdá, zvýrazňujú predovšetkým vykupiteľský ráz lásky, ktorá oživuje rehoľné zasvätenie, čistota vyzdvihuje skôr jej snúbenecký ráz. Ako vidno, ide tu o čistotu, ktorou sa niektorí "urobili neschopní manželstva pre nebeské kráľovstvo", teda ide tu o panenstvo, ako o prejav snúbeneckej lásky voči samému Vykupiteľovi. Na toto myslí i Apoštol, keď učí: "Kto manželstvom spája svoju pannu, dobre robí; a ten, čo ju nespája, lepšie robí."60 "Kto nie je ženatý, stará sa o veci Pánove - ako sa páčiť Pánovi."61 "Aj nevydatá žena, aj panna sa starajú o veci Pánove, aby boli sväté telom i duchom."62
Ani v Kristových, ani v Pavlových slovách nenachádzame podceňovanie manželstva. Evanjeliová rada čistoty iba naznačuje tú osobitnú možnosť, ktorá sa ľudskému srdcu tak muža, ako aj ženy ponúka zo snúbeneckej lásky k samému Kristovi, "Pánovi" Ježišovi. To "Kto sa urobí neschopným manželstva pre nebeské kráľovstvo" neznamená iba slobodné zrieknutie sa manželstva a rodinného života, ale charizmatickú voľbu Krista za jediného a výlučného Źenícha. Táto voľba nielen mimoriadne umožňuje človeku "starať sa" o "Pánove veci", ale - keďže je vykonaná "pre Božie kráľovstvo", robí eschatologické Božie kráľovstvo blízkym životu všetkých ľudí v podmienkach pominuteľného života a určitým spôsobom ho sprítomňuje vo svete.
Takto Bohu zasvätené osoby dosahujú sám cieľ celého plánu vykúpenia. Tento cieľ sa stáva zjavným tým, že Božie kráľovstvo, svojou povahou definitívne a eschatologické, stáva sa stále viac blízkym. Sľubom čistoty sa Bohu zasvätené osoby zúčastňujú na diele vykúpenia slobodným zrieknutím sa časných radostí manželského a rodinného života; no na druhej strane tým, že sa "urobili neschopnými manželstva pre nebeské kráľovstvo", vnášajú do tohto prechodného sveta posolstvo o budúcom vzkriesení63 a o večnom živote; je to život spojenia s Bohom prostredníctvom blaženého nazerania a lásky, ktorá v sebe obsahuje a preniká všetky lásky ľudského srdca.
Chudoba
12. Pokiaľ ide o chudobu, veľmi významné sú slová Druhého listu Korinťanom, ktoré sú dôkladným zhrnutím všetkého, čo počúvame v evanjeliu o tomto argumente. "Poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista; On, hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou stali bohatými."64 Podľa týchto slov chudoba je časťou vnútornej štruktúry výkupnej milosti Ježiša Krista. Bez chudoby nemožno pochopiť tajomstvo, ktorým sa Božstvo darovalo človekovi; a toto darovanie sa uskutočnilo v Ježišovi Kristovi. Práve preto chudoba tvorí akoby stredobod evanjelia, uvádza sa totiž na začiatku vyhlásenia ôsmich blahoslavenstiev: "Blahoslavení chudobní v duchu."65 Evanjeliová chudoba zjavuje pohľadu ľudskej duše perspektívu celého tajomstva "od vekov skrytého v Bohu".66 Iba takí "chudobní" sú schopní vnútorne pochopiť chudobu toho, ktorý je nekonečne bohatý. Kristova chudoba skrýva v sebe toto nekonečné Božie bohatstvo; ba je jeho neomylným zvýraznením. Také bohatstvo, totiž samo Božstvo, sa nedalo primerane vyjadriť v nijakom stvorenom dobre. Toto bohatstvo sa môže vyjadriť iba v chudobe, a preto ho môžu správne pochopiť iba chudobní, to jest chudobní v duchu. A prvý z nich je Kristus, Boh a človek; "On, hoci bol bohatý, stal sa chudobným." On nie je iba Učiteľom, ale aj hlásateľom a ručiteľom tej spásonosnej chudoby, ktorá zodpovedá nekonečnému Božiemu bohatstvu a nevyčerpateľnej sile jeho milosti.
Preto je tiež pravda, čo hovorí Apoštol: "Obohatil nás svojou chudobou." Je učiteľom a hlásateľom chudoby, ktorá obohacuje. Práve preto hovorí v synoptických evanjeliách mladíkovi: "Predaj, čo máš... rozdaj... a budeš mať poklad v nebi."67 V týchto slovách je výzva obohatiť iných vlastnou chudobou; ale v hĺbke tohto pozvania sa ukrýva svedectvo o nekonečnom Božom bohatstve, ktoré - prenesené do ľudskej duše tajomstvom milosti - práve prostredníctvom tejto chudoby otvára v samom človeku prameň na obohatenie ostatných. Tento prameň sa nedá porovnať s nijakým iným bohatstvom hmotných dobier, lebo ide o prameň, z ktorého čerpáme dobro iným, ako to robí sám Boh. K tejto štedrosti sa prichádza v tajomstve samého Krista, ktorý "nás obohatil svojou chudobou". Môžeme pozorovať na stránkach evanjelia, ako sa uskutočňuje toto obohacovanie a napokon vyvrchoľuje vo veľkonočných udalostiach: Kristus, najchudobnejší vo chvíli smrti, ktorú podstúpil na kríži, je ten istý, ktorý nás svojím zmŕtvychvstaním nekonečne obohacuje plnosťou nového života.
Milovaní bratia a sestry, chudobní duchom prostredníctvom zasvätenia, prijmite v celom svojom živote túto spásonosnú formu Kristovej chudoby. Deň čo deň sa v nej zdokonaľujte! "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť", a všetko ostatné "dostanete navyše".68 Nech sa vo vás a skrze vás splní evanjeliové blahoslavenstvo určené chudobným,69 chudobným v duchu!70
Poslušnosť
13. "Kristus, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa násilne svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, prijal podobu sluhu, stal sa podobným ľuďom a navonok bol ako človek. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži."71
Týmito slovami Listu Pavla Filipanom sa dotýkame samej podstaty vykúpenia. Do tejto skutočnosti je vsadená ako prvoradý a podstatný prvok poslušnosť Ježiša Krista. Potvrdzujú to aj iné slová Apoštola v Liste Rimanom: "Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými."72
Evanjeliová rada poslušnosti vyviera z tejto Kristovej poslušnosti "až na smrť". Tí, čo ochotne prijímajú pozvanie, vyjadrené slovami "nasleduj ma", zaumieňujú si - ako učí Koncil - nasledovať Krista, ktorý "vykúpil a posvätil ľudí poslušnosťou až na smrť na kríži".73 Keď uskutočňujú evanjeliovú radu poslušnosti, dostávajú sa k intímnej podstate celého diela vykúpenia. Uskutočňovaním tejto rady usilujú sa mať mimoriadny podiel na poslušnosti toho "jedného a jediného", poslušnosťou ktorého "sa mnohí stávajú spravodlivými".
Môžeme teda tvrdiť, že tí, čo sa rozhodnú žiť podľa rady poslušnosti, sa mimoriadnym spôsobom umiestňujú medzi tajomstvo neprávosti74 a tajomstvo ospravedlnenia a spásonosnej milosti. Źijú na tomto "mieste" so všetkými hriešnymi koreňmi svojej ľudskej prirodzenosti, so všetkou náklonnosťou - vyvierajúcou z prílišnej sebalásky - vládnuť, a nie slúžiť. No sľubom poslušnosti sa rozhodnú pretvoriť sa a pripodobniť sa Kristovi, ktorý "vykúpil a posvätil ľudí poslušnosťou". V zachovávaní rady poslušnosti sa snažia nájsť svoju úlohu v Kristovom vykupiteľskom diele a vlastnú cestu posvätenia.
Je to cesta, ktorú Kristus vyznačil v evanjeliu, keď veľa ráz hovoril o tom, že treba plniť Božiu vôľu a neprestajne ju vyhľadávať. "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo."75 "Lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal."76 "A ten, ktorý ma poslal, je so mnou; nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu."77 "Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal."78 Toto ustavičné plnenie Otcovej vôle nám tiež pripomínajú mesiášske slová Źalmistu Starého zákona: "Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. A toto chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon."79
Taká synovská poslušnosť - plná radosti - vrcholí v umučení a ukrižovaní: "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane."80 Už od modlitby v Getsemanskej záhrade Kristova ochota plniť Otcovu vôľu je naplnená bolesťou až do krajnosti a stáva sa onou poslušnosťou "až na smrť, a to na smrť na kríži", o ktorej hovorí svätý Pavol.
Bohu zasvätené osoby sa sľubom poslušnosti zaväzujú pokorne nasledovať predovšetkým Vykupiteľovu poslušnosť. Hoci podriadenosť Božej vôli a poslušnosť jeho zákonom je v ktoromkoľvek stave podmienkou kresťanského života, predsa "v rehoľnom stave", "v stave dokonalosti", sľub poslušnosti potvrdzuje v duši každého z vás, milovaní bratia a sestry, povinnosť osobitného spojenia s Kristom, "poslušným až na smrť". Keďže však táto Kristova poslušnosť tvorí podstatné jadro vykupiteľského diela, ako to vyplýva z citovaných slov Apoštola, preto aj v zachovávaní evanjeliovej poslušnosti treba vidieť jej mimoriadny význam v tomto "diele vykúpenia", ktoré preniká vaše poslanie v Cirkvi.
Z toho vyplýva, že človek môže "dôsledne poslúchať Ducha Svätého", ktorý pôsobí predovšetkým v Cirkvi, ako to napísal môj predchodca Pavol VI. v apoštolskej exhortácii "Evangelica testificatio",81 ale prejavuje sa aj v konštitúciách vašich inštitútov. Z toho vyplýva tá náboženská podriadenosť, ktorú Bohu zasvätené osoby v duchu viery prejavujú svojim zákonitým predstaveným, pretože zastupujú Boha.82 V Liste Hebrejom nachádzame o tomto významné napomenutie: "Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bedlia nad vašimi dušami ako tí, čo sa budú za to zodpovedať." A autor Listu dodáva: "Aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo."83
Predstavení zase nech si pamätajú, že svoju moc, ktorú im zverila Cirkev, majú vykonávať v duchu služby. Nech ochotne počúvajú svojich bratov, aby mohli lepšie spoznať, čo Boh od každého z nich žiada, pričom však na nich zostáva zodpovednosť rozhodnúť a nariadiť, čo pokladajú za vhodné.
S takto chápanou podriadenosťou a poslušnosťou ide spolu ochota slúžiť. Ona stvárňuje celý váš život podľa príkladu Syna človeka, ktorý "neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých."84 Aj jeho Matka v rozhodnej chvíli Zvestovania hneď na počiatku sa zapojila do spásonosného plánu vykúpenia, keď povedala: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.85
Okrem toho, milovaní bratia a sestry, pamätajte, že poslušnosť, ktorou ste sa zaviazali, keď ste sa bezpodmienečne zasvätili Bohu prijatím evanjeliových rád, je osobitným znakom vnútornej slobody, práve tak, ako Kristova poslušnosť "až na smrť" bola posledným zvýraznením jeho slobody: "Dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba."86

VI.
LÁSKA K CIRKVI
Svedectvo
14. V Jubilejnom roku vykúpenia sa celá Cirkev usiluje obnoviť svoju lásku ku Kristovi, Vykupiteľovi človeka a sveta, k svojmu Pánovi a súčasne k božskému Źeníchovi. Preto v tomto Svätom roku na vás pozerá so zvláštnou pozornosťou, milovaní bratia a sestry. Vy ako zasvätené osoby zaujímate osobitné miesto tak v univerzálnom spoločenstve Božieho ľudu, ako v každej miestnej komunite. Ak totiž Cirkev túži, aby sa milosťou mimoriadneho Jubilea obnovila aj vaša láska ku Kristovi, súčasne si plne uvedomujeme, že táto láska je osobitným dobrom celého Božieho ľudu. Cirkev dobre vie, že v láske, ktorú Kristus prijíma od zasvätených osôb, láska celého Tela je nasmerovaná predovšetkým a vynikajúco na Źenícha, ktorý je súčasne hlavou tohto Tela. Milovaní bratia a sestry, Cirkev vám vyslovuje svoju vďačnosť za zasvätenie a za profesiu evanjeliových rád, ktoré sú mimoriadnym svedectvom lásky. A súčasne potvrdzuje, že má dôveru vo vás, čo ste si vyvolili životný stav, ktorý je osobitným Božím darom pre Cirkev. Očakáva od vás plnú a veľkodušnú pomoc, aby ste ako verní správcovia takého drahocenného daru "cítili s Cirkvou", aby ste s ňou vždy spolupracovali podľa príkazov a smerníc Učiteľského úradu Petra a s ním spojených Pastierov a aby ste - ako jednotlivci alebo komunity - pestovali obnovené povedomie príslušnosti k Cirkvi. Cirkev sa zároveň za vás modlí, aby jej nikdy nechýbalo svedectvo vašej lásky,87 a prosí vás, aby ste v tomto duchu prijali aj posolstvo tohto Jubilejného roku vykúpenia.
Práve tak sa modlil Apoštol vo svojom Liste Filipanom: "A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac vzmáhala v poznaní a vo všestrannom zdravom zmýšľaní, aby ste mohli rozoznávať, čo je dôležitejšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre deň Kristov, naplnení ovocím spravodlivosti..."88
Pôsobením Kristovho vykúpenia "Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali".89 Bez prestania vrúcne prosím Ducha Svätého, aby každému a každej z vás, podľa "vlastného... daru"90 udelil milosť vydávať osobitné svedectvo tejto lásky. Nech spôsobom hodným vášho povolania zvíťazí vo vás "zákon... ducha, čo dáva život v Kristovi Ježišovi...", ktorý zákon nás "oslobodil... od zákona... smrti"91 Źite teda z tohto nového života v duchu svojho zasvätenia a podľa miery rozličných Božích darov, ktoré zodpovedajú povolaniu jednotlivých rehoľných rodín. Prijatie evanjeliových rád ukázalo každému a každej z vás, akým spôsobom môžete pomocou Ducha Svätého umŕtvovať92 všetko, čo sa protiví životu a vedie k hriechu a k smrti, všetko, čo sa protiví pravej láske k Bohu a k ľuďom. Svet potrebuje toto opravdivé "protirečenie", akým je práve rehoľné zasvätenie, akoby akýsi ustavičný kvas spásonosnej obnovy. "Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou mysle, aby ste rozpoznali, čo je Božia vôľa, čo je dobré, jemu milé a dokonalé."93 Po určitom období skúšky a obnovnom prispôsobení, ako to predvídal apoštolský list Ecclesiae Sanctae, vaše inštitúty len nedávno dostali alebo čoskoro dostanú cirkevné schválenie obnovených konštitúcií. Nech vás tento dar Cirkvi povzbudí, aby ste ich poznali a milovali a najmä veľkodušne a verne podľa nich žili, pamätajúc na to, že poslušnosť je nepochybným znakom lásky.
Dnešný svet a dnešné ľudstvo potrebujú práve takéto svedectvo lásky. Potrebujú svedectvo vykúpenia, ako je vtlačené do profesie evanjeliových rád. Tieto rady - každá svojím spôsobom a všetky spolu úzko spojené - "svedčia" o vykúpení, ktoré mocou Kristovho kríža a zmŕtvychvstania privádza svet a ľudské pokolenie v Duchu Svätom k tomu poslednému zavŕšeniu, ktoré sám človek - a skrze neho všetko stvorenie - dosiahnu v Bohu a jedine v ňom. Preto má vaše svedectvo neoceniteľnú hodnotu. Preto sa treba vytrvalo pričiňovať, aby bolo jasne viditeľné a prinášalo medzi ľuďmi bohaté ovocie. K tomu zaiste prispeje aj presné zachovávanie cirkevných predpisov vzťahujúcich sa aj na vonkajšie znaky vášho zasvätenia a zachovávanie sľubu chudoby.94
Apoštolát
15. Z tohto dosvedčovania snúbeneckej lásky ku Kristovi, ktorým sa stáva viditeľnou medzi ľuďmi celá spásonosná pravda evanjelia, vyplýva, milovaní bratia a sestry, ako vlastnosť vášho povolania aj účasť na apoštoláte Cirkvi, na jej univerzálnom poslaní, ktoré sa súčasne uskutočňuje medzi všetkými národmi toľkými rozličnými spôsobmi a pomocou mnohorakých Bohom udelených darov. Vaše osobitné poslanie súladne nadväzuje na poslanie apoštolov, ktorých Pán poslal "ku všetkým národom", aby ich "učili",95 a spája sa aj s poslaním cirkevnej hierarchie. Lebo v apoštoláte, ktorý vykonávajú Bohu zasvätené osoby, sa ich snúbenecká láska ku Kristovi stáva akýmsi "organickým" spôsobom láskou k Cirkvi ako ku Kristovmu telu, k Cirkvi ako k Božiemu ľudu, k Cirkvi, ktorá je súčasne Nevestou i Matkou.
Je ťažké opísať, ba aj len vymenovať, akými rozličnými spôsobmi Bohu zasvätené osoby prejavujú prostredníctvom apoštolátu svoju lásku k Cirkvi. Táto láska sa zrodila vždy z osobitného daru, ktorý vaši zakladatelia dostali od Boha a ktorý Cirkev schválila, takže sa stal charizmou celej komunity. Tento dar zodpovedá rozličným potrebám Cirkvi a sveta v jednotlivých historických obdobiach, ktorý potom pokračuje a upevňuje sa v živote rehoľných komunít ako jeden z trvalých prvkov života a apoštolátu Cirkvi. No vo všetkých týchto prvkoch a na každom poli - či už ide o kontempláciu, čo zúrodňuje apoštolát, alebo o bezprostrednú apoštolskú činnosť - vždy vás sprevádza požehnanie Cirkvi, ako aj jej materská a pastoračná starostlivosť o vašu duchovnú totožnosť a o vaše správne pôsobenie v rámci veľkého univerzálneho spoločenstva povolaní a charizmatických darov celého Božieho ľudu. Či už prostredníctvom každého inštitútu vzatého jednotlivo, alebo prostredníctvom ich "organického" začlenenia do všeobecného poslania Cirkvi sa osobitne zvýrazňuje ten plán vykúpenia, ktorého znamenie každý a každá z vás, milovaní bratia a sestry, nosí v sebe hlboko vtlačené svojím zasvätením a profesiou evanjeliových rád.
A preto hoci je mimoriadne dôležitá vaša mnohoraká apoštolská činnosť, ktorú konáte, predsa naozaj najdôležitejším dielom apoštolátu zostáva vždy: to, čo ste a súčasne kto ste v Cirkvi. O každom a každej z vás sa môžu plným právom opakovať Apoštolove slová: "Veď ste zomreli a váš nový život je s Kristom ukrytý v Bohu."96 No slová "byť ukrytý s Kristom v Bohu" súčasne dovoľujú vzťahovať na vás slová samého Učiteľa: "Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach."97
Pre toto svetlo, ktorým máte "svietiť pre ľuďmi", sú veľmi dôležité medzi vami prejavy vzájomnej lásky, spojenej rodinným duchom každej komunity, pretože Pán povedal: "Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."98
Povaha v základe komunitárna vášho rehoľného života, živeného evanjeliovou náukou, posvätnou liturgiou a najmä Eucharistiou, utvára vynikajúce a priaznivé podmienky pre vaše medziosobné a spoločenské vzťahy; navzájom sa predchádzať v úslužnosti, navzájom si pomáhať niesť bremená; touto jednomyseľnosťou dokazujete, že Kristus žije medzi vami.99 Pre apoštolát v Cirkvi veľmi záleží na vašej citlivosti voči biedam a utrpeniam, ktoré sa v dnešnom svete tak otvorene a naliehavo ukazujú. Apoštol totiž učí: "Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon."100 A dodáva: "Teda naplnením Zákona je láska."101
Vaše poslanie musí byť viditeľné! Puto, ktoré ho spája s Cirkvou, musí byť tesné, veľmi tesné!102 Tým všetkým, čo robíte, a najmä všetkým tým, čo ste, nech sa hlása a potvrdzuje táto pravda: "Kristus miluje Cirkev a sám seba vydal za ňu;"103 táto pravda je základom celého plánu vykúpenia. Nech z Krista, Vykupiteľa sveta, vyviera aj nevyčerpateľný prameň vašej lásky k Cirkvi.

VII.
ZÁVER
"Osvieti oči vašej mysle"
16. Táto exhortácia, ktorú vám adresujem na slávnosť Zvestovania v tomto Jubilejnom roku vykúpenia, nech je zvýraznením lásky, ktorú Cirkev prechováva k rehoľníkom a rehoľným sestrám. Vy, milovaní bratia a sestry, ste jedinečným bohatstvom Cirkvi. Toto bohatstvo možno ešte plnšie pochopiť v rozjímaní o pravde vykúpenia. Tento Svätý rok poskytuje k tomuto rozjímaniu ustavičnú príležitosť a vhodné povzbudenie. Spoznajte teda v tomto žiarivom svetle svoju totožnosť a dôstojnosť. Nech Duch Svätý - silou Kristovho kríža a zmŕtvychvstania - "osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké je bohatstvo a sláva jeho dedičstva určeného svätým."104
Tieto "osvietené oči srdca" Cirkev ustavične vyprosuje pre každého a pre každú z vás, čo ste už nastúpili cestu života podľa evanjeliových rád. Tieto "osvietené oči" Cirkev spolu s vami vyprosuje pre toľkých kresťanov, najmä pre mladíkov a devy, aby mohli objaviť túto cestu a nebáli sa nastúpiť ju, aby - aj napriek nepriaznivým podmienkam súčasného života - mohli počuť to Kristovo: "Nasleduj ma."105 Aj vy sa musíte o to pričiniť svojimi modlitbami, ako aj svedectvom tej lásky, ktorou "Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá".106 Kiež sa vám podarí všade vydávať toto svedectvo a nech ho všetci porozumia. Kiež v ňom duchovne unavení ľudia našej doby nájdu oporu a nádej! Slúžte teda bratom s radosťou, čo vyviera zo srdca, v ktorom prebýva Kristus. "Kiežby dnešný svet... mohol prijať evanjelium nie od smutných a malomyseľných hlásateľov... ale od služobníkov evanjelia, ktorých život vyžaruje oduševnenosť, čiže od tých, čo prví prijali do seba Kristovu radosť."107
Cirkev z lásky k vám neustáva "skláňať kolená... pred Otcom",108 "aby sa vo vás upevnil vnútorný človek",109 a ako vo vás, tak aby sa upevňoval aj v mnohých iných našich pokrstených bratoch a sestrách, najmä mladých, aby našli tú istú cestu k svätosti, ktorou v dejinách ľudstva prešli toľké pokolenia spolu s Kristom - Vykupiteľom sveta a Źeníchom duší - a zanechali po sebe žiaru Božieho svetla, ktoré ich obklopovalo a ktoré ešte aj dnes žiari v tmách a mrákavách ľudského života.
Vám všetkým, čo nastupujete túto cestu v súčasnom období dejín Cirkvi a sveta, patria tieto vrúcne želania Jubilejného roku vykúpenia: "Aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a spoznať Kristovu lásku, presahujúcu všetko poznanie, a tak sa naplnili všetkou Božou plnosťou."110
Posolstvo Slávnosti Zvestovania Pána
17. Túto exhortáciu som vložil na dnešný sviatok Zvestovania v Svätom roku vykúpenia do Srdca Nepoškvrnenej Panny. Ona je zaiste prvá medzi všetkými Bohu bezvýhradne zasvätenými osobami. Ona - Nazaretská Panna - sa najdokonalejším spôsobom zasvätila Bohu. Jej snúbenecká láska dosiahla vrchol v božskom materstve pôsobením Ducha Svätého. Ona ako Matka nosí Krista v náručí a súčasne čo najdokonalejšie uskutočňuje jeho výzvu: "Nasleduj ma!" A nasleduje ho - ona, Matka - ako svojho Učiteľa v čistote, chudobe a poslušnosti.
Aká bola chudobná v onej betlehemskej noci, aká bola chudobná na Kalvárii! Aká bola poslušná pri Zvestovaní; a potom - stojac pod krížom - aká bola poslušná, a to až do tej miery, že prijala smrť svojho Syna, ktorý sa stal poslušný "až na smrť"! Aká bola celý život oddaná záujmom nebeského kráľovstva, a to z najčistejšej lásky.
Ak celá Cirkev má v Márii svoj prvý vzor, tým viac máte v nej vy, osoby a komunity zasvätené Bohu v lone Cirkvi! Práve dnes, keď si pripomíname začiatok Jubilejného roku otvoreného vlani, obraciam sa na vás týmto posolstvom, aby som vás vyzval oživiť vaše rehoľné zasvätenie podľa príkladu zasvätenia samej Bohorodičky.
Milovaní bratia a sestry! "Boh je verný. On vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána."111 Zostaňte verní Tomu, ktorý je verný. Spoliehajte sa na jedinečnú pomoc Panny Márie! Veď ju Boh povolal k najdokonalejšiemu spoločenstvu s jej Synom. Ona, Panna verná, nech vám je Matkou na vašej evanjeliovej ceste; nech vám pomáha, aby ste zakúsili a pred svetom dokázali, ako nekonečne verný je sám Boh! S týmto žičením vám zo srdca udeľujem svoje apoštolské požehnanie.

V Ríme u svätého Petra 25. marca, v Jubilejnom roku vykúpenia 1984, v šiestom roku nášho pontifikátu.

Ján Pavol II., pápež

POZNÁMKY
1 Porov. Mt 7,14.
2 Źalm 130 (129),7.
3 Porov. 2Kor 11,2.
4 Porov. Mt 18,20.
5 Porov. Mt 19,21; Mk 10,21; Lk 18,22.
6 Mk 10,21.
7 Mt 19,21.
8 Jn 3,16.
9 1Pt 1,18.
10 1Kor 6,20.
11 1Kor 6,19-20.
12 Mt 5,48.
13 Porov. Lv 19,2; 11,44.
14 Ef 5,1-2.
15 Iz 44,22.
16 8,35; porov. Mt 10,39; Lk 9,24.
17 Mt 19,21.
18 Porov. Mt 6,19-20.
19 Mt 6,21.
20 Porov. Mt 19,21; Mk 10,21; Lk 18,22.
21 Porov. Jn 14,26.
22 Mt 19,16.
23 Jn 15,16.
24 1Jn 4,10.
25 Porov. Druhý vat. koncil, dekrét Perfectae Caritatis, 5; porov. aj dokument Posvätnej kongregácie pre rehoľníkov a svetské inštitúty Podstatné prvky cirkevného učenia o rehoľnom živote (21. mája 1983), č. 5 nn.
26 Rim 6,3-4.
27 Rim 6,6.
28 Rim 6,11.
29 Porov. Ef 4,22-24.
30 Iz 43,1.
31 Mt 19,21.
32 Źalm 135 (134),4.
33 Jn 17,19.
34 Rim 12,1.
35 Hebr 10,5. 7.
36 Rim 12,1.
37 Źalm 73 (72), 25-26.
38 Źalm 16 (15), 2. 5.
39 Porov. Pies 8,6.
40 Porov. Lk 20,38.
41 2Kor 5,17.
42 Porov. Mt 7,1.
43 Porov. Lk 6,35.
44 Porov. Mt 5,40-42.
45 Porov. Lk 14,13-14.
46 Porov. Mt 6,14-15.
47 Rim 8,19-21.
48 1Jn 2,15-17.
49 Porov. Gn 1,28.
50 Jn 17,15.
51 Porov. Druhý vat. konc., dekrét Perfectae Caritatis,5.
52 2Kor 5,17.
53 Flp 2,6-7.
54 Mk 8,34; Mt 16,24.
55 Flp 3,8-9.
56 2Kor 4,16.
57 Mt 19,12.
58 Mt 19,11.
59 Porov. 1Kor 7,28-40.
60 Porov. 1Kor 7,38.
61 1Kor 7,32.
62 1Kor 7,34.
63 Porov. Lk 20,34-36; Mt 22,30; Mk 12,25.
64 2Kor 8,9.
65 Mt 5,3.
66 Ef 3,9.
67 Mt 19,21; porov. Mk 10,21; Lk 18,22.
68 Mt 6,33.
69 Lk 6,20.
70 Mt 5,3.
71 Flp 2,6-8.
72 Rim 5,19.
73 Druhý vat. konc., dekrét Perfectae Caritatis, 1.
74 Mysterium Iniquitatis; porov. 2Sol 2,7.
75 Jn 4,34.
76 Jn 5,30.
77 Jn 8,29.
78 Jn 6,38.
79 Źalm 40 (39), 8-9; porov. Hebr 10,7.
80 Lk 22,42; porov. Mk 14,36; Mt 26,42.
81 Porov. Evangelica Testificatio, 6: AAS 63 (1971), str. 500.
82 Porov. Druhý vat. konc., dekrét Perfectae Caritatis, 14.
83 Hebr 13,17.
84 Mk 10,45.
85 Lk 1,38.
86 Jn 10,17-18.
87 Porov. Lk 22,32.
88 Flp 1,9-11.
89 Rim 5,5.
90 Porov. 1Kor 7,7.
91 Rim 8,2.
92 Porov. Rim 8,13.
93 Rim 12,2.
94 Porov. C.I.C. (Kódex), kán. 669.
95 Porov. Mt 28,19.
96 Kol 3,3.
97 Mt 5,16.
98 Jn 13,35.
99 Porov. Druhý vat. konc., dekrét Perfectae Caritatis, 15.
100 Gal 6,2.
101 Rim 13,10.
102 Výslovne to spomína Kódex cirkevného práva vzhľadom na apoštolskú činnosť: porov. kán. 675, paragraf 3.
103 Ef 5,25.
104 Ef 1,18.
105 Lk 5,27.
106 1Jn 4,12.
107 Pápež Pavol VI., apoštolská exhortácia Evangelii Nuntiandi, 80, AAS 68 (1976), str. 75.
108 Porov. Ef 3,14.
109 Porov. Ef 3,16.
110 Ef 3,17-19.
111 1Kor 1,9.