Apoštolský list

Svätého Otca Jána Pavla II.

RÝCHLY ROZVOJ


Tým, ktorí sú zodpovední za spoločenské komunikačné prostriedky

1. Rýchly rozvoj technológií v masmediálnej oblasti je zaiste jedným zo znakov pokroku dnešnej spoločnosti. Hľadiac na tieto novoty, ktoré sa neustále vyvíjajú, čoraz aktuálnejší sa nám javí text dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu Inter mirifica, promulgovaného 4. decembra 1963 mojím ctihodným predchodcom, Božím služobníkom Pavlom VI., kde sa píše: „Medzi obdivuhodnými vynálezmi techniky, ktoré ľudský duch s Božou pomocou najmä v našich časoch vyvinul zo stvorených vecí, matka Cirkev s osobitnou starostlivosťou prijíma a sleduje tie, ktoré sa týkajú predovšetkým ľudského ducha a otvorili nové cesty k rýchlemu šíreniu správ, myšlienok a poznatkov každého druhu.“ (1)

I. Plodná cesta v línii dekrétu Inter mirifica

2. Po viac ako štyridsiatich rokoch od zverejnenia tohto dokumentu sa javí nanajvýš príhodné, aby sme sa k nemu vrátili a zamysleli sa nad výzvou, ktorú predstavujú pre Cirkev spoločenské komunikačné prostriedky. Ako poznamenáva Pavol VI., „Cirkev by sa cítila vinnou pred Bohom, keby nevyužila tieto veľmi účinné prostriedky, ktoré ľudský rozum neustále zdokonaľuje“ (2). Cirkev však nie je vyzvaná len na to, aby médiá využívala na šírenie evanjelia, ale viac než kedykoľvek predtým i na to, aby spásne posolstvo integrovala do „novej kultúry“, ktorú tieto vplyvné komunikačné prostriedky vytvárajú a šíria. Uvedomuje si, že používanie dnešných komunikačných techník a technológií je integrálnou súčasťou jej poslania v treťom tisícročí.

Kresťanské spoločenstvo, povzbudené týmto vedomím, uskutočnilo významné kroky v používaní týchto komunikačných nástrojov pri šírení náboženských informácií, pri evanjelizácii a katechéze, ako aj pri formovaní pastoračných pracovníkov v tejto oblasti a pri výchove užívateľov i adresátov rozličných komunikačných prostriedkov k zrelej zodpovednosti.

3. Pred novou evanjelizáciou stoja vo svete, takom bohatom na komunikačné možnosti, ako je ten náš, mnohé výzvy. Mám na mysli to, čo som zdôraznil už v encyklike Redemptoris missio, že svet komunikácie je prvým areopágom modernej doby, schopným spojiť celé ľudstvo a vytvoriť z neho – ako sa zvykne vravieť – „globálnu dedinu“. Spoločenské komunikačné prostriedky nadobudli taký význam, že pre mnohých sa stávajú hlavným nástrojom, ktorý ich vedie a inšpiruje v osobných, rodinných i spoločenských postojoch. Ide o komplexný problém, pretože táto kultúra sa rodí skôr zo samotného faktu existencie nových spôsobov komunikácie s doteraz nevídanými technikami a vyjadrovacími prostriedkami než z dajakého konkrétneho obsahového posolstva. Naša epocha je epochou globálnej komunikácie, v ktorej sa mnohé momenty ľudského života prelínajú s mediálnymi procesmi, alebo sa s nimi musia aspoň konfrontovať. Spomeniem len formovanie osobnosti a jej svedomia, interpretáciu a štrukturalizáciu citových zväzkov, rozčlenenie výchovných a vzdelávacích fáz, vytváranie a šírenie určitých kultúrnych fenoménov, rozvoj spoločenského, politického a ekonomického života.

Vo vyváženom a správnom pohľade na vývoj ľudskej bytosti médiá môžu a musia podporovať spravodlivosť a solidaritu tým, že budú presne a pravdivo informovať o udalostiach, komplexne analyzovať rôzne situácie a problémy a súčasne poskytovať priestor na vyjadrenie rozličných názorov. Najvyššie kritériá pravdivosti a spravodlivosti zároveň so zrelým využívaním slobody a zodpovednosti predstavujú pri zaobchádzaní s týmito modernými vplyvnými prostriedkami spoločenskej komunikácie rámec autentickej profesionálnej cti.

II. Evanjeliové rozlišovanie a misijné nasadenie

4. Aj oblasť médií potrebuje Kristovo vykúpenie. Pri analyzovaní procesov a hodnoty spoločenskej komunikácie očami viery nám môže nepochybne pomôcť hlbšie poznanie Svätého písma, predstavujúceho „veľký kódex“ komunikácie posolstva, ktoré nie je prchavé ani príležitostné, ale má fundamentálny význam.

Dejiny spásy hovoria o komunikácii Boha s človekom, o komunikácii využívajúcej všetky možné prostriedky a spôsoby. Ľudská bytosť bola stvorená na obraz Boha a podľa jeho podoby, aby mohla prijať Božie zjavenie a nadviazať s ním dialóg lásky. Vinou hriechu však bola táto schopnosť viesť dialóg porušená – tak na osobnej, ako aj na spoločenskej úrovni – a ľudia okúsili i okusujú trpkú skúsenosť nepochopenia a odcudzenia. Boh ich však neopustil a poslal k nim svojho vlastného Syna (porov. Mk 12, 1 – 11). V Slove, ktoré sa stalo telom, nadobúda komunikácia najvyššiu spásnu silu: človeku je v Duchu Svätom daná schopnosť prijať spásu, ohlasovať ju a svedčiť o nej svojim bratom.

5. Komunikácia medzi Bohom  a ľudstvom teda dosiahla dokonalosť vo vtelenom Slove. Skutok lásky, prostredníctvom ktorého sa nám zjavuje Boh, spoločne s odpoveďou ľudstva v podobe viery vytvára plodný dialóg. Práve preto si môžeme istým spôsobom osvojiť prosbu apoštolov „nauč nás modliť sa“ (Lk 11, 1) a máme možnosť prosiť Pána, aby nám pomohol pochopiť, ako komunikovať s Bohom a s ľuďmi prostredníctvom obdivuhodných nástrojov spoločenskej komunikácie. Médiá chápané v perspektíve tejto konečnej a rozhodujúcej komunikácie sa nám začnú javiť ako jedinečný prostriedok na dosiahnutie ľudí v akejkoľvek vzdialenosti, lebo dokážu prekonávať časové, priestorové i jazykové bariéry, vyjadriť obsah viery rôznymi spôsobmi a ponúknuť ho každému, kto hľadá bezpečný prístav, umožňujúci mu vstúpiť do dialógu s Božím tajomstvom, naplno zjaveným v Ježišovi Kristovi.

Vtelené Slovo nám zanechalo príklad, ako komunikovať s Otcom a s ľuďmi, či už v okamihoch ticha a sústredenia, alebo hlásaním na každom mieste a všetkými možnými vyjadrovacími prostriedkami. Vysvetľuje Písma, vyjadruje sa v podobenstvách, vedie dialógy v intimite domovov, hovorí na námestiach, na cestách, na vlnách jazera, na vrcholoch hôr. Osobné stretnutie s ním nikoho nenecháva ľahostajným, ba podnecuje do toho, aby ho nasledovali: „Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech” (Mt 10, 27).

Táto komunikácia dosahuje svoj vrchol v eucharistickom stretnutí, ktoré vedie k plnému spoločenstvu s Bohom. Keď kresťania spoznajú Ježiša pri „lámaní chleba“ (porov. Lk 24, 30 – 31), pocítia, že musia ísť ohlasovať jeho smrť a vzkriesenie a stať sa odvážnymi a radostnými svedkami jeho kráľovstva (porov. Lk 24, 35).

6. Vďaka Kristovmu vykúpeniu je uzdravená a obnovená aj schopnosť kresťanov komunikovať. Stretnutie s Kristom z nich robí nové stvorenia, umožňuje im stať sa súčasťou jeho ľudu, ktorý si získal na kríži svojou krvou, a vovádza ich do vnútorného života Najsvätejšej Trojice, ktorý je neprestajnou komunikáciou a prúdením dokonalej a nekonečnej lásky medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým.

Komunikácia prestupuje všetky základné oblasti Cirkvi, povolanej ohlasovať radostnú zvesť spásy všetkým ľuďom. Preto Cirkev chápe možnosti ponúkané prostriedkami spoločenskej komunikácie ako cesty dané Božou prozreteľnosťou našej dobe, aby slúžili na vzrast spoločenstva a na účinnejšie ohlasovanie. (3) Vďaka médiám môže vyniknúť univerzálny charakter Božieho ľudu, keďže podporujú intenzívnejšiu a bezprostrednejšiu výmenu informácií medzi miestnymi cirkvami, napomáhajú ich vzájomné poznanie a spoluprácu.

ďakujeme Bohu za existenciu týchto účinných prostriedkov, ktoré – použité veriacimi v duchu viery a v poslušnosti svetlu Ducha Svätého – môžu prispieť k ľahšiemu šíreniu evanjelia a posilniť zväzky jednoty medzi cirkevnými spoločenstvami.

III. Zmena zmýšľania a pastoračná obnova

7. V komunikačných prostriedkoch nachádza Cirkev cennú pomoc na šírenie evanjelia i náboženských hodnôt, na prehlbovanie dialógu, ekumenickej i medzináboženskej spolupráce, ako i na obranu trvalých princípov nevyhnutných na vybudovanie spoločnosti rešpektujúcej dôstojnosť ľudskej osoby a zameranej na spoločné dobro. Cirkev ich rada využíva na poskytovanie informácií o sebe, na šírenie evanjelizácie, na katechézu i vzdelávanie, pričom to považuje za plnenie Pánovho príkazu: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15).

Je to zaiste neľahká úloha v našej dobe, v ktorej sa šíri presvedčenie, že „čas istôt je beznádejne preč, preto by sa človek mal odteraz učiť žiť v horizonte absolútnej absencie zmyslu, v znamení provizória a pominuteľnosti”. (4) V tejto situácii môžu byť komunikačné prostriedky použité „na ohlasovanie evanjelia, ako aj na jeho vytláčanie zo srdca človeka“. (5) To predstavuje vážnu výzvu pre všetkých veriacich, no najmä pre rodičov, rodiny a osoby zodpovedné za výchovu detí a mládeže. S pastoračnou obozretnosťou a múdrosťou treba v cirkevnom spoločenstve povzbudzovať tých, ktorí majú osobitné nadanie na prácu v médiách, aby sa stali odborníkmi schopnými viesť dialóg s rozsiahlou oblasťou masmédií.

8. Správne používanie médií sa však netýka len tých, ktorí pracujú v tomto odvetví, ale aj celého cirkevného spoločenstva. Ako sme už zdôraznili, spoločenské komunikačné prostriedky sa týkajú rozličných oblastí života viery, preto musia kresťania brať ohľad na mediálnu kultúru, v ktorej žijú: počnúc liturgiou, najvyšším a základným prejavom komunikácie s Bohom, s bratmi a so sestrami, až po katechézu, ktorá si nemôže nevšímať skutočnosť, že sa obracia na osoby vyjadrujúce sa súčasným spôsobom a súčasnou kultúrou.

Fenomén spoločenských komunikačných prostriedkov je pre Cirkev impulzom na istú pastoračnú a kultúrnu revíziu, aby dokázala čeliť epochálnej zmene, ktorú práve prežívame. Na to musia upozorňovať predovšetkým pastieri Cirkvi: je skutočne veľmi dôležité postarať sa o pútavé ohlasovanie evanjelia, ktoré by podnietilo jeho počúvanie a prijatie. (6) Osobitnú zodpovednosť majú v tomto smere zasvätené osoby, ktoré sú na základe charizmy ich inštitútov priamo zamerané na prácu v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov. Duchovne i profesijne formované, „nech sa podľa pastoračných potrieb aktívne zapájajú do náboženskej formácie osôb [...], aby tak na jednej strane zabránili škodám spôsobeným ich nesprávnym využívaním a na druhej prispeli k zvýšeniu úrovne programov, ktorých obsah sa bude zhodovať s mravným zákonom a bude bohatý na ľudské a kresťanské hodnoty“. (7)

9. Práve vzhľadom na ich význam som už pred viac ako pätnástimi rokmi považoval za nevhodné, aby boli médiá ponechané len na iniciatívu jednotlivcov alebo malých skupín, a navrhol som jasne ich zaradiť priamo do pastoračného plánovania. (8) Nové technológie vytvárajú predovšetkým ďalšie možnosti na komunikáciu, chápanú ako službu pri riadení pastorácie, a na organizovanie rozmanitých úloh kresťanského spoločenstva. Spomeňme napríklad internet, ktorý nielen poskytuje zdroje na lepšiu informovanosť, ale navyká ľudí aj na interaktívnu komunikáciu. (9) Mnohí kresťania už tvorivo využívajú tento nový nástroj a jeho možnosti pri evanjelizácii, vzdelávaní, internej komunikácii, spravovaní i riadení. Popri internete však treba využívať i ďalšie nové médiá a hľadať všetky možnosti, ako naplno využiť tradičné nástroje. Denníky a časopisy, publikácie rôzneho druhu, katolícke televízie i rozhlasové rádiá sú v rámci celkovej panorámy cirkevnej komunikácie naďalej veľmi užitočné.

Zatiaľ čo obsah komunikácie sa prirodzene prispôsobuje potrebám rozličných skupín, jej cieľom by vždy malo byť, aby si ľudia uvedomili, že informácia má aj etický a morálny rozmer. (10) Zároveň je dôležité zaistiť zamestnancom masmédií potrebnú formáciu a pastoračnú starostlivosť. Často sú totiž títo muži a ženy vystavení osobitným tlakom a etickým dilemám vychádzajúcim z ich každodennej práce; mnohí z nich „úprimne chcú vedieť a robiť, čo je eticky a morálne správne“, a očakávajú od Cirkvi orientáciu a podporu. (11)

IV. Médiá – križovatka veľkých sociálnych otázok

10. Cirkev, ktorá vďaka sile posolstva spásy, zvereného jej Pánom, je aj učiteľkou ľudskosti, si je vedomá, že musí ponúknuť vlastný príspevok k lepšiemu pochopeniu perspektív a zodpovednosti súvisiacich s aktuálnym rozvojom spoločenských komunikačných prostriedkov. Práve preto, lebo tieto postriedky ovplyvňujú svedomie jednotlivcov, formujú ich zmýšľanie a podmieňujú ich pohľad na veci, treba dôrazne a jasne pripomenúť, že prostriedky spoločenskej komunikácie predstavujú dedičstvo, ktoré je potrebné chrániť a rozvíjať. Spoločenské komunikačné prostriedky sa musia dostať do rámca organicky štruktúrovaných práv a povinností, tak z pohľadu vzdelávania a etickej zodpovednosti, ako aj vzhľadom na zákony a inštitucionálne kompetencie.

Zodpovednosť za pozitívny rozvoj médií v službe spoločného dobra leží na všetkých spoločne i jednotlivo. (12) V dôsledku silného prepojenia médií s ekonomikou, politikou i kultúrou je nevyhnutný systém kontroly, ktorý by bol schopný chrániť centrálne postavenie a dôstojnosť osoby, primát rodiny ako základnej bunky spoločnosti a správny vzťah medzi jednotlivými subjektmi.

11. Treba urobiť niekoľko rozhodnutí, ktoré možno zhrnúť do troch základných okruhov: formácia, spoluúčasť, dialóg.

Na prvom mieste je potrebná rozsiahla formačná činnosť zameraná na poznávanie médií a na ich zodpovedné a primerané používanie. Nové vyjadrovacie prostriedky zavádzané médiami menia procesy získavania informácií i kvalitu ľudských vzťahov, preto bez primeranej formácie vzniká nebezpečenstvo, že namiesto toho, aby ľuďom slúžili, začínajú ich zneužívať a silne ovplyvňovať. To platí osobitne pre mladých, ktorí prejavujú prirodzenú náklonnosť k technologickým novinkám, a aj preto ich treba oveľa viac vychovávať k zodpovednému a kritickému používaniu médií.

Na druhom mieste by som chcel upriamiť pozornosť na prístup k médiám a na zodpovedné podieľanie sa na ich spravovaní. Ak sú spoločenské komunikačné prostriedky dobrom určeným celému ľudstvu, potom je potrebné nachádzať vždy nové formy, ktoré by umožnili širokú spoluúčasť na ich spravovaní, a to aj prostredníctvom vhodných legislatívnych opatrení. Treba teda rozvíjať kultúru spoluzodpovednosti.

Nakoniec nemožno zabudnúť na veľké možnosti médií pri napomáhaní dialógu,solidarity a pokoja,keďže sú prostriedkami vzájomného spoznávania sa. Médiá teda predstavujú účinný pozitívny zdroj, ak stoja v službe porozumenia medzi národmi; avšak stávajú sa deštruktívnou „zbraňou“, ak sú zneužívané na živenie nespravodlivostí a konfliktov. Môj ctený predchodca blahoslavený Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris prorockým spôsobom varoval ľudstvo pred takýmto potenciálnym nebezpečenstvom. (13)

12. Veľký záujem vyvoláva úvaha o úlohe „verejnej mienky v Cirkvi“ a „verejnej mienky o Cirkvi“. Na stretnutí s vydavateľmi katolíckych periodík môj ctený predchodca Pius XII. povedal, že keby nebolo verejnej mienky, niečo by v živote Cirkvi chýbalo. Rovnaké vyjadrenie zaznelo opakovane i pri ďalších príležitostiach (14) a právo na vyjadrenie vlastnej mienky je za stanovených podmienok uznané aj v Kódexe kánonického práva. (15) I keď platí, že pravdy viery nemožno vystaviť svojvoľným interpretáciám a rešpektovanie práv druhých tvorí hranice na vyjadrenie vlastných názorov, rovnako platí, že v iných oblastiach existuje u katolíkov priestor na výmenu názorov v dialógu rešpektujúcom spravodlivosť a prezieravosť.

Tak komunikácia vnútri cirkevného spoločenstva, ako aj komunikácia Cirkvi so svetom si vyžadujú transparentnosť a nový spôsob prístupu k otázkam súvisiacim s médiami. Takáto komunikácia sa musí snažiť o konštruktívny dialóg, ktorý by mal v kresťanskom spoločenstve posilniť dobre informovanú verejnú mienku, schopnú správne rozlišovať. Cirkev má právo a potrebu informovať o svojich aktivitách, rovnako ako iné inštitúcie a skupiny, no zároveň, ak je to potrebné, má mať zaistenú možnosť primeranej diskrétnosti bez toho, aby to bolo na ujmu presnej a dostačujúcej informovanosti o skutočnostiach týkajúcich sa Cirkvi. To je jedna z oblastí, kde je veľmi žiaduca spolupráca medzi veriacimi laikmi a ich pastiermi, lebo, ako to správne vyzdvihol Druhý vatikánsky koncil, „z týchto priateľských vzťahov medzi laikmi a duchovnými pastiermi sa dajú očakávať veľmi mnohé dobrodenia pre Cirkev: tak sa totiž prehlbuje u laikov pocit ich vlastnej zodpovednosti, napomáha sa ochota a uľahčuje sa spolupráca laikov s duchovnými pastiermi. Oni zas, podporovaní skúsenosťami laikov, budú si môcť utvoriť jasnejší a lepší úsudok tak v duchovných, ako aj v časných záležitostiach, aby celá Cirkev, za pomoci všetkých svojich členov, účinnejšie plnila svoje poslanie za život sveta“. (16)

V. Komunikovať v sile Ducha Svätého

13. Pre veriacich a pre ľudí dobrej vôle je v našich časoch veľkou výzvou napomáhať  pravdivú a slobodnú komunikáciu, ktorá prispeje k upevneniu celkového pokroku sveta. Všetci sú vyzvaní, aby pestovaním zdravej kritickosti rozvíjali pozorné rozlišovanie a neustálu bdelosť, pokiaľ ide o presvedčovaciu silu komunikačných prostriedkov.

Veriaci v Krista vedia, že aj v tejto oblasti sa môžu spoliehať na pomoc Ducha Svätého. Jeho pomoc je o to potrebnejšia, ak si uvedomíme, že vnútorné ťažkosti komunikácie sa môžu vinou ideológií, túžby po zisku a po moci, rivality a konfliktov medzi jednotlivcami a skupinami, ako i z dôvodu ľudskej slabosti či spoločenského zla ešte prehĺbiť. Moderné technológie prekvapujúco zväčšujú rýchlosť, množstvo a dosah komunikácie, no pritom nepodporujú tú krehkú komunikáciu od mysle k mysli a od srdca k srdcu, ktorá je charakteristická pre každú komunikáciu v službe solidarity a lásky.

V dejinách spásy sa nám Kristus predstavil ako „ohlasovateľ“ Otca: „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 2). Večné Slovo, ktoré sa stalo telom, svojím spôsobom komunikácie ukazuje úctu voči tým, ktorí ho počúvajú, učí nás chápať ich situáciu a potreby, spolucítiť s ich trápeniami a vedie nás k ráznej odhodlanosti povedať im to, čo musia počuť, bez oklieštenia alebo kompromisov, klamstva alebo manipulácie. Ježiš nás učí, že komunikácia je etickým konaním: „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený“ (Mt 12, 35 – 37).

14. Apoštol Pavol má jasné posolstvo pre všetkých, ktorí sú zapojení do spoločenskej komunikácie – pre politikov, profesionálnych rečníkov, divákov: „Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi… Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú“ (Ef 4, 25.29).

Pracovníkom masmédií a osobitne veriacim činným v tejto dôležitej oblasti spoločnosti adresujem výzvu, ktorú sa od začiatku svojej služby pastiera univerzálnej Cirkvi usilujem šíriť po celom svete: „Nebojte sa!“

inter mirifica –, ktoré nám Boh dal k dispozícii, aby sme mohli spoznať, využívať a ohlasovať pravdu, aj pravdu o našej dôstojnosti a o cieli, ktorý nám je určený ako jeho deťom a dedičom jeho večného kráľovstva.

Nebojte sa odporu sveta! Ježiš nás uistil: „Ja som premohol svet!”(Jn 16, 33).

Nebojte sa ani svojej slabosti, ani svojej nedokonalosti! Božský Majster povedal: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

Šírte Kristovo posolstvo nádeje, milosti a lásky a udržujte v tomto pominuteľnom svete stále živú večnú perspektívu neba, perspektívu, ktorú nemôže nijaký komunikačný prostriedok nikdy priamo dosiahnuť: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9).

Márii, ktorá nám dala Slovo života a uchovávala v srdci jeho večné slová, zverujem cestu Cirkvi v dnešnom svete. Nech nám Svätá Panna pomôže všetkými prostriedkami šíriť krásu a radosť života v Kristovi, našom Pánovi.

Všetkým posielam svoje požehnanie!

Vo Vatikáne 24. januára 2005, na sviatok sv. Františka Saleského, patróna žurnalistov

JÁN PAVOL II.

___

Poznámky

1 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét Inter mirifica, 1.

2 PAVOL VI.: apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi (8. december 1975), 45.

3 Porov. JÁN PAVOL II.: posynodálna apoštolská exhortácia Christifideles laici (30. december 1988), 18 – 24; porov. PÁPEŹSKÁ RADA PRE SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY: pastoračná inštrukcia Aetatis novae (22. február 1992), 10.

4 Porov. JÁN PAVOL II.: encyklika Fides et ratio (14. september 1998), 91.

5 PÁPEŹSKÁ RADA PRE SPOLOČENSKÉ  KOMUNIKAČNÉ  PROSTRIEDKY: pastoračná inštrukcia Aetatis novae (22. február 1992), 4.

6 Porov. JÁN PAVOL II.: posynodálna apoštolská exhortácia Pastores gregis, (19. október 2003), 30.

7 JÁN PAVOL II.: posynodálna apoštolská exhortácia Vita consecrata (25. marec 1996), 99.

8 JÁN PAVOL II.: encyklika Redemptoris missio (7. december 1990), 37.

9 Porov. PÁPEŹSKÁ RADA PRE SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY: Cirkev a internet (22. február 2002), 6.

10 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét Inter mirifica, 15 – 16; PÁPEŹSKÁ RADA PRE SPOLOČENSKÉ  KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY: pastoračná inštrukcia Communio et progressio (23. máj 1971), 107; pastoračná inštrukcia Aetatis novae (22. február 1992), 18.

11 PÁPEŹSKÁ RADA PRE SPOLOČENSKÉ  KOMUNIKAČNÉ  PROSTRIEDKY: pastoračná inštrukcia Aetatis novae (22. február 1992), 19.

12 Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2494.

13 Porov. JÁN PAVOL II.: Posolstvo k 37. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov (24. január 2003), 6.

14 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 37; PÁPEŹSKÁ RADA PRE SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY: pastoračná inštrukcia Communio et progressio (23. máj 1971), 114 – 117.

15 Kódex kánonického práva, kán. 212, § 3: „Podľa vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú, sami majú právo, ba niekedy aj povinnosť prejaviť posvätným pastierom svoju mienku vo veciach, ktoré sa vzťahujú na dobro Cirkvi, a oboznámiť s ňou aj ostatných veriacich pri neporušení celistvosti viery a mravov i úcty voči pastierom a so zreteľom na spoločný osoh a dôstojnosť osôb“; porov. Kódex kánonov východných cirkví, kán. 15 § 3.

16 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 37.