Pastoračná inštrukcia
k dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu
o spoločenských komunikačných prostriedkoch

COMMUNIO ET PROGRESSIO „SPOLOČENSTVO A ROZVOJ"

vypracovaná podľa nariadenia koncilu
na zachovanie jeho ustanovení


ÚVOD

1. Spoločenstvo a rozvoj ľudského spolunažívania je najdôležitejším poslaním a cieľom spoločenskej komunikácie a prostriedkov, ktoré používa, ako je tlač, film, rozhlas a televízia. Neustále zdokonaľovanie týchto technických prostriedkov a ich všeobecná dostupnosť spôsobuje, že spoločenské komunikačné prostriedky čoraz viac vplývajú na myslenie a spôsob života ľudí a prenikajú do nich.

2. Cirkev vidí v spoločenských komunikačných prostriedkoch «Božie dary», 1 pretože v súlade so zámermi Božej prozreteľnosti vedú k bratskému spolunažívaniu medzi ľuďmi, ktorí s ich pomocou otvorenejšie odpovedajú na jeho spásonosnú vôľu. Plnšie chápanie a obsiahlejšie poznanie spoločenskej komunikácie a jej prostriedkov, ktoré používa dnešný svet, môžeme získať na základe dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, najmä Konštitúcie o Cirkvi v súčasnom svete,2 Dekrétu o ekumenizme,3 Deklarácie o náboženskej slobode,4 Dekrétu o misijnej činnosti Cirkvi,5 Dekrétu o pastoračnej službe biskupov v Cirkvi,6 predovšetkým však na základe dekrétu, ktorý sa celý venuje spoločenským komunikačným prostriedkom.7 Toto hlbšie chápanie, preniknuté du-chom koncilového učenia, ukáže kresťanom, aký postoj majú zaujať voči spoločenským komu-nikačným prostriedkom, a pohne ich k väčšej zaangažovanosti v tejto veci.

3. Táto pastoračná inštrukcia, vydaná na želanie samého koncilu,8 vysvetľuje vieroučné zásady a podáva všeobecné pastoračné smernice. Nevenuje sa ich konkrétnemu uplatňovaniu, lebo pre ustavičné zmeny a rozvoj v tejto oblasti môžu sa uplatňovať iba podľa konkrétnych miestnych a časových okolností.

4. Usmernenie v praktickom uplatnení tejto inštrukcie by mali dať skôr biskupi a konferencie biskupov, vo východných cirkvách synody. Tí v duchu kolegiality a s využitím skúseností ve-riacich znalých tejto problematiky a na základe uznesení príslušných diecéznych, národných a medzinárodných ustanovizní budú realizovať túto inštrukciu podľa miestnych podmienok na území, na ktorom sú pastiermi, tak, aby dokument napomáhal rast jednoty celej Cirkvi. S týmto úmyslom sa budú konferencie biskupov dovolávať pomoci kňazov, rehoľníkov a členov veria-ceho ľudu v súlade s ich vlastnými možnosťami, pretože správne využívanie spoločenských komunikačných prostriedkov sa týka celého Božieho ľudu.

5. Oprávnene možno dúfať, že túto inštrukciu čo najlepšie prijmú všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaoberajú spoločenskou komuniká-ciou, ako aj tí, ktorým leží na srdci pokrok ľudstva. Len tak sa totiž veľký úžitok plynúci zo spolupráce a vzájomnej výmeny názorov, ktorý prinášajú spoločenské komunikačné prostriedky, stane bohatstvom všetkých.

PRVÁ ČASŤ

SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ
PROSTRIEDKY Z KRESŤANSKEJ PERSPEKTÍVY: ZÁKLADY NÁUKY

6. Hoci sú spoločenské komunikačné prostriedky adresované jednotlivcom, týkajú sa celej spoločnosti a hýbu ňou,1 pretože prinášajú informácie z celého sveta veľkému počtu ľudí a ovplyv-ňujú ich duše a mysle. Sú jednoducho potrebné na hlbšie pochopenie často zložitých problémov a konania súčasnej spoločnosti. Preto sa na spoločenské komunikačné prostriedky vzťahujú tie isté princípy, ktoré určujú ľudské spolužitie podľa kresťanského pohľadu.
V súlade so zámerom Prozreteľnosti sú tieto vynálezy uspôsobené vyjadrovať ťažkosti i nádeje spoločnosti a nachádzať odpovede na otázky, čo sa deje tým rýchlejšie, čím užšie sú ľudia vzájomne spojení. Toto je prvoradá zásada, z ktorej vychádza kresťanské posúdenie úžitku, aký vyplýva z použitia týchto prostriedkov na dobro ľudstva.
7. Kdekoľvek speje ľudská činnosť k zlepšeniu pozemských podmienok života, najmä ak ide o najnovšie výdobytky vedy a techniky, tam podľa kresťanského pohľadu, v úcte voči človeku, vzhľadom na potreby človeka a na celé dejiny, sa vynára jedna odpoveď - často neuvedomená - na Boží príkaz pre človeka, aby si «podrobil zem a vládol nad ňou».2 Týmto spôsobom sa človek zároveň stáva účastníkom a pokračovateľom diela, ktoré Boh stvoril a zachováva.3 Do takéhoto ponímania skutočnosti možno vložiť spoločenské komunikačné prostriedky, ktoré zohrávajú veľkú úlohu vo výmene poznatkov medzi ľuďmi a v ich vzájomnej a účinnej spolupráci. Keď totiž Boh stvoril človeka na svoj obraz, zároveň mu dal možnosť zúčastňovať sa na jeho vlastnej stvoriteľskej moci, ktorá sa má prejavovať v budovaní pozemskej obce.4

8. Spoločenské komunikačné prostriedky sú zo svojej prirodzenosti zamerané na vytváranie častých medziľudských kontaktov a následne na vytváranie zmyslu pre vzájomné puto. Týmto spôsobom človek, akoby vedený Božou rukou, sa spolu s ostatnými ľuďmi, svojimi bratmi podieľa na splnení dejinných Božích zámerov.5 Spolunažívanie a jednota ľudstva, prvoradý cieľ akejkoľvek komunikácie, v súlade s kresťanskou vierou, nachádza svoj vzor a zavŕšenie vo večnom trojičnom spoločenstve Božom - Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorí žijú jeden božský život.

9. Spoločenské komunikačné prostriedky sa môžu veľmi pričiniť o jednotu medzi ľuďmi. Nevedomosť alebo nedostatok dobrej vôle však môže mať aj opačné následky, že totiž môže dôjsť k ešte väčšiemu rozdeleniu a nezhodám medzi nimi. Veľmi často totiž pozorujeme, ako sa týmito prostriedkami popierajú alebo prekrúcajú základné hodnoty ľudského života. Tieto nezriadenosti vedú kresťanskú myseľ k názoru, že človek potrebuje oslobodenie a vytrhnutie z moci hriechu, ktorý spôsobil prvý pád ľudského rodu.6

10. Človek sa vlastnou vinou odvrátil od svojho Stvoriteľa a po vnútornom rozpoltení, ktoré nasledovalo po hriechu, sám upadol do zhubnej roztržky so svojimi bratmi, ktorá zabránila potrebnému porozumeniu medzi ľuďmi.7 Božia láska sa však nedala odmietnuť. Sám Boh totiž, keď nadišiel čas spásy,8 vstúpil do kontaktu s ľuďmi, a keď sa priblížila plnosť času, obrátil sa k nim,9 a «Slovo sa telom stalo».10 Kristus, vte-lený Boží Syn, Slovo a obraz neviditeľného Boha, 11 vyslobodením ľudského rodu skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie, so všetkou hojnosťou a veľkou štedrosťou urobil všetkých účastnými na pravde a Božom živote.12 Sám, ako jediný Prostredník medzi Otcom a ľuďmi prinavrátil pokoj a zjednotenie s Bohom a utvoril bratský zväzok medzi ľuďmi. Odvtedy sa základ a najvyšší vzor zjednotenia nachádza v Bohu, ktorý sa stal naším bratom a prikázal učeníkom, aby ohlasovali Dobrú zvesť všetkým národom po všetky časy,13 verejne ju ohlasujúc «na svetle» a «zo striech».14

11. Kristus sa v čase svojho pozemského života dal poznať ako dokonalý Ohlasovateľ - vzor dokonalej komunikácie. Svojím vtelením sa zaodel prirodzenosťou tých, ktorí raz mali prijať jeho posolstvo, a ktorý ňou prenikol a jemu vlastným spôsobom naplnil všetko svoje kázanie a celý svoj pozemský život. Božie posolstvo hlásal úprimným a prístupným spôsobom - medzi svojím ľudom - ohlasujúc ho celé, bez kompromisu, účinne a vytrvalo. Vo svojom ohlasovaní - komunikácii - prijal taký spôsob reči a myslenia, ktorý bol vlastný ľudu jeho doby, krajiny a jeho položeniu.
Napokon samo ohlasovanie - komunikácia - je niečo viac, než odovzdávanie myšlienok alebo prejavov srdca; podľa svojej povahy je to predovšetkým dávanie sa z lásky. Preto je Kristovo ohlasovanie - komunikácia «Duch a život».15 Ustanovením Eucharistie nám Kristus dal najvyššiu možnú formu vzájomného stretnutia a spojenia, ktorú možno poskytnúť ľuďom na zemi, menovite: spojenie medzi Bohom a človekom a cez túto zmluvu zároveň blízke a dokonalejšie spoločenstvo medzi ľuďmi navzájom.
Napokon nám Kristus ohlasujúc poslal svojho Ducha Oživovateľa, ktorý je podstatou svornosti a jednoty.16 Kristus je plnosťou všetkého v Cirkvi,17 ktorá je tajomným Telom Kristovým a skrytou plnosťou osláveného Krista: takto v Cirkvi oživovaní Slovom a sviatosťami kráčame v nádeji v ústrety konečnému zjednoteniu tam, «aby bol Boh všetko vo všetkom».18

12. «Medzi obdivuhodnými vynálezmi techniky»,19 ktoré napomáhajú spoločenskú komunikáciu medzi ľuďmi, veriaci kresťan nachádza aj tieto nástroje plánov Božej prozreteľnosti, podporujúce svornosť medzi ľuďmi putujúcimi na zemi. Tieto nové prostriedky sú podnetom pre nové potreby ľudí a zároveň si vytvárajú takpovediac svoj vlastný «jazyk», ktorý napomáha vzájomné poznanie a dokonalejšie zblíženie sa medzi ľuďmi. A tak o čo skôr nastane medzi nimi vzájomné porozumenie a vzájomná priazeň, o to viac budú otvorenejší pre uplatňovanie spravodlivosti a pokoja, úcty a dobročinnosti, vzájomnej pomoci, lásky a napokon vzájomného spoločenstva. Preto je oprávnené považovať spoločenské komunikačné prostriedky za jedny z najúčinnejších nástrojov a možností, ktorými môže človek vplývať na upevnenie lásky, ktorá napokon môže splodiť spoločenstvo.

13. Preto nahlas vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle vyvinúť spoločné úsilie, ktoré bude viesť k tomu, aby spoločenské komunikačné prostriedky užitočne slúžili hľadaniu a objavovaniu pravdy i ľudskému pokroku. Kresťan na základe svojej viery poznáva, že tento cieľ dosiahne najskôr vtedy, keď sa čím viac bude evanjeliová zvesť rozširovať týmito prostriedkami v uskutočňovaní bratského spoločenstva s ostatnými ľuďmi zahrnutými starostlivosťou jedného Otca. Účinná spolupráca a vzájomné spoločenstvo medzi ľuďmi závisia od ich dobrej vôle, na ktorú vplývajú rôzne okolnosti, ktoré prichádzajú na človeka znútra - z jeho srdca i zvonka - zo strany spoločnosti a techniky. Preto hodnota a význam spoločenských komunikačných prostriedkov sa meria veľkosťou ich úžitku pre slobodu človeka.

14. Pretože človek určuje spôsob použitia vynálezov spoločenskej komunikácie, morálne zásady, ktoré sa na ne vzťahujú, vychádzajú z náležitej úcty voči dôstojnosti ľudskej osoby, ktorá má mať účasť na spoločenstve adoptívnych Božích synov. Zároveň však tieto zásady majú svoj základ aj vo vnútornej prirodzenosti spoločenských komunikačných prostriedkov a z kvalít vlastných tomu-ktorému prostriedku. Toto sa uvádza aj v Konštitúcii Gaudium et spes: «Totiž zo samej okolnosti stvorenia sa všetky veci vyznačujú vlastnou stálosťou, pravdivosťou, dobrotou, vlastnými zákonmi a vlastným poriadkom - to všetko musí mať človek v úcte...»20

15. Ktokoľvek by teda chcel prostriedky spoločenskej komunikácie a ich správne používanie zaradiť do dejín stvorenia a vykupiteľského vtelenia, ako aj posúdiť ich vážnosť, bude musieť, aby pochopil celého človeka a aby už predtým od základu poznal povahu spoločenskej komunikácie a jej prostriedkov. Takto sú všetci masmediálni tvorcovia (čiže tí, ktorí pracujú so spoločenskými komunikačnými prostriedkami v rámci svojho poslania) povinní v súlade s vlastným svedomím nadobudnúť dostatočné odborné vedomosti, zručnosť, absolvovať náležité štúdium i formáciu, aby svoju úlohu v tejto oblasti mohli náležite splniť. 21 Táto požiadavka je o to naliehavejšia, o čo dôležitejšie sú povolania a služby týchto tvorcov vzhľadom na silu a vplyv jednotlivých spoločenských komunikačných prostriedkov. Predovšetkým sú touto požiadavkou osobitne viazaní tí, ktorí majú pomáhať svojím výkladom a úsudkom vytvárať vlastný správny úsudok tým ľuďom, ktorí sú nezrelí a ktorých duchovná kultúra nie je na zodpovedajúcej úrovni. Táto povinnosť a požiadavka sa týka všetkého, čo je schopné udúšať alebo oživovať hodnoty ľudskosti v jednotlivcoch alebo celých skupinách ľudí. Nemožno nič zanedbať z toho, čo umožní príjemcom (čitateľom, poslucháčom, divákom) správne pochopiť všetko, čo sa k nim dostáva prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov, čo im umožní, aby z toho mali skutočný úžitok a napokon z toho, čo im uľahčí ich úsilie o aktívny podiel na živote celej spoločnosti. Až vtedy tieto prostriedky dosiahnu svoju úplnú účinnosť.

16. Celkovú hodnotu rozličných prostriedkov spoločenskej komunikácie účinkujúcich v určitom prostredí treba posudzovať podľa toho, či slúžia spoločnému dobru,22 teda nakoľko odovzdávaním informácií, sprístupňovaním umenia či sprostredkovaním zábavy pomáhajú upevňovať spoločenský život a ľudský pokrok. Tieto prostriedky majú prinášať nielen kusé správy vytrhnuté zo súvislostí, ale majú informovať aj o súvislostiach a okolnostiach udalostí, aby všetci príjemcovia správne pochopili problémy spoločnosti a mali takto z toho vlastný úžitok pre svoje myslenie a prácu. Je zároveň potrebné zachovať rovnováhu medzi oficiálnymi informáciami pre verejnosť, poučnými, vzdelávacími a zábavnými programami.

17. Základným zákonom každej komunikačnej činnosti je úprimnosť, overenosť a pravda. Na dôstojnú komunikačnú činnosť nestačí len dobrý úmysel a dobrá vôľa. Okrem toho je potrebné informovať o udalostiach a faktoch pravdivo, to znamená podávať ich pravdivý obraz zhodný s vnútornou pravdou o prenášaných faktoch a udalostiach. Záslužnosť a morálne dobro akejkoľvek spoločenskej komunikácie nezávisí len od témy, ktorou sa zaoberá, alebo od náuky, ktorá z nej vyplýva, ale aj od dôvodu, pre ktorý sa koná, od spôsobu podania a komentovania, z jej súvislostí a okolností i od tých ľudí, ktorým je určená.23

18. Spoločenská komunikácia sa môže výnimočným spôsobom pričiniť o vzájomné pochopenie, žičlivosť a zmierlivosť, vzájomnú pomoc i naozajstnú spoluprácu medzi ľuďmi. Tieto ciele sú totožné s cieľmi Božieho ľudu, ktorý ich zároveň prijíma aj uskutočňuje. «Napomáhanie jednoty je totožné s misijným poslaním Cirkvi, ktorá je „v Kristovi akoby sviatosťou alebo znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia ».

DRUHÁ ČASŤ

PROSTRIEDKY SPOLOČENSKEJ KOMUNIKÁCIE AKO SÚČASŤ ĽUDSKÉHO POKROKU

Prvá kapitola

Pôsobenie prostriedkov komunikácie v ľudskej spoločnosti

19. Moderné komunikačné prostriedky zdokonaľujú styk medzi ľuďmi a navzájom ich zbližujú tak, že ich uzatvárajú do akéhosi kruhu, v ktorom sú dnešní ľudia nútení medzi sebou komunikovať a bratsky spolupracovať. Napokon informácie z týchto prostriedkov rezonujú v každodenných rozhovoroch a názoroch jednotlivých ľudí, čím sa vytvára a udržiava verejný dialóg celého spoločenstva. Takýmto prúdením a prenášaním správ a názorov majú všetci ľudia účasť na problémoch a ťažkostiach jednotlivcov i celého ľudského rodu, vzrastá medzi nimi vzájomné porozumenie, žičlivosť a všeobecný pokrok.

20. Spoločenské komunikačné prostriedky sa rýchle zdokonaľujú a postupne rušia hranice priestoru a času oddeľujúce ľudí. Stávajú sa teda nástrojom trvalého zbližovania a združovania. Vďaka im správy o rozličných skutočnostiach a ich poznanie sa dostávajú do najvzdialenejších končín sveta a ľudia oveľa aktívnejšie môžu sledovať život a udalosti súčasného sveta. Prinášajú užitočné poznatky pre vzdelávanie ľudí na všetkých úrovniach. Spoločenské komunikačné prostriedky slúžia aj v boji proti analfabetizmu a pomáhajú rozvíjať základné vzdelanie i vzdelanie pokročilých. Zohrávajú veľkú úlohu pri zabezpečovaní rozvoja a získaní slobody najmä ľuďom v rozvojových krajinách. Okrem toho vytvárajú a bránia rovnosť medzi ľuďmi najmä tým, že všetkým členom spoločnosti bez rozdielu umožňujú účasť na užívaní duchovných dobier a potešenie zo zábavy. Napokon obohacujú mysle, keď pomocou zvukov a obrazov poukazujú na konkrétnu skutočnosť života alebo zobrazujú naj-vzdialenejšie krajiny a najstaršie dejiny. Tam, kde je zanedbané poznanie písma, obyvatelia - popri povinnosti vážiť si svoju tradíciu a rodinnú kultúru - zasa vďaka spoločenským komunikačným prostriedkom rýchlo poznávajú a prijímajú hodnoty moderného života.

21. Keď sledujeme mnohoraký úžitok spoločenských komunikačných prostriedkov, vidíme, že sú dôležitými činiteľmi ľudského pokroku, a to nás vedie k názoru, že ťažkosti spojené s ich prípadným nesprávnym používaním budú prekonané. Masmediálni tvorcovia, ako aj príjemcovia si musia byť vedomí týchto ťažkostí a majú sa spoločne usilovať o ich vyriešenie. Ale ako zaručiť správne ohodnotenie, dobré rozlíšenie a náležité prijatie takého veľkého množstva správ a informácií, ak sa rozširujú neusporiadane a s veľkou náhlivosťou? Spoločenské komunikačné prostriedky sú svojou povahou určené pre všetkých, a teda sa prikláňajú k neutrálnemu prenosu informácií s cieľom „nikoho sa nedotknúť". Ako v pluralistickej spoločnosti odlíšiť pravdu od klamstva, počestnosť od zvrátenosti? Ako zabrániť tomu, aby sa v pro-stredí konkurencie a v snahe získať si verejnosť nepodnecovali prostredníctvom týchto prostriedkov nešľachetné sklony ľudskej prirodzenosti? Ako znemožniť ovládnutie týchto prostriedkov malou skupinou ľudí, ktorí by mohli prekaziť skutočný dialóg a jednotu spoločenstva? Ako správne používať tieto prostriedky, aby vysielanie predovšetkým obrazových informácií nespôsobovalo oslabovanie tých najbližších vzťahov medzi ľuďmi? Keďže takéto odovzdávanie informácií láka človeka unikať do vysnívaného sveta túžob, čo treba konať, aby tieto prostriedky neodvádzali človeka od reálneho života a činnosti v ňom? Ako sa postaviť proti tomu, aby sa ľudia pod vplyvom činnosti týchto prostriedkov neoddávali nečinnosti a nepodliehali duchovnej otupenosti? Napokon ako možno zaručiť, že neustále citové napätie nebude brániť človeku v normálnom používaní rozumu?

22. Všetkých ľudí dobrej vôle trápi neustále klesanie významu morálnych hodnôt v mnohých oblastiach ľudského života. Znaky týchto zmien možno ľahko pozorovať aj v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch. Iste, možno diskutovať o tom, do akej miery nesú za to zodpovednosť spoločenské dorozumievacie prostriedky. Mnohí uvážlivo tvrdia, že spoločenské komunikačné prostriedky len odzrkadľujú a prenášajú tie mravy, akými už v danom spoločenstve ľudia žijú. Iní hovoria, že spoločenské komunikačné prostriedky rozširovaním a prenášaním nesprávnych zvyklostí spôsobujú, že tieto zvyklosti sa postupne prijímajú, pretože cez ne šírené sa zdajú všeobecne rozšírené. ďalší zas chcú úplnú zodpovednosť za takýto stav prisúdiť len spoločenským komunikačným prostriedkom. Akokoľvek sa veci majú, nemožno uprieť, že spoločnosť je týmto zlom stále nahlodávaná, a aby tomu bolo možné zabrániť, je potrebná spolupráca rodičov i učiteľov, duchovných pastierov aj všetkých tých, ktorí nesú zodpovednosť za spoločné dobro. V tomto chvályhodnom úsilí nemalú úlohu zohrávajú spoločenské komunikačné prostriedky, hoci ich nemožno oddeliť od samého života a obyčají ľudu.

23. Na lepšie poznanie spoločenských komunikačných prostriedkov, na väčší úžitok z ich činnosti a účinné prekonávanie ťažkostí, ktoré prinášajú so sebou, je potrebné dôsledne prebádať ich vplyv na medziľudské vzťahy.

1. Verejná mienka

24. Spoločenské komunikačné prostriedky tvoria akési verejné fórum, na ktorom si ľudia vzájomne vymieňajú názory. Táto výmena a presa-dzovanie rôznorodých pohľadov pomáha obohacovať život a vyspelosť ľudí.

25. Keď totiž ľudia spontánne hovoria o svojich názoroch, mienkach a vnútorných postojoch, vznikajú spoločné zvyklosti a vytvára sa „verejná mienka , ktorá je vlastná každej ľudskej prirodzenosti. Pius XII. opísal verejnú mienku ako „obraz hlasu , vďaka ktorému udalosti a okolnosti nachádzajú všeobecný a takmer spontánny ohlas v intelekte a úsudku ľudí.1 Preto je na vytváranie verejnej mienky potrebná sloboda vyjadrovania vlastného presvedčenia. Totiž verejné vyjadrovanie vlastných názorov umožňuje iným, aby v určitých konkrétnych okolnostiach miesta, času i zvyklostí poznali názory skupín, ktoré majú najväčší význam.

26. Sloboda vyjadrovania je nevyhnutná pre správne a náležité vytváranie verejnej mienky. Treba preto súhlasiť s Druhým vatikánskym koncilom, ktorý hovorí, že sloboda vo vyjadrovaní vlastného názoru v medziach dôstojnosti a spoločného dobra je potrebnou vecou pre jednotlivcov, ako aj pre celé spoločenstvá.2 Keďže dobro života spoločnosti veľmi závisí od spolupráce všetkých ľudí, treba umožniť, podľa stupňa závažnosti, slobodnú konfrontáciu názorov, pričom jedny budú prijaté, iné odmietnuté alebo doplnené, iné sa zasa budú jednoducho zhodovať s podobnými alebo sa prispôsobia iným tak, že tie najhodnotnejšie a najtrvalejšie názory prispejú k vytvoreniu spoločného súhlasu s určitou činnosťou.

27. Z toho vyplýva, že masmediálni tvorcovia majú veľmi zodpovednú úlohu, pretože majú najväčšie možnosti, pokiaľ ide o formovanie, zhromažďovanie a rozširovanie mienok pri ich súčasnom vzájomnom porovnávaní vo svetle slobodného a kritického úsudku.

28. Od všetkých občanov sa vyžaduje, aby sa činne zúčastňovali na formovaní verejnej mienky3 aj pomocou vlastných predstaviteľov či hovorcov. Tí, ktorí sa pre zverený úrad, zvláštne vrodené schopnosti alebo z iného dôvodu tešia väčšej úcte v spoločnosti, keď vyjadrujú svoj názor, zohrávajú podstatne väčšiu úlohu pri vytváraní verejnej mienky. Preto sú tým viac zodpovední za formovanie verejnej mienky, čím väčší počet ľudí sú schopní ovplyvniť svojím príkladom.

29. Otvorená mediálna kampaň („propaganda campaign ) je dovolená len vtedy, keď sú jej hodnoty a ciele dôstojné človeka a keď je postavená do služby pravde a takej veci, ktorá pomáha spoločnému dobru určitej časti alebo celého sveta, dobru jednotlivcov či celého spoločenstva.

30. Avšak snaha presvedčiť niekoho spôsobom škodlivým spoločnému dobru, prekážajúcim otvorenému a verejnému dialógu, alebo spôsobom znevažujúcim objektívny stav veci, alebo spôsobom vnucujúcim človeku nepravdivý obraz - rozširovaním poloprávd, alebo vyťahovaním ich častí podľa určitých zámerov, či dokonca z dôvodu iných vážnych okolností - nie je v nijakom prípade prípustná, pretože prekáža a obmedzuje v ľuďoch ich skutočne slobodné vytváranie si úsudku. Treba to veľmi zdôrazniť, pretože vedecký pokrok najmä v psychológii pripisuje čoraz väčší význam verejným vyhláseniam a informáciám v spoločenských komunikačných prostriedkoch.

31. Nemožno však pokladať za vyjadrenie verejnej mienky všetky všeobecne rozšírené názory, ktoré prijala väčšina ľudí. Môžu totiž vedľa seba súčasne a na rovnakých miestach jestvovať rozdielne názory, pričom len niektoré z nich väčšina ľudí prijíma. Mienka prijatá väčšinou nemusí byť nevyhnutne preto najlepšia alebo najbližšia k pravde. Verejná mienka sa okrem toho často mení, keď sa jej okruh vplyvu a sila raz zväčšuje, raz zmenšuje. Preto netreba prijímať mienku len preto, že ju vyjadrujú ústa všetkých. Takisto môžu jestvovať také dôvody, pre ktoré sa treba proti niektorej mienke priamo postaviť.

32. Predsa však najmä náboženské a svetské autority majú starostlivo skúmať všeobecné a verejne rozšírené mienky a názory, najmä ak vyjadrujú postoje a vôľu ľudu.

2. Právo „informácie" - právo informovať a právo byť informovaný

33. Na zabezpečenie zdravého prostredia pri vytváraní verejnej mienky treba umožniť ľuďom prístup k zdrojom a tokom informácií a dať im možnosť nezávislého vyjadrovania vlastných názorov. Sloboda vyjadrovania a právo na informácie medzi sebou úzko súvisia. Ján XXIII.,4 Pavol VI.5, aj Druhý vatikánsky koncil6 toto právo, ktoré sa zakladá na vnútornej potrebe človeka a súčasného spoločenstva, jasne vyjadrili.

a) Prístup k zdrojom informácií a prostriedky na ich rozširovanie

34. Súčasný človek musí byť dobre, úplne a verne informovaný o skutočnostiach, aby uprostred neustálej menlivosti sveta dnešných čias pochopil svet, v ktorom žije. Musí sa vyrovnať s udalosťami a zmenami, ktoré od neho denne vyžadujú úsudok, rozhodovanie, musí mať činný a významný podiel na živote vo vlastnom spoločenskom prostredí, musí sa zúčastňovať na ekonomickom a politickom dianí, na riešení otázok spoločnosti, ľudstva i náboženských otázok dneška. Tomuto právu, ktoré vyplýva z uvedených požiadaviek, zodpovedá povinnosť dopracovať sa k primeraným informáciám, a tá nemôže byť splnená bez toho, aby jednotlivec nemal podiel na získavaní informácií. Preto musí človek disponovať takými prostriedkami a nástrojmi, pomocou ktorých by si mohol slobodne vybrať z informácií to, čo zodpovedá jeho súkromným alebo spoločenským potrebám. Bez rôznorodosti zdrojov informácií bude uplatňovanie tohto práva márne a neúčinné.

35. Spoločnosť sama na svoj rozvoj a činnosť vlastných štruktúr potrebuje schopnosť dobre rozlišovať a mať dobre informovaných členov. Preto právo na informácie v dnešných časoch, zdá sa, nie je len právom pre jednotlivca, ale aj postulátom spoločného dobra.

36. Úloha tých, ktorých poslaním je poskytovať verejné informácie, je nadmieru ťažká a ich práca je vystavená mnohým a častým útokom. Nezriedka znášajú ťažkosti zo strany ľudí, ktorí majú záujem na zakrývaní a prekrúcaní pravdy. Stáva sa to tým spravodajcom, ktorí prinášajú správy priamo z miesta udalostí, kvôli čomu sa často podujímajú na cesty do najodľahlejších kú-tov Zeme.7 Keďže sa však usilujú vidieť udalosti, „ako sa skutočne stali ,8 mnoho ráz sú nútení vystavovať sa veľkému nebezpečenstvu života. Mnohí tak pri plnení tohto svojho povolania prichádzajú aj o život. Keďže ľudia majú právo poznať objektívny stav vecí aj okolností, v ktorých sa odohrávajú vojny, ktoré otriasajú a znepokojujú celé ľudstvo, musí byť zabezpečená bezpečnosť a ochrana spravodajcov na čo najvyššej úrovni. Preto Cirkev oplakáva a zavrhuje akékoľvek násilie páchané na novinároch a spravodajcoch, ktorí získavajú informácie a prenášajú ich iným na základe ľudského práva na informácie.

37. Okrem všeobecných ťažkostí, s ktorými sa stretáva každý človek pri úsilí o úplné získavanie a odovzdávanie informácií, stáva sa, že sami novinári, ktorí majú ponúkať nové informácie, informujú len čiastočne a podávajú len také informácie, ktoré v danej chvíli budia najväčší rozruch. ďalšou ťažkosťou je to, že z preveľkého toku informácii sa im nemusí podariť vybrať také, ktoré majú najväčšiu profesionálnu váhu a ktoré môžu pochopiť všetci ľudia. Odtiaľ sa rodí nebezpečenstvo neúplnej informácie a zanedbania podstatného, čo do plnosti obsahu správy o danej udalosti.

38. Okrem toho, že masmediálni tvorcovia majú podávať úplné správy o udalostiach v čo najkratšom čase, čoraz častejšie si tieto udalosti vyžadujú komentáre a vysvetlenia, ktoré majú osvetliť samu udalosť, jej okolnosti a podať o nej správny úsudok. Takéto komentáre sa očakávajú následne, niekedy dokonca pred opisovanými udalosťami. Ľudia požívajúci vážnosť a vyznačujúci sa veľkým pocitom zodpovednosti za vykonané poslanie, najmä ak majú nejakú moc alebo autoritu a vplyv, sa oprávnene zdržiavajú predbežného a unáhleného informovania o udalostiach skôr, než preskúmajú celú záležitosť a jej okolnosti. Pretože sa očakávajú priame a rýchle informácie a komentáre, stáva sa, že sa tejto úlohy rýchlo ujímajú nekompetentní novinári, pričom tí skúsení sa usilovne vyhýbajú takéto udalosti komentovať skôr, ako získajú všetky podrobnosti, aby potom mohli správne informovať spoločnosť.

39. ďalšia ťažkosť pochádza z toho, že informácie si zachovávajú svoju sviežosť a ľudia ich radi prijímajú vtedy, ak sú podávané priebežne. Dodajme, že túto súťaživosť v rýchlosti podávania správ nanucujú obchodné záujmy. Následkom tohto náhlenia, ktorému sa nedá vyhnúť, je potom neúplnosť a nesprávne informovanie. Okrem toho musia masmediálni tvorcovia brať ohľad na ľudí, ich vkus a kultúru a zároveň nezabúdať, aké správy ich zaujímajú a o čom chcú byť informovaní. V takýchto ťažkých podmienkach sú masmediálni tvorcovia povinní pri informovaní pevne sa pridŕžať pravdy.

40. Okrem ťažkostí, ktoré pochádzajú zo samej povahy spravodajstva a prostriedkov komunikácie, jestvuje ešte iná ťažkosť, menovite tá, že informujúci majú podávať informácie neraz uponáhľaným a roztržitým príjemcom živým spôsobom a prispôsobené ich mentalite a úrovni ich vnímavosti. Napriek tomu nemôžu príjemcov správami veľmi rozrušovať, nesmú informácie deformovať, zveličovať ich význam, alebo podávať ich v podobe senzácií.

41. Môže sa stať, že príjemcovia si pri zhromažďovaní správ z roztrúsených zdrojov vytvoria zdeformovaný a nepravdivý obraz o prenášanej udalosti. Určitú rovnováhu v prijímaní informácií možno dosiahnuť neustálym porovnávaním informácií pochádzajúcich z rozličných prameňov. Tieto pramene treba starostlivo hodnotiť. Aj sami príjemcovia majú poznať pracovné podmienky spravodajcov a nevyžadovať od nich také kvality, ktoré prekračujú ľudské sily a možnosti. Majú však právo vyžadovať rýchle a jasné opravy falošných a prekrútených informácií, upozorňovať na prípadné opomenutia a nedbalosti a dokonca protestovať v prípade, že spoločenské komunikačné prostriedky zdeformujú fakty, predstavia ich vytrhnuté zo súvislostí, pripíšu im väčší význam, než ho v skutočnosti majú, alebo nespravodlivo znížia ich závažnosť. Práva príjemcov majú obsahovať kódex masmediálnych tvorcov, a ak taký nejestvuje, tak sa majú uvádzať v zákonoch národov alebo v zmluvách uzatvorených medzi štátmi.

42. Právo na informácie ohraničujú iné práva -právo ochraňujúce dobré meno jednotlivca alebo celej spoločnosti, právo na súkromie, ktoré chráni intimitu rodiny alebo jednotlivcov,9 právo na tajomstvo, ktoré vyplýva zo spravovaného úradu alebo je podmienkou verejného dobra. Vždy, keď ide o spoločné dobro, treba šíriť informácie veľmi opatrne a múdro.

43. Podávanie informácií dôkladným realistickým spôsobom a zobrazovanie ukrutností a násilností si vyžaduje najvyššiu ohľaduplnosť a nanajvýš starostlivý prístup. Zvrátenosti a krutosť, ktoré zneucťujú ľudský život a objavujú sa v dnešných medziľudských vzťahoch, majú masmédiá zobrazovať nepochybne takým spôsobom, aby v príjemcoch vzbudil odpor. Ak sa však predstavujú vo veľmi živých farbách a častejšie, ako je potrebné, vzniká nebezpečenstvo vzniku úchyliek v postojoch k životu a odtiaľ sa môže zrodiť - ako usudzujú viacerí odborníci - určitá psychóza či určitý návyk, ktorý vedie k sklonu považovať silu a násilie za normálne spôsoby riešenia konfliktov.

b) Sloboda spoločenskej komunikácie

44. Právo na informáciu úzko súvisí so slobodou spoločenskej komunikácie. V skutočnosti od nej závisí celý život spoločnosti a trvalý dialóg medzi jednotlivcami a skupinami, čo následne ovplyvňuje vzájomné porozumenie a spoluprácu. Takto sú spoločenské komunikačné prostriedky so svojím vlastným „jazykom novým prvkom vzťahov a pokroku spoločnosti.

45. Keďže človek je zo svojej prirodzenosti spoločenským tvorom, potrebuje svoje myšlienky slobodne vyjadrovať a porovnávať ich s myšlienkami iných - dnes oveľa viac, než kedykoľvek predtým, pretože diela ľudského génia a umu vznikajú skôr zo spoločnej práce, než z práce jednotlivca. Naozaj, ak sa ľudia správajú prirodzene, vymieňajú si navzájom poznatky a vyjadrujú svoje názory, vtedy priamo využívajú svoje práva a zároveň si plnia povinnosť voči spoločnosti.

46. Spoločnosti, ktoré pripúšťajú rozličné názory a činnosť rozličných strán (nazývajú sa „pluralistické ), veľmi dobre chápu význam slobody šírenia informácií a názorov, ktorá ich členom umožňuje aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti, a preto chránia túto slobodu zákonmi. Všeobecná deklarácia ľudských práv túto slobodu potvrdzuje ako základnú požiadavku a zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť slobody prostriedkov spoločenskej komunikácie.

47. Pri komunikácii v praxi a živote spoločnosti má každý jednotlivec i skupina právo na odborný výskum a šírenie výsledkov svojho výskumu cez voľný prístup ku spoločenským komunikačným prostriedkom. Ak však táto sloboda neberie do ohľadu práva príjemcov ani obmedzenia práva v šírení a prijímaní informácií, vtedy majú väčší úžitok z tejto slobody masme-diálni tvorcovia a spravodajcovia než tí, ktorí informácie prijímajú.

3. Výchova, duchovná kultúra a voľný čas

48. Spoločenské komunikačné prostriedky plnia čoraz širšiu a významnejšiu úlohu pri výchove človeka. Na mnohých miestach sa stali audiovizuálne prostriedky, videokazety, rozhlas, televízia bežnými vyučovacími prostriedkami, ktoré ľahko obo-znamujú veľký počet ľudí s výsledkami výskumu a vedy. Inde sa zas spoločenské komunikačné prostriedky používajú vo vyučovaní a ďalšom vzdelávaní mládeže i dospelých. Dokonca aj tam, kde je nedostatok iných didaktických prostriedkov, prostriedky spoločenskej komunikácie umožňujú náboženskú výchovu, poskytujú základné vedomosti dokonca negramotným, sprostredkúvajú poznatky z poľnohospodárstva, lekárskej vedy, ochrany zdravia a mnohé zásady užitočné celej spoločnosti. Činnosť spoločenských dorozumievacích prostriedkov tohto druhu má mať, nakoľko je to možné, charakter skutočného dialógu, aby sa vyučujúci neuspokojovali len s odborným vysvet-ľovaním, ale aby sa aj sami vedeli vyjadrovať prostredníctvom týchto prostriedkov.

49. Navyše spoločenské komunikačné prostriedky, ktoré sú už samy osebe významnou súčasťou súčasnej kultúry, sa osobitným spôsobom podieľajú na tom, že pamiatky umenia a vzdelanosti sú dostupné veľkej časti ľudstva a v krátkom čase sa azda sprístupnia všetkým ľuďom. Veď súvisia s ľudským pokrokom rovnako ako odstraňovanie hospodárskej alebo sociálnej nerovnosti.

50. Pretože tieto prostriedky sú schopné obohacovať súčasnú kultúru, masmediálni tvorcovia si majú byť vedomí, že všetci ľudia majú právo na výdobytky civilizácie, a preto musia využiť všetky výhody, ktoré prinášajú so sebou masmédiá, aby oslovili čo najväčší počet ľudí. Tieto prostriedky zároveň umožňujú uspokojovať kultúrne potreby človeka, pokiaľ zostávajú v službe krásnych umení. _udia môžu potom tieto prostriedky využívať na vlastné vzdelávanie a na zveľaďovanie ducha, po-kiaľ budú starostlivo sledovať výmenu názorov v nich a zúčastnia sa na tejto výmene myšlienok.

51. Príkladom správneho využitia spoločenských komunikačných prostriedkov v oblasti kultúry je šírenie ľudového folklóru a umenia. Ľudové príbehy, scénické umenie, spevy a tance sú pokladom kultúry národa. Vďaka svojej technickej vyspelosti komunikačné prostriedky môžu veľmi rozširovať tieto výdobytky prirodzenej civilizácie, uchovávať záznamy o nich a umožňovať, aby sa ľudia znova tešili z nich tam, kde už dávno zanikli. Týmto spôsobom sa spoločenské komunikačné prostriedky pričiňujú o prebúdzanie kultúrnej identity a povedomia jednotlivých národov, o oboznamovanie iných národov s vlastnou kultúrou a takto umožňujú vzájomné duchovné obohacovanie.

52. Nemožno zabudnúť, že mnohé diela veľkej umeleckej hodnoty - najmä hudobné, divadelné a literárne - boli najprv určené na oddych a zábavu, teda mohli vplývať na kultúru ducha veľmi mnohých ľudí.10 Umelecké programy dodnes vďaka spoločenským komunikačným prostriedkom poskytujú väčšine príjemcov duševný oddych v plnom zmysle slova, po ktorom ľudia tak túžia v našej rozháranej spoločnosti. Odpo-činok a zábava má totiž svoj význam, pretože pozdvihuje myseľ od každodenných starostí a užitočným spôsobom vypĺňa čas oslobodený od povinností. Preto rôznorodosť diel, ktoré prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov ponúkajú možnosti oddychu, súčasnému človeku veľmi prospieva. Príjemcovia však nemôžu podľahnúť pôvabu a kráse zobrazovaných diel, či túžbe po poznaní do tej miery, že by zanedbávali plnenie na nich doliehajúcich povinností alebo mrhali časom.

53. Spoločenské komunikačné prostriedky sú čímsi novým pre celé dnešné ľudstvo, lebo môžu súčasne osloviť bezpočetné množstvo ľudí. Môžu ľudstvo veľmi obohatiť, ale i ochudobniť, dokonca môžu človeka oberať o krásu a ľudskú dôstojnosť, ak by sa prispôsobovali chápavosti a nízkym túžbam čitateľov, poslucháčov alebo divákov. Človek by sa však v takom prípade mal vedieť vyhnúť pôsobeniu spoločenských komunikačných prostriedkov a tak sa chrániť pred utopením ducha v nízkych veciach a stratou vyšších hodnôt. Trvalé zaoberanie sa dielami zanedbateľnej hodnoty takmer vždy vedie k otupeniu vplyvu na cit pre krásu a jemnosť úsudku tých, ktorí dosiahli vyšší stupeň kultúry. Tomuto nebezpečenstvu sa možno vyhnúť vtedy, ak sami producenti budú starostlivo dbať o zachovanie autentických kultúrnych hodnôt a spoja ho s dôkladným poznaním umenia vychovávať. Treba pamätať aj na to, že spoločenské komunikačné prostriedky môžu vo svojich programoch dosiahnuť takú vysokú umeleckú úroveň, ktorá je ťažko pochopiteľná a neprístupná väčšine príjemcov.

4. Druhy umenia

54. Súčasné komunikačné prostriedky propagujú po celom svete staré formy umenia, ale zároveň aj tvoria jeho nové formy a druhy. Sieť spoločenských komunikačných prostriedkov v súčasnosti pokrýva celý svet a znásobuje možnosti vzájomných medziľudských kontaktov. Čoraz viac sa v jednom cieli stretáva produkčná aktivita masmediálnych tvorcov jednotlivých národov v jednom diele. Je prirodzené, že tvorcovia aj príjemcovia hľadajú akúsi styčnú plochu, akúsi všeobecnú normu vkusu alebo spôsob, ktorý by umožnil zachovať nielen staršie i novšie formy umenia, ale dal by sa použiť v každom druhu umenia všetkých kultúr a národov či jednotlivých etnických skupín.

55. Umelecké diela sa najviac cenia pre ľudské hodnoty, ktoré obsahujú. Krása totiž mimovoľne pozdvihuje ľudskú myseľ a nabáda ju, aby o týchto hodnotách uvažovala. Každý druh umenia sa môže vzťahovať k osudu človeka a vyjadrovať ho, až po najtajnejšie zákutia; obraz prijímaný zmyslami môže predstavovať duchovné skutočnosti - toto dovoľuje poznať človeku seba samého, čo má taký veľký význam nielen v oblasti umenia a literatúry, ale aj v oblasti mravného správania a náboženstva. «Je skutočne pravdou, že z celého vášho diela žiari akási krása, keď ako spisovatelia a umelci dokážete zo skromných a smutných podmienok ľudského života vykresať iskru dobra. Nie je rozumné žiadať od vás, aby ste plnili úlohu moralistov, ale predsa sa do vás vkladá nádej, že vďaka vašej skrytej moci dokážete odhaliť tie priestranstvá svetla, ktoré sa ukrývajú za tajomstvom ľudského života.»11

56. Aby sme hlbšie pochopili myslenie a charakter určitej doby, musíme sa oboznámiť nielen s jej dejinami a významnými udalosťami, ale aj s literatúrou a celým umením skúmanej epochy, pretože tieto prejavy ľudskej činnosti vykresľujú hlbšie a jasnejšie než akýkoľvek iný opis charakter daného národa, jeho túžby a očakávania, jeho myšlienky a city. Totiž umelci, ktorých myseľ sa odpútava od reálneho sveta a prenáša sa do sveta nimi vytvoreného, uľahčujú ľuďom hlbšie prenikať do prirodzenosti človeka a jeho vlastností. Diela umelcovej fantázie, hoci predstavujú život a činnosť človeka v podmienkach mimo skutočnosti, svojím spôsobom učia o pravde. Hoci zobrazované udalosti nie sú skutočné, predsa sa dotýkajú života na takom stupni, na akom tvoria celok z prvkov vychádzajúcich z ľudskej priro-dzenosti.12 Niektoré príbehy dokonca uvoľňujú pramene životnej sily a ľudského nadšenia, takže podľa nich vnímaví ľudia môžu predvídať budúce smery ľudského pokroku.

57. Pápež Pius XII. učí o ľudskom živote: «Nemožno ho pochopiť, aspoň nie z tej stránky, ktorá sa prejavuje v strašných a prudkých zápasoch - ak neberieme do ohľadu zločiny a chyby, ktoré sú príčinou týchto zápasov ... Sú vari tie najcennejšie filmové diela schopné vysvetliť tieto skutočnosti svojím obsahom? Najväčší básnici a spisovatelia všetkých čias a národov sa ujímali týchto drsných a nebezpečných tém a tak to bude vždy ... Ak zobrazovanie boja so zlom, dokonca jeho dočasného víťazstva, má za cieľ správne nasmerovanie života človeka k vyššej duchovnej úrovni, k usporiadanému mravnému životu, k jeho zušľachteniu, ak vytvára vzor a povzbudzuje do správneho spôsobu zmýšľania a konania - tak treba zvoliť túto tému a zapojiť ju do kompozície tak, aby slúžila na vyvodenie poučenia z celého diela. Tu zaväzujú tie isté kritériá a normy, ktoré platia pre ktorékoľvek literárne dielo.»13 V takomto prípade dielo treba pokladať za mimoriadne užitočný prostriedok na dosiahnutie morálneho pokroku; vždy rozlíšiteľná umelecká kvalita diela a hodnota mravnej ušľachtilosti si navzájom neprotirečia, skôr sa doplňujú a vzájomne umocňujú.

58. Niektoré diela sa môžu stať príčinou morálnych ťažkostí, ak ide o divákov celkom nepripravených alebo málo schopných rozoznať zlo a zvrátenosť, ktoré sa v týchto dielach zobrazujú, čo sa stáva v prípade nedostatočného veku, nevedomosti alebo nedostatku prípravy. Tvorcovia však majú mať pred svojimi očami celý ľudský život, so všetkými dobrými aj zlými stránkami. Preto sa treba riadiť zdravým úsudkom a opatrnosťou, najmä vtedy, keď sa téma týka zápasu človeka so zlom a dielo je určené príjemcom zo všetkých spoločenských vrstiev.

5. Reklamné spravodajstvo

59. Význam reklamy v súčasnej spoločnosti je čoraz väčší a jej vplyvu sa nemôžeme vyhnúť. Reklama prináša spoločnosti veľa úžitku. Záujemca je informovaný o možnostiach kúpy požadovaného tovaru a o službách, ktoré sú mu k dispozícii. Týmto spôsobom dochádza k väčšej distribúcii tovaru, čo následne prospieva všeobecne užitočnému rozvoju priemyslu. Všetko toto je dobré, pokiaľ je vždy dostatočne zachovaná sloboda výberu pre kupujúceho - dokonca aj vtedy, keď na vzbudenie jeho záujmu a túžby po nejakom tovare mu reklama ponúka predmety základnej potreby. Aj reklama má svojím spôsobom zachovávať normy pravdivosti.

60. Ak reklama ponúka ľuďom škodlivý, neužitočný tovar, alebo keď tovaru nepravdivo pripisuje vlastnosti, ktoré nemá, alebo chce slúžiť zlým sklonom človeka, tak tí, ktorí za to nesú zodpovednosť, krivdia spoločnosti a strácajú pred ňou autoritu a dôveru. Okrem toho takto poškodzujú jednotlivcov i celé rodiny, keď sa im reklamou dotieravo vnucujú falošné potreby, ktoré ich zvádzajú na kupovanie tovaru len kvôli pôžitku, a nie na úžitok, čo obmedzuje schopnosť kupujúceho uspokojovať vlastné základné potreby.
Predovšetkým je potrebné vyhýbať sa takej reklame, ktorá uráža skromnosť, ktorá sa kvôli hmotnému zisku zahráva s ľudskou zmyselnos- ťou, alebo tak cielene účinkuje na podvedomie človeka, že ohrozuje slobodu výberu kupujúceho. Preto tvorcovia reklamy, ktorí nesú zodpovednosť za jej tvorbu, majú vytvoriť také normy a pravidlá, ktoré by ponukou tovaru neurážali ľudskú dôstojnosť a nepáchali krivdu na spoločnosti.

61. Rozumné využívanie reklamy sa naproti tomu môže pričiniť o rozvoj ľudstva, celých národov, aj o zlepšenie životných podmienok človeka a spoločnosti. Na druhej strane reklama môže byť príčinou veľkých škôd, keď ustavičné nanucovanie tovaru robí nezodpovedne až do tej miery, že spoločnosť, ktorá sa chce pozdvihnúť na určitú úroveň blahobytu, nadobudne mylné presvedčenie, že takýto cieľ dosiahne uspokojovaním po-trieb umelo vytváraných reklamou. Takýmto spôsobom premárni väčšinu vlastných predností, zanedbá skutočné potreby a v skutočnosti sa stane brzdou pokroku.

62. Obrovské peňažné sumy, ktoré sa vynakladajú na reklamu, ohrozujú samy spoločenské komunikačné prostriedky, pretože je tu nebezpečenstvo, že sa budú pokladať len za nástroj reklamy určitých vecí a budú slúžiť len na podnecovanie ľudskej pachtivosti. Sloboda spoločenských komunikačných prostriedkov je ohrozená aj ekonomickým tlakom, ktorému sú vystavené. Tieto prostriedky sa v skutočnosti vo veľkej miere finančne udržiavajú zo služieb pre reklamu, takže v konečnom dôsledku obstoja tie masmédiá, ktoré zarobia viac peňazí z reklamy. Takto sa otvára cesta veľkým monopolom, čo ohrozuje právo na informáciu, ako aj verejnú výmenu názorov a myšlienok. Takzvaný «pluralizmus» v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov by sa mal zabezpečiť, ak je to nutné, aj zákonnou cestou, takým rozdelením peňažných prostriedkov z predaja reklamy, že by ich prednostne dostali tie komunikačné prostriedky, ktoré naozaj slúžia spoločnému dobru, a nie iba tie, ktoré sú silnejšie.

Druhá kapitola

Najprimeranejšie prostriedky na harmonickú činnosť

63. Ak majú spoločenské komunikačné prostriedky skutočne slúžiť človeku, tak je potrebné brať do úvahy predovšetkým ľudskú stránku ich činnosti, ktorej význam značne prevyšuje význam obdivuhodných vynálezov mechaniky a elektroniky. V skutočnosti totiž spoločenské komunikačné prostriedky neslúžia človeku samy od seba a automaticky. Aj masmediálni tvorcovia, aj príjemcovia sa musia náležite vzdelávať a pripravovať, aby mali z týchto prostriedkov všetci čo najväčší úžitok. Všetci si zároveň majú byť vedomí povinnosti plniť jednotlivé úlohy - ako jednotlivci aj ako členovia ľudského spoločenstva. Štátne aj cirkevné autority, ako aj učitelia a vychovávatelia majú sa usilovať dosiahnuť v plnosti všetky dobrá, ktoré možno očakávať od spoločenských dorozumievacích prostriedkov.

1. Výchova

64. Veľmi naliehavo treba vštepovať určité zásady predovšetkým do vedomia tých, ktorí sú zodpovední za riadenie využívania spoločenských komunikačných prostriedkov. Sú to zásady, o ktorých sa už hovorilo a ktoré sú dnes dôležité pre všetkých ľudí. Masmédiá skutočne obohacujú mysle i srdcia ľudí vtedy, keď im dobre ľudia rozumejú a keď poznajú spôsob, ako ich používať. Naopak, samy ľahko ohrozia slobodu tých, ktorí chápu ich význam a poslanie len všeobecne a nejasne. Preto zodpovedná formácia musí zahŕňať konkrétne zásady týkajúce sa jednotlivých druhov spoločenských dorozumievacích prostriedkov; musí mať na zreteli ich súčasný stav a možnosti ich použitia v jednotlivých krajinách, ako aj zásady ich správneho používania. V celom procese tejto výchovy je vždy potrebné mať v úcte človeka a spoločnosť.

a) Výchova príjemcov

65. Na prvom mieste majú dostať zodpovednú výchovu príjemcovia, aby mohli mať zo spoločenských komunikačných prostriedkov čo najväčší osoh - a to nielen pre seba, ale aj na to, aby mohli dobre plniť svoje úlohy v oblasti vzájomnej komunikácie a medziľudských vzťahov, ako aj v oblasti skutočnej spolupráce s ľuďmi a aby mohli nájsť čo najlepšie prostriedky na zápas proti nespravodlivosti medzi národmi a proti veľkej nerovnosti, aká jestvuje medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami.

66. Táto výchova má byť dostupná všetkým príjemcom rôznych vekových skupín a prispôsobená ich úrovni. Tí, ktorí sú v tejto oblasti dobre pripravení, majú ustavične pomáhať organizovaním prednášok, krúžkov, takzvaných „fór , odborných kurzov, sympózií a vedeckých zasadnutí.

67. Nikdy nie je príliš zavčasu zasväcovať mládež do sveta umenia a pestovať v nich cit pre krásu, umelecký vkus, či formovať svedomie a morálnu zodpovednosť za výber čítania, filmu, rozhlasovej a televíznej relácie. Deti a mládež sú viac vystavené morálnemu ohrozeniu; zároveň získanie duševnej rovnováhy a schopnosti ovládať sa už v ranej mladosti je pre každého v živote veľkou pomocou. Deti a mládež sa vyznačujú obdivuhodným citom pre čestnosť a žičlivosť, statočnosť a úprimnosť. Tieto hodnoty ducha, ako aj schopnosť ovládať sa, môžu si zachovať len tak, že ich budú pestovať a chrániť od útleho veku. Rodiča a vychovávatelia majú viesť a pripravovať mládež na dobré rozlišovanie a starostlivý výber programov v spoločenských komunikačných prostriedkoch; pritom si majú sami zachovať právo na posledné rozhodnutie v týchto veciach. Ak sa úsudok rodičov a vychovávateľov pri výbere spoločenských komunikačných prostriedkov alebo ich programov líši od mienky detí, tak svoj úsudok majú jasne vyložiť a vysvetliť, pretože vo výchove možno viac dosiahnuť presvedčovaním, než zakazovaním. Majú pamätať aj na to, že psychika detí je odlišná od psychiky dospelých, a preto sa im môže ktorýkoľvek program zdať nezaujímavý alebo neužitočný, pričom mladým môže veľmi vyhovovať. Bolo by veľmi žiaduce, aby sa určitá časť mladých ľudí stala v tejto oblasti učiteľmi a vychovávateľmi svojich rovesníkov. Ich vek ich totiž predurčuje na väčšiu otvorenosť voči kultúre a umožňuje im bezprostredný prístup k ostatnej mládeži, do ktorej sami patria. Skúsenosť a prax dosvedčujú účinnosť tejto metódy.

68. Rodičia a vychovávatelia by mohli mať veľmi veľa úžitku vo výchove z poznania tých filmov, publikácií a televíznych programov, ktoré najviac priťahujú pozornosť detí a mládeže, aby neskôr mohli s nimi na túto tému rozprávať a formovať ich kritický úsudok. Rodičia majú pomáhať deťom porozumieť ťažkým alebo zložitým umeleckým dielam tak, akoby ich viedli za ruku - buď vyrozprávaním celého diela, alebo rozborom jeho jednotlivých častí.

69. Táto výchova sa musí uskutočňovať metodickým spôsobom v školách všetkých stupňov, kde sa žiaci postupne oboznámia so zásadami umenia a princípmi ich použitia a zároveň sa naučia čítať knihy a vykladať súčasné diela. Táto výchova má byť pevne zahrnutá do školského rozvrhu a vedená na to pripraveným učiteľom na prednáškach, odborných stretnutiach aj praktických cvičeniach.

70. Je zrejmé, že ani rodičia, ani vychovávatelia nemôžu dobre splniť túto úlohu, ak sami nie sú náležite pripravení fundovane hodnotiť spoločenské komunikačné prostriedky. ďalej treba zdôrazniť, že tým rodičom, ktorí vyrastali bez kontaktu so spoločenskými komunikačnými prostriedkami, je ťažšie porozumieť ich «jazyku», ako dnešnej mládeži. Ich nepokoj sa zväčšuje, keď sa spoločenské komunikačné prostriedky otvorene zaoberajú problémami a ťažkosťami tak z oblasti svetského, ako aj cirkevného života. Avšak aj keď im veľmi záleží na tom, aby ich deti tieto komunikačné prostriedky správne používali, majú deťom dôverovať dovtedy, kým sa sami nepresvedčia, že nová generácia, vyrastajúca a vychovávaná v inej spoločnosti, musí byť inak pripravená a inými prostriedkami chránená proti rozličným vplyvom, ktoré na ňu pôsobia.

b) Výchova masmediálnych tvorcov

71. Mnohým ľuďom na to, aby mohli úspešne pracovať v spoločenských komunikačných prostriedkoch, chýba hlbšie odborné vzdelanie. Potrebujú zvláštnu prípravu, aby ich práca mala profesionálnu úroveň. Preto by bolo veľmi potrebné vytvoriť na vyšších školách katedry spoločenských komunikačných prostriedkov, ktoré by mali právo udeľovať akademické stupne a hodnosti z tejto vednej oblasti. Ak chcú masmediálni tvorcovia pracovať v oblasti komunikačných prostriedkov, majú dobre ovládať svoju profesiu po praktickej aj teoretickej stránke.

72. Popri zbehlosti vo svojom povolaní sa majú masmediálni tvorcovia vyznačovať aj vysokými ľudskými kvalitami. Pretože komunikačné prostriedky stoja v službe ľudstvu, majú byť ochotní horlivo slúžiť iným. Ducha služby a ochotu slúžiť môžu mať len tí, ktorí rozumejú človeku a majú ho radi. Napokon masmediálni tvorcovia pocítia pri plnení svojho poslania tým viac radosti, čím viac oddychu a úžitku budú prinášať príjemcom, čím viac si budú uvedomovať, že pri všetkých prístrojoch, ktoré prenášajú ich hlas a obrazy, sú ľudia, ktorí žijú a dýchajú. Čím viac sa bude masmediálny tvorca usilovať poznať príjemcov, vážiť si ich spôsob myslenia, čím viac bude chcieť vniknúť do ich duší, tým bude schopnejší prispôsobiť sa ich potrebám a vplývať na to, aby spoločenské komunikačné prostriedky prehlbovali vzájomné porozumenie a vnútornú duchovnú spriaznenosť.

2. Možnosti a povinnosti

a) Masmediálni tvorcovia

73. Masmediálni tvorcovia sú sami aktívnymi činiteľmi pri udržiavaní a podnecovaní spoločenského dialógu. V skutočnosti sami vedú medziľudský dialóg v akomsi osobitnom svete, ktorý je dielom spoločenských komunikačných prostriedkov. Preto majú veľkú povinnosť všetkými možnými prostriedkami zabezpečovať také ciele masmédií, ako je ľudský pokrok, vzájomné zbližovanie a skutočná jednota všetkých ľudí.

74. Preto sa pri výbere tém majú sami tvorcovia usilovať reagovať na celkové potreby spoločnosti a prihliadať na význam a závažnosť jednotlivých mienok, ktoré požívajú autoritu alebo majú podporu nejakej skupiny. Aby tvorcovia dosiahli tento cieľ, musia vedieť správne určiť, aká verejnosť bude prijímať ich prácu a program a následne túto skutočnosť zohľadňovať už pri príprave programu. Iba tak sa budú môcť pri-spôsobiť potrebám a možnostiam v závislosti od veku, spoločenského postavenia, stupňa civilizačného rozvoja a kultúry príjemcov. Iba vďaka na to odborne pripraveným, slobodným a pri plnení svojich povinností zodpovedným ľuďom sa bude táto široká a trvalá vzájomná výmena myšlienok a názorov rozširovať cez spoločenské komunikačné prostriedky.

75. Novinári «citliví na udalosti vo svete majú nazerať akoby otvoreným oknom na svet tak, aby boli schopní pochopiť beh udalostí, jestvujúce tendencie, mienku a celú zložitú ľudskú rozmanitosť.»14 Majú nielen potvrdzovať pravdivosť javov, ale komentovaním týchto udalostí zdôrazniť najvýznamnejšie z nich, vyzdvihnúť ich vlastné hodnoty a napokon vysvetliť ich vzájomné súvislosti. Týmto spôsobom pomôžu príjemcom zodpovedne usporiadať chaoticky prijímané informácie, náležite hodnotiť ich význam a vytvárať si správny úsudok a zodpovedné rozhodnutia týkajúce sa života v spoločnosti.

76. Masmediálni tvorcovia nesmú zabúdať na to, že prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov sa v podstate dostávajú k neohraničenému počtu ľudí. Popri dôvere vo vlastné schopnosti a nadanie v súlade s umeleckými požiadavkami na ich prácu si majú zároveň byť vedomí vlastných možností a závažných povinností, ktoré ich v tejto oblasti viažu. Ich autorita a spoľahlivosť môže mať výrazný vplyv na šťastie a pokrok ľudstva. Ich odborná nestrannosť a celistvosť a správnosť úsudku im umožní zohľadňovať aj najmenšie skupiny a počty príjemcov. Ak prakticky alebo teoreticky nadobúdajú niektoré spoločenské komunikačné prostriedky črty monopolu, tak sa rovnováha požaduje o to viac, že snahou monopolov je nahrádzať dialóg monológom.

77. Tvorcovia, ktorí pokladajú svoje schopnosti a diela len za prostriedky na získanie peňazí alebo lacnej a prchavej popularity, nielenže tým preukazujú zlú službu svojim klientom, ale zároveň veľmi poškodzujú dobré meno a vážnosť, ktoré toto povolanie požíva.

78. Kritici zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní dobrého mena a stálej užitočnosti všetkých druhov spoločenských komunikačných prostriedkov a zároveň podnecujú masmediálnych tvorcov a novinárov zdokonaľovať sa. Sú akoby rodinnými cenzormi tohto povolania, pretože svojimi kritikami a recenziami vykonávajú to isté povolanie. Svojou kritikou a hodnotením môžu predchádzať mnohým útokom na toto povolanie zvonka.
Všetci musia nosiť v sebe hlboké presvedčenie, že dušou ich umenia a povolania je nestrannosť a spravodlivosť. Preto oživovaní citom pre spravodlivosť a láskou k pravde budú vyjadrovať nestranný a pravdivý úsudok, či už je to pri vyzdvihovaní a pochvale kladných hodnôt, alebo pri pranierovaní nedostatkov a chýb vyskytujúcich sa v rozličných programoch. Len tak môžu byť skutočne na úžitok príjemcom, ktorí budú vďaka ich práci sami schopní rozoznať prednosti predstavovaného diela. Túto prácu kritikov neslobodno bagatelizovať, pretože vďaka svojim vycibreným schopnostiam a umeleckým poznatkom odhaľujú aj to hodnotové bohatstvo, ktoré by mohlo uniknúť dokonca aj autorom týchto diel. Recenzenti však majú dbať na to, aby neodvracali pozornosť príjemcov od posudzovaného diela na samých seba.

79. Združovanie, časté kontakty a vzájomná pomoc umožní masmediálnym tvorcom vysporiadať sa s ťažkosťami vyplývajúcimi z ich práce. Týmto spôsobom budú môcť svorne na základe uvedených princípov a získaných skúseností vytvoriť istý druh pravidiel alebo kódexu usmerňujúceho podujatia a činnosť v celej oblasti spoločenskej komunikácie v súlade so všeobecnými normami pre spoločenské komunikačné prostriedky. Tieto normy a pravidlá majú byť skôr pozitívne ako negatívne a majú hovoriť nielen o tom, čomu sa treba vyhnúť, ale skôr o tom, ako treba lepšie slúžiť ľudstvu.

80. Aby spoločenské komunikačné prostriedky mohli jestvovať a fungovať v rytme súčasného rozvoja, vyžadujú si veľké finančné náklady. Stáva sa tak, že ich majitelia a vedenie sa usilujú priamo alebo nepriamo získať potrebné prostriedky buď z verejných fondov, alebo od súkromných osôb. Bohatší ľudia by mohli skutočne pomôcť spoločenským komunikačným prostriedkom, keby nemali na zreteli len vlastný zisk, ale aj osoh, ktorý z nich môže mať celá spoločnosť. Ak napokon pochopia, že spoločenské komunikačné prostriedky sú chvályhodnými nástrojmi v službe spoločnému blahu a zároveň prostriedkami na oživovanie kultúry a civilizácie, tak sa určite sami postavia proti akémukoľvek obmedzovaniu skutočnej slobody a práce masmediálnych tvorcov, realizátorov i príjemcov.

b) Príjemcovia

81. Úlohy a povinnosti doliehajúce na príjemcov sú v skutočnosti oveľa väčšie, ako sa nám vo všeobecnosti môže zdať. Autentický dialóg závisí vo významnej miere od samých príjemcov. Ak oni iba mlčia a konzumným, či pasívnym spôsobom prijímajú im adresovaný program, tak dochádza k jednostrannému presviedčaniu aj napriek tomu, že tvorcovia chcú nadviazať skutočný dialóg.

82. Príjemcovia zaujmú aktívny postoj vtedy, keď budú interpretovať získané informácie, keď ich budú hodnotiť a zvažovať v závislosti od zdroja a kontextu, keď budú robiť medzi nimi dôsledný a starostlivý výber a vytvárať o nich úsudok, keď budú získané informácie dop_ňať v prípade potreby aj z iných zdrojov a napokon keď nebudú váhať vyjadriť svoj súhlas s nimi, prípadne výhrady voči nim alebo ich úplne odmietnuť.

83. Ak niekto namieta, že mienka občanov, ktorí tvoria takéto verejné fórum, nemá veľký význam, keďže je len mienkou jednotlivcov, vtedy netreba zabúdať, že ak zastupujú veľkú a jednotnú skupinu, predstavujú významný a silný prvok. Nielen tvorcovia, ale aj príjemcovia sa majú preto organizovať v skupinách a spolkoch alebo využívať na to už iné jestvujúce združenia, ktoré majú podobné, hoci širšie ciele.

3. Spolupráca a dohody

a) Medzi občanmi a svetskou vrchnosťou

84. Pretože spoločenské komunikačné prostriedky prispievajú k rozvoju celej spoločnosti, všetci jej členovia spolu s jej správnymi orgánmi majú v tomto smere určité povinnosti. K týmto povinnostiam patrí predovšetkým ochrana slobody informácií a vytvorenie takých podmienok, aby všetci mohli v tejto oblasti pracovať s plnou zodpovednosťou, aby sa zachovávala úcta voči ľudskej osobe a aby sa pamätalo na dobro vlastného národa, ako aj na dobro ostatných národov.

85. Politické spoločenstvo si vyžaduje predo-všetkým to, aby jednotlivci, ako aj ich združenia sami vyvíjali iniciatívu a usmerňovali ju podľa toho, či patria k tvorcom alebo príjemcom komunikácie. Je veľmi užitočné a niekedy aj nevyhnutné, aby sa na splnenie tohto cieľa vytvárali združenia.

86. Štátne úrady majú v tomto prípade zaujať maximálne ústretový postoj, a nielen vyjadrovať svoj súhlas. Ich poslanie sa totiž nevyčerpáva vydávaním zákazov a vyvíjaním nátlaku, hoci je niekedy potrebné aj trestať a napomínať. Druhý vatikánsky koncil učí, že slobodu človeka treba ctiť a chrániť. Obmedzovať ju možno len vtedy a len natoľko, nakoľko si to vyžaduje spoločné dobro.15 Cenzúra sa má uplatňovať len v krajných prípadoch.
Štátna moc má v zásade zachovávať princíp subsidiarity, ako o tom často hovorí Magistérium Cirkvi, to znamená, aby sa vláda nepodujímala a neangažovala v tom, čo môžu rovnako dobre, ak nie lepšie, urobiť jednotlivci alebo ich združenia.

87. V súlade s touto zásadou štátna moc má vydávať zákony chrániace slobodu informácií a vzájomnej komunikácie pred ekonomickým, politickým a ideologickým nátlakom, ktorý by mohol obmedzovať tak prenos, ako aj prijímanie informácií. Zákony majú zabezpečovať možnosť úplnej kontroly činnosti spoločenských komunikačných prostriedkov najmä vtedy, ak sú v moci monopolov, obzvlášť ak sú v rukách štátneho monopolu. Niet pochybností, že spoločenské komunikačné prostriedky majú byť chránené takými zákonmi, ktoré skutočne zaručia rôznorodosť a mnohorakosť druhov komunikácie pred prílišnou koncentráciou, ktorú nanucuje honba za ziskom. Tieto zákony musia zároveň ochraňovať dôstojnosť jednotlivca i spoločenských skupín, kultúrne hodnoty a napokon utvárať také podmienky pre komunikačné prostriedky, v ktorých by bola zaručená náboženská sloboda.

88. Pracovníkom v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov a tým, ktorí sú organizovaní v ich združeniach, sa veľmi odporúča vytvoriť inštitúciu, ktorá sa bude riadiť vlastnými právnymi normami. Jej cieľom by bolo starať sa o všetko, čo sa týka masmédií. V tomto zhromaždení nech sú aj členovia iných združení a spoločenských skupín krajiny alebo spoločenstva. Možno dúfať, že týmto spôsobom sa dopomôže k ochrane pred nátlakom zo strany štátu či pred nadvládou akejkoľvek ekonomickej sily. Na druhej strane sa takáto inštitúcia pričiní o posilnenie spolupráce medzi pracovníkmi masmédií a o zveľadenie spoločného dobra. Môže sa stať, že niekde bude musieť štátna autorita vytvoriť radu, ktorá bude bdieť nad spoločenskými komunikačnými prostriedkami. V takomto prípade uvedená inštitúcia má mať povinnosť prijímať ohlasy vychá-dzajúce z rôznych vrstiev spoločnosti.

89. Tieto orgány majú chrániť mladých ľudí v miere, ktorá im prináleží, pred trvalým a vážnym nebezpečenstvom hroziacim z niektorých druhov spoločenskej komunikácie, ktoré môžu spôsobiť ujmu ich mysleniu a poškodiť ich morálny úsudok. V prípade detí a mládeže sú spomenuté právne normy nevyhnutnou pomôckou vo výchovnom úsilí školy a rodičov.

90. Podobne treba zabezpečiť prijatím zodpovedajúcich zákonov úplne nezištnú materiálnu pomoc pre také podujatia v masmédiách, ktoré zveľaďujú spoločné dobro. Príkladmi takejto po-moci môžu byť inštitúcie vytvorené na poskytovanie informácií, knihy a skriptá používané na vyučovanie, filmy a relácie určené deťom. Vzťahuje sa to tak na dobré filmy, ako aj na literárne publikácie a divadelné predstavenia, ktoré majú ohraničenú skupinu čitateľov a divákov, a bez vonkajšej pomoci môžu len ťažko jestvovať a pracovať.

91. Povinnosti verejných úradov voči spoločenským komunikačným prostriedkom dnes platia pre celý svet. Preto sa treba medzinárodnými zmluvami usilovať o to, aby sa všade vytvárali podmienky na činnosť komunikačných prostriedkov a aby sa podporovali bez rasovej diskriminácie a so zabránením monopolizovania. Tie isté medzinárodné zmluvy majú zahŕňať aj systém satelitnej komunikácie. Týmto spôsobom všetky národy zaujmú dôstojné a zodpovedné miesto v rámci celosvetovej komunikácie.

b) Medzi národmi

92. Medzi mnohými formami medzinárodnej pomoci, ktorú ustavične potrebujú spoločenské komunikačné prostriedky už pre svoju povahu, má osobitný význam podpora rozvoja a zdokonaľovanie spoločenských komunikačných prostriedkov v rozvojových krajinách. Nedostatok alebo nízky stupeň rozvoja masmédií v určitom spoločenstve je znakom pomalého rozvoja spoločnosti, a zároveň jeho príčinou aj následkom. Bez moderných spoločenských komunikačných prostriedkov nemôže nijaký národ získavať potrebné informácie ani zodpovedajúcu úroveň vzdelania. A pritom od týchto predpokladov závisí jeho ekonomický, spoločenský i politický rozvoj.

93. «Pokrok je novým menom pokoja»16 - povedal Svätý Otec Pavol VI. Priemyselne vyspelé národy majú pomáhať chudobnejším aj v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov, aby si pre prácu v tejto oblasti mohli chudobnejšie národy vychovať potrebný počet odborníkov. Bohatšie krajiny im takisto majú poskytnúť potrebnú pomoc v technickej oblasti, pretože na ich pleciach leží nielen povinnosť starať sa o vlastné blaho, ale aj zodpovednosť za osud celého ľudstva. Táto povinnosť a zodpovednosť je o to väčšia, o čo vyšší je stupeň ich technického rozvoja. Inštitúcie, ktoré vychovávajú odborníkov pre rozvojové krajiny, majú pracovať na území týchto chudobnejších krajín, aby ľudia pri príprave na svoje povolanie nemuseli opúšťať rodnú krajinu. V inom prípade by hrozilo, že národ stratí svoje najväčšie talenty.

94. Poskytovanie pomoci týmto krajinám nesmie zapríčiniť likvidovanie tradičných zvykov a ľudovej kultúry, zanedbanie domácej reči a umenia, lebo to sú veľmi vzácne hodnoty pre celé ľudstvo. Pomoc takisto nemá mať charakter daru alebo almužny, ale musí mať črty výmeny dobier na vzájomné obohatenie všetkých.

95. V krajinách, ktoré sa usilujú o rozvoj, a najmä tam, kde je veľkou brzdou rozvoja analfabetizmus, sú veľké možnosti uplatniť audiovizuálne prostriedky, schopné šíriť potrebné vedomosti z oblasti roľníctva, priemyslu, obchodu, zdravotnej starostlivosti, vzdelania, upevňovania rodín a manželstiev a rozvíjania trvalých spoločenských väzieb. Keďže uspokojenie týchto potrieb si vyžaduje veľký prílyv prostriedkov aj zo zahraničia, treba dúfať vo veľkodušnosť a štedrosť jednotlivcov, súkromných spoločností, bohatých národov a napokon aj medzinárodných organizácií.

c) Medzi všetkými kresťanmi, veriacimi a ľuďmi dobrej vôle

96. Spoločenské komunikačné prostriedky nedosiahnu svoj cieľ - podiel na spoločenskom pokroku -, ak sa nepodujmú na pertraktovanie pálčivých problémov a ťažkostí súčasného ľudstva a ak neposilnia nádej v ľuďoch dnešných čias a nepričinia sa o široko ponímanú jednotu v činnosti medzi všetkými veriacimi v živého Boha, zvlášť medzi tými, ktorí sú pokrstení tým istým krstom, ako o tom hovorí Druhý vatikánsky koncil v dokumentoch o ekumenizme a nekresťanských náboženstvách.17 97. Okrem toho sami kresťania poznávaním umeleckých diel prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov budú lepšie chápať stav a povahu súčasného sveta, tak často vzdialeného od Boha. Dramatickí spisovatelia a novinári vedia veľmi presvedčivo podávať toto odcudzenie človeka, keď ho na umeleckej úrovni a s myšlienkovou presvedčivosťou nastoľujú ako problém slobody človeka. Ich tvorivá sila a skúsenosť v týchto otázkach neraz vzbudzuje obdiv. 18

98. Veriaci na celom svete nadchnutí svojou vierou, môžu účinne podporovať vďaka spoločenským komunikačným prostriedkom nielen trvalý rozvoj humanity a duchovnosti, ale aj - s pomocou Božej prozreteľnosti - zaslúžiť sa o vytváranie dobrých podmienok pre všeobecný a povznášajúci dialóg, ktorý by viedol ľudí k vzájomnému bratstvu plnšie vyjadrenému vlastným životom vo vzývaní spoločného Otca, ktorým je večný Boh.

99. Toto spoločné úsilie môžno realizovať viacerými spôsobmi. Uvedieme niekoľko dostupných príkladov: spoločná výroba televíznych a rozhlasových relácií a programov, organizované vzdelávanie predovšetkým rodičov a mládeže, medzinárodné stretnutia a porady ľudí pracujúcich v oblasti masmédií, spoločné udeľovanie cien za najlepšie relácie, združenia tvorivých umelcov, pracovníkov a bádateľov z oblasti masmédií. Tieto iniciatívy sa majú zameriavať na čo najširšie využívanie spoločenských komunikačných prostriedkov, osobitne na lepšiu prípravu tých, ktorí ich riadia a na uplatnenie rovnoprávnosti medzi národmi.

100. Všetko toto si vyžaduje spoluprácu, spojené úsilie a silné materiálne zázemie. S týmto úmyslom zaviedol Druhý vatikánsky koncil na celom svete Deň spoločenských komunikačných prostriedkov. Všetkých veriacich povzbudzuje v tento deň k modlitbe a úvahe, k pochopeniu najťažších úloh a vyjadreniu budúcich očakávaní súviacich s činnosťou spoločenských komunikačných prostriedkov, k stretnutiam s ľuďmi nesúcimi rozličný stupeň zodpovednosti za masmédiá, k hľadaniu zdrojov nových možností, ktoré pomôžu vytvoriť nové diela a ku vzniku nových iniciatív v oblasti spoločenskej komunikácie na dobro ľudstva. Boží ľud, pastieri duší i veriaci budú ochotne spolupracovať s ľuďmi dobrej vôle, aby spoločenské komunikačné prostriedky účinne pomáhali presadzovať spravodlivosť, pokoj, slobodu a pokrok ľudstva.

TRETIA ČASŤ

ÚLOHY KATOLÍKOV V OBLASTI SPOLOČENSKÝCH KOMUNIKAČNÝCH PROSTRIEDKOV

101. Druhý vatikánsky koncil vyzýva a povzbudzuje katolíkov, aby pozornejšie, horlivejšie a svedomitejšie vykonávali svoje povinnosti a úlohy, ktoré majú v súlade s učením viery voči spoločenským komunikačným prostriedkom.
V prvej časti tejto inštrukcie bola v krátkosti reč o tom, že samy dejiny spásy obdivuhodným spôsobom poukazujú na význam spoločenskej komunikácie v stvoriteľskom a vykupiteľskom Božom diele, v ktorom majú ľudia pokračovať. Cirkev sa usiluje vysvetľovať princípy viery v súvislosti s vnútornými zákonmi spoločenskej komunikácie pomenovaním svojich vlastných úloh v tejto oblasti. Týmto spôsobom plní Bohom zverenú povinnosť všeobecnej pastierskej starostlivosti, ktorá sa týka pokroku ľudstva a ohlasovania evanjelia.V druhej časti bola reč o tom, akým spôsobom slúžia a pomáhajú pokroku spoločenské komunikačné prostriedky. Tretia časť tejto inštrukcie bude hovoriť o kresťanských a katolíckych hodnotách, ktoré obohacujú masmédiá, a poukáže na miesto spoločenských komunikačných pro-striedkov v živote katolíkov.

Prvá kapitola

Služba katolíkov spoločenskej komunikácii

102. Ak bude katolíkom naozaj záležať na využití moderných prostriedkov spoločenskej komunikácie - napokon sú určené na službu ľuďom -, môžu s ich pomocou dosiahnuť veľké duchovné dobrodenia. Cirkev nepochybuje, že lepšie poznanie základných zákonov spoločenskej komunikácie, zamerané na jej bližšie poznanie a jej ochranu, prinesie podstatný duchovný úžitok. Verí, že masmédiá môžu prispieť k hlbšiemu pochopeniu a väčšej úcte voči dôstojnosti človeka v osobách masme-diálnych tvorcov aj príjemcov. Okrem toho dúfa, že spoločenská komunikácia bude vzájomne zbližovať a privádzať ľudí k prežívaniu spoločenstva.

103. Preto tí katolíci, ktorí pracujú v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov a vykonávajú svoje poslanie na odbornej úrovni, nielenže si plnia svoje pracovné povinnosti, ale zároveň plnia aj svoje misijné poslanie vo svete.
Okrem tohto základného svedectva, ktoré vydávajú rovnako ako robotníci alebo úradníci, alebo pracovníci hociktorej nenáboženskej organizácie, môžu vyjadrovať katolícky náhľad na všetky problémy, ktoré trápia spoločnosť. Pritom ako tvorcovia a spravodajcovia nikdy nezanedbajú možnosť informovať ľudí o aktuálnych náboženských udalostiach, ktoré majú ohlas v celej spoločnosti, a prispejú k zviditeľneniu náboženského života v rámci ostatných udalostí. Je zrejmé, že katolíci majú byť všade prítomní nie preto, aby vždy viedli a rozkazovali, ale preto, aby dobre a s radosťou vykonávali svoju prácu, ktorá si získa sympatie ich spolupracovníkov.

104. Cirkev má katolíkov aktívne činných v oblasti spoločenskej komunikácie obklopovať zvláštnou duchovnou starostlivosťou zodpoveda-júcou vážnosti ich úlohy a ťarche povinností, ktoré vykonávajú.

105. Cirkev si uvedomuje význam takejto práce a ťažkostí s ňou spojených, a veľmi túži spolupracovať s masmediálnymi tvorcami a byť s nimi v neustálom kontakte, bez ohľadu na ich náboženský postoj. Tým im chce, nakoľko môže, pomáhať riešiť pracovné problémy a čo najviac sa pričiniť o spoločné dobro.

106. Biskupov, kňazov, rehoľníkov i veriacich Božieho ľudu, čoraz častejšie vyzývajú, aby písali do novín, vystupovali v rozhlase, televízii alebo vo filme. Takto sp_ňajú poslanie Cirkvi. Je to naozaj účinná aktivita, ktorá však vyžaduje, aby píšuci alebo vystupujúci boli skúsení a dokonale oboznámení so všetkým, čo so sebou táto práca prináša. Preto zodpovední činitelia jednotlivých krajín a inštitúcie špecializované v tomto odbore majú bedliť, aby sa každý, kto aktívne používa spoločenské komunikačné prostriedky alebo sa bude venovať práci v nich, získal potrebné základné vzdelanie v tejto oblasti.

107. Cirkev vie, že jej zvlášť závažnou povinnosťou je umožniť príjemcom nadobudnúť kres-ťanské vzdelanie. Keď to robí, významne slúži spoločenskej komunikácii, pretože príjemcovia s kvalifikovaným úsudkom ľahšie nadviažu s masmédiami seriózny dialóg a zároveň sa budú domáhať ušľachtilejších programov a hodnotnej-ších relácií v masmédiách.
Osobitne a zvlášť starostlivo majú túto povinnosť plniť školy a ostatné katolícke inštitúcie. V týchto inštitúciách treba vychovávať zverencov tak, aby sa z nich stávali nielen dobrí príjemcovia (čitatelia, poslucháči, diváci), ale aby sami vedeli aktívne používať všetky druhy a prostriedky «globálneho jazyka» spoločenskej komunikácie. Týmto spôsobom sa stanú mladí ľudia plnohodnotnými členmi komunikačnej spoločnosti, ktorá sa zrodila práve v našej epoche.

108. Všetky otázky spojené so spoločenskou komunikáciou majú nájsť svoje náležité miesto v teológii, najmä v morálnej a pastorálnej teológii, a hlavné masmediálne zásady majú obsahovať aj katechetické učebnice. Splnenie tejto úlohy závisí predovšetkým od toho, do akej miery budú teológovia chápať zásady, ktoré vysvetľuje prvá časť tejto inštrukcie.

109. Rodičia a vychovávatelia, kňazi a katolícke organizácie nemajú váhať pomáhať tým mladým ľuďom, ktorí sa chcú venovať práci v oblasti spoločenskej komunikácie v rámci budúceho povolania, pokiaľ majú k takémuto povolaniu úprimný vzťah a patričné schopnosti. Materiálnymi prostriedkami treba pomôcť najmä mladým s najlepšími predpokladmi pre túto prácu. Veľmi dôležité je venovať materiálne prostriedky na pomoc jednotlivým rozvojovým krajinám a biskupom týchto krajín na fondy na prípravu kandidátov takéhoto povolania.

110. Biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, ako aj združenia veriaceho Božieho ľudu, každý podľa svojho stavu, majú prispieť ku kresťanskej výchove v tomto odbore. Pri tejto výchove treba mať vždy na zreteli spoločenský rozmer masmédií. Preto sa majú z vlastnej iniciatívy oboznamovať s najnovšími výdobytkami a neustále ich sledovať. To predpokladá dobrú orientáciu v problematike spoločenských komunikačných prostriedkov a zručnosť v ich priamom používaní. Stály kontakt s masmediálnymi odborníkmi im veľmi pomôže hlbšie chápať problémy spoločenskej komunikácie a zároveň im to umožní vzájomnú výmenu názorov a skúseností.

111. Kandidáti kňazstva, rehoľníci a rehoľníčky, ktorí sa formujú v seminároch a formačných domoch, majú patrične chápať význam a dôležitosť komunikačných prostriedkov a zároveň sa oboznámiť s ich nástrojmi a technickým využitím, aby sa neizolovali od života a neochudob-nili o možnosti tohto účinného druhu apoštolátu. V skladbe ich formačných programov majú byť zahrnuté aj vedomosti z tejto oblasti, pretože tvoria nenahraditeľnú zložku účinnej apoštolskej činnosti v dnešnej spoločnosti, ktorá čoraz viac používa tieto prostriedky.1 Okrem toho kňazi, rehoľníci a rehoľníčky majú poznať, akým spôsobom sa dnes formuje verejná mienka, ako sa vytvárajú postoje a čím sa riadia reakcie ľudí, pretože Božie slovo sa má ohlasovať ľuďom dnešnej doby a komunikačné prostriedky predstavujú v tejto oblasti najvhodnejšiu pomôcku.
Tým chovancom, ktorí prejavujú k práci v tejto oblasti úprimný vzťah a majú na ňu predpoklady, treba zabezpečiť hlbšiu a dôkladnejšiu prípravu.

112. Odborná kritika, recenzie a hodnotenie rozhlasových, televíznych alebo filmových predstavení a obrazových komentárov môžu byť veľmi užitočným prostriedkom humánnej a kresťanskej výchovy. Pomáhajú cielenému a správnemu využívaniu masmédií, najmä v rodinách. Preto je potrebné dôkladne sa zaoberať rozvážnym a fundovaným hodnotením takých filmov, relácií a publikácií a pod dohľadom biskupov viesť na to určené ustanovizne, aby informovali o užitočnosti, bezúhonnosti, morálnej a kresťanskej hodnote ich obsahov.

113. Univerzity a ostatné katolícke inštitúcie majú organizovať a budovať katedry alebo fakulty na štúdium spoločenskej komunikácie. Ich úlohou by mala byť koordinácia a následne sústre-denie všetkého vedeckého bádania o úlohách a otázkach súvisiacich so spoločenskou komunikáciou. Malo by to veľký význam, pretože všetky prostriedky a nástroje by boli ľahko dostupné a spolu so zverejňovaním výsledkov výskumu by tvorili užitočný prvok kresťanskej výchovy. Na uskutočnenie týchto cieľov sú potrebné dotácie a pomoc zvonka, ako aj spolupráca s inými ustanovizňami.

Druhá kapitola

Služba komunikačných prostriedkov katolíkom

1. Verejná mienka a živý dialóg v živote Cirkvi

114. Cirkev sa horlivo usiluje o upevňovanie vzájomných vzťahov a rozširovanie dialógu medzi veriacimi pokladá za nevyhnutnú vec. Cir-kev jestvuje ako spoločnosť, preto medzi veriacimi musí jestvovať vzájomný dialóg. Tento kontakt Cirkev dosahuje vďaka vzájomnej výmene informácií a názorov, ďalej pomocou dialógu so súčasným svetom, ktorý uľahčuje spoločné riešenie ťažkostí.

a) Dialóg v Cirkvi

115. V Cirkvi ako živom organizme sa musí pestovať verejná mienka, ktorú udržiava dialóg medzi jej členmi. Je podmienkou rozvoja jej myslenia a činnosti. «_ivot Cirkvi by bol oveľa ochudobnený, keby vinou jej pastierov alebo veriacich bola verejná mienka vystavená akémukoľvek ohrozeniu.»2

116. Preto je potrebné, aby boli katolíci hlboko presvedčení o vlastnej slobode vo vyjadrovaní názorov, takej slobode, ktorá sa opiera o lásku a o «poklad viery: o poklad viery oživovaný a udržiavaný Duchom Pravdy tak, že Boží ľud pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi neochvejne stojí na pozíciách viery a vďaka správnosti úsudku hlbšie do nej preniká a plnším spôsobom ju uskutočňuje v živote»;3 o lásku darujúcu slobodu, ktorá sa vznáša k účasti na slobode Krista. Kristova sloboda nás oslobodzuje z pút hriechu, aby sme boli schopní úsudku v súlade s jeho vôľou.
Kompetentné autority majú preto bedliť, aby sa - podľa zásady slobody slova a názoru - udržiavala v Cirkvi živá výmena plodných názorov. Nech na tento účel stanovia primerané podmienky.4

117. V skutočnosti sa Cirkvi otvára široké pole vnútorného priateľského dialógu. Je však zrejmé, že pravdy viery, ktoré úzko súvisia s podstatou Cirkvi, nepodliehajú svojvoľnému výkladu jednotlivcov. Keďže Cirkev neustále kráča vpred ľudskými dejinami, musí zohľadňovať okolnosti meniacich sa čias a miesta; musí hľadať nové spôsoby vysvetľovania právd viery, ktoré zodpovedajú danej dobe a kultúre. Aj svoju činnosť musí prispôsobiť jednotlivému obdobiu a pod-mienkam, v ktorých žije.
Aj jednotliví katolíci usmerňovaní učiacou Cirkvou môžu a majú slobodne hľadať nové spôsoby prehĺbenia vieroučných právd a ich lepšieho výkladu v menlivých ľudských životných podmienkach. Vzájomný slobodný dialóg v Cirkvi nielenže neoslabuje jej jednotu a súdržnosť, ale naopak, oživuje verejnú mienku, čím podporuje a vyživuje súlad medzi ľuďmi, ako aj výmenu myšlienok. Aby sa tento dialóg správne rozvíjal, je nesmierne dôležité, aby tam, kde dochádza k odlišnosti názorov, panovala jednota a láska, aby si všetci vrúcne želali posilnenie a zachovanie jednoty. Takúto činnosť nech sprevádza vôľa budovať, nie rúcať, nech ju sprevádza úprimná láska k Cirkvi a horlivá túžba po tej jednote, ktorú nám Kristus odovzdal ako poznávací znak pravosti svojej Cirkvi a následne aj pravých veriacich.

118. Z tohto dôvodu treba výrazne odlišovať oblasť odborného teologického bádania, v ktorej kompetentným osobám prináleží sloboda potrebná pre ich prácu a právo oboznamovať iných s výsledkami svojich štúdií prostredníctvom knižných publikácií a článkov, od oblasti vieroučných poznatkov pre veriacich, v ktorej sa dovoľuje veriacim označiť za učenie Cirkvi len to, čo za také uznal Učiteľský úrad Cirkvi.
Predsa sa však stáva, že vzhľadom na povahu spoločenských komunikačných prostriedkov sa nové teologické názory v nich niekedy rozširujú predčasne a nesprávnym spôsobom. V takýchto prípadoch sa treba spoľahnúť na kritický úsudok príjemcov, ktorí dokážu jasne rozlišovať medzi mienkou a autentickým učením Cirkvi. Okrem toho netreba zabúdať, že zmysel takýchto mienok býva prekrúcaný nesprávnym tlmočením a popularizačným štýlom niektorých komunikačných prostriedkov.5

119. Keďže je v Cirkvi veľmi potrebné rozvíjať verejnú mienku, treba uplatňovať právo každého veriaceho oboznámiť sa so všetkým, čo potrebuje pri aktívnej činnosti v Cirkvi. To si vyžaduje, aby mal každý veriaci nesťažený prístup nielen ku všetkým a najrozšírenejším prostriedkom spoločenskej komunikácie, ale aj - ak je to potrebné - prístup do katolíckych komunikačných prostriedkov, pokiaľ sa hodia na takú úlohu.

120. Zabezpečenie normálnych podmienok života a činnosti Cirkvi si vyžaduje neustály tok informácií medzi jednotlivými cirkevnými ustanovizňami na rozličnej úrovni a medzi katolíckymi inštitúciami a veriacimi, a ich obojstranná výmena po celom svete. Na to sú potrebné náležite vybavené ustanovizne, informačné agentúry, úradní spravodajcovia a hovorcovia, tlačové kancelárie a pastoračné rady.

121. Keď záležitosti Cirkvi vyžadujú zachovanie úradného tajomstva, vtedy platia tie isté normy, aké platia pre občianske inštitúcie. Na druhej strane duchovné bohatstvo, ktoré Cirkev reprezentuje, si vyžaduje čo najúplnejší, pravdivý a čo najjasnejší spôsob informovania z oblasti jej zámerov, plánov a rozmanitej činnosti.
Stáva sa, že ak cirkevné autority nechcú alebo nemôžu podávať informácie, najmä ak sú nevhodné na publikovanie, často vznikajú škodlivé «šumy», ktoré nespĺňajú požiadavku pravdivosti. Je preto potrebné obmedziť zachovávanie tajomstva výlučne na prípady, keď je v ohrození právo na dobrú povesť osoby alebo iné práva jednotlivcov či spoločenských skupín.

b) Dialóg medzi Cirkvou a svetom

122. Cirkev vedie dialóg nielen s veriacimi, ale aj so svetom. Cirkev musí predstavovať svoje učenie a činnosť na základe práva na informácie daného všetkým synom Zeme, na osude ktorých sa zúčastňuje, ako aj na základe konkrétneho Božieho príkazu.6 Okrem toho, podľa náuky Druhého vatikánskeho koncilu, je Cirkev povinná «rozpoznávať znaky čias», najmä tie, ktoré sú Božím posolstvom a potvrdením Prozreteľnosti o udalostiach dejín spásy. Cirkev má poznať prejavy všetkých názorových prúdov a vplyv všetkých udalostí nielen na katolíkov, ale aj na všetkých súčasníkov. Preto keď spoločenské komunikačné prostriedky čoraz širšie informujú o takýchto prejavoch a vplyvoch, čoraz plnšie sa pričiňujú o dobrú informovanosť Cirkvi.

123. Všetci predstavitelia cirkevnej vrchnosti majú v spoločenských komunikačných prostriedkoch vystupovať a informovať pravdivo a úplne a zároveň dbať, aby pritom vytvárali autentický obraz o živote a činnosti Cirkvi. Pretože spoločenské komunikačné prostriedky sú často jediným nástrojom a spôsobom výmeny informácií medzi Cirkvou a svetom, znižovanie ich významu by bolo zakopávaním Božích talentov do zeme. Cirkev s nádejou očakáva, že ustanovizne pracu-júce v oblasti komunikácie budú chápať význam duchovných a náboženských otázok spôsobom zodpovedajúcim hodnotám, ktoré predstavujú. Cirkev má týmto ustanovizniam poskytnúť dostatočné, úplné a pravdivé informácie, na základe ktorých by mohli masmediálne ustanovizne dostatočne a dôstojne splniť svoje poslanie.

124. Všetko, čo bolo vyššie povedané7 na tému informácií zo života Cirkvi a ich komentovania, nadobudne svoju silu práve tu. Odtiaľ vychádza povinnosť pre riadiace autority v Cirkvi predchá-dzať akýmkoľvek nepríjemným prekvapeniam a neposkytovať tak iným možnosť iniciatívy v poskytovaní informácií a komentárov.
Odporúča sa, aby s vážnejšími zámermi a rozhodnutiami boli na určitý čas oboznámení len niekoľkí ľudia s povinnosťou zachovať tajomstvo. To následne umožní zverejňovať tieto veci s väčším úžitkom pre Cirkev, jasnejším a usporiadanejším spôsobom.

125. Spoločenské komunikačné prostriedky sa týkajú katolíkov v troch oblastiach: pomáhajú Cirkvi otvoriť sa dnešnému svetu, pomáhajú rozvíjať dialóg v rámci Cirkvi a napokon vďaka im sa Cirkev môže ľahšie orientovať v mentalite ľudí našich čias, ku ktorým jej Boh prikazuje prinášať posolstvo spásy. Pri uskutočňovaní tohto poslania musí Cirkev používať jazyk zrozumiteľný pre ľudí a začínať od ťažkostí, ktoré ich znepokojujú a trápia.

2. Užitočnosť spoločenských komunikačných prostriedkov pri šírení evanjelia

126. Kristus prikázal apoštolom a ich nástupcom, aby «učili všetky národy»,8 aby boli «svetlom sveta»9 a aby ohlasovali evanjelium vo všetkých časoch a na každom mieste. Podobne ako Kristus vo svojom pozemskom živote ukázal seba ako najdokonalejší vzor Ohlasovateľa, ako apoštoli používali komunikačné prostriedky, ktoré mali vtedy k dispozícii - tak isto je potrebné v apoštolskej práci využiť pomoc súčasnej techniky. Nikto nemôže nazývať verným plnením Kristovho príkazu také ohlasovanie evanjelia, pri ktorom sa ľahkovážne zanedbáva využívanie vlastností uvedených prostriedkov na ohlasovanie evanjeliového učenia čo najväčšiemu počtu ľudí. Preto Druhý vatikánsky koncil povzbudzuje katolíkov, «aby sa spoločenské komunikačné prostriedky bez meškania a s tou najväčšou príčinlivosťou účinne používali v rozmanitých apoštolských dielach».10

127. Táto nevyhnutnosť ešte viac vystupuje do popredia, ak si uvedomíme, že ľudia sú dnes doslova obklopení, ak nie ponorení do množstva komunikačných prostriedkov a ich činnosti, ktorá neustále formuje ich názory a postoje v náboženskej oblasti aj v ostatných oblastiach života.

128. Najnovšie vynálezy v oblasti spoločenskej komunikácie otvárajú ľuďom nové možnosti, ktoré prichádzajú v ústrety evanjeliovému poslaniu. Ich zásluhou sa môžu kresťania napriek veľkým vzdialenostiam zúčastňovať na cirkevných sláveniach, čo významným spôsobom prispieva k utužovaniu jednoty celej kresťanskej pospolitosti a čo mnohým umožnuje vstúpiť do vnútorného života Cirkvi. Je len samozrejmé, že «jazyk» a spôsob šírenia evanjelia má zodpovedať druhu použitého komunikačného prostriedku. Iný je totiž druh prejavu komunikačného prostriedku a iný je «jazyk» kazateľskej ambóny. Neslobodno zabúdať, že kvalita a úroveň obsahu prenosu s náboženským charakterom nesmie byť nižšia ako kvalita a úroveň svetských programov.

129. Spoločenské komunikačné prostriedky môžu veľmi poslúžiť sprístupňovaniu kresťanského učenia ľuďom. Do jeho ohlasovania totiž môžu zapájať skúsených odborníkov z oblasti kresťanskej výchovy a aktuálnych úloh Cirkvi. Mas-médiá disponujú takými možnosťami, prostriedkami a technickou aparatúrou, ktorá umožňuje jednotlivé tematické okruhy spracovať umeleckým, príťažlivým a moderným spôsobom. Komunikačné prostriedky môžu svojou povahou prispieť k obnove katechézy každého druhu a pomáhať učiteľom a vychovávateľom v ich výchovnej a vzdelávacej činnosti. Zároveň, keďže sú predovšetkým nositeľmi informácií o postojoch a mentalite dnešného človeka, môžu prostredníctvom komentovania denných udalostí veľmi uľahčiť kresťanom uvažovanie o základoch viery a o jej uskutočňovaní v živote.

130. Ľudia dnešných čias si tak privykli na vysokú úroveň rečníckeho umenia, rečníckej uhladenosti a ľahkosti, akú používajú masmédiá, že ich odpudzujú nielen ťažkopádne svetské prejavy a predstavenia, ale ešte viac ťažkopádnosť náboženských predstavení, napríklad liturgických úkonov, kázní alebo náboženského vyučovania.

131. Na to, aby bolo vysvetľovanie vieroučných právd príťažlivé a upútavalo pozornosť, treba v rámci možností využívať spoločenské komunikačné prostriedky a používať spôsob ich podania prispôsobený ich druhu a vlastnostiam.

132. Cirkev môže šíriť svoje myšlienky a učenie buď použitím technických prostriedkov, ktoré nevlastní, a to na základe dohody, alebo - ak je to možné - použitím tých prostriedkov, ktoré sama riadi a spravuje. Tieto otázky treba riešiť v nadväznosti na miesto a úroveň techniky masovokomunikačných prostriedkov. Cirkevné ustanovizne majú po predchádzajúcich konzultáciách s domácimi, prípadne zahraničnými odborníkmi poslúžiť dobrou radou všetkým svojim spolupracovníkom.

133. Mnohoraká a horlivá činnosť katolíkov, ktorí sa podieľajú na rozvoji ľudstva v súlade so zásadami evanjelia a usilovne využívajú prednosti spoločenskej komunikácie podľa zámerov Prozreteľnosti, si vyžaduje veľké náklady a nemalé finančné prostriedky. Katolíci si majú byť vedomí povinností v tejto oblasti a majú ich vždy najlepšie plniť, pretože «sa vonkoncom nepatrí, aby sa synovia a dcéry Cirkvi nečinne prizerali, ako slovo spásy hatia prekážky technického a finančného rázu».11

134. Konferencie biskupov majú čo najviac doceňovať význam spoločenských komunikačných prostriedkov pre život ľudí a najmä Cirkvi. Častejšie než doteraz majú vo svojich pastoračných programoch klásť na prvé miesto tento druh pastoračnej starostlivosti a podľa potrieb sveta a krajiny majú tejto činnosti venovať patričné hmotné prostriedky.

Tretia kapitola

Činnosť katolíkov v jednotlivých spoločenských komunikačných prostriedkoch

135. Táto inštrukcia najskôr hovorila o spôsoboch činnosti a povinnostiach katolíkov, ktoré sú totožné s povinnosťami všetkých masmediálnych tvorcov a ktorých plnenie sa zakladá na ich viere.12 ďalšia časť poukázala na osobitné povinnosti katolíkov v oblasti spoločenskej komunikácie vo všeobecnosti.13 Nakoniec treba spomenúť úlohy katolíkov vo vzťahu k jednotlivým komunikačným prostriedkom tam, kde ich vlastnia a spravujú, ako aj tam, kde pri svojej práci využívajú prostriedky a nástroje komunikácie, ktoré patria iným.

1. Tlačené publikácie

136. Tlačené publikácie majú už pre svoju povahu a vlastnosti neobyčajne veľký význam. Pri svojej mnohorakosti a tematickej bohatosti môžu totiž informovať o tých najrozličnejších skutočnostiach, rozširovať sa o príčinách a dôsledkoch jednotlivých udalostí, vysvetľovať ich a pobádať čitateľov, aby sa nad nimi zamýšľali a rozširovali si obzor. Ako dôležité doplnky obrazových a zvukových komunikačných prostriedkov prispievajú k formovaniu kritického postoja a úsudku ľudí. Keďže sa môžu zaoberať najrozmanitejšou problematikou a vysvetľovať ju, stali sa neobyčajne dôležitým nástrojom spoločenskej komunikácie. Aj v našich časoch prostredníctvom tlače, brožúr a kníh sa dostávajú ľuďom do rúk najlepšie diela náboženskej, umeleckej, vedeckej, oddychovej a zábavnej literatúry. Obrazové príbehy a ilustrácie sú veľmi užitočné aj na vysvetľovanie Svätého písma a životopisov svätých. Všetky uvedené hodnoty, ktoré reprezentuje tlač, si zasluhujú ocenenie a zvláštnu pozornosť.

137. Spisovateľská činnosť katolíkov zahrňujúca novinárske a ostatné publicistické žánre sa môže stať veľmi cenným nástrojom vzájomného porozumenia a vzájomnej výmeny názorov medzi Cirkvou a svetom na platforme vzájomnej informovanosti a spolupráce informačných agentúr. Pritom treba dbať, aby úroveň katolíckych publikácií neutrpela ujmu pre nepremyslené premnoženie nových podujatí a ustanovizní.

138. Objektom katolíckej publicistiky je celková realita a čo najširší okruh informácií, komen-tárov a postojov, ktoré odpovedajú na ťažkosti a problémy dnešného človeka z rozličného uhla pohľadu, ale sú prežiarené kresťanským ponímaním sveta. K tomu zároveň patrí doplňovanie, a ak treba, aj korigovanie rôznych informácií z náboženskej a cirkevnej oblasti. Katolícka publicistika má pri odzrkadľovaní problematiky sveta všetko objasňovať vlastným svetlom. Má byť styčnou plochou vzájomných stretnutí a výmeny názorov. Tlač má mať k dispozícii patričné materiálne prostriedky, aby sa mohla zhostiť svojich mnohorakých úloh.

139. Okrem tejto literárnej a publicistickej činnosti by mali katolíci zriaďovať a podporovať činnosť vlastných informačných agentúr, ktoré by pomáhali rozvíjať dialóg vnútri Cirkvi i dialóg medzi svetom a Cirkvou na naozaj profesionálnej úrovni a ktoré by mohli podávať úplné, rýchle a vyčerpávajúce informácie o udalostiach zo života Cirkvi veriacim. Agentúry si majú navzájom pomáhať pri získavaní a rozširovaní informácií z celého sveta.

140. Veriaci majú byť stálymi čitateľmi katolíckej tlače, pokiaľ je naozaj hodna toho titulu, nielen z pohľadu získavania informácií o náboženských udalostiach, ale najmä z pohľadu prítomnosti kresťanského ducha a kresťanskej kul-túry v nich. Tieto hodnoty neobmedzujú ani slobodu čitateľského výberu, ani prirodzenú rôznorodosť miestnych zvyklostí, ani práva iných autorov. Katolícki autori sa majú kvalitou a úrovňou vlastnej práce pričiniť o to, aby boli žiadaní a čítaní.

141. Každodenné udalosti prinášajú určité otázky, ktoré sa týkajú kresťanských hodnôt a ktoré majú katolícki tvorcovia vysvetľovať v súlade s učením Cirkvi. Klerici aj veriaci ľud sa majú stavať priaznivo k slobodnému vyjadrovaniu názorov v iných novinách a časopisoch a k rôznym postojom nielen preto, že to vyhovuje potrebám rozličných čitateľov, ale aj preto, že to pomáha obohacovať verejnú mienku v Cirkvi i vo svete.14 Povinnosť katolíckych spravodajcov a komentátorov pokladaných za úradných tlmočníkov stanovísk Cirkvi spočíva v tom, že o stanoviskách nimi reprezentovanej inštitúcie majú čitateľov informovať v súlade so všeobecne prijatými tlačovými normami a zvyklosťami. Rov-nako sa odporúča venovať niekoľko strán v pe-riodiku slobodným vyjadreniam s vyznačením, že redakcia periodika nezaujíma k týmto názorom svoje stanovisko.

2. Kinematografia

142. Filmové predstavenia sa zaslúžene udomácnili v živote ľudí a majú veľký vplyv na ich správanie, kultúru, zábavu a vzdelanie. Filmoví autori v nej nachádzajú vhodnú príležitosť na vyjadrenie svojich pohľadov na súčasný svet. Čoraz dokonalejšie technické zariadenia si stále viac získavajú divákov, okrem toho možno dnes filmovú techniku získať za čoraz nižšiu cenu, čo má za následok stále častejšie a širšie používanie filmu. Prispieva k tomu nepochybne aj väčšie poznanie teórie kinematografie.

143. V dušpastierskej činnosti treba venovať veľa pozornosti rozvoju kinematografie a všetkému, čo sa s ňou spája. Film je dôležitou pomôckou pre apoštolát, najmä vtedy, keď možno počítať s medzinárodnou a medzištátnou spoluprácou. Filmy sa dnes oveľa rýchlejšie vyrábajú ako kedysi a čoraz priliehavejšie vyjadrujú ľudské radosti i starosti. Napokon dnes sa už nepremietajú len vo veľkých halách, ale aj v malých miestnostiach a v súkromných bytoch.

144. Veľa filmov dokáže zobrazovať daný obsah neobyčajne presvedčivým spôsobom, ktorý povznáša a obohacuje ľudského ducha. Takéto filmové predstavenia si zasluhujú podporu a ocenenie. Katolícke ustanovizne, ktoré sa odborne venujú kinematografii, majú odporúčať premietanie najlepších filmov a podporovať ich tvorcov. Pripomeňme, že mnohé filmy oceňované pre svoju mimoriadnu umeleckú hodnotu sa zaoberajú náboženskou problematikou. To je dôkazom veľkých možností a schopností filmového umenia dôstojne a účinne sa zaoberať touto problematikou, a preto treba povzbudzovať filmových tvorcov, aby sa podujímali vytvárať filmové diela s náboženskou tematikou.

145. Katolícke inštitúcie, ktoré sa venujú kinematografii, majú spolupracovať s ostatnými odvetviami spoločenskej komunikácie. Táto spolupráca pomôže vytvárať zaujímavé diela, pod-nieti väšie rozšírenie a všeobecnejší úžitok vyplývajúci z predstavení presiaknutých náboženskými zásadami. Premyslené konanie poslúži náboženskému vyučovaniu nenákladným spôsobom, ako sú napríklad platne, zvukové nahrávky, filmy, diapozitívy, videomagnetofóny a podobné pomôcky.

146. V krajinách s rozšírenou negramotnosťou práve filmy uľahčujú základné vzdelanie a katechézu. Negramotného človeka najviac priťahujú obrazy, lebo ich prostredníctvom sa ľahko oboznamuje s vecami a pojmami. V úsilí podnikanom v mene ľudského pokroku a kresťanstva nemožno takú účinnú pomoc zanedbávať. Na dosiahnutie tohto cieľa je pri filmových projekciách potrebné zohľadňovať mentalitu a kultúrnu úroveň jednotlivých skupín ľudí.

147. Všetci katolíci a katolícke ustanovizne majú ochotne spolupracovať s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú filmovým umením a pri svojej práci prekonávajú mnohé ťažkosti, a komunikovať s nimi. Takýto priateľský vzťah je dôkazom, že filmová práca požíva úctu a vážnosť, najmä ak do toho zahrnieme hlboké presvedčenie, že táto práca môže veľmi pomáhať ľudstvu.

3. Rozhlas a televízia

148. Vynález rozhlasu a televízie dal ľuďom do rúk nové možnosti vzájomného porozumenia a spôsobil prevratné zmeny v dovtedajšom spôsobe života. Každodenné relácie obsiahnu stále nové oblasti a v jednom okamihu prekračujú hranice štátov a kultúr. Rozhlasové a televízne programy denne vnikajú do domácností a upútavajú na seba pozornosť nesčíselného množstva ľudí. Rýchly technický pokrok, najmä prenosy cez umelé satelity a možnosť záznamu programov vyslobodili tieto komunikačné prostriedky z pút a obmedzení priestoru a času. Navyše možno očakávať, že v budúcnosti budú ešte silnejšie a účinnejšie. Rozhlas a televízia umožňujú svojim príjemcom využívať chvíle oddychu na zveľadenie vlastnej duchovnej kultúry a oboznamovať sa s dejinami a kultúrou celého sveta. Pritom sa pred očami nespočetných divákov striedajú veci, ľudia a udalosti tak, akoby sa na nich priamo zúčastňovali. Vďaka rozhlasovému a televíznemu vysielaniu sa rodia nové druhy umenia, ktoré sú schopné radikálne zmeniť človeka.

149. Náboženským témam a otázkam ľudského života patrí v programoch týchto prostriedkov trvalé a dôstojné miesto.

150. Rozličné náboženské programy, ktoré svojou povahou umožňuje vysielať rozhlas a televízia, utvárajú medzi veriacimi nové vzťahy, podnecujú ich zbožnosť a obohacujú ich náboženský život. Účinne pomáhajú veriacim zvyšovať úroveň ich náboženskej vzdelanosti a obetavo slúžiť Cirkvi i svetu. Veľmi veľa úžitku prinášajú chorým a starým ľuďom, ktorí sa nemôžu iným spôsobom priamo zúčastňovať na živote Cirkvi. S tými zas, ktorí sú vzdialení od Cirkvi alebo sa od nej odlučujú sami a očakávajú od nej nejaký duchovný pokrm, nadväzujú srdečný vzťah. Napokon prinášajú evanjeliové posolstvo aj tam, kde Kristova Cirkev ešte nevykonáva svoju činnosť. Preto má Cirkev vynaložiť všetko úsilie a starať sa o rozvoj a zdokonaľovanie týchto programov.

151. Medzi najžiadanejšie náboženské prenosy patrí predovšetkým svätá omša a iné pobožnosti. Tieto prenosy treba pripravovať čo najstarostlivejšie tak po stránke liturgickej, ako aj technickej. Pritom treba brať ohľad na rozličnú úroveň príjemcov, ako aj na skutočnosť, že tieto prenosy prekračujú hranice krajín, náboženstiev a kultúr. Množstvo a dĺžku trvania týchto prenosov treba určovať aj v závislosti od želaní príjemcov.

152. Homílie a modlitby musia zodpovedať duchu komunikačných prostriedkov. Starostlivo treba vyberať vystupujúcich. Mali by to byť ľudia, ktorí sa vyznačujú potrebnými vedomosťami aj skúsenosťami.

153. Programy s náboženským obsahom - napríklad príbehy, komentáre, správy a diskusie v rozhlase a televízii - zohrávajú význačnú úlohu pri náboženskom vzdelávaní a v rozvíjaní dialógu. Už spomenuté povinnosti katolíkov pracujúcich na úseku tlače a literatúry aj tu plne zaväzujú. Majú sa dodržiavať aj všeobecné normy na zachovanie vernosti a objektivity pri komentovaní rôznych názorov, najmä v prípadoch skutočnej monopolizácie komunikačných prostriedkov.

154. Ľudia zvonka musia vidieť v osobách zodpovedných za spoločenské komunikačné pro- striedky - či už v kňazoch alebo vo veriacich laikoch - predstaviteľov Cirkvi a tlmočníkov jej mienky. Preto tí, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe náboženských programov, majú poznať pod-mienky tejto činnosti a všemožne sa usilovať vyhýbať vytváraniu nejasností. Majú si plne uvedomovať ťažkosti, ktoré sú s takouto prácou spojené. Nech plne chápu vážnosť svojho poslania tak vo vzťahu k odovzdávanému obsahu, ako aj vo vzťahu k spôsobu ich vyjadrenia, aj voči celkovému pracovnému prístupu. Rady kompetentných cirkevných autorít nech zasahujú vždy, keď je to potrebné.

155. Rozhlasoví poslucháči a televízni diváci majú prejavovať vlastné hodnotenia a usilovať sa tak o skvalitňovanie náboženských relácií.

156. Aby úsilie Cirkvi v oblasti rozhlasových a televíznych relácií vo všeobecnosti a najmä v oblasti náboženských relácií nebolo daromné, treba dbať o dobrú spoluprácu katolíkov a vzájomnú dôveru medzi vedením a personálom rozhlasových alebo televíznych redakcií.

157. V tých krajinách, kde Cirkev nemá prístup ku spoločenským komunikačným prostriedkom, príjem relácií na rádiových vlnách je jediným zdrojom informácií o živote Cirkvi a príležitosťou na počúvanie Božieho slova. Tento nežičlivý stav ukladá pastierom Cirkvi a jej veria-cim z iných krajín povinnosť spájať svoje úsilia (nech má aj toto svoje miesto medzi kresťanmi) na pomoc bratom v Kristovi na základe kresťanskej solidarity šírením a prípravou takých rozhlasových alebo televíznych relácií, ktorých náboženská tematika zadosťučiní ich potrebám.

4. Divadlo

158. Scénické hry alebo divadlo - to je jeden z najstarších a najpôsobivejších druhov spoločenskej komunikácie. Dnes sa teší veľkej obľube a má veľmi veľa priaznivcov, ktorí buď navštevujú predstavenia, alebo ich sledujú v rozhlase či televízii. Niektoré divadelné hry boli sfilmované a premietajú sa v kinách.

159. Spojenie divadla s ostatnými druhmi spoločenskej komunikácie dáva dnes scénickým hrám celkom nový charakter a nové významy, ktoré kombinuje až do tej miery, že mnohí ich volajú „multimédiom". Aj keď sa predstavenia vysielajú na princípoch tradičného divadla, vytvárajú osobitný prejav, pretože vznikajú ako súčinnosť mnohých umeleckých postupov, z ktorých každý súvisí s inými spoločenskými komunikačnými prostriedkami.

160. Dnešné divadlo má čoraz väčší vplyv na mienky, názory a postoje ľudí. Je zároveň akoby laboratóriom, v ktorom sa vytvárajú nové a smelé pohľady na súčasného človeka a jeho životné podmienky. Tieto koncepcie čoraz viac vplývajú na masy ľudí a takisto vplývajú aj na iné komunikačné prostriedky.

161. Cirkev sa stavia k divadelnému umeniu žičlivo a so živým záujmom. Ono bolo vo svojich počiatkoch takmer výhradne náboženské. Kiežby ho i dnešní veriaci zahŕňali dávnou obľubou, aby aj oni mohli mať z neho mnohoraký úžitok. Treba povzbudzovať dramatických spisovateľov a po-máhať im, aby sa na scénu dostávali náboženské otázky súčasného človeka. Táto iniciatíva nájde priaznivú odozvu aj v iných komunikačných prostriedkoch.

Štvrtá kapitola

Zriaďovanie, pracovníci, organizačná štruktúra

162. Miesto, aké majú spoločenské komunikačné prostriedky v živote ľudí, ich význam, ako aj problémy, ktoré z nich vyplývajú pre svedomie katolíkov, to všetko si vyžaduje horlivo ich využívať v dušpastierskej práci, spolupracovať s najschopnejšími ľuďmi, zabezpečiť adekvátnu prípravu pastoračných rád vybavených právomocami a prostriedkami na pomoc masmédiám, prípravu zákonov a noriem pre činnosť spoločenských komunikačných prostriedkov a usmerňovanie rozličných ustanovizní určených na tento spôsob apoštolátu.

163. Všetkým veriacim má záležať na tom, aby sa v dnešných časoch zúčastňovali prostredníctvom modlitby, individuálnej a spoločenskej činnosti na zapojení najmodernejších komunikačných prostriedkov do plnenia cieľov Cirkvi. Tieto prostriedky poskytujú veľké možnosti v šírení evanjelia, vo výchove svedomia a v organizovaní spolupráce. Toto všetko skutočne pomáha ľudskému pokroku, lebo preniká pozemské skutočnosti kresťanským duchom.

164. Zodpovední riadiaci pracovníci jednotlivých inštitúcií alebo pracovísk spoločenskej komunikácie majú dostať príslušné vzdelanie a takú formáciu, aby vykonávali svoju prácu v duchu pastoračnej starostlivosti. Jednou z hlavných povinností predstavených Cirkvi zodpovedných za túto oblasť je príprava veriacich laikov, ako aj pastierov duší na takúto prácu.

165. Predmetom starostlivosti a bedlivosti cirkevných autorít má byť dôsledné oboznamovanie sa so všetkým, čo sa dotýka spoločenských komunikačných prostriedkov, starostlivé organizovanie pastoračnej činnosti, ako aj účinné využívanie všetkých druhov komunikačných prostriedkov na apoštolskú činnosť. Tieto autority majú prijímať rady a usmernenia odborníkov z rozličných oblastí. Podľa Dekrétu Inter mirifica patrí vedúca úloha v tejto činnosti biskupovi vo vlastnej diecéze,15 konferencii biskupov alebo na to poverenému biskupovi v rámci krajiny16 a Pápežskej rade pre spoločenskú komunikáciu v rámci celej Cirkvi.17

166. Tie združenia a iniciatívy, ktoré sa zaoberajú úlohami apoštolátu prostredníctvom masmédií, majú navzájom spolupracovať18 a má sa podporovať ich rozvoj. Cirkevná vrchnosť bude horlivo a vytrvalo povzbudzovať katolíkov a katolícke organizácie do dobrovoľných a samostatných podujatí. Avšak vedenie týchto podujatí si ponecháva vtedy, ak ide o veci, ktoré zo svojej povahy patria do kompetencie služobného kňazstva a ak si v záujme spoločného dobra veriacich vzhľadom na miestne a časové okolnosti vyžadujú účasť hierarchie Cirkvi.

167. Kompetentné cirkevné autority spomínané v článku 165 budú pamätať na organizovanie každoročného Dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý bude vyjadrením uznania a vďačnosti pre tých, ktorí s nimi a v nich pracujú.19 Okrem toho sa budú konferenciám biskupov v určenom termíne predkladať rozpočty predpokladaných výdavkov na apoštolské podujatia v oblasti spoločenskej komunikácie.

168. Ordinári sa majú starať o usmerňovanie apoštolských podujatí v spoločenských komunikačných prostriedkoch s vypočutím rady kléru alebo veriacich. Kvôli tomu treba podľa možnosti zakladať diecézne, alebo aspoň interdiecézne poradné orgány. Jednou z hlavných úloh ordi-nárov bude organizovanie pastoračnej činnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov na úrovni diecézy a farností. Ich ďalšou úlohou bude organizovať vyššie uvedený Deň spoločenských komunikačných prostriedkov v rámci diecézy.

169. V každej krajine má jestvovať nadriadený úrad, ktorého náplňou je zaoberať sa všetkými masmédiami spolu, alebo pracoviská pre jednotlivé druhy spoločenskej komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, film), ktoré majú medzi sebou úzko spolupracovať.20 V každom prípade majú všetky formy pastorácie cez masovokomunikačné prostriedky splňať základné predpoklady.

170. Takýmto národným alebo diecéznym úradom prináleží usmerňovať, iniciovať a zosúlaďovať všetku činnosť katolíkov v oblasti spoločenskej komunikácie. Majú bedliť nad zabezpečovaním potrebnej prípravy na samostatné hodnotenie a používanie masovokomunikačných prostriedkov v praktickom živote tak pre klerikov, ako aj pre veriaci ľud. Na tento cieľ budú organizovať kurzy, prednášky, verejné diskusie a odborné kongresy, zabezpečovať potrebnú literatúru a recenzie spracované odborníkmi a vydané týmito úradmi. Podobne k ich povinnostiam bude patriť odborná poradenská činnosť na prípravu predstavení, programov a prenosov s náboženskou tematikou.

171. Národné alebo diecézne úrady sa majú starať o udržiavanie priateľských vzťahov s profesionálnymi masmediálnymi pracovníkmi a ich ustanovizňami. Týmto pracovníkom a inštitúciám budú môcť v prípade potreby pomáhať svojimi dokumentmi, radami, pastoračnými smernicami. Ich povinnosťou bude aj príprava svetového Dňa spoločenských komunikačných prostriedkov v rámci krajiny a vykonávanie zbierky konanej na tento deň na základe odporúčania koncilového dekrétu.21

172. Komisie pre spoločenské komunikačné prostriedky pri konferenciách biskupov jednotlivých krajín, ako aj biskupi delegovaní na činnosť v tejto oblasti majú v rámci vlastnej kompetencie riadiť prácu takýchto úradov pre jednotlivé krajiny a vydávať všeobecné normy pre apoštolát v uvedenej oblasti. Im zároveň prislúcha nadväzovať kontakty s takýmito komisiami v iných krajinách a spolupracovať s Pápežskou radou pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorej úlohy sú uvedené v koncilovom Dekréte Inter mirifica22 a v Apoštolskom liste Pavla VI. In fructibus multis. 23

173. Tam, kde je pre viaceré štáty ustanovená len jedna konferencia biskupov, bude ustanovený len jeden úrad pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorý bude podliehať právomoci jedného alebo niekoľkých na to delegovaných biskupov.

174. Jednotliví biskupi, každá konferencia biskupov a Apoštolská stolica budú mať svojich stálych hovorcov alebo stálych predstaviteľov, ktorých povinnosťou bude podávať informácie a súvislý komentár dokumentov Cirkvi ihneď po ich vyhlásení, čo prispeje k ich ľahšiemu pochopeniu a správnemu porozumeniu. Títo informační pracovníci budú podľa svojho postavenia rýchlo a komplexne informovať o každej novej okolnosti zo života a činnosti Cirkvi. Zároveň sa odporúča, aby každá diecéza a každá významnejšia katolícka ustanovizeň mala svojho hovorcu alebo stáleho predstaviteľa, ktorý bude mať podobné úlohy. Všetci tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom vystupujú v mene Cirkvi, majú mať dostatočné vedomosti o všetkom, čo sa týka verejných záležitostí a noriem zaväzujúcich v tejto oblasti. Majú zohľadňovať rôznorodosť ľudí, ktorým adresujú svoje vystúpenia, aby sa vytvorila medzi nimi vzájomná dôvera a porozumenie, ktoré je možné len tam, kde je úcta k človeku a k pravde.

175. Okrem ustanovenia úradu takýchto oficiálnych predstaviteľov treba vytvoriť aj podmienky na výmenu informácií a názorov, ktoré by v očiach všetkých ľudí vytvárali pravdivý obraz o Cirkvi. Takisto je potrebné zabezpečiť informovanosť cirkevných autorít o aktuálnych postojoch, názoroch a potrebách verejnosti. To však predpokladá dostatok vzájomnej úcty a patričné pria- teľské vzťahy medzi Cirkvou a ľuďmi z rozličných organizácií a spolkov. Takýmto spôsobom je možná stála výmena názorov, pri ktorej každý súčasne dostáva aj dáva.24

176. Na to, aby sa mohol v súvislosti s aktuálnymi udalosťami a ich náboženskou stránkou správne a živo rozvíjať dialóg v Cirkvi aj mimo nej, sú potrebné konečné a verejné - to znamená úradne schválené - «oficiálne komentáre», ktoré by čo najrýchlejším, jasným, komplexným a zodpovedajúcim spôsobom (cez komuniké, depeše, obrazové spravodajstvo ...) vysvetľovali čitateľom dôležité okolnosti jednotlivých udalostí a ich príčiny.

177. Náboženské ustanovizne sa majú náležite zaoberať všetkými zásadnými úlohami Cirkvi v oblasti spoločenskej komunikácie. Zároveň majú starostlivo zvážiť, čím sa budú podieľať na činnosti spoločenských komunikačných pro- striedkov v súlade s vlastnými pravidlami. Tie ustanovizne, ktoré sa venujú spoločenskej komunikácii, majú nadviazať vzájomnú úzku spoluprácu medzi sebou, ako aj s diecéznymi, národnými, miestnymi a nadnárodnými inštitúciami. Nech spolu s nimi vypracúvajú a uskutočňujú plány pastoračnej činnosti v oblasti masmédií.

178. Národné úrady, o ktorých je zmienka vyššie25, ako aj nadriadené orgány náboženských inštitútov majú slúžiť medzinárodným katolíckym ustanovizniam pre tlač (UCIP), pre film (OCIC), pre rozhlas a televíziu (UNDA), ktorých štatúty sú schválené Apoštolskou stolicou.26

179. Uvedené medzinárodné katolícke orga-nizácie činné v oblasti spoločenskej komuniká- cie majú plniť svoje úlohy v rámci vlastnej kompetencie a v súlade s vlastnými štatútmi tak, aby tieto prostriedky slúžili životu jednotlivých krajín.
Ich úlohou je:
- podporovať vznik a uskutočňovanie takýchto iniciatív;
- podporovať výskum a vývoj spoločenských komunikačných prostriedkov;
- starať sa o náležitú formáciu príjemcov;
- rozvíjať vzájomnú žičlivosť a zmysel pre vzájomnú pomoc medzi národmi;
- spoločné hľadať spôsoby osožnej súčinnosti katolíkov v oblasti masmédií;
- vzájomne prepájať rôzne medzinárodné ini-ciatívy;
- vyvíjať iniciatívy slúžiace medzinárodnému rozvoju a podporovať ich;
- zaoberať sa produkciou a distribúciou filmov, prípravou a realizáciou rozhlasových a televíznych relácií, predstavení v oblasti audio-vizuálneho umenia, tlačených publikácií, ktoré napomáhajú rozvoj ľudskej spoločnosti a Božieho ľudu.
Odporúča sa, aby medzinárodné katolícke organizácie spoločne viedli vedecký výskum a takto spoločne riešili problémy.

180. Konferencie biskupov podporované predovšetkým starostlivosťou a odbornou pomocou štátnych úradov, ako aj katolíckymi organizáciami zainteresovanými v tejto oblasti, budú zabezpečovať týmto úradom a organizáciám potrebné finančné a materiálne prostriedky na plnenie ich úloh.

ZÁVER

181. Natískajú sa neľahké otázky, či sa na-chádzame na prahu novej epochy spoločenskej komunikácie a či zmeny prebiehajúce v oblasti komunikačných prostriedkov sú len kvantitatívne, alebo aj kvalitatívne.
Na tieto otázky sa ťažko odpovedá. Uvedené zmeny, zdá sa, sú výsledkom rozvoja vedy a techniky, najmä satelitného spojenia, ktorého informácie budú môcť prichádzať ku všetkým ľuďom v počuteľnej a viditeľnej forme s možnosťou záznamu a ľubovoľného počtu následného vysielania - podľa želania každého jednotlivca, v záujme rozvoja kultúry ducha a foriem oddychu. Nepochybne to podporí medziľudský dialóg, čo sa v závislosti od tematiky a spôsobu použitia môže pričiniť o užšie medziľudské vzťahy, o upevnenie pokoja.

182. Dnes je stále zrejmejšie, že Boží ľud má stále väčšie a početnejšie možnosti než kedykoľ-vek predtým, ale zároveň aj povinnosť zapájať spoločenské komunikačné prostriedky do služby celému ľudstvu, do rozvoja takzvaného tretieho sveta, do bratského spolunažívania národov, ale aj do ohlasovania evanjelia spásy a šírenia svedectva Krista Vykupiteľa až do najvzdialenejších kútov zeme.

183. Táto pastoračná inštrukcia sa zaoberá len všeobecnými a hlavnými pokynmi, pretože špecifiká spoločenských komunikačných prostriedkov nedovoľujú zachádzať do jednotlivostí, ktoré s nimi súvisia.
Kresťanské chápanie sveta sa opiera o nemenné zásady: o posolstvo lásky, ktorým je «radostná zvesť» evanjelia a o dôstojnosť človeka povolaného k adoptívnemu Božiemu synovstvu. Je však zrejmé, že konkrétne uplatnenie týchto zásad, ako aj pastoračné usmernenia musia zohľadňovať na jednej strane miestne podmienky, technickú úroveň, spoločenskú a kultúrnu situáciu, a na druhej strane neustále meniacu sa úlohu masovokomunikačných prostriedkov v ľudskom spoločenstve a ich vlastné zákonné normy, a zároveň aj to, že tieto prostriedky sa budú neustále zdokonaľovať a budú prenechávať svoje miesto iným, dokonalejším. Tieto neustále zmeny sú ich trvalou a neoddeliteľnou črtou. S tým majú počítať tí, ktorí používajú masovokomunikačné prostriedky v pastoračnej práci, a majú sa horlivo usilovať o trvalé vzdelávanie v tejto oblasti.

184. Ešte je veľa vecí, ktoré by bolo treba objasniť na plné poznanie spoločenských komunikačných prostriedkov a ich úlohy v službe ľudstvu, v oblasti vzdelávania, najmä v školstve, ako aj v oblasti nehateného rozvoja ľudskej osoby.
Dôsledne treba skúmať následky používania komunikačných prostriedkov a vplyv, aký majú na jednotlivé kultúry alebo rozličné druhy ľudskej mentality. Na správne vyhodnotenie spôsobov činnosti masmédií a ich možností, ktoré dnes stoja pred nimi, je potrebné seriózne a úzko špecializované štúdium. Jeho rozvoj je oveľa dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Nové, ale aj skôr ustanovené univerzity nájdu v tejto oblasti nespočetné množstvo výsostne aktuálnych a zaujímavých disciplín, ktoré sa môžu smelo a dôstojne postaviť vedľa tradičných disciplín vedy. Cirkev sa usiluje presvedčiť bádateľov v každej oblasti, že je pripravená prijať výsledky ich výskumov, nakoľko to od nej závisí, ako aj použiť výsledky týchto výskumov na dobro celého ľudstva.

185. Uvedený stav vecí vyžaduje:
- zásadné vedecké bádania o tom, čo môže Cirkev v tejto oblasti vykonať;
- poznať spôsob, ktorým by pomoc požadovaná od Cirkvi obsiahla celý svet, so zohľadnením miestnych potrieb;
- napokon aby sa katolíci zúčastňovali iniciatív v spoločenských komunikačných prostriedkoch, ktoré majú čoraz väčší význam.

186. Táto pastoračná inštrukcia ukazuje, že Cirkev si je vedomá toho, že každým dňom stojí pred stále väčšou nevyhnutnosťou preberať iniciatívu a spolupracovať s ľuďmi, ktorí sa profe-sionálne venujú spoločenskej komunikácii. Usiluje sa venovať všetkému, čo sa týka tejto oblasti, a vyzýva všetkých ľudí, aby spoločenské komunikačné prostriedky osožne využívali na dobro ľudstva a naozaj na Božiu chválu. Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vyhlasuje túto inštrukciu v súlade s odporúčaním Druhého vatikánskeho koncilu. Vypracovala ju v spolupráci s prizvanými odborníkmi a špecialistami z celého sveta. Počas práce nad touto inštrukciou komisia pociťovala túžbu, aby sa stala skôr východiskom nového kurzu, než zavŕšením doterajšej činnosti v predmetnej oblasti.

187. Boží ľud kráčajúci vekmi, ktoré tvoria ľudské dejiny, ako masmediálny tvorca aj príjemca s pohľadom do budúcnosti, s nádejou a horúcim zanietením po poznaní hľadí na prísľub začínajúcej sa svetlej epochy spoločenskej komunikácie.
Túto Inštrukciu o spoločenských komunikačných prostriedkoch v jednotlivých častiach i ako celok schválil Svätý Otec Pavol VI., ktorý ju svojou autoritou potvrdil, nariadil vyhlásiť a starostlivo zachovávať.
Všetky ustanovenia, ktoré sa priečia tejto inštrukcii, týmto strácajú svoju platnosť.

Dané v Ríme, na piaty svetový Deň spoločenských komunikačných prostriedkov, 23. mája 1971.

Martinus J. O'Connor
titulárny arcibiskup laodicenský v Sýrii
predseda


Augustinus Ferrari-Toniolo
titulárny biskup tarasenský v Byzancii
podpredseda


Andreas M. Deskur
tajomník