Deklarácia o slobodomurárskych združeniach


Je otázka, či sa zmenila mienka Cirkvi o slobodomurárskych združeniach, lebo v novom Kódexe cirkevného práva (CIC) sa už výslovne nespomínajú, ako v starom kódexe.
Táto posvätná kongregácia má moc odpovedať, že túto okolnosť treba pripísať kritériu použitému pri redakcii, čo sa zachovalo aj ohľadom iných združení, ktoré sa nespomínali, lebo sa už začlenili do kategórií v širšom zmysle.

Teda trvá nezmenená negatívna mienka Cirkvi ohľadom slobodomurárskych spoločností, lebo ich princípy sú stále nezlučiteľné s učením Cirkvi a preto zapísanie do nich je Cirkvou zakázané. Veriaci, ktorí sa zapísali do slobodomurárskych spoločností, sa nachádzajú v smrteľnom hriechu a nemôžu pristúpiť k svätému prijímaniu.

Miestne cirkevné vrchnosti nemajú dovolenie vyslovovať úsudok ohľadom slobodomurárskych združení, čo by so sebou prinášalo zrušenie vyššie spomínaného výroku, podľa úmyslu Deklarácie tejto posvätnej kongregácie zo dňa 17. februára 1981 (AAS 73 [1981], s. 240-241).

Túto Deklaráciu Svätý Otec Ján Pavol II. schválil a rozkázal zverejniť pri riadnej schôdzi tejto posvätnej kongregácie, počas audiencie, ktorú udelil dolupodpísanému kardinálovi prefektovi.

V Ríme, v budove posvätnej kongregácie pre náuku viery, dňa 26. novembra 1983.

Jozef kardinál Ratzinger, prefekt

+ Fr. Hieronym Hamer, O.P., arcibiskup tit. Loriensis, sekretár

por. AAS LXXVI 1984, 300