Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky

Etika a internet


I. Úvod
II. Internet a jeho možnosti
III. Niektoré znepokojujúce otázky
IV. Odporúčania a závery



I
ÚVOD

1. „Revolučná zmena, ktorá v súčasnosti prebieha v oblasti spoločenskej komunikácie, predpokladá viac než čisto technickú revolúciu: je to totiž základné pretvorenie prvkov, ktorými človek vníma svet, ktorý ho obklopuje, preveruje svoje vnemy a dáva im výraz. Neustála dostupnosť obrazov a predstáv a ich rýchle odovzdávanie, dokonca z jedného kontinentu na druhý, majú zároveň pozitívne i negatívne účinky na psychologický, morálny a sociálny vývoj osôb, na štruktúru a fungovanie spoločenstiev, na výmenu a komunikáciu medzi kultúrami, na prijímanie a odovzdávanie hodnôt, na svetové názory, ideológie a náboženské presvedčenia. 1

V posledných desiatich rokoch čoraz viac vychádza najavo pravdivosť týchto slov. Netreba ani veľkú fantáziu na to, aby sme si predstavili Zem ako zemeguľu opradenú elektronickými vlnami, planétu plnú vravy, umiestnenú v tichu vesmíru. Sú v dôsledku toho ľudia šťastnejší a lepší? To je etická otázka, ktorá sa pred nami vynára.

V mnohých ohľadoch sú. Nové prostriedky spoločenskej komunikácie sú mocnými nástrojmi kultúrneho obohatenia, obchodu i účasti na politike, dialógu a vzájomného pochopenia rôznych kultúr, a ako sme zdôraznili v priloženom dokumente,2 poskytujú svoje služby aj v prípade náboženstva. Napriek tomu je tu aj druhá strana mince: prostriedky spoločenskej komunikácie môžu byť použité pre dobro ľudí a spoločenstiev, môžu však rovnako slúžiť aj na zneužívanie, manipuláciu, nadvládu a mravnú skazu.

2. Spomedzi prostriedkov komunikácie, ako telegraf, telefón, rozhlas, televízia, ktoré počas uplynulého poldruha storočia postupne odbúrali čas a priestor – prekážky komunikácie medzi mnohými ľuďmi – je najnovší a z mnohých stránok i najvplyvnejší internet. Jeho vplyv na jednotlivcov, národy a spoločenstvá národov je už teraz obrovský a zo dňa na deň ešte vzrastá.

V tomto dokumente chceme predložiť pohľad Katolíckej cirkvi na internet ako východiskový bod Cirkvi v dialógu s ostatnými zložkami spoločnosti, najmä s inými náboženskými skupinami, ktorý sa týka vývoja a použitia tohto úžasného technického prostriedku. Internet už teraz slúži na dobré ciele a ukazuje sa, že bude ešte viac. Napriek tomu je isté, že môže slúžiť aj na zlé. Dobro a zlo, ktoré z neho pochádza závisí od niektorých rozhodnutí. Cirkev ponúka dva dôležité príspevky k ich realizácii: svoje angažovanie sa v prospech dôstojnosti ľudskej bytosti a svoju dlhú tradíciu múdrosti v morálnej oblasti.3

3. Tak ako pri iných prostriedkoch spoločenskej komunikácie, aj pri posudzovaní internetu z hľadiska etiky, stoja v centre pozornosti človek a spoločenstvo ľudí. Čo sa týka prenášaných správ, komunikačného procesu, jeho štruktúry a systému, platí „základný mravný princíp, že ľudská osoba a ľudské spoločenstvo sú cieľom a mierou využívania médií v spoločenskej komunikácii. Komunikácia sa má uskutočňovať ľuďmi, pre ľudí a v záujme rozvoja človeka .4

Spoločné dobro, t.j. „súhrn podmienok spoločenského života, ktoré umožňujú tak spoločenstvám ako i jednotlivým členom dosiahnuť plnším a nehatenejším spôsobom svoju dokonalosť ,5 ponúka ďalší užitočný princíp na etické posúdenie spoločenskej komunikácie. V celkovom ponímaní by to mal byť súhrn cieľov, ku ktorým sa členovia jedného spoločenstva zaväzujú, a ktorých uskutočnenie a podpora je zmyslom existencie tohto spoločenstva. Dobro jednotlivcov závisí od spoločného dobra spoločenstiev, ku ktorým patria.

Čnosť, ktorá umožňuje ľuďom starať sa o spoločné dobro a podporovať ho, je solidarita. Nie je to len pocit „neurčitého súcitu alebo povrchnej citlivosti vzhľadom na problémy tých druhých, ale „pevné a dôsledné rozhodnutie angažovať sa za spoločné dobro: za dobro všetkých a každého jedného, pretože všetci sme naozaj zodpovední za všetkých .6 Najmä dnes nadobudla solidarita aj badateľný a silný medzinárodný rozmer. Hovoriť o medzinárodnom spoločnom dobre je správne a je nevyhnutné sa oň zasadzovať.

4. Medzinárodné spoločné dobro, čnosť solidarity, revolúcia spoločenských komunikačných prostriedkov, informačné technológie a internet, to všetko sú skutočnosti, ktoré súvisia s procesom globalizácie.

Nová technika vo veľkej miere vedie k napomáhaniu globalizácie, lebo vytvára novú situáciu, v ktorej „obchod a komunikácia nie sú viac uzavreté vnútri hraníc tej ktorej krajiny .7

Toto má veľmi vážne dôsledky. Globalizácia môže napomáhať rast blahobytu a podporovať rozvoj. Ponúka výhody, ako sú „výkonnosť a vzrastajúca produkcia... väčšia jednota medzi národmi a lepšie služby pre ľudstvo .8 Napriek tomu nie sú tieto doteraz rozdelené rovnakou mierou. Niektorí jednotlivci, obchodné firmy a krajiny neuveriteľne zbohatli, zatiaľ čo iní zaostali. Celé národy boli temer úplne vylúčené z tohto procesu a zbavené miesta v tomto novom svete, ktorý práve nadobúda svoju podobu. „Svetovosť, ktorá do hĺbky zmenila ekonomické systémy, vytvoriac nikdy netušené možnosti rastu, zároveň spôsobila, že mnohí zostali na okraji cesty: nezamestnanosť v najvyspelejších krajinách a bieda mnohých národov na južnej pologuli naďalej udržiava milióny mužov a žien ďaleko od pokroku a blahobytu .9

Je bezpochyby zrejmé, že spoločnosti, ktoré vstúpili do procesu globalizácie, tak urobili na základe informovaného a slobodného rozhodnutia. Avšak „mnohí ľudia, najmä tí najviac znevýhodnení, ju prežívajú skôr ako niečo, čo im bolo nanútené, nie ako proces, na ktorom sa môžu aktívne podieľať .10

V mnohých častiach sveta, podporuje globalizácia rýchle a prevratné sociálne zmeny. Tento proces nie je len ekonomický, ale i kultúrny a má svoje kladné i záporné stránky. „Ľudia, čo sú globalizáciou zasiahnutí, ju často považujú za ničivú záplavu narušujúcu spoločenské normy, ktoré doteraz zastávali a kultúrne korene, od ktorých sa odvíjalo smerovanie ich života... Technologické zmeny a zmeny v pracovných vzťahoch sú veľmi rýchle na to, aby jednotlivé kultúry dokázali s nimi držať krok .11

5. Jedným z hlavných dôsledkov deregulácie v posledných rokoch bol prechod moci z národných štátov na medzinárodné spoločnosti. Dôležité je týmto spoločnostiam pomáhať a povzbudiť ich, aby svoju moc dali do služby spoločného dobra ľudstva. Z toho je zrejmá potreba väčšej komunikácie a dialógu medzi nimi a organizáciami, ktoré sa na tomto poli tiež angažujú, ako napríklad Cirkev.

Používanie nových informačných technológií a internetu musí dopĺňať a sprevádzať rázne zasadzovanie sa za uplatňovanie solidarity v službe spoločnému dobru v rámci národov i medzi nimi. Tieto technológie sa môžu stať nástrojom na riešenie ľudských problémov, na podporenie komplexného rozvoja osobnosti a na vytvorenie sveta, kde bude panovať spravodlivosť, pokoj a láska. Ako to už pred tridsiatimi rokmi zdôraznila pastoračná inštrukcia o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio, spomínané prostriedky majú schopnosť pôsobiť tak, aby všetci ľudia, na každom mieste zeme, mali „účasť na problémoch a ťažkostiach jednotlivcov i celého ľudského rodu .12

To je úžasná predstava. Internet môže svojím pôsobením napomáhať, aby sa táto myšlienka stala pre ľudí, skupiny, národy a pre celé ľudstvo skutočnosťou, ak sa bude používať vo svetle jasných a zdravých etických princípov, najmä solidarity. To bude na prospech všetkým, lebo „dnes si lepšie ako včera uvedomujeme, že nebudeme nikdy jedni bez druhých – a už vôbec nie, ak budeme jedni proti druhým – žiť šťastní a v mieri .13 Zároveň to bude výrazom spirituality spoločenstva zahrnujúcej „schopnosť vidieť v druhom predovšetkým pozitívne prvky, aby sme ho prijímali a hodnotili ako Boží dar, sprevádzanú schopnosťou „urobiť miesto bratovi, niesť si vzájomne bremená (Gal 6, 2) a premáhať egoistické pokušenia, ktoré nás neustále napádajú .14

6. Rozšírenie internetu vyvoláva aj niekoľko etických otázok, týkajúcich sa ochrany súkromia, bezpečnosti a dôvernosti údajov, autorského práva a práv na duševné vlastníctvo, pornografie, stránok vyvolávajúcich nenávisť, či šíriacich pod rúškom serióznych správ ohováranie a osočovanie, ako i mnohých iných problémov. Krátko spomenieme niektoré z nich, ktoré si vyžadujú ďalšiu analýzu a diskusiu všetkých zúčastnených strán.

Napriek tomu si však nemyslíme, že by bol internet iba zdrojom problémov, skôr ho považujeme za zdroj dobrodení pre ľudstvo, ktoré sa však naplno uskutočnia len po vyriešení existujúcich problémov.

II
INTERNET A JEHO MOŹNOSTI

7. Internet má niektoré výnimočné vlastnosti. Charakterizuje ho možnosť priameho a okamžitého prístupu, jeho prítomnosť v celom svete, decentrovanosť, interaktívnosť, neobmedzená možnosť rozširovania jeho obsahu, flexibilnosť, veľká prispôsobivosť. Zaručuje všetkým rovnosť v zmysle, že každý môže s potrebnými nástrojmi a skromnými technickými schopnosťami do tohto kybernetického priestoru aktívne vstupovať a môže svetu odovzdať vlastné posolstvo a požadovať, aby bolo vypočuté. Umožňuje ľuďom zostať v anonymite, hrať rozličné úlohy a túlať sa vo fantastickom svete, ale aj nadviazať kontakt s inými ľuďmi a vymieňať si s nimi názory. Podľa zamerania jednotlivých používateľov sa dá k internetu rovnakou mierou pristupovať aktívne alebo sa možno jeho pasívnym používaním uzatvárať do sveta „sebestačného narcizmu a egocentrizmu .15 Možno ho použiť na prekonanie izolácie jednotlivcov alebo skupín, alebo na jej prehĺbenie.

8. Technologická štruktúra, ktorá je dnes základom internetu, má vážny vplyv aj na jeho etické aspekty: ľudia boli nútení používať ho spôsobom, na ktorý bol naprojektovaný, a projektovať ho tak, aby bol vhodný na použitie týmto spôsobom. V skutočnosti sa tento „nový systém objavil v 60-tych rokoch, totiž v rokoch studenej vojny, keď sa chcelo zabrániť nukleárnym útokom vytvorením decentralizovanej siete počítačov, ktoré obsahovali dôležité údaje. Decentralizácia bola v tomto systéme kľúčová, lebo sa predpokladalo, že takto nebude strata jedného či viacerých počítačov automaticky znamenať stratu všetkých údajov.

Idealistická vízia slobodnej výmeny informácií a názorov zohrala vo vývoji internetu pozitívnu úlohu. Avšak jeho decentralizovaná štruktúra a k tomu vytvorenie decentralizovanej svetovej siete internetových stránok koncom 80-tych rokov sa ukázali byť blízke názoru, ktorý sa staval proti čomukoľvek, čo zaváňalo zákonnou reguláciou verejnej zodpovednosti. To viedlo v súvislosti s internetom k prehnanému individualizmu. Hovorilo sa, že toto je nové kráľovstvo, zázračná krajina kybernetického priestoru, kde je možné vyjadriť čokoľvek a kde jediným zákonom je úplná sloboda jednotlivca, ktorý si robí, čo sa mu zachce. To prirodzene znamenalo, že jediné spoločenstvo, ktorého práva a záujmy sa na internete skutočne uznávali, bolo spoločenstvo radikálnych liberálov. Ešte i dnes ovplyvňuje táto koncepcia isté kruhy, podporovaná typicky radikálne liberálnymi argumentmi používanými na obhajobu pornografie a násilia v spoločenských komunikačných prostriedkoch vo všeobecnosti.16

Hoci je jasné, že extrémni individualisti a podnikatelia predstavujú dve rozdielne skupiny, existuje tu istá blízkosť záujmov jedných, ktorí si želajú, aby sa internet stal priestorom pre temer ľubovoľné vyjadrenia, nech sú akokoľvek nehanebné a deštruktívne, a tých, ktorí si želajú, aby sa internet stal obchodným kanálom podľa neoliberálneho vzoru, ktorý „považuje zisk a zákon trhu za svoje jediné parametre, na ujmu dôstojnosti a rešpektu jednotlivcov aj národov .17

9. Výnimočný rozvoj informatiky mnohonásobne prerástol možnosti komunikácie niektorých privilegovaných osôb a skupín. Internet môže ľuďom pomáhať zodpovedne využívať slobodu a demokraciu, rozširovať spektrum možností dostupných v rozličných oblastiach života, rozširovať kultúrne a výchovné obzory, odstraňovať rozdiely, ako aj mnohorakými spôsobmi podporovať ľudský rozvoj. „Voľný tok obrazov a slov vo svetovom meradle mení nielen vzťahy medzi národmi na politickej a ekonomickej úrovni, ale aj samotné chápanie sveta. Tento jav ponúka celý rad rôznych možností .18 Ak je založený na rovnakom chápaní hodnôt, zakorenenom v prirodzenosti človeka, potom môže byť dialóg medzi kultúrami, umožnený internetom či inými prostriedkami spoločenskej komunikácie „privilegovaným prostriedkom na budovanie civilizácie lásky .19

No to nie je ešte všetko. „Zároveň je paradoxné, že práve sily, ktoré môžu viesť k lepšiemu dorozumeniu, môžu tiež spôsobiť nárast odcudzenia a egocentrizmu .20 Internet môže ľudí zjednocovať, ale môže ich aj rozdeľovať – tak jednotlivcov ako aj navzájom si nedôverujúce skupiny – na základe ideológie, politiky, záujmov, rasy, etnika, generačných rozdielov, ba i náboženstva. Bol už použitý dokonca i pri páchaní násilia, ako vojenská zbraň, a hovorí sa už aj o nebezpečensve, ktoré predstavuje „počítačový terorizmus .

Bolo by trpkou iróniou, ak by sa tento komunikačný nástroj, s takým veľkým potenciálom na združovanie ľudstva, vrátil k svojim počiatkom siahajúcim do studenej vojny a stal sa priestorom pre medzinárodný konflikt.

III
NIEKTORÉ ZNEPOKOJUJÚCE OTÁZKY

10. Z toho, čo sme doteraz povedali vyplývajú – pokiaľ ide o internet – niektoré obavy. Jednou z najvážnejších je tá, ktorá sa dnes definuje ako „digital divide (informačná priepasť), t.j. forma diskriminácie, ktorá rozdeľuje ľudí na bohatých a chudobných, v rámci jedného národa i medzi rôznymi národmi, podľa toho, či majú alebo nemajú prístup k tejto novej informačnej technológii. V tomto zmysle ide o súčasnú podobu dávnej priepasti medzi bohatými a chudobnými, pokiaľ ide o informácie.

Výraz „digital divide zdôrazňuje skutočnosť, že skupiny a národy musia mať prístup k tejto novej technológii, aby sa mohli podieľať na prisľúbených výhodách globalizácie a pokroku a nezaostali. Preto je potrebné, aby sa „rozdiel medzi tými, ktorí profitujú z nových informačných a vyjadrovacích prostriedkov a tými, ktorí ešte nemajú k nim prístup nestal ďalším nekontrolovateľným zdrojom nerovnosti a diskriminácie .21

Treba nájsť spôsoby ako sprístupniť internet znevýhodneným skupinám, či už priamo alebo prostredníctvom lacnejších tradičných médií. Kybernetický priestor musí byť pre všetkých prístupným bezplatným zdrojom informácií a služieb v širokom spektre rôznych jazykov. Verejné inštitúcie majú osobitnú zodpovednosť pri vytváraní a udržiavaní internetových stránok takéhoto typu.

Pokým sa táto nová forma globálnej ekonomiky uskutoční, bude sa Cirkev snažiť o to, aby „sa víťazom v tomto procese stalo celé ľudstvo, nielen bohatá elita, ktorá kontroluje vedu, technológie, komunikácie a zdroje planéty . Cirkev si želá, aby „globalizácia slúžila ľudskej osobnosti v celosti a zároveň všetkým ľuďom .22

Preto je dôležité mať na pamäti, že príčiny a dôsledky tejto nerovnosti v prístupe k internetu nie sú len ekonomickej, ale aj technickej, sociálnej a kultúrnej povahy. Takto napr. vzniká ďalšia priepasť, na škodu žien a aj tú teba odstrániť.

11. Sme znepokojení kultúrnymi rozmermi prebiehajúcich procesov. Ide tu predovšetkým o to, že nové informačné technológie a internet ako mocné nástroje globalizácie prinášajú a pomáhajú vštepovať celý rad kultúrnych hodnôt – spôsoby nazerania na spoločenské vzťahy, rodinu, náboženstvo, postavenie človeka –, ktorých pôvab z novosti môže spochybniť a rozleptať tradičné kultúry.

Dialóg a vzájomné obohacovanie sa rôznych kultúr sú bezpochyby veľmi žiaduce. Vskutku „je dnes kvôli vplyvom nových prostriedkov komunikácie na život jednotlivcov a národov zvlášť potrebný dialóg medzi kultúrami .23 Tento proces však musí prebiehať v dvoch smeroch. Jednotlivé kultúry sa majú veľa čo jedna od druhej učiť, no jav, keď jedna druhej vnucuje svoj pohľad na svet, systém hodnôt, či dokonca jazyk, to nie je dialóg, ale kultúrny imperializmus.

Problém kultúrnej nadvlády sa stáva zvlášť závažným, keď dominantná kultúra prináša falošné hodnoty, ktoré sú v protiklade so skutočným dobrom jednotlivcov a skupín. Dnes sa veci majú tak, že internet spolu s ostatnými prostriedkami spoločenskej komunikácie prenáša správy poznačené hodnotami sekulárnej západnej kultúry ľuďom a spoločenstvám, ktoré mnohokrát nie sú schopné ich posúdiť a zaujať k nim stanovisko. Toto má za následok vážne problémy napríklad v oblasti manželstva a rodinného života, ktoré v mnohých častiach sveta zažívajú „veľkú a hlbokú krízu .24

Za týchto okolností je nevyhnutná kultúrna citlivosť a rešpekt pred hodnotami a presvedčením tých druhých. Pre vybudovanie a uchovanie zmyslu pre medzinárodnú solidaritu je potrebný dialóg medzi kultúrami, ktorý „chráni osobitosť jednotlivých kultúr, ako dejinných a tvorivých vyjadrení jednoty ľudskej rodiny... a podporuje vzájomné pochopenie a spoločenstvo medzi nimi . 25

12. Zdrojom ďalších problémov je komplex otázok súvisiacich zo slobodou vyjadrovania na internete.

Rozhodne podporujeme slobodu vyjadrovania a slobodnú výmenu názorov. Sloboda hľadať a poznať pravdu je základným ľudským právom26 a sloboda vyjadrovania je základným kameňom demokracie. „Toto všetko si vyžaduje, aby človek mohol, pri zachovaní mravného poriadku a záujmov pospolitosti, slobodne hľadať pravdu, prejaviť a rozširovať svoju mienku... a napokon, aby bol pravdivo informovaný o verejných veciach .27 Verejná mienka, ktorá je základným vyjadrením ľudskej prirodzenosti v organizovanej spoločnosti si vyžaduje „slobodu vo vyjadrovaní vlastného názoru .28

Vo svetle týchto požiadaviek spoločného dobra, je nám ľúto snáh zo strany verejných predstaviteľov, ktorí chcú blokovať prístup na internet a k iným spoločenským komunikačným prostriedkom, lebo ich považujú za – pre nich – nebezpečné a nepríjemné, manipulujúce pomocou propagandy a dezinformácie verejnú mienku alebo sa snažia obmedziť legitímnu slobodu vyjadrovania a zmýšľania. Z tohto hľadiska sa najviac previňujú autoritatívne režimy, no tento problém existuje aj v liberálnych demokraciách, kde prístup k prostriedkom spoločenskej komunikácie za účelom vyjadrenia politického názoru často závisí od bohatstva, a kde politici a ich poradcovia nerešpektujú pravdu a slušnosť, ale ohovárajú svojich protivníkov a predstavujú závažné problémy ako nepodstatné.

13. Ako sa už viackrát zdôraznilo, žurnalistika prechádza v týchto nových podmienkach hlbokými zmenami. Kombinácia nových technológií a globalizácia „zväčšila kapacitu prostriedkov spoločenskej komunikácie, ale vo zvýšenej miere ich vystavila aj ideologickým a komerčným tlakom ,29 a to isté platí aj pre žurnalistiku.

Internet je veľmi účinným a rýchlym informačným nástrojom. Avšak ekonomická súťaživosť a prítomnosť on-line žurnalistiky dňom i nocou prispievajú k zvyšovaniu senzáciechtivosti a rozširovaniu klebiet, k miešaniu správ, reklamy a zábavy, a prinajmenšom k zdanlivému ubúdaniu seriózneho spravodajstva a komentárov. Poctivá žurnalistika je pre spoločné dobro národov a medzinárodného spoločenstva veľmi dôležitá. Preto si problémy, ktoré vidno v žurnalistickej praxi na internete, vyžadujú rýchle riešenie zo strany samotných žurnalistov.

Pre mnohých je problémom neuveriteľné množstvo informácií na internete, z ktorých veľká časť nebola overená, pokiaľ ide o presnosť a spoľahlivosť. Znepokojuje nás aj skutočnosť, že niektorí účastníci internetovej siete využívajú jeho technologické možnosti na úpravu informácií kvôli vytvoreniu elektronických bariér proti cudzím myšlienkam. Takýto vývoj by bol nebezpečný v pluralistickom svete, v ktorom musí vzájomné pochopenie medzi ľuďmi vzrastať. Technika umožňuje ľuďom čoraz viac získavať balíky takých informácií a služieb, ktoré sú určené iba pre nich. To prináša reálne výhody, no vyvoláva aj nevyhnutné otázky: Bude sa publikum budúcnosti skladať z množstva ľudí, ktorí počúvajú jedného človeka? Čo ostane v takomto svete zo solidarity, čo ostane z lásky?30

14. Okrem otázok týkajúcich sa slobody vyjadrovania, úplnosti a presnosti správ a odovzdávania myšlienok a informácií, existuje celý rad ďalších dôvodov na obavy, ktoré plynú z liberalizmu. Ideológia radikálneho liberalizmu je mylná a nebezpečná, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť slobodného vyjadrovania v službe pravdy. Omylom je vyzdvihovať slobodu ako „niečo absolútne , ako „zdroj a pôvod dobra . „Takto sa nevyhnutná požiadavka pravdy stráca a nahrádza sa úsudkom urobeným na základe úprimnosti, autentickosti, ‚súladu so sebou samým . 31 Tento spôsob myslenia nenecháva priestor pre autentické spoločenstvo, spoločné dobro a solidaritu.

IV
ODPORÚČANIA A ZÁVERY

15. Ako sme videli, schopnosť uplatňovania čnosti solidarity je mierou služby, ktorú internet robí pre spoločné dobro. Spoločné dobro dáva rámec uvažovaniu o etickej otázke: „Používajú sa spoločenské komunikačné prostriedky na dobré alebo na zlé ciele? .32

Mnohí ľudia a skupiny nesú v tomto smere zodpovednosť. Všetci používatelia internetu majú byť dostatočne informovaní a používať ho disciplinovane na morálne dobré ciele. Rodičia by mali svoje deti pri používaní internetu viesť a dozerať na ne.33 Školy a ďalšie inštitúcie, ako aj výchovné programy by mali učiť používať internet kriticky v rámci masmediálnej výchovy, ktorá zahŕňa nielen zvládnutie technických zručností – základy informatiky a všetko čo je k tomu potrebné – ale aj zvládnutie schopnosti informovane a kriticky posudzovať jeho obsah. Tí, ktorí sa svojimi rozhodnutiami a aktivitami zúčastňujú na formovaní štruktúry a obsahu internetu, majú povinnosť praktizovať solidaritu v službe spoločnému dobru.

16. Bolo by sa treba vyhnúť cenzúre a priori zo strany vlád. „Cenzúra sa má uplatňovať len v krajných prípadoch. 34 Internet nie je viac ako iné spoločenské komunikačné prostriedky vyňatý spod primeranej pozornosti zákonov, ktoré sú zamerané proti vyjadreniam nenávisti, ohováraniu, klamstvu, detskej pornografii a pornografii vo všeobecnosti, alebo iným nedovoleným činom. To, čo je kriminálnym správaním v iných podmienkach, je ním aj v kybernetickom priestore a civilné autority majú povinnosť a právo aj tu aplikovať platné zákony. Boli by žiaduce aj nové právne úpravy, ktoré by sa priamo týkali internetu, napríklad pokiaľ ide o rozširovanie počítačových vírusov, krádeže osobných údajov uložených na pevnom disku, atď.

Regulácia internetu je žiaduca a najlepším spôsobom na jej uskutočňovanie je princíp samoregulácie. „Riešenie problémov, ktoré vznikli z tejto neregulovanej komercializácie a privatizácie, nespočíva však v štátnej kontrole médií, ale v obsiahlejšej regulácii, ktorá zodpovedá normám verejných služieb, ako aj vo väčšej miere verejnej zodpovednosti .35 Etické hospodárske normy tu môžu zohrať užitočnú rolu za predpokladu, že sa berú vážne a verejní predstavitelia sa zapoja do ich vypracúvania a presadzovania, a že zároveň s povzbudením predstaviteľov médií budú obsahovať aj primerané tresty za ich porušenie, obsahujúce aj verejný postih.36 Niekedy si okolnosti vyžadujú aj zásah štátu: napríklad vytvorenie dozorných rád nad spoločenskými komunikačnými prostriedkami, v ktorých by mali byť predstavitelia všetkých názorových prúdov v danej spoločnosti.37

17. Nadnárodný a zjednocujúci charakter internetu a jeho úloha pri globalizácii si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu pri stanovovaní modelov a mechanizmov na podporu a zachovanie medzinárodného spoločného dobra.38 Pokiaľ ide o mediálne technológie aj tu, podobne ako v iných oblastiach, „existuje naliehavá potreba dosiahnuť spravodlivosť na medzinárodnej úrovni .39 Je potrebné, aby sa vo verejnom i súkromnom sektore rázne začalo konať, aby sa dosiahlo odstránenie „informačnej priepasti .

Mnohé zložité otázky, spojené s internetom si vyžadujú medzinárodnú dohodu: napríklad ako zaručiť súkromie jednotlivcom a skupinám, ktoré dodržujú zákony, tak, aby to nebránilo povereným osobám aplikovať zákony a zaistiť bezpečnosť kontrolovaním kriminálnikov a teroristov? Ako hájiť autorské práva a práva na duševné vlastníctvo bez toho, aby sa obmedzil prístup osôb k materiálom, ktoré patria k spoločnému majetku? Ako stanoviť samotnú koncepciu „spoločného majetku ? Ako vytvoriť a dať všetkým používateľom internetu k dispozícii informácie v rozličných jazykoch? Ako umožniť uplatnenie práv žien, čo sa týka prístupu k internetu a k iným novým informačným technológiám? Vážnu a naliehavú pozornosť si vyžaduje najmä otázka odstránenia „informačnej priepasti medzi bohatými a chudobnými – pokiaľ ide o informácie – , ktorá zasahuje technickú, výchovnú i kultúrnu oblasť.

Dnes rastie „pocit medzinárodnej solidarity , ktorý ponúka najmä pre systém Organizácie Spojených národov „jedinečnú príležitosť prispieť ku globalizácii solidarity, lebo je pre štáty a občianske spoločnosti priestorom na stretnutie a miestom konfrontácie rozličných záujmov a potrieb... Spolupráca medzinárodných agentúr a mimovládnych organizácií prispieva k zabezpečeniu toho, aby sa – i keď oprávnené – záujmy štátov a rozličných skupín v rámci nich, nevyžadovali alebo nehájili na úkor záujmov alebo práv iných národov, predovšetkým tých slabších .40 V tomto súvise si túžobne prajeme, aby celosvetová konferencia na najvyššej úrovni venovaná informačnej spoločnosti The World Summit on the Information Society, ktorý sa bude konať v roku 2003, priniesol pozitívny vklad do diskusie o týchto otázkach.

18. Ako sme uviedli vyššie, priložený dokument Cirkev a internet sa osobitne venuje otázke využitia internetu zo strany Cirkvi a jeho úlohe v živote Cirkvi. Radi by sme zdôraznili, že Katolícka cirkev, ako aj ostatné náboženské inštitúcie, by mala byť aktívne prítomná na internete a zúčastňovať sa na verejnej diskusii o jeho ďalšom vývoji. Cirkev si v tomto nenárokuje diktovať rozhodnutia, „ale usiluje sa poskytnúť pomoc tým, že poukazuje na etické a morálne kritériá, ktoré platia v tejto oblasti – na kritériá, ktoré sa dajú nájsť v ľudských i kresťanských hodnotách .41

Internet môže poskytnúť cenný prínos do ľudského života. Môže napomôcť prosperitu a mier, intelektuálny a estetický rozvoj, vzájomné pochopenie medzi ľuďmi a národmi v globálnom meradle.

Môže tiež pomôcť mužom a ženám v ich neprestajnej snahe o sebapochopenie. V každej epoche, vrátane tej našej, si ľudia kladú stále rovnaké základné otázky: „Kto som? Odkiaľ prichádzam a kam idem? Prečo je zlo na svete? Čo bude po tomto živote? .42 Cirkev nemôže predpísať, ako na ne odpovedať, ale môže a musí ohlasovať svetu odpovede, ktoré prijala. Dnes, tak ako v každom čase, ponúka na najhlbšie otázky života jedinú konečnú a vyčerpávajúcu odpoveď: Ježiša Krista, ktorý „v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania .43 Tak dnešný svet, ako aj svet spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorého súčasťou je aj internet, patrí hoci nedokonalo, no opravdivo – vďaka Kristovi – do Božieho kráľovstva a je postavený do služby slova spásy. Avšak „očakávanie novej zeme nielenže nemá oslabiť, lež skôr podnecovať starosť o zveľadenie tejto zeme ,44 na ktorej rastie telo nového ľudstva, čo nám už teraz poskytuje akýsi predobraz nového sveta.

Vo Vatikáne 22. februára 2002, na sviatok Katedry svätého Petra, apoštola

John P. Foley
predseda

Pierfranco Pastore
tajomník


(1) Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, pastoračná inštrukcia Aetatis novae o spoločenskej komunikácii dvadsať rokov po Communio et progressio 4.
(2) Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, Cirkev a internet.
(3) Porov. Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, Etika v spoločenskej komunikácii 5.
(4) Tamže 21.
(5) Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et spes 26; porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi 1906.
(6) Ján Pavol II, Sollicitudo rei socialis 38.
(7) Ján Pavol II., Prejav v Pontificia Accademia delle Scienze Sociali 2, 27. apríl 2001.
(8) Ján Pavol II., apoštolská posynodálna exhortácia Ecclesia in America 20.
(9) Ján Pavol II., Príhovor k diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici 3, 10. január 2000.
(10) Ján Pavol II., Prejav v Pontificia Accademia delle Scienze Sociali 2.
(11) Tamže 3.
(12) Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, pastoračná inštrukcia o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio 19.
(13) Ján Pavol II., Prejav k diplomatickému zboru 4.
(14) Ján Pavol II., apoštolský list Novo millennio ineunte 43.
(15) Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, Etika v spoločenskej komunikácii 2.
(16) Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, Pornografia a násilie v prostriedkoch spoločenskej komunikácie: pastoračná odpoveď 20.
(17) Ecclesia in America 56.
(18) Ján Pavol II., Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2001, 11.
(19) Tamže 16.
(20) Ján Pavol II., Posolstvo k 33. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov 4, 1999.
(21) Ján Pavol II., Posolstvo k 31. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, 1997.
(22) Porov. Prejav v Pontificia Accademia delle Scienze Sociali 5.
(23) Tamže 11.
(24) Ján Pavol II., apoštolský list Novo millennio ineunte 47.
(25) Ján Pavol II., Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2001, 10.
(26) Porov. Ján Pavol II., encyklika Centesimus annus 47.
(27) Gaudium et spes 59.
(28) Communio et progressio 25-26.
(29) Ján Pavol II., Príhovor na Jubileum žurnalistov 2, 4. jún 2000.
(30) Porov. Etika v spoločenskej komunikácii 29.
(31) Ján Pavol II., encyklika Veritatis splendor 32.
(32) Etika v spoločenskej komunikácii 1.
(33) Porov. Ján Pavol II., posynodálny apoštolský list Familiaris consortio 76.
(34) Communio et progressio 86.
(35) Aetatis novae 5.
(36) Porov. Communio et progressio 79.
(37) Tamže 88.
(38) Porov. Prejav v Pontificia Accademia delle Scienze Sociali 2.
(39) Etika v spoločenskej komunikácii 22.
(40) Ján Pavol II., Prejav pred generálnym sekretárom a koordinačným výborom OSN 2-3, 7. apríl 2000.
(41) Aetatis novae, 12.
(42) Ján Pavol II., encyklika Fides et ratio 1.
(43) Gaudium et spes 22.
(44) Tamže 39.