Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu
 
INŠTRUKCIA O LITURGICKEJ FORMÁCII V SEMINÁROCH
 
RÍM 1979
 
Preložil: SLLic. Andrej Krivda
Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2012
 
 
OBSAH
 
Úvod
a) Dôležitosť liturgie v kňazskej formácii
b) Účel tejto inštrukcie v súčasných okolnostiach
c) Zameranie inštrukcie
 
PRVÁ ČASŤ
LITURGICKÝ ŽIVOT V SEMINÁRI
 
1) VŠEOBECNÉ PRINCÍPY PODPORY LITURGICKÉHO ŽIVOTA V SEMINÁROCH
a) Osobitné uvedenie do liturgického života počas úvodnej duchovnej prípravy
b) Pedagogické princípy uvedenia do liturgického života
c) Seminárne spoločenstvo na liturgickom slávení
d) Samotné slávenie
e) Príprava študentov na budúcu pastoračnú liturgickú úlohu
 
2) NORMY NA JEDNOTLIVÉ LITURGICKÉ ÚKONY
a) Omša a eucharistický kult
b) Liturgia hodín
c) Nedeľa a liturgický rok
d) Sviatosť pokánia
e) Slávenie posvätných ordinácií a prípravných obradov
 
      
DRUHÁ ČASŤ
VYUČOVANIE POSVÄTNEJ LITURGIE V SEMINÁROCH
   
a) Všeobecný úvod
b) Vlastný predmet a cieľ tejto disciplíny
c) Rozsah a metóda vyučovania liturgie
d) Požiadavky na učiteľa liturgie a vzťah liturgie s inými prednášanými disciplínami
e) Hudba a posvätné umenie
f) Praktické pastoračné uvedenie do liturgickej služby
g) Dôkladnejšia príprava niektorých študentov
h) Liturgická formácia kňazov po ukončení základného štúdia
Záver
 
DODATOK
ZOZNAM TÉM
Súčasná potreba hlbšieho liturgického vzdelávania
Zameranie zoznamu tém
Vhodné prepojenie liturgickej disciplíny s ostatnými predmetmi v seminárnom štúdiu
 
PRVÁ ČASŤ
POJMY A PRINCÍPY
Čl. I. Povaha posvätnej liturgie a jej dôležitosť v živote Cirkvi
Čl. II. Liturgia ako činnosť vlastná hierarchii a spoločenstvu, liturgická legislatíva
Čl. III. Didaktický a pastorálny aspekt liturgie
Čl. IV. História posvätnej liturgie
 
DRUHÁČASŤ
OMŠA A EUCHARISTICKÝ KULT
Čl. I. Všeobecný úvod o omši
Čl. II. Normy o správnom vysvetlení jednotlivých častí a obradov omše
Čl. III. Eucharistický kult mimo omše
 
TRETIA ČASŤ
OSTATNÉ SVIATOSTI A SVÄTENINY
Čl. I. Kresťanská iniciácia
Čl. II. Posvätné rády a rôzne ministériá
Čl. III. Manželstvo a panenstvo
Čl. IV. Liturgia rehoľných sľubov
Čl. V. Liturgia pokánia
Čl. VI. Liturgia chorých
Čl. VII. Liturgia kresťanskej smrti
Čl. VIII. Sväteniny
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
POSVÄTENIE ČASU
Čl. I. Nedeľa
Čl. II. Liturgický rok
Čl. III. Posvätenie hodín dňa a posvätné ofícium
 
POZNÁMKY

_____
 
 
Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu niekoľko rokov podporuje, podľa nariadení Druhého vatikánskeho koncilu, trvalé dielo obnovy na poli formácie budúcich kňazov a ponúka pritom vhodnú pomoc konferenciám biskupov. Táto Inštrukcia o liturgickej formácii v seminároch nadväzuje na dokumenty a pedagogické pomôcky doteraz publikované s týmto cieľom a má predstaviť usmernenia a normy, aby liturgický život a štúdium posvätnej liturgie v inštitútoch kňazskej formácie väčšmi zodpovedal aktuálnym potrebám. Veľká dôležitosť, ktorú má liturgia v živote Cirkvi, totiž vyžaduje, aby dnešní kandidáti kňazstva prostredníctvom sústavnej a dôkladnej praxe a vytrvalého štúdia nadobudli primeranú prípravu na vykonávanie pastoračnej služby v tejto oblasti.
     
ÚVOD
    
a) Dôležitosť liturgie v kňazskej formácii
 
1. Je všeobecne známa dôležitosť posvätnej liturgie v kňazskej formácii. Kňazi sú totiž vysvätení Bohom prostredníctvom biskupa nielen nato, aby ohlasovali evanjelium a viedli veriacich, ale keďže majú zvláštnym spôsobom účasť na Kristovom kňazstve, aby aj predsedali liturgickým sláveniam v osobe Krista Hlavy, ktorý v liturgii neustále vykonáva v náš prospech kňazský úrad prostredníctvom Ducha Svätého.1 Keďže liturgia, prostredníctvom ktorej „sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia“, prispieva najviac k tomu, „aby veriaci svojím životom vyjadrovali a iným odhaľovali Kristovo tajomstvo a opravdivú povahu pravej Cirkvi“,2 jej usilovné štúdium a vykonávanie ponúkne budúcim kňazom dôkladnejšie poznanie a posilnenie vo viere a otvorí im živú skúsenosť Cirkvi.
 
2. Každá opravdivá liturgická formácia zahrnuje nielen teóriu, ale aj prax. Vzhľadom na to, že je formáciou „mystagogickou“, dosahuje sa hlavne prostredníctvom samotného liturgického života študentov, do ktorého sa hlbšie uvádzajú prostredníctvom liturgických úkonov, ktoré sa každodenne slávia v spoločenstve. Táto starostlivá praktická iniciácia je základom ďalšieho štúdia a má sa nadobudnúť už pred samotným vyučovaním posvätnej liturgie.
 
b) Účel tejto inštrukcie v súčasných okolnostiach
 
3. Liturgická formácia je veľmi dôležitá predovšetkým dnes. Po publikovaní nových liturgických kníh podľa noriem obnovenej liturgie, stanovených Druhým vatikánskym koncilom, je potrebné, aby sa starostlivo podporovala formácia budúcich kňazov, prostredníctvom ktorej by lepšie porozumeli povahe a sile obnovenej liturgie,, začlenili ju do svojho duchovného života a spôsobu konania a vhodným spôsobom ju odovzdávali veriacim.3
 
4. Väčšie úsilie v liturgickej formácii sa okrem toho v seminároch vyžaduje aj kvôli predchádzaniu novým pedagogickým problémom, ktoré pramenia z rastúcej sekularizácie spoločnosti. Sekularizácia totiž nedovoľuje ľuďom spoznať pravú povahu liturgie a robí ich menej disponovanými hlbšie ju prežívať a zúčastňovať sa na nej. Túto ťažkosť pozorujú aj samotní študenti, ktorí veľmi často prejavujú túžbu po hlbšom a autentickejšom liturgickom živote. 
 
5. Potreba vhodnej iniciácie do liturgického života bola už jasne vyjadrená v konštitúcii Sacrosanctum concilium spomínaného Druhého vatikánskeho koncilu,4 v dekréte Optatam totius5 a aj v dokumente tejto kongregácie nazvanom Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis,6 ktorého normy prevzaté z dokumentov Cirkvi dávajú konferenciám biskupov užitočné usmernenia na stanovenie osobitných predpisov podľa miestnych potrieb vo svojich zásadách kňazskej formácie.7
Z rozličných regiónov prichádzali tejto posvätnej kongregácii žiadosti o stanovenie detailnejších pedagogických noriem, založených na nedávnych skúsenostiach, na správne usporiadanie liturgického života v seminároch, ako aj na vyučovanie posvätnej liturgie.
 
c) Zameranie inštrukcie
 
6. Preto sa Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu po porade s Posvätnou kongregáciou pre sviatosti a Boží kult rozhodla vydať túto inštrukciu ako doplnenie Ratio fundamentalis s rovnakou záväznosťou,8 ale s úmyslom poskytnúť iba usmernenia všeobecného charakteru.9 Inštrukcia prenecháva konferenciám biskupov úlohu následne spracovať matériu alebo vybrať najvhodnejší spôsob postupu.10 
Dokument má okrem toho dosiahnuť, aby pri príprave národných Ratio fundamentalis alebo pri ich aktualizovaní bola jasnejšie vysvetlená matéria, ktorá sa týka štúdia posvätnej liturgie a usporiadania liturgického života v seminári.
 
7. Inštrukcia v stanovených normách skúma dvojaký cieľ liturgickej formácie: praktický (mystagogický), ktorý sa týka správneho a usporiadaného slávenia liturgie, a teoretický (doktrinálny), ktorý objasňuje liturgickú vedu ako jednu z najdôležitejších teologických disciplín.
 
PRVÁ ČASŤ
 
LITURGICKÝ ŽIVOT V SEMINÁRI
 
1) VŠEOBECNÉ PRINCÍPY PODPORY LITURGICKÉHO ŽIVOTA V SEMINÁROCH
 
a) Osobitné uvedenie do liturgického života počas úvodnej duchovnej prípravy
 
8. „Aby duchovná formácia mala solídnejší základ a aby si seminaristi volili svoje povolanie po zrelom uvážení“, 11 biskupi dnes zvyknú na začiatku prvého roku v seminári vyhradiť isté obdobie venované intenzívnejšej duchovnej príprave. Odporúča sa, aby v tomto časovom úseku tí študenti, ktorí prvýkrát vstupujú do seminára, dostali krátke a primerané uvedenie do liturgie, ktoré je už od začiatku potrebné pre ich plodnú účasť na duchovnom živote seminára, čím sa myslí katechéza o omši, liturgickom roku, sviatosti pokánia, liturgii hodín.
 
b) Pedagogické princípy uvedenia do liturgického života
 
9. Autentická iniciácia alebo mystagógia musí objasniť najmä základy celého liturgického života: teda históriu spásy, Kristovo veľkonočné tajomstvo, pravú povahu Cirkvi, Kristovu prítomnosť v liturgických úkonoch, počúvanie Božieho slova, ducha modlitby, adorácie a vzdávania vďaky, očakávanie Pánovho príchodu.12
 
10. § 1. Keďže liturgické slávenie je modlitbou Cirkvi, zjednocuje sa s jej prirodzenosťou, že nevyhnutne spája hlasy, srdcia a duše všetkých, čím sa stáva naplno modlitbou spoločenstva a zároveň modlitbou jednotlivcov. „Duchovný život však nespočíva iba v účasti na posvätnej liturgii.“13 Liturgická a osobná zbožnosť sa navzájom podporujú a dopĺňajú. Dôverné modlitbové spoločenstvo s Kristom vedie k plnšej, vedomej a zbožnej účasti na posvätnej liturgii a osobná zbožnosť zas spätne v liturgickom živote nachádza svoj model a náplň.
 
Z toho vyplýva, ako je dôležité podporovať v seminári liturgiu a individuálny duchovný život a harmonicky ich usporiadať:14 podľa miestnych potrieb potom treba dbať na charakter spoločenstva a jeho vlastnú spiritualitu, ak by sa ešte nedostatočne chápala, alebo na osobné úkony zbožnosti,15 ak by boli málo docenené.
 
§ 2. Cirkvou odporúčané ľudové pobožnosti nech sú s prihliadnutím na liturgické obdobia usporiadané tak, aby boli v súlade s posvätnou liturgiou, z ktorej sú istým spôsobom odvodené, a aby k nej študentov privádzali.16
 
§ 3. Študenti nech sa naučia obohacovať svoj vnútorný život plnšou účasťou na liturgickom živote a nech postupne získajú ducha meditácie a vnútorného obrátenia. Okrem toho nech liturgická formácia odhalí študentom úzke puto medzi posvätnou liturgiou a každodenným životom kňaza a ľudí, ktoré núti k apoštolátu a vyžaduje svedectvo živej viery pôsobiacej prostredníctvom lásky.17
 
11. Poznanie liturgie nevyhnutné pre kňaza, ktoré majú študenti seminára nadobudnúť, si v zmysle odporúčaní konštitúcie Sacrosanctum concilium18 vyžaduje vytrvalé spoznávanie Svätého písma a oboznámenie sa so spismi otcov.19 Túto vnútornú dispozíciu nadobudnú postupne pri napredovaní v štúdiu, v duchovnom živote a účasti na liturgických sláveniach, zvlášť na liturgii hodín a sláveniach Božieho slova.20 Treba sa postarať, aby boli študenti týmto úsilím, ale aj osobitným štúdiom, uvedení do porozumenia symbolického jazyka liturgie, ktorý viditeľnými znakmi, slovami, gestami, predmetmi a úkonmi naznačuje– a v prípade sviatostí uskutočňuje – božské skutočnosti.
 
c) Seminárne spoločenstvo na liturgickom slávení
 
12. Liturgické slávenie, ktoré upevňuje každú kresťanskú komunitu takým spôsobom, že jej členovia sú „jedno srdce a jedna duša“ (Sk 4, 32), musí oveľa viac zjednocovať seminárne spoločenstvo a formovať v študentoch ducha spoločenstva. Študenti sa totiž v seminári formujú, aby prostredníctvom sviatostnej ordinácie mali účasť na jednom kňazstve, prijali spoločného ducha kňazstva, stali sa spolupracovníkmi vlastného biskupa, boli s ním úzko zjednotení a vykonávali službu budovania Cirkvi. Preto liturgické slávenie v seminári má byť usporiadané tak, aby vynikla jeho komunitná nadprirodzená povaha a stalo sa skutočne prameňom a putom spoločného života vlastného semináru, ktorý vnútorne pripravuje študentov na jednotu presbytéria.21
 
Rektor a vyučujúci nech majú na srdci slávenie liturgie so svojimi študentmi tak, aby ukázali jeho komunitnú povahu a bohatstvá. Aj vyučujúcim, ktorí nebývajú v seminári, nech sa občas ponúkne možnosť stretnúť sa s kňazmi seminára a študentmi, aby sa zúčastnili na posvätných úkonoch.
 
Nech sa študenti nielen aktívne zúčastňujú na liturgii, ale nech ich pozývajú spolupracovať s vyučujúcimi na jej príprave.
 
13. Aby mali študenti skúsenosť s tajomstvom Cirkvi, ktorá je hierarchická, čiže sa vyznačuje rôznosťou členov a služieb, je vhodné, aby boli v seminári diakoni, akolyti a lektori preniknutí spiritualitou svojej vlastnej úlohy, ktorí by vykonávali svoju službu pri liturgii:22 tak bude všetkým študentom jasný vlastný úrad služobného kňazstva a služba diakonov, lektorov a akolytov.
 
V seminári nech je schola cantorum podľa normy inštrukcie Musicam sacram, 19.
 
14. Hoci je vhodné, aby sa celé spoločenstvo zvyčajne spolu zúčastňovalo na liturgii, predsa len bude občas vhodné sláviť niektorý liturgický úkon v menšom spoločenstve, či už pre študentov, ktorí pre nedávny vstup do seminára potrebujú liturgickú katechézu, o ktorej sa hovorí vyššie v č. 8, alebo v regionálnych seminároch pre študentov tej istej diecézy, alebo z iného dôvodu; nemennou však ostáva skutočnosť, že takéto skupiny nesmú oslabiť jednotu celého spoločenstva a majú sa zachovať predpisy Svätej stolice.23
 
15. Treba starostlivo dbať, aby bola jasnejšie zvýraznená autentická ekleziálna povaha liturgického zhromaždenia. Seminárne spoločenstvo je totiž časťou Cirkvi, ktorá sa odlišuje od iných ľudských spoločenstiev a skupín a preto musí vyjadrovať samotnú Cirkev a musí byť otvorené pre plné cirkevné spoločenstvo. Z tohto dôvodu sa niekedy, zvlášť pri osobitných príležitostiach, pripája k farským liturgickým sláveniam a osobitne k plnšiemu sláveniu okolo biskupa.
 
Liturgický život diecézy okolo biskupa, odporúčaný všetkým veriacim,24 je ešte viac potrebný pre tých, ktorí sa majú stať jeho spolupracovníkmi. Je teda vhodné, aby na väčšie sviatky a predovšetkým počas Veľkonočného trojdnia alebo pri iných príležitostiach, podľa zvyku diecézy, študenti seminára, hlavne diakoni, obklopili svojho biskupa a vykonávali služby, ktoré im boli zverené ordináciou alebo ustanovením, keď biskup celebruje v katedrále alebo v iných kostoloch. To azda predstavuje isté ťažkosti v seminároch, ktoré prijímajú študentov z rôznych diecéz: predsa sa im však ponúka možnosť zúčastniť sa občas na živote vlastnej diecézy a pripojiť sa k svojmu biskupovi pri liturgii, ale napriek tomu nech sa tiež učia vzdať úctu miestnej cirkvi a biskupovi prostredníctvom patričnej služby.
 
d) Samotné slávenie
 
16. Nech sú si študenti vedomí toho, že liturgické úkony nie sú súkromné úkony, ale slávenia Cirkvi, ktoré patria celému telu Cirkvi, zviditeľňujú ho a vytvárajú: preto sa riadia cirkevnými zákonmi.25 Z tohto dôvodu liturgické slávenie v seminári musí byť príkladom, tak zo stránky obradu, duchovného a pastoračného rozmeru,26 ako aj potrebného dodržiavania predpisov a textov liturgických kníh a noriem daných Svätou stolicou a konferenciou biskupov.
 
17. Aby sa študenti voviedli s väčším duchovným úžitkom do bohatstva liturgie a prakticky sa pripravili na budúcu službu, treba podporovať zdravú rôznorodosť v spôsoboch slávenia liturgických úkonov a účasti na nich.27 To sa týka tak spôsobu slávenia omše, bohoslužieb slova, kajúcich pobožností alebo krstných bohoslužieb, ako aj usporiadania požehnaní, a to viac alebo menej slávnostným spôsobom a ich prispôsobenia okolnostiam alebo požiadavkám podľa toho, ako je to dovolené alebo odporúčané v liturgických knihách a v predpisoch Apoštolskej stolice.
 
Ide tu o schopnosť správneho výberu z viacerých možností ponúkaných v liturgických knihách a tiež o výber, prípravu alebo použitie nových textov vhodných pre rôzne príležitosti (prosby v modlitbách veriacich, príhovory). Vyučujúci seminára majú nielen pomáhať študentom a viesť ich, ale tiež ich trpezlivo napomínať, aby sa v nich utvoril pravdivý koncept liturgie, dobre zakotvený v náuke a zámere Cirkvi. Takto sa budúci kňazi budú účinne formovať nielen vo výbere rôznych možností, ktoré obnovená liturgia ponúka pre bohatšiu pastoračnú prax, ale aj v zachovávaní správnych limitov.
 
18. Vyššie spomínaná starostlivosť o rozmanitosť v slávení však nesmie ani trochu odvrátiť pozornosť od potreby hlbokého a dôverného osvojenia si tých prvkov posvätnej liturgie, ktoré patria k jej nemennej časti, keďže sú z Božieho ustanovenia.28 Štruktúra liturgie ostáva totiž vždy rovnaká a mnohé gestá a texty väčšej dôležitosti sa často opakujú; študentom treba pomôcť hlbšie vniknúť do týchto častí liturgie, ktoré nech sú predmetom meditácií a zamyslení a nech sa z nich naučia načerpať a oceniť vždy novú výživu pre ducha.
 
19. Pre študentov je osobitne užitočné dôverne poznať latinský jazyk a gregoriánsky spev. Nielenže musí byť pre veriacich zachovaná možnosť spoločne sa modliť a spievať po latinsky vo veľkých zhromaždeniach, ako to predvídal Druhý vatikánsky koncil,29 ale je vhodné, aby sa predovšetkým budúci kňazi hlbšie zakorenili do tradície modliacej sa Cirkvi a poznali pravý zmysel textov, aby tak vedeli vysvetliť preklady v moderných jazykoch a porovnať ich s originálnym textom.
 
e) Príprava študentov na budúcu pastoračnú liturgickú úlohu
 
20. Treba sa dôkladne postarať, aby študenti boli pripravení na budúcu úlohu pastiera a predsedu liturgického zhromaždenia veriacich prostredníctvom osvojenia si všetkého, čo sa týka dôstojného slávenia liturgie, zvlášť svätej omše.30 Pritom sa treba vyhnúť dvojakej deformácii: 1) aby študenti nepovažovali a nepociťovali liturgické slávenie len za cvičenie pre osvojenie si budúcej pastoračnej služby – už odteraz majú účasť na liturgickom tajomstve, podľa ich aktuálnych možností, plným, vedomým a zbožným spôsobom; 2) aby sa nevyberali len liturgické texty považované za vodné pre veriacich, ktorí budú neskôr zverení ich pastoračnej starostlivosti, keďže je vhodné, aby študenti vnikli do celého bohatstva modlitby Cirkvi tak, aby sa ním živili a boli ho neskôr schopní odovzdávať svojim veriacim.
 
21. Nech sa študenti snažia uviesť do praxe to, čo zakúsili a naučili sa v seminári prostredníctvom vhodných pastoračných cvičení. Najvhodnejším časom na toto bezprostredné uvedenie do liturgickej služby, osobitne na to, ktorým sa študenti pripravujú na vykonávanie rôznych úloh vo farských sláveniach, sú niektoré príležitosti počas školského roka, ale hlavne prázdniny. Okrem toho, ak ide o intenzívnejšiu prípravu, dôležitým je záverečné obdobie teologického štúdia, keď sa budúcim kňazom, už ordinovaným diakonom, otvárajú širšie možnosti liturgickej služby. Aby táto iniciácia zodpovedala svojmu špecifickému cieľu a mohla podporovať prípravu študentov, je potrebné, aby bola riadená a sprevádzaná vyučujúcimi seminára alebo zodpovednými za liturgiu v diecéze.31
 
2) NORMY NA JEDNOTLIVÉ LITURGICKÉ ÚKONY
  
a) Omša a eucharistický kult
 
22. Eucharistická obeta má byť pre študentov opravdivým prameňom a vrcholom celého kresťanského života, v ktorom majú účasť na Kristovej láske, pričom čerpajú z tohto bohatého prameňa nadprirodzenú silu pre duchovný život a apoštolskú prácu.32 Bude užitočné často vysvetľovať tieto pravdy v homílii; je potrebné vštepiť študentom takú lásku k omši a k Najsvätejšej sviatosti, ktorú možno ešte nezískali pred vstupom do seminára. Ako budúcim kňazom sa im má vštepiť presvedčenie, že kňazi vykonávajú svoju hlavnú úlohu v eucharistickej obete, v ktorej sa neustále uskutočňuje dielo nášho vykúpenia; a tak, keď sa zjednocujú s úkonmi Krista Kňaza, každý deň sa úplne odovzdávajú Bohu.33
 
23. Je teda nanajvýš potrebné, aby eucharistické slávenie, ktoré sa završuje sviatostným prijímaním vykonaným slobodne a dôstojne, bolo centrom celého života seminára, na ktorom sa študenti vedome zúčastňujú.34
 
Okrem výnimky uvedenej vyššie v č. 14, omša musí byť úkonom celého seminárneho spoločenstva, na ktorom sa každý zúčastňuje podľa svojich možností. Preto kňazi, ktorí bývajú v seminári a nie sú viazaní celebrovať omšu na inom mieste z dôvodu pastoračnej služby, nech chvályhodne koncelebrujú komunitnú omšu; a rovnako diakoni, akolyti a lektori nech vykonávajú svoje úlohy.35
 
Je žiaduce, aby sa pri každej omši niektoré časti spievali.36
 
24. Prijímanie pod oboma spôsobmi, keďže má plnšiu formu znaku,37 sa v seminári odporúča, pri zachovaní noriem Všeobecných smerníc Rímskeho misála a dekrétov biskupov.
 
25. Počas obdobia prázdnin študenti preukážu duchovnú zrelosť a lásku k povolaniu, ak sa budú vytrvalo zúčastňovať svätej omše vo všedných dňoch.
 
26. Kvôli niektorým zvykom, dnes sporadicky rozšíreným, treba budúcich kňazov upozorniť, že Cirkev vrelo odporúča kňazom denne celebrovať svätú omšu, ktorá je úkonom ponúkaným Kristom a Cirkvou na spásu celého sveta, aj keď na to nie sú nútení pastoračnými povinnosťami alebo sa na nej nezúčastnia veriaci.38
 
27. Účasť na svätej omši so správnou nábožnosťou a vierou nech vedie študentov k horlivejšej úcte voči Najsvätejšej Eucharistii, podľa usmernení encykliky Mysterium fidei a inštrukcie Eucharisticum mysterium.39 Treba ich povzbudiť, aby po prijímaní ostali istý čas v modlitbe a navštevovali počas dňa kaplnku kvôli modlitbe pred Najsvätejšou sviatosťou. V určených dňoch roka sa môže konať vystavenie Najsvätejšej sviatosti podľa noriem stanovených tou istou inštrukciou40 a nariadení miestneho ordinára.
 
Svätostánok, kde sa uchováva Najsvätejšia Eucharistia, má byť pri usporiadaní seminárnej kaplnky umiestnený tak, aby podporoval súkromnú modlitbu a aby bol ľahko prístupný, aby bol Pán často uctievaný aj súkromným kultom.41
 
b) Liturgia hodín
 
28. Obnovená liturgia hodín42 otvorila bohaté duchovné pramene modliacej sa Cirkvi zvlášť kňazom, diakonom a rehoľníkom s povinnosťou chóru a tiež celému kresťanskému ľudu, ktorému sa vrelo odporúča, aby sa na nej zúčastňoval.43 Preto v seminári musia mať vo veľkej úcte liturgiu hodín nielen tí, ktorí prijali povinnosť sa ju modliť, teda kňazi a diakoni, ale aj celé spoločenstvo študentov.
 
29. V seminári sa má podporovať spoločné slávenie liturgie hodín, ktorá nech sa často spieva, zvlášť v nedele a sviatky. Nech študentov do nej vhodne uvedie niekoľkými slovami ten, kto predsedá; tak sa naučia vždy viac oceniť, rozumieť a milovať bohatstvá ofícia a budú z neho vedieť získať podnety pre osobnú modlitbu a pre kontempláciu tak, aby liturgia hodín bola v harmónii s inými úkonmi zbožnosti namiesto toho, aby ich vylučovala.
 
30. Obyčajne sa spoločne slávia, pri zachovaní zodpovedajúceho času, ranné chvály ako ranná modlitba a vešpery ako večerná modlitba, „ktoré sú podľa úctyhodnej tradície celej Cirkvi dva základné piliere každodenného ofícia.“44
 
Kompletórium nech je, nakoľko je to možné, modlitbou, ktorá uzatvára deň a ak sa nemôže recitovať v spoločenstve, nech sú študenti pozvaní recitovať ho súkromne.
 
Kde je zvykom venovať počas dňa istý čas spoločnej modlitbe, bude užitočné sláviť pri tejto príležitosti modlitbu cez deň z liturgie hodín.
 
Osobitne v nedele a na vigílie slávností nech sa slávi posvätné čítanie a nech sa aspoň niekoľkokrát použije obrad predĺženej vigílie, ako je uvedený v knihe Liturgia hodín.
 
Napokon, počas duchovných cvičení slávenie celej liturgie hodín nech sa vhodne zaradí do jednotlivých časových úsekov vyhradených na modlitbu.
 
31. Nech sa študenti so svedomitou starostlivosťou pripravia, aby pri diakonskej vysviacke prijali od Cirkvi ochotne a s potrebným poznaním záväzok modlitby celého ofícia liturgie hodín. Cirkev totiž spája prijatie posvätného rádu s posvätným ofíciom, „aby isto a stále aspoň oni plnili povinnosť celého spoločenstva a aby Kristova modlitba trvala v Cirkvi neprestajne.“45
 
Nech si predstavení seminára preto uvedomujú, že pre patričné uvedenie študentov do posvätného ofícia je potrebná okrem živej skúsenosti s liturgiou aj osobitná príprava: majú im byť nielen vysvetlené doktrinálne princípy uvedené vo Všeobecných smerniciach liturgie hodín, ale treba ich tiež viesť k pochopeniu žalmov, aby sa v nich naučili, vo svetle Nového zákona a tradície, rozpoznávať tajomstvo Krista a nachádzať v nich obživu pre osobnú modlitbu.46
      
c) Nedeľa a liturgický rok
 
32. Nedeľa pre seminaristov, či sa zúčastňujú na omši v seminári alebo sú poslaní do farností, nech predstavuje, tak počas liturgického slávenia, ako i počas celého dňa, „prvotný sviatočný deň“, ktorý treba predkladať a vštepiť do zbožnosti študentov, ako radostné slávenie veľkonočného tajomstva.47
 
Ročný cyklus Kristových tajomstiev nech sa slávi v seminári s osobitným zanietením, v zmysle ustanovení konštitúcie Sacrosanctum concilium.48
 
Okrem slávenia omše a liturgie hodín podľa noriem liturgických kníh je potrebné sa postarať, aby bola daná sviatočná povaha nedeliam, hlavným sviatkom Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých tak, aby sa tieto dni stali dňami radosti.
 
Veľkú dôležitosť treba dať sláveniu sviatkov svätých samotnej diecézy – a regiónu, ak je seminár „regionálny“ – a objasniť študentom ich život a ducha. Starostlivo nech sa slávi výročie posvätenia katedrály a výročie ordinácie miestneho biskupa.
 
Každé z týchto slávení nech sa pripraví najmä prostredníctvom katechézy, ktorá sa má prispôsobiť potrebám dnešných študentov a budúcich kňazov bez vynechania pastoračnej hodnoty niektorých ľudových zvykov. Nech celý liturgický rok predstavuje nielen prostredníctvom liturgického slávenia, ale samotným životom, akúsi duchovnú cestu k účasti na Kristovom tajomstve.
 
33. Úplná a dokonalá formácia študentov vyžaduje, aby počas rokov prípravy v seminári mali skúsenosť s plnšími a bohatšími formami slávenia období a slávností liturgického roku: keď totiž ako kňazi budú vykonávať kňazskú službu, slávnosti rozšíria ich apoštolskú aktivitu a budú musieť opakovať slávenia ma viacerých miestach, často v jednoduchšej forme, ako sa to predpokladá v liturgických knihách. Preto dokonalý spôsob, ktorým budú seminaristi prežívať liturgický rok v seminári, nech vytvorí príklad, ktorý objasní budúcu pastoračnú prax a nech utvorí základ, ktorý potom bude upevňovať ich meditáciu a poznanie liturgického roku.
 
34. Dobrá a vhodná pedagogika v tejto oblasti nesmie ignorovať osobitnú povahu našich čias, ktorá zdanlivo menej napomáha hlbšie porozumenie posvätných období a sviatkov, a to zvlášť v niektorých regiónoch chudobnejších na živú vieru. Treba teda brať do úvahy tých študentov, ktorí pred vstupom do seminára nemali živú a hlbokú skúsenosť s liturgickým rokom tak, aby ľahšie prenikli do jeho nadprirodzeného významu a aby sa stali schopnými nadobudnúť hlbšie poznanie udalosti spásy a prijať milosť, ktorú obsahujú.
 
d) Sviatosť pokánia
 
35. V duchovnom živote budúcich kňazov treba považovať za veľmi dôležitú sviatosť pokánia, ktorá ako sviatosť môže spomedzi ostatných kajúcich skutkov najviac podporovať pestovanie tých duchovných dispozícií, ktoré vyžaduje nasledovanie Krista a evanjeliový duch: každodenné dokonalejšie obrátenie, očistenie srdca, čnosť pokánia a pripravenosť na sebazápor.
 
36. Nech študenti často pristupujú k tejto sviatosti, aby získali milosť pre svoje každodenné duchovné úsilie.49 Častá spoveď, „nie je iba číre opakovanie obradu ani akési psychické cvičenie, ale ustavičné úsilie o zdokonalenie krstnej milosti. Keď totiž nosíme vo svojom tele Kristovo zomieranie, má sa v nás čoraz zjavnejšie prejavovať aj Ježišov život.“50
 
Pristupovanie k sviatosti zmierenia je podstatne osobným úkonom, ktorý sa má konať jednotlivo; nech si zachová svoju liturgickú povahu a nech sa zvyčajne odlíši od duchovného vedenia. Jeho frekvencia sa má stanoviť po dohode s vlastným spovedníkom podľa tradície duchovných učiteľov a zákonov Cirkvi.
 
Okrem toho, aby jasnejšie vynikla ekleziálna povaha pokánia,51 niekedy bude užitočné, zvlášť počas Pôstneho obdobia a duchovných cvičení, sláviť kajúce pobožnosti podľa usmernení Rímskeho rituálu, buď bez sviatostného vyznania alebo s individuálnym vyznaním a rozhrešením; v tomto druhom prípade sa však musí rešpektovať sloboda každého.
 
e) Slávenie posvätných ordinácií a prípravných obradov
 
37. Cirkev sprevádza kandidátov kňazstva na ich ceste ako kandidátov na iniciáciu, teda nie iba duchovnou a doktrinálnou formáciou, ale aj prostredníctvom obradov.
 
Keď sa preukáže, že úmysel uchádzačov spojený s potrebnými vlastnosťami dosiahol dostatočnú zrelosť, kandidáti sú počas štúdií a podľa noriem konferencie biskupov pozvaní, aby tento úmysel prejavili verejne; biskup potom po písomnom potvrdení, ktorým sa vyjadruje voľba Cirkvi, slávi obrad prijatia medzi kandidátov diakonátu a kňazstva.52
 
Rovnako pri dodržaní odstupov, ktoré sú alebo budú stanovené Svätou stolicou alebo konferenciou biskupov, kandidáti počas teologických štúdií53 „majú prijať službu lektora a akolytu, ak ich už neprijali predtým a majú ich primeranú dobu vykonávať, aby boli lepšie pripravení na budúcu službu slova a oltára.“54 
 
38. Toto slávenie obradov spolu s predchádzajúcimi poučeniami ponúkne študentom vhodnú príležitosť, aby sa ochotnejšie modlili jedni za druhých, a aby, čo sa týka služieb, ktoré majú prijať, lepšie pochopili ich význam, dôležitosť a povinnosti spolu s požadovanou duchovnosťou, ktorá sa vyžaduje na vykonávanie jednotlivých služieb a rádov. Hlavné prvky tejto duchovnosti a doktrinálnej prípravy sa ľahko odvodia od toho, čo je stanovené o povinnostiach lektora a akolytu v motu proprio Ad pascendum55 a Ministeria quaedam.56
 
Tieto slávenia sa majú konať, nakoľko to je možné, za účasti celého seminárneho spoločenstva buď vo farnosti kandidátov alebo v seminári.
 
39. Posvätné ordinácie diakonov a presbyterov, hoci ich bude vhodné niekedy sláviť s veľkým pastoračným osohom buď vo vlastnej farnosti kandidátov alebo vo farnosti, kde už vykonávali nejakú službu, predstavujú radostnú udalosť pre celé diecézne spoločenstvo, a preto ho treba o nich informovať a pozvať na ne. Ich slávenie pripravené so všetkou starostlivosťou a dôstojnosťou vyžaduje, aby sa okolo svojho biskupa zjednotili kňazi a diakoni, študenti seminára a veriaci.
 
40. Posvätné ordinácie sa hlboko dotýkajú seminárneho života. Nielen kandidáti, ale všetci študenti nech sú v predstihu poučení potrebnou katechézou o obradoch a textoch. Táto katechéza im pomôže osvojiť si autentickú náuku o kňazstve a duchovný charakter apoštolského života.
 
41. Lektori a akolyti nech vykonávajú svoje úlohy. Diakoni, prv než budú pozvaní ku kňazstvu, nech vykonávajú istý čas svoju službou buď v seminári, vo farnostiach alebo osobitne u svojho biskupa.
 
42. Keďže Cirkev uskutočnila značné zmeny v disciplíne a obradoch jednotlivých stupňov, ktorými sa napreduje ku kňazstvu, profesori seminára sú, samozrejme, povzbudzovaní k obnove svojho spôsobu myslenia a formačnej práce, aby táto nová disciplína ľahšie priniesla svoje ovocie.
      
DRUHÁ ČASŤ
 
VYUČOVANIE POSVÄTNEJ LITURGIE V SEMINÁROCH
   
a) Všeobecný princíp
43. Okrem prvej a základnej liturgickej iniciácie, ktorá sa uskutočňuje podľa potreby hneď po vstupe študentov do seminára, ako je uvedené vyššie v č. 8,57 konferencie biskupov nech sa postarajú, aby vo svojom Ratio fundamentalis mala liturgia v teologickom štúdiu také miesto, aké vyžaduje konštitúcia o posvätnej liturgii: „Posvätná liturgia má v seminároch a rehoľných študijných domoch patriť medzi povinné a dôležitejšie vyučovacie predmety, kým na bohosloveckých fakultách ju treba zaradiť medzi hlavné predmety a podávať ju tak z hľadiska teologického a historického, ako aj duchovného, pastoračného a právneho.“ (Sacrosanctum concilium, 16). Tieto predpisy, rozvinuté vo väčšej miere v Ratio fundamentalis, 79 treba prijať v ich pravom zmysle a uskutočniť, ako je to uvedené v nasledujúcich odstavcoch.
      
b)Vlastný predmet a cieľ tejto disciplíny
44. Liturgia sa musí vyučovať takým spôsobom, ktorý bude plne zodpovedať dnešným potrebám; pritom treba brať do úvahy predovšetkým teologický, pastoračný a ekumenický aspekt.
 
a. Osobitnú dôležitosť pre správnu liturgickú formáciu budúcich kňazov nadobúda úzke spojenie medzi liturgiou a náukou viery, ktoré má byť objasnené pri vyučovaní. Cirkev totiž vyjadruje svoju vieru predovšetkým v modlitbe tak, že „lex orandi legem credendi statuerit.“58 Nielen, že teda musí byť verne zachovaný „lex orandi“, aby nebol ohrozený „lex credendi“, ale odborníci na posvätnú teológiu majú starostlivo preskúmať tradíciu Božieho kultu, zvlášť, keď hovoria o povahe Cirkvi a o náuke a disciplíne sviatostí.
 
b. Čo sa týka pastoračného aspektu, je veľmi dôležité, aby sa liturgická obnova podnietená Druhým vatikánskym koncilom budúcimi kňazmi správne a úplne chápala vo svetle zdravej náuky a tradície – nielen západnej, ale i východnej. Študentom teda treba predstaviť normy liturgickej obnovy, aby lepšie pochopili motívy, o ktoré sa opierajú úpravy a zmeny nariadené Cirkvou; nech vedia pochopiť aj ďalšie zmeny, ktoré môžu byť zákonne požadované. V oblasti vážnejších a zložitejších problémov, o ktorých sa dnes diskutuje, majú vedieť rozlíšiť nemennú časť liturgie, ktorá je z Božieho ustanovenia, od ostatných častí, ktoré podliehajú zmenám.59
 
c. Aj ekumenický dialóg, rovnako podnietený Druhým vatikánskym koncilom, si vyžaduje starostlivú prípravu v oblasti liturgie. Vyvoláva totiž viaceré a ťažké otázky súvisiace s posvätnou liturgiou, na ktorých posúdenie je potrebné študentov náležite pripraviť.
  
c) Rozsah a metóda vyučovania liturgie
45. Je úlohou konferencií biskupov detailnejšie stanoviť vo svojich Ratio fundamentalis spôsob vyučovania liturgie v seminári. V prílohe tejto inštrukcie bude ako príklad predstavený zoznam tém, s ktorými je vhodné sa zaoberať; tu sa naproti tomu uvádzajú len všeobecnejšie normy.
 
46. Predovšetkým je nevyhnutné, aby sa študentom vysvetlili liturgické úkony ohľade textov, ako aj obradov a znakov.
 
Modlitby prednášané v liturgii majú sa vysvetliť tak, aby vynikli poklady náuky a duchovného života, ktoré obsahujú. Preto nestačí, aby sa čítali len v preklade v národnom jazyku, ale je potrebné, aby sa používali originálne texty a objasnili sa pomocou Svätého písma a tradície cirkevných otcov. Navyše literárny štýl kresťanskej euchológie, osobitne žalmov, sa ľahko nepochopí. Ľahšie mu rozumejú tí, ktorí už majú isté literárne vzdelanie.
 
Vyučujúci nech starostlivo objasní smernice, ktoré sú v úvode misála a v úvode liturgie hodín, ako aj úvodné poznámky, ktoré sa nachádzajú v Rímskom rituáli na začiatku každého titulu. V týchto dokumentoch je totiž predstavená teologická náuka, pastoračné využitie a duchovný rozmer obradov a ich jednotlivých prvkov. Navyše, keďže v týchto dokumentoch sú často predložené rôzne spôsoby vykonania daného obradu, vyučujúci nech rozvíja v študentoch schopnosť posúdenia, aby si potom sami vedeli vybrať medzi rôznymi spôsobmi, ktoré si môžu legitímne zvoliť podľa okolností a pochopili, prečo sa v rubrikách často používajú výrazy „de more“, „pro opportunitate“ alebo „laudabiliter fiunt“.
 
47. Keďže má dnes veľký význam historický aspekt liturgie,60 nech sa v jej vyučovaní starostlivo predstaví história obradov, aby sa lepšie pochopil ich význam a mohli sa správne rozlíšiť nemeniteľné časti, ktoré sú z Božieho ustanovenia a tie, „ktoré sa časom môžu, ba aj musia meniť, ak azda do nich prenikli prvky, ktoré už celkom nezodpovedajú vnútornej povahe samej liturgie, alebo sa ukázali menej vhodnými.“61 Nech sa tiež poukáže na to, ako Cirkev v rôznych okolnostiach prispôsobovala pastoračný prístup pri zohľadnení rôznych národných zvykov a kultúr. Historické dokumenty môžu byť veľkým prínosom osobitne pre posvätnú teológiu a prispieť tak k lepšiemu objasneniu a istote.
 
48. Pri opisovaní histórie obradov treba venovať potrebnú pozornosť aj tradícii východných cirkví: „Keďže tieto cirkvi vynikajú úctyhodnou starobylosťou, prejavuje sa v nich tradícia, pochádzajúca od apoštolov, sprostredkovaná cirkevnými otcami, ktorá tvorí časť božsky zjaveného a nedeliteľného dedičstva univerzálnej Cirkvi.“62 Dokonca aj pastoračné dôvody dnes všetkých nabádajú k poznaniu východných liturgií.
 
49. Predovšetkým je dôležité, aby okrem preberania jednotlivých liturgických úkonov bola teologicky objasnená samotná povaha celej liturgie podľa toho, ako je to uvedené v konštitúcii Sacrosanctum concilium (5-11); na dosiahnutie tohto cieľa nech sa ponúkne hlbšie poznanie Kristovho veľkonočného tajomstva, „z ktorého čerpajú svoju účinnosť všetky sviatosti a sväteniny“63, ako i dejín spásy64 a Kristovej prítomnosti v posvätnej liturgii.65 Okrem toho nech sa študuje pojem znaku, keďže liturgia používa viditeľné znaky na vyjadrenie neviditeľných skutočností,66 aby sa prostredníctvom nich, a spôsobom vlastným každému z nich, uskutočňovalo posväcovanie človeka.67 Z nich je zjavné, ako liturgické zhromaždenie zjavuje Božiu Cirkev, keďže je Božím ľudom, ktorý sa teší jednote v mnohosti jednotlivých služieb.68
 
50. Pre hlbšie teologické objasnenie liturgie a pre vyriešenie mnohých ťažkostí, ktoré sa objavujú u duchovných pastierov pri organizovaní a podporovaní liturgického života, si treba veľmi vážiť spoľahlivé výsledky moderných humanitných vied, ako antropológia, sociológia, lingvistika, porovnávacia história náboženstiev, atď., ktoré v mnohých prípadoch ponúkajú nemalé svetlo, vždy však v hraniciach stanovených nadprirodzenou povahou liturgie. V študentoch sa musí preto pestovať cit pre rozlišovanie, aby sa stali schopnými správne oceniť dôležitosť týchto náuk a zároveň sa vyhli možnosti zľahčovania opravdivej nadprirodzenej povahy katolíckeho kultu.
 
Pri používaní týchto vied nech sa zachová pravidlo, podľa ktorého „sa treba postarať o to, aby skôr ako by sa zvýšil počet predmetov, boli nové otázky alebo nové aspekty primeraným spôsobom zaradené do už stanovených predmetov“.69
 
d) Požiadavky na učiteľa liturgie a vzťah liturgie s inými prednášanými disciplínami
51. V záujme kvalifikovaného vyučovania je potrebné, aby bol v seminári osobitný učiteľ pripravený, podľa možnosti na niektorom z inštitútov na to osobitne určených,70 na vyučovanie liturgie, ktorý študoval teológiu a históriu, pozná pastoračnú realitu a je preniknutý zmyslom pre verejnú modlitbu Cirkvi. Nech si je vedomý, že jeho úloha nie je len vedecká alebo technická, ale predovšetkým mystagogická, teda má vovádzať študentov do liturgického života a do jeho duchovnej povahy.
 
52. Učitelia Svätého písma nech si uvedomujú, o koľko je bohatšia ponuka biblických čítaní v obnovenej liturgii, a že všetky liturgické úkony a znaky dostávajú svoj zmysel zo Svätého písma.71 Z tohto dôvodu budúci kňazi potrebujú dôkladnejšie poznať posvätné knihy a dejiny spásy nielen z pohľadu exegézy, ale ako „precítenú a živú záľubu vo Svätom písme, o ktorej svedčí úctyhodná tradícia východných i západných obradov.“72
 
53. Súlad s inými disciplínami, odporúčaný samotným Druhým vatikánskym koncilom, nemálo prispeje k lepšiemu úžitku zo štúdia liturgie.73 Tak napríklad pri preberaní náuky a praxe vysluhovania sviatostí učiteľ liturgie nech úzko spolupracuje s učiteľmi dogmatiky, morálky, pastorálnej teológie a kánonického práva. Nech vzájomne často diskutujú, aby sa pomohlo plodnému zameraniu všetkých na rovnaký cieľ a aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že sa tie isté veci budú často opakovať alebo si budú odporovať.
 
54. Pri zostavovaní učebného plánu predmetov teologického štúdia sa vyžaduje, aby sa – ak je to možné – liturgické otázky preberali súčasne s teologickými otázkami, ktoré s nimi majú úzky vzťah, čiže napríklad spolu s traktátom De Ecclesia sa v liturgii vysvetlí teologické chápanie modlitby Cirkvi, atď.
Bude užitočné, aby v niektorých seminároch samotný učiteľ posvätnej liturgie vysvetľoval celú náuku o sviatostiach, za predpokladu, že je skutočným odborníkom v posvätnej teológii aj v liturgickej vede.
 
55. Treba sa tiež postarať, aby sa osvetlili tie prvky a aspekty liturgie, ktoré môžu prispieť k teologickej syntéze, na ktorú sa podľa ustanovenia Ratio fundamentalis (63) obracia pozornosť počas celého priebehu štúdia a ktorá má byť osobitným spôsobom zostavená v poslednom období teologického štúdia.
 
e) Hudba a posvätné umenie
 
56. Vzhľadom na dôležitosť posvätnej hudby v liturgických sláveniach musia študenti získať od odborníkov takú hudobnú prípravu, aj praktickú, ktorá bude potrebná pri ich budúcej úlohe celebrantov a moderátorov počas liturgického slávenia. Pri tejto príprave treba brať ohľad na prirodzené danosti jednotlivých študentov, ale aj využiť nové prostriedky, ktoré sa dnes všeobecne používajú v hudobných školách na uľahčenie rozvoja študentov. Treba sa hlavne postarať, aby študentom bola poskytnutá nielen príprava hlasová a inštrumentálna, ale aj pravá a autentická formácia mysle a ducha, prostredníctvom ktorej spoznajú a obľúbia si hodnotnejšie hudobné diela minulých storočí a budú vedieť vybrať zo súčasnej tvorby to, čo je zdravé a správne.74
 
57. Študenti „sa počas filozofických a teologických štúdií majú oboznámiť aj s dejinami a vývojom sakrálneho umenia, ako i so zdravými zásadami, na ktorých majú spočívať diela sakrálneho umenia, aby si vedeli vážiť a chrániť úctyhodné cirkevné pamiatky a vedeli umelcom vhodne radiť pri tvorbe ich diel.“75 Aj archeológia kresťanského staroveku v mnohom pomôže objasniť liturgický život a vieru prvotnej Cirkvi.
 
58. Je osobitne potrebné, aby sa študenti cvičili v rétorike a vo vyjadrovaní sa gestami, ako aj v používaní nástrojov sociálnej komunikácie. V liturgickom slávení je totiž veľmi dôležité, aby veriaci porozumeli nielen tomu, čo kňaz hovorí alebo číta, či už prednáša homíliu alebo modlitby, ale aj tým skutočnostiam, ktoré musí vyjadriť gestami a úkonmi. Táto formácia nadobúda v obnovenej liturgii takú dôležitosť, že si vyžaduje osobitnú pozornosť.
  
f) Praktické pastoračné uvedenie do liturgickej služby
 
59. Praktické pastoračné uvedenie študentov do liturgickej služby, ktoré sa má vykonávať vhodným spôsobom počas celej doby štúdia a pri stanovených príležitostiach,76 dosahuje svoj vrchol počas posledného roku prípravy, v ktorom budúci kňazi, potom, čo našli v liturgickom živote v seminári prameň pravého kresťanského ducha, dostanú starostlivejšiu prípravu, vhodnú pre osobitné okolnosti, v ktorých budú vykonávať svoju kňazskú službu. Počas tohto času praktickej formácie treba naliehať najmä na pastoračné predpisy a usmernenia dané biskupmi o príprave a vysluhovaní sviatostí. Pri uskutočňovaní tejto formácie vyučujúci zo seminára spolupracujú s liturgickými komisiami diecézy alebo regiónu.
 
Toto prispôsobenie podmienkam a predpisom každého miesta si tiež vyžaduje, aby študenti poznali a vážili si rôzne formy ľudovej zbožnosti odporúčané cirkevnou autoritou.77
 
g) Dôkladnejšia príprava niektorých študentov
60. Aby diecézy mali k dispozícii kňazov odborníkov na vyučovanie posvätnej liturgie a vedenie liturgických komisií je potrebné, niektorých vhodných kandidátov pripraviť na tieto služby. Tých kandidátov, ktorých vyberie biskup, je potrebné, po skončení všeobecnej prípravy v seminári a po tom, čo sa istý čas venovali pastoračnej činnosti, poslať na niektorý z osobitných inštitútov zriadených Svätou stolicou alebo konferenciami biskupov.78 To je osobitne naliehavé v regiónoch, kde sa, podľa úsudku kompetentnej cirkevnej autority vyžaduje hlbšia liturgická obnova.
  
h) Liturgická formácia kňazov po ukončení základného štúdia
61. V oblasti kňazskej formácie, ktorá sa má podľa noriem Druhého vatikánskeho koncilu prehlbovať a má pokračovať aj po skončení seminárnych štúdií, 79 bude treba dať miesto aj posvätnej liturgii. To je veľmi dôležité, keďže počas prípravy v seminári sa nemohlo prebrať všetko z bohatstva posvätnej liturgie; odporúčajú to aj okolnosti našich čias. Zvyky a spoločnosť sa totiž menia takou rýchlosťou, že nie je možné počas kňazskej formácie predvídať, ktoré nové ťažkosti sa v pastoračnej starostlivosti vyskytnú a ktoré teologické spory z nich budú prameniť. Nesmú sa zanedbať ani tie ťažkosti, ktoré sú značne a rýchlo rozširované periodikami, kongresmi, prostriedkami spoločenskej komunikácie, verejnou mienkou, ktoré aj v oblasti posvätnej liturgie nastoľujú zložité otázky, ktoré však musia kňazi vyriešiť, lebo sa dotýkajú ich každodennej činnosti.
 
ZÁVER
 
62. Obnovený liturgický život prináša stále väčšie ovocie; to neudivuje, keďže liturgia najviac pomáha veriacim vyjadrovať a prejavovať vo svojom živote tajomstvo Krista a opravdivú povahu Cirkvi. Kňazi a študenti seminárov musia poznať viac ako veriaci tento prospešný úžitok, lebo v liturgii získajú plnšiu a hlbšiu skúsenosť kňazstva a jeho požiadaviek; sú pozvaní napodobňovať to, čo konajú. Týmto spôsobom usilovné štúdium a vykonávanie posvätnej liturgie budúcim kňazom neustále pripomínajú cieľ, ktorý sledujú všetky pastoračné aktivity. Výsledkom je skutočnosť, že všetka ich námaha v štúdiu, v pastoračnej praxi a vo vnútornom živote postupne dozrie a dosiahne hlbokú jednotu.
 
Dané v Ríme, v sídle Posvätnej kongregácie, 3. júna 1979, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého.
 
kardinál Gabriele M. GARRONE
prefekt
 
Antonio M. Javierre ORTAS, arcibiskup 
sekretár
 
***
 
 
DODATOK
 
ZOZNAM TÉM, KTORÉ SA MÔŽU VHODNE PREBERAŤ 
NA VYUČOVANÍ LITURGIE V SEMINÁROCH
 
 
Súčasná potreba hlbšieho liturgického vzdelávania
1. Podľa ustanovenia konštitúcie Sacrosanctum concilium, „posvätná liturgia má v seminároch a rehoľných študijných domoch patriť medzi povinné a dôležitejšie vyučovacie predmety, kým na bohosloveckých fakultách ju treba zaradiť medzi hlavné predmety a podávať ju tak z hľadiska teologického a historického, ako aj duchovného, pastoračného a právneho.“80
 
Vyučovanie liturgie má byť usporiadané tak, aby vyhovovalo súčasným potrebám:
 
a) liturgická reforma, ktorú začal Druhý vatikánsky koncil a dnes je úspešne uvedená do života, sa má vnímať nielen vo svetle západnej liturgickej tradície, ale aj vo svetle tradície východných cirkví;81
 
b) keďže samotný Druhý vatikánsky koncil podporoval úpravu liturgie podľa povahy a tradícií jednotlivých národov, 82 vyžaduje sa hlbšie a dôkladnejšie historické a teologické štúdium, aby sa nepoškodil autentický duch liturgie;
 
c) v ekumenickom dialógu sú viaceré zložité otázky, ktoré pramenia z liturgie a to ohľadne náuky o obete omše, o sviatosti posvätného stavu a ostatných sviatostiach, ako aj ohľadom pastoračnej praxe, ktorú opisuje Direktórium o ekumenizme a ďalšie dokumenty Apoštolskej stolice;
 
d) keďže lex orandi legem credendi statuerit (pravidlo modlitby stanovuje pravidlo viery), osobitne musí byť preskúmaná liturgická tradícia natoľko, aby sa objasnili dnes diskutované doktrinálne a disciplinárne otázky ohľadom Kristovho tajomstva, Cirkvi a sviatostí. Keďže posvätná liturgia otvára prostredníctvom modlitby prameň kresťanského tajomstva, stáva sa pre študentov pokrmom pre duchovný život a napomáha prehlbovať jednotu medzi rozličnými teologickými disciplínami.
  
Zameranie zoznamu tém
2. Zoznam tém, ktorý sa tu navrhuje, nechce opísať nemeniteľné línie vyučovania liturgie, ktoré si vyžaduje usporiadanie vhodné podľa okolností.
 
Podľa ustanovení Ratio fundamentalis sa príprava študentov má začať uvedením do Kristovho tajomstva a dejín spásy, „aby mohli pochopiť zmysel, poriadok a apoštolský cieľ cirkevného štúdia, aby boli podporovaní v upevňovaní svojej viery, aby hlbšie pochopili svoje povolanie ku kňazstvu a viac si ho vážili.“83 To nebude možné dosiahnuť, ak sa zároveň neuskutoční aj vhodné uvedenie do liturgie, ktoré má tvoriť buď samostatnú časť úvodného kurzu, alebo nech sa uskutoční ako osobitný kurz na začiatku kurikula štúdií: má sa objasniť úloha posvätnej liturgie v poriadku spásy, v živote Cirkvi a v duchovnom živote každého kresťana. Pre študentov bude tiež už v tomto úvode veľmi užitočný stručný výklad omše a hlavných hodín posvätného ofícia.
 
3. Rovnako poriadok tém, ktoré opíšeme neskôr sa môže primerane upraviť, aby bol viac zosúladený s ďalšími disciplínami a so životom samotného seminára. Tak napríklad detailnejšie štúdium prvej kapitoly konštitúcie o posvätnej liturgii bude užitočnejšie na začiatku štúdia teológie. Rovnako je užitočné preberať liturgický rok a objasňovať jeho jednotlivé obdobia vtedy, keď sa práve slávia. Takisto sa štúdium liturgie sviatostí môže vhodne spojiť so štúdiom teológie sviatostí.
 
4. Celá matéria, ktorá sa tu navrhuje, nie je uvedená s tým úmyslom, aby ju vyučujúci celú prednášal na svojich hodinách. Nech urobí taký výber tém, ktorý umožní študentom základnú víziu aspoň hlavných tém liturgie a nech nevynechá tú vyučovaciu látku, ktorej neprebratie by ochudobnilo prípravu budúcich kňazov. Osobitné témy, ktoré sa nepreberajú na hodinách, treba ponúknuť študentom, aby ich mohli starostlivo študovať individuálne alebo v malých skupinách podľa metód, ktoré v iných disciplínach priniesli dobré výsledky.
 
5. Učiteľ liturgie nech nezabúda, že jeho hlavnou úlohou je pomôcť študentom hlbšie spoznať tie liturgické texty, ktorým majú dobre porozumieť, aby sa ako kňazi stali schopnými viesť ľud k vedomej a aktívnej účasti na Kristovom tajomstve.
 
6. Keď sa odporúča priblížiť sa k starobylým prameňom a preskúmať ich – ako sa to často robí v tomto zozname – chce sa naznačiť ideálny stav, ktorý sa má pri štúdiu dosiahnuť, čo sa však bude dať docieliť len podľa možností jednotlivých seminárov.
Vhodné prepojenie liturgickej disciplíny s ostatnými predmetmi v seminárnom štúdiu
7. Treba sa svedomito postarať, aby sa liturgia vhodne prepojila s ďalšími disciplínami vyučovanými v seminári, ako sa o tom hovorí v inštrukcii v bodoch 53-57. Jestvujú mnohé spoločné otázky, ktoré sa týkajú predovšetkým náuky o sviatostiach a ich vysluhovaní z pastoračného pohľadu, otázky, ktoré môže preberať profesor liturgie alebo iní vyučujúci; nech sa však kvôli tomu nevynechávajú, ani zbytočne neopakujú; zvlášť sa treba snažiť o interdisciplinárnu spoluprácu, aby liturgické, dogmatické, kánonické, historické a pastorálne témy o rovnakej otázke boli vysvetlené hlbšie a efektívnejšie.
 
 
PRVÁ ČASŤ
 
POJMY A PRINCÍPY
 
Čl. I.
Povaha posvätnej liturgie a jej dôležitosť v živote Cirkvi
8. Bude osožné zaradiť najprv úvod o kulte z antropologického a psychologického pohľadu, lebo kult hlboko zasahuje ľudskú dušu a možno ho nájsť, hoci v deformovanom zmysle, aj v sekularizovanej spoločnosti.
 
9. Kresťanská liturgia však završuje a v mnohom prekonáva tento pojem kultu, čo bude zjavné, keď sa vyloží a vysvetlí náuka konštitúcie Sacrosanctum concilium v bodoch 5-13. Predstaví sa:
 
a) charakter liturgie, ktorá „sa právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich aj uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, vykonáva dokonalý verejný kult.“84
 
b) Veľkonočné tajomstvo Kristovho umučenia, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia, ktoré Cirkev slávi v liturgii,85 a „z ktorého čerpajú svoju účinnosť všetky sviatosti a sväteniny.“86
 
c) Úloha liturgie v poriadku spásy: „Veľké Božie skutky uprostred starozákonného ľudu boli predohrou“87 Kristovho diela spásy, lebo „všetko sa im deje ako predobraz“ 88; dielo Krista sa uskutočnilo raz, keď sa narodil zo ženy, stal sa poddaným Zákona, trpel za vlády Poncia Piláta a tretieho dňa vstal z mŕtvych; Cirkev bude ohlasovať evanjelium až do konca časov, sláviť Eucharistiu a vysluhovať ostatné sviatosti vedomá si Kristovej osobitnej prítomnosti v posvätnej liturgii;89 v pozemskej liturgii sa vopred okusuje tá nebeská,90 v ktorej Boh bude všetko vo všetkých.
 
Navyše sa vysvetlia ďalšie aspekty liturgie:
 
d) Liturgia používa vnímateľné posvätné znaky na naznačenie neviditeľných božských skutočností a prostredníctvom týchto znakov – spôsobom vlastným každému z nich – dosahuje posväcovanie človeka;91
 
e) Liturgia, ako vykonávanie Kristovho kňazského úradu, obsahuje dvojitý pohyb: od Boha k ľuďom, na uskutočnenie ich posvätenia, a od ľudí k Bohu, aby bol uctievaný v Duchu a pravde;92 
 
f) Hoci posvätná liturgia nevyčerpáva všetku činnosť Cirkvi, predsa je vrcholom, ku ktorému smeruje každá činnosť Cirkvi a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila. To bude užitočné širšie vysvetliť podľa toho, čo hovorí konštitúcia.93
 
Čl. II 
Liturgia ako činnosť vlastná hierarchii a spoločenstvu, liturgická legislatíva
 
10. Podľa ustanovení konštitúcie (SC, 26-32 a 41-42) sa predložia princípy týkajúce sa liturgického zhromaždenia, čiže svätého ľudu zhromaždeného a usporiadaného pod vedením biskupa (alebo kňaza,, ktorý je jeho zástupcom) a vhodne sa objasnia pomocou náuky Svätého písma, príkladmi z prvotnej Cirkvi a textami z otcov.
 
Je vhodné uviesť podmienky na legitímne slávenie tzv. „súkromnej“ liturgie.
 
11. Bude potrebné trvať na rôznosti členov a úradov, ktorú vyžaduje liturgické zhromaždenie, preto sa opíšu úlohy celebranta, posluhujúcich, scholy cantorum a ľudu. Časti patriace veriacim a ich aktívna účasť sa vysvetlia v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a zároveň sa objasní rozdiel medzi spoločným kňazstvom pokrstených a služobným kňazstvom, ktorého mocou kňaz predsedá liturgickému zhromaždeniu „in persona Christi“.94
 
12. Úrad biskupa sa objasní v zmysle konštitúcie Lumen gentium.
 
13. Vyučujúci pomocou krátkeho historického výkladu ukáže, že liturgické zákony, na základe Božieho zákona, boli vždy v kompetencii posvätnej hierarchie; spôsob vykonávania tohto práva sa však, samozrejme, počas stáročí menil.
 
Nech sa vysvetlí aktuálna norma, stanovená v liturgickej konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu (č. 22), a nech sa poukáže na kompetencie Apoštolskej stolice, konferencie biskupov a miestneho biskupa.
 
14. Nech sa rovnako historickým výkladom vysvetlí, prečo Cirkev postupne už od prvých storočí zakázala, aby sa improvizovali a ľubovoľne prednášali modlitby, a ako dnes stanovila jasné hranice na zmeny, úpravy a experimenty.
 
Čl. III
Didaktický a pastoračný aspekt liturgie
 
15. „V liturgii sa Boh prihovára svojmu ľudu a Kristus ešte stále ohlasuje evanjelium. A ľud odpovedá Bohu spevom a modlitbou.“95 V liturgii sa prvotná úloha pripisuje Svätému písmu, čiže Božiemu slovu, či už sa číta a všetci ho počúvajú alebo ho samotné zhromaždenie spieva. Vyučujúci širšie preberie používanie Svätého písma v čítaniach, ako i v spevoch, ktoré sú z neho prevzaté. Nech nezabudne spomenúť mimobiblické čítania a spevy cirkevného pôvodu. Nech vysvetlí všeobecné princípy bohoslužby slova, homílie a katechézy a poukáže na veľkú dôležitosť Svätého písma pre porozumenie znakov, úkonov a liturgických modlitieb.96
 
16. S veľkou pozornosťou treba predstaviť vlastnú účinnosť posvätného spevu a jeho úlohu v liturgii. Vysvetlia sa rôzne druhy spevu; psalmódia, ktorou sa spievajú žalmy a biblické spevy; hymny; doxológia, zvolania, atď. Pomocou príkladov nech sa predstaví dialóg medzi celebrantom a zhromaždením veriacich.
 
17. Nech sa vysvetlia aj rôzne druhy modlitieb kňaza (orácie, vzdávanie vďaky, požehnania, exorcizmy, indikatívne formuly, súkromné modlitby) a zhromaždenia veriacich (Otče náš, modlitba v tichosti, litánie).
 
18. Podľa možností nech sa predstaví krátka história posvätného spevu od jeho počiatku a prvotného vývoja a tiež povaha gregoriánskeho spevu; nech sa tiež hovorí o iných druhoch schválených tradíciou; nech sa napokon predstavia princípy stanovené v inštrukcii Posvätnej kongregácie obradov z 5. marca 1967 o posvätnej hudbe v liturgii.
 
19. Nech sa hovorí aj o liturgickom jazyku; nech sa krátko predstaví história disciplíny na Východe a Západe; podľa schopností a možností vyučujúceho nech sa poukáže na to, ako preklad posvätných kníh, osobitne z gréčtiny do latinčiny, vytvoril kresťanský jazyk, a podľa akých princípov sa má postupovať pri súčasných národných prekladoch.
 
20. Keďže posvätná liturgia používa nielen slovo, ale aj znaky, ktoré „určil Kristus alebo Cirkev na označenie neviditeľných božských skutočností“,97 treba pri vyučovaní hovoriť o gestách a postojoch tela pri liturgickej modlitbe, ako aj o materiálnych veciach, ktoré sa používajú v liturgickom kulte. O gestách a postojoch tela a ich význame a sile, ktorou pohýnajú duše, nech sa vyučuje zo Svätého písma a z diel otcov; treba upriamiť pozornosť na to, aby výklad nebol abstraktný, ale aby bol dopĺňaný konkrétnym príkladom zo samotnej liturgie. Bude užitočné jednotlivo, hoci krátko, vysvetliť biblický význam prírodných prvkov, ktoré sa používajú v liturgii, ako napríklad svetlo, voda, chlieb, víno, olej, incenz, atď., osobitne tých, ktoré sú sviatostnými znakmi.
 
21. Keďže sa dnes niektorí snažia odstrániť z liturgického kultu jeho posvätnú povahu a chybne sa domnievajú, že nie je potrebné používať posvätné zariadenie a predmety, ale že sa majú nahradiť vecami, ktoré sa dnes používajú bežne a profánne, takéto názory majú byť vyvrátené, lebo prevracajú pravú povahu posvätnej liturgie.98
 
22. Nech sa vykoná teologický výklad o miestach vyhradených pre kult a o ich význame; nech sa objasní obrad posvätenia kostola. Treba predstaviť zmysel oltára, miesta určeného na uchovávanie Najsvätejšej Eucharistie, sedadla celebranta, ambóny a krstného prameňa.
 
23. Treba sa postarať, aby z toho, čo sa študenti naučia inde, vedeli dobre rozlíšiť históriu a zákony posvätného umenia. Treba tiež prípadne hovoriť o kresťanskej ikonografii a o požiadavkách, ktoré musí rešpektovať dnešné posvätné umenie, aby bolo užitočné pre kresťanský ľud.
 
24. Z toho všetkého vyplýva didaktická povaha liturgie a to, akým spôsobom – hoci je hlavne uctievaním Božej velebnosti – je zároveň aj veľkou katechézou pre veriaci ľud.99 Treba brať do úvahy známu axiómu: „legem credendi lex statuat supplicandi“ a je potrebné uviesť princípy rozlišovania právd, ktoré Cirkev predkladá veriacim na vieru v liturgii od tých, pri ktorých magistérium nevykonáva svoju autoritu.
 
25. V tejto matérii treba venovať náležitú pozornosť ťažkostiam ľudí dnešnej doby a pre duchovných pastierov treba uviesť vhodné cesty na ich riešenie. Preto treba brať do úvahy antropologické vedy, ako je psychológia a sociológia, podľa toho, čo uvádza inštrukcia v č. 50.
 
Čl. IV.
História posvätnej liturgie
 
26. Pri postupnom vysvetľovaní jednotlivých liturgických úkonov a sviatostí, treba vysvetliť aj históriu jednotlivých obradov, aby sa pochopila dnešná liturgická prax, ale tiež aby sa stala jasnejšou a istejšou sakramentálna teológia.
 
Aby však počas jednotlivých lekcií všetko vyznelo s väčšou jasnosťou, bude dobré, aby preberaniu matérie predchádzali stručné poznámky o fázach a epochách dejín liturgie a aby sa upriamila pozornosť na vzájomné prepojenie medzi liturgiou a kresťanskou spiritualitou.
Pokiaľ je to možné, nech sa umožní predstavenie židovskej modlitby, ako sa praktizovala hlavne v synagóge, v súkromných domoch a pri veľkonočnom slávení v čase Ježiša Krista, aby tak lepšie vynikla tak podobnosť, ako i novosť kresťanskej modlitby. Potom nech sa opíše liturgické zhromaždenie v apoštolskej dobe. Študentom treba sprístupniť liturgické pramene prvých storočí (Didaché, sv. Klement Rímsky, sv. Justín, sv. Irenej, Tertullián, Hypolyt Rímsky, sv. Cyprián, didaskálie a apoštolské konštitúcie, Putovanie Egérie), vybrané texty z prvotných anafor a z katechéz otcov.
  
27. Keďže liturgie jednotlivých cirkví sa postupne vyvíjali prostredníctvom písaných zákonov a textov, bude vhodné rozdeliť liturgické rodiny Východu a Západu a stručne vysvetliť ich vznik, históriu a charakteristiku; to je veľmi dôležité v tých oblastiach, kde žijú mnohí veriaci, ktorí patria k východným cirkvám.
 
Odporúča sa tiež dobre objasniť príbuznosť medzi jednotlivými obradmi; pri vysvetľovaní jednotlivých úkonov, osobitne sviatostí, treba dať priestor textom a obradom rôznych liturgií, aby sa ponúkala bohatšia náuka a živila sa zbožnosť.
 
28. Treba predstaviť dielo, ktoré vykonal Tridentský koncil s úmyslom napraviť svojvoľnosti v liturgii a podporiť liturgickú jednotu. Nech sa komentujú dekréty tohto koncilu o liturgii a nech sa ukáže, ako na základe ustanovení a ducha tohto koncilu vydávali rímski veľkňazi liturgické knihy, ktoré sa tak rozšírili, že sa používali až dodnes. Bude vhodné predstaviť, ako v 17. – 19. storočí, napriek ťažkostiam, liturgia napredovala hlavne vďaka historickému výskumu: úcta voči Eucharistii, verné zachovávanie obradov, pastoračné iniciatívy v rôznych oblastiach, aby ľudia rozumeli liturgii a zúčastňovali sa na nej, otvorili cestu obnove, ktorú začal v 20. storočí sv. Pius X. a neskôr ju širšie uskutočnil Druhý vatikánsky koncil.
 
29. Pre hlbšie porozumenie súčasnej liturgickej reforme bude veľmi užitočné uviesť študentom dokumenty, ktorými sa reforma postupne uskutočňovala.
 
DRUHÁ ČASŤ
 
OMŠA A EUCHARISTICKÝ KULT
 
Čl. I.
Všeobecný úvod o omši
 
30. Predovšetkým treba vysvetliť texty Nového zákona o ustanovení Eucharistie a porovnať ich so židovskými textami každodennej modlitby, veľkonočnej večere a inými svedectvami, ktoré naznačujú eucharistické slávenie.
 
31. Krátko sa opíše história omše tak, aby sa objasnili hlavné prvky, ktoré sú spoločné všetkým liturgiám omše, aby sa ľahšie rozoznali v dnešnom slávení a jednoduchšie vysvetlili kresťanskému ľudu.
Žiada sa, aby tam, kde je to možné, študenti čítali prvotné texty vybrané z diel otcov alebo z najstarších liturgických textov, ktoré sa dnes nachádzajú v mnohých antológiách.
Osobitne v tých oblastiach, kde žijú veriaci východných obradov, je užitočné vysvetliť seminaristom základy omše slávenej v týchto obradoch, osobitne z duchovného pohľadu.
 
32. Nech sa objasnia rôzne spôsoby slávenia: štáciová omša, omša za účasti ľudu, omša bez ľudu. Časti, ktoré sa týkajú celebranta, koncelebrantov, služobníkov, schóly a veriacich treba ozrejmiť podľa Všeobecných smerníc Rímskeho misála, vydaných v roku 1970.
 
33. Širšie a osobitným spôsobom sa vysvetlí koncelebrácia a jej dnešná disciplína podľa východnej a západnej tradície.
 
34. V súlade so spomínanými Všeobecnými smernicami Rímskeho misála, kap. 5-6, sa vysvetlia podmienky požadované pre slávenie omše, nielen z pohľadu tradície a práva, ale aj podľa požiadaviek ľudskej prirodzenosti a ducha: kostol a oltár a jeho výzdoba, posvätné nádoby, rúcha kňaza a služobníkov a iné veci tohto druhu.
 
Čl. II
Normy o správnom vysvetlení jednotlivých častí a obradov omše
35. Vyučujúci nech vyzdvihnú dve časti, z ktorých sa v istom zmysle skladá omša: liturgiu slova a liturgiu Eucharistie, ktoré sú tak úzko spojené, že tvoria jediný úkon kultu.100
 
36. Vyučujúci obsiahlejšie vysvetlí jednotlivé obrady omše a zdôrazní dôležitosť každého z nich tak, aby sa poukázalo na rôzne úvodné obrady, čítania v liturgii slova až po evanjelium, homíliu a modlitbu veriacich, prípravu darov, podstatu a formu eucharistickej modlitby, obrad prípravy na prijímanie a záverečné obrady. Nakoľko je to možné, nech sa objasnia jednotlivé obrady z historického pohľadu, ale aj z pohľadu porovnania s obradmi iných rítov.
 
37. Touto metódou sa zadefinujú a vysvetlia ostatné časti, ktoré tvoria eucharistickú modlitbu.101
 
38. Vysluhovanie prijímania pod obidvoma spôsobmi nech sa vysvetlí z historického, teologického a pastorálneho pohľadu.
 
39. Podľa inštrukcie Eucharisticum mysterium zo dňa 25. mája 1967, sa uvedie, akým spôsobom treba poučiť veriacich, aby sa ich účasť na omši stala plodnejšou, a ako treba objasniť, že Eucharistia je centrom celého sviatostného poriadku.
 
40. Keď bude vyučujúci vysvetľovať liturgiu slova, nech neobíde tie slávenia Božieho slova, ktoré odporúča liturgická konštitúcia v č. 35, 4.102
 
Čl. III.
Eucharistický kult mimo omše
 
41. Keďže kult Eucharistie mimo omše sa v minulosti veľmi rozvíjal, treba venovať pozornosť tomu, aby bol tento vývoj vysvetlený v spojení s obetou svätej omše a v zmysle spomínanej inštrukcie z 25. mája 1967. Nech sa tiež vysvetlí časť Rímskeho rituálu De sacra communione et de cultu mysterii eucharistici extra missam, vydaná 21. júna 1973.
Treba hovoriť tak o eucharistickom prijímaní mimo omše, ako aj o uchovávaní Eucharistie, o jej teologickom a pastorálnom základe a o právnych nariadeniach, ktoré ju usmerňujú.
Treba sa venovať aj eucharistickej zbožnosti a jej hlavným prejavom ako sú procesie, vyloženie Najsvätejšej sviatosti, eucharistické kongresy, prejavy, ktorú sú odporúčané spomínanými dokumentmi, a usmerňované tak, aby vyplynulo ich spojenie s omšou a aby veriaci boli nasmerovaní k účasti na eucharistickej obete a prijímaní.
 
 
TRETIA ČASŤ
 
OSTATNÉ SVIATOSTI A SVÄTENINY
 
42. Obnovený Rímsky pontifikál a Rímsky rituál treba predstaviť predovšetkým na základe samotných textov a úvodných poznámok tak, aby vystúpila do popredia ich náuka; história obradov ich pomôže lepšie vysvetliť a pochopiť. Všetky časti sa ukončia pastorálnym štúdiom, aby sa kandidáti kňazstva pripravili na vykonávanie svojej budúcej posvätnej služby.
 
Čl. I.
Kresťanská iniciácia
 
43. Kresťanská iniciácia – čiže obrad katechumenátu, sviatosti krstu, birmovania a prvé prijatie Eucharistie – sa má svedomite vysvetliť, lebo je základom katechézy detí a v mnohých častiach sveta je veľký počet dospelých, ktorí majú nastúpiť na túto cestu kresťanskej formácie.
 
44. Žiada sa teda, aby sa vysvetlila história liturgie krstu a katechumenátu, aby sa dobre pochopil a objasnil poriadok krstu dospelých, ktorý sa dnes udeľuje v stupňoch. Krstné obrady treba tiež objasniť prostredníctvom pôstnej liturgie, pomocou textov omše birmovania, s obradmi a textami Veľkonočnej vigílie a veľkonočnej oktávy.
 
45. Študentov treba naliehavo pozvať a viesť k čítaniu krstných katechéz otcov, ktorú sú dnes k dispozícii vo vydaniach v pôvodnom aj národnom jazyku.
 
46. Je vhodné, aby sa krátko vysvetlilo pripomenutie krstu slávené podľa staršieho alebo novšieho obradu a aby sa pri tejto príležitosti poskytlo potrebné pastoračné usmernenie o jeho dôležitosti a o ovocí, ktoré z takéhoto slávenia pramení pre duchovný život farností a veriacich.
 
47. Rovnakými pomôckami a metódou nech sa vysvetlí obrad birmovania podľa apoštolskej konštitúcie Divinae consortium, ktorú vydal Pavol VI. 15. augusta 1971, a nech sa zároveň objasní vlastná sila tejto sviatosti a jej úzke puto s krstom.
Osobitným spôsobom nech učiteľ liturgie alebo pastorálnej teológie opíše pastoračné iniciatívy, potrebné na prípravu a na plodné slávenie birmovania a zároveň nech poukáže na prípadné nariadenia konferencie biskupov alebo miestneho ordinára.
 
48. Je vhodné krátko hovoriť o Eucharistii, ktorá sa považuje za vrchol iniciačných sviatostí a o pripustení detí k prvému svätému prijímaniu.
Čl. II.
Posvätné rády a rôzne ministériá
49. Obrad a disciplína posvätných rádov a ministérií Cirkvi sa majú predstaviť a objasniť v šírke ich hlbokej obnovy, ktorá bola vykonaná podľa nariadení Druhého vatikánskeho koncilu. Uvidí sa, či sa táto téma má preberať počas vyučovania liturgie alebo postupne ako študenti prijímajú jednotlivé ministériá a rády.
 
Bude však úlohou učiteľa posvätnej liturgie vysvetliť aspoň texty nového Rímskeho pontifikálu a pomocou historickej tradície objasniť apoštolskú konštitúciu Pontificalis Romani (18. júna 1978), apoštolské listy motu proprio Sacrum diaconatus ordinem (18. júna 1967), Ad pascendam a Ministeria quaedam (15. augusta 1972).
 
Nech sa krátko objasnia, nakoľko je to možné, posvätné rády vo východných cirkvách, predovšetkým v tých oblastiach, kde mnohí veriaci patria k východným obradom.
 
50. Bude potrebné dobre vysvetliť biskupskú ordináciu, aby jasnejšie vyplynulo, že všetky rády a ministériá poukazujú na biskupa a že osobitne kňazi sú spolupracovníci biskupa a majú účasť na secundi meriti munus (úrade druhého stupňa).
 
Čl. III.
Manželstvo a panenstvo
51. Obrad slávenia manželstva sa predstaví z historického aspektu; vysvetlia sa jeho rozličnosti a osobitosti na rôznych miestach; ukáže sa, ako sa obrad stále prispôsoboval náboženským a svetským zvykom jednotlivých národov. Okomentujú sa texty a čítania, ktoré nový rituál ponúka vo väčšom počte.
 
Keďže, podľa náuky Nového zákona a otcov, kresťanské manželstvo a posvätné panenstvo sú vzájomne prepojené a chápu sa spoločne, liturgiu manželstva treba prepojiť s liturgiou zasvätenia panien, ktorú opisuje nový Rímsky pontifikál.
 
Čl. IV.
Liturgia rehoľných sľubov
52. Krátko vysvetlené obrady zasvätenia panien a rehoľných sľubov objasnia ako rehoľný život v Cirkvi vytvára osobitný stav, v zmysle náuky Druhého vatikánskeho koncilu, ktorú obsahuje konštitúcia Lumen gentium.103
Čl. V.
Liturgia pokánia
53. Žiada sa, aby sa študentom predstavila krátka a stručná história liturgie a disciplíny pokánia. Tak sa lepšie pochopí sviatosť pokánia ako aj ostatné úkony pokánia.
 
Pomocou nového Rímskeho rituálu a pastorálnych noriem, ktoré vydala Posvätná kongregácia pre náuku viery 16. júna 1972, nech sa objasnia obrady sviatosti pokánia a podmienky vyžadované pre udelenie všeobecného rozhrešenia.
 
Nech sa tiež osvetlí kajúci charakter pôstnej liturgie, dôležitosť úkonu kajúcnosti v úvode omše, a nech sa vysvetlia normy pre kajúce slávenia, ktoré sa nachádzajú v citovaných dokumentoch.
 
Čl. VI.
Liturgia chorých
54. Nech sa vysvetlí apoštolská konštitúcia Sacram unctionem, vydaná 30. novembra 1972, a Pomazanie chorých a pastoračná starostlivosť o nich nového Rímskeho rituálu. Reforma, vykonaná Druhým vatikánskym koncilom,104 sa príslušne zdôvodní históriou liturgie.
 
Čl. VII.
Liturgia kresťanskej smrti
55. Vyučovanie liturgie tiež zahrnie liturgiu zomierajúcich a zomrelých; predovšetkým sväté viatikum, obrad odporúčania duše a pohreb. Správne sa vysvetlia všetky aspekty týchto obradov, ktoré vyjadrujú veľkonočné tajomstvo. Študentov treba naučiť voliť si texty z veľkého bohatstva, ktoré ponúka nový rituál, a treba ich poučiť o pastoračnej starostlivosti o zomierajúcich a pastoračnej dôležitosti slávenia pohrebu.
 
Čl. VIII.
Sväteniny
56. Treba hovoriť všeobecne o procesiách a o ich náboženskej dôležitosti; poukáže sa, že púte sú osobitnou formou procesie a dá sa do popredia ich pastoračná dôležitosť.
 
57. Z teologického a historického pohľadu, hoci len krátko, treba vysvetliť požehnania; zdôrazniť ich význam a užitočnosť pre posväcovanie každodenného života; študentom treba vštepovať úctu ku všetkým legitímnym formám, ktorými kresťan prejavuje vo svojom živote vieru; zároveň budú upozornení na opatrnosť, aby sa vyhlo svojvoľnostiam a poverám.
 
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
 
POSVÄTENIE ČASU
 
58. Pri preberaní matérie treba začať od nedele, „lebo ona je základom a jadrom celého liturgického roka.“105
Čl. I.
Nedeľa
59. Nedeli treba dať najväčšiu dôležitosť. Jej definícia a prvky sa majú vysvetliť podľa konštitúcie o posvätnej liturgii.106 Pomocou historických argumentov sa ukáže, že nedeľa je týždennou Veľkou nocou a tak úzko prepojená s prvotnou Cirkvou, že svoj pôvod, podľa apoštolskej tradície, odvodzuje zo samotného dňa Kristovho vzkriesenia.107
 
60. Treba posúdiť pastoračné dôvody, ktoré vedú k pravému posväteniu tohto dňa, k čomu sú viazaní všetci veriaci.
 
61. Nedele Cezročného obdobia ponúkajú kresťanskému ľudu bohatstvo Božieho slova; treba o nich poučiť študentov, aby starostlivo a verne podporovali slávenie podľa liturgických noriem.
Čl. II.
Liturgický rok
62. Hoci počas roka sú študenti vedení predstavenými a vyučujúcimi k uvedomelému a vrúcnemu sláveniu období a sviatkov, je vhodné, aby sa pri vyučovaní predstavil systematickým a usporiadaným spôsobom akýsi druh syntézy liturgického roka vo svetle histórie a podľa ustanovení motu proprio Mysterii paschalis, ktoré vydal Pavol VI. 14. februára 1969.
 
63. Nech sa predovšetkým objasní história a duchovný charakter veľkonočných sviatkov a veľkonočného cyklu: Veľkonočné obdobie päťdesiatich dní, ktoré sa končí slávnosťou Zoslania Ducha Svätého; Veľkonočné trojdnie, čas prípravy alebo Pôstne obdobie; študenti ale musia byť vychovávaní tak, aby vo svojom vnútri čoraz intenzívnejšie prežívali veľkonočné tajomstvo a pripravili sa na svoje budúce veľkonočné ministérium.
 
64. Vysvetlí sa cyklus sviatkov Narodenia Pána a Zjavenia Pána s históriou a ich duchovným významom.
 
65. Stručne sa objasnia nové slávnosti Pána uvedené do liturgického roku: Najsvätejšej Trojice, Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Krista Kráľa, atď.
 
66. Z historického pohľadu treba objasniť kult Preblahoslavenej Panny Márie v Cirkvi108 a preštudovať jej hlavné sviatky počas roka.
 
67. Pokiaľ ide o svätých, ktorých spomienka bola vložená do liturgického roku, treba pamätať na náuku liturgickej konštitúcie.109 Stručne sa opíše pôvod a historický vývoj kultu mučeníkov a iných svätých, úcta voči ich hrobom alebo relikviám, dôležitosť, ktorú má v kresťanskom živote kult svätých. 
 
Čl. III.
Posvätenie hodín dňa a posvätné ofícium
68. Aby študenti slávili zbožne a plodne posvätné ofícium, je užitočné, aby im vyučujúci liturgie predstavil Všeobecné smernice liturgie hodín, ktoré promulgoval Pavol VI. 1. novembra 1970.
 
69. Treba zdôrazniť náukovú časť týchto smerníc (prvá kapitola) a predovšetkým nech sa predstaví služba chvály, ktorú Kristus zveril Cirkvi a nevykonáva sa len eucharistickým slávením, ale aj v iných formách a predovšetkým slávením posvätného ofícia.110
 
70. Pomocou svedectiev Skutkov apoštolov a cirkevnej tradície treba zdôrazniť veľkú dôležitosť jednotlivých hodín ofícia na posvätenie dňa a jeho častí, aby sa tak vhodne naplnil boží príkaz o neprestajnej modlitbe; symbolika každej časti vynikne jasne zo spisov prvých duchovných autorov a z modlitieb súčasnej liturgie hodín.
 
71. Nech sa vyzdvihne osobitná duchovná a pastorálna dôležitosť, ktorú Druhý vatikánsky koncil pripisuje ranným chválam a vešperám, a ktoré sám koncil označuje za dva piliere celého ofícia.111
 
72. Nech sa vysvetlí ako si Cirkev osvojila túto každodennú modlitbu tak, že sa skutočne stala „hlasom samej nevesty, ktorá sa prihovára Ženíchovi, ba je to aj modlitba, ktorú Kristus spolu so svojím mystickým telom prednáša Otcovi.“112
 
73. Osobitne treba podporiť zbožnosť študentov vo vzťahu k žalmom prostredníctvom exegetických komentárov, ktoré ponúkne vyučujúci Svätého písma, ale aj pomocou nadpisov žalmov a pomocou modlitieb, ktoré obsahuje liturgia hodín.113 
 
74. Vo svetle dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu114 treba objasniť komunitný ráz ofícia, k sláveniu ktorého sú pozvaní aj veriaci, a aj osobitný mandát, ktorý zaväzuje kňazov a iné osoby sláviť túto obdivuhodnú pieseň.
 
75. Bude užitočné poskytnúť informácie ohľadom tradícií rôznych cirkví pokiaľ ide o štruktúru a slávenie ofícia a stručne opísať históriu rímskeho ofícia spolu s reformami, ktoré sa uskutočnili od 16. storočia podnes.
 
_____
 
1 Porov. dekrét Presbyterorum ordinis, 2, 5, 9, 12.
2 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 2.
3 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 14.
4 Tamže, 15-17.
5 Porov. dekrét Optatam totius, 4, 8, 16, 19.
6 Porov. Ratio fundamentalis, 14, 52, 53, 79, 94.
7 Porov. dekrét Optatam totius, 1.
8 Porov. Ratio fundamentalis, Notae praeliminares, 2.
9 Tamže, 7.
10 Tamže, 3.
11 Dekrét Optatam totius 12.
12 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 5-8.
13 Tamže, 12.
14 Porov. dekrét Optatam totius, 8.
15 Porov. Ratio fundamentalis, 54.
16 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 13.
17 Tamže, 10, 11; Ratio fundamentalis, 53.
18 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 24, 90.
19 Porov. Ratio fundamentalis, 54f.
20 Tamže, 53.
21 Tamže, 46 a 7.
22 Porov. konštitúciu Sacrosanctum concilium, 28.
23 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT, inštrukcia De missis pro coetibus particularibus, 15. mája 1969: AAS 61 (1969) 806.
24 Porov. konštitúciu Sacrosanctum concilium, 41.
25 Tamže, 23 a 26.
26 Porov. č. 46 tejto inštrukcie.
27 Porov. Ratio fundamentalis, 52.
28 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 21.
29 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 54.
30 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 20: AAS 59 (1967) 552-553.
31 Porov. Ratio fundamentalis, 94, 97-99. 
32 Porov. konštitúcia Lumen gentium, 11; dekrét Perfectae caritatis, 6; Ratio fundamentalis, 52; JÁN PAVOL II., encyklika Redemptor hominis, 4. marca 1979; AAS 71 (1979) 310.
33 Porov. dekrét Presbyterorum ordinis, 13.
34 Porov. Ratio fundamentalis, 52.
35 Porov. č. 10 a 41 tejto inštrukcie.
36 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Musicam sacram, 5. marca 1967: AAS 59 (1967) 300; porov. tiež Všeobecné smernice Rímskeho misála.
37 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 32: AAS 59 (1967) 558: „V tejto forme sa totiž dokonalejšie prejavuje znak eucharistickej hostiny a jasnejšie sa vyjadruje jednak vôľa, ktorou sa potvrdzuje nová a večná zmluva v Pánovej krvi, jednak vnútorná súvislosť medzi eucharistickou a eschatologickou hostinou v Otcovom kráľovstve.“
38 Porov. dekrét Presbyterorum ordinis, 13; PAVOL VI., encyklika Mysterium fidei, 3. septembra 1965: AAS 57 (1965) 761.
39 PAVOL VI., encyklika Mysterium fidei, 3. september 1965: AAS 57 (1965) 770-773; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. máj 1967: AAS 59 (1967) 539, osobitne č. 38 a 50; porov. tiež Rímsky rituál, De sacra communione et de cultu mysterii eucaristici extra Missam, Tipografia Poliglotta Vaticana 1973; Dekrét Presbyterorum ordinis, č. 18. 
40 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Eucharisticum mysterium, č. 62-66.
41 Tamže, 53.
42 Porov. PAVOL VI., apoštolská konštitúcia Laudis canticum, 1. novembra 1970: AAS 63 (1971) 527.
43 Všeobecné smernice liturgie hodín, 20, 22, 26-27.
44 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 89.
45 Všeobecné smernice liturgie hodín, 28; porov. dekrét Presbyterorum ordinis, 13.
46 Porov. Ratio fundamentalis, 53.
47 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 106.
48 Tamže, 102-105, 108-111.
49 Porov. Ratio fundamentalis, 55.
50 Rímsky rituál, Obrad pokánia, Úvodné poznámky, 7; porov. JÁN PAVOL II., encyklika Redemptor hominis, 4. marca 1979: AAS 71 (1979) 314.
51 Porov. Rímsky rituál, Obrad pokánia, Úvodné poznámky, 22.
52 Porov. PAVOL VI., motu proprio Ad pascendum, 15. augusta 1972, I a III: AAS 64 (1972) 538-539.
53 Tamže, 539.
54 Tamže, 539.
55 Tamže, 539.
56 Porov. Ministeria quaedam, V a VI: AAS 64 (1972) 532-533.
57 Táto prvá liturgická iniciácia môže byť súčasťou „Úvodu do Kristovho tajomstva a dejín spásy“, o ktorom hovorí Optatam totius, 14 a Ratio fundamentalis, 62.
58 Porov. SV. PROSPER AQUIT., Indiculus, 8: DENZINGER – SCHÖNMETZER, 246.
59 Porov. Ratio fundamentalis, 79; porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 21.
60 Porov. č.44a tejto inštrukcie.
61 Konštitúcia Sacrosancum concilium, 21.
62 Dekrét Orientalium Ecclesiarum, 1.
63 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 61.
64 Tamže, 5.
65 Tamže, 6-7.
66 Tamže, 33.
67 Tamže, 7.
68 Tamže, 26-32, 41-42.
69 Ratio fundamentalis, 80.
70 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 15; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Inter oecumenici, 26. september 1964, č. II: AAS 56 (1964) 879.
71 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 24.
72 Tamže, 24.
73 Tamže, 16: „Okrem toho učitelia iných predmetov, najmä dogmatickej teológie, Svätého písma a duchovnej a pastorálnej teológie, sa majú podľa požiadaviek vlastných svojmu predmetu usilovať vysvetľovať Kristovo tajomstvo a dejiny spásy takým spôsobom, aby z toho jasne vyplýval ich súvis s liturgiou a jednota kňazskej formácie.“; porov. dekrét Optatam totius, 16; Ratio fundamentalis, 90.
74 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium 112-121; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Musicam sacram, 5. marca 1967: AAS 59 (1967) 300.
75 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 129.
76 Porov. č. 20-21 tejto inštrukcie.
77 Porov. konštitúciu Sacrosanctum concilium, 13.
78 Porov. Ratio fundamentalis, 85.
79 Porov. dekrét Optatam totius, 22; porov. Ratio fundamentalis, 100-101.
80 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 16.; porov. dekrét Optatam totius, 16.
81 Porov. Ratio fundamentalis, 79.
82 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 37-40.
83 Ratio fundamentalis, 62.
84 Konštitúcia Sacrosanctun concilium, 7.
85 Tamže, 6.
86 Tamže, 61.
87 Tamže, 5.
88 1 Kor 10, 11.
89 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 6-7.
90 Tamže, 8.
91 Tamže, 7 a33.
92 Tamže, 5-7.
93 Tamže,9-13.
94 Porov. JÁN PAVOL II., encyklika Redemptor hominis, 4. marca 1979: AAS 71 (1979) 311; JÁN PAVOL II., List všetkým kňazom Cirkvi Novo incipiente, 8. apríl 1979, č. 3: L´Osservatore Romano 9.-10. apríla 1979.
95 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 33.
96 Tamže, 24.
97 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 33.
98 Porov. PAVOL VI., Príhovor liturgickej komisii zo dňa 14. októbra 1968: AAS 61 (1969) 425-432.
99 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 33.
100 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 56.
101 Porov. Všeobecné smernice Rímskeho misála, 55; POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT, List o eucharistických modlitbách Eucharistiae participationem, 27. apríla 1973: Notitiae 9 (1973) 193-201.
102 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, inštrukcia Inter oecumenici, č. 37-39.
103 Porov. konštitúcia Lumen gentium, kap. VI.
104 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, 73-75.
105 Tamže, 106.
106 Tamže, 106.
107 Tamže, 106.
108 Porov. Konštitúcia Sacrosanctum concilium, 103.
109 Tamže, 104.
110 Tamže, 83.
111 Porov. tamže, 89; Všeobecné smernice liturgie hodín, 37-54.
112 Konštitúcia Sacrosanctum concilium, č. 84; Všeobecné smernice liturgie hodín, č. 15-16.
113 Porov. Všeobecné smernice liturgie hodín, č. 100-135.
114 Porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium, č. 84-100; dekrét Presbyterorum ordinis, č. 6 a 13; konštitúcia Lumen gentium, č. 41; Všeobecné smernice liturgie hodín, č. 20-37.
 
 
Poznámka: Publikovaný text bol použitý z knižného vydania SSV Trnava 2012 a bol – so súhlasom prekladateľa – upravený. Citácie z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu boli upravené podľa najnovšieho vydania SSV z r. 2008. Liturgická terminológia bola upravená podľa slovenského prekladu Všeobecných smerníc Rímskeho misála z r. 2009).