Kongregácia pre náuku viery

Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery



Úvod

Svätý Otec Benedikt XVI. apoštolským listom Porta fidei z 11. októbra 2011 vyhlásil Rok viery. Začne sa 11. októbra 2012 na 50. výročie  otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu a skončí sa 24. novembra 2013, na slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.
Tento rok bude vhodnou príležitosťou na to, aby všetci veriaci hlbšie pochopili, že základom kresťanskej viery je „stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“ (1). Viera môže byť odhalená vo svojom celku a vo svojej plnej kráse, len ak je založená na stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom. „Aj v dnešných dňoch je viera darom, ktorý treba odhaliť, pestovať a svedčiť o ňom“, aby Pán dal „každému z nás zažiť krásu a radosť byť kresťanmi“ (2).
Začiatok Roku viery spadá do termínu, keď si pripomíname dve významné udalosti, ktoré poznačili tvár Cirkvi v dnešnej dobe: 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý zvolal blahoslavený Ján XXIII. (11. októbra 1962), a dvadsiate výročie promulgácie Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý daroval Cirkvi blahoslavený Ján Pavol II. (11. októbra 1992).
Podľa slov pápeža Jána XXIII. chcel koncil „odovzdať čisté a celistvé učenie, bez oslabenia či skreslenia“, snažiac sa o to, aby „toto isté a nemenné učenie, ktoré musí byť verne dodržiavané, bolo skúmané a predkladané takým spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám našej doby“ (3). V tejto súvislosti majú naďalej rozhodujúci význam úvodné slová dogmatickej konštitúcie Lumen gentium: „Svetlom národov je Kristus. Preto tento posvätný koncil, zhromaždený v Duchu Svätom, veľmi túži ohlasovaním evanjelia každému stvoreniu (porov. Mk 16, 15) osvietiť ľudí Kristovým jasom, ktorý žiari na tvári Cirkvi“ (4). Vychádzajúc z Kristovho svetla, ktoré očisťuje, osvecuje a posväcuje v slávení svätej liturgie (porov. konštitúcia Sacrosanctum concilium) a skrze jeho božské slovo (porov. dogmatická konštitúcia Dei verbum), chcel koncil hlbšie preskúmať vnútornú povahu Cirkvi (porov. dogmatická konštitúcia Lumen gentium) a jej vzťah k súčasnému svetu (porov. pastorálna konštitúcia Gaudium et spes). Spomínané štyri konštitúcie sú skutočnými piliermi koncilu, pričom sa okolo nich sústreďujú deklarácie a dekréty, ktoré sa venujú niektorým z dôležitých výziev doby.
Po koncile sa Cirkev v kontinuite s Tradíciou a bezpečne vedená magistériom usilovala o prijatie a aplikáciu jeho bohatého učenia. Na podporu správneho prijatia koncilu, zvolali pápeži viackrát Biskupskú synodu (5), zriadenú Božím služobníkom Pavlom VI. v roku 1965, a prostredníctvom rozličných apoštolských posynodálnych exhortácií predložili Cirkvi jasné usmernenia. Nastávajúce valné zhromaždenie Biskupskej synody v októbri 2012 bude venované téme: Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery.
Už od začiatku svojho pontifikátu sa pápež Benedikt XVI. rozhodne zasadzoval za správne pochopenie koncilu, odmietajúc ako mylnú tzv. „hermeneutiku diskontinuity a zlomu“ a podporujúc to, čo sám označil za „,hermeneutiku reformy‘, kontinuálnu obnovu jediného subjektu, Cirkvi, ktorú nám Pán daroval; je to subjekt, ktorý časom rastie a rozvíja sa, pričom však ostáva stále tým istým, jediným subjektom Božieho ľudu na ceste“ (6).
V nadväznosti na túto líniu je Katechizmus Katolíckej cirkvi na jednej strane „autentickým ovocím Druhého vatikánskeho koncilu“ (7) a na druhej strane má podporiť jeho prijatie. Mimoriadne zhromaždenie Biskupskej synody v roku 1985, zvolané pri príležitosti  20. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu s cieľom zhodnotiť jeho prijatie, navrhlo vypracovať tento katechizmus, aby ponúklo kompendium celého katolíckeho učenia pre Boží ľud a tiež spoľahlivý text pre miestne katechizmy. Pápež Ján Pavol II. prijal tento návrh ako želanie „plne zodpovedajúce opravdivej potrebe univerzálnej Cirkvi a partikulárnych cirkví“ (8). Tento katechizmus zredigovaný v spolupráci s celým episkopátom Katolíckej cirkvi „zaiste vyjadruje to, čo možno nazvať akoby ,symfóniou‘ viery“ (9).
Katechizmus má obsahovať „veci nové i staré (porov. Mt 13,52), lebo viera je stále tá istá a pritom je prameňom vždy nových svetiel. Aby Katechizmus Katolíckej cirkvi zodpovedal tejto dvojitej požiadavke, preberá na jednej strane starodávne zaužívané usporiadanie, ktorého sa pridŕžal už Katechizmus svätého Pia V., a delí obsah na štyri časti: Vyznanie viery; posvätná liturgia, ktorej najdôležitejšiu časť tvoria sviatosti; kresťanský spôsob konania (morálka), ktorého výklad vychádza z Desatora a napokon kresťanská modlitba. Zároveň sa však obsah často podáva ,novým‘ spôsobom, aby sa odpovedalo na otázky našich čias“ (10). Tento katechizmus je platným a legitímnym nástrojom v službe cirkevného spoločenstva a bezpečnou normou pre učenie viery (11). V ňom je obsah viery „systematicky a organicky zhrnutý (...) Tu sa totiž objavuje bohatstvo učenia, ktoré Cirkev vo svojej dvetisícročnej histórii prijíma, spravuje a odovzdáva. Katechizmus ponúka trvalú pripomienku mnohých spôsobov – od Svätého písma po cirkevných otcov, od učiteľov teológie po svätých v jednotlivých storočiach –, ako Cirkev uvažovala o viere a rozvíjala svoje učenie, aby poskytla veriacim istotu v ich živote viery“ (12).
Rok viery chce napomôcť novému obráteniu k Pánovi Ježišovi a znovuobjaveniu viery, aby sa všetci členovia Cirkvi stali dôveryhodnými a radostnými svedkami zmŕtvychvstalého Pána v dnešnom svete a boli schopní ukázať „dvere viery“ mnohým hľadajúcim. Tieto „dvere“ otvárajú človekov pohľad na Ježiša Krista, prítomného medzi nami „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). On nám ukazuje ako si „v intenzívnom vzťahu s ním“ osvojiť „umenie žiť“ (13). „Ježiš Kristus svojou láskou priťahuje k sebe ľudí všetkých generácií: v každom čase zvoláva Cirkev a zakaždým znova jej zveruje hlásanie evanjelia. Preto je i dnes nevyhnutné presvedčivejšie cirkevné úsilie o novú evanjelizáciu, aby sa znovu odhalila radosť z viery a nadšenie pri odovzdávaní viery“ (14).
Z poverenia pápeža Benedikta XVI. (15) Kongregácia pre náuku viery v spolupráci s kompetentnými dikastériami Svätej stolice a s prispením Výboru na prípravu Roku viery (16) zostavila túto nótu s niekoľkými usmerneniami na náležité prežívanie tohto času milosti. To však nevylučuje ďalšie podnety, ktorými môže Duch Svätý inšpirovať veriacich a ich pastierov v rôznych častiach sveta.
Usmernenia
„Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12): tieto slová sv. Pavla nám pomáhajú pochopiť, že „viera je predovšetkým osobným primknutím sa človeka k Bohu“ (17). Viera ako osobná dôvera v Pána a viera, ktorú vyjadrujeme vo Vyznaní viery, sú neoddeliteľné, odkazujú jedna na druhú a potrebujú sa navzájom. Existuje hlboký vzťah medzi prežívanou vierou a jej obsahom: viera svedkov a vyznávačov je aj vierou apoštolov a učiteľov Cirkvi.
V tomto zmysle majú usmernenia ohľadom Roku viery napomôcť stretnutie s Kristom tak prostredníctvom autentického svedectva viery, ako aj čoraz lepším spoznávaním jej obsahu. Ide o návrhy, ktoré majú charakter príkladov a ich cieľom je vzbudiť ochotnú odpoveď Cirkvi na výzvu Svätého Otca, aby sme naplno prežívali tento rok, ako osobitný „čas milosti“ (18). Radostné znovuobjavenie viery môže tiež prispieť k vytvoreniu jednoty a spoločenstva medzi rôznymi skupinami, ktoré tvoria veľkú rodinu Cirkvi.
 I. Na úrovni univerzálnej Cirkvi
1. Hlavnou cirkevnou udalosťou na začiatku Roku viery bude 13. riadne valné zhromaždenie Biskupskej synody zvolané pápežom Benediktom XVI. na mesiac október 2012 a venované téme Nová evanjelizácia pre odovzdávanie kresťanskej viery. Počas zasadania synody sa slávnostnou svätou omšou na pamiatku 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu 11. októbra 2012 začne Rok viery.
2. V Roku viery treba povzbudzovať veriacich, aby putovali u Katedre sv. Petra a vyznali tam svoju vieru v Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého v spojení s tým, ktorý je dnes povolaný upevňovať svojich bratov vo viere (porov. Lk 22, 32). Je dôležité podporiť aj púte do Svätej zeme, lebo táto krajina, ako prvá zažila prítomnosť Ježiša, nášho Spasiteľa a jeho matky Márie.
3. Počas tohto roku majú byť veriaci vyzvaní, aby sa s osobitnou oddanosťou obracali na Máriu, ktorá je vzorom Cirkvi, keďže „určitým spôsobom zjednocuje a odzrkadľuje v sebe základné pravdy viery“ (19). Preto treba povzbudiť každú iniciatívu, ktorá pomôže veriacim spoznať mimoriadnu úlohu Márie v tajomstve spásy, aby ju mohli synovsky milovať a nasledovať vo viere a v čnostiach. Na to sú mimoriadne vhodné púte, slávenia a stretnutia vo veľkých svätyniach.
4. Nastávajúce svetové stretnutie mládeže v Rio de Janeiro v júli 2013 ponúka mladým vhodnú príležitosť na to, aby vo veľkej rodine Cirkvi okúsili radosť pochádzajúcu z viery v Pána Ježiša Krista a zo spoločenstva so Svätým Otcom.
5. Źiaduce sú tiež sympóziá, konferencie a stretnutia väčších rozmerov, aj na medzinárodnej úrovni, ktoré umožnia stretnutie s autentickými svedectvami viery a spoznávanie obsahu katolíckeho učenia. Ak máme ukázať, akým spôsobom aj dnes Božie slovo rastie a šíri sa, je dôležité podať svedectvo o tom, že v Ježišovi Kristovi „nachádza svoje naplnenie každá námaha a túžba ľudského srdca“ (20) a že viera „sa stáva novým kritériom myslenia a konania, ktoré mení celý život človeka“ (21). Niektoré takéto stretnutia by mali byť venované zvlášť znovuobjaveniu učenia Druhého vatikánskeho koncilu.
6. Pre všetkých veriacich ponúka Rok viery výbornú príležitosť hlbšie spoznať hlavné dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a preštudovať si Katechizmus Katolíckej cirkvi. To platí zvlášť pre kandidátov na kňazstvo, najmä počas propedeutického roku alebo prvých rokov teologického štúdia, v noviciáte inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, ako aj pre tých, ktorí prežívajú obdobie, keď si overujú svoje rozhodnutie pripojiť sa k nejakému cirkevnému združeniu alebo hnutiu.
7. Tento rok bude vhodnou príležitosťou tiež na to, aby sa väčšia pozornosť venovala homíliám, katechézam, príhovorom a iným vyjadreniam Svätého Otca. Pastieri Cirkvi, zasvätené osoby a veriaci laici sú pozvaní, aby obnovili svoje úsilie prijať učenie Petrovho nástupcu v opravdivej a úprimnej dôvere.
8. Počas Roku viery  by bolo dobré v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov uskutočniť rozličné ekumenické podujatia, ktoré majú podporiť „nastolenie jednoty medzi všetkými kresťanmi“, čo „je jedným z hlavných cieľov posvätného Druhého vatikánskeho koncilu“ (22). Osobitne dôležitá je slávnostná ekumenická bohoslužba, ktorá má potvrdiť vieru všetkých veriacich v Krista.
9. Pri Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie bude zriadený špeciálny sekretariát, ktorý bude koordinovať rozličné podujatia týkajúce sa Roku viery, či už tie, ktoré organizujú rôzne dikastériá Svätej stolice, alebo iné, pre univerzálnu Cirkev významné podujatia. Bude preto vhodné, aby bol tento sekretariát včas informovaný o hlavných pripravovaných podujatiach, a tak mohol navrhnúť vhodné iniciatívy zo svojej strany. Sekretariát uvedie do prevádzky špeciálnu internetovú stránku, poskytujúcu všetky potrebné informácie, ktoré môžu byť nápomocné pre plodné prežívanie Roku viery.
10. Na záver tohto roku, na slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru, bude Svätý Otec sláviť Eucharistiu, na ktorej sa bude konať slávnostná obnova vyznania viery.

II. Na úrovni biskupských konferencií (23)
1. S vedomím, že biskupi majú špecifické poslanie ako učitelia a „hlásatelia viery“ (24), by mali biskupské konferencie venovať osobitný študijný deň téme viery, osobného svedectva o viere a jej odovzdávania novým generáciám.
2. Bude užitočné podporiť aj nové vydanie dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, Katechizmu Katolíckej cirkvi a jeho Kompendia, a to aj vo vreckovom a ekonomickom vydaní, a tiež napomôcť ich lepšie rozšírenie s pomocou komunikačných prostriedkov a moderných technológií.
3. Źiaduce je aj obnovenie úsilia o preloženie dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi do jazykov, do ktorých ešte doteraz neboli preložené. Povzbudzujeme k charitatívnym iniciatívam, ktoré podporia tieto preklady do miestnych jazykov misijných území tam, kde miestne cirkvi nemajú na to prostriedky. To by sa malo diať pod dohľadom Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
4. Pastieri Cirkvi  by mali využívať nové spôsoby komunikácie a podporovať televízne a rozhlasové programy, filmy a publikácie na tému viery, jej princípov a obsahov, ako aj významu Druhého vatikánskeho koncilu pre Cirkev, aby ich populárnym spôsobom sprostredkovali širokému publiku.
5. Keďže autentickými svedkami viery sú svätí a blahoslavení (25), majú sa biskupské konferencie usilovať – aj s využitím moderných prostriedkov spoločenskej komunikácie –, aby sa miestni svätci stali známejšími.
6. Súčasný svet je citlivý na vzťah medzi vierou a umením. Preto sa odporúča, aby biskupské konferencie v rámci katechézy, prípadne i v ekumenickej spolupráci, náležite využili umelecké dedičstvo nachádzajúce sa na území zverenom do ich správy.
7. V centrách teologických štúdií, v seminároch a na katolíckych univerzitách sa vyučujúci vyzývajú, aby pri výučbe poukazovali na význam obsahu Katechizmu Katolíckej cirkvi a z neho vyplývajúce dôsledky pre jednotlivé disciplíny.
8. V spolupráci s teológmi a odborníkmi bude užitočné pripraviť apologetické brožúrky (porov. 1Pt 3, 15). S ich pomocou bude môcť každý veriaci lepšie odpovedať na otázky, ktoré vynárajú v rôznych kultúrnych prostrediach, či už vzhľadom na výzvy siekt, na problémy spojené so sekularizmom a relativizmom, alebo tiež na „otázky, ktoré vychádzajú zo zmenenej mentality, ktorá zvlášť dnes redukuje oblasť racionálnych istôt na vedecké a technologické výdobytky“ (26), ako aj na ďalšie špecifické ťažkosti.
9. Je žiaduce prekontrolovať miestne katechizmy a rozličné katechetické pomôcky používané v miestnych cirkvách, aby sa zistilo, či sú v súlade s Katechizmom Katolíckej cirkvi (27). V prípade, že katechizmy alebo pomôcky pre katechézu nie sú plne v súlade s katechizmom, alebo majú dajaké nedostatky, mali by sa vypracovať nové, prípadne podľa vzoru či s pomocou iných biskupských konferencií, ktoré ich už zredigovali.
10. Bude vhodné preskúmať, ako sa zohľadňuje obsah Katechizmu Katolíckej cirkvi v Ratiu formovania budúcich kňazov a v Kuricule teologických štúdií, a to v spolupráci s v tomto ohľade kompetentnou Kongregáciou pre katolícku výchovu.
III. Na úrovni diecéz
1. Bolo by dobré, aby sa na úrovni každej partikulárnej cirkvi Rok viery začínal i končil slávnostnou bohoslužbou, ktorá poskytuje „možnosť vyznať vieru v zmŕtvychvstalého Pána v našich katedrálach a v kostoloch celého sveta“ (28).
2. Bude vhodné, ak sa v každej diecéze sveta uskutoční seminár o Katechizme Katolíckej cirkvi, na ktorý budú pozvaní  zvlášť kňazi, zasvätené osoby a katechéti. Katolícke eparchie východného obradu môžu pri tejto príležitosti zorganizovať napríklad stretnutie s kňazmi, ktorí by svedčili o svojej špecifickej skúsenosti a liturgickej tradícii v rámci jedinej viery v Krista. Podobne možno pozvať mladé miestne cirkvi z misijných území, aby svedčili o radosti z viery, ktorá  je pre ne charakteristická.
3. Každý biskup by mohol venovať téme viery pastiersky list, v ktorom pripomenie význam Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi, s ohľadom na špecifické pastoračné podmienky tej časti veriacich, ktorá mu bola zverená.
4. Bolo by vhodné, aby sa v každej diecéze pod dohľadom biskupa uskutočnili katechézy a stretnutia s významnými svedkami viery, určené predovšetkým mladým a tým, ktorí hľadajú zmysel života, aby im pomohli odhaliť krásu viery prežívanej v spoločenstve.
5. Je tiež žiaduce overiť prijatie Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi do života a poslania každej partikulárnej cirkvi, zvlášť v oblasti katechézy. V tomto zmysle sa vyžaduje nové úsilie najmä zo strany diecéznych katechetických úradov, ktorých povinnosťou je v spolupráci s komisiou pre katechézu biskupskej konferencie zaistiť formáciu katechétov zo stránky obsahu viery.
6. Permanentná formácia kléru môže byť v Roku viery zameraná na dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a na Katechizmus Katolíckej cirkvi, a môže sa zaoberať témami ako napríklad „ohlasovanie vzkrieseného Krista“, „Cirkev – sviatosť spásy“, „evanjelizačné poslanie v dnešnom svete“, „viera a nevera“, „viera, ekumenizmus a medzináboženský dialóg“, „viera a večný život“, „hermeneutika reformy v kontinuite“, „katechizmus v bežnej pastoračnej starostlivosti“.
7. Biskupi sa vyzývajú, aby zvlášť v Pôstnom odobí usporadúvali kajúce pobožnosti s cieľom prosiť Boha o odpustenie, a to najmä za hriechy proti viere. Rok viery bude tiež vhodným časom na to, aby sme s väčšou vierou a častejšie pristupovali k sviatosti pokánia.
8. Je veľmi žiaduce, aby sa do kreatívneho dialógu medzi vierou a rozumom zapojil aj svet vedy a kultúry, a to prostredníctvom sympózií, konferencií a študijných seminárov, osobitne na katolíckych univerzitách. Ide o to ukázať, „že medzi vierou a pravou vedou nemôže byť žiaden konflikt, pretože obe, i keď rôznymi cestami, smerujú k pravde“ (29).
9. Rovnako je dôležité podporovať stretnutia s ľuďmi, ktorí hoci „sami v sebe nespoznávajú dar viery, predsa úprimne hľadajú konečný zmysel a definitívnu pravdu o svojej existencii a o svete” (30). Ako inšpirácia môžu slúžiť dialógy z Nádvoria pohanov, konané pod správou Pápežskej rady pre kultúru.
10. Rok viery môže byť tiež príležitosťou, aby sme väčšiu pozornosť venovali katolíckym školám, ktoré sú vhodnými miestami na to, aby žiakom ponúkali živé svedectvo o Pánovi a rozvíjali ich vieru, pričom sa treba opierať o správne katechetické pomôcky, ako je napríklad Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi alebo Youcat.
IV. Na úrovni farností/spoločenstiev/združení/hnutí
1. Počas príprav na Rok viery sú všetci veriaci pozvaní, aby čítali apoštolský list Svätého Otca Benedikta XVI. Porta fidei a pozorne o ňom uvažovali.
2. Rok viery „bude vhodnou príležitosťou aj na intenzívnejšie slávenie viery v liturgii, a osobitne v Eucharistii“ (31). V Eucharistii, tajomstve viery a prameni novej evanjelizácie, sa totiž viera Cirkvi ohlasuje, slávi a upevňuje. Všetci veriaci sú preto pozvaní, aby sa uvedomelo, aktívne a plodne zúčastňovali na svätej omši, a tak boli autentickými svedkami Pána.
3. Kňazi môžu venovať väčšiu pozornosť štúdiu dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi a čerpať z nich materiál pre farskú pastoráciu – katechézu, ohlasovanie a prípravu na sviatosti. Môžu tiež pripraviť cykly homílií o viere a o niektorých jej špecifických aspektoch, napríklad na témy „stretnutie s Kristom“, „základný obsah Vyznania viery“ či „viera a Cirkev“ (32).
4. Katechéti majú viac čerpať z doktrinálneho bohatstva Katechizmu Katolíckej cirkvi a pod vedením svojich farárov viesť skupiny veriacich k čítaniu katechizmu a spoločnému hlbšiemu oboznamovaniu sa s týmto cenným prostriedkom, aby tak vznikali malé spoločenstvá viery, ktoré budú svedčiť o Ježišovi Kristovi.
5. Je žiaduce, aby sa vo farnostiach obnovilo úsilie o rozširovanie a distribúciu Katechizmu Katolíckej cirkvi či iných pomôcok vhodných pre rodiny, ktoré sú skutočnými domácimi cirkvami a prvými miestami odovzdávania viery. Tieto pomôcky môžu súvisieť napríklad s požehnaním domov, krstom dospelých, birmovaním alebo uzatváraním manželstva. To môže prispieť k hlbšiemu pochopeniu katolíckeho učenia „v našich domovoch a v kruhu našich rodín, aby každý pocítil silnú potrebu lepšie spoznať a budúcim generáciám ďalej odovzdať nemeniteľnú vieru“ (33).
6. Bude vhodné vo farnostiach a na pracoviskách podporiť ľudové misie a iné iniciatívy, ktoré pomôžu veriacim znovu objaviť dar krstnej viery a s ním súvisiacu zodpovednosť za to, aby o nej svedčili, keďže „kresťanské povolanie je svojou povahou aj povolaním na apoštolát“ (34).
7. V tomto čase sú členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života vyzvaní, aby sa v obnovenom spojení s Pánom Ježišom zapojili do novej evanjelizácie, podľa vlastných chariziem, vo vernosti Svätému Otcovi a v zhode s neporušeným učením.
8. Kontemplatívne spoločnosti nech sa počas Roku viery zvlášť pozorne venujú modlitbe za obnovu viery Božieho ľudu a za nový zápal pri jej odovzdávaní mladým generáciám.
9. Cirkevné združenia a hnutia sú pozvané uskutočňovať také iniciatívy, pri ktorých môžu uplatniť vlastnú charizmu a ktoré v spolupráci s miestnymi pastiermi budú začlenené do veľkej udalosti Roku viery. Nové cirkevné spoločenstvá a hnutia nech kreatívne a veľkodušne hľadajú najvhodnejšie spôsoby, ako vydávať svedectvo o viere v službe Cirkvi.
10. Všetci veriaci sú pozvaní oživiť svoj dar viery a usilovať sa odovzdať svoju skúsenosť viery a lásky (35) v dialógu so svojimi bratmi a sestrami, aj s tými z iných kresťanských vierovyznaní, stúpencami iných náboženstiev, neveriacimi či ľahostajnými. Všetci kresťania by si mali uvedomiť, že prijali „posolstvo spásy, aby ho zvestovali všetkým“(36) a mali by začať uskutočňovať akési misie medzi tými, s ktorými žijú a pracujú.
Záver
Viera „nás sprevádza životom a umožňuje nám zakaždým novými očami hľadieť na zázraky, ktoré Boh pre nás koná. Viera zameraná na pochopenie znakov čias v dejinnej prítomnosti zaväzuje každého z nás, aby sme sa stali živými znakmi prítomnosti Zmŕtvychvstalého vo svete” (37). Viera je osobným a zároveň spoločným aktom: je to Boží dar, ktorý sa prežíva vo veľkom spoločenstve Cirkvi a má sa odovzdávať svetu. Každá iniciatíva v Roku viery má podporiť radostné znovuobjavenie viery a nové svedectvo o nej. Tieto usmernenia nech sú pre všetkých členov Cirkvi výzvou, aby sa vďaka ich úsiliu tento rok stál výnimočnou príležitosťou podeliť sa o to, čo je kresťanovi najdrahšie: o Ježiša Krista, Spasiteľa človeka a Kráľa vesmíru, „pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12, 2).
V Ríme, v sídle Kongregácie pre náuku viery, 6. januára 2012, na slávnosť Zjavenia Pána.

Kardinál William Levada
prefekt

+ Luis F. Ladaria SJ,
titulárny arcibiskup Thibicy
sekretár


1) BENEDIKT XVI.: encyklika Deus caritas est, 25. decembra 2005, n. 1.
2) BENEDIKT XVI.: Homília na sviatok Pánovho krstu, 10. január 2010.
3) JÁN XXIII.: Príhovor pri slávnostnom otvorení Druhého vatikánskeho koncilu, 11. októbra 1962.
4) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 1.
5) Riadne zhromaždenia Biskupskej synody sa zaoberali týmito témami: Zachovanie a posilnenie katolíckej viery, jej integrita, sila, rozvoj, jej súlad s náukou a s dejinami (1967), Služobné kňazstvo a spravodlivosť vo svete (1971), Evanjelizácia v modernom svete (1974), Katechéza v našej dobe (1977), Kresťanská rodina (1980), Pokánie a zmierenie v poslaní Cirkvi (1983), Povolanie a poslanie laikov v Cirkvi a vo svete (1987), Formácia kňazov v aktuálnych podmienkach (1991), Zasvätený život a jeho poslanie v Cirkvi a vo svete (1994), Biskup: služobník evanjelia Ježiša Krista pre nádej sveta (2001), Eucharistia: prameň a vrchol života a poslania Cirkvi (2005), Božie slovo v živote a v poslaní Cirkvi (2008).
6) BENEDIKT XVI.: Príhovor k rímskej kúrii, 22. decembra 2005.
7) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 4.
8) JÁN PAVOL II.: Príhovor na záver Druhého mimoriadneho zhromaždenia Biskupskej synody, 7. decembra 1985, č. 6. Ten istý pápež na začiatku tejto synody počas modlitby Anjel Pána 24. novembra 1985 povedal: „Viera je základným princípom a oporou, hlavným kritériom obnovy, ktorú si želal Druhý vatikánsky koncil. Z viery vyplýva norma, štýl života, praktické zameranie v každej situácii“.
9) JÁN PAVOL II.: apoštolská konštitúcia Fidei depositum, 11. októbra 1992, č. 2.
10) Tamže, 3.
11) Porov. tamže, 4.
12) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 11.
13) BENEDIKT XVI.: Príhovor k účastníkom stretnutia organizovaného Pápežskou radou na podporu novej evanjelizácie, 15. októbra 2011.
14) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 7.
15) Porov. tamže, 12.
16) Medzi členov spomínaného výboru zriadeného pri Kongregácii pre náuku viery z poverenia Svätého Otca Benedikta XVI. patria: kardináli William Levada, Francis Arinze, Angelo Bagnasco, Ivan Dias, Francis E. George, Zenon Grocholewski, Marc Ouellet, Mauro Piacenza, Jean-Pierre Ricard, Stanisław Ryłko a Christoph Schönborn; arcibiskupi Luis F. Ladaria a Salvatore Fisichella; biskupi Mario del Valle Moronta Rodríguez, Gerhard Ludwig Müller a Raffaello Martinelli.
17) Katechizmus Katolíckej cirkvi, 150.
18) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 15.
19) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 65.
20) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 13.
21) Tamže, 6.
22) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét Unitatis redintegratio, 1.
23) Usmernenia ponúknuté biskupským konferenciám analogicky platia aj pre synody biskupov patriarchálnych cirkví a vyšších arcibiskupstiev a pre zhromaždenia hierarchov cirkví sui iuris.
24) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 25.
25)  Porov. BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 13.
26) Tamže, 12.
27) Porov. JÁN PAVOL II.: apoštolská konštitúcia Fidei depositum, 4.
28) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 8.
29) Tamže, 12.
30) Tamže, 10.
31) Tamže, 9.
32) Porov. BENEDIKT XVI.: posynodálna apoštolská konštitúcia Verbum Domini, 30. september 2010, 59 – 60 a 74.
33) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 8.
34) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét Apostolicam actuositatem, 2.
35) Porov BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 14.
36) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 1.
37) BENEDIKT XVI.: apoštolský list Porta fidei, 15.