Pápežský komitét pre medzinárodné eucharistické kongresy
 


ŠTATÚT




I. Názov a sídlo

Čl. 1
Pápežský komitét pre medzinárodné eucharistické kongresy je utvorený a zriadený Svätou stolicou, je od nej závislý a jeho sídlo je v Mestskom štáte Vatikán.


II. Poslanie a prostriedky

Čl. 2
Pápežský komitét sa usiluje čoraz lepšie spoznávať a milovať nášho Pána Ježiša Krista v jeho tajomstve Eucharistie – ktorá je stredobodom života Cirkvi a jej poslania pre spásu sveta – a slúžiť mu.

Čl. 3
Preto:
podporuje a oživuje pravidelné slávenie medzinárodných eucharistických kongresov a je pripravený spolupracovať pri slávení národných eucharistických kongresov;
žiada biskupské konferencie1, aby menovali národných delegátov, ktorí sa zapájajú do prípravy kongresov, a keď je to potrebné, vytvárajú so schválením a spoločne s miestnou cirkevnou autoritou národné komitéty pre eucharistické kongresy;
požaduje od národných delegátov alebo národných komitétov dokumentáciu a informácie o eucharistickom hnutí v danej krajine;
s ohľadom na eucharistické kongresy je pripravený spolupracovať pri zlepšovaní a koordinovaní aktivít združení veriacich, ktorých cieľom je posilňovať úctu k tajomstvu Eucharistie vo všetkých jeho aspektoch, počnúc slávením Eucharistie až po kult extra missam.


III. Štruktúra a kompetencie

Čl. 4
Pápežský komitét sa skladá z:
predsedu s pápežským menovaním, ktorého funkčné obdobie trvá päť rokov a môže byť opätovne potvrdený [vo funkcii].
ďalších členov menovaných Svätým Otcom, ktorí si spomedzi seba volia podpredsedu.

Čl. 5
Pápežský komitét plní svoje úlohy prostredníctvom:
plenárneho zhromaždenia;
rady predsedníctva.

Čl. 6
Plenárne zhromaždenie sa skladá z:
členov pápežského komitétu;
národných delegátov;
osôb pozvaných predsedom v zmysle čl. 10, písm. h.

Čl. 7
Plenárne zhromaždenie zvoláva predseda každé dva roky:
skúma a schvaľuje správu predloženú predsedom o aktivitách pápežského komitétu;
študuje a hodnotí správy národných delegátov o národných eucharistických kongresoch a iných miestnych eucharistických podujatiach;
rozhoduje o námetoch a návrhoch členov a zveruje ich vykonanie rade predsedníctva;
odporúča biskupským konferenciám realizáciu toho, čo odznelo na medzinárodných eucharistických kongresoch;
organizuje účasť na medzinárodnom eucharistickom kongrese.

Členovia pápežského komitétu môžu na základe väčšinového hlasovania požiadať predsedu o mimoriadne zasadanie.

Čl. 8
Rada predsedníctva sa skladá z:
predsedu pápežského komitétu,
podpredsedu,
členov menovaných Svätým Otcom.

Čl. 9
Radu predsedníctva zvoláva predseda aspoň raz ročne:
skúma návrhy ohľadne miesta konania kongresu;
rozhoduje o iniciatívach, ktoré je potrebné podniknúť pre rozvíjanie aktivít pápežského komitétu v súlade so štatútom;
skúma problémy spojené s prípravou kongresov;
keď pápež stanoví miesto kongresu, skúma návrhy na tému kongresu;
skúma základný text a program kongresu pred jeho publikovaním;

Čl. 10
Predseda pápežského komitétu:
zvoláva plenárne zhromaždenie a predsedá mu i rade predsedníctva;
zabezpečuje vykonanie rozhodnutí plenárneho zhromaždenia a rady predsedníctva;
bdie nad prípravou kongresov;
predstavuje rade predsedníctva rôzne otázky a návrhy ohľadom miesta konania kongresu, ktoré majú byť následne predložené na zvážanie a rozhodnutie Svätému Otcovi;
predkladá pápežovi témy a programy kongresov, preskúmané radou predsedníctva;
informuje pápeža o priebehu uskutočneného kongresu;
vyberá si z pápežského komitétu dvoch alebo viacerých poradcov;
môže pozývať na plenárne zhromaždenie, ako aj na radu predsedníctva členov miestnych komitétov a iné kompetentné osoby;
zastupuje pápežský komitét a koná v jeho mene v jeho kánonickom a civilnom sídle.

Čl. 11
Podpredseda:
spolupracuje s predsedom priamo alebo v rámci rady predsedníctva;
zastupuje predsedu, keď je to potrebné.

Čl. 12
Poradcovia: spolupracujú s predsedom.

Čl. 13
Sekretariát sa skladá z úradníkov pápežského komitétu a:
so súhlasom predsedu rediguje a zasiela program zasadaní plenárneho zhromaždenia a rady predsedníctva;
zostavuje zápis z týchto stretnutí;
podľa nariadení predsedu vykonáva rozhodnutia zo zasadaní;
predkladá plenárnemu zhromaždeniu správy o aktivitách pápežského komitétu;
udržiava kontakty s národnými delegátmi a národnými komitétmi;
podľa potreby pomáha miestnym komitétom;
uchováva a usporadúva archív pápežského komitétu;
je k dispozícii predsedovi na všetky úlohy, ktoré sú mu zverené v súlade s cieľom pápežského komitétu;

Čl. 14
Úrad pápežského komitétu finančne závisí od A.P.S.A. a podlieha Všeobecným predpisom Rímskej kúrie, je ustanovený podľa normy čl. 9 týchto Všeobecných predpisov Rímskej kúrie.


IV. Príprava a slávenie medzinárodných eucharistických kongresov

Čl. 15
Každý Eucharistický kongres sa má považovať za Statio Orbis a má vyzdvihnúť – či už v katechetickej príprave alebo v samotnom slávení – skutočnosť, že Eucharistia je stredobodom života Cirkvi a jej poslania pre život sveta (pro mundi vita). Medzinárodné eucharistické kongresy sa slávia, pokiaľ možno, každé štyri roky v meste určenom Svätým Otcom a podľa jeho usmernení.

Čl. 16
Po stanovení miesta konania kongresu, diecézny biskup ustanoví miestny komitét, ktorému predsedá. Členom komitétu je podľa práva národný delegát alebo predseda národného komitétu. Od začiatku svojej činnosti spolupracuje úzko s pápežským komitétom.

Čl. 17
Tému, ktorá musí byť schválená pápežom, skúma komisia odborníkov z biblickej, liturgickej, teologickej, antropologickej, pastorálnej a ekumenickej oblasti, vybraná po vzájomnej dohode.

Čl. 18
Študijná komisia zabezpečí vypracovanie základného textu, ktorý napomôže teologické prehĺbenie, duchovnú obnovu a dobro partikulárnej cirkvi. Prv ako je text publikovaný, predloží sa pápežskému komitétu. Základný text preložený do svetových jazykov sa zašle národným delegátom podľa možnosti dva roky pred slávením kongresu.

Čl. 19

Národní delegáti sú so schválením a súhlasom cirkevnej autority zodpovední za pastoračnú prípravu veriacich vo svojich krajinách a za primeranú účasť na kongrese.

Čl. 20
Pri príprave kongresu sa má zdôrazniť význam:
prehĺbenia katechézy o Eucharistii ako veľkonočnom tajomstve Krista, opravdivo, skutočne a podstatne prítomného vo svätých spôsoboch a žijúceho a pôsobiaceho v Cirkvi, ktorá je jeho Telom;
aktívnejšej a uvedomelejšej účasti na liturgii, ktorá napomáha nábožné počúvanie Božieho slova, obetovanie seba samého a bratský zmysel spoločenstva;
pozorného hľadania iniciatív a ochotnej realizácie sociálnych diel takým spôsobom, aby eucharistická hostina predstavovala solidaritu a delenie sa s chudobnými a ohlasovanie spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta v očakávaní Pánovho príchodu.2

Čl. 21
Rôzne etapy tejto prípravy stanovuje pre každú partikulárnu cirkev v rámci jej vlastného pastoračného plánu kompetentná autorita.

Čl. 22
V roku, ktorý predchádza medzinárodnému eucharistickému kongresu, nech partikulárne cirkvi – ak to považujú za vhodné – zorganizujú kongresy, ktorými zamerajú pozornosť Božieho ľudu na nadchádzajúce podujatie všeobecnej Cirkvi.

Čl. 23
Pre slávenie eucharistického kongresu platia kritériá stanovené v Ordo de Communione et de Cultu Mysterii Eucharistici extra Missam, 112:
eucharistické slávenie nech je naozaj stredobodom a vrcholom všetkých rozličných prejavov a foriem úcty;
bohoslužby slova, katechetické stretnutia a plenárne zasadania nech sú zamerané na prehĺbenie navrhnutej témy a na jasnejšie vysvetlenie praktických aspektov danej témy a ich konkrétnu realizáciu;
nech sa vopred pripraví vhodný program modlitebných stretnutí a dlhších poklôn pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou v určených kostoloch, zvlášť vhodných na takýto prejav úcty;
pokiaľ ide o procesie s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou v uliciach miest, sprevádzané hymnami a modlitbami, nech sa zachovávajú normy o eucharistických procesiách (101 – 108), zo zreteľom na miestnu spoločenskú a náboženskú situáciu.3

Čl. 24
Počas slávenia kongresu mu predsedá osobitný vyslanec alebo pápežský legát.

Čl. 25
Treba podporiť na kongrese účasť skupín veriacich z rôznych národov, ktorí sa aktívne podieľali na jeho príprave. Nech sa zorganizujú osobitné sekcie pre slávenia, modlitebné stretnutia, konferencie, semináre a kultúrne podujatia v rôznych jazykoch. S týmto cieľom sa stretnú národní delegáti na pozvanie miestneho a pápežského komitétu rok pred kongresom.

Čl. 26
Zvolené miesto konania eucharistického kongresu oficiálne oznámi pápež alebo jeho legát pri príležitosti Statio Orbis.

Čl. 27
Sekretár miestneho komitétu zhromažďuje spisy kongresu. Ich kópiu spolu s ostatnými publikáciami (tlačenými alebo audiovizuálnymi) treba zaslať na sekretariát pápežského komitétu kvôli archivácii.

Čl. 28
Oficiálnu záverečnú správu z medzinárodného eucharistického kongresu podáva predseda pápežského komitétu formou obežníka pre biskupské konferencie.


V. Po kongrese


Čl. 29
Pápežský komitét je pripravený spolupracovať s miestnymi komitétmi a s kompetentnými liturgickými a pastoračnými úradmi rôznych biskupských konferencií, aby slávenie každého medzinárodného eucharistického kongresu prinieslo svoje ovocie a aby sa Eucharistia stala „prameňom a vrcholom“ života Cirkvi a jej poslania.


VI. Finančné prostriedky


Čl. 30
Náklady spojené s prípravou a slávením kongresu znáša miestny komitét.

Čl. 31
Dobrovoľné dary od biskupských konferencií alebo iných inštitúcií či osôb, sú príspevkom do fondu vytvoreného pri pápežskom komitéte. Tento fond sa využíva ako finančná podpora pre národných delegátov chudobných krajín, ktorí sa zúčastňujú na štatutárnych aktoch pápežského komitétu a na medzinárodných eucharistických kongresoch.


Tento revidovaný Štatút bol schválený Svätým Otcom Beneditkom XVI., 24. decembra 2009 a od toho dátumu zároveň vstúpil do platnosti.