List generálnemu sekretárovi Svetovej organizácie pre turizmus, Dr. Francescovi Frangiallimu


Vážený pane,

27. septembra sa bude sláviť Svetový deň turizmu. Pri tejto príležitosti si Svätý Otec želá, aby som vám v jeho mene odovzdal srdečný pozdrav a prianie, aby tento deň viedol k zveľadeniu pozitívnych stránok turizmu.
    Jedným z najcharakteristickejších spoločensko-kultúrnych javov, ktoré dvadsiate storočie zanechalo dvadsiatemu prvému, je narastajúce uplatňovanie sa žien ako subjektov kreativity v ľudských dejinách. Už blahoslavený Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris označil „vstup ženy do verejného života“ za charakteristický znak modernej doby a poznamenal: „Źeny si totiž deň čo deň väčšmi uvedomujú svoju ľudskú dôstojnosť, a preto ani zďaleka nestrpia, aby s nimi zaobchádzali ako s nejakou bezduchou vecou alebo čírym nástrojom, ale sa dožadujú, aby mali v rodinnom a občianskom živote práva a povinnosti dôstojné ľudskej osoby“ (19). V tejto súvislosti Svetová organizácia pre turizmus navrhuje pre tento rok ako tému na zamyslenie: Turizmus otvára dvere pre ženy. Tento deň je vhodnou a významnou príležitosťou na to, aby sme sa zamysleli nad rôznymi stránkami tejto problematiky, a to nielen vzhľadom na komplexný jav súčasného turizmu, ale aj vo všeobecnejších súvislostiach týkajúcich sa praktického uznania požiadaviek vyplývajúcich z dôstojnosti samotnej ženy.
    Nedávne štatistické údaje zverejnené Svetovou organizáciou pre turizmus hovoria, že približne 46% pracovnej sily svetového turistického priemyslu tvoria ženy, hoci jestvujú isté odchýlky v závislosti od krajiny či geografickej oblasti. Líšia sa však formy zamestnania v dôsledku veľmi silnej závislosti postavenia ženy v dejinách od kultúrnych, spoločenských a náboženských faktorov. Dosiahnutie pozitívnych, verejných i súkromných ekonomicko-finančných výsledkov a nesmierna flexibilita turistického odvetvia sú dôvodom jeho univerzálneho a rýchleho rastu. Preto turizmus, napriek dosiaľ chýbajúcim legislatívnym garanciám, predstavuje otvorené dvere, lebo ponúka vhodné príležitosti na uplatnenie sa žien v každej časti sveta.
    Všetci, ktorí cestujú kvôli turizmu, práci alebo na dovolenku, si v pamäti uchovávajú spomienky na ženy, ktoré v rôznych okamihoch ich cesty zasiahli, aby vykonali nejakú špecifickú úlohu. Mohli byť zamestnané v cestovných kanceláriách, či ako letušky, turistické sprievodkyne, čašníčky v reštauráciách, chyžné, hotelové manažérky, sprievodkyne v múzeách alebo chudobné predavačky miestnych produktov a ručných výrobkov. Zastávajú rôzne úlohy, ktoré však nikdy nesmú byť v rozpore s dôstojnosťou vlastnou každej žene. Źiaľ, treba priznať, že napriek tejto masívnej a fungujúcej ženskej prítomnosti v mnohých prípadoch naďalej pretrváva vertikálne vylučovanie žien zo strany riaditeľov a zodpovedných manažérov v turizme. Príčina tohto negatívneho javu spočíva v silných predsudkoch, ktoré živia pretrvávajúce stereotypy a tradičné prisudzovanie podriadených úloh na základe pohlavia. A to platí všade, no osobitne v tých častiach sveta, kde morálne, kultúrne a civilné chápanie odsudzuje ženu do menšinovej a výsostne nespravodlivej pozície. Veľké množstvo mužov a žien, ktorí cestujú ako turisti, buduje opozíciu tejto mentalite tým, že sa čoraz väčšmi internacionalizujú životné modely a otvárajú pre odlišné zvyky. To všetko vytvára predpoklady pre možný pozitívny vývoj. Preto predstavitelia Svetovej organizácie pre turizmus, národné štáty spolu s regionálnymi agentúrami, veľké spoločnosti tejto kategórie, odbory a turistické združenia musia vytvárať štruktúry a venovať finančné zdroje na ochranu, rozvoj a oživenie morálnej, kultúrnej a sociálnej štruktúry rešpektujúcej ženu a jej efektívny rast v tomto sektore.
Touto zodpovednou úlohou zameranou na ochranu a podporu žien sa musí cítiť byť vo svedomí zaviazaný každý turista, nech je z akejkoľvek spoločenskej triedy či kontinentu: nikto si nemôže myslieť, že sa ho to netýka! Preto je potrebné usilovať sa o dosiahnutie skutočnej rovnosti práv žien, ktorá im zaručí paritu v zamestnaní, v náboženskej slobode, rešpektovanie ich potrieb spojených s materstvom, vyplácanie rovnako odmeňujúcej mzdy. Konkrétne treba podporiť právo dievčat a žien na štúdium a na získanie profesionálnej kvalifikácie, pričom sa pozitívnou a odpovedajúcou legislatívou má bojovať proti každej forme nespravodlivého vykorisťovania žien a tiež ponižujúceho obchodovania s ich telom. Vskutku je správne pranierovať netolerovateľný škandál určitého druhu sexuálneho turizmu ponižujúceho ženy, ktoré ich uvrhuje do stavu faktického otroctva. Treba urobiť všetko nevyhnutné pre to, aby turizmus nebol zvedený týmto smerom a zaistiť jeho nepretržité smerovanie k tomu, aby bol príležitosťou na prospešný dialóg medzi rozdielnymi civilizáciami, ktoré sa môžu vďaka takejto konfrontácie navzájom rešpektovať a obohacovať.
Samozrejme, že Cirkev so svojím členitým a multipolárnym pohľadom sa vždy usiluje o zachovanie otvoreného a kritického horizontu humanizácie turizmu, a to pre možnosti, ktoré ponúka na rast, rozvoj a zdokonaľovanie osôb. Aj pokiaľ ide o ženu ako takú, eticky a antropologicky správne chápaný turizmus môže efektívne prispieť k rozšíreniu jej možností, povahy jej vzťahov, jej ženského vnímania hodnoty života a hodnoty ducha, jej chápania prospešnosti práce. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť na to, že v tohoročnom Posolstve k Svetovému dňu pokoja Svätý Otec kritizoval nedostatok pozornosti voči postaveniu žien, ako aj „antropologické predstavy pretrvávajúce v niektorých kultúrach, ktoré vyhradzujú žene také miesto, kde je ešte vo veľkej miere podriadená ľubovôli muža, čo následne poškodzuje jej dôstojnosť ako osoby a tiež obmedzuje jej právo na základné slobody“ (7). Iba ak sa prekonajú tieto formy diskriminácie, bude sa môcť turizmus stať výhernou kartou, ktorá zaručí vhodné prepojenie riadenia života turistu so zárukou kvalitného života pre domáce obyvateľstvo. Takto sa turizmus môže stať autentickým a vzájomným užívaním voľného času a prírody; skúsenosťou a praxou tej správnej pohostinnosti, ktorá vytvára kultúru prijatia; hľadaním krásy a poznania, ktorými prekypuje biblická a kresťanská tradícia.
V tejto súvislosti Svätý Otec nielen vrúcne dúfa v hojnosť darov múdrosti, veľkodušnosti a odvahy pre tých, ktorí pracujú v tomto dôležitom odvetví moderného života, ale zároveň na Vás, vážený pán generálny sekretár a na vašich spolupracovníkov zvoláva požehnanie Boha, „Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu“ (Jak 1, 17).
Pripájajúc svoje želanie úspešného priebehu slávenia tohto dňa, využívam túto príležitosť, aby som vám vyjadril svoju hlbokú úctu.

kardinál Tarcisio Bertone
štátny sekretár