Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich

Pastorálne posolstvo
pri príležitosti Svetového dňa turizmu 2009

Téma: Turizmus – oslava rôznosti


Téma Svetového dňa turizmu – Turizmus – oslava rôznosti –  navrhnutá zodpovednou svetovou organizáciou, nám otvára cesty na stretnutie s človekom v jeho rôznosti, v jeho antropologickej bohatosti.
Rôznosť je faktom, skutočnosťou, ale ako nám pripomína pápež Benedikt XVI., ide o pozitívny fakt, o dobro a nie o hrozbu alebo nebezpečenstvo, a to v takej miere, že si želá, „aby ľudia nielen akceptovali existenciu a kultúru toho druhého, ale aby túžili sa z nich aj obohatiť“.1
Skúsenosť rôznosti je človeku vlastná aj preto, lebo vývoj každého z nás sa uskutočňuje v rôznych etapách napomáhajúcich vlastný rast a osobné dozrievanie. Ide o postupné objavovanie, ktoré nás porovnávaním s okolitými osobami a vecami odlišuje od toho, čo je iné v porovnaní s nami.
V pozitívnom oceňovaní odlišného pozorujeme istý paradox: ak na jednej strane konštatujeme, že v tomto čase globalizácie sa kultúry a náboženstvá čoraz viac zbližujú a že v srdci všetkých kultúr sa rodí autentická túžba po pokoji, na druhej strane sa objavuje aj nepochopenie, hlboko zakorenené predsudky a nedorozumenia, ktoré stavajú prekážky a živia rozdelenie. Je v nás strach z odlišnosti, strach z nepoznaného.
Musíme sa preto usilovať zmeniť diskrimináciu, xenofóbiu a neznášanlivosť na vzájomné pochopenie a prijatie, kráčajúc cestou úctivosti, dobrej výchovy,  otvoreného, konštruktívneho a záväzného dialógu.
V tomto úsilí má dôležitú úlohu Cirkev, ktorá vychádza z hlbokého presvedčenia Pavla VI. vyjadreného v encyklike Ecclesiam suam, že Cirkev „musí pristúpiť k dialógu so svetom, v ktorom žije. Cirkev sa stáva slovom, sa stáva posolstvom, sa stáva rozhovorom“2. Ide o konštruktívny a úprimný dialóg, ktorý sa v záujme autenticity „musí vyhýbať ústupkom relativizmu a synkretizmu a musí byť oživovaný úprimnou úctou voči druhým a veľkodušným duchom zmierenia a bratstva“3.
V tejto perspektíve je turizmus – keďže sprostredkúva kontakt s inými spôsobmi života, inými náboženstvami a náhľadmi na svet a jeho dejiny4 – príležitosťou na dialóg a načúvanie a predstavuje výzvu neuzatvárať sa do vlastnej kultúry, ale otvoriť sa a porovnávať s odlišnými spôsobmi myslenia a života5. Nemá nás preto prekvapovať, že extrémistické zložky a teroristické skupiny fundamentalistického razenia vidia v turizme nebezpečenstvo a cieľ, ktorý treba zničiť. Vzájomné poznanie napomôže – ako vrúcne dúfame – budovanie spravodlivejšej, solidárnejšej a bratskejšej spoločnosti.
Prvotná skúsenosť človeka s rôznosťou sa dnes prežíva aj vo virtuálnom svete, vo svetovej megalopoli, ktorá sa každému neustále ponúka. Vďaka tejto prvej podobe „turizmu“ – virtuálnemu a kinematografickému – tak rôznosť pozorovaná zblízka uľahčuje priblíženie vzdialenej odlišnosti. Takýto „turizmus“ sa prvý venuje rôznosti.
Turizmus je však predovšetkým chápaný ako fyzické premiestňovanie, vďaka ktorému sa ukazuje prirodzená ekologická, kultúrna, majetková a náboženská rôznosť, a ktoré nám umožňuje objavovať aj spoločne vykonanú prácu, spoluprácu medzi národmi i jednotu ľudských bytostí vo veľkolepej a vzrušujúcej rozličnosti jej uskutočnenia.
Pri objavovaní rôznosti sa však vynárajú aj paradoxy a obmedzenia: ak sa turizmus rozvíja bez ohľadu na etickú zodpovednosť, súčasne začne rásť nebezpečenstvo uniformity a tiež krásy ako „fascinatio nugacitatis“ (porov. Múd 4,12). Tak sa napríklad môže stať, že domorodci pripravia pre turistov akési divadelné predstavenie o vlastných tradíciách a ponúknu tak svoju odlišnosť ako obchodný produkt, iba pre zisk.
To všetko si vyžaduje úsilie tak zo strany návštevníka, ako aj zo strany domorodca, ktorý ho prijíma, aby zaujali postoj otvorenosti, úcty, blízkosti, dôvery a otvorili sa pre dialóg a porozumenie v túžbe stretnúť sa s inými, rešpektujúc ich osobnú, kultúrnu i náboženskú rôznosť6.
Rôznosť má základ v tajomstve Boha. Stvoriteľské Slovo stojí na počiatku bohatstva rôznych druhov, ktoré majú odstup od toho či tej, ktorí sú „obrazom a podobou“ Boha. Toto poetické biblické slovo je oným slovom rôznosti, ktoré je základom identity každého stvorenia, keďže Stvoriteľ je prvým, kto kontempluje krásu-dobrotu všetkého toho, čo stvoril (porov. Gn 1). A Boh je zároveň aj tou obdivuhodnou silou, počiatkom jednoty všetkých odlišností, ktoré sa javia ako rozličné „prejavy Ducha na všeobecný úžitok“ (1 Kor 12, 7). Kontemplujúc rôznosť, objavuje človek v ľudských šľapajach stopy božského. A pre veriaceho otvára tento súhrn odlišností cesty, ako sa priblížiť k nekonečnej veľkosti Boha.  Pre nás môže byť turizmus kresťanský, ak je chápaný ako fenomén na posvätenie rôznosti a môže byť otvorenou cestou k jej kontemplatívnemu vyznávaniu.
Boh zveruje Cirkvi úlohu formovať v Ježišovi Kristovi, vďaka Duchu Svätému, nové stvorenie, zjednotiac v ňom (Ef l, 9 – 10) všetko bohatstvo ľudskej rôznosti – ktorú hriech premenil na rozdelenie a konflikty,7 aby tak prispela „v Duchu Turíc k založeniu novej spoločnosti, v ktorej rôzne jazyky a kultúry nebudú viac tvoriť neprekonateľné hranice, ako po udalosti v Babylone, ale v ktorej práve v tejto rôznosti je možné uskutočniť nový spôsob dorozumievania a jednoty“8.
To sú myšlienky, ktoré môžu povzbudiť úsilie tých, čo sa zaoberajú špeciálnou pastoráciou turizmu, najmä pokiaľ ide o tých, ktorí istým spôsobom pre tento fenomén trpia. Je totiž znakom našej doby a prináša so sebou pozitívne aspekty, ktoré sme nedávno znovu zdôraznili pri príležitosti slávenia 40. výročia vydania direktória Peregrinans in terra.
Nech Boží dych premôže každú xenofóbiu, diskrimináciu a rasizmus, a nech zblíži tých, ktorí sú si vzdialení, a to v kontemplácii Bohom požehnanej jednoty a rôznosti ľudskej rodiny. Je to Duch, ktorý spája v jednote a pokoji, v harmónii a vzájomnom spoznávaní. V ňom je poriadok a dobrota siedmich dní stvorenia. Nech vstúpi do ubolených dejín ľudstva aj pôsobením turizmu.

Vo Vatikáne 24. júna 2009

Antonio Maria Vegliò,
predseda

Agostino Marchetto,
arcibiskup, sekretár


____
1    BENEDIKT XVI.: Posolstvo pri príležitosti študijného dňa na tému „Kultúry a náboženstvá v dialógu“, organizovaného  Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg a Pápežskou radou pre kultúru 3. decembra 2008. L’Osservatore Romano, č. 287 (45.027), 9.-10. decembra 2008, s. 1. V rovnakom duchu sa vyjadril Ján Pavol II.: Príhovor k plenárnemu zhromaždeniu OSN pri príležitosti 50-teho výročia jej založenia, 5. októbra 1995, č. 10: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XVIII/2 -1995-, Libreria Editrice Vaticana, 1998, s. 738.
2 PAVOL VI.: encyklika Ecclesiam suam, 6. augusta 1964, 67: AAS LVI (1964), s. 639.
3 BENEDIKT XVI.: Posolstvo pri príležitosti študijného dňa na tému „Kultúry a náboženstvá v dialógu“.
4 Porov. PÁPEŹSKÁ RADA PRE PASTORÁCIU MIGRANTOV A CESTUJÚCICH: inštrukcia Erga migrantes caritas Christi, 3. mája 2004, 30. In: AAS XCVI (2004) s. 778.
5 „Syn svojej kultúry, cestovateľ, turista, odchádza na stretnutie so synmi inej kultúry a ak s ňou vstúpi do dialógu, akceptuje výzvu v nej pôsobiacich prvkov, aby nimi obohatil svoje intelektuálne, duchovné a kultúrne dedičstvo. Môže ho to doviesť k tomu, že si položí otázku ohľadne niektorých svojich postojov, apriórnych úvah a tiež presvedčení, ktoré ovplyvňujú jeho život vo všetkých dňoch“ (PÁPEŹSKÁ RADA PRE PASTORÁCIU MIGRANTOV A CESTUJÚCICH, záverečný dokument zo IV. európskeho stretnutia o pastorácii turistov, 29-30 apríla 2009, 34).
6 Porov. BENEDIKT XVI.: Posolstvo pri príležitosti Svetového dňa turizmu, 16. júla 2005. Insegnamenti di Benedetto XVI, I (2005), Libreria Editrice Vaticana, 2006, s. 339.
7 Porov. PÁPEŹSKÁ RADA PRE PASTORÁCIU MIGRANTOV A CESTUJÚCICH: inštrukcia Erga migrantes caritas Christi, 102.
8 Tamže, 89.