Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o migrantov a cestujúcich

Posolstvo pri príležitosti Svetového dňa turizmu 2010

Turizmus a biodiverzita



27. september 2010

Témou Turizmus a biodiverzita, ktorú navrhla Svetová organizácia pre turizmus, má tohoročné slávenie Svetového dňa turizmu ponúknuť svoj príspevok  k Medzinárodnému roku biodiverzity, za ktorý bol vyhlásený generálnym zhromaždením OSN rok 2010.
Toto rozhodnutie sa zrodilo z hlbokých starostí ohľadne „sociálnych, ekonomických ekologických a kultúrnych dôsledkov vyplývajúcich zo straty biodiverzity, vrátane neblahých dôsledkov, ktoré to predstavuje pre dosiahnutie stanovených cieľov rozvoja v tomto tisícročí, a má zdôrazniť nutnosť prijatia konkrétnych opatrení na zvrátenie týchto strát“1.
Biodiverzita sa vzťahuje na veľké bohatstvo bytostí, ktoré žijú na Zemi, ako aj na citlivú rovnováhu, čo sa týka ich vzájomnej závislosti a interakcií, tak medzi nimi, ako aj s materiálnym prostredím, v ktorom sa nachádzajú a ktoré ich podmieňuje. Biodiverzita zahŕňa rôzne ekosystémy, vhodným príkladom ktorých sú lesy, mokrade, savany, púšte, koralové útesy, hory, moria a polárne oblasti.
Týmto systémom hrozia tri vážne nebezpečenstvá vyžadujúce naliehavé riešenie: klimatické zmeny, dezertifikácia a strata biodiverzity. V posledných rokoch práve to posledné zaznamenalo bezprecedentný nárast. Nedávne štúdie naznačujú, že na svetovej úrovni je ohrozených – alebo hrozí, že zanikne – 22% cicavcov, 31% obojživelníkov, 13,6% vtákov a 27% koralových útesov.2
K týmto zmenám vo veľkej miere prispievajú mnohé sektory ľudskej činnosti, medzi ktoré bezpochyby patrí i turizmus, patriaci medzi oblasti zažívajúce najrýchlejší a najväčší rozmach. V tejto súvislosti môžeme pripomenúť údaje, ktoré poskytla Svetová organizácia pre turizmus. Pokiaľ prílev turistov v r. 1995 bol 534 miliónov a  v r. 2000 682 miliónov, predpovede uvedené v správe Tourism 2020 Vision hovoria o 1006 miliónoch v roku 2010, pričom počty turistov môžu dosiahnuť až 1561 miliónov v roku 2020, s ročným nárastom 4,1 %.3 K týmto údajom ohľadne medzinárodného turizmu treba pridať ešte oveľa významnejší vnútroštátny turizmus. To všetko poukazuje na prudký rozvoj tohto odvetvia ekonomiky, ktorý má isté vážne dôsledky na zachovanie a udržateľné užívanie biodiverzity. Hrozí totiž nebezpečenstvo, že bude mať vážny dopad na životné prostredie a na kultúrne dedičstvo. Táto skutočnosť môže byť základom negatívnych postojov, alebo môže významne pozitívne prispieť k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedičstva. Turizmus je už, paradoxne, taký. Ak sa na jednej strane rodí a rozvíja vďaka príťažlivosti niektorých prírodne a kultúrne zaujímavých miest, na druhej strane môžu byť práve tieto miesta samotným turizmom poškodené alebo zničené, v dôsledku čoho prestanú byť turistickými destináciami, lebo stratia príťažlivosť, ktorou sa na začiatku vyznačovali.
Po týchto úvahách môžeme konštatovať, že turizmus sa nemôže zbaviť svojej spoluzodpovednosti pri ochrane biodiverzity, ba naopak, musí v nej zohrávať aktívnu úlohu. Rozvoj tejto ekonomickej oblasti musí byť nevyhnutne sprevádzaný princípmi udržateľnosti a rešpektovania biologickej rozmanitosti.
Týmito témami sa seriózne zaoberalo medzinárodné spoločenstvo a boli tiež predmetom jeho opakovaných vyhlásení. 4 Cirkev sa chce pripojiť k týmto hlasom, v úlohe, ktorá je jej vlastná, a vo vedomí, že „má zodpovednosť za stvorenstvo a musí túto zodpovednosť uplatňovať aj verejne. Keď tak činí, musí brániť nielen zem, vodu a vzduch ako dary stvorenstva, ktoré patria všetkým. Má chrániť predovšetkým človeka pred vlastným sebazničením“5. Preto sa Cirkev usiluje upriamiť pozornosť na existujúci vzťah medzi Stvoriteľom, ľudskou bytosťou a ostatným stvorenstvom, bez toho, aby sa zaoberala konkrétnymi technickými riešeniami, ktoré sú mimo jej kompetenciu.6 Magistérium opakovane pripomína zodpovednosť človeka za zachovanie integrálneho a zdravého životného prostredia pre všetkých, vychádzajúc z presvedčenia, že „ochrana životného prostredia je výzvou pre celé ľudstvo: rešpektovať spoločné dobro je spoločenská a všeobecná povinnosť“7.
Ako píše aj Svätý Otec Benedikt XVI. v encyklike Caritas in veritate: „V prírode veriaci spoznáva úžasný výsledok stvoriteľského Božieho zásahu, ktorý človek môže zodpovedne používať, aby uspokojil svoje legitímne potreby – materiálne či nemateriálne – popri rešpektovaní vnútornej rovnováhy samotného stvorenstva“8, a preto jej využívanie pre nás znamená „zodpovednosť voči chudobným, voči budúcim generáciám i celému ľudstvu“9. Preto musí turizmus rešpektovať životné prostredie a usilovať sa dosiahnuť dokonalú harmóniu so stvorenstvom tak, aby zaistením udržateľnosti zdrojov, od ktorých závisí, nespôsobil nevratné ekologické zmeny.
Kontakt s prírodou je dôležitý a turizmus sa musí snažiť rešpektovať a ceniť si krásu stvorenstva, uvedomujúc si, že „v úzkom kontakte s krásou a harmóniou prírody mnohí nachádzajú pokoj, cítia sa obnovení a posilnení. Existuje teda istý druh vzájomnosti: pri starostlivosti o stvorenstvo konštatujeme, že skrze stvorenstvo sa Boh stará o nás.“10
No existuje ešte jeden prvok, ktorý robí toto úsilie – ak je to možné – ešte potrebnejším. Človek pri svojom hľadaní Boha objavuje rôzne cesty, ako sa priblížiť k tomuto Tajomstvu, pričom východiskovým bodom je práve stvorenstvo11. Príroda a biodiverzita nám hovoria o Bohu Stvoriteľovi, ktorý je prítomný vo svojom stvorení, „lebo z veľkosti a krásy stvorení
sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múdr 13, 5), „veď ich stvoril prapôvodca krásy“ (Múdr 13, 3). Preto sa svet vo svojej rozmanitosti „ponúka pohľadu človeka ako Božia stopa, miesto, v ktorom sa odhaľuje jeho stvoriteľská, prozreteľnostná a vykupiteľská moc“12. A preto môže byť turizmus, ktorý sa približuje k stvorenstvu v celej jeho rozmanitosti a bohatstve, príležitosťou na prehĺbenie alebo rozvinutie náboženskej skúsenosti.
V dôsledku toho je úsilie o rovnováhu medzi turizmom a biodiverzitou naliehavé a potrebné. Majú sa navzájom podporovať takým spôsobom, že ekonomický rozvoj a ochrana životného prostredia sa nebudú javiť ako nezlučiteľné a protikladné, ale budú dokonca smerovať k vzájomnému zmiereniu svojich požiadaviek.13
Snahy o ochranu a podporu biodiverzity v jej vzťahu k turizmu sa v prvom rade zameriavajú na rozvoj spoločných stratégií, do ktorých sa zapoja zainteresované oblasti. Väčšina vlád, medzinárodných inštitúcií, profesijných zväzov turistického odvetvia i nevládnych organizácií musí v rámci širšej vízie brániť nutnosť udržateľného turizmu ako jedinej formy, umožňujúcej taký rozvoj turizmu, ktorý je zároveň ekonomicky výnosný, no ktorý bude chrániť prírodné a kultúrne zdroje a skutočne napomáhať boj proti chudobe.
Občianske autority musia zasa poskytnúť jasnú legislatívu, ktorá bude chrániť a zveľaďovať biodiverzitu tým, že posilní úžitok z turizmu a zredukuje náklady naň, pričom zároveň dohliadane na rešpektovanie istých pravidiel14. To však musí byť bezpodmienečne sprevádzané dôležitým vkladom do plánovania a výchovy. Úsilie vlád musí byť intenzívnejšie na najzraniteľnejších miestach a na tých, kde je poškodenie najväčšie. Na niektorých z nich by možno mal byť turizmus obmedzený, či dokonca zakázaný.
Zatiaľ čo od turistických agentúr sa požaduje „zostaviť a rozvíjať vlastnú činnosť tak, aby sa na minimum zredukovali negatívne účinky na ochranu citlivých ekosystémov a životného prostredia vo všeobecnosti, a aby sa aktívne prispievalo k ich ochrane a umožnilo miestnym spoločenstvám mať z nich úžitok“15. Preto je potrebné realizovať predbežné štúdie ohľadom udržateľnosti každého turistického produktu, poukazujúc na skutočne pozitívne prínosy, ako i na potenciálne riziká, s vedomím, že tento sektor nemôže sledovať maximálny zisk za každú cenu16.
Napokon turisti si musia byť vedomí skutočnosti, že ich prítomnosť na určitom mieste nie je vždy len pozitívna. Preto musia byť informovaní o skutočných výhodách, ktoré predstavuje zachovanie biodiverzity a tiež poučení o udržateľnom turizme. Okrem toho sa majú domáhať toho, aby turistické agentúry naozaj prispievali k rozvoju daného miesta. V žiadnom prípade nesmie byť daná oblasť alebo historicko-kultúrne dedičstvo turistickej destinácie znevýhodnené v prospech turistov, prispôsobiac sa ich záujmom a túžbam. Dôležitá je tiež výchova ku kontemplácii – ktorá sa má realizovať zvlášť v rámci duchovnej starostlivosti o oblasť turizmu – a ktorá má pomôcť turistom objaviť vo veľkom bohatstve biodiverzity Božie stopy.
Takto sa vďaka turizmu, rozvíjajúcemu sa v súlade so stvorenstvom, môže v srdci turistu rozoznieť chválospev žalmistu: „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Ź 8, 2).

Vatikán 24. júna 2010

+Antonio Maria Vegliò
predseda

+Agostino Marchetto
arcibiskup, sekretár

_____
1 ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV: Rezolúcia A/RES/61/203, schválená generálnym zhromaždením 20. decembra 2006.
2 Porov. J.-C. VIÉ – C. HILTON-TAYLOR  – S. N. STUART (eds.): Wildlife in a Changing World. An analysis of the 2008 IUCN Red List of Threatened Species, International Union for the Conservation of Natural Resources, Gland, Switzerland, 2009, s. 18: http://data.iucn.org/dbtw-wpd/edocs/RL-2009-001.pdf.    
3 Porov. http://www.unwto.org/facts/eng/vision.htm.
4 Prvý dokument, ktorý treba spomenúť je Charta udržateľného turizmu, schválená počas Medzinárodnej konferencie o udržateľnom turizme, ktorá sa konala na španielskom ostrove Lanzarote v termíne od 27. do 28. apríla 1995. V tej istej línii podpísali v roku 1996 Svetová organizácia pre turizmus, Rada pre cestovanie a turistiku (WTTC) a Rada Zeme Agendu 21 pre oblasť cestovania a turizmu: k ekologicky udržateľnému rozvoju, ktorý je akčným programom pre turizmus Agendy 21 OSN (prijatej na Summite Zeme, ktorý sa konal v Rio de Janeiro v r. 1992). ďalším významným medzníkom je Berlínska deklarácia, záverečný dokument z Medzinárodnej konferencie ministrov životného prostredia o biodiverzite a turizme, ktorá sa konala v hlavnom meste Nemecka od 6. do 8. marca 1997. Pravdepodobne tento dokument predstavuje najdôležitejší príspevok, čo sa týka spracovania, vplyvu, rozšírenia a jeho signatárov. O niekoľko mesiacov neskôr bola podpísaná Manilská deklarácia o sociálnom dopade turizmu, v ktorej je objasnený význam celého radu princípov v prospech udržateľného turizmu. Ako ovocie Svetového summitu o ekoturizme, organizovaného v máji 2002 Svetovou organizáciou pre turizmus s podporou Programu OSN pre životné prostredie (PNUMA) bola zverejnená Deklarácia o ekoturizme z Quebecu. V rámci Dohody o biodiverzite boli v r. 2004 publikované Direktívy o biodiverzite a rozvoji turizmu. Ku všetkým týmto dokumentom medzinárodného charakteru treba pridať mnohých sprievodcov a kompendiá o správnych praktikách publikované v súvislosti s touto témou Svetovou organizáciou pre turizmus, spomedzi ktorých upozorňujeme na publikáciu Pre udržateľnejší turizmus: sprievodca pre zodpovedných politikov, vydanú v r. 2005 v spolupráci s PNUMA.
5 BENEDIKT XVI.: Caritas in veritate. Trnava : SSV, 2009, n. 51.
6 Porov. BENEDIKT XVI.: Posolstvo k 43. svetovému dňu pokoja 2010. Trnava : SSV, 2010, n. 4.
7 PÁPEŹSKÁ RADA IUSTITIA ET PAX: Kompendium sociálnej náuky cirkvi. Trnava : SSV, 2008, n. 466, s. 264. Porov. tiež Ján PAVOL II.: encyklika Centesimus annus, n. 40.
8 BENEDIKT XVI.: Caritas in veritate. Trnava : SSV, 2009, n. 48.
9 Tamtiež.
10 BENEDIKT XVI.: Posolstvo k 43. svetovému dňu pokoja 2010. Trnava : SSV, 2010, n. 13.
11 Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava : SSV, 1998.
12 PÁPEŹSKÁ RADA IUSTITIA ET PAX: Kompendium sociálnej náuky cirkvi. Trnava : SSV, 2008, n. 487, s. 274.
13 Porov. tamtiež, n. 470, s. 266.
14 Porov. BENEDIKT XVI.: encyklika Caritas in veritate, n. 50.
15 SVETOVÁ ORGANIZÁCIA PRE TURIZMUS A PROGRAM OSN PRE ŹIVOTNÉ PROSTREDIE: Záverečná správa zo Svetového summitu o ekoturizme. Deklarácia z Quebecu o ekoturizme, 22. máj 2002, Madrid 2002, odporúčanie 21.
16 Porov. SVETOVÁ ORGANIZÁCIA PRE TURIZMUS: Svetový etický kódex turizmu, 1. október 1999, čl. 3 §4: http://www.unwto.org/ethics/full_text/en/full_text.php?subop=2